RPG- WORLD - archiv 1

Judith sa zjavila o niekoľko tých poschodí nižšie v pekle a začala sa nervózne prechádzať. pritom jej z ruky leteli stále iným smerom ohnivé gule a keď sa jeden démon pokúsil spýtať že čo jej je tak ho jednoduchu prebodla nožom.
"nevedia pochopiť že apokalypsa je už tu len si to nevšimli" pomyslela si a znechutená si sadla na jednu skalu.
"čo keby sa sami presvedčili o tom že to tu už je? tá mladá Keltka ešte nemá svoje sily úplne vyvinuté ale mohla by mi pomôcť. Vtom vytasila svoje krídla a krásnymi plynulími úderov krídel sa pobrala naspäť na zemský povrch.
zastavila sa pred bistrom kde sedeli dve osoby. Všimla si že jedna z nich je tá japonka ktorú videla včera večer.

Brian strčil hlavu do vankúša a zasmial sa. "Tiež na ňu snáď nezabudnem" povedal a postavil sa.
"Môžem sa osprchovať?"

Jasmine nemala v to dopoludnie veľa pacientov. v podstate len jedného a toho vybavila rýchlo. sedela v ordinácii pri stole a snazila sa nemysliet na to čo sa dozvedela. aj ked nevedela s tým prestat. ked jej Judith povedala ze má mat schopnosti uz od 26 rokov snazila sa spomenút si na kazdú divnú nahodu co sa jej v poslednej dobe stalo zistila ze ich bolo dost. ako mohla byt taká slepa a nic si nevšimnút? za chvíľu bude mat obednajsiu prestávku tak sa rozhodla ze zavolá Misaki, nebude s tým dlhšíe čakat

Edward prikývol a zamyslel sa. Pôvodne si myslel, že to pre neho bude len zábava, záležitosť na jednu noc... Brian navyše nevyzeral ako niekto, kto by chcel vzťah, ale Edward si nemohol pomôcť. Cítil sa inak, keď bol s Brianom. No inak neznamená zle. Skôr naopak... Bol to taký upokojujúci pocit a zároveň plný vzrušenia. Nevedel, čo môže od Briana očakávať a práve tá neistota ho vzrušovala. Bolo to, akoby ich niečo spájalo, ale ani sám Edward netušil, čo by to mohlo byť...

Mark sedel v malom bistre . Práve prehltol posledný dúšok z piva , keď si v tom všimol za stolom dve ženy . Hľadel na ne a snažil sa pochopiť , to čo z nich cítil. Bola to nejaká energia alebo sila , nevedel to identifikovať. Vedel , že sú niečim iné , niečim výnimočné. Objednal si ďalšie pivo a rozhodol sa ich aj naďalej pozorovať.

Brian vošiel do sprchy a pustil na seba horúcu vodu. Bol z Edwarda trochu nervózny. Chcel odtiaľ čo najskôr zmiznúť, no zároveň tam chcel zostať. Mal v hlave zmätok. Dúfal, že horúca voda a para ho trochu upokoja....

Edward počul ako sa pustila sprcha a vzdychol si. Tušil, že Brian bude chcieť, čo najskôr vypadnúť. Vstal, hodil na seba župan a pobral sa do kuchyne. Vonku už jasne svietilo slnko a on si uvedomil, že Brian musí byť hladný. Pozrel do chladničky a vybral odtiaľ pár vajíčok, šunku a syr. Vždy mal doma aj nejaké ľudské jedlo. Len pre prípad... Vajíčka hodil na panvicu a urobil omeletu. Odkrojil ešte kus sandwicha a do pohára nalial pomarančový džús. Chvíľu sa pozeral na svoj výtvor a rozmýšľal, či na niečo nezabudol. Predsa len človek už nejakú tú dobu nebol... Nakoniec ešte postavil na kávu a spokojne si sadol.

Brian vyšiel zo sprchy s uterákom okolo pásu a druhým uterákom si vytieral vodu z vlasov. Zacítil vôňu vajíčok, šunky a kávu. Prekvapene pozrel na Edwarda ktorý spokojne sedel na stoličke.
"Wow, to je servis" zasmial sa a trochu odjedol z omelety.
"Hm, na upíra vieš výborne variť" nahol k Edwardovi a vtlačil mu bozk. Keď si uvedomil čo robí rýchlo sa odtiahol.
"Preboha, chovám sa ako by sme boli manželia" pomyslel si.

Jessy práve prechádzala parkom z minulej noci , dážď polami ustával a jarné slnko sa objavilo spoza mrakov. Bolo príjemne teplé. Nechcelo sa jej ísť domov trčať v prázdnom byte, keď sa tento deň už rozhodol trochu vyjasniť. Tak si sadla na lavičku a vytiahla čiernu knihu začala v nej listovať v snahe nájsť vysvetlenie svojich vízií. Zvuky okolo pomaly ustali bola celkom ponorená do čítania, nevnímala svet okolo.

Edward bol rád, že Brianovi chutí a ešte viac sa potešil bozku, ktorý dostal ako odmenu za svoju snahu. No, keď sa Brian odtiahol, zosmutnel.
"Nuž, asi to bude pre teba prekvapenie, ale som celkom zručný vo viacerých veciach." Pripustil Edward.
"Dáš si ešte niečo?" spýtal sa slušne, nespúšťajúc z neho oči.

"Hej, tu zručnosť som postrehol" zasmial sa Brian.
"A nie mám všetko čo potrebujem, ďakujem" povedal ticho a usmial sa na Edwarda.
"Mal by som ísť"

Edward sa pousmial nad Brianovou narážkou, ale jeho oči ostali aj naďalej smutné. Vedel, že Brian bude chcieť o chvíľu odísť. Keď sa ozval, že by mal ísť, Edward len smutne prikývol. Postavil sa a podal mu svoju vizitku.
"V prípade potreby."

Ren sa tvárila chvíľu vážne, potom jej však začalo pomykávať kútikmi úst, až sa začala smiať a nechtiac na seba priviedla pozornosť pár hostí v bistre.
"To teda naozaj, počula som o démonoch, že klamú, ale že vedia tak krásne kecať o apokalipse, som teda netušila." a ešte jej zostala červeň na lícach od smiechu. Pochválila Misakinu výbavu a povedala:
"Takže tu máme možno ešte jedného mága, to je teda zaujímavé".....Možno by ona niečo vedela o 5 elemente, pomyslela si medzitým. "Čo myslíš, aké sú asi jej schopnosti?".

Misaki se dívala, jak se Ren směje a po chvilce se musela začít smát také. "Netuším, pokus je opravdu mág nebo něco, tak její schopnosti jsou skyté. Takže opravdu nedokážu rozeznat, co umí a jak moc silná je. Ale třeba by mohla mít něco společného s tvým elementem..."
Misaki se pustila do bohatě obložené bagety, už měla opravdu velký hlad.

"No je to možné...." povedala zamyslene Ren a zobrala si jednálny lístok do rúk, behajúc očami po obrázkoch, ktoré boli pri každom jedle. Potom sa pozrela na hodinky, ktoré viseli na stene bistra vedľa tabuľky s denným menu a opýtala sa:
"Ak by som ťa mohla ešte dnes zdržať, čo keby sme si vyskúšali naše sily?" a usmiala sa na ňu, čakajúc na jej odpoveď. Musela si priznať, že už dávno si tak dobre nepokecala pri káve a menšom jedle, ktoré jej po dlhej ceste do mesta padlo vhod. Keď sa zrazu otvorili dvere a dovnútra vošiel nový zákazník, ovanul Ren studený vánok a trochu zneistela. Pokúsila sa to nedať veľmi najavo, avšak skúmavý pohľad mužských očí ju už pálil ako plamene.

"Proč ne, do školy dneska už nemá cenu chodit a lepší program rozhodně nemam. A budu moc ráda, když moje síly někdo prozkoumá, jak jsem říkala, tak já sem u sebe nikoho se schopnostmi nikdy neměla." Misaki se usmála, ale na Ren bylo vidět, že je nervózní. A pak si všimla podivného chlápka, který se díval jejich směrem. Také jí to znervóznilo.

Judith chcela vojť le niekto ju predbehol a narazil donej. "taká drzosť" naštvala sa a išla do bistra. Videla že sa japonka aj tá druhá žena dívajú tým smerom a vybrala sa za nimi. Ten muž sa jej zdal zvláštnym ale predsa podišla k stolu. "Môžem s tebou hovoriť," opýtala sa japonky

Jessy polami otočila poslednú stránku knihy, bolo tam toľko informácií ale akosi nedávali nijaký zmysel aspoň zatiaľ. Potrebovala by nejaké info z prvej ruky. Hneď ju napadla tá ukecaná démonka, mala by sa s ňou porozprávať. Odložila knihu medzi ostatné, kde sa dá hľadať démon, určite má nejaký pelech alebo niečo kde je zazelená, začala premýšľať ako i m povedal že sa volá. Musí sa dostať k počítaču, možno sa jej podarí zistiť kde býva. Postavila sa a šla smerom k internetovej kaviarni. Cestou premýšľalo o veciach čo stáli v knihe, podla nej sa už apokalypsa začala a mali v nej zohrať dôležitú rolu silné nadprirodzené osoby, jej koniec ešte nebol rozhodnutý a ani ono ešte nevedela na ktorej strane bude stáť, koniec sveta by pre ňu znamenal návrat domov.

Misaki se přítomnost démonky nelíbila. Bála se toho, jakou má moc a jestli by jí dokázala alespoň trochu odporovat... Ale měla nablízku Ren!! "Ren," otočila se na ni "toto je Judith, démonka!" otočila se zpátky na Judith "Tak se posaď a povídej.."

japonke sa očividne nepáčilo že tam vidí Judith ale ona si z toho horkú hlavu nerobila. keď ju predstavila druhej žene tak sa pozdravila a aby verila že je ten o kom hovorí japonka sa jej zafarbili oči načierno. Sadla si a začala hovoriť "ako som Vám už včera hovorila tak apokalypsa je už tu len vy ju nevidíte. Chcem ju Vám ukázať ale potrebujem nato Vašu pomoc"

Mark si všimol nepokojné pohľady , ktoré k nemu smerovali od dvoch zvláštných žien. Zrazu niečo zacítil , zacítil Démona. Oči nasmeroval k dverám , v ktorých stála atraktívna žena . Po chvíli sa pridala k ostatným . Teraz , keď vedel , že jedna z nich je Démonka tušil , že aj tie ostatné sú iné. Sústredil sa, začal im čítať z pier , potreboval zistiť o čo sa jedná. Bolo to až príliž zvlášne , príliš veľká náhoda v tomto malom a celkom bezvýznamnom bistre. " Čože apokalypsa?" pošepkal , šokovane, v duchu. Trochu nervózne sa postavil. Chvíľu premýšlal či k nim má ísť , no napokom to urobil. Jeho kroky pomaly smerovali k tím neobyčajným ,záhadným, ženám .

Jasmine si chvili len tak pohadzovala mobil v ruke nevedela či má zavolat práve v tej chvíli. mozno podvedome čakala ze práve vtedy sa niečo stane a odvolaju ju na pohotovost ale naneštastie alebo skôr naštastie sa nič nestalo. vytukal teda číslo z lístku a zavolala. nechala pár krát zazvonit a čakala čo sa bude diat

Misaki zase nechápala, jak je možné, že se opět sešlo tolik lidí s mocí najednou zrovna tady!!!! Cítila, že se jí z toho dělá trošku nevolno...
"Takže... Dobře, apokalypsa je tu, ale jak bysme ti mohli pomoct??" Pak si všimla toho divného muže, který k nim pomalu přicházel. Co se to sakra děje!!!!! Začala být opravdu nervózní a v tu chvíli jí zazvonil telefon. Skoro vykřikla, jak se lekla. Neznámé číslo. Nejdřív si řekla, že to brát nebude, pak si vzpoměla na doktorku. "Prosím!"

Jasmine dost dlho nechala telefon zvonit kým sa konečne ozvalo "prosím."
"Misaki?" opytala sa neisto ale skôr ako by ju nechala odpovedat pokračovala. "Tu je Jasmine. povedali mi ze si ma ráno hladala v nemocnici."

Mark neisto kráčal .Cítil ako jedna zo žien naňho zazrela , cítil jej nervozitu , ktorá stúpala každým krokom smerom k nim. Zrazu tej žene zazvonil telefón . Zastal , nechcel byť nezdvorilý a vyrušovať jej rozhovor s osobou , ktorá jej volala. No nedalo mu to a predsa len sa započúval do jej melodického hlasu .