RPG- WORLD - archiv 1

"Dobrý den, Jamine!!! Chtěla jsem se přesvědčit, zda jste v pořádku a taky bych od vás potřebovala potvrzení do školy, víte... té noci jsem se chtěla učit a místo toho se stalo to, co se stalo, takže jsem raději nešla do školy. Šlo by to nějak zařídit??"
Misaki si všimla toho, že jí ten muž poslouchá. On byl ale také nejistý, možná by jí mohlo vydržet štěstí ještě nějakou chvilku a ani tento člověk by nemusel dělat rozruh!!!

japonke začal zvoniť telefón a tak radšej počkala kým dohovorí. "tak mi pomôžeš že ti ukážam tú apokalipsu a ty to budeš spolu somnou roznášať všetkým tým ľuďom, ktorí majú schopnosti aby sme vedeli zostrojiť protiútok"

Mark počúval a stále nechápal čo sa to deje . Čo sa to odohralo,keď radšej vynechala školu? Bolo to celé nejako zvlášne . Muselo sa stať niečo nezvyčajné .
"Mohli by ste prosím uhnúť?" Mark sa otočil a zistil , že stojí v ceste nejakému mužovi. Porozhliadol sa okolo a uvedomil si , že stojí uprostred bistra a prekáža. Nadýchol sa a opäť sa vidal k stolu , no teraz bol rozhodnutý , že ho už nik nevyruší a dorazí do svojho cieľa

"to potrvdenie som aj mohla a či som v poriadku? uz ani neviem potom všetkom." odpovedala jej Jasmine. potom počula nejaký iný hlas v telefone Misaki asi nie je sama. pomyslela si. potom ked bolo na druhej strane ticho pokračovala "počuj mohli by sme sa stretnút? dám ti to potrvdenie a ešte by som s tebou chcela o niečom hovorit. tá zena čo tam bola včera s nami Judith mi povedala niečo čom ti by si mozno mohla vediet viac."

"Díky moc!!! Za to ti budu moc vděčná!!! Sejít se určitě budeme moct a Judith..." Misaki se podívala na jmenovanou. "Ta je tu zrovna se mnou a jako předtim tam si mele tu svoji a nezajíma ji, že mluvim s tebou." Po očku pozorovala muže, který stál uprostřed bistra a díval se na ně, ale pak si zřejmě dodal odvahy a vykročil k nim. "Takže kdy můžeš??"

aha takze Judith je tam. pomyslela si Jasmine. "o chvíľu mám obednajšiu prestávku tak ak ti to vyhovuje tak aj hned." navrhla Misaki čakala na jej odpoved.

Ren to všetko prišlo, akoby bola lusknutím prsta v krajine zázrakov. Chcela Judith? Tak teraz tu stojí a ide hovoriť o tej svojej apokalipse. Len jej nešlo do hlavy, prečo by jej mala pomôcť. Keď Misaki zazvonil telefón, začula kúsok rozhovoru a došlo jej, že to je Jasmine. Druhá osoba, s ktorou sa chcela stretnúť a čochvíľa ju možno aj spozná, lebo začula, ako sa Jasmine dohaduje s Misako na stretnutí. Potom svoj pohľad venovala neznámemu mužovi, ktorý sa k nim pomaly približoval. Dovolila si ho zhodnotiť kritickým pohľadom a musela uznať, že to bol fešák, z ktorého sálala energia ako z Judith, keď došla. Zrazu jej prišlo všetko ako vtip a začala sa pochechtávať, čo sa však o pár sekúnd zmenilo na dievčenský nevinný smiech. Keď Misaki dotelefonovala a spýtavo sa na ňu pozrela, povedala:
"Apokalipsa či neapokalipsa, potvrdenka do školy má prednosť, vážení."

jessy prechádzala okolo nejakého bista, keď zdvihla zrak zostala zarazene stáť. Toľko nadprirodzených bytostí čo sa tam práve zhromaždilo, čo sa tam dočerta deje. Tak na toto sa pozriem pomyslela si, s sadla si na oproti bistru na lavičku a začala sledovať čo sa bude diať. Uvidela Judith, tak že ju ani hľadať nemusím, stačí počkať.

Misaki už nevěděla, co má dělat, chtěla se věnovat všem, ale to prostě nešlo. Doktorku pozvala do bistra. Mohli by být všichni najednom místě a konečně si taky pořádně promluvit!!!
"Ok, takže... Apokalypsa... ok, nechápu, proč bys jí chtěla zabránit, ale ok, když to pude, tak ti pomůžu." Pak se otočila neznámého muže. "Ahoj, tak konečně máš dost odvahy, aby si k nám přišel!!!"
Misaki se začala usmívat, vážně, celá tahle situace byla jako jeden velký žert!!!

"to jej jedno že prečo chcem aby apokalypsa nebola" skonštatovala a videla ako sa jeden muž približuje k nim. "No kus chlapa" pomyslela si a to ako sa tá druhá žena rehlila jej prišlo úbohé. Otočila sa na japonku a hovorila "keď sa apokalypsa rozplynie na celej zemi tak ti to ospravedlnenie bude dobré nato aby si si s ním akurát tak vytrela zadok."

Mark si pomyslel , že musí vyzerať ako blázon , keď pri stole len tak postáva. Akoby sa mu vypol mozog a netušil , čo im má vlastne povedať.
" Hm , moje meno je Mark." začal opatrne . " A ja viem , že som nemal počúvať ,ale myslím , že tu máme všetci niečo spoločné a ešte nikdy som nemal tú česť sa spoznať s niekym takým ako ste vy ." dohovoril a čakal na ich reakcie. Nebol si istý , či ho odtiaľ vykopnú alebo ho pošlú preč iným spôsobom pri nich bolo skutočne vela variánt.
Mark sa nikdy nestretol s inými " ľudmi " , z ktorých by cítil , to čo cítil z tíchto ,atraktívnych žien. Svojim spôsobom ho priťahovali.

Judith si ho poriadne prezrela keď sa pozdravil a všimla si že je démon. Ale nebola si istá, že plnokrvný lebo mal v sebe niečo ale čo?
"sadnite si" požiadala ho.

" Sadnite si." požiadalo ho, skutočne krásna Démonka. Pritiahol k sebe stoličku a sadol si medzi ostatné.
" Ja započul som niečo o apokalypse ,teda ak som počul správne." pozrel na ne .

Judith sa naňho pozrela s tajnostkárskym pohľadom. "to si počul teraz alebo to vieš už dlhšie?" a stále ju znepokojovala niečo. "Ty si démon ale nie čistokrvný, nato dám hlavu že nie" skonštatovala "kto si ty?" cítila z neho nesmiernu energiu.

Brian si vzal vizitku a zahľadel sa na ňu. Začal si ju točiť medzi prstami. Zdvihol oči na Edwarda a zazdalo sa mu, že v jeho očiach vidí smútok. Uvedomil si, že on cíti to isté. "To je šialené" pomyslel si pri tom ako chytil Edwardovi hlavu, pobozkal ho a objal. Zrazu mu hlavou prešla šialená bolesť a zatackal sa. Pred očami sa mu začali objavovať spomienky z jeho minulosti. Predtým ako odpadol zašepkal "Prečo?"

Mark od Démonky neodtrhol zrak , pozorne ju počúval .
" Dozvedel som sa o nej až teraz ." odpovedal jej na otázku.
" A áno , tvoje démonské inštinkty nezlyhali , som polovičný Démon a polovičný upír ." keď si to tak uvedomil, oni boli prvé komu to vo svojom živote povedal.

keď jej muž povedal že je polovičný upír tak ju to zaskočilo ale nejako to nedala najavo a len sa uškrnula "takže upír-démon čo? Zaujímavé ešte som o takom niečom nepočula a to som už toho dosť prežila" a začarovane sa pozrela na muža. "a máš nejaké zvláštne schopnosti alebo využívaš aj démonickú aj upírsku moc?"

Mark si odkašlal . Na takéto otázky nemusel ešte nikomu odpovedať.
" No ja využívam schopnosti upíra aj Démona , totišto moja matka bola upírka a môj otec Démon , no a z nich som vznikol ja ." usmial sa na ňu.

Keď sa naňu usmial tak sa trocha začervenala ale pokračovala vo vyzvedaní. " a aké schopnosti máš? V pekle si už bol? spíš vôbedz," hrlila zo seba otázky a čakala rýchle odpovede.

Ked Jasmine dotelefonovala s Misaki a dohodli ze sa stretnú v bistre odišla zo svojej ordinácie. na recepcii oznámila ze ide na obed vráti sa o hodinu aj ked si nebola istá či sa jej to do hodiny podarí ešte povedala ze bude na telefone ak by bolo niečo súrne a odišla z nemocnice smerom do bistra.

Edward ostal zaskočený, keď sa k nemu Brian ešte naklonil a pobozkal ho. No väčšie prekvapenie prišlo, keď mu hneď na to skolaboval v náručí. ´čo sa to deje? najprv v tej reštaurácií a teraz zase?´ Navyše Brianova otázka "prečo" ho zasiahla priamo do srca.´je možné, že vie...?´ Eddward nadvihol Briana a odniesol ho do spálne. Slnko už bolo pomaly na najvyššom bode neba, takže sa blížilo poludnie. Ustarostene pozrel na Briana, ktorý nejavil žiadne znaky toho, že by sa išiel prebrať. ´Posledne dostal bolesti aj on, tak prečo nie teraz?´ Položil ruku na Brianovo čelo a zvraštil obočie. Možno sa mu to len zdalo, ale Brian bol trochu teplejší ako by mal byť. Edward vedel, že musí niečo rýchlo urobiť, ale vôbec nevedel čo. Brianov stav sa zhoršoval s každou minútou a Edward začínal panikáriť. Skúsil mu priložiť studený obklad na čelo, ale nezdalo sa, že by to pomáhalo. Nakoniec si vzdychol a sadol si na okraj postele k Brianovi. Nechcel to urobiť, ale vedel, že nemá na výber. Porezal sa na zápästí a nechal nech pár kvapiek padne na Brianovu hruď. Pritom zamrmlal pár slov po latinsky a zacítil ako z neho začala unikať energia. Bolo to staré zaklínadlo, ktoré platilo len na upírov. Pokiaľ sa upíri párovali navzájom nemali žiaden problém, skrátka medzi sebou vytvorili puto tým, že pili krv toho druhého. No v pár vzácnych prípadoch sa dali dokopy človek a upír. Preto vzniklo toto zaklínadlo. Umožňovalo preniesť časť upírskej energie do človeka a pomôcť mu tak prežiť dlhšie, prípadne vyliečiť ťažké choroby. Edward si nebol istý či to bude fungovať, ale za pokus to stálo. Energia však z neho ubúdala veľmi rýchlo a on cítil ako slabne. Vyčerpaný sa zvalil na Briana a pred očami sa mu zatmelo.

Misaki nachápala... Napůl démon a napůl upír. To vůbwec jde?!!! Divila se čim dál víc. Všechnon okolo začínalo být opravdu zvláštní. Rozhodla se, že ty dva nechá, ať si povídají a počká na doktorku... Ale představit by se měla... "Já jsem Misaki, ráda tě poznávam!"

Mark sa nestačil diviť koľkými otázkami ,ho táto sympatická žena zasypala.
Mierne sa pousmial a začal odpovedať. " Takže na návšteve pekla som ešte nebol. Schopnosti noo telekinéza , som dosť rýchli , nestarnem a neviem, postupom času sa vyvýjajú aj ďalšie. Nie nespím nikdy. " zakrútil hlavou . " A teraz ,ak dovolíš rád by som zopár otázok mal aj ja. " pozrel na ňu. " Ako sa vlastne voláš?"
Medzi tým si všimol tú mladú ,preňho, záhadnú ženu, ktorá sa mu predstavila.
" Misaki hm , zaujímavé meno , kto vlastne si ?" položil jej otázku so skúmavým pohľadom.

Misaki se usmála jak nejlépe uměla a ukázala na svoje oči. "Japonské! Já, já jsem mág."

"Volám sa Judith a som démonka vyššieho rádu. Stačí?" zhodnotila a pokračovala "keby si raz chcel ísť do pekla tak mi to kľudne povedz. Ako démon sa tam dostaneš aj ako živý" prikývla a usmiala sa naňho a bol jej sympatický. videla že sa Misaky pozdarvila a zamyslela sa. nakoniec aj skoro zabudla, že prečo vlastne prišla. "takže pomôžete mi?" spýtala sa ich a žmurkla na muža. "A ty sa ako voláš?"