RPG- WORLD - archiv 1

Sníval sa jej zvláštny sen. Bojovala v ňom po boku svojich nových kamarátov, do posledného dychu plne využívala svoju silu z prírody a potom sa ocitla v strede ničoho, ako jej zostal Mark v náručí a má zatvorené oči, ale cítila jeho slabý tlkot srdca. Chcela zakričať od zúfalstva, lebo mala pocit, že stratila všetkých, ktorí jej dôverovali a ona ich všetkých sklamala. Stačilo tak málo, nájsť 5 element.....Vedela, že je niečo ušlo medzi prstami, ale nevedela to v tom chaose nájsť. Rozplakala sa, a slzy zo sna sa preniesli aj do reality. Potom precitla zo sna a zaklipkala očami, aby čo najrýchlejšie odohnala z hlavy tú nočnú moru. Počula 2 známe hlasy a chcela sa posadiť, avšak hadičku ju nepustili. Upútala na seba pozornosť lekárov, Ren však hľadela iba Markových očí.
"Ako sa majú Cala a Jesse? Kde sú ostatní?"
Otázky zo seba sypala zachrípnutým hlasom a dúfala, že jej nič neušlo a že aspoň trochu pomohla.

" Aha . Lilith , no vlastne ani netuším , no tá mrcha sa dosť rýchlo vyparila ." hovoril.
V tom zbadal Ren , ktorá nespala veľmi pokojným spánkom.
Rýchlo k nej podišiel. Videl na jej tvári slzy, čo ho znepokojovalo. Zrazu pomaly otvorila tie svoje, krásne, zelené oči , ktoré upierala naňho. "Ako sa majú Cala a Jesse? Kde sú ostatní?" vyhŕkla zo seba.
" Hej pokoj , nemala by si sa namáhať." snažil sa jej dohovoriť . " Oni budú v poriadku, sú tiež v tejto izbe. Ako sa cítiš?" spýtal sa jej nervózne , pretože mal stále strach.

Edward sa smutne pozeral ako Brian odišiel. Hneď ako sa za ním zavreli dvere, mu zovrelo srdce a on sa zviezol popri stene na zem. Slzy sa začali valiť z jeho očí a celý sa triasol. Jeho telo však emocionálnemu nátlaku nedokázalo odolať a on upadol do bezvedomia.

No hoci bol mimo stále vnímal útržky sveta okolo. Akurát, že to nebolo vnútro jeho bytu, ale videl, čo sa dialo s ostatnými, ktorých dnes stretol. Vôbec to nechápal. Bolo to akoby bol dušou s nimi. Videl ako odišli do budúcnosti aj to ako z nej vrátili. Síce nevidel, čo zažili pokiaľ boli v budúcnosti, ale vedel, kde sú práve teraz. V kaštieli niekde vo Wyomingu, kde sa učia ovládať svoje nové schopnosti. Posledné čo videl bolo ako Judith mučila Jessy a potom sa strhol na podlahe v jeho byte.

Okamžite zapol telku a zistil, že v bezvedomí bol pár dní. Rýchlo schmatol kabát a hoci ho stále príšerne bolela hlava bol rozhodnutý dostať sa k ostatným tak rýchlo ako to len bolo možné. Potreboval niečo, čo by zamestnalo jeho myseľ a on sa nemusel trápiť kvôli Brianovi.

Vyšiel na ulicu a pobral sa smerom k letisku. Po ceste sa zastavil na wc a v tom sa stalo niečo zaujímavé. Akonáhle vošiel do miestnosti verejných wc, tak mu v chrbte vystrelila ostrá prenikavá bolesť. Padol na kolená a začal vzdychať. Cítil akoby sa mu koža na chrbte trhala a niečo sa z nej dralo na povrch. Po pár minútach, ktoré boli pre neho utrpením začala bolesť ustupovať. Edward sa roztrasene postavil na nohy, pridŕžajúc sa umývadla.

Hneď ho upútal jeho odraz v zrkadle. Nemohol uveriť vlastným očiam. Z chrbta mu vyčnievali dve veľké čierne krídla. Opatrne sa s nimi pokúsil pohnúť a len šokovane zistil, že už po jednom mávnutí sa vznášal pol metra nad zemou. Nemohol však takto vyjsť na ulicu a tak sa ich pokúsil zložiť. Na jeho veľké prekvapenie sa mu aj to na prvý pokus podarilo. Síce to dosť bolelo, ale momentálne nemal na výber.

Akonáhle bol von, poponáhľal sa k prvej tmavej uličke a opäť roztiahol krídla. Opäť to zabolelo, ale zaťal zuby a vzniesol sa do vzduchu. Stúpal až kým nebol dosť vysoko na to, aby ho ľudia nevideli alebo ho považovali len za vtáka. Potom začal rýchlo letieť smerom ku kaštieľu. Po pár dlhých hodinách sa pred ním objavil nádherný zámok. Zastavil sa pred dverami a rozmýšľal či zazvoniť. Nakoniec sa ich rozhodol prekvapiť a tak dvere pomocou svojich zručných rúk otvoril bez toho, aby si toho niekto všimol.

Hoci tento kaštieľ už vo svojom nezvyčajnom stave videl, nikdy predtým tu nebol a tak sa vo vnútri veľmi nevyznal. Dal teda na svoj vnútorný zmysel a išiel rovno za nosom. Po chvíli začul hlasy vychádzajúce spoza jedných dverí. Opatrne ich otvoril a vošiel dnu.

Išlo o nemocničné oddelenie a on si hneď na jednom lôžku všimol zranenú Ren. Pri nej stála Jasmine a Mark. Hoci niektorých nikdy nestretol videl ich tiež vo svojom zvláštnom stave a tak ich poznal, aj keď súdiac podľa ich tvári oni jeho zrejme nie.

Prívetivo sa usmial a zakričal "Prekvapenie!" Pri tom si pozorne prezrel Marka. Bol to kus chlapa a navyše poloupír! Edwardovi sa začali zbiehať sliny.

Mark sa prekvapene pozrel na neznámeho muža . Upír ,tým si bol istý, cítil to z neho. Pozrel na Jasmine , akoby čakal , že ona ho poznať bude.

"Prekvapenie" počula Judith za chrbtom otočila sa a videla, že tam stojí ten upír, ktorého videla v jednom dome ako si to rozdáva s iným chlapom.
"Ako si sa dostal do domu? Dala som zosilniť ochranu. poplach sa mal hneď vpustiť ako si otvoril dvere" zamyslela sa a spýtala sa ostatných.
"Použila lilith požiarny poplach?"

Hned ako Mark odpoevedal jasmine všimla si ze sa Ren prebrala. vstala a šla k jej posteli aby ju skontrolovala. vtedy sa tam zjavil muz ktorého videla v prvi den "prekvapenie." zakričal. Jasmine bola šokovaná čo tam robí ale usmiala sa a povedala "no tak toto bolo fakt prekvapenie. a čo tu robiš?"

Mark ich sledoval , očividne sa poznali , tak ako predpokladal. " Kto to je ?" spýtal sa Jasmine.

"ja neviem kto to je videli sme sa raz ani sme spolu nehovorili ale bola tam aj Judith a Jessy." odpovedala na Markovi otázku a potom si všimla aj Judithinu.
"poziarny poplach? áno tým nás ráno budila."

Ren sa zadívala na muža, ktorý vstúpil k nim do nemocničnej miestnosti a spoznala v ňom známeho, ktorý odišiel z bistra ešte s jedným mužom.
"Som v poriadku, vážne" namietala Ren, keď ju Jasmine kontrolovala a povzbudzujúco sa usmiala aj na Marka, lebo videla v jeho očiach strach. Zahrial ju aj zvláštny pocit pri srdci, že si niekto o ňu robí skutočné starosti, až sa mierne začervenala.

Jessy zakričala všade okolo bola tma nič nevidela dokonca ani vlastnú ruku pred svojou tvárou, obzerala sa začula nejaký zvuk a prudko sa za ním otočila stála pred ňou postava no nevedela rozoznať kto to je keď zacítila pálenie na ruke bolestivo cukla a rozbehla sa preč od tmavej postavy. Nevedela kde beží chcela sa však dostať čo najďalej. Nevedela že leží na posteli v nemocničnom oddelení a jej telo sa práve matá na posteli lebo napodobňovalo beh ktorý sa práve odohrával v jej hlave.

Mark sa otočil k Ren a bol rozhodnutý nepohnúť sa od nej ani na krok. Hlavne nie teraz , keď tu bol ten chlap a nevedel, čo od neho môže očakávať. Ren mu venovala úsmev , čo ho skutočne trochu upokojilo a vytrhlo z napätia. Jej úsmev bol úžasný , povzbudzujúci , netušil ako to dokáže, aj v takom stave v akom sa nachádza. Po tom ,ako mohla zomrieť si uvedomil ,aký silný je jeho cit k nej .

Nevedela čím to, ale bola si istá, že jej nová schopnosť na malú chvíľu si cez dotyk požičať niečiu inú schopnosť, na Marka neplatí. A úprimne bola za to aj rada, lebo už nechcela znova absolvovať tú búrku energie vo svojom tele, ktorá sa v nej premiešala, keď sa snažila pomôcť Calle. Opatrne sa posadila, aby mala dobrý výhľad, postŕhala si pár hadičiek a čakala, čo im nový chlapík povie.

Cala si mierne oddýchla a keď sa prebrala, v izbe bola Judith, Jasmine, Mark a nejaký cudzí chlap, ktorého predtým nevidela. Bol bledší, ako ostatní, avšak jeho peknej tvári to nijak neuškodilo. Všimla si, že sa už Ren prebrala.
"Si v poriadku? Je mi to tak ľúto, ležíš tu len kvôli mne," povedala jej Cala a otočila sa na Jessy. Tá bola stále v bezvedomí a mierne so sebou metala na posteli.
"Jasmine, nemohla by si jej nejak pomôcť? Asi má zlé sny," vzdychla a potom pohľadom prešla na Judith.
"Je mi lepšie, tak mi povedz, čo teda odo mňa potrebuješ," odpovedala na jej predchádzajúcu otázku a silene sa usmiala. Vedela, že jej dve hodiny spánku veľmi nepomohli, chcela však vedieť čo najskôr, čo sa to všetko udialo." Neznámeho muža si znova prehliadla a miesto pozdravu sa ho spýtala: "Kto si?"

Edward si všimol s akou láskou sa Mark pozerá na Ren a vzdychol si. Toto bude ťažšie ako si myslel. Usmial sa na všetkých a ešte raz prehovoril.
"Takže najprv sa predstavím, keďže niektorí ma vidíte po prvýkrát. Som Edward Anthony Taylor a som upír. Prišiel som, lebo keď som pred pár dňami odpadol, tak som sa v mysli ocitol pri vás a videl som, čo ste robili. teda ako ste išli do budúcnosti a podobne. No a krátko na to, čo som sa zobudil, sa mi na chrbte objavili krídla." Na to opäť zaťal päste a roztiahol krídla ako dôkaz svojho tvrdenia.
"Tak som si myslel, že vás prídem pozrieť." Ešte raz sa žiarivo usmial. Nechcel hovoriť o rozchode s Brianom a o tom, že to bol hlavný dôvod, pre ktorý bol tu. Dúfal, že mu jeho príbeh všetci uveria.
"Čo sa týka toho poplachu, tak ja som nemal žiaden problém dostať sa cez dvere dnu, no o poplachu som nič nevedel. Takže ak ste nejaký mali nastavený, netuším prečo sa nespustil. Ja som ho neodpojil."

Jessy vystupovali na čelo kropaje potu začala sebou ešte viac metať. V sne ju práve jej prenasledovateľ dohonil a on zacítila niečie ruky na svojom krku zrazu nemohla dýchať chvíľu bojovala no potom všetko zmizlo a ono cítila ako sa to deje zase jej duša opúšťala telo ale ako vždy namiesto toho aby šla smerom ktorým sa po smrti mala vybrať chvíľu sa len nerozhodne stála v žiariacom svetla a potom cítila ako ju niečo ťahá a nevedela tomu odolať.

"bože ona všetko zničila?" pomyslela si a videla ako sa Calla zobúdza. Spýtala sa jej, že ako jej má pomôcť takže k nej pristúpila.
"Tak poď so mnou a hore ti to poviem. Potrebuješ vozík?" spýtala sa jej a potom si vypočula edwardove predstavovanie sa a hned nato vytasil krídla
"Fuha máme tu čierneho anjela. To je teda schopnosť" povedala Judith trošku arogantne

"Jé, nazdar Edwarde, ty si nám tu ještě chyběl!!" Misaki právě vešla do pokoje a ani se nedivila, že tam Edward je... už ani nevěděla co to je se něčemu divit...

Jasmine videla ako sa Jessy začala metat. okamzite sa rozbehla k nej a to čo jej hovorili ostatný vnímala len pomimo. chytila ju za plecia aby ju upokojila ale nepomáhalo to. "hej Jessy no tak zobud sa." kričala na nu ale nič sa nedialo chcela práve zodrat sedatíva a chcela jej ich podat ale vtedy začal pristroj čo meral pulz "no tak Jessy nerob mi to nemôzeš umriet." vykrikla a bezala po defibrilátor. rýchlo ho zapla a dala Jessy elekrtošok nereagovala tak potom ešte jeden a dúfala ze uz konečne začne byt srdce

pocit že ju niečo ťahá bol čoraz silnejší trochu ju to miatlo nemalo to prebiehať takto už umieranie zažila veľakrát, a toto bolo iné. Zrazu zacítila ako ňou trhlo a prudko otvorila oči bola spať vo vojom tle a pozerala na Jasmin ktorá sa nad ňou skláňala z defibrilátorom pochopila čo sa stalo. ,,Zdá sa že som tvoj dlžník,, prehovorila zachrípnutým hlasom cítila sa hrozne unavená.

Všetko sa zomlelo akosi rýchlo. Čierny anjel, Jessyn kolabs, nestíhala sledovať, čo sa dialo okolo nej. Jasmine pribehla j Jessy s akými prístrojom a čoskoro bola Jessy pri vedomí. Cala mala radosť, že je ako tak v poriadku.
"Jessy, aj tebe sa musím ospravedlniť, keby nebolo to zariekavania," smutne jej povedala.

Jessy opät naskočilo srdce a otvorila oči Jasmine okamzite odlozila defibriláror a vrátila sa k nej. ,,Zdá sa že som tvoj dlžník" povedala Jessy. Jasmine sa len usmiala. "mýslím ze sme vyrovnané ti si mi pomohla ked som mala tú nehodu. ako ti je?"

,,Fajn dá sa, a tá autoneoda to bolo niečo iné neumierala si,, zasmiala a potom skrivila pery zaboleli ju rebrá. počula Calu o obzrela sa smerom za jej hlasom až teraz si uvedomila že sú v nemocnici. "Jessy, aj tebe sa musím ospravedlniť, keby nebolo to zariekavania," pokrútila hlavou,, nebola to tvoja chyba trochu som to prehnala nemala som dovoliť Ren aby si požičala moju silu trochu som sa precenila.,, Snažila sa postaviť ale všetko sa točilo tak si opäť ľahla na vankúš

Edward Judith odignoroval na Misaki sa prívetivo usmial a tiež ju pozdravil a potom sa pobral za Jasmine k Jessy, ktorá sa metala na posteli. Videl ako sa Jasmine podarilo Jessy prebrať, ale vedel, že ešte nie je po všetkom. Podišiel teda k jej posteli a svoju chladnú ruku položil na jej čelo. na chvíľu zavrel oči a niečo si začal mrmlať. Netrvalo dlho a zacítil ako sa opäť z jeho tela uvoľňuje energia. Spravil to isté, čo predtým s Brianom. tentokrát sa ani nemusel až tak veľmi snažiť a vedel, že Jessy bude v poriadku. Len jeho telo si potrebovalo na chvíľu odpočinúť a tak sa zviezol opäť na zem. Oprel sa chrbtom o stenu a prerývane dýchal.

"...som to prehnala nemala som dovoliť Ren aby si požičala moju silu..."
Keď to Ren začula, zamrzelo ju to, ale konala tak preto, lebo vedela, že sa Jesse z toho zotaví. Prepočítala sa, čo sa jej nestávalo často a preto hodila na Jesse ospravedlňujúci výraz a pevnejšie sa chytila Markovej ruky na svojej posteli. Nemohla si však pomôcť, ale ten divný pocit, akým ju Edward premeral...zdal sa jej to, alebo naozaj žiarlil? Ale na koho presne? Dúfala, že sa to čoskoro dozvie, nechcela si narobiť ešte viac nepriateľov

Edward sa po chvíli roztrasene postavil späť na nohy a zazrel na Ren, ktorá mačkala ruku Markovi. "Do kelu.." zanadával si v duchu.
"tak myslím, že ešte jedno liečenie by som zvládol, kto je na tom najhoršie?" Spýtal sa všetkých v miestnosti.