Stena

FooFighterkaSN: Tak jestli já si dobře myslím na co myslí ti dva, tak to pro Deana, ani pro ně nevypadá dobře. Ale snad to nějak zvládnou a všechno bude v pořádku.

---

Niekde v pozadí šepkal slabučký hlas unášajúci sa vetrom. Vždy to bola pocta pre anjelov keď sa k nim ľudia modlili. Táto však výnimočná, málokedy sa stalo, že sa anjeli modlili pre ľudí, táto Castielovi trhala uši. Modrookého anjela striaslo, keď k nemu doľahli posledné slová modlitby.

Nastalo ticho. Michael však ostal v napätí a nespúšťal z anjela oči. Ten sa ani nepohol, ponorený do vlastných myšlienok. Dokonca mal anjel problém spomenúť si prečo sa tu vlastne ocitol. Jeho milosť však bola nemilosrdná a o chvíľu mu to pripomenula. To nečakané teplo, ktoré prichádzalo od nôh, šíriace sa do každej bunky jeho schránky najprv jemne šteklilo a hrialo, ale aj pálilo. Rozprestrel svoje krídla a nechal jemný, morský vánok hladiť každé jedno pierko. Jeho krídla sa jemne zatriasli a o pár sekúnd sa ocitli v plameňoch.
„Castiel!“ zakričal za nim prekvapený archanjel, ale pochyboval, že ho počul. „To nie je možné.“ Povedal si sám pre seba, ale nepriblížil sa k nemu, vedel, že to nemá cenu. Zúčastnil sa už mnoho bojov, videl umierať mnoho svojich bratov a sestier, ale oni boli zničení rôznymi zbraňami alebo samoľúbosťou iných. Castiel však ničil sám seba vlastnou vôľou. Doteraz to bola len pre neho rozprávka, ktorú mu otec rozprával, keď sa ho snažil opäť niečo naučiť o ľuďoch a anjeloch.
„Nedovolím ti to.“ Rozbehol sa za anjelom. Len jedna sekunda stačila na to , aby archanjela zaplavila ľútosť a túžba nájsť Deana a j keby to už prakticky nemalo žiadny význam. No bolo tu niečo navyše.
Začal stáčať kontrolu nad tým čo bolo skutočné a čo nie. Bolo to akoby mal v sebe uloženú bombu a niekto stisol rozbušku.. Všetko okolo neho sa otriasalo v základoch. Musel sa sústrediť zo všetkých síl, aby dokázal lusknúť prstami a dostal ich na bezpečne miesto, núdzovej miestnosti.
Zacítil ťažkú vôňu whisky. „Čo to malo znamenať? je to koniec?“ rozmýšľal. Zatiaľ čo sa snažil upokojiť svoju chvejúcu sa milosť na nič iné sa viac nesústredil. Navyše pochyboval, že ešte dokáže otvoriť oči, alebo dačo podobné, keďže nevedel s istotou kde sa nachádza a pochyboval, že je ešte nejako spojený s Deanom. Ostal šokovaný, keď si uvedomil, že cíti jemný dotyk aj cez obviazanú ruku. Po deanom líci sa spustila nepatrná slza. „Dean...“
Postupne sa mu obnovili všetky zmysly, cítil ako niekto kľačal, potom sa prudko rozbehol, k dverám, ako Michael typoval, a začal zmätene na niekoho kričať hneď na to prekvapene vykríkol. Do nosa sa mu udrel nepríjemný zápach, zápach zhoreniny, neskôr zachytil aj hlboký povzdych. Jeden mužský hlas sa prekríkol cez druhy. Niekto sa k nemu približoval. Pocítil na sebe 2 páry silných rúk. Napriek tomu, že chcel vedieť čo sa okolo neho robí, napriek veľkej snahe nedokázal otvoriť oči ani rozprávať. Vedel len, že okolo neho začalo byt rušno. „Necítim jeho pulz."

JEŽÍŠMARJÁ CO TO MÁ BÝT?????!!!! CASI!!!!! NEEEEE!!!!! JÁ TO NEPŘEŽIJU!!!!! PROSÍM CO NEJRYCHLEJŠÍ POKRAČOVÁNÍ, JESTLI MĚ NECHCEŠ MÍT NA SVĚDOMÍ!!!!! Takže Cas žije nebo ne??? A co Dean??? Neeeee!!!!!!!! Samozřejmě děkuji za pokračování, protože je to fakt AWESOME!!!!!

Ptám se stejně jako tvoje postava - Co to má znamenat? To je konec?? Nechci, aby někdo umřel (a Dean už vůbec ne).

O pár minút skôr

Castiel,
nehybne stal vo vode. Telo mu postupne pohltili plamene, krídla zmizli a z anjela sa nestalo nič viac ako len schránka. Ľahostajnosť nahradila dosť prudká, pálčivá bolesť a až po čase keď chcel tuto bolesť zastaviť, prišiel len na to, že to nedokáže. Aj milosť začala bojovať o prežitie. Donútila anjela spanikáriť a ten sa hodil do vody. Namiesto toho , aby prišla úľava ešte viac sa to zhoršilo. Jeho milosť ho držala pod vodou, tak aby bol namočený každý kúsoček jeho tela a plamene zhasli. Castiel sa chcel brániť, ale bol bezmocný. Ale niečo sa predsa len zmenilo. Ani nevedel čí ma byť rád alebo nie. Najprv nedokázal ten zvuk identifikovať a bral ho za nejakú ozvenu narážajúcich vĺn. Milosť s nim ešte stále bojovala a on nevedel prečo. Na chvíľu nastal pokoj a Castiel sa mohol vynoriť nad hladinu. Opatrne sa nadýchol a vydýchol, takto to zopakoval ešte 2x. Jedine čo si neskôr pamätal bolo, že sa opäť ocitol pod hladinou mora a plával hlbšie a hlbšie. O niekoľko minút zastal pred kamennou štrbinou pod útesom. Castiel začal opäť panikáriť, keď ho jeho milosť nútila vojsť do tej štrbiny.
Našťastie bol anjel tak oslabený, že sa to jeho milosti podarilo. To čo však uvidel anjel ohromilo aj jeho milosťou. Opatrne do nej doplával. Tesne pri Deanovi stála Smrť spolu s jeho smrtkou Tesssou a usmievali sa na anjela. Vyzeralo to, že Dean ani nevedel, že sú tam s ním. „Nieco ste si tu zabudli.“ Povedal pokojne smrť a až keď Deana trhlo pokračoval „Nemáš veľa času, takže sa na teraz rozlúčime.“
Anjel ostal s Deanom sám. Castiel sa k nemu pomaly približoval, ale Dean sa čím ďalej tlačil na skaly. Z jeho úst sa drali nejaké zvuky a spieral sa a odtláčal ho od seba, ale Castiel ho držal pevne, v Deanových očiach sa odrážal číry strach až odpadol.
„...nemáš veľa času...“ ozvala sa v anjelovi milosť a anjel sa schúlil vedľa neho pevne ho držiac, Deana zmietajúce sa v kŕčoch.

O par minút skôr
Dean,
Čakanie na to, že sa niekde v rohu objaví Tessa a zoberie ho so sebou, bolo márne. Vyčerpaný pozerajúc sa na to ako ho démoni v jeho tele ho znova a znova trhajú na kusy, menia jeho spomienky a myšlienky na nočnú moru a v pokoji čakajú, kým sa dá Dean opäť dokopy, aby mohli začať odznovu, upieral pohľad na hladinu. Nanešťastie, si deanova situácia vybrala svoju daň. Mozgové bunky mu postupne odumierali a tak za chvíľu prestal baviť aj démonov.kazdej bunka v jeho tele sa naplnila strachom.Postupne sa k nemu priblizoval nejaka postava a bola coraz blizsie a blizsie. Chcel ujsť no nemal kam. Kričal čo mu sily stačili a odtláčal ho a potom bezmocnosť a strach ponorili jeho myseľ do tmy, ale telo sa ešte stále snažilo brániť.

Núdzová miestnosť
Nečakaný zvrat, ktorý nastal ,keď sa na pri Baltazárovi objavila kôpka dvoch schúlených, priam priesvitných mužov, prinútilo anjela konať. Postavil sa pred železné dvere a s jedným prudkým pohybom otvoril dvere.

„Kde je?“ Vyziabol na Baltazára mladší z Winchestrovcov. Čo ste to...?
„No tak ,pomôžte mu!“ skočil mu do reči Baltazár, keď sa mu kvapky krvi vpíjali do saka a nenávistne hľadel na železné dvere. „Musia ostať v bezpečí.“ Citoval Castiela podráždene. „Castiel, ja len nerozumiem načo to divadielko? nesúhlasne pokrútil hlavou. Ešte pred nejakým časom by si myslel, že Castiela už nikdy neuvidí a zomrie v jeho náručí. Spokojne si utrel posledné zvyšky krvi do vreckovky hľadel na svoje zranenie. Nebolo po ňom už ani stopy, vďaka jeho anjelskej milosti a ďalej sa zabával na vlastných myšlienkach. Musel sa pousmiať nad svojou naivitou. Castiel bol proste trieda. A teraz ho tu necháva samého zo svojim zmätkom, t.j. kôpkou prihlúplych členov veľkej, nebeskej rodiny čakajúci na pokračovanie apokalyptického príbehu vybavovania účtov, s dvoma lovcami, ktorí robia len problémy a spolu s chlapíkom čo obľubuje alkohol a ako prejav lásky vám povie "Idioti.". A archanjelom tužiacim po ľudskom živote. Nakoniec Castiel si tuto cestu vybral sám...
„Musím uznať Castiel, že lepšie si si teda nemohol vybrať.“
Pozeral sa na tu schúlenú kôpku a na deanovo telo ležiace kúsok od nich , ako sa nad nim skláňajú Sam a Bobby a snažia mu pomôcť . Navzájom sa informovali o jeho zdravotnom stave. Najlepšie na tom bolo, že vlastne nikto nevedel koho zachraňujú, či Deana, Michaela alebo oboch. Nech už robil Michael čo chcel Dean na tom nevyzeral práve najlepšie, ale keď Dean začal celý modrať, a siluety mužov zmizli, pochopil, že situácia je vážna....

FooFighterkaSN: To mi děláš schválně, že mě tak mučíš?! S Deanem to vypadá hůř a hůř a já vůbec netuším, jak to s ním dopadne A k tomu všemu ho mučí démoni Ale torturing je to perfektní Takže doufám v brzké pokračování

Bohdy som rada, ze to este citas a dufam ze ta pokracko potesi a uz nebudem taka hnusna ...

Aj Castiel si to uvedomoval. No napriek tomu v tichosti sedel v kamennej štrbine, od Deana ani nepohol a odvážne čelil svojmu svedomie uvedomujúc si, že toto je len začiatok.

Prebrali do dažďové kvapky odrážajúce sa mu od tváre. Dážď ešte stále neutíchol. Nechápal ako sa sem dostal, ale keď si uvedomil že niekde v pozadí rozbúreného mora, jeho milosť sa otriasa a ledva ju v sebe udrží, že v jednej ruke zviera kúsok čiernej latky a v zapätí si druhou rukou chytá hrudník, pretože sa mu morský vzduch viazne v hrdle a nedokáže sa nadýchnuť ,že...že nevie kde je Dean.

Napriek panike, ktorá ho poltila skoncentroval svoje zmysly a po pár neúspešných pokusoch sa postavil. Snažiac, sa udržať rovnováhu sa nechal viesť otrasenou milosťou. O pár metrov ďalej ležal Dean. Nebol ďaleko, ale anjelovi sa zdalo akoby to boli kilometre. Aj keď sa anjel najprv potešil, jeho milosť sa ešte viac zatriasla. Dean sa snažil zo všetkých síl nadýchnuť, no bol na tom rovnako ako anjel. Ale pre neho to bolo priam nemožné, doslova bojoval o každý kúsok kyslíka a aj keď mu chcel anjel pomôcť, milosť ho zadržala a tak tam len stála bezmocne sa prizeral . V zelenkastých očiach sa odrážal strach a panika, no anjel sa ani nepohol. Takto to trvalo ešte asi necelých päť sekúnd, kým Dean upadol do bezvedomia. Až vtedy sa anjel odvážil opatrnými pohybmi si ho zobrať do náručia a spolu s nim zmizol v daždi so slovami patriace Deanovi.
„Budeš v poriadku, Michael sa o teba postará...“



„Bobby! “ sťažka vykríkol Sam ,po pokuse oživiť ho. Pocit radosti, ktorý ho zaplavil však netrval dlho, keď videl ako sa Deanovo telo snaží dostať aj nepatrne množstvo kyslíka a nemôže.
„Dean, pokoj... “ vyschlo mu v krku a nemohol uveriť, že tie slova hovorí tak pokojne, aj keď to v ňom vrelo, jeho starší brat ho však schytil za košeľu.
„Pusť ho!.“ Skríkol Castiel, ktorý sa objavil pri Samovi. „Dean, dovoľ Michaelovi pomôcť ti.“ Prosil Castiel nespúšťajúc z neho oči . Dean však odmietal udržať s anjelom očný kontakt, no Sama pustil, obzerajúc sa okolo seba. Z druhej strany sa zas za Bobbym objavil Baltazár.
„Bude v poriadku, Sam sľubujem.“ Povedal pokojne Castiel, dokonca sa na mladšieho z Winchestrovcov usmial. San sa naňho spolu s Bobbym nechápavo pozreli zatiaľ čo sa Deanove zreničky rozširovali od strachu sledujúc situáciu.
„Raz..“ začal odpočítavať Baltazár. „Dva..“
„Prepáč Dean... zvolal modrooký anjel, neskrývajúc smútok a dokončil odpočívanie. „Tri...“

Prý nebudu hnusná!!! A takhle to skončí!!! Můj torturing jsme si ale nedomluvily Ale vážně... tohle je naprosto luxusní pokračování!!! Jsem maximálně napnutá a dlouho to moje zdraví asi nevydrží, takže pokud mě nechceš mít na svědomí, tak tu brzy přihoď další část!!! Fakt super

Ja som zas necakala, ze to budes takto rýchlo komentovat

Hehe A co myslíš, že dělám??? Netrpělivě jsem očekávala Tvé pokračování, takže jsem tu stále

Tak to já jsem tady taky a čekám na pokračování. Ty tedy Deanovi dáváš co proto.

Nič sa nedialo. Castiel hľadel na Deana , ktorý čakajúc na to, že mu nejako ublíži zavrel oči a len veľmi pomaly ich opäť otvoril. Anjeli sklopili ruky a zahambene si šúchali dlane jednu o druhú. Ani na jednej z tvárí sa neskrývalo prekvapenie, ale skôr strach. "Čo to malo znamenať?" spýtal sa lovec v šiltovke a striedavo sa pozeral na Deana a potom zasa na modrookého anjela.
"Pozor!!!" vykríkol Sam a sledoval sa ako tekutý obsah bratovho žalúdka len tak-tak minul Bobbyho topánky a skončil na podlahe.
"Dean?" opýtal sa Bobby Ked sa jeho telo po tretíkrát prehlo v kŕči a snažilo sa zbaviť zvyškov slanej vody, ktoré mal v sebe.
"Sam, nedotýkaj sa ho, iba mu ublížiš" upozornil najmladšieho lovca Baltazár, ked sa jeho ruky približili k Deanovej tvári a dalej netrpezlivo sledoval čo sa bude diať ďalej.
Sam sa stiahol zhlboka nadýchol, napočital do troch a s čo najmiernejšim hlasom mu odpovedal.
"Nebudem tu len tak postávať, potrebuje lekára."
"Nevieme čo sa stalo a može to byt pre neho nebezpečné a tak isto aj pre nás. " ozval sa Castiel. Postavil piamo pred neho ,až by sa mohli dotýkat špičkami nosov a dal si záležať, aby každé nasledujúce slovo, vyjadril dosť jasne bez toho, aby musel kričat a nebolo na nom vydiet aký ma strach.
" Videl som ho skočiť z útesu priamo do mora, potom sa pod hladinou nechal mučiť samým sebou, bojoval s vodou, ktorá mu napľnala pľúca, videl som pri ňom stáť smrť a keď som ho uvidel..." tu sa anjel zastavil a iba sa uprene hľadel do očí.
Sam sa vzdialil od anjela na niekoľko krokov. Aj Bobby pozorne pocuval počul a tak sa nestihol uhnúť, keď Deana opäť naplo.
Voda mu vytekala uz aj z nosa aj uši, no najväčšie množstvo sa mu valilo z úst. Celé to trvalo ani nie dvadsať minút a potom to z ničoho nič prestalo. Bobby mu opatrne priložil ruku na krk, aby skontroloval pulz. "Slabý, ale citim ho."
Čo si to urobil?!"

Chudáček Dean Jsem ale optimistka, takže stále doufám v lepší zítřky

John bol s chlapcami v Lousiane a venoval sa svojim povinnostiam. Samozrejme, chlapcov ešte predtým vyložil u pastora Jima, aby sa mohol venovať iba lovu. Preto ostal Bobby zaskočený, keď impala zaparkovala pred domom. Bobby vyšiel so záujom na verandu , aby zistil čo sa deje. John ešte ani nezhasol motor a Sam už vybehol z auta a rozbehol sa priamo do domu. Bobby si všimol opuchnuté oči, ktoré sa Sam snažil zakryť, tým ze sa naňho ledva pozrel a potom sa ešte rýchlejšie rozbehol hore schodmi.
"SAM WINCHESTER!!! NEZABUDOL SI NA NIEČO?" ozval sa z Impaly Johnov napoly zurivý a napoly unavený hlas.
"Ahoj, Bobby." ozval sa najmladší z Winchestrovcov tíško.
"Ahoj, Sam." odzdravil sa mu aj lovec nespúšťajúc oči z čierneho chevroletu. Hneď ako sa na ňom otvorili dvere a vystupila z nich hlava Winchestrovskej rodiny vedel, ze je zle.
"John, co sa deje?" opýtal sa ho, keď zastavil vedľa neho. Aj on mal mierne opuchnuté oči a Bobby skôr prdpokladal, že John bude mať preto iný dôvod ako Sam, no mýlil sa. S nádejou sa za sebou obzrel, pozrel na Impalu, dufajuc, že sa predsa len otvoria dvere spojujazca a vyskoci z nich Dean ...
Na mieste,kde predtým stal cerny Chcervoret, bol o niekoľko dní neskôr zaparkovaný, malý, nenapadný pickup.
Vtedy si Bobby myslel, ze toto je to, co ho spasí od Johnovej "úžasnej" nálady. Väčšinu času zavretý v garáži, sem- tam sa obsmietal po dome s nejakou tou knihou v ruke a k večeru sa vytratil. Nadránom sa vracal, ešte vačšmi podráždenejší a napätejši. Aj keď si to nehcel priznať, Dean mu proste chýbal. Bobby by prisahal, že zakaždým bude z jeho večerných potúlok cítiť alkohol, ale mýlil sa, pretože si nevybral ani z chladničky pivo. Odkedy prišli k nemu to nebola ani kvapka alkoholu. John si predsa len nasiel náhradu- Sama.Buď ho ignoroval alebo ho neustále upozorňoval, aj keď nič zlé nerobil.
Sama zas trápili nočné mory, keďsa v posteli zobudal spoteny,kričiac meno staršieho brata. Bobby vždy vošiel do izby, skúsil sa ho ukľudniť a pomohol mu vymotať sa z perín. Hneď v prvú noc ako mal Sam nočnú moru napochodoval do izby najprv John a začal mu všetko vyčítať.
"je to tvoja vina..." opakoval stale dookola a pri tom zvysoval aj hlas.

Príchod pastora vrátil všetko do normálu. A nielen jeho, ale hlavne Deana. Ako neskôr vysvitlo, pastor si ho na chvíľu zobral pod ochranné krídla, pretože sa bál ako bude John reagovat na tú nehodu. Chcel nechať u seba aj Sama a navrhnúť mu pár dni osamote, ale predsa len sa bolo treba o Deana aj postarať, a tak ho musel nechat ist s Johnom.
A pri verčernom posedení za kuchynským stolom sa Jim snažil aspoň trochu objasniť čo sa stalo.


" Sam vledel do dveri na kostole..." zacal Jim svoje rozprávanie. "Bol totálne zadýchaný, vystrašeny a mokrý. Spolu s nim som sa rozbehol do opusteného domu neďaleko kostola. Zo Sama som zo začiatku veľa informacií nedostal a keď sme už konečne dobehli k domu musel som sa venovat Deanovi.Vedel som, ze dome sa nachadza aj bazén, ale nikdy by som si nemyslel, ze by pre Johnove deti mohol byť nebezpečný." odmlčal sa a odpil si z piva, ktore vtedy pred neho položil Bobby.
"Prikázal som Samovi, aby ostal na mieste a skocil som tam. Vytiahol som ho z vody a začal som zisťovať ako na tom je. Bol v bezvedomí a nedýchal. Podal som mu prvú pomoc. Neviem, ako dlho tam bol, ale toľko vody, čo som z neho dostal..." zmĺkol, keď sa vo dverách objavil Dean.
"Tak ako?"opýtal sa chlapca pastor a jemne sa usmial.
"Ďakujem." povedal namiesto toho Dean chvíľku tam len tak stál a nakoniec Jimmiho objal a potom sa aj on s usmevom vratil sa do obývačky k bratovi.
"Su to dobrý chlapci.Neprezeň to, John." otočil sa na najstaršieho z Winchestrovcov, keď sa všetci lúčili na parkovisku.
"Ja viem, ale musím ich ochrániť." pokúsil sa o úsmev.



Aj ked sa John ešte stále na svojich synov hneval, zaumienil si, že do dalšieho lovu sa Dean naučí plávať, a to aj napriek tomu, ze vedel ako veľmi sa jeho syn bál vody, mal z nej priam panický strach. Nechcel ale , aby znova zlyhal. Dean sa zdal byť v poriadku a preto John hnéď na druhý den zaradil medzi bežný tréning a plavanie. Po streľbe z pušky, behu a pod. Nechal najmladšieho syna doma a spolu s Deanom nastúpili do auta. Bobby s obavami podával Johnovi, kľúče od staršieho modelu mustanga a sledoval ako v ňom opúšťajú parkovisko. Vedel, ze John nebude mať veľmi veľkú trpezlivosť a poznal aj jeho metódy. Vrátili sa až tesne po západe slnka. Na Bobbyho prekvapenie, Dean v ruke zvieral náhradné olečenie a vôbec nevyzeral, žeby sa učil plávatť pretože nikde na sebe nemal ani kvapku vody. Bol to jediný deň, kedy mu dal ešte John pokoj a Dean mu bol za to veľmi vďačný. Vedel čo ho čaká a že nakoniec bude musieť premôcť svoj strach z vody. A tak sa aj na druhý deň stalo. Na niekoľko dní sa z Bobbyho informačnej tabuľe stal sušiak pre deanovo oblečenie, ktoré tam John rozprestel , aby si ho potom Dean zvesil a neskoro popoludní opäť obliekol. Odkedy mu chlapci povedali, čo sa vlastne stalo, bol na Deana, ešte tvrdší a pri akejkoľvek výhorke proti výučbe to využil.
"Co ked to bude nabudúce Sam a ty budeš stáť na brehu a pozerať sa ako sa topí, pretože to ty nedokazeš?"
Bobbymu sa nepáčilo, keď takýmto spôsobom na Deana tlačil a neraz mu to aj vyčítal. na Deana to však fungovalo ako má vnutie čarovným prútikom a ro bolo pre Johna podstatné. Takto sa to opakovalo, kým Dean raz nevošiel do kuchyne s úsmevom na perách a za ním John, ktorý s hrdosťou vyhlásil: "A máme v rodine ďalšieho plavca..."




Bobby sa pomaly oäť vrátil do prítomnosti.
"Čo to robíš?" zopakoval svoju otázku Baltazár, pretože Bobby ešte stále držal ruku na Deanovom hrdle a ani sa nepohol.
"Bobby si v poriadku?" spýtal sa Sam potichu, nechápajúc jeho správanie.
"vrátil sa." povedal si skôr sám pre seba popod fuzy a potom to zopakoval znova.
"Kto sa vratil?" opýtal sa zarazene Baltazár.
"Máme počkať." dodal ignorujúc otázku a odtiahol ruku. "Choď zatiaľ po nejakú handru a vedro. Musime to tu trocha upratať."


---
P.S. za gramatické chyby sa vopred ospravedlnujem.

Přiznám se, že se teď trochu ztrácím Minule jsme končili s Casem a Baltíkem a najednou je tu John... ale jsem ráda, že je Dean v pořádku a nepochybuji o tom, že časem příjde vysvětlení

ospravedlnujem sa, ale vypadla mi jedna cast, teraz by to uz malo byt v poriadku

Hlavně, že se to vše vysvětlilo Díky! Hned je to o něco jasnější. A už se těším na pokračování

Ta vložená pasáž, jak se naučil Dean plavat, byla moc pěkná. Ale teď je hlavní, co je s Deanem v současnosti.

tak jsem se k tomu opět dostala a nejvíc mě nadchla tahle věta: " Videl som ho skočiť z útesu priamo do mora, potom sa pod hladinou nechal mučiť samým sebou, bojoval s vodou, ktorá mu napľnala pľúca, videl som pri ňom stáť smrť a keď som ho uvidel.
neskutečné
No a jak se Dean učil plavat taky paráda... uplně to vidím

opat som vdacna za vase komenty a pridavam dalsi kusocek

---
„Pche !!“ vykríkol zrazu Rafael. Všetka pozornosť sa obrátila naňho. Archanjel si doteraz užíval ich priazeň a chcel sa dokonale vryť tento moment víťazstva. Prekazil ho len jeden malý detail. Len jeden malý okamih kedy sa len na sekundu pozrel smerom ku dverám.
„Vy malé č...“ začal, no nevedel ako ich ma teraz nazvať. Červy? Momentálne to trochu nesedelo, keďže medzi porazenými bola aj jeho vlastná krv.
Doširoka sa usmial a poháre, ktoré anjeli držali v rukách, jedny kŕčovito iný s ľahkosťou, doplnil tichým lusknutím prstov. Niektorí sa vrátili späť k rozhovoru s ostatným. „Na víťazstvo.“ Ozval sa jeden z nich
Ale niektorí dychtivo sledovali každučký jeho pohyb, každučký jeho krok a nádych. Aj keď snažil vyzerať, že sa nič nedeje, jeho rýchle striedanie nádychov a výdychov ho prezradilo. Vedeli, kam pôjde. Pomalé kroky, jasne určovali jeho smer. Ani tu nedokázal skryť jeho nadšenie a pýchu z víťazstva. Videl ich unavené tváre, ich nádej v očiach, ktoré sa upierali len a len na jeden bod. Rafaelovi sa ešte viac rozšíril úsmev a doprial si výdatný dúšok šampanského . Nadýchol sa a nasledujúce slová povedal akoby chcel uvítať nových hosti, no v hlase nechal vyznieť ako veľmi nimi opovrhoval.
„Prepáčte ,zabudol som na vás.“

„No do pekla.“ Zašepkal Bobby. Teraz už naozaj, všetky oči v núdzovej miestnosti spočívali na ňom. Ale v tvárach štyroch mužov sa neobjavil ani náznak strachu alebo obavy. „ On náš opäť vidí.“
„ Som rad že som si opäť získal vašu pozornosť.“ Odpovedal mu na to archanjel. „Neviem kam ste zmizli, ale som rad, že ste sa vrátili.“ Doplnil a doprial si ďalší dúšok šampanského.
Zrazu sa pred neho postavil Castiel s Baltazárom. „Čo chceš?!“ opýtal sa na rovinu Castiel. Nastalo hrobové ticho a aj rozhovory medzi anjelmi utíchli.
„No tak, „ začal archanjel. „nemôžeš mi brániť isť za mojim bratom.“ Anjel sa ani nepohol a modrooké oči naďalej pokojne skúmali tvár svojho nepriateľa.
„Nezahraj sa so mnou Castiel.“ upozornil ho a roztiahol svoje krídla. To iste urobili aj obaja anjeli. „Bola by ta predsa taká škoda, keď ťa môj brat zachránil. Nemyslíš?“
Castiel sklopil zrak .
„Beriem to ako odpoveď.“ Ukončil to celé Rafael a luskol prstami. Oboch anjelov hodil o stenu v miestnosti. A hneď aj reagoval na zhrozený vyraz na ich tvárach. „Čo ste si mysleli? Že ma porazíte?“
„ Castiel, Castiel...“ vzdychol Rafael. „Buď rád, že som vás neposlal niekam inam. Vieš, že to mohlo dopadnúť aj horšie.“
„Ja vždy dostanem to čo chcem na to nezabúdaj.“ S týmito slova sa otočil aj na Bobbyho so Samom. Bobby sa pomaly vyžmýkal handru, s ktorou pre chvíľou utrel ďalší kúsok mokrej podlahy, zatiaľ čo sa Sam snažil zabezpečiť, aby sa zvyšok vody nedostal ku Deanovi a tak sa ho len veľmi opatrne prevážil na svoju stranu. Dean aj pri čo i len jemnom posune trhlo
Archanjel sa pri pohľade na Deana trochu zháčil a tak vylial zvyšok šampanského na dlážku. „OPS, prepáčte.“
Na opačnej strane sa skupinka piatich alebo šiestich anjelov mala čo robiť, aby nevyprskla od smiechu a nadšene sledovala ako sa to bude vyvíjať ďalej.

A já také nadšeně čekám, jak se to bude vyvíjet dále

Já jsem na tom úplně stejně. Čekám, co bude s Deanem A díky za další kousek.

tak a tu je dalsi kusok
---

Anjeli začali byť nervózny. Neboli sami. Rafael krvácal. A to poriadne. To, že práve zaútočil priamo na vyvolené schránky svojich bratov si uvedomili až keď sa núdzová miestnosť ponorila na pár sekúnd do žiarivého svetla, z ktorého sa ozval tichý hlas. Keď svetlo zmizlo Rafaelovo zovretie povolilo a obaja anjeli sa zošuchli po stene, kým ich nezastavil jemný naraz na podlahu. Archanjel sa snažil chytiť druhý dych hľadel na krv na svojich rukách. Nebola jeho ako si to mysleli anjeli. Jeho zranenia už dávno zotavili a zmizli, ale krv na rukách ostala. Ešte stále ich však držal namierené na nich troch. Pravá priamo na muža v šiltovke a láva tesne nad nim smerovala k bratom. Bobby sledoval ako sa jedna z kvapiek vpíja do jeho košeľa a za ňou nasleduje ďalšia a ďalšia.
„Sam si v poriadku?“ spýtal sa Bobby hneď ako sa spamätal z toho čo sa tam stalo. Mladší z bratov mal privreté oči ,zatiaľ čo starší bol naklonený na jeho stane. „Chlapci!“
Pocítil na ramene obrys ruky . Potom sa pred nim objavila Baltazárova tvár a jeho ústa sa pohybovali s rôznymi prestávkami sa mu snažili niečo povedať. Napokon ho zodvihol a ani sa nenazdal a ležal na jednom z matracov. Anjelov pohľad ho upokojoval a aj keď sa niekoľkokrát snažil z improvizovanej postele postaviť Baltazár ho opäť zatlačil naspäť.
Postupne sa vrátil Bobbymu sluch a tak ho trochu myklo, keď k nemu doľahli anjelove slová. „...do nemocnice.“
Potom mu Baltazár zmizol z očí. Ostal sám.
Stačilo trochu pootočiť hlavou a mal priamy pohľad do núdzovej miestnosti. Videl ďalší záblesk jasného svetla, ale to bolo asi tak všetko. Zamdlel.

Baltazár si vzdychol. Bol celkom rád, že Bobby nie je na tom až tak zle a za chvíľu bude v ako tak v poriadku. To si však už netrúfol povedať o Winchestrovcoch. Castiel sa prihováral Samovi a snažil uvoľniť jeho zovretie. Ozvalo sa jemne puknutie. Modrooký priateľ sa znepokojaco pozrel na Baltazára a zároveň jedným očkom pozrel aj na archanjela a ostatných anjelov.
„Musíme sa poponáhľať skôr než im dôjde čo sa vlastne stalo alebo...“
„A ty vieš čo sa stalo?“ skočil mu do reči Baltazár.

•••

" Dean!!!" rozbehol sa k nemu archanjel, keď uvidel blížiacu sa hrozbu.
Deana tento krát prebrala prudká bolesť v ľavej ruke. Možno by sa utopil v prichádzajúcej vlne obrovských rozmerov smerujúca priamo na nich, keby si ju archanjel včas nevšimol. Michael sa snažil nájsť aspoň jedno nezranene miesto na Deanovom tele, aby mu nespôsobil príliš veľkú bolesť. Veľa času mu nezostávalo. V poslednej chvíli vystrčil pred Deana svoje krídla. Ten sa prikrčil k zemi a čakal na najhoršie. Pocítil jemný náraz, ale nič viac sa nestalo. Michaelove krídla ho ochránili.
"Viem, že je to zlé, ja to viem Dean." prehovoril k nemu Michael, skôr než jeho myseľ pohltila tma.

Teda!!! Jak ty toho Deana trápíš!!! Chudáček!!! A vždy skončíš v nejlepším

No ano, pěkně nás napínáš.