Stena

znova baby dakujem a pridavam...

---
Castiel otvoril svoje jasnomodré oči a snažil sa pomaly dýchať. Nádych a výdych opakoval si stále dookola a snažil sa ignorovať, ako sa jeho telo spieralo. Bolo to bolestivé a po chvíli sa začal dusiť svojou vlastnou krvou. Napriek tomu aj tak dokázal vháňať kyslík do svojich pľúc. Pred ocami sa mu ešte stále objavovali Deanove démonické čierne oči. Jeho milosť sa ešte stále snažila nájsť Deanovu dušu, ale márne. Opatrne naklonil hlavu a pokúšal sa nájsť aspoň Deanovo bezvládne telo. Namiesto toho uvidel ako sa Dean prikŕča pod stolom a trasie sa od strachu. Aj keď z Castielových krídel opadávali pierka pri pohľade na Deana sa prudko zatrepotali a chceli Castiela dostať čo najďalej od Deana. Cítil ako ho krídla pomaly zdvihli a presunuli k dverám aj keď Castiel sa nejako nepohol a doslova visel na svojich krídlach.
„Nie.“ zašepkal, keď chceli do núdzovej miestnosti vstúpiť Sam s Bobbym. „Ešte to neskončilo. Nech sa stane čokoľvek nesmú o Váš vedieť.“ Na chvíľu zošuchol k stene.
Castiel sa zahľadel na svoje ruky, ktoré si opatrne priložil na jednu zo žiariacich rán a sledoval ako mu pomedzi prsty preteká jeho milosť. Na chvíľu sa zdalo, že je v poriadku, ale keď sa jeho ústa znova začali zaplavovať krvou a nemohol sa nadýchnuť, zozbieral všetky a posledné zvyšky sily a pomaly sa približoval k Deanovi. Opatrne sa postavil, ale akonahle to urobil znova mu prišlo zle a v ústach cítil chuť krvi. Oprel sa o stôl, o ten stôl pod ktorým bol vystrašený Dean. Telesná schránka Castiela pomaly ale iste zlyhávala, Jimmyho telo sa bránilo akémukoľvek pohybu. Polozil svoje ruky o stôl pokúšal sa opäť nahnať kyslík do jeho pľúc. Privrel na chvíľku oči a prosil Jimmyho ešte o par minúť bytia v jeho tele,
Ani si nevšimol zvuk, že v miestnosti nie sú sami a že sa k nim opäť pridal Rafael. Tento krát tam nebol sám a za par minúť sa po celej miestnosti rozmiestnilo desiatky cudzích ľudí. Všetci upierali podhľad na Castiela. Toto malo byt jeho víťazstvo, a teraz sa jeho bratia a sestry prišli pozrieť na jeho pád. Jeho zatratenie.
„Je to hlúpa a zbytočná obeť.“ Ozval sa jeden z Castielových bratov.
„Už je zbytočné brániť sa.“ Povedal ďalší.
„Ale ide aj o teba brat môj. „ pokračovalo tento krát asi desať ročné dievčatko
- „Ja už nikam utekať nebudem.“ Odpovedal jej Castiel, podišiel k nej a pohladil ju po svetlohnedých kučeravých vlasoch.
„Už dosť.. je aj iná možnosť. Nemusí sa to znova opakovať. Michael s Luciferom už raz splnili svoju úlohu... už žiadne bezvýznamne boje a obete, mate možnosť zlepšiť život na zemi... teraz podisiel ku Rafaelovi a bratsky ho pohladil po tvári, potom chytil jeho dlaň a pevne ju stisol oboma ruka,
„Iná možnosť nie je.“ Ozvalo sa núdzovou miestnosťou zborovo. „Apokalypsa znova nastane. Už sa začala. Par hráčov vypadlo, par pribudne...tak ako ty.“
Po týchto slovách Castiel len sklonil hlavu. Niekoľko anjelov sa postavilo pred a niekoľko za neho. Niektorý boli tak blízko že na nich kvapkala jeho milosť. Postupne okolo vytvorili kruh. V strede ostal Castiel a Rafael.
„Chcel si byt z jedným z nich... a teraz s nimi zomrieš.“ Rafael s týmito slovami polozil na Castiela svoju dlaň. Najprv akoby hľadal to správne miesto, ale pri dobodanom a poranenom tele nemal veľmi na výber. Niekoľkými rýchlymi pohybmi mu pomocou svojho noža na líci vytvoril malú kresbu. Bolo to tak rýchle že Castiel nič necítil. Všimol si pohľady anjelov, v ktorých bolo cítiť netrpezlivosť, nadej v poriadok, ale aj strach. V momente im odpustil, Vedel, že sa iba kráčajú po zlej ceste a dúfal, že nakoniec nájdu správny smer. Oni bili jedine čo uvidel cez jasnomodré oči. Dotkol sa tváre a zároveň pocítil Rafaelovu čepeľ noža prechádzajúcu rovno cez srdce.

Teď ani nedýchám od zvědavosti a čekám na další pokráčko. Zda opravdu Rafael Castiela zabil. A co Dean?? On a bát se, třást se strachy?? Ještě z toho zešílí.

já padám..... potřebuji další část

Terrik uz sa na nej pracuje

FooFighterkaSN: Tak máš další fanynku Tohle je fakt dobrá povídka!!! Torturing super!!! Doufám ale, že jsi nám Castiela nezabila A Dean pod stolem Chudáček!!! Ani nechci vědět, co musel vytrpět, že se tak bojí Tak už prosím brzy přihoď další část

Bohdy: neříkej, že nechceš vidět co vytrpěl.. já se vsadím že na nic jinýho nemyslíš, jenom na to jak chudáček trpí

Terrik: Momentálně chystám tvůj torturing To musíš všude vykecat, jaký jsem sadista Ale když už je to venku... ano, samozřejmě, že chci vědět, jak Dean trpí a do posledního detailu

Bohdy som rada, ze si sa ti paci... tie komentariky sú milé ... ešte k poviedke možno bude tato čast nuda , ale ubezpečujem Vás Deana si tiež poddám... ale samostatne

Castiel len naposledy poďakoval Jimmymu prosiac svoju milosť, aby nezabila jeho bratov a sestry a hlavne Deana. Po tele sa mu rozšíril pocit tepla so zimou, ako znak sprevádzajúci zimomriavky a jediná vec, ktorá sa v tej chvíli na tele nezmenila bol Rafaelov nôž. Jeho čepeľ odviedla vynikajúcu prácu. Dokonale sa zhostila svojej úlohy, pretože v prvej momente naozaj nič nezacítil, až keď dosiahla svoj cieľ, pohltil ho obrovsky nával bolesti. Všetko čo sa porušilo jeho schránku, teraz už vlastne už na jeho tele, čí to už boli svaly alebo rebrá, cez ktoré prešla čepeľ, všetko dávalo Castielovi vedieť, že je z neho človek. Že zomiera. Oči uprel na ten predmet, ktorý ukončil jeho existenciu, Rafaelov nôž. Nemohol sa nadýchnuť, začal strácať kontrolu a pomaly padal k zemi. Myslel si, že dopadne na tvrdú a chladnu zem, no v tom ho niekto zachytil. Nebol veľmi schopný vnímať čo sa okolo neho deje, okrem svojho tela. Napriek tomu započul však aj nejaké zvuky. Bol to rozhovor. Potom si ho niekto pritisol na hruď. „Dean... Odpusť.“ sepkal Castiel.
„Castiel... to som ja.“
Po týchto slovách jeho zmysly znova začali fungovať. Cítil milosť šíriacu sa na okolo, ale nebola len jeho. V hlave sa mu ozýval krik jedného z jeho bratov. Tužil zistiť čo sa deje, pretože si uvedomoval, že toto sú jeho posledne minúty. Nebol však schopný otvoriť oči. Bol unavený. Bolo to preňho priveľmi vyčerpávajúce.
„Baltazár.“
„Áno, som to ja Castiel.“
„Čo sa stalo? Prečo si tu? Kde je Rafael? Ublížil som niekomu? Kde sú ostatní? A Dean?
„Pomaly. Upokoj sa. Dávaš priveľa otázok na raz.“
Po chvíľke ticha sa mu Baltazár opäť prihovoril. „Odpusť mi, brat môj. Nevedel som.“Prudko vytiahol čepeľ noža a opatrne zakryl Castielovu čerstvú ranu. „Ďakujem.“ Nedokázal sa pozerať ako z Castiela uniká život, ako umiera. Sklonil tvár.

Pred niekoľkými minútami
Sam s Bobbym sa vystrašené pozerali na to , čo sa pred nimi odohrávalo. Rafael, ktorý prebodáva Castiela. Na to ako sa skupinka anjelov približuje k Deanovi pod stolom, ako ho stade násilím vyťahujú a on sa bráni, ako lusknutím prstov z ničoho nič krváca, ako prosí o pomoc...
„DEAN!!!
Sam sa už viac nemohol pozerať. Rozbehol sa mu pomôcť, lenže Bobby ho zrazu zadržal. Sam sa mohol spierať koľko chcel, lenže Bobby svoje zovretie nepovolil
„DEAN!!!BOBBY PUST MA!!!“ vykrúcal sa z Bobbyho zovretia. „DEAN...DEAN!!!
„Sam, prosím ta...upokoj sa. Ja ta takto dlho neudržím.“ Prosil ho Bobby a odtláčal ho od dverí.
„BOBBY! To si robíš srandu? Mam sa pozerať ako...
„Áno, dofrasa. Keď nás zabijú tak mu veľmi nepomôžeš. Chápeš to už!!!Môžu nás započuť.“ Povedal o čosi miernejšie. Keď sa pozrel do Samových očí a uistil sa, že ho môže bezpečne pustiť, pokračoval. „Dean predsa niečo výdrží.“ Povedal akoby to nič vážne nebol, akoby sa Dean len s niekým hral a bolo to iba akože. Otočil sa a sledoval Deana. Vôbec nechápal ako niečo také mohol vysloviť. „Klamal som. Nevydrží. Budeme tu stáť a sledovať ako zomiera.“ Pomyslel si sám pre seba.
„Bobby, ale ja nemôžem a ani nebudem.“ Povedal Sam akoby mu čítal myšlienky.
„ A čo chceš teraz akože urobiť, ako ich chceš zachrániť!??“
Nastalo medzi nimi ticho, každý vtiahnutý do svojich myšlienok. Bobby sa utiahol ešte viacej dozadu a posadil sa na jeden z matracov. Nemohol sa už viac pozerať na to čo dialo v núdzovej miestnosti. Proste z pod svojej deky vytiahol whisky a po par glgoch dúfal, že na niečo v takom stave príde. Ani nevedel ako dostal sa na dno fľaše. Práve v tej chvíli k nemu podišiel Sam. „Bobby, ešte nie je všetko stratene. Pomodli sa som mnou prosím.“ Žiadal ho Sam a dúfal, že nápad, ktorý sa mu vynoril v hlave.
„Modliť sa?“ „vykríkol naňho Bobby. „A za koho Sam!?? Za Boha? Za Castiela? Videl si čo mu spravili? Nás už nemá kto zachrániť.“
„Je tu nadej. Bol som si to tam nenapadne obzrieť a...“ chcel pokračovať, ale prerušila ho Deanova prosba o pomoc. V hlave sa mu vynorila myšlienka. Rýchlo privrel oči, lenže už je nezahnal. Na stole za ktorým predtým sedávali, pili whisky a podpichovali sa navzájom, teraz ležal Dean. Zvieral sa v bolestných kŕčoch, zatiaľ čo tí okrídlení bastardi ho držali a mučili s úsmevom na ich tvárach... „a na niečo som prišiel. Nie všetci sa prišli pozrieť na Castiela, pár ich chýba...aspoň myslím.“
Bobby mu venoval opilec ký a nechápavý pohľad. „A?“
„Bobby ja som nevidel Baltazára... nie je medzi nimi... nie je tam.“ Vysúkal nakoniec zo seba. Ďalší nechápavý pohľad Bobbyho, nútil Sama k činu. Už tu vážne nemienil len tak postávať. Teraz všetko zostávalo na ňom. On teraz rozhodoval o ich životoch. O ich ďalších minútach.
„Bobby, modli sa so mnou.“ Žiadal ho.
Neprebehlo ani 5 minút a pred nimi sa objavil Baltazár. Chvíľu prekvapene pozeral na ich užasnuté tvare. „Čo je? Mam niečo na tvári alebo čo?“ opýtal sa a automaticky si po nej prešiel.
„Ty si prišiel...“ skonštatoval Sam.
„A nevolal si ma? Som síce zaneprázdnený, ale na Vás si vždy nájdem čas, predsa som mu to sľúbil.“ Doširoka sa usmial. „Ozaj, keď sme pritom, kde sú tie dve hrdličky?“ Skôr ako Sam našiel tie správne slová na vysvetlenie situácie, odpoveď prišla sama - ďalší Deanov prosebný výkrik. Šokovaný týmto zvukom, vytiahol svoj nôž a zmizol. „Baltazár!!!“

Tomuhle říkáš nuda? Bylo to skvělé... a už se těším až si podáš Deana:D

Vazne si to myslis???

Holka, nuda to rozhodně nebyla Fakt super pokračko!!! Doufám, že Baltík zasáhne a Deana zachrání!!! Ale co je s Castielem

vážně.. tahle povídka mě napíná od prvních řádek:D a příslib podání Deana mě vyšponoval na maximum:D

Baltazar byl vždy takový dobrák (alespoň mně tak přišel), Dean i Castiel to mají pěkně nahnuté, tak snad jim pomůže. Co chceš Deanovi ještě provést, když teď si ho podávají andělé?? Již dopředu ho lituji.

s potesenim oznamujem, ze tato cast ma okolo 900 pismeniek tak si ho uzite a nezabite ma za ten koniec nevedela somm kde to mam stopnut...


„Je to zbabelec.“ skonštatoval Bobby keď zmizol. „ Myslíš, že si dá kvôli nám osmažiť krídelká?“
„Pochopil som...mohol si si tú poznámku odpustiť.“ Vzdychol Sam.
„Máš ďalší úchvatný nápad?“ opýtal sa Bobby.
Sam len smutne pokrútil hlavou. Zaplavil ho hnev a aj to posledne zrnko nadeje zmizlo spolu s Baltazárom. Prial si aby sa od toho okamihu stratil pľúca, aby jeho srdce prestalo bit. Už nechcel byt súčasťou tohto sveta, aj keď nevedel čo by ho potom všetkom čakalo na druhej strane určíte by to bolo lepšie. Ani Lucifer s Michaelom neboli schopní zničiť Samovu dušu a spôsobiť mu takú bolesť, tak veľkú ako cítil v tomto momente. Bol si tým istý, pretože aj keď mu stena bránila dostať sa k týmto spomienkam, par kráť sa na nej už objavila nejaká tá prasklina a jeho duša si to veľmi dobre pamätala. Potreboval si oddýchnuť, už bol príliš vyčerpaný. On nie je ten, ktorý dokáže bojovať do konca, obetovať všetko. On nie je Dean.
Bolo to prosté. Každý z nich v tom okamžiku niečo strácal. Tak ako Sam stratil vieru v sám seba, tak ako Castiel alebo Dean, ktorí postupne približovali k smrti.
Aj keď sa zdalo, že všetko skončilo nebolo to tak. Keď sa Bobby chystal otvoriť ďalšiu fľašu tekutiny, ktorej obsah mal pripomínať whisky objavil sa Baltazár. Bol doškriabaný, kríval a pod okom sa mu začal vynárať nepekný monokel, ale usmieval sa. „Sorry, že Vás ruším, ale tuším, že tu máme ešte nejakú prácu.“
„Teda aspoň ja,“... dodal, keď zbadal ich tváre. „ Ak sa už pripravujete na pohreb, mám pre Vás novinku. Je totiž otázne či sa ho vôbec dožijete. Pri tom čo sa tu deje máte vážne mizivé šance.“
Na chvíľu si získal aspoň Bobbyho pozornosť, aj keď to neboli práve najoptimistickejšie slová. Sam bol k nemu ešte stále otočený chrbtom.
„Čo tým chceš povedať Baltazár?“ opýtal sa Bobby.
„Chce tým povedať, že ak už máme zomrieť, tak to bude pre ľudí, na ktorých nám dosť záleží a ak s tým budeme súhlasiť zve nás do boji pri jeho boku.“ Odpovedal na otázku Sam. Jeho hlas bol rozhodný a plný nadeje.
„Ideálna smrť a sen každého lovca a vojaka.“ Doplnil do s úsmevom Baltazár. Sam sa otočil a pozeral sa im priamo do očí. Niečo vo vzduchu sa zmenilo. Do každého z nich sa vliala nová vlna nadej, dostavala sa úplne všade, do každej bunky v tele. Nenasledovali žiadne nadšené výkriky do boja, alebo niečo podobné. Po pár minútach v rukách zvierali svoje zbrane. Mal ísť aj Bobby, ale vzhľadom k stavu v akom sa nachádzal si ho nechali ako plán B. Bol vážne opitý pretože vôbec neprotestoval. Oboch pevne objal, teda aspoň chcel, ale Baltazár sa tento rozlúčke úspešne vyhol a tak mu len súhlasne kývol hlavou. Vedľa seba polozil nôž a ďalej sa venoval fľaši, ktorú nakoniec len pevne zovrel a pohľad uprel na Sama s Baltazára a potom na núdzovú miestnosť. Obaja muži si vymenili jednoduché pokyny a inštrukcie. Celý ten čas medzi sebou udržiavali očný kontakt. Až keď Samov pohľad preskočil na rukáv Baltazárovho saka odhalil doslova uškvarenú časť ruky a nebadane pramienky krvi, ktoré končili ako malé kvapôčky krvi stekajúce po prenádhernom striebornom meči na podlahe. Baltazár si všimol jeho skúmavý pohľad na ruku a patrične ho okomentoval. „Myslel si si, že sa na Rafaela budem zaháňať z niečím takým úbohým ako je nôž?“Usmial sa. „Šlohol som ho. Táto vecička si však nechcela odisť z Michaelovho hniezdočka dobrovoľne a musel za túto drzosť zaplatiť.“ Povedal a ešte pevnejšie ho zovrel v ruke. „Ako vidím tak nie som ani hodný držať v rukách a jemu sa to očividne tiež nepáči.“ Pokračoval keď sa mu na ruke z ktorou zvieral meč začali objavovať čierne fľaky. Niečo mu potichu sepkal. Meč postupne oslnivo zažiaril. Bol naozaj prekrásny. Baltazár to bral znak súhlasu a tak len kývol Samovi. „Winchester je čas.“
Obaja sa pousmiali, pretože im v tej chvíli mysľou prebehla tá istá myšlienka. Anjel a človek stoja bok po boku, pre záchranu svojich bratov. Takto by si to predstavoval Boh?


Rafael už prakticky dokončil svoju prácu a chystal sa prehovoriť k svojim bratom a sestrám. Niektorí zbledli, iní nadšene rozprestreli svoje krídla na znak ucti aj rešpektu a malá hŕstka anjelov sa nepatrne oddelila od ostatných si kľakli na kolená a tíško plakali pre Castielových nohách pozorujúc ako zomiera. Nič iné už preňho nemohli urobiť. Ale všetci si boli vedomí tejto prelomovej chvíli. Od teraz slúžili Rafaelovi, znova sa stali vojakmi, znova sú božou armádou a „všetko bude ako predtým“. Oni vážne verili, že to bude v poriadku. Bolo to vcelku komické - Anjeli a ich nový vodca. Veľmi komické až na to, že sa nikto nesmial.
Ticho. Nikto sa ani nepohol. Všetci dobre vedeli kto sa k nim ešte v tu chvíľu pridal. „Prišiel si akurát v čas, Baltazár.“ Prehovorila naraz jedna skupinka najbližšie pri Rafaelovi. Všetky oči v núdzovej miestnosti sa sústredili na ich nový bod záujmu- dvoch mužov v tieni železných dverí.
„Smiem hádať? Toto je Sam Winchester osobne? Je mi cťou a som rád, že sa zúčastníš tejto udalosti. Vieš, toto bude veľmi významne aj pre teba, ak sa nemýlim.“ Prehovoril Rafael s úsmevom na perách. „Pozdvihnite svoje poháre! Chcel by som pripiť na nový začiatok... vychutnával si každé slovo nasiaknuté jeho pýchou, výsmechom, opovrhovaním a nezabudol sa pri tom pozerať do oči svojho bývalého nepriateľa, zatiaľ on so záujmom sledoval nôž zabodnutý v hrudi a ani nevnímal čo sa okolo neho deje.„Prehrali ste.“
„To si nemyslím...“ ozvalo sa z rohu pri stole.

FooFighterkaSN: To si děláš srandu to takhle ukončit Máš štěstí, že nedočkavě čekám na další část, jinak... Tak rychle piš dál!!! Jsem napjatá jak kšandy

komické až na o že se nikdo nesmál.... no mě ten úsměv zmizel taky když jsem došla na konec doufám že píšeš...protože takovýto konec... no to je něco na mé slabé nervy

To jsi teda stopla v tom pravém okamžiku. Rafael si je moc jistý svojí převahou a teď dostane přes prsty. Doufám, že hádám správně od koho.

pridavam dalsi kusok, tak prijemne citanie
---
„Čo? My sme vyhrali!“
„To si nemyslím...“ Zopakoval hlas pokojne. „...nikto nevyhrá. Nikdy.“
„Na to nemáš právo...sú moji... som ich nový veliteľ “ Skríkol tento krát už nahnevaný Rafael rozhliadajúc sa po miestnosti. „Kde si?“ opýtal sa, ale odpoveďou mu bolo už len ticho.

Prudká a výrazná bolesť hlavy Sama uväznila na pár minút do tmy a do spomienok. Na rukách sa mu opäť začali vytvárať popáleniny a pomaly začali rozširovať. Baltazár so záujmom sledoval čo sa deje. Zostal zaskočený. Medzitým sa tam už objavil aj Bobby. „Došlaka, pomôž mi s nim.“ Potichu zasyčal, aby nevzbudil pozornosť. Baltazár ešte narýchlo zhodnotil situáciu pri Rafaelovi a snažil sa pritom nájsť Castiela. Nič. Očkom rýchlo prešiel aj po stole na ktorom ležal Dean. Ani naznak pohybu. Nic. Nemal z toho dobrý pocit, ale aspoň mu už jeho mučitelia dali pokoj, aspoň zatiaľ. Bolo to ako ticho pred búrkou. Ako keď Baltazár stál po boku Castiela a spolu vyčkávali na vhodnú príležitosť zaútočiť alebo obrániť sa.
Bobby sa chystal Sama preniesť, aby ho potom mohol ošetriť. Aj keď bol Bobby ešte v dobrej kondícií, preniesť Sama cez prah dverí by bol nadľudský výkon. Už teraz sa mu pod váhou jeho tela podlamovali kolená. Našťastie sa prebudil . Vystrašený spotený, bledý, ale vrátil sa. Rafael ho rýchlo podoprel z druhej stany a sám ho oprel o stenu pri dverách. Sam bol za to vďačný, pretože mu Bobbyho bolo ľúto, aj keď vyzeral, že už ako tak vytriezvel a môže im byť znova nápomocný.
„Čo to dopekla malo znamenať?“ opýtal sa Baltazár. Bobby prekvapene zastal a čakal na Samovu reakciu. Až potom mu došlo čo oprave povedal. Zneistel. „Sorry, neuvedomil som si to.“ Sam sa na neho jemne usmial a snažil sa upokojiť. Ostali naňho hladiac dva pary znepokojených očí. Telo si nakoniec vybralo svoju daň. Naplo no . Našťastie obidvaja stihli odskočiť. Baltazár sa netajil znechutením. Ale jemu bolo aspoň o čosi lepšie. „Nechcel som.“ Povedal zahamujúco. Cítil na ramene Bobbyho pevný stisk. Oprel sa o stenu a privrel oči. Snažil sa usporiadať si myšlienky. Čo tam vlastne videl? Čo to ma znamenať? Je pravda čo mu povedal?
„Mam odkaz.“ Povedal jedným dychom, otrasený novým zistením. Povedal to tvrdo a jasne, aby zakryl akýkoľvek náznak paniky, ktorá ho momentálne pochytila. „Od koho?“ začal zisťovať Bobby.
„Rýchlo, pomôžte mi vstať.“ Stopol ho Sam. „Nemám čas na vysvetľovanie.“ Po par pohyboch za pomoci Baltazára stál na nohách. Ešte pár krát si pošuchal unavene oči. Musí to urobiť. Aspoň pre záchranu Deana.
„Rafael, podaj mi ten mec.“ Prerušil krátke ticho Sam.
„Čo?“
„Podaj mi ten mec.“ Zopakoval svoju požiadavku Sam. Baltazár sa zatváril nechápavo. „To predsa... nemôžem... urobiť, nie... si... anjel.“ Starostlivo vyberal slova Baltazár teraz už so strachom v hlase. „Zničí ta.“
„Viem.“ Odpovedal úplne vážne Sam. „Požiadal ma o to.“ Baltazár ešte pevnejšie zovrel meč hladiac mu do oči. „Prosím, Baltazár.“
Meč akoby vedel, o čo ide, začal žiariť ešte viac. Sam sa ešte raz prihovoril Baltazárovi. Tento krát inak. Kľakol si na zem, vytiahol z vrecka kriedu. Privrel oči a zamyslene rozmýšľal, čo tam vtedy videl. Začal kresliť. Na podlahe sa objavili tri krátke riadky. Po skontrolovaní sa opäť pozrel na Baltazára. Ten bez akýchkoľvek ďalšieho namietania podal Samovi to o čoho ho žiadal. Dosť dlho na seba hľadeli. „To sú Enochianske znaky?“ zapojil sa Bobby, no aj keď odpoveď nedostal a tak to bral súhlas. S napätím sledoval tých dvoch. Na začiatku to vyzeralo byt v poriadku, ale len vyzeralo. Sam ho dokázal udržať v rukách zhruba 5 sekúnd. Pustil ho na zem. Musel. Sklopil zrak.
Ticho znovu prerušil Baltazár. „Pochopil si.“ Hlas mal plný hnevu. Právom. Takto zbytočne ubiehajú drahocenne minúty. Ak by mohol pohľad zabíjať, Baltazár by bol pravdepodobne mŕtvy. „Čo si mu to urobil? Pozri sa naňho.“ Vyčítal mu Bobby. „ja nič.“ Odpovedal Baltazár. „To hľa Winchester si chce hrať na hrdinu...a nepozeraj tak na mňa, to som nebol ja... to Michaelov mec mu začal rozprávať svoj príbeh.“ Vysvetľoval rýchlo. „za chvíľu bude v poriadku, len sa mu prihováraj.“ Kým si Bobby uvedomil, čo ma urobiť, Sam už bol priam mŕtvolne bledý so zvláštnym výrazom na tvári. „panebože.“ Prekrútil očami približujúc sa k Samovi. Pre istotu sa priblížil z boku keby ho náhodou znovu naplo. Chytil ho za ruku. Bola nepríjemne ľadová. „Pozri sa mi do očí.“ Povedal sústredene. Preplieskal ho a snažil sa to urobiť jemne. Keď si konečne získal jeho pozornosť, začal sepkať pár slov hladiac mu neustále do očí. Ak Sam otočil hlavu znovu si ho našiel a pokračoval, Postupne sa Samovi do tvare vracala farba. Nakoniec sa oprel o taktiež o stenu. Zničený. „Sľúbil som, že ak sa mu stane čokoľvek ochránim vás.“ Povedal chrapľavým hlasom.
„Ja to spravím a dodržím aj to čo mi odkázal.“
„Nie.“ trval na svojom Sam.
„Ale ja ti to tiež nedovolím.“ Povedal už teraz výhražne Baltazár. „Tebe nestačilo?!! Skoro si odišiel!“ Skríkol.“Necháš ten mec tu. Aspoň takto Castielovi odplatím, čo všetko pre mňa spravil. Nakoniec... Dean ta bude ešte potrebovať. Obidvoch.“ Traja muži sa spoločne obzreli. Ich pohľad zastal na Deanovi. Sam chcel ešte namietať no už nestihol.
Baltazár uchopil meč. Čím bol bližšie, tým väčšmi pútal pozornosť, pretože meč ešte viac žiaril, akoby sa nevedel dočkať. Krídla anjelov sa pri pohľade na Michaelov meč stiahli. Sledovali každý Baltazárov pohyb. Mec polozil vedľa Deana. Teraz mu zostal už len jeden rozkaz. Predieral sa cez svojich bratov a sestry snažiac sa nájsť Castiela. Napokon ho uvidel. Zachytil ho práve včas. Pohľady anjelov sa znova obrátili k stolu. Atmosféra zhustla. Napätie sa dalo krájať. Rafael nedokázal skryt nervozitu.
Nemalo cenu sa už skrývať a predstierať. Teda ako sa to vezme. Teraz ale nebol čas na toho chudáka, ktorý sa tak veľmi vzpieral, no keď predsa len podľahol a pod náporom spomienok súhlasil z touto dohodou. Telo sa poddalo jednoducho, ale z nejakého dôvodu sa aj tak jeho časť schránky bránila. Nevedel prečo. Najprv si myslel, že to je kvôli tomu čo zažil v pekle. Alaistar si nemohol proste nechať ujsť takú vzácnu príležitosť. Vedel, že celé hodiny pred tým ako z dohodou súhlasil ho mučili. Po celom pekle sa šírili jeho výkriky striedajúce sa s modlitbami. Nie k Bohu, ale anjelovi. Po celý čas ho nenapadne Sledoval. Toto bola ta jeho práva schránka- Dean Winchester.


Ľadový vietor hladil Deanovo bezbranné telo a hrkajúce sa reťaze, ktoré mu obopínali ruky a nohy. Bol bezmocný. Bol ako muška chytená do siete pavúka, čakajúca na svoju smrť. Mučenie postupne naberalo intenzite. Aj keď to bolo zbytočné, Alaistar si len chcel potreboval vykompenzovať zradu svojho najlepšieho žiaka. Bola to preňho len zábava. Všetko to teatrálne vpichovanie nožov, rezanie, vypadanie vnútorností, sťahovanie z koze. Zlomyseľné úsmevy striedali slová ponižovania, zatiaľ čo Dekanova bolesť i slzy vystriedala nadej a modlitba..Reťaze zarývajúce sa do zápästia dali pri každom pohybe Deanovi jasne najavo, že nemá šancu, tak ako pekelní psy trhajúce jeho posledne zvyšky mäsa. A stále dookola. Michael sa najprv nedokázal zmieriť z úlohou, ktorú mu Otec pripravil. Vedel však, že to tak musí byť. Zazlieval mu, čo spravil. Nechať bojovať brata proti bratovi. Bol to však rozkaz a on ich vždy plnil. Mal to byt veľkolepý súboj. Len pre Ľudskú odvahu, nadej a lásku skončil spolu s Luciferom v klietke. A teraz mal napraviť chyby či už ľudské alebo Otcove pre jeho slepú lásku k nim. Jeden z anjelov si proste zmyslel, že znova nastane Apokalypsa, aby nastal disciplína a poriadok, ktorú im Otec zobral, keď odišiel a vydal sa sám medzi ľudí. Bol unavený z vecných i nezmyselných bojov a rozkazov. Kým sa s tým všetkým Michael zapodieval, ani si neuvedomil, že tam Dean už nie je. Všetko to preňho začalo od znovu, len v anjelskom vydaní. To už však nemohol nechať, len tak. Ani nevedel, ktoré mučenie je hroznejšie. On mal byt predsa spôsob ako mohol nájsť pokoj, odisť za otcom a stať sa tiež človekom. Prinútil bratovu ľudskú schránku, Sama Winchestra, aby sa znova vrátil do spomienok z pekla, v ktorom mu nechal odkaz pre Castiela, jediné anjela, ktorého Otec vrátil naspäť. Zámerne spomenul aj plán z jeho bratom. Ako takú malú pomstu. Oko za oko a zub za zub...


Keď sa pomaly schádzal zo stola, zarazil sa. Dean sa bránil aj napriek tomu, že mu vysvetlil, čo všetko zahŕňa byt archanjelovou schránkou. Zhoršoval to. Obaja boli dosť vyčerpaní a tento Deanov vzdor len všetko komplikoval. Snažil sa to obom uľahčiť a tak postupne skúšal vybrať všetky „drobnosti“ v tele po ich mučiteľoch zostali a zároveň hodnotil stav. Nebolo to jednoduché. Zopár ich tam však musel nechať. Cítil voči Deanovi ľútosť. Spomenul si na to čo ho učil jeho otec o ľuďoch. Na to sa jedného dňa dvere na klietke otvorili so slovami, že ma preňho Otec úlohu. Pochopil až pri pohľade na dvoch mužoch. Boli v úzadí celej tejto komickej situácie a pri pohľade naňho mali v očiach, len číry strach. Dean sa prestal brániť a plnú moc nad jeho telom prenechal Michaelovi.
„To nie je možné.“ Skríkol vydesený Rafael zvierajúc svoj nôž.
Vážne? “ spýtal sa ho so záujmom Michael.

Teda!!! Chudáček Dean Já to jeho utrpení už nemůžu dál snášet!!! Copak to nikdy neskončí?! A teď je v něm navíc Michael Ti andělé prostě nedají pokoj!!! Křidýlka by to chtělo přistřihnout!!! Začínám se obávat, že Dean už velkou naději na přežití nemá...

hlavně ať nám neumře

Tak Deana jsem tipla správně, ale že v něm bude Michael?? Také to nevidím dobře, až Michael opustí Deanovo tělo, asi z něho bude jen "hadrová panenka". Ach jo.

Pri čítaní tejto poviedky som po hlbokom a produktívnom zamyslení sa došla k zaujímavému záveru: FooFighterkaSN, si anjel...

znova dakujem za komentare, som rada za kazdy jeden ... just-me musim ta sklamat ja som len obycajný clovek ... prijemne citanie


Na chvíľu samého seba prekvapil jeho hlas. Znovu tak jasný a dokonale zreteľný, šíriaci sa po celej miestnosti. Pozvoľna ukladal jednu nohu vedľa druhej ignorujúc fakt, že Dean mal pozdĺž celej ľavej nohy dlhú ako aj pomerne hlbokú reznú ranu. Naplno sa ale venoval chôdzi. V zelených očiach sa teraz pohrávali iskričky svetla, ktoré pochádzali z odrazu meča ako aj z Michaelovej prítomnosti. Dokonca celého Deana obklopovalo nejaké nejasné svetlo. Vyžarovala z neho dokonalosť a božskosť, Sam si ani nepredstavoval, že to môže byt takéto predsa len v porovnaní s nim a Luciferom, bola toto pastva pre oči- zázrak. Bol to aj znak toho, že ešte žije. Sam nechápal. Najprv sa nemohol ani pohnúť. Bobby ho chytil za rameno v presvedčení, že sa za Deanom rozbehne alebo urobí nejakú inú hlúposť. Sam len s údivom hľadel na svojho brata. Lenže nie nadlho. Bol síce rád že Dean žije alebo skôr prežíva ale bol si aj vedomí toho, že teraz je to len vďaka Michaelovi, no nato čo sa stane po tom ako sa to všetko skončí nechcel radšej ani pomyslieť. Pichlo ho v srdci pri tej myšlienke a nebol sám.
„Michael, si to vážne ty?“ odvážilo sa ozvať to dievčatko so svetlohnedými vlasmi, ktoré prehovorilo aj ku Castielovi. Michael neodpovedal. Jeho bratia a sestry ho tak nechutne sledovali. Čakali na jeho slová alebo lepšie povedané rozkazy. No on im nemal viac čo povedal. Hambil sa za nich, pretože ich správanie teraz len dokazovalo ich jednoduchosť a naivitu ako aj vernosť Bohu. Teraz sa ale musel sústrediť na dôležitejšie veci. Opatrne prechádzal popri „svojej rodine“ a zastavil sa až pred Rafaelom. Potom sa otočil smerom k dverám. Niečo ho donútilo ostať stáť. Toto neplánoval. Šírilo sa to rýchlejšie ako predpokladal. V jednej chvíli ešte dokázal ochraňovať či pohybovať Deanom a v druhej... V tom vlastnom tichu začul len Alaistrov smiech, cinkot meča na zem a pocit prívalovej vlny, ktorá ničila všetko, čo sa snažil Michael napraviť pre ich spoločnú záchranu. Bola taká silná, podmanil si ho. Dean sa opäť zmietal v mukách a v bolesti. Michael sa ocitol na nejakej pláži. Pocítil zrniečka piesku pohlcujúce jeho nohy. Bolo to prijemne. Po niekoľkých krokoch zastavil a nechal si hladiť svoju tvár morským vánkom zatiaľ čo sa mu na nej pohrávali slnečné lúče. Keď ich otvoril naplneným šťastím a pokojom vybral sa ďalej. Až po chvíli si uvedomil, že každý ďalší krok je čoraz ťažší. Z čela si neustále musel utierať pot. Nakoniec celkom vyčerpaný padol tvárou do piesku. Čoskoro sa zamračilo a spustil sa lejak. On sa však nepohol. Únava ho predsa len premohla a zaspal do spánku v spoločnosti svojho otca. Dlho sa len tak bezstarostne rozprávali. Uvedomil si však že je to len spomienka z čias keď ešte dokázali všetci štyria bratia tráviť čas v spolu s otcom. Keď sa prebudil naďalej ležal v piesku, ale už znova svietilo slnko. Niekto sa k nemu nesmelo približoval. Vedel kto to je. Vzduch bol nim dokonale napätý. Nechal nech zodvihne zo piesku. Robil to veľmi opatrne a z neskrývanou úctou. Prevesil si Michalovo rameno cez svoje. Za necelých 10 minút obidvaja sedeli na jednej zo skál s nohami ponorenými do piesku. Ani jeden za ten čas neprehovoril. Nebol na to dôvod.
„Michael!!!“ prerušilo ticho naliehavé volanie. „Dean !!!“
Morský vánok sa im z vlasov odfukoval nepatrné zrniečka piesku. Obaja nehybne sedeli. Hľadeli na svoje bosé nohy v piesku ponorených do vlastných myšlienok. Opäť zaznelo to naliehavé volanie. No znova bez nejakej reakcie. Ignorovali ho, aj keď vedeli, že neuniknú a vedeli čo bude aj návrat späť znamenať. Ale to už bolo jasné dávno. Vedeli, ako to skončí, no nikde v srdci boli stále verní svojim otcom, ich rozkazom a predstavám... Michael nastavil svoju tvár slnečným lúčom.
„Musíme isť.“ Povzdychol si.
„Viem.“
„Nemusíš mat strach, Dean. Urobím pre to všetko čo bude v mojich silách, ale nič nesľubujem.“Nedodal: „A možno to bude posledná vec ,ktorú obaja urobíme.“, a aj keď to nebolo povedané nahlas odrážalo sa mu v očiach. Dean naňho nepozrel, vedel že šance sú mizivé. Michael ho sledoval aj napriek tomu, že mal ešte stále sklonenú hlavu. Bol trpezlivý, nikam ho netlačil. Obaja Potrebovali len trochu viac čašu, na teraz si Dean toho prežil dosť a tu, na tomto mieste, boli ďaleko od krutej reality, tu mohli načerpať silu, tu bol šťastný on. A potreboval aby bol silný hlavne Dean. Pohľad mu skĺzol na jeho vyhrnuté rukávy odrývajúce ním čerstvo zahojene jazvy ako aj stopy po boji s reťazami na zápästiach. Uvedomoval si, že to nebude na krátko. Nechal ho vysporiadať sa s tými emóciami bičujúce jeho dušu. Veď teraz oproti nemu sedela jedna z najúžasnejších miliónov duší s neuveriteľnou energiou a silou, aké Boh vytvoril, aspoň tak sa povrávalo v nebi, zatiaľ čo Michael mal dokonca možnosť si ju podmaniť a ovládať . Vďaka nej ostal na žive. Vlastne ho zachránila, nateraz. A on mu to partične oplatí. Všetok doposiaľ nahromadený hnev voči tomuto človeku sa za ten krátky čas v jeho spoločnosti pominul. Nevedel ako, ale proste zmizol. Cítil, že je to tak správne. Dean nakoniec po dvoch západoch slnka prehovoril.
„Teraz sa zmenili podmienky...teraz sa zmenilo všetko.“
„Všetko je také aké bolo. Okrem teba...a mňa.“ Pousmial sa.
Dean opatrne zdvihol hlavu a pozrel sa na Michaela. Čakal na jeho reakciu. Jeho nádherné zelené oči boli pohltene do tmy. Boli ponorene do temnoty a zla. Navzdory tomu sa teraz naňho hľadel Dean. Navzdory tomu sa mu po lícach stekali slzy. Navzdory tomu ešte stále svietilo slnko a piesok bol prijemne teplý. Michael však musel priznať, že na chvíľu ostal prekvapený ba priam zaskočený Alastairovou krutosťou. Nemal strach z Deana, ešte stále mohol dokončiť svoju úlohu zachrániť upadajúce nebo a byt znova z milujúcim otcom . Nič nebolo stratene a čo bolo hlavne Dean aj napriek tomu neúnavne bojoval o svoj život, o to aby sa mohol postaral o Sama, aby dodržal sľub otcovi. A navyše tu bol ešte Castiel.
Obaja na seba dosť dlho hľadeli. Až keď Deanovi uschla na tvári posledná slzička znovu prehovoril.
„Ideme Dean. “ povedal Michael a znovu sa ocitli na podlahe. Michael znovu prevzal kontrolu nad Deanom, ktorý sa v sebe snažil držať pod kontrolou svoje nove „ja“.
„Rafael!!!“ Vykríkol Michael a tým si okamžite získal pozornosť všetkých. Aj keď ešte stále ležal na zemi dokonale cítil teplo krvi vpíjajúcej sa do oblečenia. Bola čerstvá a bolo veľmi jednoduché domyslieť si dôvod prečo. Cítil tlak medzi lopatkami. Uvedomoval si iba jedno, telo si vyžadovalo veľmi rýchle ošetrenie. Každý aj najjemnejší pohyb by bol momentálne príliš nebezpečný. Obaja aj Dean, veľmi dobre vedeli, čo sa bude diať ak sa postaví aj keď bude ešte schopný udržať Deana ako tak po hromade. Tentoraz však nezáležalo na tom čo bude. Snažil si ujasniť novo vzniknutú situáciu v akej sa teraz nachádzali. Došiel k jednoduchému záveru. Po prvé nové neindifikovatelné zranenie na chrbte a po druhé mec už nemal pri sebe. Opäť v ňom narastala ta neznáma vlna zla čakajúca na tento moment. Rýchlo musel pristúpiť k niečomu, k čomu nebol nikdy nútený, k niečomu preňho nelogickému no keď k nemu prehovoril Dean a požiadal ho ešte viac si uvedomoval vážnosť situácia a po prvý krát v živote s hrôzou v očiach a v hlase žiadal o pomoc.

FooFighterkaSN:No tak to bylo naprosto awesome Jsem ráda, že jsi vztah Deana a Michaela popsala takto. V spn byl jejich vztah vykreslen vždy tak, že Dean Michaela nenáviděl a za žádnou cenu se nechtěl stát jeho vesselem. Tady si k sobě nachází dokonce cestu. Moc se mi to líbilo a jsem zvědavá, co bude dál

bohdy mi vzala myšlenku... já mam Michaela teď skoro až ráda.... krásné, zvlášť na té pláži.....