Pravda bolí

Ježiš Shelby dievča ty už si tu pekne dlho nebola Zajtra no ja som v dneska fakt v nebi už sa nesmierne teším a samozrejme ,ako Ramonko hovorí my sme nezabudli ,ale báli sme sa , že ty si zabudla

Tak nezabudla som, tentoraz je to dokonca dlhšie ako zvyčajne, tak dúfam, že aj str8tking bude spokojný. Už sa pomaly blíži finále, tak si to teda užite.

16.časť

Dean

Mal som pocit, že padám. Nielenže som mal ten pocit, ja som sa naozaj strepal dole po troch schodoch vedúcich k Bobbyho dverám. Zacítil som pálčivú bolesť v oblasti hrudníka, trocha mi to vyrazilo dych, no pozviechal som sa. „Bože Dean, prepáč, to som nechcela!“ začul som odrazu hysterický ženský hlas. Postavil som sa a pozrel jej do tváre. Tie oči, sú to tie isté, ktoré ma zachránili po nehode s Lisou. Jej meno som mal na jazyku, no nemohol som si ani za nič spomenúť. „Lola, volám sa Lola, pamätáš?“ ozvala sa, akoby mi čítala myšlienky.

Lola

Pri pomyslení na Sama a Deana som sa Castielovi odrazu vzdialila a ocitla sa pri Bobbyho dome. Zbadala som aj Deana, ako nazerá do okna. Videla som to čo on a vedela som, že keď všetci chceme, aby to prežil, nesmiem ho pustiť dovnútra samého. Po tom incidente, keď sa spamätal zo šoku a pádu zo schodov som mu povedala svoje meno a dúfala, že si spomenie. „Niečo mi to hovorí, asi sa tak trocha poznáme, čo?“ spýtal sa neisto. Prikývla som a dodala, že to teraz vôbec nie je podstatné. Očividne súhlasil, pretože sa opäť len bez rozmýšľania vrhol ku dverám a chcel ich vykopnúť. „Počkaj, Dean, prosím ťa, môžeš ma počúvať? O Bobbyho tu teraz nejde, ver mi, jediné, čo treba urobiť je zabiť toho démona a zachrániť teba a Sama.“ Pozeral na mňa ako na blázna. Budem mu musieť povedať pravdu, aj keď je to riskantné. Ale keď sa tak nad tým zamyslím, Lilith je teraz vnútri, je sústredená na Bobbyho a netuší, že som sa tu zjavila. Takže mám výhodu prekvapenia. „Nie! Nemienim prísť aj o Bobbyho!“ Znova sa chystal dostať do domu, no ja som mu to prekazila: „Poslúchni ma, prosím. Ten Bobby vo vnútri je len ilúzia, tvoja predstava, všetci tí ľudia, ktorí tu zomreli, nie sú skutoční. Všetko robí démonka, čo väzní Bobbyho!“ Snažila som sa ponechať chvíľu ticha, nech si uvedomí, čo hovorím a potom som dramaticky povedala to meno. Lilith.
Videla som, ako sa nepatrne od zlosti zachvel. Bála som sa, že znova vyrazí vpred a tak som dodala: „Nemusíš tie dvere vykopnúť, zvládnem to ja.“ Pochybovačne sa na mňa pozrel s výrazom: „Ty? Také drobné žieňa?“ No než sa stihol spamätať, využila som svoje schopnosti nedávno nádejného anjela smrti a odomkla ich otočením ruky. Dean vyvalil oči. „Kto dočerta si? Tie dvere boli predsa zaistené démonskou silou!“ vyhŕkol neveriacky. Ani sama som nevedela, ako sa mi to podarilo. Pravdepodobne sa vo mne skrýva viac, než som si myslela.

Sam

Keď som vyšiel zo skrine, bolo mi tak trocha jasné, čo zbadám v kuchyni. Hneď, ako za sebou Dean zavrel vonkajšie dvere, som videl, ako sa sama od seba otočila kľučka a zamklo sa. Drží Bobbyho. No ten teraz nebol dôležitý. Aj keď sa mi to priečilo, musel som sa naňho vykašľať a nájsť Deana. Len jeho život je podstatný. Keby Bobby v tomto svete umrel, v tom ozajstnom ostane živý a zdravý, na rozdiel od môjho brata. No ako sa dostať okolo kuchyne bez povšimnutia, keď dvere boli dokorán?
Vtom som začul z kuchyne hlasitý smiech démona. Bol to ženský smiech. Lilithin smiech. Takže tá suka je tu? Mala by to byť jedinečná príležitosť zabiť ju. Pevne som v dlani zovrel Rubyin nôž. Len to treba premyslieť tak, aby som to prežil. Zo zamyslenia ma vytrhli dvere na chodbe, na ktoré som videl zo svojho úkrytu za skriňou. Skoro som zamrel od prekvapenia, keď som zbadal Lolu a za ňou Deana. Mal som chuť skočiť k nim, no nebol som si istý, či je to naozaj Lola a nie nejaký prekliaty poskok Lilith. A tak som vyčkával, čo sa bude diať.

Lola

Nič dobré ma nečakalo, to som vedela. Keď sme vošli do vnútra, začali sa mi triasť kolená. Čo ak nás všetkým zabije? Máme vážne minimálnu nádej. Alebo možno... ak je pravda, že mám schopnosti anjela smrti, nemala by som byť schopná zabiť aj toho najsilnejšieho démona? Ale veď...keby to bolo možné, neposlali by už dávno na Lilith Uriela? Vážne som z toho bola zmätená. Ukázala som Deanovi, aby bol ticho a on prevrátil očami, akoby mi šibalo. A práve na túto chvíľku nepozornosti sme doplatili. Nevšimla som si kvetináč, čo bol položený na akomsi stolíku a zhodila ho. Obaja sme zmeraveli.
Chvíľu bolo hrobové ticho, dýchali sme minimálne, keď sa z kuchyne posmešne ozvalo: „Len poď, Dean, už ťa tu nedočkavo očakávam.“ Pozrel sa na mňa, v jeho očiach som zbadala záblesk strachu i nádeje: „Pokús sa to nezbabrať,“ zašepkal a vošiel dnu.

Dean

Vošiel som do kuchyne rozhodným krokom, aby som dal najavo, že nejaká idiotská Lilith ma nemôže zastrašiť. Okamžite ma prišpendlila k stene, ako som aj očakával. „Dean, vitaj, prišiel si práve včas, pečať moja.“ Pečať? O čom to hovorí? „Viem, že si tak trocha zmätený, ale ja ti to objasním, drahý môj. Budem ťa musieť zabiť, ako iste vieš. Síce, nehovorím, že by som to neurobila tak či tak, ale takto ma to baví viac. Keď môžem využiť teba, takú dobrú dušu, aby si mi pomohol s povstaním Lucifera.“ Pozeral som na ňu, akoby spadla z jahody. Pomiatla sa ona alebo ja? Nemal som čas nad tým dlho rozmýšľať, pretože prešla k svojej bežnej taktike. K mučeniu. Najprv zabodla Bobbymu nôž do krku a než som sa stihol spamätať, pocítil som obrovskú bolesť v hrudníku, keď mi silou praskla ešte ani nezahojené rebro. Snažil som sa nekričať alebo aspoň neomdlieť, druhýkrát za pár dní, veď Sammy by ma vysmial. No v tej chvíli som sa napriek tomu stratil.

Lola

Začula som Deanov výkrik a bez rozmýšľania vtrhla dnu. Vynadala som si v duchu za svoju unáhlenosť, no už bolo neskoro. Zbadala som širokánsky úsmev na tvári Lilith prevtelenej do Sama. „Ale, ale, koho to tu máme. Ty si vážne drzý anjel, dievča. Najprv mi sem len tak vlezieš a potom, keď sa proti tebe poistím, si v tomto svete znova?“ „Asi si zle urobila bariéru, ktorá ma mala zastaviť, démonka,“ zavrčalo som. „Možno máš pravdu, no tentoraz ti žiadnu šancu nedám.“ Vedela som, že chce na mňa takisto použiť tie svoje čáry-máry. Pokúsila som sa zo seba dostať silu, ktorú som nedávno použila na Uriela. No nič jej to neurobilo, len sa začala rehotať a ironicky sa spýtala, či dokážem aj niečo viac, pričom ma odhodila a šmarila o stenu. To ma naštvalo tak, že som sa pozviechala, zaťala zuby a skúsila to ešte raz. Zmizol jej úsmev z tváre a začala sa triasť. „Nemôžeš ma zabiť, to dobre vieš,“ hovorila pomaly. Bolo na nej vidieť, že trpí, no príliš odolávala. „Možno nemôže sama, ale dvaja to dokážeme,“ ozvalo sa odo dverí. Sam. Už som si hovorila, kde sa fláka. Zdvihol ruku, aby mohol použiť svoju moc. Cítila som, že tej mojej je potrebnej o niečo menej, že mi to pomáha. A výraz Lilith hovoril za všetko. Tentoraz bola bezmocná.
Mala som dojem, že jej krik sa ozýva čoraz menej. Prikročila som ku kuchynskej linke a zobrala z nej nepozorovane nôž. Stále som sa sústredila na Lilith, no keď už som vedela, že to Sam zvládne aj bezo mňa, musela som konať.
Dean sa medzitým už zrútil k zemi, démonkina moc pominula. Dokonca pomaly prichádzal k sebe. Sam videl, že som si k nemu pričupla, no chcel ešte dokonať svoju prácu, a tak si nás až tak nevšímal. Dean otvoril oči a pousmial sa. „Lola, tak si mi chýbala,“ vyhŕkol pridusene. Mala som chuť hodiť sa mu okolo krku, očividne si na mňa spomenul. Do očí sa mi hrnuli slzy pri pomyslení na to, čo musím teraz urobiť. Ale ako? Kam treba bodnúť, aby si niekoho smrteľne zranil a pritom nezabil?

Sam

Keď som vtrhol dovnútra, nebol som si istý, či to vyjde. No ako náhle sa moja sila spojila s Lolinou, zacítil som príval energie. Už bolo skoro po Lilith, keď Lola upustila a nechala to na mňa. Predpokladal som, že ide skontrolovať Deana, a už bola určite aj tak príliš vyčerpaná. Chvíľu som ešte pre istotu potrápil aj moje imaginárne telo, v ktorom sa tá mrcha usídlila, aby som mal istotu. No keď som sa otočil, neveril som tomu obrazu, čo sa mi naskytol. Lola mala v ruke nôž a bodla ho Deanovi rovno do hrude. Počul som len sám seba, ako kričím nie a potom sa mi všetko naokolo začalo strácať.

Héééééééj to čo bolo na konci????? to akože keď teraz zabije Deana tak sa zobudí či čo?

No anyway bolo to super dievča. Už mi to tak strašne moc chýbalo. Proste niečo super. Jenoducho si macher.

Tak teraz je akože po Lilith? Asi nie. No ale blíži sa finále takže bude fight.

Skladám ti poklonu.

To je fakt supéééééééééééér, už se taky nemůžu dočkat, jak to dopadne.

Skvela poviedka ...uz sa neviem dockat pokracovania

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne, aj svojim novým čitateľkám Novú časť nemám ešte ani rozpísanú, ale pokúsim sa čo najskôr.

Ahojte, som tu s ďalšou časťou. Viem, že som poviedku hanebne zanedbala a strašne sa za to ospravedlňujem, ale rozhodla som sa ju dopísať už len pre to, že vám to dlhujem tak snáď sa vám bude páčiť a nezabudli ste. Tu je predposledná časť.


17. časť
„Čo si mu to urobila, ty suka?“ vykríkol Sam hneď, ako sa spamätal z návratu do reálneho sveta. Lola ležala vedľa neho a nahlas kašľala. Hneď, ako toho bol Sam schopný, postavil sa a chytil ju pod krk. „Počúvaj ma...Sam...,“ chrčala, keď sa pokúšala mu to vysvetliť. „Nemala som na výber, Uriel...on Deana...“ Vetu nedokončila, už nemala silu a svoju moc na Sama použiť nechcela.
Cítila, že sa znova viezla k zemi. Sam povolil zovretie. „Tak môžeš začať vysvetľovať,“ založil si ruky pred seba. Lola vstala a odvrkla, aj keď vedela, že by nemala: „Nemám čas ti to vysvetľovať, musíme ísť po Deana. Castiel, Castiel!!!“ zavolala svojho strážcu. „Nie, tak takto to teda nepôjde, Lola! Zabila si mi brata!“ „Nie, nezabila, ale pokiaľ nezmĺkneš, tak možno umrie naozaj!“
Castiel sa Samovi objavil za chrbtom práve vo chvíli, keď bol Lolu rozhodnutý poslať do horúcich pekiel. No vedel, že proti dvom anjelom veľkú šancu nemá, tak sa rozhodol vyčkať. Lola pozrela na Castiela pohľadom, ktorý Sam nechápal.
Lola sa snažila vyčítať Castielove myšlienky, no spomienka na to, ako bodla dýku Deanovi do hrude, jej zahmlievala myseľ. „Lola, no tak, mysli na to, čo musíš urobiť, nie čo si urobila!“ ozval sa jej v hlave Castielov hlas. Prikývla a obrátila sa na Sama: „Ideš so mnou? Budem ťa potrebovať. Prosím ťa, ver mi. Prisahám, že ak Dean zomrie, podvolím sa a môžeš ma potrestať, ako len chceš.“ Natiahla ruku. Sam váhal. Prakticky to bola jeho jediná šanca. Aspoň malá nádej, že hovorí pravdu a brata ešte zachránia. Opatrne načiahol ruku a ona ho za ňu pevne chytila.
Neznášal toto cestovanie s anjelmi, ale napokon sa po chvíli objavili na neznámom tmavom mieste. Keď sa Sam lepšie prizrel, uvedomil si, že sú v jaskyni. „Kde si nás to, dočerta, priviedla?“ osopil sa okamžite na svoju sprievodkyňu. „Myslím, že sme niekde v Južnej Afrike, v blízkosti Viktóriiných vodopádov.“ „Super, môžeme ísť na výlet,“ zavrčal Sam. Okríkla ho, nech hovorí tichšie. Sam ju pozoroval, ako sa na niečo sústredí so zatvorenými očami. „Už viem presne, kde sú,“ povedala a vykročila vpred, nasledovaná Samom.
Asi po piatich minútach chôdze v týchto labyrintoch, ako prostredie sám pre seba Sam nazval, sa dostali do menšieho priestoru, v ktorom zbadal Uriela. Nad niekým sa skláňal a škodoradostne sa usmieval. Keď si uvedomil, že ten niekto je jeho brat, okamžite sa chystal rozbehnúť, vôbec nad ničím nerozmýšľal, no zostavila ho Lolina ruka: „Je to môj boj, Sam. Nechaj ma ho, prosím, dokončiť.“ Sam chcel protestovať, ale zrazu sa ocitol niekde úplne inde a sám. Lola ho očividne odstránila z cesty. Sam začal panicky hľadať cestu späť.
„Okamžite toho nechaj Uriel a vráť mi Deana,“ oslovila ho Lola po tom, čo vyšla z úkrytu. Uriel sa na ňu otočil a uškrnul sa. „Lepšie by som ho nezabil ani ja, drahá moja. Práve, keď si spomenul na svoju sladučkú kamarátku z detstva,“ povedal provokačným hlasom. Lola sa snažila ovládnuť. „Nie je mŕtvy, zachránim ho, je koniec, Lilith je mŕtva, už viac netreba ničiť pečate,“ snažila sa ho prehovoriť. Dúfala, že niekde tam vo vnútri v ňom predsa len ostal kúsok ľudskosti. No nedočkala sa. „A ty si myslíš, že ho tu mám len kvôli rozkazom? Nebuď smiešna, to drzé chlapčisko bude pykať za to, ako sa ku mne správal a ty takisto!“ vyhŕkol rozzúrene, a vtedy Lola pocítila silu, ktorá prešla celým jej telom, až to zabolelo. Vzpierala sa, no bola príliš slabá na to, aby ho prekonala, najmä po boji s Lilith. Po chvíli so svojím mučením prestal a znova sa sústredil na Deana, ktorý ležal na zemi a vyzeral ako mŕtvy. Uriel zdvihol zo zeme dýku a namieril ju na Deana: „Rozlúč sa s ním, moja drahá.“ A napriahol sa.
Sam naďalej blúdil v tých podivných jaskyniach, no keď začul Lolino zúfalé nie, vedel, že už je blízko. A naozaj, o pár metrov sa mu naskytol hrozivý pohľad. Uriel ležal na zemi mŕtvy, s nožom zapichnutým v bruchu a Lola kľačala vedľa Deana a prosila ho, nech ju neopúšťa. „Čo sa tu stalo, Lola? Čo je s Deanom?“ spýtal sa zúfalo. „On...Dean...,“utrela si slzy. „Proste to nechápem, Uriel sa chystal ho zabiť, no odrazu padol na zem mŕtvy on. Dean sa nejakým zázrakom prebral a stihol konať skôr než ten bastard.“ Sam bol v tomto momente rád, že Dean bol vždy podozrievavý voči anjelom, a že zbraň proti nim nosil neustále so sebou. „Musíme ísť, Castiel ho zachráni. Pomôž mi, prosím,“ zdvihla sa zo zeme a následne so Samom zodvihli aj Deana.

Na druhý deň
Dean otvoril oči a rozhliadol sa okolo seba. Bol u Bobbyho. Dúfal, že konečne u toho pravého Bobbyho a nie u toho vytvoreného Lilith. Keď sa však zjavil vo dverách Sam so srdečným úsmevom, už nechcel pochybovať, či je naozaj doma. Posadil sa. „Ako sa cítiš, bratček?“ spýtal sa Sam. „Akoby ma prešiel kamión, ale inak asi najlepšie za posledné dni.“ „No hej, Castiel nezvládol úplne vyliečiť tvoje rany, ale aspoň to zvládol natoľko, aby si neumrel.“ Dean sa usmial. Chvíľu bolo ticho, Sam na bratovi videl, že má niečo na srdci, ale že sa ostýcha spýtať. „Sam..“ začal Dean opatrne. „Vieš, ja netuším, či sa mi to zdalo, ale myslím, že som videl...“ Sam ho to ani nenechal dopovedať a vyhŕkol: „Lolu? Nie, nezdalo sa ti to. Pomáhala mi ťa zachrániť.“ Zrazu ho brat zavalil kopou otázok o tom, ako je možné, že mu pomáhala, vraj mala byť mŕtva, ako ju vôbec spoznal a stretol, keď ho Sam zastavil zdvihnutím ruky a kývol smerom k dverám: „Čo keby si sa jej opýtal sám? Nechám vás osamote.“
Keď Sam odišiel a tí dvaja osameli, rozhostilo sa v izbe ticho. Lola pozerala na Deana a on na ňu. Prvý sa nakoniec ozval vyčítavo Dean: „Bodla si ma.“ Lolu osmelilo, že prehovoril a posadila sa na stoličku oproti nemu, ktorú pred chvíľou opustil Sam. „Musela som, inak by sme ťa nedostali späť.“ Počkala, kým s porozumením prikývol a chytila ho za ruku. „Vieš, vôbec si sa od detstva nezmenil, stále si pekný kvietok. Akurát že namiesto bitiek teraz viac vyhľadávaš dievčatá.“ „Zato ty si očividne väčšmi drzá, ako si bola vtedy,“ vrátil jej podpichovačnú poznámku. Zasmiala sa: „No hej, byť anjelom mi dodalo guráž.“ Dean pozdvihol s údivom obočie. Byť anjelom? Lola? Potom mu napadlo, že možno to je vysvetlenie toho, ako prežila vtedy požiar.
Dean a Lola strávili celé popoludnie nakoniec spolu. Keď Sam občas prechádzal okolo izby, začul smiech. Bol rád, že jeho brat je šťastný. To dievča by pokojne bral aj za švagrinú. Neskôr ho z myšlienok vytrhla Lola, ktorá prišla dole do obývačky potom, čo Dean zaspal. „Tak čo, pospomínali ste si?“ zbadal ju Sam. Len nepatrne prikývla, nechcela prepadnúť nadšeniu, vedela, že tomu musí urobiť rázny koniec: „Sam, chcem, aby si splnil svoj sľub. Chcem, aby si ma zničil. Onedlho si pre mňa kvôli mojej neposlušnosti prídu a radšej umriem tvojou rukou, ako ostať žiť a nechať sa poslať do Krajiny padlých.“ Sam neveril vlastným ušiam.

Shelby: To jsi tedy pěkně zanedbala, takový dlouhý čas. Jsem ráda, že Dean žije. Ale co teď udělá Sam?

Janča: No čo urobí Sam, sa dozvieme už v ďalšej časti, tej poslednej Dean našťastie prežil a živý aj ostane a máš pravdu, zanedbala som to poriadne, tak sa aspoň pokúsim dodať poslednú časť čo najrýchlejšie