Which way now?

Tak teda môj prvý počin. Dúfam, že sa vám bude páčiť aspoň trošku... Spravila som k tomu aj taký menší "cover"......nie je síce ništ moc, bo som ho robila narýchlo, ale jednoducho som nemohla odolať..


Sam sedel v rohu tmavej motelovej izby. Jeho pohľad bol bezduchý, no zároveň plný bolesti. Mučený bolesťou, ktorá sa z minutý na minútu stupňovala, si v hlave stále dokola premietal, čo sa čoskoro stane.
Dean sedel v impale, počúval ticho znejúcu hudbu, ktorá bola pre neho v tej chvíli niečo ako balzam na dušu, jediné rozptýlenie, jediné svetielko radosti v tejto nekonečnej priepasti zúfalstva. „Dean, čo to robíš?“ pýtal sa sám seba.
„Prečo nejdeš za svojím bratom a nestráviš s ním posledné hodiny svojho života?“
Na Deanovej tvári sa v tej chvíli zračil hnev s bolesťou.
„Nemôžem, nemôžem sa pred neho postaviť a pozrieť sa mu do očí. Už sa ďalej nevládzem pretvarovať, už nie.“
Sam stále sedel v izbe, ktorú osvetľovala len malá lampička na nočnom stolíku. Zrazu svetlo začalo blikať a do izby vošla Ruby. Sam jeho príchod nevnímal. Stále tam len tak sedel s pohľadom upretým do neznáma.
„Ahojky, ako sa dnes máme? Povedala som si, že sem dnes prídem so všetkou noblesou, super vec tie blikajúce svetlá.“
Keďže sa však žiadnej reakcie nedočkala a už vôbec nie odpovede, podišla bližšie k Samovi.
„Ale Sammy, netvár sa tak zničenie. Dnes som poslom dobrých správ a nesiem ti skvelú novinu. Môžem ti pomôcť s Deanom.“
V Samovi tieto slová vyvolali vlnu odporu a zlosť, a tak sa rozhodol aj napriek všetkému prehovoriť.
„Načo si sem prišla? Chceš sa mi vysmievať? Mne je to jedno, poslúž si.“
„Ale Sam, si snáď hluchý?“
„Ja ti neverím, znova ti na to neskočím. Stále dokola omieľaš tie tvoje reči, sľuby a lži.“
„Neklamala som a neklamem ani teraz. Poď, sadni si ku mne, ukážem ti to.“
Sam sa ani nepohol. Jej prítomnosť sa mu hnusila. Najradšej by schytil kolt a vpálil jej guľku rovno medzi oči. Bol by to aj spravil, keby mu však už všetko nebolo jedno, dokonca aj to, či bude žiť on sám.
„No tak, Sam, nemáš čo stratiť, len získať.“
Sam napokon zodvihol hlavu a zahľadel sa na Ruby.
„Si horšia než zmija. Všetky tvoje kecy sú ako hadí jed, ktorý prskáš všade navôkol.“
Ruby sa letmo pousmiala, očividne jej Samove urážky vôbec neprekážali.
„Sam, to, že ti môžem pomôcť s Deanom nebola lož. Ja som len nepovedala, kedy. Len som čakal na vhodnú chvíľu, ktorá práve nastala.“
„To si dávaš načas. Deanovi zostávajú posledné hodiny života. Môžeš mi teda vysvetliť, na čo si čakala?“
„Keď už je o ňom reč, kde vôbec je? Nemali by ste byť v týchto ťažkých chvíľach spolu?“
„Vieš čo, vypadni.“
„Prepáč, to bol len sarkazmus na odľahčenie napätej situácie. Poď sem, Sam, sadni si ku mne a ja ti všetko ukážem a hneď pochopíš, prečo som čakala.“
Sam sa znova zadíval na Ruby a potom upriamil svoj zrak na okno. Vonku bola tma. Na nebi svietil mesiac, ktorý osvetľoval okolie a v diaľke bolo počuť neúnavných cvrčkov. Všetko sa zdalo byť pokojné. Len pre dvoch bratov, ktorí teraz zvádzali boj, ten najťažší boj vo svojom vnútri, bola táto noc najhoršou, najťažšou a pre jedného z nich aj poslednou. Sam si zrazu uvedomil, že už vážne nemá čo stratiť, a tak sa rozhodol dať Ruby ešte jednu šancu.
„Dobre teda.“
„Skvelé, poď sem.“
Sam kŕčovito vstal. Ruky sa mu triasli a celý sa potil. Neodvážil sa pozrieť na hodinky, ktoré sa mu v mesačnom svite leskli na ruke, a tak si stiahol rukách prepotenej košele o kúsok nižšie, aby sa na ne náhodou nepozrel. Pomaly sa posadil na okraj postele k Ruby.
„Podaj mi ruku,“ ozvala sa po chvíli Ruby, ktorá bola rada, že sa jej Sama napokon podarilo presvedčiť. Sam jej neochotne podal ruku a Ruby cítila, ako sa celá trasie, keď ju schytila. Druhú položila na jeho čelo.
„Priprav sa, zábava sa začína.“
Ruby zatvorila oči a Sam upadol do bezvedomia a zvalil sa na posteľ.
„Kde to sme?“ spýtal sa Sam s panikou v hlase.
„Len sa rozhliadni sa zistíš aj sám,“ odvetila Ruby.
Sam až teraz pochopil, že sa nachádza vo svojej detskej izbe. Upriamil preto pozornosť na malého chlapčeka ležiaceho v postieľke.
„Čo tu robíme a čo to má spoločné s Deanom?“
Zrazu do miestnosti vošla vysoká postava v čiernom dlhom kabáte. Podišla k postieľke, vytiahla si z kabáta nôž a porezala sa na ruke. Následne muž ruku naklonil nad Sammyho a jeho krv mu stekala do úst.
„Neviem, čo chceš týmto dokázať, ale o tomto už dávno viem,“ vyhŕkol zo seba Sam.
„Vieš?“ spýtala sa prekvapene Ruby.
„Zasa som sa sekla. Toto cestovanie časom nikdy nebola moja parketa. Chyť sa ma.“
Ruby popadla Sama a obaja sa behom sekundy ocitli na inom mieste.
„A toto má byť zasa čo?“ spýtal sa Sam podráždene.
„Chceš mi ukázať krásy prírody alebo čo? Toto Deanovi nijako nepomôže!“
„Sammy, buď už konečne ticho a rozhliadni sa navôkol.“
„Sme na križovatke?“
„No nie si ty ale múdry.“
„Ale prečo sme tu?“
„Hneď sa to dozvieš.“
Na križovatku behom chvíľky prišla drobná žena s blonďatými vlasmi odetá do bielej a pomerne tenkej košieľky, v ktorej jej musela byť určite zima. Čo však Sama najväčšmi šokovalo, bola skutočnosť, že bola žena tehotná. Uprene na ňu hľadel a okamžite sa dostavil ďalší šok, bola to Mary, jeho matka.
„Panebože, to je moja mama!“
„Bingo!“
„Čo tu robí?“
Ruby však neodpovedala, pretože už ju nebavilo zodpovedať hlúpe otázky, na ktoré sa aj tak čoskoro dozvie odpoveď. Mary zo zeme vykopala malú škatuľku, ktorá bola Samovi dôverne známa a vložila do nej svoju fotku. Potom sa postavila a čakala. Všade bolo ticho, len vietor občas narážal do pšenice, ktorá bola napravo od križovatky. Po chvíli sa na kraji križovatky zjavil muž, démon.
„Ale, ale, ale, ale, koho to tu máme.“
„Nikdy v živote ma nenapadlo, že sem budem musieť zájsť, ani neviem, čo tu robím,“ povedala Mary skľúčene.
„Hej, hej, to hovoria všetci. Veľmi dobre vieš, čo tu robíš,“ odvetil muž ironicky.
„Ako ti pomôžem?“
„Viem, že to vieš.“
„Stavím sa, že to má niečo spoločné s tým drobcom, čo nosíš pod srdcom, všakže?“
„Ponúkam ti svoj život za život môjho syna. Zabezpeč, aby sa narodil zdravý a o desať rokov si pre mňa príď.“
Nastalo ticho. Muž nič nepovedal, len sa uškrnul.
„Načo mi bude tvoj život, nie je ničím zaujímavý ani výnimočný, ale dobre.“
„Tomu nerozumiem, nič za to nechceš?“
„Práve som to získal.“
„Ale ja vôbec nerozumiem čo.“
Tento krát sa muž zasmial hlasnejšie a podišiel bližšie k Mary. Sam mu mohol vidieť do tváre, bol to Žlto-oký démon.
„Mami, nie, nerob to!“ skríkol Sam.
„Nepočuje ťa, Sam, zbytočne sa snažíš.“
„Tak berieš alebo nie? Čím viac budeš otáľať, tým viac sa bude ponuka vzďaľovať.“
Mary tomu vôbec nerozumela, no pod ťarchou danej skutočnosti sa však rýchlo rozhodla.
„Dobre,“ povedala Mary.
Démon Mary popadol a pobozkal ju na znak dohody. Stále zmätená Mary podišla k autu a nasadla. Démon tam stále stál presne uprostred križovatky a s neskonalou radosťou v hlase si zopakoval: „Práve som to získal.“
Sam sa nezmohol na slovo. V hlave sa mu vynárala snáď stovka otázok. Tá najhlavnejšia bola, prečo?
Znenazdajky Ruby Sama popadla za ruku a obaja sa opäť ocitli v Samovej detskej izbe.
„Vidím, Sam, že si zmätený. Dovoľ, aby som ti to objasnila aj s vizuálnym bonusom.“
Sam nevedel, čo jej má na to povedať, a tak len prikývol na znak súhlasu.
„Tvoja mama bola v treťom mesiaci tehotenstva, keď sa dozvedela, že je s Johnom čaká ich prvé dieťa, syna, po ktorom vždy túžili. Keď je však lekár o štyri týždne oznámil, že sa chlapček po narodení nedožije ani týždňa, Mary sa zrútil svet. Zaprisahala sa, že to pred Johnom za každú cenu utají. Skúsila všetko. Keď sa jeden večer vracala od liečiteľa a išla načerpať silu do najbližšej kaviarne, prisadla si k nej nenápadná brunetka. Táto brunetka jej porozprávala o jednoduchom spôsobe, ako môže vyriešiť svoje problémy. Stačilo len zájsť na najbližšiu križovatku a do škatuľky, ktorú tam nájde vložiť svoju fotku. Mary bola spočiatku veľmi skeptická a myslela si, že žena bola opitá a len tak tárala. Celý príbeh jej však nedal spať, a tak to vyrozprávala niekoľkým svojim kamarátom. Drvivá väčšina z nich na ňu hľadela ako na blázna, no jedna z nich – Carolla, jej dala kontakt na jedného chlapíka, ktorý o to vraj vie viac. Mary sa rozhodla za Ralphom, postarším černochom, zájsť. Ten jej znova celý príbeh o križovatke vyrozprával, no varoval ju, že by si s tým nemala zahrávať. On sa totiž nezabudol zmieniť o desiatich rokoch života, ktoré jej uzavretím dohody zostanú. Mary tento fakt spočiatku desil, no potom sa rozhodla. Nasledovalo to, čo si videl. Odstránenie všetkých priateľov Mary, o ktorom som sa zmieňovala, nebola len náhoda. Azazel (Žlto-oký démon) sa chcel zbaviť všetkých dôkazov, a to zahŕňalo všetkých jej priateľov či ľudí, ktorí o tom vedeli či nie.
„Čože?!“ zvolal Sam, ktorý dovtedy nemo načúval a nezmohol sa na slovo.
„Sam, prosím, neskáč mi do reči.“
Azazel to plánoval roky, presnejšie stáročia. Za tú dobu si všimol, že sú všetci ľudia rovnakí. Za každú cenu sa snažia ochrániť svojich milovaných. Je to však len fraška, ospravedlnenie, hrejivá nepravda. Sú to totiž sebci. Uzavrú dohodu za niečí život a obetujú ten svoj len preto, aby nezostali sami, aby ich úzkosť a bolesť nepohltila. Nevedia, že svojím konaním zničia život im najdrahšej osobe, myslia asi, aký dobrosrdečný skutok urobili...houby! A práve z tejto skutočnosti sa Azazel rozhodol ťažiť. Stáročia vyčkával na vhodnú chvíľu, kedy sa nájde niekto najsebeckejší, a práve sa dočkal.“
„Nie, nie, nie, nerozumiem, o čom to tu, dopekla, hovoríš. Prečo by mala byť moja mama najsebeckejšia? Veď len chcela pomôcť svojmu dieťatku.“
„Mýliš sa, Sam, obetovala život jedného syna, aby zachránila toho druhého, hlupáčik. Zahrávať sa s vlastným životom, dobre, ale rozhodovať o živote niekoho iného, to sa nepatrí,“ dodala Ruby ironicky.
„To je hlúposť, klameš!“
„Prečo by som to robila?“
„Lebo to démoni robia.“
„Ach, áno, zabudla som. Preskočme toto divadlo a dovoľ mi láskavo pokračovať. Azazel nenechal Deana žiť bezdôvodne. Mal s ním plány, no väčšie, oveľa väčšie mal s tebou. V tú noc, čo ti nakvapkal krv do úst, nadišiel čas, na ktorý Azazel čakal celý svoj život. Našiel totiž svojho potomka, svoju budúcnosť. Syna, ktorý síce nebol úplne jeho a vzišiel z lásky, no jeho matka mu spečatila osud ešte skôr, než sa narodil. Bezcitnosť, to je to, o čom hovorím.
„Ale ona nevedela, čo má v pláne, nevedela o mne. Bol to podvod a nie bezcitnosť.“
„Drahý Sam, každý, ale ozaj každý, kto príde na križovatku, by si mal byť vedomí, že nič nie je zadarmo. Tvoja matka na následky pozabudla, keďže sa priamo nedotýkali jej. Ospravedlnenie, ktoré ti venovala vtedy vo vašom starom dome, bola len hŕstka toho, čoho ti je dlžná, pretože si teraz uvedomila, čo spáchala, trocha neskoro, nemyslíš?“
„Ale čo s tým má spoločné Dean?“
V Samovom hlase bolo počuť paniku, bolesť a strach a už sa to ani nepokúšal skrývať.
„Dean bol hračkou, figúrkou, nazvi to, ako len chceš. Keď ťa Azazel „nakŕmil“ svojou krvou, uvedomil si, že by mu bola Mary len na príťaž, a tak sa jej zbavil. To isté spravil aj Jessicou. Ale späť k Deanovi. Vari to nebol Dean, kto ťa odniesol z horiaceho domu, nebol to Dean, kto ťa celý život chránil, nebol to Dean, kto ťa znova vytiahol na lov a umožnil ti poriadne si vycibriť svoje schopnosti lovca, bojovníka, svoju ostražitosť? Nebol to Dean, kto za tvoj život uzavrel dohodu a nebude to Dean, kto...K tomu sa ešte dostanem.
„Čo predo mnou tajíš? Celý ten tvoj príbeh nedáva zmysel. Prečo si vybral mňa, keď bolo viac „špeciálnych detí?“
„Ostatné deti boli opäť len figúrky na šachovnici. Azazel sa presvedčil, že predsa len stavil na dobrého koňa. Presvedčil sa o tom, že tí ostatní nemajú budúcnosť. Pomsta a samovražda, to bol Max, nadradenosť, to bola Ava a pozri, ako dopadla, naivita a hlúposť, to bola Lily, príliš veľká dobrosrdečnosť, to bol Andy, ovplyvniteľnosť, to bol Webber a Jack? Ten si zasa myslel, že je niečo ako novodobý Superman. Každý z nich mal svoje slabé miesta. No ty si stále zostával nad vodou a to len vďaka Deanovi. Sam, máš v sebe veľký potenciál, väčší, než si vieš predstaviť, nepotláčaj ho.
„Ale veď Jack zostal zo všetkých jediný nažive, nie ja.“
„Hej, bol to menší šok, ale opäť sa na scéne objavil Dean, ktorý svojou bezcitnosťou zapredal seba, a to len preto, že nechcel zostať sám. Tie rečí o tom, že to bola jeho vina a blá, blá,blá, boli len kecy. Sam, celý tvoj život je založený na bezcitnosti, čo viac si Azazel mohol želať. Ani jedno z tých deciek niečím takým neprešlo. I keď musím priznať, že s jednou vecou Azazel nerátal, a to, že ho Dean s pomocou svojho mŕtveho ocinka zabije. Sam, Azazel mal pre teba, teda stále má veľké plány. Mal si byť po jeho boku a neskôr sa stať jeho následníkom. Dokonalým dieťaťom temnoty.“
Sam stál ako prikovaný a nezmohol sa na slovo. Hlava mu išla vybuchnúť, nemohol to pochopiť.
„Sam, boja sa ťa aj tí najobávanejší démoni. Niektorí si naivne myslia, že by mohli zaujať miesto po Azazelovi, no mýlia sa. To miesto je a vždy bolo tvoje, ešte skôr, než si sa narodil.
„Ale ja o to miesto nemám záujem a nič na svete môj názor nezmení. Nikdy sa zo mňa nestane to, čo mi tu opisuješ.“
„Zlatíčko, z teba sa to nemusí stať, ty už tým si, či chceš alebo nie. No a teraz sa presúvame k tej záverečnej fáze. To, ako si hovoril, že ťa nič neprinúti zaujať jeho miesto, dovoľ mi, aby som ťa poopravila. Na jednu veľmi podstatnú vec si totiž zabudol, na svojho brata, Sam. Naša figúrka Dean bude ten, kto ti kúpi lístok na „druhú stranu“. Tak teda, šach mat.
Samovi sa podlomila kolená, až teraz mu došlo, akej pomoci sa od Ruby dočká. Snažil sa popadnúť dych, no nemohol. Všetko sa mu krútilo, až stratil vedomie. Sam sa strhol. Ocitol sa v motelovej izbe na posteli.
„Bol to len sen, hrozný sen,“ klamal sám seba.


Pokračovanie po reklame..

No já normálně nemám slov. Sarinka, to je fantastická práce a k tomu ten "cover"..... Tak tohle bude můj favorit mezi povídkami, protože to mi nikdo neuvěří, ale já si opravdu podobný příběh omýlám v hlavě už několik měsíců (tedy kromě té Mary, to by mě vůbec nenapadlo, takhle vymyslet ) a ty tady teď prostě téměř sepisuješ mé myšlenky. Zrovna včera jsem před spaním myslela na to, jak Deanovi zbývají poslední minuty a Sammy mu oznámí, že "přechází na druhou stranu", aby ho zachránil.
Moc ti děkuji, že ses do toho pustila, protože tohle je pro mě opravdu jako splněný sen. Já vím, jsem hrozná.... ale užívám si to. :oops: :oops:

teeda sarinka..nemam slov...proste parada.. fakt skvela poviedka ..ani som nedychala,ked som to citala..proste parada

Teda Sarinko tak tohle je teda něco -to je paráda Já pomalu nedýchala když jsem to četla.
Moc jsem zvědavá na pokračování a strašně se těším

Sarinka teraz už nemám nejmenší pochyby proč máš Kripkeho na avataru...tohle je snad ta nejlepší povídka co sem četla...tady si nám zodpoveděla všechny otázky co mě tížili..pořád sem si jen lámala hlavu sakra porč roč proč..a ted přijdeš ty a vymyslíš ten nejbáječnější příběh i když strašně smutný...Sam musí přejít na sranu zla aby jeho bratr mohl žít...... tot bych nikdy v životě nevymyslela ach jak Mary mohla být naivná...pochopila sem to správně že když se vlastn upsala že si pro ni má přijít tak vůbec neveděla že bude sam ale stejně nechápu jak to že si ho lej tak Azazel přivlastnil...to nebylo ve smlouvě vždyt to neupsala ne?? áhhh to mě dere...chudák sem všichni..všechno co vedlo k tomuhle okamžiku..vlastně všichni jeho blízcí byly jen figurky..já z toho tvého příběhu opravdu nemůžu....to je to nejskvělejší dílo...

Sarinko, to je skvělé! Naprosto úžasná povídka a ten nápad! S Mary by mě to takhle nikdy nenapadlo, fakt super. Já nemám slov!
Mooooc se těším na pokráčko!!

Ježiš, ďakujem, dievčatá... Som taká rada, že sa vám páči... Pokračovanie mám zatiaľ len premyslené, uvidím, kedy sa dostanem k jeho napísaniu...
SNlois: On si jej život nechcel vziať, pretože nemohol prijať dve obety, tak jej povedal, že jej život nechce a potajomky si tak privlastnil Samov...a Mary vtedy vôbec netušila, že bude mať aj druhé dieťa a v tej chvíli jej záležalo len na tom, aby Dean žil, a tak jej ten zbytok dohody "ušiel"...potom ju zabil len preto, že mu zavadzala...

Sarinka: kurna tak to sem asi musela překočit nějaký ten řádek kdy tam řekl že její život nechce...stejně mi to bude vrtat celý večer hlavou

No tak musim povedat, ze toto je vazne jedna z naj poviedok, ktore som citala-a ze som ich precitala vela, to mi verte . podobne veci aj mne virili hlavou, takze som velmi rada, ze ich konecne vidim aj cierne na bielom . uz sa velmi tesim na pokracovanie, takze dufam, ze nas nenechas dlho cakat. no ale tak este raz gratulujem k skvelej praci

tak toto je prostě nádhera .....vážně úžasný.....nechápu, že si někdy dřív o tom něco nenapsala....
...juj, to se mi ten nápad tak líbí....a ty vysvětlení nemají chybu

... jooo, tohle je něco, že bych radši sekla s tou svojí.....aby ti tady tu tvojí nerušila....

Ešte raz vďaka, baby, je to ako hnací motor.. Samabel, na teba nemám a na niečo také ani nemysli, nie to ešte hovor, jasan..
Doteraz som nebola veľmi poviedkovský typ, akúkoľvek kreativitu som nasmerovala na grafiku, no keď už ma toto napadlo.. Druhú časť dám zrejme už na web, možno prv sem, ešte neviem. Aktuálka sa už plánuje, celkom slušné množstvo vecí sa nazhromaždilo a tiež musíme konečne pridať tu tvoje poviedku, Samabel, resp. aj tú druhú časť...troška máme v poslednej dobe s aktuálkami sklz.. :shame:

myslím, že jestli už je dost věcí do aktuálky, tak nám to vynahradí to čekání ...
no ... tak já o víkendu popoženu to pokráčko, už už jsem myslela, že teda radši ne, ale dobře..já taky popojedu

a vážně se těším na druhou část, až jí budeš mít

ale co ty samabel, ale ja sa tesim na tu druhu cast!!!! vies ako som na nerv z toho konca???? uz sa tesim ako mala na pokracovanie a teraz este aj tejto poviedky od sarinky!!! no toto je uz pomaly horsie ako cakanie na novy diel sn ale tak na akturalku sa uz tesim, jeej to bude zase nieco dobre dufam

Až teraz som sa dostala k prečítaniu tejto poviedky a ja proste nemám slov Naozaj skvelá poviedka Sama si v nej nešetrila,ale je to naozaj krásny príbeh a už sa veľmi teším na pokračovanie.Mala som pocit akoby som naozaj sledovala dalšiu z častí nášho Supernaturalu.Bravoo Sarinka
a už sa tiež teším na aktuálku.

Ďakujem veľmi pekne, keď to píšem, tiež si to všetko predstavujem, akoby som to sledovala.. Mám dobrú správu, druhú časť mám už napísanú na papieri a rozsahovo vychádza narovnako s touto prvou časťou, možno je o troška dlhšia. Ešte ju musím prepísať do pc, možno dnes večer ju sem hodím, no neviem to naisto...

Sarinka čím delší tím lepší pro nás..strašně se těším jako se to bude vyvíjet

„Tak čo, Sam,? Bol to dostatočný dôvod, prečo som ti to nepovedala skôr?
„Ty, ty...,“ Sam sa zarazil, nevedel, ako ju má vlastne nazvať. Stále sa mu krútila hlava a čertovsky bolela. Nemal to však na svedomí výlet do minulosti, ale to, čo sa tam dozvedel. Pripadal si ako hračka, ktorú si niekto kúpi len preto, že je v akcii. Vedel však, že za to jeho mama nemohla a ani jej to nezazlieval. Čoho sa ale najväčšmi obával, bola budúcnosť. Čo bude ďalej? Vždy si myslel, že osud nie je vyrytý do kameňa, že každý si je jeho vlastným strojcom. Jeho osud bol spečatený dávno predtým, než o ňom vôbec mohol rozhodnúť.
„Sam, viem, že je to pre teba šok, no musíš sa rozhodnúť. Vieš, stále tu je tá vec so slobodnou voľou, taká banalita. Miesto po Azazelovi môžeš zaujať len v tom prípade, ak sa sám rozhodneš.
„Ale nehor, hovoríš to tak, akoby to pre teba v tejto situácii bol nejaký závažný problém. Veľmi dobre vieš, čo ovplyvní moje rozhodnutie,“ ozval sa Sam rozhorčene.
„Áno, som si toho vedomá, ale zober si to z tej lepšej stránky. On bude žiť, ty budeš žiť, lepšie to ani dopadnúť nemohlo.“
„Hej, dokonalosť sama, až na to, že Deanovi za zadkom horí pekelný oheň a mňa má pre zmenu pohltiť.“
„On ťa nepohltí, ty budeš rozhodovať, koho pohltí. Pozri, máš posledné dve hodiny na to, aby si sa rozhodol.“
„Len dve? Oh áno, presne toľko zostáva môjmu bratovi, kým si pre neho príde Zubatá, alebo kto vlastne.“
„Koľký sarkazmus v tvojom hlase, páči sa mi to. Každopádne, keď sa rozhodneš, prídi k tomu malému kostolíku, čo je neďaleko, a snáď nemusím pripomínať, že sám.“
Po týchto slovách sa Ruby otočila na päte a nechala Sama so svojou úzkosťou úplne samého. Ten mal pocit, že ho úzkosť každú chvíľu pohltí zvnútra. Sadol si na miesto, kde sedel predtým, než sa objavila Ruby a odhalila mu túto zarážajúcu skutočnosť. Zrazu ho oblial studený pot a strašne sa rozplakal. Plakal tak srdcervúco, že sa jednu chvíľu zdalo, že cvrčky vonku za oknom utíchli a smútili s ním. Vedel, ako sa musí rozhodnúť, nech to stojí čokoľvek. Vyhrnul si rukáv na košeli, ktorá bola celá zmáčaná jeho slzami a pozrel sa na hodinky. Zostávala mu už len hodina a pol.
„Bože, čo mám robiť. Mám zavolať Deanovi a všetko mu povedať?“
Následne Sam podišiel k nočnému stolíku a schytil mobil. Zvieral ho tak pevne, že sa zdalo, že ho každú chvíľu v ruke rozdrví.
„Nie, nie, nie. Nemôžem mu to povedať, pokúšal by sa ma zastaviť.“
Položil mobil späť na nočný stolíka a odobral sa do kúpeľne. Tam si studenou vodou opláchol slzami zmáčanú tvár a vrátil sa späť do izby. Postavil sa k oknu a zahľadel sa na mesiac.
„Áno, musím to spraviť, pre Deana. Je to jediná možnosť, ako môjho veľkého brata zachrániť.“
Podišiel k taške, ktorú mal hodenú na posteli a prezliekol si prepotenú košeľu, obliekol si bundu a vyšiel von z izby. Len čo za sebou zabuchol dvere, jeho mobil, ktorý v izbe nechal zámerne, začal zvoniť. Sam počul ako zvoní, no tváril sa, že nie.
Dean stále sedel v impale a pokúšal sa Samovi dovolať. Pochytil ho nepríjemný pocit, že sa niečo deje, niečo zlé. Hodil mobil na sedadlo spolujazdca a naštartoval auto.
Sam kráčal malou poľnou cestičkou, ktorú osvetľoval len mesiac. Hlavou sa mu preháňala snáď stovka myšlienok. Pomalým krokom sa blížil k malému kostolíku. Pri každom pohľade naň sa mu zvieral žalúdok. Najradšej by sa hneď otočil a vrátil sa do motela, k svojmu bratovi, niekam. Trápili ho výčitky, že sa s Deanom ani nerozlúčil, či mu nenechal nejaké vysvetlenie alebo len kratučký odkaz.
„Takto to bude lepšie,“ utešoval sa.
Dean prišiel k motelu a všimol si, že je v ich izbe tma. Vybehol z auta a vbehol do izby.
„Sam, Sam, Sammy?“
Zúfalo prechádzal izbu aj kúpeľňu, no Sama nenašiel. Rozhodol sa preto Samovi znova zavolať, no jeho mobil začal zvoniť na stolíku.
„Prečo si tu nechal mobil? To nikdy nerobí. Kam šiel?“
Sam sa medzitým blížil ku kostolíku. Už ho delili len dva metre. Strach sa ho zmocňoval natoľko, že mohol sotva kráčať. Podlamovali sa mu kolená a celý sa potil. Vedel, že už niet cesty späť.
Dean vybehol z izby a nevedel, čo má robiť a kam ísť. Veľmi dobre tento pocit poznal. Zažil ho už dvakrát. A naposledy, čo sa o Sama takto obával, sa z toho stala nočná mora, z ktorej sa nemožno zobudiť. Zrazu si na zemi Dean všimol šľapaje, ktoré viedli smerom do lesa. Vedel, že impalou sa tam nedostane, pretože cestička bola priúzka. Popadol preto kolt a vybral sa tam pešo.
„Vitaj, Sam,“ privítala ho Ruby s úsmevom na perách.
„Tak si sa predsa len rozhodol správne.“
„Nehraj tu na mňa divadlo, dobre viem, že si vedela ako sa rozhodnem.“
„Dostal si ma, priznávam sa. Ale dosť bolo rečí, prejdime k veci.“
Ruby siahla po žlto-červenej dýke, ktorú mala zastrčenú za opaskom.
„Sme pripravení.“
Po týchto slovách z lesa vyšli traja pomerne vysokí muži zahalení v čiernych habitoch.
„Sam, bol by si taký dobrý a postavil sa sem.“
Ruby ukázala na miesto, uprostred ktorého bol na zemi nakreslený nejaký zvláštny obrazec. Sam nemal na výber a tak poslúchol. Zrazu sa však zarazil.
„Počkať, akú mám záruku, že sa Deanovi nič nestane?“
„Žiadnu, no ver mi, nič sa mu nestane, nech sa prepadnem, ak klamem.“
Sam neochotne prešiel na miesto, kam mu Ruby ukázala, aby šiel. Muži v čiernych habitoch sa postavili okolo Sama do kruhu. Ruby, ktorá stála pri akomsi kameni, naň položila hrubú čiernu knihu a začala z nej po latinsky odriekať. Nebo nad nimi sa sfarbilo na čierno a na dovtedy pokojnej oblohe sa objali husté čierne mraky sprevádzané ostrými bielymi bleskami, ktoré oblohu doslova prepichovali.
Dean sa blížil ku kostolíku, keď zrazu v diaľke zahliadol siluety postáv a medzi nimi aj Sama. Začal bežať a popritom volal jeho meno. Dean bežal ako o život, srdce mu bilo ako divé.
„Sam, Sam, čo to robíš? Choď odtiaľ, dofrasa, preč!“
Zrazu Dean pocítil silný prúd energie, ktorý ho odhodil dozadu. Až teraz si uvedomil, že miesto, uprostred ktorého sa Sam nachádza, lemuje sedem starých dubov, ktoré slúžila ako pomyselná bariéra pre nečakaných návštevníkov.
„Sam, Sam!“ kričal Dean ako zmyslov zbavený.
„Počkať!“ ozval sa zrazu Sam a Ruby sa zarazila a prestala čítať. Sam vystúpil z kruhu a podišiel k Deanovi.
„To nesmieš, už si sa rozhodol a nejde to vrátiť späť,“ vyhŕkla zo seba Ruby.
„Len chvíľku, musím mu to vysvetliť.“
Sam sa zahľadel na Deana a po líci sa mu začali kotúľať slzy.
„Sam, čo to, dopekla, robíš?“
„Prepáč mi to, Dean, je to jediná možnosť ako ťa zachrániť.“
„O čom to, sakra, rozprávaš?“
„Dean, musím odísť niekam, kam ty nesmieš. Musím zaujať miesto po tom Žlto-okom bastardovi.“
„Čo?!“
„Je to môj osud a vždy bol. Viem, že tomu nerozumieš, no jedného dňa budeš. Dopekla, Dean, obetoval si pre mňa toľko, je načase, aby som ti to vrátil.“
„Ale ja nechcem naspäť nič. Chcem len, aby si bol šťastný, zdravý a živý, nič viac. Si môj malý braček, jediná osoba, ktorá mi zostala. Prosím, neopúšťaj ma aj ty.“
„Dean, mrzí ma to.“
Sam sa otočil a kráčal smerom k Ruby. Cez slzy takmer nevidel pred seba. Chcel sa otočiť a posledný krát pozrieť na svojho brata, no bál sa toho pohľadu, bál sa, že by to vzdal. Znova sa postavil do kruhu medzi mužov a Ruby pokračovala v odriekaní.
„Sam, Sam, Sam, Sammy, prosím, nerob to!“
Jeho slová však neboli vypočuté. Ruby dokončila odriekanie a zem pod nimi sa začala triasť. Dvere na neďalekom kostolíku bubnovali. Niečo sa cez ne pokúšala dostať. Ruby vzala dýku a podišla k Samovi.
„Čo s tým chceš robiť?“ skríkol šokovane Sam.
„Je to súčasť obradu,“ odvetila Ruby chladne.
„O tom si sa nezmienila.
„No vieš, je to taká poistka a tiež by to mohlo ovplyvniť tvoje rozhodnutie.“
Popadla dýku a celou silou ju vrazila Samovi priamo do srdca. Ten skríkol od bolesti a zrútil sa k zemi. Muži položili svoje ruky na Samovu hlavu a začali odriekavať. Dvere na kostole sa vyvalili a vyšiel z nich hustý čierny dym.
Dean sa naďalej snažil dostať cez pomyselnú bariéru, no nedarilo sa mu to. Začal päsťou udierať do zeme a preklínať všetkých a všetko. Kričal Samovo meno stále dokola ako zmyslov zbavený.
Hustý Dean preletel popri duboch a cez krvácajúci ranu vošiel do Sama. Ten sa zvalil na zem a zostal nehybne ležať. Muži podišli k Ruby a niečo jej zašepkali do ucha. Následne podišla k Samovi a naklonila sa nad neho.
„Dúfam, že mal Azazel pravdu, inak to bola zbytočná obeta a tvoj brat zomrie spolu s tebou.“
Ruby zdvihla hlavu a pozrela sa na Deana, ktorý sedel na zemi a uprene sledoval, ako tam Sam nehybne leží. Už nemal silu kričať, len plakal.
Ruby vstala a oznámila Deanovi, že sa môže posledný krát rozlúčiť so svojím bratom, pretože potom to už nebude on.
Dean vyzeral, že ju ani nepočúva, no po chvíli vstal a podišiel k bratovi. Ruby, ktorá stála opodiaľ, si nevšímal. Schytil bratove bezvládne telo a srdcervúco sa rozplakal.
„Ako si mi to mohol spraviť, Sam? Ako? Zradil si ma.“
Nastalo ticho. Dean stále v náručí zvieral Sama a Ruby na nich uprene hľadela. Jednu chvíľu sa zdalo, že sa jej v oku zaleskla slza a prišlo jej to celé ľúto, bol to však len okamih sekundy.
Zrazu hodiny na kostolíku odbili polnoc. Samove dovtedy bezvládne telo sa zamrvilo.
„Sam, Sam!“
Sam otvoril oči.
„Už viac nie!“
Vytrhol sa z Deanovho zovretia a postavil sa.
„Predsa len mal pravdu. Máme tu nového vodcu,“ zvolala Ruby víťazoslávne.
Muži si pred Samom kľakli a to isté o chvíľku spravila aj Ruby.
„Sam, nesmieš sa tomu poddať, bojuj s tým.“
Sam sa na Deana zahľadel. Jeho pohľad bol však prázdny a chladný, akoby sa z neho vytratil akýkoľvek život. Zrazu sa Samove oči sfarbili nažlto. Dean neveril vlastným očiam. Stál tam oproti človeku, ktorého celý živor chránil a on na neho hľadel so všetkou pohŕdavosťou a nenávisťou. Deana striaslo. Následne sa Sam odvrátil k Ruby.
„Zbav sa ho.“
„Tvoje želanie je mojím rozkazom.“
Sam podišiel k trom mužom. Dean sa za ním rozbehol, no Ruby ho zastavila. O chvíľu už bol Sam aj muži preč.
„Ty suka, čo si to s ním spravila, kam šiel?“
„Sam len išiel naprieč svojmu osudu.
Ruby sa zahnala a zvalila Deana na zem.
„Vieš, mala by som ťa hneď zabiť, ako mi to tvoj brat poručil, ale predtým ti porozprávam menší príbeh.“
V skratke Deana oboznámila s tým, čoho sa ich matka dopustila. Dean tam len ležal a pomaly, ale isto upadal so skepsy. Dokonca nemal silu, aby Ruby zo seba zhodil, keď zrazu Ruby vstala aj sama.
„Dean, bol si v pohode a tak mi je aj trocha ľúto, že sa ťa teraz musím zbaviť.“
Dean na ňu chvíľu hľadel sa potom sa začal pokúšať dosiahnuť kolt, ktorý mu vypadol z vrecka bundy. Ruby bola však rýchlejšia a pritiahla si kolt k sebe.
„O čo sa to pokúšaš, dobre vieš, že mňa len tak ľahko nedostaneš.“
Namierila na Dean kolt a vystrelila.
Dean zostal nehybne ležať na zemi...

Pokračovanie po reklame...

ejha, ty kokšo to je uplne super poviedka neviem sa dockat pokracovania! peknee

Sarinka já začnu mluvit sprostě přísahám začnu začnu začnu kurv........ ááááááááááááááá :504: ne a ne a ne já tě už nemám ráda...proč tohle děláš?? proččččč to nemůže být..ne ne ne sammy je mrtvý jen je v něm tedka te nbstard a dean je taky mrtvý tak sakra tohle chceš vyřešit jak...ááhh kdyby si jen veděla jak se tedka ovládám abych nemluvila sprostě tys mi zabila mí bratříčky tím nejhorším způsobem jakým si mohla sem v koncích tohle nemůže být pravda nebýt toho že to bylo tak bohovský překrásně slohově zajímavé a napsané tak bych tě asi uškrtila..jenže...to by si nemohla napsat další část kde oba obživnou že???!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! pač jestli ne tak sem mrtvá a sama tam dolu nepudu :504:

EDIT: jo a ještě něco jen tak mimochodem si mi uplně ale uplně zhnusila mojí oblíbenou postavu!!! takže ted na ruby jen pomyslím a takže jestli to nespravíš budeš mě mít na svědomí

EDIT: jo ještě ted po 5 minutách mě strašně píchá u srdce a chci bulet porád....ale tak už sem to TROCHU vydýchala a je to úžasně napsaný a krásný fakt jen to co je v tom je...áhhh dobře ještě sem to tak nevydejchala jak se zdálo......

Edit2: sarinka ani po 10 minutách...sedím tu a bulim chápeš to já myslela že to zažemnu když i pustim videa s nima co s stalo koukám na ně a brečím fakt brečím a nejde to zastavit, prosímtě zařid at oba obživnou já tě prosím....oh tohle mě zabíjí

Tak a ted mě máš ale určitě na svědomí Cos to udělala Já tady řvu jak blbá, je mě špatně, ruce se mě třesou
Sarinko to je tak fantastická povídka Jsem sice fakt úplně v pr... z toho co jsi našim udělala,ale teda já zase ani nedýchala když jsem to četla
Tak nádherně napsaný, no Sammy jako vůdce démonů a ještě dá příkaz té koze Ruby :504: :504: že mají zabít Deana
Teda teď ale hodně rychle sem s pokračováním,jinak to nebudu moct vážně rozdejchat

aaaaaaaaaaaaaaa to co jeee..to co sa stalo s ...tak toto je teeeeda nieco,to ja ani nezaspim,teraz si ma totalne dostala,ved som bola ako prikovana na stolicke a rychlo citala,len aby som sa dostala k tomu,ako to skonci... ako naaadherne to je napisane,to je fakt,si jednicka... ...ale zltoocko zo Sama a mrtvy Dean? tak to tak lahko nepredycham..

ale napriek vsetkemu to je skvela praaaca...

Sarinka, já ti asi postavím pomník, to je brilantní práce, naprosto senzační, úžasná, božská, nádherná povídka. Můj naprostý favorit ze všech FF, co jsem v životě četla. Tak tohle bych prostě chtěla vidět natočené, to bych sice na 100% nerozdýchala a určitě bych u toho natáhla bačkory, ale i tak by za to ta smrt stála.
Já když jsem to četla, tak jsem fakt skoro nedýchala, běhal mi mráz po zádech a úplně mi bylo špatně od žaludku, no hotovo se mnou. Úplně jsem slyšela živě Deana, jak volá na Sammyho.
Já normálně vůbec nenacházím slova, kterými bych posala svoje pocity z této povídky. Moc moc moc moc moc moc, opravdu strašně moc se přimlouvám, aby ta povídka měla co nejvíc částí, protože tohle je prostě k nezaplacení, ty pocity u toho čtení. Moc ti děkuji za tuto neuvěřitelnou povídku!

BTW: Já nevěřím, že je Dean mrtvý. Myslím, že to Ruby neudělala, ono to určitě nakonec bude jinak, než to vypadá, že? Vždyť Dean teď musí Sammyho nějak zachránit!

a jak ho sakra zachránit když je taky mrtvý..když mu probodla nožem srdce ted je sammy jen tělo a v něm démon co to tělo drži naživu....

ja si myslim,ze Sarinka nieco vymysli.... uz sa strasne tesim na pokracovanie,lebo takto to veru nemoze nechat...

SNlois napísal:

a jak ho sakra zachránit když je taky mrtvý..

Whatever.... Ne, vážně, je mi fuk, jak to Sarinka vymyslí, Dean ho prostě zachrání a basta. Je to Supernatural, ne? A jestli mi mýho Sammyho "nepřivede zpět", tak ještě pořád jsem ten žltočočko....