RPG- WORLD - archiv 1

Ren postrehla náhlu zmenu počasia po šoku, ktorý stihla zažiť, keď videla, ak je Misaki v ohrození. Čo ju viac zarazilo, bolo to, ako sa od nej Misaki odtiahla, keď sa jej chcela dotknúť. Čo sa to okolo nej deje?, pýtala sa sama seba a pozerala sa na Marka, ktorý, ako sa zdalo, sa mu prejavovala nová schopnosť na povrch. Prezrela si po očku Callu, ktorá sa zo záujmom ozvala a pohľad presunula na svoje ruky. Čo to má ona za novú schopnosť?

"Do čerta a ešte aj toto. ved sa ovládajte aspon trochu" zanadávala Jasmine ked zrazu bola všade hmla. počula hlasy okolo seba ale nikoho z nich nevidela. len nechápala prečo ona nemá také problémy ako ostatný. asi jej schopnosti nie sú az také silné. ved jediné čo zatial dokáze je hýbat predmetmi silou vôle ale tak to bolo len dobre nerada by niekomu ublízila

Akonáhle Misaki dokončila prestavbu domu tak sa Judith poďakovala a hneď nato zišla hmla a dážď.
"čo sa to tu do pekla deje." mávala rukami a nevidela si ani na nos.
"Ktorí z Vás to robí" a hneď nato si spomenula na budúcnosť. "Mark okamžite sa sústreď" keď videla, že mu to nejde tak zatvorila oči a privolala vietor. Ten všetku hmlu odfúkol a už konečne videla každého okolo seba. Podišla k Markova a pokrútila hlavou. "Tak aj tebe sas zišiel tréning nemyslíš," spýtala sa ho podpychovačne a hneď nato zrátlala každého.
"sme všetcia?" spýtala sa a nevedela, či tu je každý

"Lidi, tak jestli tohle samo o sobě neni apokalypsa, tak začnu věřit na zázraky!!"

"Lidi, tak jestli tohle samo o sobě neni apokalypsa, tak začnu věřit na zázraky!!" povedala malá japonka a Cala sa napriek vážnosti tých slov musela usmiať.
"Apokalypsa? Tu?" smiala sa, no keď na ňu všetci prítomní hodili neveriacke pohľady, mierne sa začervenala a sklopila oči.
"To nemôžete myslieť vážne. Vysvetlí mi konečne niekto, čo sa to tu sakra deje?"

Takže Mark to bol, no hmla sa tak rýchlo ako prišla rozplynula, a Jessy sa porozhliadal po okolí keď sa ozvala Misaki "Lidi, tak jestli tohle samo o sobě neni apokalypsa, tak začnu věřit na zázraky!!" začala sa smiať nakoniec tou apokalypsou budú oni. Keď začula smiech neveriacky sa pozrela na neznáme dievča ktoré ešte nepoznala . ,,Zdá sa že ty o tom ešte nevieš ale bude koniec sveta a zdá sa že mi ho máme zachrániť, hrdinovia ako vyšitý.,, zasmiala sa ,, no a typovala by som že aj ty k nám patríš.,,

ked sa hmla konečne rozplynula a Jasmine konečne videla okolo seba pomysela si niečo podobné ako neskôr vyslovila Misaki. a potom sa to neznáme dievča pýtalo čo sa deje. chcela jej odpovedat aj ked sama celkom nepoznala presnú odpoved ale Jessy ju predbehla. tak je to len epšie pomyslela si aspon nebude musiet vysvetlovat niečo v čom sama nemá jasno. stála tam a podvedome čakala ze zase niečo vybudne alebo sa niečo také stáne

Misaki povedala niečo v zmysle, že keď to nie je apokalypsa sama o sebe tak začne veriť na zázraky. Dievča, ktoré sa smialo nad tým bola podľa Judith troška mimo ale keď jessy jej to ako tak vysvetlila tak sa musela aj ona usmiať.
"Bude fakt koniec sveta a ver či nie tak ty patríš medzi nás" si empatička nie?" ani sa veľmi pýtať nemusela lebo stačilo sa na ňu pozrieť.

"Si empatička nie?" spýtala sa vysoká pekná žena. "Samozrejme.." odvetila Cala, "ale ako si na to prišla? A všimla som si, že sa tu dejú zvláštne veci." pozrela najprv na Jessy, potom na Marka a jej pohľad zastal na Misaki.
"tak znova, volám sa Cala," nadýchla sa, "a som empatička, ako vravíš. Nie že by som sa z toho nejak tešila."

"Tak ako to spoznám? jednoducho. Si taká trošku nemastná neslaná, obchádzaš ľudí a nikto okrem teba sa nezniesol na zem kvôli tomu, že bol taký oríval nových síl a pocitov. Stačí ti táto odpoveď Calla?" Myslela si, že sa jej to nebude páčiť.
"Však ti nezávidíme ani jeden z nás. Byť empatičkou je jeden z najhorších darov, ale predsa keď vieš, že ako to používať tak môžeš byť dosť silná" obzrela si ju a domyslela si "Ale nemyslím si to, lebo empatik na takej úrovni neomdlieva od väčšieho prívalu pocitov"

"tak empatička. tak to teda určite nie je ziadna sranda." prihorila sa Jasmine Calle ale ze je aj ona jednou z nich? v budúcnosti ju predsa nevideli. ale ved teraz je uz mozné všetko.

"Nemastná, neslaná?? Začínaš sa mi páčiť." odvetila Cala a usmiala sa. "A je pravda, že sa mi nestáva často, aby som sa zniesla k zemi. Musí tu byť niekto s neuveriteľne obrovskou silou. Ale akosi neviem prísť na to, kto. Rušíte mi signál." zatrepala si rukou pri hlave akoby odháňala neviditeľný hmyz a potom zvážnela. "Naozaj to nie je sranda. Ale ako povedala táto dáma," ukázala na Judith, "keď sa to človek naučí ovládať, nie je to až taký problém. Skutočne sa mi také niečo ako dnes dlho nestalo." Hlavou jej prebehla spomienka na dobu, keď mala 8 rokov a cítila nenávisť svojho otca tak, že nebola schopná pár dní prehovoriť od bolesti, ktorú jej to spôsobovalo. "Nedá si niekto kafe? Aj keď podľa toho, ako sa tvárite, niečo tvrdšie by vám neublížilo." 'Kde sa to vo mne sakra berie?' pomyslela si a potom sa musela usmiať sama nad sebou. 'Keby to videl Mikey.'

"prepáč sestra ale máme niečo iné v pláne" odvetila jej Judith a išla si po veci, ktoré si kúpila. Cestou naspôť sa pozrela na ostatných a potom znova na calle.
"Nechceš ísť s nami? empatička by sa nám aj zišla." pristúpila k nej a pošepkala jej do ucha
ôkeď pôjdeš s nami tak by si sa naučila ovládať svoje schopnosti a možno by si mala aj nejaké nové" zdvyhla sa späť. "tak čo ty nato?"

Ren sa usmiala nad Misakinou poznámkou a zadívala sa na Calu, ktorá sa rýchlo zorientovala v danej situácii. Keď sa Judith venovala Cale, nenápadne okolo nej prešla, avšak neodolala pokušeniu a drgla do nej. Aj tento dotyk jej stačil na to, aby v sebe pocítila novú energiu. Cítila, ako jej telo naberá na teplote a tak sa pomalým krokom cúvala od Judith. Zhlboka dýchala a až teraz pochopila, akú novú schopnosť získala.

Judith cítila keď sa stiahla od calli, že niekto do nej strkol a keď sa otočila tak videla Ren a nechápala, že čo jej je. Bola bledá a cúvala od nej.
"čo ti je?" spýtala sa jej a čudne na ňu pozerala.

Začala sa smiať po jej otázke a v rukách jej vzplanuli plamene. Rýchlo ich však bez mihnutia oka uhasila a pozrela sa na Judith.
"Tak toto bude ešte zaujímavé...."
Potešilo ju, že nemá s kontrolou novej energie problémy. S miernymi obavami sa však pozrela na Misaki a dúfala, že ju ešte od seba neodradila. Potrebovala ju a ako jediná jej rozumela. A potom, čo videla vďaka Cale svoju malú budúcnosť vedela aj prečo.

"Ísť s vami? Kam? Dúfam že ďaleko." odfŕkla, "Aspoň sa naučím trocha ovládať." Potom si spomenula na Mikeyho. "Ale musím sa zastaviť doma. Ako dlho budeme preč? Potrebujem zobrať niekoho so sebou, ak je to možné," rýchlo dodala a nahodila najnevinnejší pohľad, ktorý občas platil aj na jej bezcitného otca.

"no ja viem iba ze do Vancuveru. tak na viac nech ti odpovie tuto Judith." odpovedala Jasmine na Calinu otázku. "aj ked neviem či ti odpovie. pokial viem je dost tazké dostat z nej odpovede." dodala kedze si dorbe pamätala koľlko tvralo kým jej na niečo odpovedala a stále sa nedozvedela úplne všetko čo chcela vediet

Bolo tam toľko výnimočných ľudí a hlavne toľko krvy. Zistil , že kvôli novej schopnosti, pomaly prestáva ovládať svoju upírsku stranu osobnosti. Ich krv voňala tak sladko, tak nezvyčajne . Najradšej by do niekoho hlboko zahryzol a vycucal všetkú lepkavú tekutinu , ktorá v nich prúdi. Cítil ,že jeho oči naberajú krvavú farbu , čo je veľmi zlé.
" Do pekla poďme !" súril ich. Nerád by niekomu ublížil . Musí sa čo najskôr naučiť ovládať .

Judith počula, že jasmine čo povedala calle a usmiala sa.
"neideme do Vancouveru ale do wiomingu na bezpečné miesto, kde môžme zdokonalovať naše schopnosti" vysvetlila poriadne a pozrela sa na ňu.
ôsi výtaná ale keď nechceš tak nie. Čo ty nato?"
"tak ty sa upokoj" keď uvidela Markove červené oči tak sa len zmohla na toľko.
"Mám ti nájsť nejakú ženu nech si troška užiješ?" spýtala sa ho a pozerala sa na okoloidúce ženy

"Mám ti nájsť nejakú ženu nech si troška užiješ?" začul Judith.
" Nie , potrebujem krv a ak odtiaľto rýchlo nevypadneme, tak za seba neručím." Mark sa začínal báť sám seba. Bolo tam až príliž veľa krvy a on mal smäd.

Jasmine sa trochu začervenala ked zistala ze si pomýlila mesto. "aha. ale to je jedno ja nemám pamat na mestá vedela som len ze to začina na W." vystelila a usmiala sa. potom si všimla Markove oči a ked povedal " Nie , potrebujem krv a ak odtiaľto rýchlo nevypadneme, tak za seba neručím." trochu ju to vydesilo az vtedy si uvedomila ze je upír.
"súhlasím podme uz lebo takých je tu asi viac čo za seba neručia." pridala sa k nemu.

Judith sa len usmiala na Marka.
"ty si myslel, že tú ženu by som chcela nato aby si s ňou mal sex?" Judith sa naňho šibalsky usmiala a pokračovala. "Však ja som myslela práve nato, žeju vycuciaš. na žiaden sex teraz nemáme čas a ako Jasmine povedala tak by sme mali ísť a kým si ty neuhasíš smäd tal sme v nebezpečí aj vo wiomingu a ja nechcem riskovať tesáky v krku"

"Jasné že idem s vami, vyzerá to tak, že si užijem viac srandy, ako doma. Len sa o niečo musím postarať, dajte mi pol hodinku. A ty" vyčarila žiarivý úsmev na Marka, "prečo si nezbehneš po krv do nemocnice?"

Mark sa na Judith usmial. " Veď som chlap."
"prečo si nezbehneš po krv do nemocnice?" ozvala sa Cala.
" Na to nemám čas , potrebujem zmiznúť z tohto prostredia."