Pravda bolí

Som rada, ze sme sa pochopili

WE LOVE YOU TO SHELBY:

Vidím, že tu sa musí poslúchať!

shelby táák nakoniec ja som zle pochopila ale aj ma to teší lebóó budu pokračkááááá júúúúúj si ma nesmierne potešila neskutočne sa teším že to bude ešte pokračovať a dúfam že nápady nepustia a 100% že nie lebóó profíčku ako ty ešte veľa toho napadne

Taaak ľudia, po tých zmätkoch, čo tu vznikli ohľadne konca poviedky som tu s ďalšou časťou, ktorá nie je posledná ani predposledná.
Dzowika, ja a profíčka? No tom by som musela ešte popracovať, ale ďakujeeeem.
Okej, takže koniec môjmu , užite si to!

10. časť

Dean

Sedel som na tej studenej zemi už asi polhodiny a nedokázal sa postaviť. Očami som hypnotizoval lopatou zahladené miesto pôdy, kam som Bena pochoval. Nielenže som neochránil jeho, ale opustil som aj Lisu. Keby som vtedy v tom aute zostal. Stála by teraz vedľa mňa a možno by sme zachránili aj Bena. Zotrel som si z očí poslednú slzu, ktorá mi vypadla a rozhodol som sa sústrediť len na jediné. Dostať tú kurvu Lilith a vrátiť jej to aj s úrokmi.
Práve som sa zmohol na to sa postaviť, keď som začul motor prichádzajúceho auta. Skoro mi vypadli oči z jamiek, keď som zbadal Samove auto, ako zastavilo pred Bobbyho domom. Keby som na neho nebol taký naštvaný, strašne by ma potešilo, že ho vidím. Celkom by sa mi hodil pri mojom hľadaní. No to je preč, už ho nikdy nechcem vidieť po tom, ako sebecky sa zachoval. Vždy som si myslel, že som schopný prepáčiť mu všeličo, no toto bolo aj na mňa priveľa.
Myslím, že cítil na sebe môj nenávistný pohľad, keď si ako nedávno vyštudovaný lekár vystúpil z toho svojho úžasného fára.

Bobby

Pozeral som sa cez okno na Deana a zvieralo mi pri tom srdce. Johnov starší syn kopal hrob pre to malé dieťa, ktoré som svojim spôsobom zabil práve ja. Viem, že to nebola moja vina, nie som Dean, ktorý by nemal problém obviniť sa okamžite za také niečo. Bola to len nešťastná náhoda. Zobralo ma to, nehovorím, že nie. Aj tým svinským démonom je občas náročné vziať život.
Uvaril som čaj a odhodlal sa konečne vyraziť von za Deanom, ktorý tam sedel už dlhšie, ako bolo zdravé a dostať ho dnu. No keď som videl aj Sama, ktorý sa prirútil na svojom aute, rozhodol som sa počkať dnu, čo sa stane. Bál som sa, že to nedopadne dobre, pretože Dean mu len tak nezabudne, čo urobil.
Zo zamyslenia ma vytrhol akýsi hlasný buchot, ktorý sa ozval z mojej izby. Opatrne som vykročil tým smerom, bez zbrane, akoby mi niečo hovorilo, že ju nebudem potrebovať.
Keď som vstúpil do izby, nikoho tam nebolo. Len zo skrine som počul akýsi šuchot. Keď som otvoril, skoro som odpadol z toho smradu a prekvapenia navyše. „Sam?!“ vyhŕkol som neveriacky, keď som ho zbadal ležať na mojich nohaviciach a košeliach, ktoré mi navyše ovracal.
Ospravedlňujúco sa na mňa usmial, no mne príliš do smiechu nebolo. Tento tu predsa nemôže byť náš Sam, ten pravý pred chvíľou prifrčal na aute, a teraz sa pravdepodobne niekde vonku háda s Deanom.
Schmatol som z nočného stolíka nôž a zbraň pre prípad, že by sa toto dvojča Sama o niečo pokúsilo. Vyplašene sa mykol, očividne sa ešte nespamätal... Z čoho vlastne? Kto je a čo tu robí?

Sam

Cítil som len jediné po tom, čo som vypil Lolin nápoj. Padal som a bolo mi strašne zle. Odrazu som však pristál na niečom mäkkom. Bolo mi to tu povedomé, až kým som si neuvedomil, že tie košele nosí Bobby.
Tá Lola sa zbláznila! Varuje ma, aby som sa neukazoval pred Deanom, a pritom ma pošle rovno do Bobbyho domu, kde pravdepodobne môj brat teraz je. Musel som sa čo najskôr z tej skrine vypariť, bol som si istý, že niekto začul môj neohlásený príchod.
No ako náhle som zdvihol hlavu z ležiacej polohy, v ktorej som sa nachádzal, prišlo mi neuveriteľne nevoľno. Už som to proste nedokázal vydržať a tak som aj to málo, ktoré som dnes zjedol, dostal zo seba von.
Ešte som sa ani nestihol poriadne porozhliadnuť, keď sa otvorili dvere od skrine a dovnútra nakukol vyšokovaný Bobby, vykríknuc moje meno. Ajaj. Toto sa bude vysvetľovať asi dosť ťažko. Túto moju domnienku mi potvrdil hneď, ako sa na chvíľu otočil a vrátil aj so zbraňami v ruke.
„Bobby, vysvetlím to, prísahám, len poďme niekam, kde Dean...“ začal som mierne, no hneď nato mi Bobby skočil do reči: „Zašpiníš mi tu polovicu vecí a ja mám ešte počúvať tvoje nezmyselné príkazy? To odkiaľ si prišiel? Sľubujem, že ak okamžite nevylezieš z mojej skrine, tak s tebou skoncujem! Nechci po mne, aby som znova niekoho omylom zabil ako Bena!“
Zabil ako Bena. Zabil ako Bena. To spojenie sa mi párkrát premlelo v hlave, kým som si uvedomil jeho pravý význam. Do pekla aj s Lilith, tak toto myslel Castiel! Toto má byť ten svet, v ktorom Dean trpí.
Rozhodol som sa nechať svoje myšlienkové pochody na neskôr, keď som videl, ako na mňa stále Bobby nedočkavo hľadí. „Nesmieš povedať Deanovi, že si ma tu videl, rozumieš? Som z iného sveta, pravého sveta, toto je len svet vytvorený Lilith pre Deana! Bobby, všetko tu je len fantázia!“ Pozeral na mňa ako na blázna asi tridsať sekúnd, potom sa jeho tvár roztiahla do širokého úsmevu a rozosmial sa. „Dobre, očividne si nejaký idiotský démon, ktorý na mňa skúša svoje idiotské praktiky.“ Zdvihol som ruky na sebaobranu, keď som videl, že sa chystá stlačiť kohútik. „Nepamätáš si nič? Castiel, Uriel, Dean v pekle, pečate, apokalypsa, to všetko sa stalo naozaj, niekde to v tebe predsa musí byť, aj keď si len duch niekoho, kto existuje inde.“

Bobby

Neviem, kde sa to vo mne zobralo, no aj keď som dával najavo nespokojnosť, tomu chalanovi som niekde vo svojom vnútri veril. Tie veci, ktoré spomínal, bolo mi to povedomé. Akoby som o niečom takom už počul.
Navyše, keby bol nejaký démon, pravdepodobne by už dávno zaútočil. Väčšinou nemajú trpezlivosť toľko vyčkávať.
Začul som z kuchyne Deana, ako sa rozzúrene s niekým dohaduje. Ten niekto bol určite Sam, nikoho iného by len tak do vnútra nevpustil.
Očividne aj tento druhý Sam postrehol, že sa Dean prirútil dovnútra. V očiach som mu videl paniku. Hovoril, že ho Dean nesmie vidieť. Očividne mu na tom záležalo a hlasy sa čím ďalej, tým viac približovali. „Zalez naspäť!“ vyhŕkol som potichu a zatlačil ho do skrine, z ktorej sa pred chvíľou vyhrabal.
Vďačne sa na mňa pozrel a ja som len dúfal, že svoje rozhodnutie neoľutujem. Ledva som stihol zavrieť dvierka, dvere na izbe sa otvorili a zjavil sa v nich Dean so Samom za pätami, obaja očividne riadne vyvedení z mieri.

úžasné pokračko Sam v Bobbyho skrini. to je teda predstava a ešte ten druhý Sam som zvedavá čo bude dalej a či sa náhodou nestretnu.

wiktoriano, ďakujem veľmi pekne.
Aby som sa priznala, Sam si ešte chvíľu v tej skrini pobudne.

Skvělé pokračování Nečekala jsem, že Lola pošle Sama rovnou do Bobbyho domu a dokonce ani on to nečekal Tak Dean je v tom světě tak rozhádaný se Samem? Tý jo, jsem zvědavá, jak se to bude dál vyvíjet. Moc se těším na pokračování!

shelby Konečne som sa dočkala skvelého pokračka......toto bolo vážne úžasnéé poviem ti......proste že waaaa Sam a Dean rozhádaný, Dean pochovával,Sam v Bpbbyho skrini toto všetko ma dostalo proste a ešte aj Dean plačkal chudáčik moc pekne napísane!!!! čakám na pokračko newm sa ho dočkať a si profíčka bo vidím ako skvele píseš a tvoju poviedku si vždy rada prečítam

Bože to je Super. Shelby veľké . Je to na mňa krátke ale super. .

Všetkým vám ďakujem, už len vďaka vaším pochvalám sa oplatí písať!
Madlen, ono, môžem ti prezradiť, že Lola tam Sama neposlala tak celkom naschvál.
Dzowika, ďakujem moc, som rada, že sa ti to páčilo.
str8tking, krátke časti? Ja sa to stále snažím rozťahovať a rozťahovať

Okej, mám tu pre vás ďalšiu časť.
Ale ešte predtým prajem všetkým šťastné a veselé Vianoce, nech Ježiško prinesie, čo si zaželáte!

11. časť

Lola sedela na stoličke medzi dvomi posteľami, na ktorých ležali Winchestrovci. Bola riadne zadýchaná, práve totiž odtiahla asi o polovicu viac vážiaceho Sama zo zeme na pohodlnú posteľ.
Hlavu si držala v lone a napäto premýšľala. Snáď sa jej podarilo poslať Sama na správne miesto. Myslela na to, aby to bolo čo najďalej od Deana, nech ho nezbadá, ale aj čo najbližšie k nemu, aby ho mal na očiach tak ako Lilith.
„Zbytočne sa trápiš, čoskoro bude po všetkom a teba postihne primeraný trest,“ ozvalo sa zlovestne z rohu izby. Lola vyskočila, akoby ju tá stolička začala páliť. Neverila, že ho vidí. Je to zlé. Ak poslali Uriela, je to vážne zlé. „Ostali len dve pečate, však?“ Už len pohľad na jeho spokojný úškrn jej stačil ako odpoveď.
Bola si istá, že prišiel po Deana. Nesmie ho odviesť, jednoducho nesmie. Ale ako mu má v tom zabrániť, keď je to jeden z najsilnejších anjelov? Navyše anjel smrti? Pokúsila sa vyjednávať: „Pozri, ja viem, že Deana nenávidíš, ale nemohli by ste zničiť tú predposlednú pečať a nie poslednú?“
Nenávidela jeho správanie. Za celú dobu, čo tam stál a čumel na ňu, povedal len jedinú vetu a ešte aj teraz sa namiesto odpovede najprv rozrehotal. „Lola, Lola, aká si mi len naivná. Poznáš pravidlá. My sa pečatí môžeme dotknúť jedine v prípade, že ostáva jedna jediná, posledná. A áno, priznávam, že ma teší, že je ňou práve Winchester. A že mám tú česť ho zniesť zo sveta.“
Lola naštvane zvraštila čelo. Musela rýchlo čosi vymyslieť, no nič ju nenapadalo. „Bože, Castiel, viem, že ma počuješ, máš ho predsa rád, zachráň ho pre seba, nie pre mňa,“ hovoril hlas v jej hlave. Bola si istá, že jej volanie počuje, občas sa týmto spôsobom totiž dorozumievali. No nepočul ju len on.
„To ťa tento tu naozaj tak očaril? To jeho, vrhnime sa na každú aspoň trocha dobre vyzerajúcu ženskú a pretiahnime ju? Vážne si klesla hlboko,“ ozval sa provokačne Uriel. Videl, ako trasie od zlosti, no to čo sa stalo potom, nečakal. Z Lolinej dlane na pravej ruke vyšla akási svetelná žiara podobajúca sa blesku a zasiahla Uriela rovno do hrude. Ten odletel minimálne meter dozadu a narazil do steny.
Lola nemohla uveriť vlastným očiam. Šokovane si prehliadala svoju dlaň a uvažovala nad tým, čo to malo znamenať. No než sa stihla spamätať, cítila, ako jej čosi silne zovrelo hrdlo. Jej pohľad sa stretol s Urielovým. Mohla v ňom čítať obrovskú zlosť, ktorej sa neuveriteľne bála, ale aj zdesenie.
Uvedomila si, že jej nohy sa dvihli jeho obrovskou silou zo zeme. Začala cítiť, že jej ubúda vzduch. Navyše jej uštedril takú ranu do tváre, že cítila pachuť krvi, ktorá sa jej spustila po tom, ako jej vyrazil zub zo spodnej sánky. „Uriel, prosím,“ zachrčala potichu a spoliehala sa na jeho milosť. Bol predsa anjel, nie? A toto teda rozhodne nepatrilo k popisu jeho práce. Pustil ju a ona sa, vykašliavajúc pri tom krv, zrútila k zemi.
Uriela tešil jej stav, a tak napriahol nohu dozadu, že si ešte kopne. Keď sa na to chystal už asi tretíkrát, odrazu sa pred bezmocnú Lolu postavil Castiel. „Daj jej pokoj! Vieš veľmi dobre, že nemá ani potuchy, čo urobila!“ vykríkol nazlostene. Lola nikdy nepočula Castiela hovoriť tak nahlas.
Uriel o krok ustúpil a začal sa prechádzať po miestnosti. „Vy dvaja ste veľkí blázni, vieš o tom, Cass? Kvôli ľuďom by ste obetovali všetko,“ začal svoj predslov Uriel. „To je naše poslanie, pamätáš sa ešte?“ zavrčal Castiel a pomohol Lole postaviť sa na nohy. Počul, ako zašepkala ďakujem, a potom ešte niečo. Najprv si myslel, že sa mu len zamarilo, že čítal na jej perách ospravedlnenie za to, čo prezradila Samovi. No bola to pravda. Len jej venoval upokojujúci úsmev a obrátil sa späť k Urielovi. „Je to moja chránenkyňa, ako si si mohol dovoliť...“ „Čo? To, čo ona? Zradiť nás pre akéhosi úbožiaka?“ skočil mu do reči Uriel. „Vieš, že bude musieť ísť tam, kam patrí. Nakoniec ju tam dostanem. Ale prvý je na rade on,“ kývol hlavou smerom k Deanovi. „Nie!“ vyhŕkla zúfalo z posledných síl Lola, keď videla, ako zamieril k nemu. Pokúsila sa vythnúť Castielovi, aj keď vedela, že ju to možno bude stáť život. No ten ju držal pevne.
Počula Castiela, ako prikývol svojmu kolegovi a odvetil: „Je tvoj, o Lolu sa postarám ja.“ Nemohla uveriť vlastným ušiam. Hučalo jej v hlave ako nikdy a pokúsila sa vymaniť z Castielovho objatia. Mykala sa, ako len vedela, no márne. Videla, ako sa jej posledná nádej na záchranu Deana rozplýva pred očami. Uriel sa ho len dotkol a zmizli. Vtedy ju Castiel posadil na stoličku a ona sa zmohla len na to, aby mu napľula do tváre. „Si zradca, zradca, verila som ti a oni dvaja tiež! Ako si ho mohol nechať ho odviesť!“ hovorila tentoraz so slzami v očiach.
Castiel neragoval na jej agresívne správanie, len sa ju pokúšal ošetriť. Lola nemala viacej síl sa brániť. Len sa pozrela na prádznu posteľ, ktorá ostala po Deanovi a zašepkala: „Prepáč, Dean, snažila som sa, vážne som sa snažila. Zbohom!“

I když v této části nebyli bráškové (teda byli jen fyzicky přítomní), tak se mi náramně líbila Uriela nemám moc ráda od první chvíle, kdy jsem ho uviděla a to jak se dokázal vybít na Lole. Jako chápu, že se stavěla mezi něj a jeho práci, ale zas až tak krutý být nemusel. Ještě že se tam Cass objevil, kdoví jak by to s ní jinak dopadlo. Ale jsem napnutá jak struna, co a jak bude dál. Nečekala jsem, že by Deana opravdu tak rychle sebrali a ještě že to Castiello dovolil! Vyvíjí se to opravdu zajímavě a jsem moc zvědavá, jak to bude dál probíhat, protože fakt netuším!

tak toto bolo fakt niečo totálne soper pokračko Uriel je fakt hnusný nechápem ako iekto taký môže byť anjel. no a Castiel že ho nechal vziať Deana som strašne zvedavá čo bude dalej

Baby, ďakujem veľmi pekne. Som rada, že sa vám to páčilo, aj keď tam nevystupovali. Uisťujem vás, v ďalšej časti, na ktorej sa už pomaly pracuje, si ich užijete.
A Uriela takisto neznášam, možno preto ho vykresľujem v takom svetle, ale nebojte sa, aj naňho príde rad.

shelby tak toto ma dostalo chúďa lola a castiel nakoniec ako sa ukázal.....ale ja stále verím že to inakšie dopadne je to úžasná poviedka proste moc sa mi to páči cele a máš vážne talent a moc pekný
/žasné teším sa na ďalšiu časť ktorú si nenehám určite ujsť
waaa proste krása moc dobrééé a dean chudáčik moj uvidím ako to dopadne a teším sa an to

Jéééééééééé. Nová časť. Super Super Super Shelby . Je to bohovské a Uriel nesklamal. Je taký odporný že až. Ale čo potom. . Takže Dean je teraz mŕtvy alebo čo. A keď ho Sam zachráni a zobudí sa tak Bude v nebi. . (len namňa to bolo krátke)

no wow. keďže mám dnes ff náladu, tak som sa pustila do poviedok, ktoré som ešte nečítala a táto je vážne super. akože torturing dean no čo viac si môžem priať. fakt skvelá poviedka dúfam, že bude čoskoro ďalšia časť

Ok, takže práve som dopísala ďalšiu časť, dúfam, že tam nie sú príliš chyby, už sa mi to nechcelo prekontrolovávať.
Ďakujem vám za krásne ohlasy, už ani neviem, čo na to povedať, proste vďaka.
str8tking, Dean a mŕtvy? No, zatiaľ nie, ale nič nezaručujem, občas totiž obľubujem aj nie práve šťastné konce! Myslím, že aj na túto časť mi povieš, že je krátka, takže sa dopredu ospravedlňujem.
dion, jeeej nová čitateľka! Som rada, že sa ti to páči a ten torturing, to ja si proste nemôžem občas odpustiť.

12.časť

Dean

Keď Sam vystúpil z auta, na chvíľočku som mal chuť skočiť mu od radosti okolo krku. Vážne. No potom sa mi znova pred očami zjavil náš otec, ako padá na nemocničnej chodbe mŕtvy na zem. Znova som videl Sama s ostrým nožom, ktorý vytiahol celý zakrvavený z otcovej hrude.
„Ahoj, Dean, ako sa máš?“ začal opatrne a pousmial sa. Čo to tu na mňa skúša? Si myslí, že stojím o nejakú bratskú konverzáciu po tom všetkom, čo sa stalo? „Nemyslím si, že bol dobrý nápad prísť sem, Sam.“ Zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil, očividne očakával podobnú odpoveď. „Dean, stokrát som ti hovoril, že keby si bol na mojom mieste...“ začal, no ja som nemal silu si to ani vypočuť do konca a zdvihol som ruku na znak toho, že už to nechcem počúvať. Mal som toho dosť. Skoro som za ten rok, čo som ho nevidel, zabudol, ako jednoducho to znie, aj keď je to asi najhoršia vec, čo sa nám v živote mohla stať. Pozrel som mu do očí, ale nevidel som v nich ani trocha ľútosti kvôli tomu, čo urobil a to ma sklamávalo asi najviac.
„Fajn, prestanem, len mi povedz jedno. Tá Impala, ktorú nedávno našli, bola to naša Impala?“ Jednoducho som prikývol, nechcelo sa mi odpovedať. No jeho ďalšie vypytovanie sa už nedalo odignorovať len prikývnutím hlavy. „Lisa, bola to Lisa a už to nevyťahuj,“ odvetil som na jeho opatrne vyslovenú otázku. Čosi zašepkal, myslím, že to bolo niečo ako: „Mrzí ma to.“ No ja som ho namiesto vďaky poslal do čerta. „Choď domov, Sam, nechcem už počuť ani slovo.“
Všimol som si, ako to v ňom vrie. Očividne si v hlave znova chystal akýsi predhovor, v ktorom mi vysvetlí, prečo zabil nášho otca. Že to bolo pre mňa. Áno, bolo, ale za takú cenu som vôbec nestál o to žiť. „Čo bolo mŕtve, malo zostať mŕtve, Sam,“ vyhŕkol som znenazdajky, aby som ho predbehol, pretože už sa očividne chystal čosi povedať. Viem, že táto veta ho neuveriteľne vytáčala . Tentoraz sa však len uškrnul, nehádal sa so mnou. „Snažíš sa ma vyprovokovať, Dean? Fajn, tak aby si vedel, vôbec toho neľutujem. Koľkokrát otec neváhal riskovať naše bezpečie len preto, aby našiel ten prekliaty kolt? Koľkokrát, hm? A ja som mal odmietnuť Azazelovu ponuku, keď mi dal vybrať ty alebo on? Nebuď smiešny, moje rozhodnutie bolo úplne jasné.“ Počas jeho slov som mal ruky zaťaté do pästí, vážne som sa držal len tak – tak, aby som mu jednu na mieste nevrazil. Namiesto toho som sa však zvrtol naspäť do domu a rozhodol sa ho ignorovať. Sam sa však takisto nedal, ten rozhovor chcel očividne dokončiť stoj čo stoj, a tak než som stihol siahnuť po kľučke, postavil sa mi do cesty. „Dean, preboha, pozri sa na seba, ako vyzeráš, úplne vyčerpaný. Tie lovy, bláznivé honenie za Lilith, nechaj ma, aby som ti pomohol. Ako dvojica sme boli rozhodne silnejší.“ „Už som to povedal viackrát a nebaví ma to stále opakovať, Sam. Nie!“ vykríkol som rozčúlene a odstrčil ho, aby som mohol vojsť dovnútra.
Bobbyho som nikde nenašiel, očividne odišiel z kuchyne zatiaľ čo som sa bavil so Samom, pretože predtým som ho videl v okne, ako ma pozoruje. Zato môj malý brat mi bol v pätách neustále. „Sam, nerozumieš, čo znamená slovo nie? Nebaví ma to neustále opakovať, už si pripadám ako nejaká hysterická ženská,“ zvyšoval som znova intenzitu svojho hlasu. Pri poslednej vete som zacítil prudkú bolesť niekde v oblasti pľúc, ozvalo sa staré zranenie. Prekvapene som zaklipkal očami a položil si ruku na hruď. Keď to Sam videl, chcel sa prirútiť ku mne, no pokrútil som hlavou, aby som naznačil, že to nie je dobrý nápad.
„Faaaaajn, buď si tvrdohlavý ako taký idiot, veď to si celý ty, nie? Hrdina Dean, ktorý nikdy nedáva najavo svoje pocity!“ ozval sa prudko Sam. „Vieš čo, nechaj si tie svoje rady pre niekoho iného, dobre, milý pán doktor?“ Nemienil som sa s ním ďalej hádať, tak som sa vybral do izby za Bobbym, aby mi požičal kľúče od svojho auta. Bol som rozhodnutý odtiaľto konečne vypadnúť a nájsť Lilith za každú cenu.
Keď som vstúpil bez zaklopania dnu, Bobby práve prudko zatvoril dvere na svojej skrini a vydesene sa na mňa pozrel. „Som nejaké strašidlo alebo čo? Že si sa ma tak zľakol?“
Bobby namiesto odpovede kývol Samovi na pozdrav. Sam sa zatváril spokojne. Ten jeho výraz akoby mi hovoril: „Vidíš, Bobby to už prekonal a chápe ma, prečo ty nemôžeš?“ Nepokladal som za potrebné čosi k tomu dodať, len som sa obrátil smerom k Bobbymu: „Požičiaš mi svoje auto, však? Potrebujem odtiaľto vypadnúť, niečo nájsť, čokoľvek, tá suka Lilith nemôže utekať večne.“
„Poďte so mnou, obaja...okamžite...“ zahundral Bobby nazlostene popod nos.

Sam

Hneď ako ma Bobby zatlačil naspäť do tej skrine, Dean už sa prirútil dnu. Musím sa priznať, že som dosť riskoval, keď som nazeral do izby cez pootvorené dvierka skrine, no nemohol som si pomôcť. Chcel som vidieť konečne svojho brata takého ako vždy. Nie bezmocne ležiaceho na posteli, čakajúceho takpovediac na smrť.
Navyše bolo veľmi čudné vidieť seba samého stáť za Deanom. Bože, čo to v tomto svete nosím. Bolo to niečo príšerné, tá žlto krikľavá košeľa, asi som tu vážne bez štipky vkusu. Pri tom zamýšľaní sa sám nad sebou som si ani neuvedomoval, o čom sa tí traja rozprávajú. Počul som až Bobbyho, ako zahlásil, že majú ísť obaja za ním.
Bobby vyšiel z izby ako prvý, Dean venoval môjmu ja nenávistný pohľad, čo som celkom nechápal a nasledoval Bobbyho.
Keď odišiel aj Dean, sústredil som sa na Sama, čiže na seba, z tohto sveta. Rozhliadal sa po izbe a na tvári mal spokojný výraz. Skoro som zamrel od ľaku, keď som na malý okamih zazrel jeho oči. Boli sfarbené. Sfarbené do čierna.

No zbohom. Takže Lilith vidí Deana cez samého seba. . No to je teda kontrola. Ja som si najprv ani nevedel spomenúť že ktorá je to poviedka. Sorry shelby. Na tento deň som ich mal až až.
No bolo to Super len ako si predstihla krátke. A buď si istá že za takéto sa na teba nikdy nebudem hnevať. . (Len keby bolo to o takých 500 - 600 slov dlhšie. ale to by bolo už odomňa svinstvo) Aj tak si viem predstaviť že aká námaha to môže byť vymýsľať tieto poviedky. A si cool spisovateľka

Skvělé pokračování!! Tato povídka mě strašně zaujala, nejspíš pro její originální nápad a i proto, že nikdy nedokážu odhadnout, jak se věci zvrtnou.. Takže Dean se se Samem v tom světě nebaví jen proto že zabil Johna... hm, zajímavý nápad. Ale Dean by si měl položit podobnou otázku, co by dělal na Samově místě, kdyby měl zvolit mezi otcem a bratrem... hm? Zajímala by mě jeho odpověď nebo spíše rozhodnutí. A Sam coby démon, dobrý nápad! Jen jsem spíš čekala, že ty oči budou mít bílou barvu - hrozné, už všude vidím Lilith. Doufám, že Bobbyho napadne ho prověřit v tomto nebezpečném čase... Těším se na pokračování!

super pokračko takže v ich svete Sam zabil Johna tak to bol šok no a tie čierne oči tiež. som zvedavá čo sa bude diať a čo urobí pravý Sam

Rychlo, rychlo dalsiu cast, lebo ma rozpuci od zvedavosti Uzasne pokracovanie. Len nabuduce poprosim dlhsie. Ale zas mne by ani na 15 stran nestacilo, takze budem vecne od kazdeho zobrat viac Ale vratim sa k veci: super, uchvatne, nadherne, fajnove to je

shelby tak toto som mčítala s otvorenímy ústamy proste úžasné pokračko som rada že si to trošičku dlhšie napísala aj keby som brala trochu viaaaac ale proste táto poviedka je úžasná strašne dobre sa číta a napínava newiem keby to ako skonči!!!
teraz sa len teším na ďalšie pokračko lebo to tak dobre skončilooo
ty si proste zaslúžiš len poklonu

Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Vaše komenty mi vždy tak pozdvihnú náladu.
Mám tu pre vás ďalšie pokračovanie. Musím sa priznať, snažila som sa o niečo dlhšie, tak snáď...
Nebude to o 500 slov viac, ako by si želal str8tking, ale snáď bude o niečo spokojnejší.
Madlen, ono...Dean možno naozaj reaguje prehnane, čo sa týka Johnovej smrti a viem, že by si asi tiež vybral Sama. Len keď sa na to pozrieš z opačnej stránky, Sam by také niečo takisto len tak neprekonal. Aspoň podľa môjho názoru.

13. časť

Lola sedela bezmocne na posteli a očakávala verdikt, ktorý nad ňou mal vzniesť Castiel. Predpokladala, že ju zachránil len preto, aby ju mohol potrestať on sám osobne. Potrestať tým, že ju pošle do Krajiny padlých.
Krajina padlých bola niečo ako peklo pre anjelov, len stokrát horšie ako to démonické. U démonov sa totiž očakávalo, že budú páchať zlo, ale keď príkaz neuposlúchli anjeli, zaslúžili si vždy oveľa horší trest. V Krajine padlých boli uväznené milióny duší, ktoré po smrti prijali anjela, no odmietli poslúchnuť príkazy.
Lola bola mnohokrát pri tom, keď Uriel vykonával svoju úlohu a s radosťou tam niekoho posielal. Videla ten jeho blažený výraz, ktorý si užíval čo i len najmenší pohľad na utrpenie iných. A napriek svojej krutosti ostával stále anjelom. Pretože si vždy plnil svoje príkazy, ktoré bral doslovne. Najmä preto nebol nikdy potrestaný, pretože trestal iných, podľa neho tých, čo zhrešili a zaslúžili si svoje utrpenie. To bola podstata jeho zmýšľania. Jednoducho nepoznal slovo odpustenie.
Lola sa bolestivo chytila za brucho a vyhrnula si tričko. Mala riadne veľkú modrinu v oblasti žalúdka. Občas jej robilo problém sa aj nadýchnuť. Zdvihla hlavu a pozrela sa na Castiela. „Prečo mlčíš? Nemáš mi čo povedať? Veď doteraz bol z teba veľký macher,“ hovorila provokatívne. „Lola, aj moja trpezlivosť má svoje hranice a ty sa k nim nebezpečne približuješ,“ odpovedal už rovnako podráždene Castiel. „Viem, asi očakávaš, že ti budem vďačná za to, že si ma zachránil pred tým sadistickým idiotom. A ver tomu, že vážne som, len vo mne prevláda zlosť z toho, že si ho nechal, aby Deana...“ zlomil sa jej hlas, no tentoraz úprimne priznala pravdu bez toho, že by doňho vyrývala.
Castiel sa posadil vedľa nej a chytil ju okolo ramien. Pokladal za dobré znamenie, že sa neodtiahla. Mal ju rád, vážne, aj napriek jej výbušnej povahe. Svojím správaním mu až príliš často pripomínala Deana. Vážne sa nečudoval tomu, že boli v detstve takí priatelia. Možno preto mal vždy slabosť aj pre Deana. Bolo to preto, lebo rovnakú mal pre Lolu už odvtedy, čo si ju vybral za svoju chránenkyňu.
Ako tam tak vedľa nej sedel, cítil, že sa chveje. „Pomôžem vám, sľubujem. No musel som ho nechať, aby zobral Deana. Inak by prišiel na to, na čej strane stojím a bez váhania by medzi padlých poslal teba aj mňa. Dean sa bude držať, ešte chvíľu určite. Ostávajú dve pečate, nie jedna, ako si si predtým myslela,“ rozprával Castiel súvisle, akoby sa bál, že jediným nádychom už nebude schopný to dokončiť. Šokovane zdvihla zrak a pozrela sa na neho, akoby nemohla uveriť vlastným ušiam. „Ale...už je neskoro, nie? Uriel ho pri najbližšej príležitosti určite zabije,“ skonštatovala bezmocne. „Mala by si sa vyspať,“ odbehol od témy Castiel. Ani nečakal na jej odpoveď, dotkol sa jej čela a tým ju donútil ponoriť sa do ríše snov.
Zrazu zaujal jeho pozornosť Sam ležiaci vedľa na posteli. Vedel, že Lola ho poslala za Deanom. Bola to totiž jediná nepatrná iskrička nádeje na to, že všetko dobre dopadne. Zostávalo im len dúfať, že Sam splní aj túto úlohu.


Bolo prvého mája dvetisícpäť, keď Lola ako jeden z mála anjelov sedela medzi ľuďmi v zapadnutom bare. Práve splnila rozkaz, z ktorého naozaj nebola príliš nadšená. Občas jej celý tento anjelský život liezol poriadne na nervy a ona oľutovala svoje rozhodnutie z detstva, keď prisvedčila na to, aby sa stala jednou z nich.
Hodila do seba druhý štamperlík vodky a nevnímala pritom nič naokolo. Občas sa jej spomienky ostré ako nôž zavŕtavali nemilosrdne do mysle.
Bolo to ako dnes, keď začula svoju mamu kričať, že v spálni horí. Vybehla vyplašene z detskej izby a snažila sa dostať za rodičmi. Bolo tam však zamknuté. Jej rodičia to občas robili, aj keď ako dieťa nechápala, prečo sa tam zatvárajú. Ako dospelej jej to už bolo celkom jasné. Mama jej vždy hovorila, že keď sú zamknutí, netreba ich rušiť.
Tentoraz však zúfalo mykala kľučkou a snažila sa nevnímať matkin vydesený krik. Zrazu sa ozval jej aj jej otec, ktorý kričal na svoje dieťa v nádeji, že ho poslúchne.„Lola, zlato, utekaj pre pomoc, choď von!“ Možno by sa rozbehla kade ľahšie, keby ho počula. Asi trikrát sa otca spýtala, čo to na ňu vlastne kričí, no stále mu nerozumela. Medzitým sa už spoza dverí začali valiť kúdoly dymu a ju začalo zadúšať. Oprela sa o stenu a rozkašľala sa. Slzy horúce možno viac ako plamene okolo ju pálili na lícach pri pomyslení na to, čo znamená, že jej mama prestala kričať.
No rozhodla sa bojovať. Postavila sa a chcela sa zachrániť, už len pre jej rodičov, no ktorýmkoľvek smerom sa obzrela, obkolesovali ju plamene. Zúfalé dieťa sa posadilo naspäť do toho istého kúta a bezmocne čakalo na svoj osud.
Lola sa spamätala a vrátila sa do prítomnosti. Uvedomila si, že tak ako vtedy, aj teraz sa jej po lícach kotúľajú slzy. Zotrela si ich a kývla na barmana, že si dá ešte jednu vodku.
Práve ju položil pred ňu, keď sa jej spoza chrbta ozval akýsi mužský hlas: „Taká mladá a toľko pije. Slečna, mali by ste trocha brzdiť, inak by to tu pár chlapíkov mohlo využiť.“ Lola sa obrátila a chcela vykríknuť, nech sa stará do seba, no keď si uvedomila, kto ju to vlastne oslovil, jej srdce od šoku vynechalo zopár úderov. Dean. Vážne? To si z nej niekto musí strieľať.
Keď Dean videl, ako vydesene sa naňho pozrela, a hneď na to sa otočila naspäť, prisadol si. „Mňa sa nemusíte báť, ja jedným z nich nebudem,“ pokúsil sa okúzliť ju vtipom, no niečo ho zrazu zarazilo. Tie oči, ten výraz tváre, tie črty. „Nepoznáme sa?“ vyhŕkol bez toho, že by si niečo rozmyslel.
Sčervenala. To znamená, že hej. Ale odkiaľ, do čerta?“ „Ja neviem, o čo vám ide pane, ale dajte mi pokoj, prosím vás,“ odvetila, hodila na bar peniaze a rozbehla sa von. Dean sa bez rozmýšľania vydal za ňou, nevnímal ani krik jeho brata, ktorý mu naznačoval, že by mal byť opatrný.
Na parkovisku nebolo ani živej duše. Dean na ňu volal, ako najhlasnejšie vedel, no nikto sa neozýval. Už sa chystal to vzdať, keď začul klepot opätkov. Zjavila sa kdesi spoza budovy. „Poznáme sa, Dean. No pre teba ja už neexistujem, chápeš?“
Zmätene zaklipkal očami, šokovalo ho to, čo naňho vybalila. No čo ho zarazilo ešte viac bolo, keď sa vybrala k nemu, objala ho a dala mu pusu na líce. „Až vyrastieme, zoberieš ma na pustý ostrov a budeme spolu loviť žraloky,“ vyhŕkla, oddialila sa od neho a zašla za akési auto.
Vtedy to Deanovi hrklo. Vykročil tam, kde pred chvíľou zmizla, no už jej tam nebolo. „Lola! Lola, vráť sa!“
Lola už ho však nepočula. Celá naštvaná sa vybrala za Castielom, pretože vedela, že toto bola jeho skúška. Skúška, v ktorej obstála len tak-tak.