RPG- WORLD - archiv 1

Misaki se držela dál, raději. Takže ta nová je empatička, fajn, to se opravdu může hodit. Pak se ukázala i Ren. Takže umí přejímat od někoho jeho schopnosti. Ulevilo se jí, předtím se jí trochu bála, protože nevěděla, co má za schopnost, ale teď už ne.
"Já se vážně už těšim, až budeme pryč. Ale jestli mi někdo zapálí kalhoty, tak ho necham pomalu sežrat mravencema!!"

"Tak tej srandy si tam určite uzijeme viac nez dost." reagovala Jasmine na Calinu poznámku aj ked nevedela či to čo ich čaká sa bude dat nazvat srandou. "nechcem vás súrit, ale môzeme uz konečne íst alebo ešte niekto niečo potrebuje?" dodala nbeskôr. nevedela ako dlho tam len stojí na ulici ale uz ju to začalo unavovat. bolo jej chladno a trochu mala strach z Markovej chuti na krv.

Nezdržala sa doma ani tri minúty, Mikeyho dala na starosti pani Cleweovej so slovami, že potrebuje pár dní voľna. Kocúr z toho nebol veľmi nadšený, smutne mňaukal, no keď dostal plnú misku kuracieho mäsa, zmenil názor.
"Myslím, že ti to prospeje," usmiala sa na Calu a pohladila jej tvár. Tentokrát sa Cala nebránila, mala vytvorenú dostatočnú stenu na to, aby cítila jej každodenný strach z ochorenia. Rozlúčila sa s pani Cleweovou a s Mikeom, ktorý jej nevenoval žiadnu pozornosť a s ruksakom na chrbte sa rozbehla k bistru.
"Pripravená."

Judith počkala na callu.
"Ste si isté, že všetko máte zo sebou lebo keď nie tak sa ozvite" otočila sa na Marka.
"ťa upozorňujem. ak budeš na nás útočiť alebo budem vidieť tvoje červené oči tak si moju novú schopnosť budem skúšať na tebe" dala mu ultimátum

ešte chvíľu čakali kým sa Cala vráti. Jasmine bola rada ze jej to netrvalo az tak velmi dlho. "no ja mám všetko. teda aspon myslím. lebo neviem čo tam vlastne budeme potrebovat. ale zaobídem sa." odpovedala na Judithinu otázku. zaregitrovala aj vyhrázku smerovanú Markovi a musela sa na to trochu pousmiat

"ťa upozorňujem. ak budeš na nás útočiť alebo budem vidieť tvoje červené oči tak si moju novú schopnosť budem skúšať na tebe" upozornila Démonka.
" Žiadne obavy." usmial sa Mark svojim upírskym úsmevom a žmurkol na Jasmin.
"Tak teda ideme?"

Ren mala vždy nejaké veci so sebou a motel, v ktorom prebývala, to bolo tak, akoby tam ani nebola. Vytiahla si z tašky dlhú bundu s kapucňou a priblížila sa k Misaki. Naklonila sa k nej a pošepkala:
"Neboj, ak to nebude situácia vyžadovať, nedotknem sa ťa." a povzbudzujpco sa na ňu usmiala a pohľad znova venovala Judith.
Nebývala veľmi škodoradostná, ale vedela, že táto jej nová schopnosť sa jej ešte pár krát zíde v podpichovaní ich úžasnej démonke, ktorá bola vyzbrojená ako na tú pravú apokalipsu.
Uľútostilo sa jej Marka, ktorý začal strácať kontrolu nad svojimi upírskymi zmyslami. V tom sa v jej hlave prebeskla mhlavá spomienka zo svojej budúcnosti a vystrašene sa pozrela na Misaki.
"Misaki, ako dopadol Mark v budúcnosti?"

Misaski byla ráda, že jí Ren ujistila, že na ní nebude své síly používat pokud nebude muset. Líbilo se jí, jak si pohrává s démonkou. Ale pak jí překvapila její otázka. "Mark?? No, nejdřív se hádal s tim chlápkem, co pak odletěl, pak se tam začalo hrnout spousta zombíků, ale Markovi zbělaly oči a na město padla taková mlha, že nebylo vůbec nic vidět... teda pokud si to pamatuju dobře."

Pred 24 hodinami:
Hanna dosla domov no nik sa neozýval. Keď vošla do kuchyne, všade na zemi bola krv. Jej teta ležala na zemi a nejavila ziadne známky zivota...2X sa zhlboka nadýchla a vybehla hore po schodoch. Zavolala SOS číslo a čakala.

Po pár hodinách. keď policajti odišli prešla ku stene a sklzla na zem. Rozplakala sa. Po chvíli ucítila nieču prítomnosť. Nadvihla hlavu a stál tam chalan, ktorého kedysi mala rada, no nikdy o nom nic nepocula potom ako zmizol. Na mape jej naznačil miesto a vyparil sa.
So slzami v očiach vybehla po schodoch a s roztrasenymi rukami sa zbalila. Snažila sa čo najrýchlejšie sa ukľudniť. Zobrala si so sebou peniaze a vybrala sa na stanicu.

Autobus odchádzal o pár minút. Nevedela kam ide, ani prečo. Keď konečne dorazil bus na miesto vítala ju tabula "Wioming" ale inak nikde nikto... Vybrala sa teda pozrieť si čo tam ostalo a čo tam je...

Cala bola z výletu skutočne nadšená. "A ako sa tam vlastne dostaneme??" spýtala sa svojich nových známych, asi jediných ľudí okrem svojej rodiny, s ktorými dokázala stráviť viac ako hodinu pohromade. Bolo pre ňu nové nedávať priechod všetkým emóciám, ktoré cítila, no miesto toho vyberala zo spleti tie, ktoré pre ňu boli zaujímavé. Cítila mierne chvenie medzi Ren a Misaki, neisú, ale predsa badateľnú iskru medzi Markom a Jasmine. 'Skutočne by to mohla byť zábava,' pomyslela si a očami prezerala ľudí, s ktorými bude tráviť najbližších pár dní. Naplnila ju jej vlastná emócia, vzrušenie z niečoho nepoznaného, záujem o spoločnosť a radosť s možných priateľov. Už veľmi dlho nemala podobné pocity. Prešla si rukou rozpustené dlhé vlasy a snažila sa nedať najavo svoje rozrušenie.

"že ako sa tam dostaneme? No predsa skupinovým teleportom." obzrela sa
"Keď tu je každý tak sa chyťte za ruky a zatvorte oči" vydala prkaz a chytila sa Jessy.

ze skupinových teleportom. Jasmine to prišlo trochu smiešne ale nič nepovedala ved si aspon ušetrí niekoľko hodinovú cestu. urobila teda čo Judit ziadala a čakala čo bude dalej

" No konečne!" vydýchol si Mark a pozrel na ostatných . Všetci sa začali chytať za ruky a tak urobil aj on.

Spočiatku váhala. 'Čert to ber,' pomyslela si a pridala sa do kruhu k ostatným, držiac ruky Jesse a Marka.

Misaki se také chytla nejbližší ruky. "To je vážně jak ve školce..."

Akonáhle sa všetcia chytili za ruky tak vytvorili si kruh. Všetci si zatvorili oči a Judith začala po latinsky vyriekavať kúzlo. Keď dokončila tak si otvorila oči a stáli už na pustatine. uškrnula sa.
!môžte otvoriť oči a pustiť sa" dodala

Mark sa poobzeral po okolí , bolo to tam vážne opustené .No pôsobilo to ukludňújúco. " Musím uznať , že si vybrala perfektné miesto." oznámil Judith.

Jasmine otvorila oči a poobzerala sa po okolí. bola to len pustatina nikto nič a nikto okrem nich. "výborné miesto. tu aspon nevyhodíte nič do vzduchu alebo niečo podobné." pridala sa aj ona.

Príjemný vánok osviežil Calinu tvár a otvorila oči rovnako, ako ostatní.
"vyzerá to tu zaujímavo.." poznamenala a rozhliadla sa po okolí. Otočila sa na Marka: "Ako si na tom so svojim potrebujem-krv-neviemčím?"

Mark sa na Calinu otázku pousmial.
" Už je to lepšia pomaly sa to stráca." odpovedal jej , pozerajúc sa jej do očí.

"Vidím že sebaovládanie bude predsa len tvojou silnou stránkou," sledovala, ako mu pomaly z očí mizne červený odtieň a oslňujúco sa na neho usmiala.

" Dúfam ,že máš pravdu." hovoril a úsmev jej opätoval.

"Hezký místečko, tady mě to bude bavit... teda pokud to tu neni úplně prázdný... ale zvířátka sou všude." Misaki se rozhlédka pořádně okolo sebe. ´Jasně, zvířátka tu někde budou.... Ale teď mě nejvíc zajímá nějaký vhodný místečko...´ Misaki našla vhodné místo na odskočení si. Až teprve teď si uvědomila, že se jí chce opravdu moc a že by tu za chvilku mohla poskakovat se sříženýma nohama... Vydala se k něčemu, co bypadalo jako miniles se zakrslíma stromkama, který uschly před pár lety.

Ešte chvíľu hľadela do Markových očí, potom sa, aj keď vcelku neochotne, otočila na Judith. "Tak, aký je plán ďalej?"

"tak ako vidím, tak každému sa tu páči" skonštatovala Judith a podišla k Markovi.
"Som rada, že ti to už prechádza a keby sa ti to vrátilo tak mám pre teba tajné rezervy." dokončila a postavila sa do stredu aby ju každý videl.
"Takže ja Vás výtam na výcvikovom tábore jeden" akonáhle dokončila tak luskla prstami a za ňou sa objavil jeden obrovský kaštiel s pozlátenými dverami. Tie sa teraz otvorili a Judith sa usmiala.
"Tak môžme ísť?" zobrala si veci a išla dovnútra