Rainbows in the Dark

Takže toto je ďalší kúsok z pera MuffyMorrigan

O čo pôjde? Už klasicky, hurt!Dean a protective!Sam... Mňa tá poviedka chytila hneď od začiatku a dúfam, že sa bude páčiť aj vám.

Takže začíname...



Kapitola 1

Sama zobudil zvuk Deanovho hlasu. Dean znova rozprával. Po týždni stále pochmúrnejšieho ticha a osamelého pitia by si jeden myslel, že bude rád, že jeho brat zase rozpráva. Ale toto bolo iné. Dean rozprával zo spánku, tá istá nočná mora, tie isté slová, ten istý rozhovor, už celé dni.
Sam si robil starosti.
Začalo to takmer pred dvomi týždňami. Sam vedel, že jeho brata niečo ťažilo. Bol utiahnutý a uzavretý. Už pár nocí Dean mizol, vracal sa do hotela neskoro, pil a nebol ochotný hovoriť so Samom o tom, čo sa deje. Sam to skúšal, pri káve, cez obed – dokonca aj keď Dean pil. Ale vyzeralo to tak, že nič z toho k Deanovi nepreniklo.
Sam bol trpezlivý. Dean upadol do takejto uzavretej nálady, keď sa s niečím trápil, už aj predtým, ale po pár prepitých nociach – a zvyčajne aj nejakých barových bitkách – bol zase sám sebou. Ale tentoraz sa tak nestalo a to bol dostatočný dôvod, aby sa začal znepokojovať.
Sam našiel na internete pár zaujímavých noviniek a šiel s nimi za Deanom jeden večer, skôr než sa Dean stihol vytratiť na potulky. Hľadal niečo, čokoľvek, čo by mohlo jeho brata zaujať a myslel si, že to našiel. Čosi kaličilo a ničilo ľudí vo Farmingtone v Novom Mexiku. Telá, alebo lepšie povedané, malé kúsky tiel, boli nachádzané po celom meste. V parkoch, na prázdnych parkoviskách, v katolíckej škole a dokonca aj pri Národnom Monumente.
„Vyzerá to ako niečo, čo by sme mali skontrolovať, Dean,“ Sam dúfal, že vytiahne Deana z jeho čiernej nálady.
„Hej, čokoľvek, pôjdeme tam ráno,“ odvetil mieriac k dverám.
„Útoky tam sú každú noc. Myslím, že by sme mali vyraziť teraz, chlape,“ povedal Sam. Uvedomil si, ako zúfalo je kvôli bratovi znepokojený. Myslel si, že lov by mohol pomôcť.
„Čokoľvek,“ Dean zhrabol svoj batoh a vypochodoval z hotela, v aute si sadol na miesto spolujazdca a vytiahol fľašu Jacka. „Šoféruješ.“ Sam sa díval na brata keď otváral dvere auta. Dean sa len veľmi zriedka dobrovoľne vzdal riadenia Impaly. Sam bol znepokojený.
„Dean...“ ozval sa Sam, keď nastupoval do auta, „Musíme si pohovoriť.“
„Nie pohovoriť. Piť.“ Dean si potiahol z fľaše. Zase mlčal, aj vtedy, keď Sam zastavil kvôli tankovaniu, aj vtedy, keď nakoniec došli do cieľa, aj vtedy, keď ich Sam ubytoval v hoteli U tancujúceho kojota. Nepovedal ani slovo, nič.
Dean prespal väčšinu rána a keď nakoniec vyliezol z postele, nebol schopný robiť niečo užitočné, bol podráždený a, až na pár zlostných slov, tichý.
Sam našiel meno poslednej obete. Pearl Rivasová bola vedúcou roztlieskavačiek na strednej škole a vyšla si von s priateľmi noc predtým. Podľa policajnej správy, vyrazili von z mesta na miesto, kam s obľubou chodievala popíjať stredoškolská mládež, založili si oheň a začali párty. Krátko po polnoci Pearl odišla z oslavy a potom jej priatelia hlásili, že počuli zvieracie vrčanie a jej krik. Polícia našla dosť na to, aby ju mohli identifikovať, ale nič viac.
Takže Sam a Dean vyrazili na miesto útoku, umiestnené mimo mesta. Sam sa obzeral po nejakom dôkaze, alebo čomkoľvek, čo s tým mohlo súvisieť. Našiel miesto, kde bola Pearl zavraždená – len ťažko sa dalo prehliadnuť – v tom piesku musela byť každá kvapka jej krvi. Jediné ďalšie zaujímavé veci, ktoré našiel boli nejaké rytiny v skale a zvláštne vyzerajúca zvieracia stopa. Sam si spravil obrázok rytín i stupaje. Šiel pohľadať Deana a našiel ho sedieť na skale a dívať sa na údolie.
„Dean, našiel si niečo?“ Jeho brat potriasol hlavou a vykročil smerom k autu. Sam sa vliekol za ním. Pokiaľ mohol povedať, okrem pár nahnevaných odvrknutí, bolo to už takmer 36 hodín, odkedy s ním Dean naposledy hovoril. Sam sa cítil tak trochu stratený, zvyčajne spolu počas práce hovorili, ale teraz, nič.
Tá noc bola prvá, keď Sama zobudilo Deanovo rozprávanie zo sna. Sedel a načúval bratovým slovám, niektoré boli zreteľné, iné nie, niektoré mu úplne lámali srdce. Dean bol celkom odkrytý. Zraňovalo ho, počúvať to. Robilo mu to starosti. Nasledujúce ráno Sam bojoval s tým, či o tom má alebo nemá z Deanom hovoriť. Nakoniec sa rozhodol, že nie, presviedčal sa o tom, že jedna zlá noc predsa nič neznamená.
Pokračovali v love, bol tu ďalší mŕtvy, tentoraz mimo mesta v jabloňovom sade. Sam našiel na zemi nejaké krvavé škvrny a ďalšiu z čudných stôp v mäkkej zemi popri okraji zavlažovacieho jarku. Dean ho nasledoval, aj keď v skutočnosti nehľadal nič.
„Dean, čo si myslíš? Vyzerá to ako rovnaký druh stopy. Ako to podľa teba vyzerá? Myslím, že je zvieracia, ale zdá sa príliš veľká,“ obzrel sa za bratom. Dean len pokrčil plecami. Takmer celý čas, odkedy prišli do Farmingtonu, Dean neprehovoril ani slovo, okrem tých v spánku. Ani jedno.
O tretej ráno Sama prebral zo spánku zvuk Deanovho hlasu. Vyzeralo to, akoby mal ten istý sen ako predchádzajúcu noc. Prinajmenšom podstata rozhovoru bola tá istá. Sama zaujímalo, aká je šanca, že niekto môže mať dve noci za sebou rovnaký sen.
Nasledujúce ráno bol Dean ešte tichší a utiahnutejší. Bol tu ďalší útok, míľu od miesta, kde sa stal ten z predchádzajúcej noci, na ďalšom obľúbenom mieste, kam chodievala popíjať mládež. Sam našiel stopy veľmi rýchlo, teraz, keď už vedel, čo má hľadať, a taktiež našiel ďalšie podobné skalné rytiny, ako tie, ktoré našiel prvý krát. Urobil si z nich obrázky a vyrazili späť do hotela.
Keď dorazili, Sam si sadol k výskumu a Dean si ľahol do postele. Do pätnástich minút zaspal a o pol hodiny neskôr začal rozprávať. Sam prestal s výskumom a počúval. Dean sníval – musel snívať – o ich otcovi, najmenej polovica rozhovoru, ktorý Sam počul, smerovala k „otcovi“.
„Do čerta, otec!“ Pri tomto sa Sam takmer usmial. Ten jediný krát, keď sa on pokúsil zakliať pred Johnom Winchesterom, cítil v ústach chuť kvetinového hotelového mydla ešte niekoľko dní. „Vážne to urobím.“ Pokračoval Dean, znel akoby odpovedal na nejakú otázku, potom začal s niečím, na čo Sam začínal myslieť ako na „litánie“.
„Takmer som dovolil, aby Sammyho zabili, znova. Moja vina. Priviedol som ho späť do tohto života, nechcel to, chcel byť na univerzite. Moja vina. Jessica je mŕtva, pretože som ho odtiaľ odviedol. Moja vina. Dáva mi to za vinu, ja viem, a má pravdu. Je to moja vina. Nikdy som ho nemal brať späť, nie po Indiane. Moja vina. Ľudia umierali, pretože som neurobil dosť. Moja vina. Mohli Sammyho zabiť. Moja vina. Moja vina, otec.“
Sam sa pripravil na to, čo malo nasledovať, niečo, z čoho ho mrazilo do špiku kostí už tú prvú noc, a tiež tú predchádzajúcu. „Samozrejme, že to urobím. Umriem preňho. Samozrejme. Viem, že sa to blíži. Bude v poriadku. Bude v poriadku, bezo mňa mu bude lepšie. Nikdy som mu nemal dovoliť, aby ma vzal k tomu liečiteľovi vierou. V škole by bol v bezpečí. Samozrejme, že preňho zomriem.“ Sam si uvedomil, že to, čo ho desilo najviac, bolo, že Dean povedal umriem, nie umrel by som – spomenutie nejakej možnosti – ale umriem, neodkladne. Desivo neodkladne.

wow ...tak toto vypadá hodně zajímavě......

toto já opravdu ráda - opět jsi se mi trefila do vkusu, takže se, just-me, budu zase těšit, až nás obdaříš další částí, díky tvému překladu.....

Dean a jeho vina.....věčné téma spn......

just-me: Opravdu se tato povídka rozvíjí zajímavě, tak netradičně. Jsem zvědavá na pokráčko.

Tak to je zajímavé... už se těším na další... tak hurá do toho... a vážně máš na výběr neskutčnou trefu

Překládej, překládej, tohle vypadá dost zajímavě.
Sice slovenštinu jako jazyk nelouskám zrovna s nadšením, ale pro ff všechno!

Super ďakujem za ďalšie dielko od M.M. vyzerá to skvelo, veľmi sa teším na ďalšiu

takže ďalšie pokračovanie, nech si chlapci užijú svoje...(a vy s nimi )

Dean teraz odpovedal na otázky, ako keby tu ich otec sedel a hovoril s ním. Tá istá odpoveď, presne tá istá. Na konci toho všetkého zase upadol do nepokojného spánku. Žiadne ďalšie slová, nič.
Sam si prehrabol vlasy. Jedna nočná mora sa dá očakávať, druhý totožný sen – no, možno. Ale tri? Presne také isté? Toto rozhodne značilo problém. Dean bol zraniteľný po tom prípade so strigou, možno potom Dean otvoril vo svojom vnútri niečo, čo nemal. Ale aj keď jeho zlá nálada začala ešte predtým, než prišli, sny začali až potom, čo prišli do Farmingtonu, má to niečo spoločné s lovom?
Dean vstal okolo štvrtej. Vyzeral dezorientovaný a vyčerpaný, keď vstal z postele. Sam k nemu došiel, keď už stál pri posteli.
„Dean?“ ozval sa Sam prosebne. „No tak, začni hovoriť, možno si chceš pozrieť niečo v telke? Za pol hodiny ide Spinal Tap.“ Žiadna reakcia, nič. Schmatol brata za rameno a trochu ním potriasol. „Chceš niečo jesť?“ Nič, Dean sa naňho dokonca ani nepozrel a Samove starosti začali vrieť a prekypovať – až prešli do hnevu. „Dočerta, Dean! Hovor so mnou!“
Dean sa pozrel skrz neho a potom vyrazil niekam na vzduch, prinajmenšom to Sam predpokladal. Nepovedal nič.
Sam si vzdychol. Jeho starosti a znepokojenie sa stále viac a viac prejavovali ako podráždenie a hnev. Dokonca sa znížil až k škriepnosti. Zúfalstvo, ktoré pociťoval z toho, čo sa dialo s jeho bratom, neustávalo väčšinu nocí. Poriadne nejedol, poriadne nespal, a jediná vec, ktorá zvyčajne robila veci lepšími – Dean – bola úplne neprítomná.
Pokúsil sa zakryť svoj výbuch. Šiel do potravín pri hoteli a kúpil niekoľko výberových pochúťok pre Deana. „Nové vylepšené obrovské“ balenie M&M, Doritos a miestne pivo. Keď sa vrátil do hotela, aj Dean už bol späť, sedel za malým stolom. Samovi to pripadalo, ako keby to ani nebol celkom jeho brat.
„Priniesol som nejaké jedlo, pokiaľ teda môžeš nazvať tieto blbosti jedlom,“ Sam sa silene usmial a položil tašku na stôl. Dean sa natiahol a nazrel do tašky, vytiahol pivo a otvoril ho.
„Nemyslíš si, že by si mohol aj niečo zjesť?“ Sam sa snažil spomenúť si, kedy vlastne naposledy videl svojho brata jesť. „Ale, no tak, človeče. Musíš jesť, to sa chceš vyhladovať na smrť alebo čo?“ V momente, ako žartovné slová opustili jeho ústa, oľutoval ich. Dean zdvihol zrak a na okamih Sam uvidel v jeho očiach potvrdenie, videl hlboký zármutok, ktorý mu vzal dych, a videl odpoveď na svoju vtipnú otázku – áno.
Teraz, o deň neskôr, Sam stále lovil beštiu. Bola to výzva, tým si bol istý, a bol si istý aj tým, že to bolo kruté a divoké zlo. Bol si istý, že to nebol ani skinwalker, ani čierny pes. Bol si istý, že to bolo niečo staré. Niečo veľmi staré, v skutočnosti staroveké. Požierač duší. Prvú zmienku o ňom našiel v „Egyptskej knihe mŕtvych“, a ďalšie poznatky v iných posvätných textoch. Podľa niektorých to stvorenie bolo služobníkom bohov, iný v ňom videli iba stvorenie zla, moru, spojenie odplaty a smrti. Stvorenie, ktoré pohlcuje duše hriešnikov a následne konzumuje ich telá, nenechávajúc nič.
Po rozhovoroch s jedným alebo dvoma priateľmi obetí sa začal vynárať vzorec a Sam si myslel, že to malo niečo spoločné s tým, čo sa dialo s jeho bratom. Každý, s kým hovoril, povedal, že ich priateľ sa stával stále viac a viac utiahnutým, Pearlin priateľ povedal, že začala hovoriť zo sna o veciach, ktoré spravila, o chybách, ktoré spravila a o tom, ako chce proste zomrieť. Príbehy pripomínali to, čo sa dialo Deanovi.
Teraz, po množstve podobne končiacich rozhovoroch, si bol celkom istý, že vie, kde to zaútočí, myslel si, že našiel ďalšiu obeť, tentoraz učiteľa, takže teraz čistil zbrane a uisťoval sa, že je všetko pripravené. Dúfal, že objavil správny spôsob, ako to zabiť, a preto plnil náboje do brokovnice kamennou soľou, striebrom a zbierkou posvätných bylín, podľa deviatich rôznych tradícií.
Vzdal sa už pokusov primäť Deana k tomu, aby s ním hovoril. Dean stále neprehovoril ani slovo, a stále mal ten istý sen. Vlastne, Dean driemal – vyzeralo to že postupne zaspáva – a znova začal snívať. Sam sedel a počúval, ako sa prepracováva cez litánie, cez uisťovanie, že Samovi bude bez neho lepšie, cez stretnutie otázok a odpovedí. Sam si odsadol, lenže tentoraz toho bolo viac.
„Áno, otec, viem. Dnes večer.“
„Nie som si istý, či by si mal ísť,“ ozval sa Sam, keď jeho brat ten večer vstal. „Ešte stále nie si celkom sám sebou a táto vec...“
Dean sa naňho pozrel, skutočne sa naňho pozrel, prvý krát po niekoľkých dňoch. „Nie, pôjdem.“
„Dean,“ Samov hlas bol sfarbený znepokojením. Dean ho ignoroval. „Do čerta, Dean! Musíš sa z tohto vytrhnúť! Takto s tebou pracovať nemôžem. Veď už vlastne ani nerobíš. Jediné, čo robíš, je spánok a pitie a ja už toho mám skutočne plné zuby! Pokiaľ to nechceš ťahať spoločne, tak proste môžeš odísť. Nechaj ma loviť. Ja už sa viac nestarám!“
„Fajn, nestaraj sa. Ja to beriem,“ odštekol, potom sa odmlčal, „Sam, ja...“
Pokiaľ Sam dúfal, že táto Deanova reakcia otvorí priehradu, mýlil sa. Toto bolo všetko, čo Dean povedal predtým, než vyšiel z hotelovej izby. Sam stál chrbtom k dverám a snažil sa znovu dosiahnuť pokoj. Nemyslel to tak. Myslel tým, že sa trápi – v skutočnosti bol od starostí celý bez seba. Myslel tým, že sa nestará o lov. Myslel tým, že jediné, čo ho zaujíma je to, čo sa deje s Deanom. Myslel tým, že Dean by si mal odpočinúť. Myslel tým, že Dean by si mal na čas odpočinúť od lovu. Myslel tým...
„Otec?“ Deanov hlas za ním znel zmätene.
Sam sa otočil, na hotelovom parkovisku stála vec s obrovskou strapatou kožušinou, so smradľavým dychom, páchnucim smrťou. „Dean!“ Sam sa pohol k dverám, dvíhajúc brokovnicu. Vypálil a zasiahol netvora do krku. Vec sa k nemu s vrčaním otočila.
„Sam?“ Výstrel dostal Deana z jeho omámenia. Zdalo sa, akoby prichádzal k sebe. „Sam! Nie!“ Hodil sa na netvora. Zahnalo sa to, chytiac ho cez hrudník. Dean sa zrútil k podlahe.
Sam videl, že jeho brat padol, videl netvora, ktorý sa pohol Deanovým smerom, ale ovládol sa natoľko, že bol schopný vypáliť druhú strelu priamo do veci. Krátko to zvresklo a potom sa zvalilo.
Sam sa hnal k Deanovi.
Jeho brat bol stále pri vedomí, ale krvácal. Vážne. Sam pritlačil ruku na zranenie a cítil ako sa živé mäso pohlo pod jeho rukou. Dean zaúpel. Sam pritlačil silnejšie, dúfal, že spomalí krvácanie. Nefungovalo to. Ľavou rukou vytiahol mobil a vyťukal 911.
„Som pri hoteli „U tancujúceho kojota“. Môjho brata prepadli. Myslím, že krváca na smrť.“
Povedali mu, aby zostal na linke, potom mu povedali, že pomoc je na ceste. Hovorili mu všetky tie upokojujúce veci, ktoré nič neznamenali. Zložil telefón a pritlačil aj druhú ruku na Deanov hrudník.
Dean zastonal a pozrel naňho. „Zdá sa, že sa ti plní želanie, Sam. Chcel si, aby som odišiel,“ povedal s trpkosťou. Trasľavo sa nadýchol. „Sam, ja...“ Deanove oči sa pretočili dozadu a zmĺkol. Žiadne ďalšie slová, jeho dych sa spomaľoval, jeho srdce pracovalo a potom, nič.
Zavíjanie sirény naplnilo parkovisko, ale pre Sama tu nebolo nič, len jeho brat, ležiaci bez života pod jeho zúfalými rukami.
„Dean, nie,“ Sam držal ruky na mieste, jeho zrak sa rozmazával, keď mu začali padať slzy.

ty...tak tohle je paráda...a zase to končí v tom nejlepším... skvělý překlad vážně... moc moc díky

teda možná se budu opakovat, ale tyhle staré spn povídky mi opravdu chyběli - neřeší se žádnej konec světa a podobné nesmysle, ale řeší se vztahy.....a jako vždy, zase to odnáší Dean....

děkuji naší PŘEKLADATELCE - za super práci a děkuji autorce (i když ta si to sotva přečte ) ze úžasnou povídku...

just-me: Díky za překlad. To je právě ono, skončit v tom nejnapínavějším. A teď se můžeme domýšlet, co se děje dál. Zemře Dean bratrovi v náručí nebo přežije?? Né, já věřím, že přežije.

janča a vlastne aj Terrik: ani nie tak v najnapínavejšom, ako na konci prvej kapitoly
A čo sa Deanovho prežitia týka, dočkajte času, ako sa hovorí, na preklad čaká ešte päť alebo šesť kapitol, sama teraz neviem presne...
Nemix: možno sa budem opakovať aj ja , ale Apokalypsy a Postapokalypsy a anjelov mám nateraz aj ja celkom dosť, takže si aj ja chcem od nebeských, pekelných a očisteckých entít trochu odpočinúť ...

Úžasný preklad, ako vždy dokonalá poviedka a ten konec už nech je ďalšia časť lebo ... ďakujem za výborný preklad

Tak jak tak koukám, tak jsem málem prošvihla další skvělou povídku

Ježííííši, co to jako má být???? To už tady dlouho nebylo, aby Dean umřel a časové zasazení povídky je perfektní, fakt to chce si odpočinout od posledních událostí a opět perfektní práce - i já se slovenčinou horko těžko prokousávám, ale tohle mi jde fakt snadno

PS: just-me: už zase to děláš??????

Polgara: Sorry, ale na mňa výhražky neplatia Navyše mám bohužiaľ aj iné povinnosti, než prekladať SN poviedky a bohužiaľ ani zďaleka nie tak príjemné... ale po víkende určite nahodím ďalší kúsok, tak sa nerozčuluj, škodí to zdraviu
A čo sa slovenčiny týka, len sa pekne cvičte , vedieť cudzí jazyk nie je nikdy na zahodenie

Tak jsem se konečně dostala k této povídce a vypadá to na hodně zajímavý příběh! Just-me, díky za překlad! To tu budu zase vždy netrpělivě čekat na další část

Po víkende som sľúbila pokračovanie, takže tu je:

Kapitola 2

Stretnutie so strigou ho poriadne rozhodilo. Dean to vedel, vedel, že sa vôbec nedržal dobre. Niečo počas toho lovu vyvolalo spomienky, ktoré ho neopúšťali, ktoré ho nenechávali spať. Vyrovnával sa s tým tak, že pil. Často. Vyrovnával sa s tým tak, že sa zasypával bezmennými, neznámymi ženami. Viac krát. Vyrovnával sa s tým tak, že urazil najväčšieho chlapa v bare a potom z neho vymlátil dušu. Viac ako raz. Vyrovnával sa s tým mlčaním, pretože všetko, čo Sam chcel, bolo rozprávanie.
Nechcel rozprávať. Nechcel sa spovedať Samovi s bolesťou, ktorú mu stretnutie prinieslo, nechcel, aby sa Sam necítil v bezpečí alebo aby sa cítil neisto. Vedel, že pokiaľ jeho brat bude mať čo len tušenie, o čo tu ide, bude si robiť starosti. Sam si nemal robiť starosti. Sam mal byť v bezpečí. To bola Deanova práca. Jediná práca, ktorá ho kedy zaujímala, pretože nech bol postrkovaný alebo tlačený kamkoľvek, vždy bol na konci Sam. Dokonca aj keď jednal s ich otcom, Sam bol pre Deana vždy na prvom mieste.
A pomyslenie na to, že takmer dovolil, aby striga dostala Sama, znova, ho zabíjalo. Pomyslenie na to, že tu môže byť ešte niečo iné, pred čím nedokáže svojho brata ochrániť, otváralo rany, citlivé a bolestivé.
Vytiahol sa na nohy a vyrazil k dverám. Sam sedel za počítačom, sedel za ním pár posledných dní.
„Hej, predtým, než pôjdeš, myslím, že som našiel prácu. V Novom Mexiku. Niečo tam zabíja ľudí. Myslím, že je čas znova začať, nemyslíš?“ povedal Sam so záujmom, tým lichotivým hlasom, ktorý začal používať uplynulý týždeň. Tým „No tak, Dean“ hlasom. Hlasom, ktorý používal ako dieťa, keď chcel svojho veľkého brata prinútiť, aby plnil jeho žiadosti. Vždycky to fungovalo. „Vyzerá to ako niečo, čo by sme mali skontrolovať.“
„Hej, čokoľvek, pôjdeme tam ráno,“ vyrazil k dverám, dúfal, že sa mu podarí utiecť. Prosím, Sam.
„Útoky tam sú každú noc. Myslím, že by sme mali vyraziť teraz, chlape,“ ozval sa Sam tým istým hlasom.
Nechaj ma tak, Sam. Nechaj ma, nech sa dám dokopy, než tam pôjdeme. Ale všetko, čo povedal nahlas bolo „Čokoľvek.“ Zdvihol svoj batoh a šiel si sadnúť na miesto spolujazdca. Vytiahol fľašu Jacka Danielsa, ktorú pil toto popoludnie. „Šoféruješ.“
Vedel, že Sam naňho zíza, a dopekla, mal dôvod. Veď kedy naposledy si sám dobrovoľne sadol na miesto spolujazdca? „Dean,“ povedal jeho brat, keď si sadol do auta. „Musíme si pohovoriť.“
Oh, bože, Sammy, keby som mohol. Krvácam na smrť, tá bolesť ma zabíja. Prosím, Sam. Ale nahlas povedal len „Nie pohovoriť. Piť.“ Dean sledoval, ako ubiehajú dlhé míle, zúfalo sa snažil znecitlivieť zranenie. Dúfal, že jeho brat už bude ticho. Prosím, Sam.
Jeho brat rozprával takmer bez prestávky, odkedy vyrazili na cestu. Rozprával, keď zastavili natankovať, rozprával, keď dorazili na miesto, rozprával, keď zastavili v hoteli „U tancujúceho kojota“. Dean tajne veril, že jeho brat vybral toto miesto kvôli nepríjemne rozkošnému názvu. Dúfal, že sa zdvihne a pôjde niekam od neho. Prosím, Sam.
Keď už boli v izbe, Sam otvoril počítač a Dean sa natiahol na posteľ. Potreboval spať. Potreboval si vypiť. Bol vyčerpaný. To nebolo dobré ani pre jeho brata, ani preňho samého. Nenávidel spánok, v spánku prichádzali sny – sny o love, ktorý sa zvrtol; sny o Samovi; sny o tej noci pred rokmi, keď nezabil strigu a tá zabila jeho brata; sny o ďalších príležitostiach, keď nebol schopný ochrániť svojho brata; sny o tej noci v Stanforde.
Zobudil sa o niekoľko hodín a o množstvo snov neskôr. Bol ochromený, bol nahnevaný, že sa nechal prehovoriť na tento lov. Bol nahnevaný na Sama, že ho nahovoril na tento lov. Jeho slová boli ostré, videl v Samových očiach ten pohľad zraneného šteniatka. Ten obzvlášť patetický, prečo si ma kopol? Zmĺkol. Nechcel zraniť Sama, nechcel prezradiť búrku, besniacu v jeho srdci. Nechcel, aby Sam nepochopil. Prosím, Sam.
Sam hovoril niečo o tom, že by mali ísť na miesto posledného útoku, hovoril o policajnej správe, hovoril o tom, kam pôjdu. Slová neprestávali. Dean si pritlačil ruky k boľavej hlave. Keď došli tam, kam očividne mierili, Dean odišiel od brata. Potreboval ticho, potreboval byť sám. Cítil na chrbte bratov pohľad, keď sa pohol preč.
Šiel na okraj plošiny, terén pod ním klesal tak tridsať metrov, alebo aj viac. Sadol si na skalu a pokúšal sa zastaviť bolesť v hlave, pokúšal sa uvoľniť si krk.
„Dean,“ hlas znel ako otcov. Dean sa obzrel, bol sám. Videl pátrajúceho Sama pár metrov ďalej, ale tu bol sám. „Urobil si tak veľa chýb, chýb, ktoré mohli niekoho zabiť. Vieš to.“ Pokračoval hlas. Dean rozoznal tón hlasu. Bol to otcov trpezlivý tón, ktorý používal, keď sa Dean snažil niečo sa naučiť, ale nevedel to dokončiť celkom správne – trpezlivý, ale povýšený. Prečo nie si natoľko bystrý, aby si to zvládol.
„Dean, našiel si niečo?“ Samov hlas ho vyľakal a vrátil späť do prítomnosti. Potriasol hlavou a vyrazil k autu. Otec mal pravdu, jedného dňa Sama niečo zabije. A bude to moja vina. Úplne moja vina.
„Dean, prosím ťa, hovor so mnou.“ Povedal Sam, keď šli trochu prirýchlo po špinavej ceste.
Hovoriť čo, Sam? Že umieram? Že strácam rozum? Že som zranený a krvácam a nekončí to? Že ťa strácam a je to moja vina? Čo, Sam? ČO DOČERTA CHCEŠ, ABY SOM POVEDAL? Prosím, Sam. Nahlas ale nepovedal nič, ticho stálo medzi nimi ako skutočná stena.
Otec za ním prišiel túto noc, sadol si na okraj postele, kde spal Dean. Dean sa pozrel na otca, videl smútok v jeho očiach. „Do čerta, otec.“
„Hej, urobíš to. Raz to príde,“ zopakoval otec.
„Vážne to urobím.“
„A vieš, že pokiaľ Sam zomrie, bude to tvoja vina.“
Pozrel sa na otca, cítil slzy vo svojich očiach. Otec vedel, videl do hĺbky jeho srdca. Priznal sa. „Takmer som dovolil, aby Sammyho zabili, znova. Moja vina. Priviedol som ho späť do tohto života, nechcel to, chcel byť na univerzite. Moja vina. Jessica je mŕtva, pretože som ho odtiaľ odviedol. Moja vina. Dáva mi to za vinu, ja viem, a má pravdu. Je to moja vina. Nikdy som ho nemal brať späť, nie po Indiane. Moja vina. Ľudia umierali, pretože som neurobil dosť. Moja vina. Mohli Sammyho zabiť. Moja vina. Moja vina, otec.“
„Toto skončí zle. Sam príde o život, a bude to tvoja vina. Ale môžeš ho zachrániť, keď príde čas – a ten príde skoro – umrieš pre Sama?“
Dean sa zhlboka nadýchol, ako o tom mohol otec pochybovať? „Samozrejme, že to urobím. Umriem preňho. Samozrejme. Viem, že sa to blíži. Bude v poriadku.“ Odmlčal sa, zranenie rástlo, krvácalo, hovoril pravdu. „Bude v poriadku, bezo mňa mu bude lepšie. Nikdy som mu nemal dovoliť, aby ma vzal k tomu liečiteľovi vierou. V škole by bol v bezpečí. Samozrejme, že preňho zomriem.“
„Nemôžeš ísť príliš skoro, myslím, syn môj.“ Pokračoval otec.
„Rozumiem, pane.“
„Nechcem, aby si skúšal niečo hlúpe.“
„Samozrejme, že nie, pane.“
„A Dean, nehovor o tom Samovi, bolo by to len ťažšie, keď ten čas príde.“
„Áno, pane.“
Otec vstal z postele a vykĺzol z izby, sranda, Dean si nespomínal, že by ho videl otvárať dvere. Znova zaspal.
Ráno Sam vyzeral obzvlášť znepokojený a vyzeral, akoby vôbec nespal. Och, bože, nie. Počul Deanov rozhovor s otcom? Vie, čo sa má stať? Nie, nie, Dean sa zhlboka nadýchol. Sam zaspal, chrápal celý čas, čo tu otec bol.
„Si v poriadku?“ spýtal sa Sam. Nie, Sammy, nie som. Topím sa. Nahlas ale nepovedal nič a stena ticha naďalej stála medzi nimi. „Minulú noc sa stal ďalší útok. Myslím, že by sme mali vyraziť a obzrieť sa tam. Čo myslíš?“
Myslím, že strácam rozum. Som blázon, že ťa nechávam loviť takto, bezo mňa, celkom samého. Myslím, že by sme mali odísť, myslím, že by sme si mohli odpočinúť. Prosím, Sam, nechaj ma odpočinúť si.
Sam skúmal jeho tvár, čakal na odpoveď – keď žiadna neprišla, vydal sa k autu, s Deanom, vlečúcim sa za ním. A zase začalo kecanie. Sam bol nervózny, Dean to počul na jeho hlase. Toto bol ukecaný Sammy spred rokov, chlapec, ktorý si nebol istý vlastným životom a kompenzoval to rozprávaním k bratovi, otcovi, autu, čašníčkam v bezpočetných reštauráciách, slúžkam v hoteloch. Sammy, ktorý NESKLAPOL. Slovo vykríklo v Deanovej hlave. Sedel ticho vedľa svojho brata.
Keď došli do cieľa, Sam sa prechádzal okolo, hľadal čokoľvek, čo mohlo pomôcť v love. Dean sa naňho díval, bol na Sama hrdý, jeho brat sa vrátil do života lovca s väčšinou svojich schopností zachovanou. Dean videl, ako jeho brat zastal a prezeral si niečo na zemi. Dean šiel za ním. Zem bola pokrytá krvou, kompletne presiaknutá niekoho životom. Po čom to ideme, Sam? Môžem ťa pred tým zachrániť, čokoľvek to je?
„Dean, čo si myslíš? Vyzerá to ako rovnaký druh stopy. Ako to podľa teba vyzerá? Myslím, že je zvieracia, ale zdá sa príliš veľká,“ ozval sa Sam.
Dean sa díval na zvieraciu stopu v mäkkej zemi vedľa krvi. Čo si myslím? Myslím, že to vyzerá ako smrť, tvoja smrť, moja smrť. Mali by sme ísť, odísť predtým, než sa niečo stane. Prosím, Sam. Díval sa do bratových očí a nepovedal nič. Pokrčil plecami a vydal sa smerom k autu.

toto byla úžasná část.....díky za ní - překlad byl super - fakt děláš výbornou práci just-me

Teda! Fakt jsem zvědavá, co za tím vším bude! A zase děkuji za úžasný překlad, Just-me Pro ty, kteří jsou naprostí jazykoví analfabeti

Tak co se vyklube z tohoto, to jsem zvědavá.
Překládej, překládej, dokonce jsem líná najít si originál.

just-me: Díky moc za překlad. Dean by se tak rád chtěl Samovi se vším svěřit, ale
pak se to v něm naráz všechno zlomilo a dusil to v sobě. Možná, kdyby si promluvili, jak Sam stále chtěl, nemuselo to dopadnout tak tragicky (myslím konec minulé části).

No teda, jedna povídka lepší než druhá
Nějak nemůžu vymyslet, jak to bude dál.....co za hnus se mu dostalo do hlavy, že je tak mimo ?????
Díky za Tvůj soucit s náma a PROSÍM moc nás v tom nenech ráchat

súcitim s vami, dievčatá, takže prihadzujem ďalšiu chuťovku, koniec druhej kapitoly...aj keď, vopred upozorňujem, na tento týždeň to bude všetko, chaos a pracovná zaneprázdenosť prekladateľstvu neprospievajú...

Ďalšie svitanie a Dean nasledoval Sama na ďalšom špinavom chodníku, hľadajúc stopy, ktoré mohli pomôcť s lovom. Otec prišiel minulú noc, prechádzajúc ponad miesta, ktoré pokrývali, presne ako keď bol Dean mladý. Otec bude chodiť znova a znova, aby sa uistil, že jeho syn porozumel. Dean si prial, aby to mohol zastaviť. Potreboval spať. Nasledoval brata, bez toho, aby si plnil povinnosti, vlastne tu ani nebol. Cítil, že sa Sam naňho díva, vedel, že bol naštvaný z toho, že je už tak skoro v takom havarijnom stave. Nechaj ma spať, prosím, Sam.
Zobudil sa o niekoľko hodín neskôr. Jeho otec prišiel znova, z toho istého dôvodu. Prečo ma nenecháš spať? Videl, že Sam sedí za počítačom, jeho brat ho tu musel nechať samého, kým tu bol otec. Videl si ho vôbec, Sam? Sam vstal a postavil sa vedľa neho. Ich plecia sa trochu dotýkali.
„Dean? No tak, začni hovoriť,“ odmlčal sa „Možno si chceš pozrieť niečo v telke? Za pol hodiny ide Spinal Tap.“ Nie, Sam, telka nepomôže. Nemôžem s tebou o tom hovoriť. Cítil, že Sam ho schmatol za rameno a trochu ním potriasol. „Chceš niečo jesť?“ Nie, Sam, nechcem jesť, nič by tam dole nevydržalo. Sam ho schmatol aj za druhé rameno a potriasol ním, silnejšie. Jeho stisk bolel, jeho hlas znel nahnevane. „Dočerta, Dean! Hovor so mnou!“
Nie Sam, nemôžem hovoriť. Nie som ako ty, neviem nájsť slová. Po celý ten čas nemôžem hovoriť. Nemôžem hovoriť o tom, čo príde. Nenávidíš ma, malý braček? Odtiahol sa od Samovho zovretia a vyšiel z izby. Prešiel za roh hotela a klesol na oporný múrik, díval sa ponad malé mestečko. Musel sa tam na chvíľu zasedieť. Slnko na oblohe sa pohlo. Vrátil sa do izby.
Sam bol preč. Izba bola prázdna. Dean klesol na stoličku pri stole, na stoličku, na ktorej jeho brat sedel pred pár minútami – hodinami? Sam odišiel. Konečne ma nechal samého. Čo budem robiť? Ako mu môžem pomôcť? Prečo nepovedal zbohom? Neodchádzaj bez toho, aby si povedal zbohom. Prosím, Sam.
Dvere sa otvorili a vošiel Sam, nesúc tašku z obchodu s potravinami. „Priniesol som nejaké jedlo, pokiaľ teda môžeš nazvať tieto blbosti jedlom,“ Povedal Sam a položil to priamo pred neho. Sam sa usmial, vyzeralo to silene. Dean sa natiahol a vytiahol pivo. Možno toto otupí bolesť, zastaví krvácanie.
„Nemyslíš si, že by si mohol aj niečo zjesť? Ale, no tak, človeče. Musíš jesť, to sa chceš vyhladovať na smrť alebo čo?“ Dean zdvihol zrak, pozrel do bratových očí. Sam, ako to môžeš vedieť? Kedy si na to prišiel? Áno, Sam, chcem sa vyhladovať, chcem umrieť, chcem ťa zachrániť predo mnou. Chcem sa zabiť, pretože som to sľúbil otcovi. Počul ako sa jeho brat ostro nadýchol a potom sa Sam od neho odvrátil, plecia mal zhrbené.
Dni splývali dokopy. Jeho brat to s rozprávaním vzdal. Väčšinu času bol ticho. Deanovi jeho kecanie chýbalo, akosi ho to trápilo a to neprestávajúce táranie bolo ako upokojujúca masť na jeho zranenie. Záchranné lano, ktoré ho držalo v prítomnosti. Dean pil, ale to nepomáhalo, nezastavovalo to bolesť, dokonca už ani nemohol piť viac. Sam už niečo mal, aspoň si to Dean myslel. Jeho brat čistil zbrane, na niečo ich pripravoval, možno na koniec lovu. Môže byť už po tom, prosím, Sam.
Dean bol na posteli a jeho myšlienky sa rozpŕchli. Jeho otec bol späť, pripomínal mu jeho povinnosť, pripomínal mu, čo je potrebné urobiť. Ale otec mu už povedal, že je čas. Dnes večer.
„Je to dnes večer, Dean. Rozumieš? Dnes večer.“
„Áno, otec. Viem. Dnes večer.“ Otec ho potom nechal spať. Zobudil sa a slnko už zapadalo za horizont, izbu osvetľovala lampa na stole. Pozrel sa na Sama, prečo sa jeho brat nikdy ani nezmienil, že videl otca.
„Nie som si istý, či by si mal ísť, Dean,“ ozval povedal Sam, boli to prvé slová, ktoré povedal Deanovi, v čase, ktorý sa mu zdal ako niekoľko dní. „Ešte stále nie si celkom sám sebou a táto vec...“
Pozrel sa na brata, bože, Sammy vyzerá hrozne. Vyzerá, akoby už niekoľko dní nespal. Nehrozí, aby nechal Sama do toho ísť samého. „Nie, pôjdem.“
Jeho brat sa naňho pozrel. „Dean...“ bol to prosebný hlas. Dean sa ho rozhodol ignorovať. „Do čerta, Dean! Musíš sa z tohto vytrhnúť!“ Sam vstal a urobil krok preč. „Takto s tebou pracovať nemôžem. Jediné, čo robíš, je spánok a pitie a ja už toho mám skutočne plné zuby!“ Sam bol nahnevaný, jeho hlas bol desivo ostrý. Dean sa bál toho, čo môže nasledovať. „Pokiaľ to nechceš ťahať spoločne, tak proste môžeš odísť. Nechaj ma loviť. Ja už sa viac nestarám!“
Nie, Sam, nie. „Fajn, nestaraj sa. Ja to beriem,“ odsekol bratovi. Nie toto, nie dnes večer, nechcem, aby to medzi nami bolo takéto. Malý braček, prosím, malý braček, pomôž mi. Topím sa, topím sa vo vlastnej krvi, vo svojich slzách, pomôž mi. Prosím, Sam. Nadýchol sa, možno už ticho môže skončiť, všetko ostatné môže skončiť. „Sam, ja...“
„Dean, čo to robíš?“ zaujímal sa otec.
Dean sa otočil, zmätený, „Otec?“ Jeho otec prišiel za ním. „Je čas ísť, synak.“
Počul ako jeho brat kričí jeho meno a výstrel z brokovnice explodoval v ich otcovi. Zvuk výstrelu odvial mračná, závoj, za ktorým bol schovaný celé dlhé dni. „Sam?“ Obzrel sa za bratom.
A vtom to uvidel. Nebol to ich otec, nebolo to nič, čo poznal. Bolo to obrovské, pokryté šedou kožušinou, zlepenou zaschnutou krvou, páchlo to smrťou, jeho smrťou, Samovou smrťou. Vec sa otočila k Samovi. Hodil sa na to. „Sam! Nie!“ Vec ho udrela, cítil, že sa jeho hrudník otvoril, cítil, že začína krvácať a zrútil sa na zem. Počul ďalší výstrel.
A potom bol Sammy tu, s ním. Jeho ruky na Deanovej hrudi, márne sa snažili zastaviť krvácanie. Prepáč, Sam, znova som to zbabral. Počul Samov hlas, ako niekomu hovorí „Myslím, že krváca na smrť.“
Hej, Sam. Krvácam, už dlhý čas. Otvoril oči. Je mi ľúto, že ma nenávidíš, len som ťa chcel chrániť. Mrzí ma to, čo som ti spravil. Trpkosť sa vyliala ako žlč v jeho hrdle. „Zdá sa, že sa ti plní želanie, Sam. Chcel si, aby som odišiel.“ A ja odchádzam, ale, Sam, nechcem ťa opustiť. Nechcem, aby si ostal sám. Bojím sa ostať sám, prosím, neopúšťaj ma. Zhlboka sa nadýchol, sústreďujúc všetku svoju pozornosť, každú nepatrnú iskričku energie, ktorá mu ešte ostávala, do posledných pár slov, ktoré chcel vysloviť. Je mi to ľúto, Sam, to čo som povedal, nemyslel som to tak, viem, že si neželáš, aby som bol preč. „Sam, ja...“ Cítil, ako sa vedomie kĺzalo preč, cítil Samove ruky na svojej hrudi, tlačili sa dole, zdalo sa mu, že počuje svojho brata plakať.
Neplač. Prosím, Sam. A potom už bolo len ticho.

téda... uf... no já...no nemá slov.... no s pracovním chaosem tě chápu. sama toho mám dost ale už se těším na další. Takže děkuji za překlad a ať ti jde práe od ruky

Díky za skvělý překlad!!! Teda, fakt jsem zvědavá, co se z toho vyklube

*dýchej, dýchej...
Teda, tohle je napnuté jak éčková strunka, výborná práce.
Nechť tě každodenní starosti příliš nedusí.