RPG- WORLD - archiv 1

"hej tak sa majte a mimochodom volám sa Jasmine." povedala im narozlúčku a snažila sa tváriť že je to v poriadku a v podstate sa nič nestalo. no ale stalo sa a čo má teraz robiť isť domov a len tak si ľahnúť do postele a spať a zajtra ísť do práce akoby nič. to nepôjde, vedela že si už sa s nimi ešte stretne alebo nie jej živoť sa v túto noc od základov zmenil

Hannah sa po niekoľkých hodinách prebrala. Jej teta sedela blízko nej a spala. Unavene pozrela z jednej strany na izbu a potom nou mklo. Prudko sa posadila, na čo začali pípať prístroje. Do izby vletel lekár spolu so sestričkou.
"Dobré ráno slečna..."
"Ako ti je?!?" spýtal sa unavený tetin hlas.
"Musíme ísť domov!"
"Nie tak rýchlo. Mala si veľmi veľké šťastie."
"To určite...Kde mám veci.?!?" pokúšala sa vstať z postele.
"Zlatko, oddýchni si."
"Je mi dobre! Len chcem isť domov!"
Lekár si s ňou vymenil pohľad.

Auto zastalo pred domom. "Pôjdes si lahnut,ano?"
"Hej, hej..." vystupila za auta,trochu sa zamotala. Otvorila dvere a čakala na tetu.

VYbrala si z batohu fotak. Lahla si na postel a zaplaho. Po ptvýcg fotkách zbledla. Na jazere ju zachránil duchovia. Stuhla.
Spomenula si na auto. Bože ja blba. Fotal sice nieco nafotil ale vsetko boli tmave fotky. Spomenula si na odraz v aute...ziaden tam nebol..upir...no vyborne...schmatla ruksak, obliekla si rifle, mikinu, a kabat a už jej zase nebolo.
Vratila sa na miesto nehody...

Pomaly sa prechádzala po parku a zhlboka dýchala vzduch, ktorý bol nasiaknutý niečím zvláštnym. Rozpršalo sa, ale Ren ostala naďalej v suchu, ako bola aj predtým. Zastala a zavrela oči. Načúvala hlasom prírody, ktoré hovorili jasnou rečou o udalosti spred pár hodín. "Zvláštne....", pomyslela si a kroky ju viedli smerom k najbližšiemu bistru, ktoré videla za parkom. V tom sa otvorili dvere a z bitra začali vychádzať veľmi zaujímavé postavy. Skryla sa za hrubý strom a potichu ich pozorovala, ako sa každý z nich vydal svojou cestou domov, do postele, do apartmánu, proste kam chcel každý po svojom ukončiť túto zaujímavú noc. Keď sa rozhodla vyjsť zo svojho úkrytu, narazila do nej mladá dievčina v mikine a s batohom na pleci, ktorá sa evidentne niekam ponáhľala, lebo sa jej len letmo ospravedlnila a pokračovala vo svojej rýchlej chôdzi ďalej. Ren nepohnute stála pri strome a po chvíli sa slabo pousmiala. Začala tušiť, že toto mesto a pár zaujímavých ľudí v ňom ešte spríjemní jej osamelé chvíle, ktoré sa tu rozhodla stráviť.

Misaki se celou noc povalovala na posteli. Měla bys spát, ty blbečku jeden blbej!! Nadávala si pořád dokola. Ale nemohla přestat myslet na údálosti té noci. To nebyla náhoda, že se tam takhle sešli... A co ta démonka mlela o apokalypse?? Nic se nestalo, takže pěkně kecala, ostatně jako všichni démoni!!!! Zazvonil jí budík. Měla bych vstát a jít na ten zatracenej test!!!! Pomalu spustila jednu nohu z po stele a pak i druhou. Ale když se postavila, tak se jí podlomila kolena a ona pak zpátky. Věděla, že to přehnala, ty kouzla co použila... Nikdy by do sebe neřekla, že by je mohla dokázat. Evidentně má větší sílu než si myslí. Dneska určitě zůstaneš doma, holka!! řekla si a zrovu se zahrabalo do peřin. A navíc, ta doktorka, Jasmine, ta by jí pak mohla obstarat alibi... S tou myšlenkou Misaki usla.

Edward priviedol Briana do jednej z najbohatších častí mesta a namieril si to k peknej výškovej budove. Počas cesty sa spolu nerozprávali. Každý sa snažil utriediť si myšlienky.

Keď vošli do vnútra budovy, čakal ich tam nočný vrátnik.
"Dobrý večer, pán Taylor."
"Dobrý večer aj tebe, Fred." Usmial sa Edward a spolu s Brianom podišli k výťahu. Jeho apartmán sa nachádzal na najvyššom poschodí, takže mal prístup aj na strechu. Keď vošli do jeho bytu, Edward si vyzliekol kabát a prehodil ho cez operadlo sedačky. Potom vošiel do kuchyne a z chladničky si vybral obľúbenú krvnú skupinu. Dnes bol výnimočný deň a tak sa rozhodol, že si dopraje pohár ľudskej krvi. Na to sa otočil a nalial whiskey do druhého pohára, ktorý podal Brianovi.
"Ja spať nepotrebujem, ale pokiaľ chceš môžeš si ísť ľahnúť a náš rozhovor dokončíme zajtra."

Hanna si pofotila ulicu. Na ceste ešte ostali pokreslené znaky od nehody a rozbité sklo.Dnes sa druhý krát narodila. Ale čo by druhý krát...už toľko krát mohla byť mrtva, no vždy jej niekto pomohol. Včera na jazere počula mamin hlas...ale ako sa dostala von z toho auta?!?a ako je mozne ze sa jej vobec nic nestalo?!? Do ruksaku vopchala foťák a vybrala si knihu. Pozrela na mobil. Po vreckách hľadala nejaké drobné. "Hmmm, McDonal...." usmiala sa a pokračovala vo svojej ceste najesť sa ...

Jasmin sa konečne podarilo dostať sa domov a okamžite sa zvalila do postele riadne vyčerpaná z celého dna ale hlavne z večera. predpokladala že nebude môcť zaspať ale práve naopak zaspala hned ako si položila hlavu na vankúš. ked ju ráno zobudil budík a začala si spomínať na predošlí den pripadalo jej len ako nejaky šialený sen. síce nie práve nadšene stala a šla sa osprchovať. potom si ešte uvarila poriadne silnú kávu kedže bola stále unavená. dúfala že bude mať dnes pokojnejší den aj ked na pohotovosti to bolo takmer nemožné tam sa vždy niečo dialo

jessy kráčala tmavou ulicou do svojho bytu chladný vzduch jej trochu pomohol hlava ju už tak nebolela ale aj tak sa cítila akoby ju prešiel nákladiak cítila každý jeden sval a hlava ju neprestávala bolieť nevšímala si nič a nikoho keď vošla do bytu zvalila sa na postel a v momente zaspala

Judith si myslela že sa svet akolo nej zbláznil. Naraz sa udialo tˇoľko vecí že nestihla reagovať. Japonka pobehovala s nejakými bylinkami, jeden chlab obímal druhého a potom to dievča čo prišlo do bistra a pýtala sa že kto sú oni zač. Všetci sa tvárili, že je vzduch a nevšímali si ju. čo som bola zase mimo? Sa spátala samú seba a vyšla z Bistra. Videla že sa dve ženy zrazia a vybrala sa za tou ktorá sa bola sa bola spýtať že kto vlastne sú. nasledovala ju až domov a keď zabuchla že na za sebou dvera tak zdvihla ruku a zaklopala. ani nestihla pocítiť, že kedy višlo slnko a bolo ráno.

Brian si vzal ponúkaný pohár whisky a na ex ho do seba hodil. Takisto ako Edward si zložil kabát a prehodil ho cez sedačku. Naklonil hlavu a zadíval sa na Edwarda. "Takisto nepotrebujem spať, môžeš rozprávať" usmial sa smutne, sklonil hlavu a začal sa hrať s pohárom v ruke.

Jasmine práve dopila kávu a stala od stola práve ked už bola pri dverách a chcela odísť začula zaklopanie "kto to môže byť takto skoro ráno?" pomyslela sa potom vahavo pozrela cez priezor aby zistila kto prišiel ostala prekvapená ked uvidela že pri dverách stála jedna s tých žien čo stretla včera večer v tom bistre a navyše tá najzvláštnejšia zo všetkých ktorá za celý čas nepovedala ani slovo. rýchlo uvažovala či otvoriť alebo nie

P pár hodinách neklidného spánku se Misaki probudila a zašla do koupelny. Byt měla prázdný, normálně tam přespávají její kamarádky, které zrovna nemají kde být nebo se tam konají divoké večírky. Podívala se na sebe do zrcadla, byla bledá a vypadala velice unaveně a také se tak cítila. Když se takhle pude omluvit do školy, tak by jí to mělao projít. Vyčistila si zuby a učesala si vlasy... "Hm, mohla bych si dobarvit malíry... Už mi to nějak odrůstá!!" Předtím než se vydala hledat doktorku, tak si uvařila silnou černou kávu, sebrala si pár věcí, které se jí válely po zemi a zakousla se do jablka.
Cestou k nemocnici šla znovu přes park, ikdyž to byla delší cesta. Chtěla se podívat na místo, kde se před několika hodinami událo tolik zajímavého. Pršelo, nasadila si kapucu. Přemýšlela, jestli JKasmine bude vůbec vc práci, včera měla vážnou nehodu a pozdější události jí taky asi moc k dobru nepřidaly... Kdyžtak na ní chvilku počká. Pomalím krokem se blízila k nemocnici...

Judith sa nevedela dočkať otvorenia a zabúchala ešte raz na dvere. Počula konečne kroky ale dvere sa nechceli otvoriť a myslela si že dievča sa jej bojí a spustila: Ahoj. Volám sa Judith a chcela by som sa ťa niečo spýtať. nemusíš sa ma báť.

Jasmine sa nakoniec odhodlala a otvorila dvere. však možno sa teraz dozvie odpovede na otázky ku ktorým sa včera nedostala.
"Tak dobre ale rýchlo ponáhľam sa do práce."

Po zjedení hamburgera vybrala foťák a pozorovala nafotené prízraky. Usmiala sa, no vedela, že asi to nie je veľmi dobré znamenie. Chvíľu premýšľala, vzala si so sebou ešte kolu a veci a vydala sa najkratšou cestou do knižnice...

"ale moja to si si teda dala záležať" poznamenala a vošla do bitu. KeĎ vchádzala tak pocítila zvláštnu energiu. Pozrela sa na dievča a skúmavo ju začala prehliadať. nebola si ty niekedy Kelt? Lebo cítim Keltskú žiaru. pozrela sa na poličku a videla jeden amulat. Mala päťuholníkovytý tvar a v strede bol kríž. Judith nevedela uveriť vlastným očiam.
"takže som na dobrej adrese." usmiala sa a sadla si

Misaki se pomalu došourala k nemocnici. Přišla na recepci a postarší sestra se na ní podívala celkem znechuceně... To vypadám opravdu tak špatně??
"Co si přejete??!! Musím vás upozornit, že jestli se vám chce zvracet, tak támhle jsou toalety!!" Baba jedna hnusná nepříjemná!!! pomyslela si Misaki. "Ne, to opravdu nepotřebuji. Shánim jednu doktorku, jmenuje se Jasmine... Příjmení neznám, ale včera byla u té autonehody. Potřebovala bych s ní mluvit... Nevíte, zda je už v práci, nebo jestli přijde??" Misaki se snažila vypadat co nejvíce v pohodě a házela po sestře úsměvy, které by měly zabrat. Brian neni jediný, kdo to umí...
"Slečna Rossi tu není. Ale dnas má službu, měla by přijít za nedlouho..."
Misaki si sedla, ale po chvilce se mezi všema těma lidma necítila dobře, tak šla raději ven a tam se procházela okolo nemocnice a čekala a čekala...

Jasmine znervóznovalo ako si Judith obzerala jej nevedela čo si má o nej myslieť a to čo jej povedala ju ešte viac zmiatla vôbec to nechápala ťiež si sadla zhlboka sa nadýchla a čo najviac sebaistým hlasom sa opýtal.
"o čom to hovoríš? a o čo ti ide?"

Hannah prebehla cez cestu. Na druhej strane, pri nemocnici si všimla ženu, ktorú odniekaľ poznala. Potom sa jej vynorili spomienky.´no jasne...vrazila som dnes do nej..myslim..ale odkial ju este poznam´vrtalo jej v hlave...pohla sa na cestu a skoro ju opat zrazilo auta. naposlednu chvilu sa stiahla. ja blba...pokrutila hlavou a vošla do knižnice.
Prebehla niekoľko políc, presne vedela čo hľadať. keď už mala v rukách dostatočnú ťarchu, pobrala sa k stolu a začala študovať..

Edward prikývol.
"V poriadku. Neviem presne, čo chceš počuť, takže začnem od začiatku." Na to prešiel k sedačke a posadil sa. Odpil si z pohára a začal rozprávať.
"Narodil som sa v roku 1888. S rodičmi som nikdy dobre nevychádzal a súrodencov som nemal žiadnych. Potom, čo som sa stal upírom som odišiel z domu a už sa nikdy nevrátil. Neviem, ale nikdy som proste nebol rodinne založený. O niekoľko rokov na to, som stretol Sam. Bola druhým človekom, s ktorým som si naozaj rozumel. Boli sme priateľmi pomerne dosť dlhú dobu, keď som zistil, že je posledným potomkom mojej rodiny. Otec mal totiž ešte sestru, ktorej potomkom bola Sam. Ja som však potom musel odísť vyriešiť pár vecí a ona stretla teba. Pár rokov sme sa nevideli, no písali sme si. Po istej dobe sme sa rozhodli, že sa opäť stretneme. Boli sme dohodnutí na mieste aj čase, ale ja som chvíľu meškal. Už si ani nepamätám, čo ma vtedy zdržalo. Jediné, čo viem je, že som prišiel neskoro. Brian, ja..." Edward mal opäť blízko k slzám. Zhlboka sa nadýchol, aj keď mu to vôbec nepomohlo a pokračoval.
"Keď som prišiel na dohodnuté miesto, ležala tam v kaluži krvi a ja som nevedel, čo robiť. Ešte stále bola nažive a viditeľne veľmi trpela. Vzal som ju do náručia a snažil sa jej pomôcť. Zastaviť krvácanie a podobne, ale už sa nedalo nič robiť. Pomoc bola príliš ďaleko a jej zranenia príliš vážne. Vtedy som sa rozhodol, že jej navrhnem to, čo som sa zaprisahal, že jej nikdy nenavrhnem. Povedal som jej pravdu. Priznal som sa, že som upír a povedal je, že ak chce, tak ju premením tiež. Bola to jediná šanca, ako ju zachrániť. Ona však odmietla. Nechcela byť príšerou... Monštrom akým som ja." Opäť sa na chvíľu odmlčal a dopil zvyšok krvi v pohári. Smutne sa pozrel na Briana a dokončil svoje rozprávanie.
"Zomierala mi v náručí, Brian.A ja som nemohol nič robiť. Nedokázal som ju zachrániť. Skrátka som prišiel príliš neskoro. No pomstil som ju. Zabil ju obyčajný človek. Jeden miestny psychopat. Roztrhal som ho na kusy. Keby som len bol prišiel o trochu skôr... Ak by som dodržal stanovený termín, tak..." Hlas sa mu zlomil a on nedokázal pokračovať. Predklonil sa dopredu a hlavu si vložil do dlaní.

Kašlu na to!!! Zajdu sem za pár hodin, už mě to tu nebaví... Potřebuji ještě zajít do knihovny! Misaki byla nervózní, nesnášela čekání na někoho... A hlavně se ani nezeptala, kdy vlastně má doktorka přijít, takže by tu mohla taky zůstat pěkně dlouho. A v knihovně se může podívat na nějaký věci pro svoji diplomovou práci. Poslední ročník školy je docela náročný.
Zašla zpátky do nemocnice a dala sestře lísteček se svým číslem, aby ho dala Jasmine, až příjde. Pak se stavila v kavárničce pro kafe s sebou a vyrazila směrem ke budově knihovny.

Misaki položila pár kníh na stôl, potom ešte niekoľkokrát odbehla a sadla si naproti Hannah. Obidve si vymenili pohľady. Hannah sklopila zrak a ďalej sa venovala čítaniu Amuletov,ďalej tam mala snaď 10 kníh o duchoch, démonoch, anjeloch, a pod fotakom jej lezala kniha Zlí duchovia a exorcizmus....

Judith sa pozrela na videsené dievča a keď sa opýtala že čo chce tak sa zamračila.
"Vieš Kelti boli Spoločnosť, ktorá mala niekedy na Zemi mocné magické sily. Tento amulet" Zsvihla ho a ukázala na ňu "patril jednému z najmocnejších z Keltov. Viem pripadá ti to smiešne ale ver mi je to jeho. Otočila Amulet a ukázala že čo bolo vyrité na zadnej strane prívesku. "Volal sa Wutrok."

"Pěkný knížky, dobrý téma, ale nevěř všemu, co se tam píše." Misaki se na zářivě usmála na mladou dívku. "Nebyla ty si včera taky v tom parku?? Bylo tam tolik lidí a tolik se tam toho stalo..."

Hanna zavrela knihu. "Máš pravdu väčšinou sú tam len bláboli... ale nikdy nevieš, kedy natrafíš na niečo je aspoň z časti pravda..."zamyslela sa. ona sama trepala.
"V parku?"zopakovala"Myslim ze nie, ale do teba som dnes raz vrazila a predchvilou si stala pred nemocnicou, nie?aaaaaaaaaaaa...hmmm,co pekne sa dialo v parku?"usmiala sa