Pravda bolí

Baby, ďakujem, už len kvôli vám je radosť písať
Pokračovanie mám tak trocha načrtnuté v hlave, ale nie som si istá, ako to s ním dopadne na papieri ale posnažím sa cez víkend sem niečo hodiť
Ešte raz vďaka

teda toto je páráda ja jednoducho nemám slov. máš to naozaj perfektne premyslené. že Dean je jednou s pečatí to bol naozaj šok. je to stále zaujímavejšíe tak sa teším na pokračko.

Ahoj, takže podarilo sa mi napísať ďalšiu časť, tak ju tu teda máte
wiktoriano, ďakujem, potešila si ma
Tu je teda ďalšia časť, tak si to užite

Piata časť

Keď som sa prebral, bol druhý deň, vyzeralo to, že dosť neskoro poobede. Cítil som, že rana ma už tak nebolí, mal som ju pevne oviazanú obväzom. Pousmial som sa. Bobby. Vedel som, že som bol uňho doma. Ale ako som sa sem dostal? Určite som k nemu neprišiel sám, veď som bol v inom štáte, neschopný urobiť čo i len krok.
Vtedy mi prišli na myseľ tie modré oči. Počkať, ako si môžem byť taký istý, že boli modré? Bola predsa tma, no bolo to, akoby som ich naozaj poznal. Akoby som sa v nich už niekedy strácal. Ale kedy? Mysli, Dean, mysli!
Mal som to skoro na jazyku, keď dnu vošiel Bobby. „Ako sa cítiš, chlapče?“ Pozrel som na neho vyrovnaným pohľadom, teda aspoň som sa o to snažil a poďakoval sa za opätovnú záchranu. „Netvár sa, že je všetko okej, videl som v správach roztrieskanú Impalu. Nie si na to sám, Dean. To, čo sa stalo Lise...“ Očividne sa pokúšal o akúsi psychologickú prednášku, no ja som mu skočil do reči: „Čo Ben? Už to vie?“ Pozrel na mňa ako na blázna a pokrčil ramenami: „Netuším, Lilith ešte nedala vedieť. Čo je to za hlúpa otázka?“ „O čom to hovoríš? Išli sme predsa za tebou! Volal si mi, že vraj si Bena našiel, a že je u teba!“ Už som takmer kričal, no Bobby len celú dobu nesúhlasne krútil hlavou a mne to pomaly začalo dochádzať. Očividne nás chceli vylákať. Dal by som ruku do ohňa za to, že za tým stojí Lilith. Tá štetka to spôsobila, celú tú záležitosť s autonehodou. Ale prečo som to ja prežil? Prečo som nezomrel spolu s Lisou? Alebo ešte lepšie, namiesto nej? Tak veľmi som potreboval dostať odpovede na tieto otázky, no vedel som, že mi nikto nie je schopný odpovedať. Vlastne som ani netušil, čo by som chcel počuť.
„Dean, povieš mi, prečo si sa pýtal na Bena?“ vytrhol ma zo zamyslenia svojím hlasom Bobby a tým mi pripomenul, čo je odteraz mojou prvoradou úlohou. Zhodil som zo seba perinu a prudko sa postavil, až to zabolelo. „Ou, ou, pomaly kovboj, kam si myslíš, že ideš?“ Bobby vyzeral byť vlastne naštvaný mojím náhlym pokusom o odchod. „Musím ho zachrániť, Bobby, aspoň jeho.“ „Pokúšaš sa o to skoro celý rok, čo myslíš, že teraz to bude niečo iné? Vlastne, počkaj, bude, pretože teraz si na rozsypanie. Našiel som ťa pred svojimi dverami v kaluži krvi, lekár povedal, že je nezodpovedné vziať ťa z nemocnice domov, keďže ti zlomené rebro prepichlo pravý pľúcny lalok!“ zahromžil Bobby. Čudoval som sa, ako odborne sa vyjadril, vraj pravý pľúcny lalok, no čo ma ešte viac šokovalo bolo to, že ma zobral do nemocnice. Musel som vyzerať ozaj hrôzostrašne, Bobby si totiž trúfne ošetriť sám skoro všetko.
Pozrel som sa mu do očí a cítil som, že vie, že napriek všetkému som rozhodnutý urobiť si po svojom. „Tvrdohlavý baran! Presne ako celá tá vaša Winchesterovie rodina, akoby ste sa nespálili už dosť,“ zahundral si sám pre seba.
Chcel som mu to vysvetliť, no z ničoho nič ma začal obchádzať spánok. Dočerta, veď som prespal minimálne 10 hodín! Nedokázal som sa ovládať, zatvárali sa mi oči, akoby ma niekto uspával. Čo sa to deje? Kto sa so mnou tak zahráva?
Počul som už len Bobbyho, ako zakričal moje meno a potom som sa druhýkrát za dva dni sklátil k zemi.

Rok 1 987, Phoenix-Arizona
Malý 8–ročný Dean nadšene vybehol z domu, kde býval spolu s otcom a bratom. Nebol to ich vlastný dom, no bývali tam už rok v prenájme a Deanovi sa tam páčilo.
Ostal stáť v záhrade a pozoroval, ako po príjazdovej ceste prichádzal tmavomodrý Mercedes. Zaparkoval pred domom, ktorý sa nachádzal rovno oproti domu Winchesterových. Vyskočilo z neho dievča asi tak v Deanovom veku a zakývalo mu. Dean zakričal na otca, pýtajúc si povolenie, či môže ísť na návštevu k Winslowovcom. John synovi odvetil, držiac Sammyho na rukách, aby bol do hodiny doma. Dean viac nepotreboval počuť a rozbehol sa naproti. Dievča tam ešte stále stálo a čakalo na neho. „Ahoj, Dean, už si prišiel zo školy?“ Dean prevrátil očami. Dievčatá, zaujímajú ich také nepodstatné veci. Asi ich nikdy nepochopí. „Nebol som v škole, Lola. Musel som otcovi pomáhať s...Proste pomáhať,“ odvetil sucho. Usmiala sa na neho a Dean jej úsmev opätoval. Chýbala mu za ten týždeň, čo bola na dovolenke s rodičmi. Priatelili sa skoro 10 mesiacov, čo sa prisťahovali a Dean sa desil chvíle, kedy bude musieť odísť z tohto mesta, aby s otcom mohli loviť príšery, o ktorých Lola nemala ani poňatia. A bol si istý, že tá chvíľa sa neodvratne blíži.

Prítomnosť
Castiel sa vrátil do motelovej izby, kde zanechal Sama a Lolu a scéna, ktorá sa mu naskytla, sa mu vôbec nepáčila. Sam bol niekde preč a Lola sedela na posteli vedľa Deana a držala ho za čelo. Nahlas zahmkal, aby zaregistrovala jeho prítomnosť, no nepočula ho a tak sa ozval: „Nie je múdre ho uspávať len preto, aby si mu mohla čítať spomienky, Lola. Ako vieš, či práve teraz nebojoval proti nejakému démonovi a ty si ho pritom neuspala?“
Lola sa strhla, keď začula Castiela. Otočila sa na neho. Keď zbadal v jej očiach tú iskričku nádeje, stislo mu srdce. Netušil, či bude mať silu povedať jej, aké dostali najnovšie príkazy. Nie, keď vyzerala tak šťastne. „Som si istá, že je ešte u Bobbyho,“ uviedla veci na správnu mieru a potom s úsmevom dodala: „On sa na mňa pamätá, Castiel, on na mňa nezabudol.“

Ešte jedna technická informácia : V diele 4.09 mi tak trocha pomenili informácie u pečatiach, ale v mojej poviedke to ďalej beriem po starom, takže ich je presne 66, poprípade 67 Tak ja už končím

Juuuuuj, zápletka se nám pěkně rozvíjí. No, líbí se mi. Je to takové pěkně zapeklité.
Chudák Dean... my mu v těch povídkách dáváme.
Vážně pěkné. Lola...no, to uvidím ještě, jaký si udělám názor.
A Castiel takový starostlivý o Samovi ani nemluvím.

úžasné Dean naozaj dostáva zabrať ale čo nepomôžeme si
páči sa mi to ak to pekne opisuješ z Deanovho pohľadu.som zvedavá čo je zač Lola ked poznala Deana už v detstve. a Cas je úžasný takého ho milujem
a to že v SN je to inak nevadí. ved aj ja som svojich poviedkach prekrutim dej naopak. tak pokračuj tak ako to máš vymyslené je to super

Skvělý pokračování Tak Lilith to všechno nastrojila, no není se čemu moc divit, když mu ten svět vlastně vytváří ona sama, potvora! S Lolou se Dean zná od dětství? Jsem zvědavá, jak ona se dozvěděla o nadpřirozenu a jaké zprávy jim Castielo nese!

Peeerfektneee Som nadsena A velmi pekne za dalsiu cast, ktora prisla tak skoro. Zacinam ta zboznovat Fakt paraaada

Uff môžem povedať že čím dalej tým je to viacej napínavejšie.....móóóóc dobre píšeš strašne sa mi to pááááči a ešte ku tomu spomýnaš aj castiela juuuuj on je vááážne úúúžasnýýýý.......heh nóó proste nádhera a čakám na pokračovanie neviem sa dočkať už

No OMG toto je taká sila ,že umrem také dobrééé strašne dobréé to je celé je to fantasticky vymyslené si macher ..torturing !Dean je bombový a Flashback super ten milujem takže tá Lola ona sa poznala s Deanom ,keď boli deti to sa mi strašne páči vyzerá to zaujímavo s nimi to je proste hotová bomba veď ma zabiješ takýmto úžasným príbehom si neskutočný talent a hrozne mooc milujem túto poviedku je strašne dobrá je tam úplne všetko čo zbožňujem nemôžem sa dočkať ďalšej časti prosím nech je čo najrýchlejšie

Baby, moc moc ďakujem, vaše slová ma zahrievajú pri srdci
Mám takú náladu na napísanie ďalšej časti, takže keď sa vrátim z hokeja, je možné, že niečo napíšem a hodím vám sem. Ale až tak neskôr večer

Ok, takže som tu s ďalšou časťou . Ospravedlňujem sa, viem, že som ju sľúbila už včera, ale akosi nebol čas . Ale koniec mojím táraninám, tu to máte :

Šiesta časť:

Castiel sa uškrnul, no vôbec nevyzeral tak nadšený ako ona sama. „Je jasné, že sa pamätá, neboli ste zasa takí malí,“ poznamenal sklesnuto, pričom sa očami vyhýbal jej pohľadu. Lola si všimla, že je akýsi rozhodený a tak sa spýtala, čo sa deje. Prekvapivo jej odpovedal protiotázkou: „Kde je Sam?“ „Išiel kúpiť niečo na jedenie. Bol hladný a ja takisto. Dokonca sa ma udivene opýtal, či aj anjeli jedia. Očividne si myslí, že som jedna z vás,“ usmiala sa pobavene, no Castielovi to vtipné neprišlo. „Veď aj si,“ odvetil, tváriac sa pri tom celkom kyslo. „Nie tak celkom, Castiel, to vieš, tak na mňa tak nezazeraj, prosím.“ Castiel to už radšej neriešil a mávol nad tým rukou. Poznal jej búrlivú povahu, bola schopná pohádať sa takmer za všetko, na čom jej záležalo. Preto mal hrôzu povedať jej, čo zamýšľajú tam hore urobiť s Deanom. Vedel si živo predstaviť nielen jej, ale hlavne Samovu reakciu. Bol si istý, že hneď, ako to vysloví nahlas, stane sa po Lilith ich úhlavným nepriateľom, a že Lola sa rozhodne bojovať na Samovej strane. No bol rozhodnutý to aspoň skúsiť. Skúsiť im vysvetliť, že je to nevyhnutné a správne, aj keď možno ani on sám si to nemyslel.
„Tak to vyklop, Cass, nie som Sam ani Dean, aby si toľko váhal,“ vyhŕkla Lola a založila si ruky vbok. Bolo to ako obranný manéver voči tomu, čo malo prísť. Dokázala si spočítať, koľko je dve a dve. A ak človek navyše pozná úplnú teóriu o tých prekliatych pečatiach, nie je ťažké si to domyslieť. Ťažšie bolo si pripustiť, že Castiel je schopný taký príkaz poslúchnuť. A Lola si bola istá, že tak urobí, aj keby s tým akokoľvek nesúhlasil.
„Ale sľúb mi, že zostaneš pokojná.“ Keď to vyslovil, pozrel jej priamo do očí. Bolo to prvýkrát odvtedy, čo sa zjavil v miestnosti a Lola v nich videla neistotu. „Už nie som to naivné malé dievčatko, ktoré si vytiahol z horiaceho domu, som pripravená počuť všetko,“ vyhlásila rozhodne. Castiel prekvapene pozdvihol obočie: „Naozaj? A si pripravená počuť to, že som prišiel po Deana, aby som ho zobral so sebou?“ Lole to vyrazilo dych. Tak predsa. Čakala to, ale nebola schopná to akceptovať. „Nedovolím ti to a ty to vieš.“ „Tu nejde o to, čo chceš ty.“ Lola zlostne privrela oči, no nepovedala nič.
Stáli tam bez slova proti sebe pár minút, až sa otvorili dvere a dnu vošiel Sam aj s obedom v rukách. To, ako sa obaja tvárili, neveštilo nič dobré. „Prišiel som o niečo?“ Lola sa obrátila smerom na Sama a rozzúrene odvetila: „Tuto Castiel sa chystá vziať Deana so sebou do neba, aby ho v prípade potreby mohli zabiť.“
Castiel si povzdychol. Nechcel, aby sa to Sam dozvedel týmto spôsobom. Plánoval mu to povedať pomaly, postupne, tak, ako to mal vo zvyku. No keď tak nad tým premýšľal, Lola to vystihla celkom slušne. „Je to pravda?“ vytrhla ho zo zamyslenia Samova otázka. Bolo zbytočné otáľať, a tak len prikývol, čím si vyslúžil Samov pobúrený pohľad. „Vy dvaja to nechápete, Lilith prelomila ďalších päť pečatí!“ „A kto vám môže za to, že ste takí neschopní? Môj brat určite nie!“ vybuchol zlostne Sam. Nikdy by si nepomyslel, že tento deň môže začať tak príšerne. Myslel, že po tom, čo už videl a zažil, je pripravený na všetko, no nebola to pravda. Nikdy nepočítal s tým, že anjeli budú chcieť zabiť niekoho, koho vytiahli z pekla. A už vôbec nie s tým, že ten niekto bude Dean, jeho starší brat Dean.
„Ja to nechápem, veď ak ho zabijete, pomôžete Lilith zničiť ďalšiu z pečatí,“ ozval sa už o niečo pokojnejšie Sam. „Nie, ak porušíme poradie lámania pečatí. Ak...“ „Castiel, choď už, zvyšok mu vysvetlím aj sama,“ skočila mu do reči Lola, ktorá doteraz mlčky stála v kúte izby. Samova aj Castielova pozornosť sa upriamila na ňu. „Vieš, že bez Deana nemôžem odísť, však?“ „Mne je jedno, čo môžeš, ty bez neho proste odídeš, inak to Samovi poviem.“ Castiel sa zamračil. „To by si neurobila! Toto je tvoja vďaka? Vytiahol som ťa z pazúrov smrti!“ „A jeho si vytiahol z pekla a teraz ho chceš zabiť. Aký je v tom rozdiel? Takmer žiadny. Iba ten, že vy prekliati anjeli veríte v akési vyššie dobro, na základe ktorého ste ochotní zabíjať aj nevinných ľudí.“ Castiel zaťal päste, no nepovedal nič, pretože jeho svedomie si bolo isté, že v jej slovách je aspoň štipka pravdy.
„Čo mi máš povedať, Lola?“ ozval sa namiesto neho Sam. „Vieš, prečo sa anjeli boja tvojich schopností, Sam? Pretože démoni nie sú jediní, koho môžeš vymiesť a poslať rovno do horúcich pekiel,“ odpovedala bez najmenšieho zaváhania Lola.

To snad ne! To by Cass neudělal, že by Deana vzal na smrt, to není možný! Pěkně se nám to zamotává A Sam dokáže zničit i anděli? Super! Skvělá část Jsem zvědavá, jak se to bude dál vyvíjet!

tak toto som zase v šoku chudák Castiel to má tažké s takými prikazmi čo sa mu nepáčia. a Lola sa mi začína páči ked sa Deana tak zastáva. a že Sam môže vymiesť aj anjelov. to sa mi páči
super pokračko

shelby
ako vždy úúúúúžasnéééé a véééélmi napínavééé........proste zase čakám na dalšie pokračko lebo ty strašnééé dobre píšeš a páči sa mi tato poviedka stršnéééé máš naozaj velikánsky talent a čakám ako toto všetko dopadne a strašnéééé móóc sa teším

Wow, to se to zamotalo ještě víc, než předtím... paráda, už jsem si říkala, že moc horší to být nemůže ...tak nic.
Castiel zase za drsoně... to je poslední dobou u něj nějaký zvyk.
Ale Lola je na mě trochu moc zbrklá... takhle podle mě nadělá víc škody, než užitku.
Sam opět protective, jak to má být

prosím další část, která mi snad trochu ten můj zmatek osvětlí... nenapínat dlouho...prosíííííím

Dobre. Definitivne ta zboznujem. Uzasna zamotavka,super napad s vymetanim nielen demonov...No krasa. Len Dean bol trosken pasivnejsi. Ale ja sa s tym uz nejako zmierim, aby som mohla vyhlasit:"SUPER!!!"

WTF???!!OMG!! Amen asi odpadnem cítim ,že sa blíži infarkt tak toto bolo neuveriteľné teda čumím dievča ty si ma teraz zabila to bola taká namakaná časť ,že to nepredýcham aj ,keď neviem čo spravím proste ako tam prišiel Cass a ,že Deana chce zobrať do neba a potrebne ho zabiť ááách lebo tým narušia pečate no KOKOS a ,aby toho nebolo dosť tak to čo povedala Lola to bolo ,že mega velké ,že Sam dokáže vymiesť aj Anjelov ty kde na také skvelé nápady chodíš poraď lebo aj ja chcem proste váliš úplne totálne ja som z toho v takom šoku aaa torturing!Dean heh ty ho dokážeš vždy tak úžasne napísať ,že to je fakt vychutnávanie potom

a teraz dôležitý odkaz: JA POTREBUJEM K ŽIVOTU ĎALŠIU ČASŤ, POKIAĽ AUTORKA NECHCE MAŤ NA SVEDOMÍ MOJU SMRŤ, NECH SA OKAMŽITE DOSTAVÝ NA FÓRUM S NOVOU ČASŤOU ,VOPRED ĎAKUJEM

Baby, patrím vám moje veľké za tie komenty, už lietam niekde v siedmom nebi
wiktoriano, som rada, že sa ti Lola páči, neboj, tá sa Deana nevzdá
Samabel, keď si to tak spätne čítam, uvedomujem si, že máš pravdu, vážne je Lola tak trochu zbrklá, ale taká aj je v mojej hlave, keď píšem
Soniq, ten tvoj oznam ma vážne dostal Pokúsim sa napísať ďalšiu časť čo najskôr, aby som ťa nemala na svedomí Dnes už asi nie, ale zajtra by to snáď mohlo byť

Ok, takže tu máte siedmu časť Dúfam, že som to neprehnala s tým vysvetľovaním o anjeloch. Ak je to príliš nepochopiteľné, prijímam dotazy a odpovedám
Soniq, dúfam, že ešte žiješ, a že som neprišla neskoro
Tak si to teda užite!

Siedma časť:

Sam zaklipkal očami, ohúrený správou, že jeho schopnosti je možné uplatniť aj na anjeloch. No mlčal. Bol však pripravený v prípade potreby zastaviť Castiela, aj keď niečo v jeho vnútri sa zdráhalo na to čo i len pomyslieť. Mal k nemu totiž napriek všetkému rešpekt.
„Fajn, dám vám ešte nejaký čas,“ preťal ticho svojím oznámením Castiel. Lola naňho šokovane uprela pohľad. Bol by prisahal, že sa jej v očiach lesknú slzy, no odignoroval ich. Musel byť tvrdý, ona sama mu pred chvíľou ukázala ako na to. „Veľmi sa však neradujte, keď sa vrátim, nebudem už sám. A ty vieš, Lola,“ obrátil sa smerom k nej. „Vieš, že pred nami sa nedá nikam utiecť.“ S týmito slovami zmizol.
„Zoberieme Deana k Bobbymu a nájdeme tú suku Lilith skôr, ako stihne zničiť úplne všetko,“ rozhodol Sam bez toho, že by si všimol, že Lola tam len tak sedí a ani nemihne brvou. Začal baliť svoje aj Deanove veci a behom štvrťhodiny bol hotový, všetko mali v Impale. Až keď potreboval Lolu, dovolil si ju osloviť: „Pomôžeš mi Deana dostať do auta, prosím? Neviem, čo sa mu tam stalo, ale nerád by som mu nejako uškodil.“ „Myslím, že mal len zlomené rebro, podľa toho, čo som stihla prekontrolovať,“ pokúsila sa mu poskytnúť aspoň malú útechu Lola.
Keď spolu s ňou prenášal bratovo ochabnuté telo, cítil, že Deana zmieta horúčka. Modlil sa, aby ho z toho čo najskôr dostali. Lola síce nebola až taká zlá spoločníčka, no vtipom ani schopnosťou tárať len tak do vetra sa Deanovi rozhodne nevyrovnala.
Počas cesty Lola neustále mlčky pozorovala Deana v spätnom zrkadle. Urobila dobre, keď sa kvôli nemu rozhodla postaviť proti Cassovi, ktorý bol pre ňu celú dobu niečo ako ochranca a tútor? Veď Deana poznala asi rok a pol, čo boli priatelia. Odvtedy, čo odišiel z Phoenixu, ho z času na čas len pozorovala. No vtedy ho zbožňovala a musela priznať, že z neho vyrástol príťažlivý chlap. „Veru by stál za hriech.“ Pri tom pomyslení sa usmiala, no následne si vynadala za to, aké myšlienky ju v takej takmer bezvýchodiskovej situácii napadajú.
„Kto vlastne si, Lola? Zastávaš sa Deana, dovolím si povedať možno viac ako ja, akoby si ho poznala už predtým.“ Keď to Sam hovoril, neprestal sa pozerať na cestu, len stŕpnuto čakal, či dostane odpoveď. Lola si zotrela slzy, ktoré jej medzitým vyhŕkli, dúfajúc, že si toho Sam nevšimol. „Sam, vieš, ako vznikajú anjeli? Z ľudí. Potrebujú telá, bez nich sú schopní prežiť len chvíľku. No nie sú ako démoni, nemôžu posadnúť živého človeka, jedine mŕtveho. Musia to však stihnúť predtým, než z neho vyprchá duša,“ vysvetľovala, pričom Sam iba mlčky prikyvoval a pozorne počúval. „Ak duša človeka súhlasí s tým, aby prijala anjela, ostane jej telo neporušené. Bude ako predtým, len s maličkým priateľom, alebo akoby som to nazvala, vnútri. A to isté sa stalo aj mne.“ „Chceš povedať, že máš v sebe anjela? Ale prečo ťa potom neprinútil poslúchnuť Castiela?“ spýtal sa šokovane Sam. Pokrútila hlavou: „Castiel ma vybral a zachránil, aby som sa stala schránkou pre jeho chránenkyňu. Vieš, každý anjel má niekoho, kto ho zasvätí do tajov anjelského poslania. Pre mňa je to Castiel. Pomohol mi vyrovnať sa s tým, že už sa nevrátim medzi ľudí, ale budem slúžiť Bohu. To je cena za to všetko. No a keďže som prijala anjela dobrovoľne, podľa akejsi nevyslovenej dohody by ma nemal ovládnuť proti mojej vôli, aj keď na to má silu. Teda, aspoň do určitej doby, ktorá však ešte nenadišla,“ uzavrela túto tému, no ešte potom dodala: „Chceš počuť niečo vtipné? Vieš, kto bol tútor chudáka Castiela? Uriel,“ pokúsila sa o odľahčenie situácie. Sam to Castielovi síce nezávidel a uškrnul sa, no nasledujúcej otázke sa nemohol vyhnúť, aj keď pre ňu bola akokoľvek nepríjemná: „Kedy si umrela, Lola?“ Smutne sa usmiala, očakávala, že ho bude zaujímať aj toto. „Sam, viem, že som bola malá a ty ešte menší, ale nepamätáš sa na to, ako ste bývali vo Phoenixe? Keď ste odtiaľ odchádzali, vypukol v dome naproti požiar.“ Sam samovoľne otvoril ústa od prekvapenia. Spomínal si. Na niektoré veci sa jednoducho nedá zabudnúť, aj keď ste boli akokoľvek malí. Vybavil sa mu Dean, sediaci na chodníku pred ich bývalým domom, ako pozerá na trosky domu tlejúceho oproti.

Rok 1 988, Phoenix – Arizona

Dean, naštvaný na otca, že sa musia odsťahovať za nejakým ďalším príšerným lovom, šmaril svoje veci do kufra auta. V tento okamih nenávidel Johna za ich potulný spôsob života. Na rozdiel od Sammyho, ktorý sa tešil na nové dobrodružstvá, on túžil zostať.
Sam už sedel v aute a tak sa chcel Dean ešte poslednýkrát zahľadieť na dom oproti, no vtedy zacítil ako mu John zozadu postrapatil vlasy a chápajúcim tónom poznamenal: „Neboj sa, ešte si nájdeš kopu takých priateliek.“ Dean ho obdaril nahnevaným pohľadom a podráždene uhol. John by mu aj niečo povedal, keby ho neupútala scéna odohrávajúca sa naproti. Dean sa obrátil smerom, kam pozeral jeho otec a zachvátila ho panika. Z domu Winslowovcov sa totiž valili kúdoly dymu. „Lola!“ Dean sa tam chcel rozbehnúť, no jeho otec to predpokladal. Jednou rukou ho zadržal a tou druhou vytiahol z nohavíc mobil, aby zavolal hasičov a záchranku. Možno by sa tam vydal aj sám, no oheň už až príliš zachvátil dom.
Pomoc dorazila asi o 5 minút, no neskoro. Už nebolo čo zachraňovať. John počul, ako si cez vysielačku hasiči oznamovali, že našli tri mŕtve telá.
John si uvedomil, že nikde nevidí Deana. Panicky ho začal hľadať pohľadom, až kým ho jeho mladší syn nepotiahol za rukáv a neukázal prstom na chodník.
Jeho starší syn tam sedel, rukami si objímal kolená pritisnuté k sebe a pozoroval miesto, kde ešte pred chvíľou stál dom, v ktorom strávil toľko príjemných momentov. Zvyšné tlejúce plamene sa mu odrážali v zaslzených zelených očiach, no on tam len tak sedel a nehýbal sa.
John podišiel k nemu, mlčky ho zobral na ruky a preniesol do auta, aby mohli odtiaľ odísť. Dean sa tentoraz nebránil. Už ho tu totiž nič nedržalo.

No, krasne. Myslim, ze toto slovo vystihuje celu cast dokonale. Nove odhalenia o anjeloch, Dean v horuckach, neskutocne smutna spomienka. Chudacik Deaniatko-zas odrazajuci sa plamen v zelenych očuľkách,akoby to nestacilo pred 6-imi rokmi. Fňuk Fakt parada. Tesim,tesim dalej
Ale chudak Cas

No to bola opäť ako vždy nádhera ja wiem už sa opakujem stále ale keď mne nedá napísať že je to úžasná poviedka......
A ako pekne si vysetlila kto je LOLA a chudáčik sam prišlo mi to na neho priveľa, že sa dozvedel že silu môže aj proti anielom použiť a teraz kto je lola ale je to úúúúúžasnéééééééééééé čakám na ďalšie pokračovanie lebo viem, že bude zase dobre ako doteraz všetky časti váááážne úžasnééé píšeš a som si istá že toho ešte tolko veĽa vymyslíš, že budem jedna radosť čítať čím skôr napíšeš pokračovanie tak bude móóc rada.....
ďakujeeeeeeeem za skvelúúúú poviedku naozaj veľká pochvala

Čím dál zajímavější Takže Lola je fakt něco jako anděl... zajímavé... jestli jsem to dobře pochopila, tak ji nakonec ovládne zcela ten anděl v ní a její duše půjde pryč? Jsem zvědavá, jak se to bude dál vyvíjet, jestli jim bude Bobby nějak nápomocný! Těším se na pokráčko

Ďakujem pekne krásne za komenty a pochvaly
Madlen, to s tým ovládnutím anjelom som myslela presne tak, len som to tam ešte nenapísala, odhalila si ma
Dzowika, veľa ďalších nápadov? Momentálne ma pri písaní ďalšej časti tak trochu opustili, snáď sa čoskoro vrátia
Violet, som rada, že sa ti spomienka páčila, asi bola jedna z posledných, už bude iba súčasnosť
Ešte raz

Okej, takže po dlhšej dobe som tu s novou časťou.
Musím sa priznať, zlepovala som to dosť dlho a stále to opravovala a neviem no... Mám pocit, že to dej neposúva príliš dopredu, ale snáď sa aj tak bude páčiť.

8. časť

Práve som dojedal akúsi polievku, ktorú mi nanútil Bobby hneď potom, čo som sa zobudil. Dokonca mi nedovolil ani trocha zaprotestovať, keď som sa snažil naznačiť, že nie som vôbec hladný.
Zrazu sa odo dverí ozval buchot. Boli zavreté, takže som nevidel, čo sa za nimi deje. Nikto však do izby nevstúpil, a tak som na nič nečakal a išiel to skontrolovať. Viem, že by ma Bobby zabil za to, že som v mojom stave vstal z postele, no inštinkt lovca bol predsa len silnejší.
Keď som vyšiel na chodbu a zakričal na Bobbyho, nikto sa mi neozval. Ostražito som načúval aj cestou do kuchyne, no stále nič. Až tam pri stole som zbadal sedieť jeho...
Bol bledý ako stena, vyzeral ako duch. Na chvíľu ma napadlo, že tým duchom naozaj je, ale bol to len moment poblúznenia. Videl som, ako tupo pozerá do stola a trasie sa od zlosti. Netušil som, kde sa tu vzal, ako sa dostal od Lilith, jednoducho nič. „Mám ísť k nemu a porozprávať sa? Alebo si len prisadnúť a radšej nič nehovoriť?“ preháňalo sa mi hlavou, no vyriešil to za mňa. „Prečo si dovolil, aby mamička umrela? Prečo si dovolil, aby ma Lilith toľko týrala?“ ozvalo sa od stola tiché zavrčanie. Zovrelo mi žalúdok, keď som ho počúval. Netušil som, čo mám povedať, aby som ho upokojil, aby som upokojil sám seba. Vedel som len jediné. Nesmiem dať slzám znova voľný priebeh, musím začať kontrolovať svoje emócie napriek všetkému. Musím sa jednoducho vrátiť do starých koľají a nedovoliť tej suke Lilith, aby ma zlomila.
„Počuješ?! Odpovedaj mi, keď sa s tebou bavím!“ vykríkol tentoraz rozzúrene a získal si tým moju pozornosť. Vtedy som si uvedomil, že tu nebol iba na “pokec“. Chcel sa pomstiť, videl som mu to v očiach, ktoré na mňa znenazdajky uprel. „Prepáč mi to, vážne som vás do toho nechcel zatiahnuť,“ vypadlo zo mňa odrazu. Očividne ho nezaujímali moje ospravedlnenia.
Než som sa stihol spamätať, presunul sa ku mne rýchlosťou blesku, až prevrátil na zem stoličku, na ktorej sedel. Ledva som to zaregistroval a už bol u mňa. „Nezaujíma ma, či ťa to mrzí, Dean Winchester.“ Jeho hlas bol celkom iný, akoby sa v priebehu minúty stačil zmeniť. Znel celkom inak, skoro ako dievčenský. Všetko som pochopil, keď sa jeho oči sfarbili do čierna. Dovolila, aby ho posadol démon. Poslala ho za mnou, rozzúreného, navyše s démonskou silou. Jedno som Lilith musel uznať. Keď chcela, vedela vážne zasiahnuť tie najcitlivejšie miesta.
Zacítil som prudký úder do žalúdka. Pozrel som sa naňho smerom dole, jeho diabolský úškrn sa nedal nepostrehnúť. Pozoroval, ako sa pokúšam ustáť na nohách a pritom sa spokojne usmieval. Pokúšal som sa potlačiť nutkanie vyvrátiť polievku, čo som pred chvíľou zjedol. Mal som čo robiť, vedel som, že dlho nedokážem odolávať jeho útokom. Keby tu bol aspoň Sam alebo Bobby. Dočerta, tak strašne by som potreboval niečiu pomoc.
Nie! Nesmiem škemrať ako nejaký zbabelec, musím sa mu postaviť! Ustúpil som o pár krokov a z kuchynskej linky som vzal nôž. Cítil som, že sledoval, čo robím. Takisto ako ja vedel, že tento nožík je mi naňho celkom zbytočný, a tak sa rozrehotal na celú miestnosť. „Topiaci sa aj slamky chytá, čo Dean?“ Zvraštil som naštvane obočie. „Zavri si zobák a okamžite vypadni z tela toho chlapca!“ Nevyzeral, že by sa bohvieako chystal ma poslúchnuť. Namiesto toho urobil pár krokov smerom ku mne a odvetil: „To nebolo veľmi presvedčivé, Dean. Čakala som v tvojich slovách o trochu viac nenávisti za to, že som zabila tvoju milovanú Lisu.“ To nie je možné, nie. Lilith. Prišla sa mi vysmiať rovno do tváre? Mal som chuť na ňu vybehnúť a na mieste ju tam zapichnúť už len preto, aby som si vybil zlosť, no vedel som, že by to bolo to posledné, čo by som v živote urobil. Nesmiem sa prestať ovládať, to je totiž presne to, čo ona chce. Ostal som na mieste a tváril sa, že ma nezaujímajú jej provokácie.
„Vieš, potom, čo si odišiel z toho auta, tak ešte žila. Bolo neskutočne zábavné prísť tam v tele jej syna. Mal si vidieť ten šťastný pohľad, očividne si myslela, že sa zachránil.“ Vrelo to vo mne, ešte chvíľu a tá démonka pozná silu môjho hnevu. „No ale potom,“ luskla pobavene prstami. „Potom bola dosť šokovaná, keď som vzala nôž a zabodla jej ho do srdca.“ To bola posledná kvapka. Očividne aj ona videla, že zasiahla do čierneho, takže keď som sa vyrútil smerom k nej, bola pripravená. Ani sa nepohla, len mávla rukou a ja som vyletel von z dverí smerom na chodbu.
Zacítil som svoje zlomené rebro, ktoré mi jasne dalo najavo, že takéto zaobchádzanie nebude to “pravé orechové“. Vynadal som si do idiotov, takto sa nechať vyviesť z mieri. Spomenul som si na slová svojho otca, ktorý mi vždy radil, aby som sa nenechal zaslepiť hnevom, nech mi tí démonskí všiváci hovoria čokoľvek.
„Vážne neviem, čo na tebe tí anjelskí bastardi vidia,“ pokrútila nechápavo hlavou, keď sa pri mne zastavila. Akí anjelskí bastardi? O kom to hovorí? Jej pohľad naznačoval, že vôbec neplánovala mi niečo také povedať, že jej to len omylom vykĺzlo.
„Prisahámbohu, že ťa raz dostanem, zaplatíš mi za jej smrť!“ ozval som sa potichu. „Aké hrdinské slová. Škoda, že ich už nedokážeš nikdy naplniť.“ Sklonila sa ku mne a chytila ma pod krk. Bola príliš silná, aby som sa jej striasol, no snažil som sa. Cítil som, ako mi ubúda kyslík. „Bojuj!“ ozýval sa mi hukot v mojej hlave.
Neviem, čím to bolo, no odrazu jej zovretie povolilo. Tak trochu rozmazane som videl, že sa za ňou objavil Bobby. Otočila sa smerom k nemu a ja som si všimol niečo lesklé zabodnuté do jej chrbta. Bol to nôž.
„Vďaka, Bobby, síce si ma nezabil, ale aspoň si ma zbavil toho malého ukňučaného decka!“ Potom sa opäť začala venovať mne. „My sme ešte neskončili, Dean, neboj, ja sa vrátim.“ S týmito slovami sa vytratila v podobe čierneho dymu vychádzajúceho z chlapcovho tela.
Napriek prudkému záchvatu kašľa som sa postavil a vybral sa smerom k mladému telu ležiacemu na zemi. Stretol som sa s Bobbyho vyplašeným pohľadom, ktorý sa očividne ešte spamätával z toho, čo sa tu udialo.
Mohol som si len želať, aby sa nevyplnili moje najhoršie obavy, no keď som ho prekontroloval a Bobby sa ma spýtal, ako je na tom, mohol som odvetiť len jediné: „Stratili sme ho Bobby, Ben je mŕtvy.“

nejako som sa zabudla vyjadtiť aj k minulej časti tak ťa musím pochváliť aj za to ako si vysvetlila to s tými anjelmi. veľmi dobre vysvetlené
a táto časť je úplne úžasná torturing sa ti podarilo super. tá bitch Lilith dáva Deanovi riadne zabrať. ked ešte aj posadla Bena.
jednoducho skvelé