Faith

heh vážne? a ja mám pocit, že vždy dám dopredu vedieť, čo nasleduje neviem, ale nepríde mi to nejako extra napínavé

no a tak ono zase si myslím, že to, čo sa stane až tak nepredvidateľné nie je ale neprezradím nič no neboj, hneď v najbližšej časti sa tomu chcem venovať

no a to vážne toľko plačeš pri mojich poviedkach? ty kokso, to je pocta.

praveze nie! ty vzdy len napises nieco, co len nahmatkovo naznacuje, co sa bude diat. my si mozeme trhat vlasy a nic sa nedozvieme a potom pride pokracko a zistime, ze to je fakt bomba a taketo nieco sme fakt necakali
tak to si ma upokojila, ze to bude hned v najblizsej casti.esteze tak
preboha, keby si ma videla. prvu,co som citala S.&A. som mala hrozne slabe chvilky, pretoze si to tam tak nadherne opisovala tie spomienky... a potom tie ff v dokoncenych poviedkach. Akoze moja mama fakt nechapala, co sa so mnou deje :shame: jedine, pri com som neplakala boli erotikus poviedky o Samovi a Deanovi, to som sa vtedy riadne zapotila zasa pri mojich hriesnych myslienkach

hmm no tak to je dobré vedieť, že nie som tak nanič autor som rada, že sa stále nájde niečo, čo vás prekvapí

a páni, tak ty to ozaj prežívaš ty kokso, tak to si ma potešila ani nevieš aká som rada, že vám to príde také smutné. ja viem, to znie divne, ale tak je to tak

no a inak k tým erotickým poviedkam, tak z johna mám napísaný začiatok a ani za boha to neviem dokončiť

budem sa tvarit, ze som to "nanic autor" prehliadla,oki? lebo ty si uzasny autor. Plny prekvapeni a novych, skvelych napadov a tvoje poviedky su perfektne. takze nic take uz nepis,lebo tu budem spisovat litanie o tom,preco lubim tvoju tvorbu
heh,tak to som rada ale ja ta chapem. ono, autorov potesi, ak je ich poviedka precitena a pochopena spravne,co je aj tvoj pripad. a myslim, ze nie som jedina, ktora to takto preziva. tvoje poviedky proste maju vsetko, co poviedky mat maju
zaciatok je zaklad som si ista, ze sa to coskoro uz podari dokoncit.teda fakt dufam a tesim sa na to.lebo John je....proste...sexos jak sa patri

dion: nanic autori si o sebe nemyslia, ze su nanic... chcem tym samozrejme povedat, ze si dobry autor, mas super napady, o com svedci aj toto najnovsie pokracko nebudem znova vymenuvat highlights, poviem len ze som sa pobavila a to dobre. Ked si predstavim tie rozne situacie... inspiracia z toho len tak srsi... a cliffhanger je to bombovy. Tesim sa na dalsie riadky

Úžasná část, můžu říct, jsem ráda, že jsem se dala do čtení téhle povídky Jsem opravdu moc zvědavá na Bobbyho reakci, až zjistí, že Dean je nějakým zázrakem živý! Představa Bobbyho vymítání mě taky rozesmála Jsem moc zvědavá, co se v Deanovi děje a moc se těším na další část!

dion-fortune napísal:

„To hej... Ale vieš si predstaviť akoby sa tváril ak by sme k nemu obaja vošli, živí a zdraví? Ja si totiž pamätám na výraz jeho tváre, keď zbadal vo dverách mňa po tom incidente v Cold Oak. Druhykrát by taký šok nemusel prežiť.“ Dean sa uškrnul.
„To by som to skôr neprežil ja. Stavím sa, že by skúsil každý exorcizmus, aký pozná, aby sa ubezpečil, že nie som démon.“
„Heh, mám to živo pred očami. Ty s výrazom čírej hrôzy priviazaný ku stoličke, Bobby recitujúci latinský text po stodvadsiatyprvýkrát a ja by som mal svalovicu na bruchu od toľkého smiechu.“
Obaja sa smiali, keď k nim prišla servírka s menu. Pokúsili sa o ospraveľňujúci výraz a zamrmlali niečo v zmysle „Ďakujeme.“, no na to opät vyprskli smiechom.

Ja sa zbláznim to sa ti podarilo no takže prečítala som si celú poviedku až teraz lebo som nemala čas konečne ho mám no moja reakcia je to také skvelé Dean sa vrátil Sam je vyplašený Dean je vyplašený nikto netuší čo sa to deje Dean počuje hlasy upadá do bezvedomia tak to má byť samozrejme Dean zrejme počuje myšlienky druhých z čoho sú obaja vykolajený aj ja mimochodom to video na začiatku je prekrásne a tá pieseň od Three Days Grace taktiež si ma na ňu namotala začína sa to úžasne a som šťastná ,že si niekto vybral na písanie zrovna túto tému po tom 5 minútovom videi z 4x01 ani nedýcham a to čakanie ma zabíje a ty mi to čakanie spríjemňuješ touto perfektnou poviedkou som očarená

Doin. Tvoje dílko je v podstate první, které tady čtu od začátku a čekám, co se bude dít dál, jen doufám, že zas nebudu muset čekat dva týdny

Áno dúfam,že nebudeme tak dlho čakať lebo sa zbláznim ,ale aj rozumiem ,že teraz máš ešte rozpísanú jednu skvelú poviedku ,ale pamätaj, já si počkám

jeej..som sa straašne rada,že sa objavilo dalšie pokraačko som sa už nevedela dočkať totiž to a čakať sa naozaj oplatilo,pretože to bolo supeeer perfeeektne!!!! veeľmi doobrá praca! som sa i zasmiala parkrát: prvýkrát vtedy,ked sa chalani zobudili a cítili sa tráápne to celkom chápem,pretože i ja by som sa tak asik cítila,keby sa na druhý den zobudím vedla svojho brata no a potom si ma dostala týmto výrokom:

citácia :

„Heh, mám to živo pred očami. Ty s výrazom čírej hrôzy priviazaný ku stoličke, Bobby recitujúci latinský text po stodvadsiatyprvýkrát a ja by som mal svalovicu na bruchu od toľkého smiechu.“

- no a nakoniec som pri čítaní dostala aj riaadny šoking - Dean vie čítať myšlienky?! waaaau..no som zvedaava,čo ďalšieho pre nás chystáááš výýborne!!

okey, takže soniq, kacena veľmi krásne ďakujem za vyčerpávajúci komentár vaše slová ma veľmi potešili a ani neviete akú mám radosť, že sa konečne aj smejete pri mojej poviedke ozaj mám veľkú radosť, že sa dielko páči

Mason: no páááni, tak to je mi cťou písať poviedku, ktorú čítaš ako prvú od začiatku. No a neboj, už budú pokračka častejšie, keďže som konečne dokončila Zbohom poviedku

takže ja idem písať a snáď vám sem už dnes ešte, čo to pribudne no a vďaka za podporu

Tak čo ako to vyzerá pribudne dnes niečo mám čakať??

no napísala som asi polku, ale nemám akosi inšpiráciu, takže dnes už asi nie ale tak snáď zajtra

dion bombové pokracovanie...
vtipné scény a rozhovory... paráda...
tá cast co tu bola niekolko krát citovaná... jednoducho skvelo vymyslené a este lepsie napísane...
tesim sa na zajtrajšok... jeden svetly bod zajtrajsieho dna...
ešte raz moja velká

Dionka ešte stále nič ja viem ,že som otravná ,ale som hrozne zvedavá či sa mám tešiť

hmmm no ešte stále nič som sa zasekla na mŕtvom bode a neviem sa odtiaľ dostať asi sa v najbližšej časti vrátim do minulosti a trocha skomplikujem dej tú situáciu, v ktorej som totiž asi nevyriešim

Chapter 5- Once upon a time...

„There were no easy answers, only questions...“

Rok 1978, Lawrence, Kansas, Mary POV

Keď som sa dozvedela, že som tehotná bola som tou najšťastnejšou ženou na svete. Rýchlo som sa z nemocnice ponáhľala domov, aby som pripravila slávnostnú večeru, počas ktorej som Johnovi chcela oznámila tú úžasnú novinu. Nikdy nezabudnem na to, ako sa jeho tvár pri mojich slovách rozžiarila. Vždy sme chceli veľkú rodinu a vedomie, že na ceste je naše prvé dieťa nás napĺňalo pocitom, ktorý sa slovami nedá opísať.

Okamžite sme začali s nakupovaním výbavičky, zariaďovaním detskej izby a študovaním kníh o materstve. Celé hodiny sme sa dohadovali o tom, akej farby by mala byť izba dieťaťa a zabávali sa vymýšľaním tých najrôznejších mien. Bolo to jedno z najlepších období môjho života.

No nič na tomto svete nie je perfektné a o tom sme sa mali možnosť presvedčiť aj my. Bola som v treťom mesiaci, keď sa začali prvé komplikácie. Najprv to bola len bolesť v oblasti žalúdka, neskôr kŕče. Potom, ako ma lekári dôkladne prezreli, označili moje tehotenstvo za rizikové a odporučili mi pokoj na lôžku. S Johnom sme nechceli nič riskovať a tak som okamžite ukončila svoju pracovnú zmluvu a súhlasila som, že ostanem doma odpočívať.

Riadila som sa všetkými radami, aké mi doktori dali, no môj stav sa aj napriek tomu neustále zhoršoval. Po šiestich týždňoch utrpenia, ktoré som strávila prevažne sama doma, keďže John musel pracovať ešte ťažšie ako predtým, som sa rozhodla ísť do kostola. Hoci som sa každý deň modlila za moje nenarodené dieťa, ďalej ako do záhrady som sa neodvážila ísť. Aj preto bol John prekvapený mojou náhlou prosbou ísť až na koniec mesta, len aby som mohla vstúpiť do božieho príbytku. No nikdy mi nevedel povedať nie a tak sme šli. Dúfala som, že tam nájdem nádej, pokoj, vieru. Že mi Boh pomôže. Ako veľmi som sa len mýlila...

John ostal vonku. Nikdy nebol veriaci a kostoly ho dosť znervózňovali. Dovnútra som teda vošla sama. Namočila som pravú ruku do svätenej vody, pokľakla som a prežehnala sa. Potom som pomaly prešla k dreveným laviciam a usadila sa na štvrtú od konca. Sklonila som hlavu a ticho sa začala modliť.

„Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.“

„Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.“

„Pane ak ma počuješ, prosím pomôž mi. Nedovoľ, aby som prišla o dieťa. Vždy som v teba verila, tak ma prosím teraz neopusti. Ja už ďalej takto nevládzem. Žijem v neustálom strachu, že sa jedného dňa zobudím a ono bude preč. V živote som ťa o nič neprosila tak, ako ťa teraz prosím o zachránu môjho dieťaťa. Urobím čokoľvek, čo budeš chcieť a sľubujem, že budem i naďalej vzornou kresťankou, len nech sa narodí zdravé. Prosím...“
Slzy mi stekali po tvári ako som úpenlivo prosila o pomoc. Vtom som pocítila ako ma niekto chytil za rameno. Otočila som sa v očakavaní, že je to John, ktorý sa o mňa začal báť, keď som tak dlho nevychádzala. No za mnou stál muž, ktorého som nikdy predtým nevidela.

„Nebojte sa. Váš syn bude v poriadku.“ Povedal hrubým hlasom a ja som odrazu nenachádzala slová. Ako vie, že čakám syna? Lekári mi predsa ešte nevedeli povedať, či ide o dievča alebo chlapca.
„Ehm, ďakujem.“ Vykoktala som nakoniec. Nebolo by slušné ostať ticho.
„Ospravedlňujem sa, ale nedalo mi neprepočuť, ako ste povedali, že ste ochotná urobiť čokoľvek pre záchranu vášho syna. Mysleli ste to vážne?“
Ten muž vo mne vyvolával zvláštny pocit a na malú chvíľu som ho chcela opraviť a povedať, že neviem, či čakám syna, ale nakoniec som len prikývla, dávajúc mu tým najavo, že pre svoje dieťa by som bola schopná spraviť všetko. Usmial sa na mňa a položil mi ruku na brucho. Potom sa naklonil a zašepkal.
„Tak to sa nemusíte obávať. Nastane ešte pár problémov, no nakoniec bude z vášho syna silný mladý muž. Uvidíte.“ Na to sa otočil a odišiel. Netušila som, že som v ten deň spravila obrovskú chybu, ktorá ma bude stáť život. Nevšimla som si totiž žltého záblesku, ktorý sa objavil v jeho očiach, keď sa dotýkal môjho oblého brucha...

No môj zdravotný stav sa predsa len trocha zlepšil. Nasledujúce dva mesiace ubehli bez nejakých vážnych komplikácií. Len moje zmeny nálady boli prudšie ako obyčajne. No to je vraj normálne pre tehotné ženy a tak som tomu nevenovala pozornosť a za moje emocionálne výkyvy som vynila hormóny. No v siedmom mesiaci som dostala kontrakcie. Neuveriteľne som sa bála, že porodím. Lekárom sa však pôrod podarilo oddialiť, ale ja som musela ostať v nemocnici. Napriek veškerej snahe doktorov som predsa len porodila predčasne. No v tom čase, som už bola vo ôsmom mesiaci a môj syn mal veľké šance na prežitie.

24. Januára, 1979 uzrel Jonathan Dean Winchester po prvýkrát svetlo sveta. Okamžite bol umiestnený do inkubátora, v ktorom musel stráviť celé štyri týždne, no nakoniec nám ho dovolili vziať domov so slovami, že je perfektne zdravý. Boli to jedny z najkrajších slov aké som kedy počula.

Po všetkom, čím sme si prešli, sa naše životy konečne začali uberať lepším smerom. Keď mal Dean 6 mesiacov vybrala som sa s ním do kostola. Chcela som Bohu poďakovať, že vyslišal moje modlitby. Strávili sme tam len chvíľku, lebo Dean bol unavený a začal plakať. Nechcela som rušiť ostatných a tak som sa pobrala domov. Ako som vyšla z kostola, prihovoril sa ku mne opäť ten zvláštny muž, ktorého som stretla keď som sa modlila za Deana.
„Vravel som, že váš syn bude v poriadku.“ Bola som v tak dobrej nálade, že som sa naňho žiarivo usmiala a vystrela mu svojú pravu ruku.
„Som Mary a ďakujem za podporu. Ešte som vás tu ale veľmi nevidela. Žijete v susedstve?“ Muž mi potriasol rukou.
„Teší ma, Mary a nie nežijem v susedstve. Len som náhodou išiel okolo. No nechcem zdržiavať.“ Odvetil a uvoľnil mi cestu.
„No ešte raz ďakujem za všetko. Snáď sa znovu stretneme.“ Muž sa len usmial a nechal ma odísť. Ja som sa spokojne pobrala domov s Deanom v kočíku predo mnou. Nevedela som, že keď toho muža najbližšie stretnem zmení to osudy všetkých, ktorých som milovala a môj život sa v tú noc skončí...

dion : je to vážne pekne...si skvelá spisowateľka...A som rada že si to čítam ako prvá...Gratulujem veľmi je to pekné a dúfam že ti tento talent vydrží veľmi dlho...Gratulujeeem.

tak to bolo nádherné dion
návrat do minulosti ti úžasne višiel... hmm...teraz vizniem ako debil ale nevadi...to ako Mary urobila dohodu s Azazelom?v tom kostole?
aj tak este raz moja velká poklona nad touto častou...

waw krásne si opísala ako to Mary prežívala. tie jej pocity, ty máš talent na všetko aj ja ti skladám poklonu

ďakujem krásne dievčatá som ohromne rada, že sa páčilo ja som totiž mala hrozný problém napísať pokračko, lebo pri chalanoch mi to vôbec nešlo tak ako som chcela a tak som zmenila plány a radšej sa trocha vrátila v čase, lebo toto predsa len bude dôležité pre budúcnosť no nebola som si istá, ako to vezmete a tak som veľmi rada, že sa páčilo

calla: k tej dohode... no nie celkom.... ale v podstate áno to ako povedala, že by urobila čokoľvek.... no neuvedomila si, že Azazel to zobral doslovne. a toto mimochodom súvisí aj s Deanovými schopnosťami

dion tak takto to bolo...skvele... a Deanove schopnosti akože ich bude viac?? dufam že ťa coskoro nieco napadne lebo inak moja fantazia zapracuje a potom budem sklamana že je to inak...

heh no tých schopností ešte určite bude viac a nie len u Deana

no a tak snáď sa mi čoskoro podarí vyriešiť ten malý problémik, čo mám a ak nie, tak sa na to vy... a preskočím ďalej ale tak rozhodne sa máte na čo tešiť

tak toto sa mi neskutocne pacilo to,ako si to opisovala v prvej osobe bolo perfektne a vyznelo to velmi zivo. Ja som sa zlakla, ze co to, ze kto je tehotny a potom mi doslo, ze citam o Mary ale fakt sa mi toto pokracko velmi pacilo a som milo potesena, ze si tam zatiahla Azazela a takto to cele opisala. Lebo v podstate zatial o tejto teme nic nevieme a ty si to tak pekne nacrtla. Tak som fakt zvedava, co to vlastne bude mat Dean za schopnosti. A ci tam das nieco take aj so Samom,lebo to by mohlo byt tiez zaujimave

jaj keď si predstavím Deana ako také malé bábätko... musel byť krásny neočakávala som,že sa príbeh vráti až k Mary, ale je to super nápad krásne to plynulo, mám rada rozprávania v prvej osobe a toto mi prišlo hádam ešte realistickejšie ako na začiatku Deanove. Teším sa čo bude ďalej