Stena

Už mám naspäť svoj notebook a tak som sa rozhodla dokončiť čo som začala aj s malými upravami...

Potom čo sa Dean stal na deň smrťou a Sam dostal naspäť svoju dušu...

Bobbyho dom

Už niekoľko dní vládlo u Bobbyho neuveriteľné napätie. Všetky svetlá boli pozhasínané a celým domom sa šírilo neúnosné ticho. Až na jedno miesto.
Pri vchode do pivnice boli naukladane deky, 2 matrace, lieky a obväzy,...Na jednom s matracov ležal ustatý, mierne zarastený Dean s výraznými kruhmi pod očami pekne zmaľovanou tvarou. Pri dverách stal Bobby s puškou v ruke a hľadel za dvere miestnosti, ktorá bola posiata vseliakymi starodávnymi znakmi. V strede miestnosti sa nachadzala kovova postel. Na nej bol priputany muz. Zrazu sa miestnostou rozlahli vykriky a prosby.
"Boze moja hlava...ja to nevydrzim, Dean prosim...už dost!!!“
Bobby podišiel k Deanovi a chystal sa ho zobudiť, no Dean bol už hore.
"Dean, mrzí ma to, ale..." začal Bobby no Dean už vstaval z postele a otváral dvere. Sťažka vydýchol a priblížil sa k spierajúcemu sa Samovi. "Sammy je to o.k., som tu. "opakoval zachrípnutým hlasom a chytil ho za čerstvo zjazvenú ruku. Privrel oči.
Hnusil sa sám ,sebe no napriek tomu sa na Sama snažil usmiať a vyslovil ďalšie klamstvo : "To prejde, uvidíš už len chvíľku."
Nemohol uveriť ako presvedčivo to vyslovil, dokonca mal pocit, že by dokázal presvedčiť aj sám seba a dúfal, že mu Sam aspoň na chvíľu uverí, keď Samom prudko trhlo a ostalo mučivé ticho.

Pred niekoľkými hodinami

Sam ticho sedel v obývačke na gauči a spolu s Deanom pozerali futbal s pivom v ruke. Sem tam Dean vypustil uštipačnú poznámku na ktorej sa nahlas zasmiali, zatiaľ čo bol Bobby zahĺbený v starých knihách. Potom sa nálada zmenila. Z obývačky sa ozval ohlušujúci rachot, rozbitie nejakého skla a krik. Bobby náhlivo vstal, ospalo si prešiel unavene oči a chvíľu dufal, ze sa len Dean veľmi vžil s futbalom a spadlo mu fľaša od piva. „Chlapci?“ opýtal sa, no keď nedostal žiadnu odpoveď ,opatrnými krokmi vošiel do obývačky. Pohľad ktorý sa mu naskytol ešte viac prehĺbil jeho vrásky. Dean kľačal na dlážke nakláňal sa nad Samom na ktorom sa začali objavovať sprvu malé kvapôčky potu. Nielen to. Na jeho ruke sa začali objavovať čerstvá popalenina, akoby mal ruku ponorenú v ohni. Nebol to veľmi príjemný pohľad. Ešte pred par minútami sa chystal Deanovi riadne vynadať za to ako sa správa v jeho dome, no toto vôbec nečakal a tak ostal stať zaskočený so spýtavým pohľadom na Deanovi .
Ten cely bledý kľačal pri Samovi a snažil sa s nim komunikovať. „Sammy! Sammy, hovor so mnou, povedz niečo...čokoľvek.“ opakoval, ale nedostaval žiadnu odpoveď. Sam nehybne ležal na koberci, a aj keď sa popálenina ďalej rozširovala, jeho ústa sa vôbec nepohli. Dean mu opatrne nahmatal pulz a sťazka vydýchol. Bobby sa ho chcel spýtať čo sa deje, ale Dean naňho smutne pozrel, vybehol z obývačky a po chvíli sa vrátil s lekárničkou a veľmi opatrne mu začal ošetrovať popálenú ruku akoby sa bál, že Sam začne kričať od bolesti. Bobby sa k nemu veľmi pomaly priblížil a potichu začal zbierať črepiny pri gauči. Bal sa.Nevedel čo sa stalo a ešte stále nezabudol, na to ako Sam stoji nad nim pevne zviera nôž a chce ho zabiť. Aj keď vedel, ze to nebol celkom „on“ nemohol zabudnúť... Vtom Samovým telom trhlo, akoby nim prešlo niekoľko tisíc voltov a z oči mu vyhŕklo par slz. Náhle sa posadil a nič netušiacemu Deanovi vrazil päsťou do tvare, akoby sa s niekým bil. Deana odhodilo do kutá ku krbu a zamdlel.Bobby potichu sledoval ako sa Sam nahláňa nad Deanom a uštedruje mu ešte pár úderov.Zaskočený neváhal, vstal a skôr ako sa Samova ruka priblížila k Deanovi, natiahol sa za starou zaprášenou knihou na stole pri gauči a s celom silou sa na Sama zahnal. Ten sa zvalil na zem a na čele sa mu objavil malý pramienok krvi.O pár minút pribehol k pomaly preberajúcemu sa Deanovi a venoval mu nahnevaný pohľad. „Čo sa to tu dopekla deje??!“ vykríkol no keď zbadal ako Dean zbledol zmiernil tón „Čo si mi zatajil???“. Dean na chvíľu privrel očí, chytil si krvácajúce ústa, rozkašlal sa, a chytil napuchnuté oko.Chcel sa postavil, ale celá miestnosť sa mu zatočila pred ocami a tak sa oprel o Bobbyho „Teraz nie, Bobby...ja...“ habkal Dean a ponáhľal sa k Samovi. Opatrne mu prezrel hlavu a na pomaly sa zväčšujúcu hrču priložil svoju ruku. „Tá stena praská, a ja s tým nemôžem nič robiť, Bobby.“ povedal nešťastne a opatrne položil Sama na gauč. Na Bobbyho tvári sa zjavil smútok a vina. On sa totižto počas hrania pokru preriekol a povedal Samovi, čo mu spravil, keď mu venoval jeden zo svojich odmeraných pohľadov a Sam sa naňho nechápavo pozeral, akoby nič. Už sa viac nedokázal tváriť, že všetko je v poriadku a proste mu to vykĺzlo a ... Z myšlienok ho vytrhol pohľad na Deana, ktorý sa snažil Sama niekam odniesť, no sám stal ledva na nohách a Samovo bezvládne telo ho ťahalo k zemi a tak Bobby rýchlo vstal a podoprel Sama z druhej strany. Spolu ho odniesli do úkrytu. Tam ho polozili na kovovú posteľ a začali ho k nej priväzovať...

Pokračuj, začátek dobrý, určitě to rozjedeš.

já jsem pro pokračování všemi deseti - začíná to opravdu dobře - zmalovaní kluci - to je vždy výborný začátek
takže koukej brzy přidat pokračování

hmmm. Super začiatok, len strašne málo. Kokos ale keď nedáš pokračko (čo je podľa mňa tá najhoršia verzia) tak si ma nepraj Inač sa to dá.

●●●
Minúty tikali jedna za druhou ale nič sa nezmenilo. Dean mal pocit, že znovu prežíva deja vu, no tento krát v Samových žilách neprúdila démonická krv, tento krát tu nie je priviazaný bez duše pretože sa z neho stalo divoké zviera, tento krat tu ležal Sam. To čakanie na bolo strašné a Dean neznášal čakanie, sedel na stoličke oproti Samovmu nehybnému telu a nechal sa unášať bolesťou a vinou cítil sa tak unavený, vyčerpaný . Bobby vošiel skontrolovať či sa niečo nezmenilo, pretože pohľad „jeho chlapcov“ mu iba pripomínala bezmocnosť, a tak si za spoločnosť radšej vybral knihy. No ani v knihách nenašiel útechu a tak zo stola zobral dva poháre a jeho najvernejšiu spoločníčku, whisky, zišiel do úkrytu a sadol si vedľa Deana a vedľa neho polozil plný pohárik. Bobby ten svoj v sekunde vyprázdnil. Deanov ostal polozený na stole. Boobymu sa na tvári ešte viac prehĺbili vrásky na tvári a tak si len sadol na ďalšiu stoličku .
„Dean?“ rozľahol sa po miestnosti Samov hlas plný bolesti a strachu „Bobby?“
„Sam?“ ozval sa po chvíľke Bobby a opatrne sa k nemu priblížil akoby sa ešte stále bal nejakého útoku. Pri pohľade do Samových očí ešte zazrel nepatrne plamienky ohňa no bol to už Sam. Očakával, že prvý kto pribehne k Samovi a povie mu par upokojujúcich slov bude Dean no ten ostal nehybne sedieť na stoličke so sklonenou hlavou. Sam naňho pozeral nechápavým pohľadom najprv na puta okolo nôh a rúk, obviazanú ruku a potom na nehybného Deana.
„Dean?Dean? DEAN!“ kričal Sam no Dean nijako nereagoval. Booby rýchlo odviazal spierajúceho sa Sama a ponáhľal sa k Deanovi. O par sekúnd bol pri ňom aj Sam, ktorý do Deana jemne štuchol. „Dean?“ opýtal sa znova no Deanovo telo sa len zošuchlo na studenú podlahu. „DEAN!DEAN!DEAN? ozývali sa hlasy Sama a Bobbyho no nedostavali žiadnu odpoveď.

pěkné,pěkné pokráčko..šup sem s nim

teda teď jsem fakt napnutá - člověk si myslí, že se bude řešit Sam a ono hle zvrat - Dean nereaguje - jak překvapující...
rychle rychle další část....

Torturing Dean, yes! vyzerá to úplne skvelo, len tak ďalej

_________
Sam sa nevzdával a stále sa prihováral Deanovi zatiaľ čo sa mu Bobby snažil nahmatať pulz, no bezvýznamne. „Čo sa preboha stalo?“ vírilo Bobbymu neustále hlavou. Odpoveď prišla po niekoľkých minútach, keď jeho telom neočakávane trhlo, no v tú chvíľu sa zatvorili dreve do núdzovej miestnosti a za jej dverami sa ozval ohlušujúci rachot.
„Nie!!!“ ozval sa rozhodný hlas.
„Castiel, nemáš na výber“ odmlčal sa neznámy hlas a sebavedomo pokračoval „ čo ak ti poviem, že už som to urobil a ešte teraz počujem jeho výkriky a prosby? Castiel, pozri sa na mňa! Prosím ta... ako brata.“ Nastalo ticho.
„Nie, Rafael!!!“ prosebne zakričal Cass.
Ozval sa ďalší ohlušujúci rachot no tentoraz bol taký silný, že si Sam musel prikryť uši a Bobby zvierajúc nôž v ruke ho nakoniec tiež pustil na zem. Do miestnosti vošiel mladý muž v smokingu a s pohárom šampanského. „Tak o by sme mali.“ Milo sa usmial a luskol prstami a hluk prestal. „Tak, tu je ten tvoj maznáčik“ pomaly sa prekročil Deanovo nehybne telo a sadol si na stoličku, z ktorej sa zošuchol Dean. S odporom hladiac na Deana dopil šampanské a topánkou posúval jeho nehybnou rukou, nakoniec sa postavil a celou váhou na ňu stupil. Dean nijako nereagoval. Sam vytrhol prekvapenému Bobbymu nôž z ruky a chystal sa zaútočiť. “ Sam, to by som nerobil, snáď nechceš absolvovať ďalší výlet za Luciferom. Počul som, že to tam bolo veľmi zaujímavé. Určite im tam veľmi chýbaš, vraj ani Michael sa nedal zahambiť a keď ich oboch prestalo baviť útočiť na seba tak si sa zabávali na tebe.“ znovu sa milo usmial , odhodil ho spolu s Bobby na druhy koniec miestnosti k dverám ,usmial a otočil sa k Deanovi.
„A ty? Prídem sa na teba pozrieť a ty ma takto privítaš? To je nezdvorilé, vieš o tom?“ povedal urazene a zahľadel sa Deanovej tváre „jasné zabudol som“ kľakol si k nemu, odhodil pohár od šampanského, ktoré ešte stále držal v ruke, chytil jeho tvar do rúk a začal mu niečo šepkať do ucha. Bol tak sústredený, že si nevšimol ako sa pomaly otvárali dvere a v nich plaziaci sa Castiel sa pokúšal odtiahnuť Sama s Bobbym preč. Síce boli v bezvedomí pre Castiela to nebol problém. Po chvíli sa obidvaja prebrali s jeho krvavými rukami na ústach. Obidvom venoval dlhý pohľad a keď sa na ich prekvapených tvárach uistil, že budú potichu odtiahol ruky. Na chvíľu sa ne zahľadel a rozmýšľal skade sa na nich nabrala ta krv. Zo zamyslenia ho vytrhol Sam. „Cass? Si ranený?“
„Je to moja vina.“ Odpovedal okamžite a snažiac sa postaviť, venoval Samovi ospravedlňujúci sa pohľad. „Toto sa nemalo stať...Dean neprežije... odpovedal pomaly, pretože jeho prerývaný dych mu to znemožňoval „a bude to len moja vina...bude to kvôli mne, prepáč, Sam. “ povedal a zošuchol sa na zem.

to néé. takhle přeci nemůžeš skončit, já když došla k tomu nepřežije a pak už jen dvě řádky, no já myslela.... To je sadistický torturing. tyyy takhle to rozjet a přestat to neni možný(Sakra já nemůžu najít toho smajla jak mlátí kebulí o zeď)
No prostě rychle pokračování nebo..., nebo tě najdu a pošlu Luciferovi

Bože nie! Taký napínavý koniec, čo nám to robíš zbláznim sa Je to skvelé, vyzerá to úplne super teším sa moooc na ďalšiu časť, ktorá bude dúfam čoskoro

teda výborná část - co to jako má být jak to Cass myslel, že je to jeho vina???!!!! rychle rychle pokračko

Co je to s Deanem?? A s Casem?? Piš rychle pokráčko.

Terrik: Mám brat tvoju vyhrážku vážne?
Soniq,Nemix, janča: ďakujem za kometare, spravili ste mi velku radost...som myslela ze tuto poviedku radšej vymažem,a radsej budem citat tie vase,ale vdaka vam mam chut pokracovat a tak davam dalsi kusok...
---
„No tak...Cass! zasepkal potichu Sam preber sa. Jemne ho prepleskol po tvári a zatiaľ čo sa Bobby snažil zistiť čo sa deje v núdzovej miestnosti. „Si zranený?“ zopakoval svoju otázku. Keď na ňu ani po chvíli čakania nedostal odpoveď začal prezerať Castielovo telo. Aj keď sa na prvý pohľad zdalo, že je všetko v poriadku Samov inštinkt mu hovoril niečo iné. A naozaj to aj tak vyzeralo. Žiadne povrchové zranenia iba krvavé ruky. S úľavou si vydýchol. No aj tak sa mu vynárala otázka prečo sú Castielove ruky od krvi. Zo zamyslenia ho vytrhol Bobby. „Nemám z tohto dobrý pocit, vôbec sa mi to nepáči. Vlastne ani neviem, čo mam teraz robiť, ale len tak tu postavať nebudem.“ povedal rozhodne Bobby. Sam s nim musel ticho súhlasiť, no vedel že ich šance budú dosť mizivé hlavne bez prítomnosti Castiela. Ticho zopol svoje ruky a začal sa spolu s Bobbym modliť ku Castielovi. Hoci sa to zdalo absorudné, nič iné im nezostávalo.

no jasný a at tě ani nenapadá jí smazat... jen hezky piš jde ti to mooooc dobře

FF: žádné vymazávání nebude jenom hezky piš dál - je to zajímavé, tak ať máme co číst

Jasně! Určitě piš dál, zatím to máš pěkně rozjetý

Já ti také "zakazuji" přestat psát.

Žádné příkazy a zákazy, jen bych byla ráda, kdybys pokračovala.

vsetkým dakujem! a Panthero som rada, ze si si ju precitala a pridavam dalsi kusok...opakujem,ze kusok tak ziadne infarktove stavy ...trosku anjelskeho Torturingu, ale je to len na zaciatoku...
___
Castiel otvoril oči a zahľadel sa na modliaceho Bobbyho so Samom. Musel sa nad tým pousmiať, no hneď nato mu zmizol úsmev z tvare. „Je to pravda.“ povedal upierajúc oči na Sama. Ten mu venoval nechapavý pohlad. Cass sa snažil povstaviť. Nebolo to však jednoduché. Každý pohyb spôsoboval nesmiernu bolesť. Vedel čo to znamená. Rýchlo zo seba strhol kabát.
„Cass?“ ozval sa prekvapený Sam. „Čo sa deje? Co to ...“ nedopovedal, pretože ostal stať v nemom úžase. Z Castielovho saka vytŕčali úlomky skla rôznych veľkosti a jedna veľká rana v oblasti pleca, cez ktorú presvitalo biele svetlo. Tá bola prekrytá špinavou gučou pierok. K prekvapenému Samovi sa pridal aj Bobby. Proste tam stali a zízali. Castiel si všimol ich pohľady, ale nemal čas na vysvetlenie. Na tvári sa mu začali objavovať modriny a hlboké škrabance a to iste aj na rukách. Schytil brokovnicu ležiacu pri jeho rukách a skôr ako mu vtom obidvaja stihli zabrániť stelil na seba . Ozval sa zdrvujúci a mučivý výkrik.

Prý ne infarkt...
Koblížku, doufám, že tohle přežiješ a zachráníš Deana.
Prosím, rychle pokračuj, nebo budu tlouct hlavou do zdi i v reálu.

Foo: To já taky doufám. Neboť už nevidím nikoho, kdo by Deana a vlastně i Sama a Bobbyho zachránil. A vůbec nevadí, že přidáváš po malých částech.

___
Za chvíľu sa Castiel postavil akoby nič, dotkol sa Sama na spánkoch a pozeral sa ako s ľahkosťou padá na zem. Bobby bol vyvedený z miery. Schytil zbraň a namieril na Castiela. Keď sa naňho pozrel a anjel naňho v jeho krásnych modrých očiach bolo jasne napísané: Urob to, vysteľ... prosím. No bolo v nich aj niečo iné. Číry strach. „Bobby o nič som ta z živote nežiadal, ale teraz...“ nedokončil pretože ho znova zošuchol na zem. Na zemi pri anjelových pažiach sa začali objavovať najprv nebadané no neskôr zreteľné čierne pierka. Potom začali naberať obrysy krídel. Bobby prekvapene sledoval tento jav. Na Castiela padalo množstvo pierok. Najprv po jednom a potom sa ich počet zvyšoval. Castiel opatrne otvoril oči. Jeho krídla začali na podlahe pomaly a bojazlivo plápolať a postupne ho zdvihli zo zeme.Jeho zanenia nevyzerali dobre a este stale mal zvesenu hlavu. Odniekial sa ozal tichý plac, ktorí postupne znel ako piesen. Anjel si oprasil pierka z tvári. Opatrne sa pozrel na Bobbyho. „Nechcem Vám už viac ublížiť, len chcem napraviť to čo som spôsobil.“ Piesen utichla. Opatrne si prevesil Sama cez plece a kým Bobby niečo povedal, ocitli sa všetci traja hore v Bobbyho obývačke. Castielove krídla obklopili celu miestnosť a ponorili ju do tmy. Castiel niečo zašepkal a Sam sa prebral a zhlboka sa nadýchol, kým si Bobby zvykol na tmu v miestnosti, zacal vystasenu a uzkostlivu prosbu, no niekto mu vrazil a odpadol.
„Ten malý okrídlený, zakomplexovaný bastard.“ pomyslel si, keď sa prebral. Nevedel, koľko čašu ubehlo, no cez okná sa už veselo predierali slnečné lúče. Chytil sa za hlavu a vstal. Rozhliadol sa. „Do pekla!!! Čo to ma znamenať?!!“

teda co to je.....rychle potřebuju pokračování .....takto to opět ukončit v tom nejnapínavějším - nestydíš se