Prvé stretnutie.

jéééééé pokračování - super

tak Dean má schopnosti -hmm to je zajímavé, jsem zvědavá, co na to Sam a jak to bude dál....takže doufám, že další část bude brzy

Tak Dean má schopnosti, Sam má schopnosti, kdo bude dál? Ještě Bobby Honem tu přidej pokračování, protože je to fakt dobré. Jsem zvědavá, jak se s tím Dean popere, protože dvakrát odvázaný z těch svých schopností zrovna není

Já bych řekla, že je Dean přímo nasraný, že má také nějaký podivný dar. Ale jsem na tu jeho skrytou schopnost velice zvědavá, jak s ní naloží.

Ďakujem za váš záujem.
Takže ďalší kúsok.
------

Bobby zúril, nemať tak sucho v ústach, pľul by na všetky strany. Ten prekliaty dnešný deň nie a nie skončiť. Najskôr robil domáceho pána, to ešte ušlo. Potom sa zmenil na ošetrovateľku, kuchára a dôverníka. Nie nevyhnutne v tomto poradí. Ale že skočil ako upratovačka, to už bolo skutočne príliš. Rohovú miestnosť na poschodí nepoužil už roky. Bolo to na nej vidno. Prachová vrstva sa uložila do závejov, ktoré statočne odolávali Bobbyho metle a odhodlaniu. Taká skromná požiadavka. Len miesto, kde bude stôl, stolička a pokoj. Normálne, žiadny problém. Za momentálnych okolností? Už dávno nemal v dome toľko ľudí, musel urobiť krízové opatrenie - upratať ďalšiu miestnosť, nasťahovať tam stôl a dve stoličky. Pevnejšie zovrel rúčku metly, a čo sa týka toho pokoja? Dean rozhodne vyhlásil, že špeciálny nôž nespustí ani na moment z očí, útočný ako osa. No, z toho bude ešte pekné divadlo. Bude to fraška alebo dráma? Otázka za desať tisíc.
Domáci pán otvoril dvere rohovej izby, posunkom vyzval hosťa ku vstupu. „Nie je to bohviečo, len to najnutnejšie.“ Napriek otvoreným oknám sa vo vzduchu ešte vznášal prach. Uprostred miestnosti stál starý drevený stôl a stolička. Druhá stála pri okne, ešte kúsok a bola by v druhej miestnosti. Stále nie dosť ďaleko, podľa Bobbyho mienky.
„Ďakujem, to je v poriadku. Pán Singer, nemuseli ste kvôli mne upratať,“ usmial sa čarodej. Jedno sa mu fakt nedalo uprieť, mal veľmi príjemný úsmev. Bobby sa pristihol pri pokuse opätovať ho.
„To nič.“
„Donesiem si veci. Ospravedlňte ma.“ Odišiel. Domáci pán len prevrátil oči. Pravá južanská zdvorilosť hosťa ho privádzala do rozpakov. Nebol zvyknutý počúvať od svojich návštevníkov stále prosím, ďakujem, prepáčte a mohol by som. Krstným menom ho vždy oslovil až po upozornení. Použil sprchu a prišiel sa ospravedlniť, že ju nechal mokrú. Poznal viac exemplárov tohto druhu. Sama s úprimným pohľadom veľkých očí, Deana s jeho žartíkmi a sladkým úsmevom. Oceľ pod zamatom, smrteľne nebezpečný dobrý chlapec od susedov. Najhoršie bolo, že každá jeho zdvorilá veta vytočila Deana o stupeň viac. Chodil po dome ako osemdesiat päť kíl trinitrotoluénu, ktoré hľadajú rozbušku. Bobby nepochyboval, že po hodine, ktorú títo dvaja strávia spolu v jednej miestnosti, bude môcť nad šrotoviskom sledovať ohňostroj. Ak ešte bude nejaké šrotovisko a nejaký dom. Najradšej by zostal s nimi, ako rozvážny tlmič antipatií. Starší Winchester však nástojil, aby sa postaral o Sama, kým on bude zaneprázdnený strážením noža. Samovi už bolo dobre. Žiadne ťažkosti s dýchaním či pohybom, len bol trochu slabý a poriadne hladný. Podľa Bobbyho potreboval ošetrovateľku asi tak, ako ryba bicykel. Všetky jeho argumenty tohto druhu boli úplne zbytočné. Dean vyhlásil, že on dá pozor na čarodeja a že s ním bude sám. Bobby nechal dvere na izbe otvorené, pomaly odchádzal s viac než miernou obavou, ako to celé dopadne. Vzdal by sa aj svojej šiltovky, keby mohol zostať a pozorovať vývoj udalostí.
Dean sa neochotne dotiahol na poschodie. Od dverí bolo jasné, že Fred je tiež menej ako nadšený vývojom situácie, tváril sa rovnako rozzúrene ako domáci pán.
„Irvin, to nie je dobrý nápad. Zostanem tu s vami.“ Démon nevzrušene vytiahol z vaku tenký notebook a položil ho na stôl.
„O tom sme už hovorili, Fred.“
„Tvoj argument, že potrebuješ ticho a pokoj ma nepresvedčil. Prečo on môže zostať, “ ukázal na Deana, „a ja nie? On ťa rušiť nebude?“
„Fred, traja v miestnosti už tvoria diskusný klub.“ Ďalej vykladal na stôl potrebné veci. „Je aj v jeho záujme, aby som skončil čo najskôr. Nebude vyrušovať,“ usmial sa jedným kútikom. Dean sa statočne pokúsil predýchať, že sa o ňom v jeho prítomnosti bavia ako by tam nebol. Zlú náladu mu ešte zhoršil fakt, že Irvin si, na rozdiel od neho, našiel čas na celkové skultúrnenie zovňajšku. Oholený, nahodený v čistom svetlomodrom tričku vyzeral ako hlavný klaďas z mexickej telenovely. Chuť skopať ho do kocky sa v ňom zdvojnásobila.
Fred sa stále nechytal odísť. „Počkám, kým začneš.“
Irvin pokrčil plecom. „To nezáleží odo mňa.“
Starší Winchester pochopil narážku. Vytiahol nôž. Na očiach mu bolo vidno, že váha, či ho má vraziť do démona alebo mu ho podať. Ani sám nevedel, čo nakoniec rozhodlo v prospech dodržania dohody. Možno to, že v démonovej tvári nevidel nedočkavosť. „Nespustím z teba oči.“
Na Irvina dojem neurobil. „Urob si pohodlie a hlavne - mlč.“
Fred si nespokojne odkašľal. „Nebudem ďaleko.“ Napodiv, pri odchode zavrel dvere celkom ticho. Majiteľ noža si s rovnakým pocitom sadol do kúta. Po pár minútach bol na najlepšej ceste vyskočiť z kože. Nečakal zaujímavé divadlo, ale toto bolo rozhodne nudné. Démon si nôž nakreslil, natočil, obkreslil, zmeral všetky rozmery tromi spôsobmi, minimálne. Dvakrát odkopíroval každý znak a vyzeral pri tom, že ho to náramne baví. Nuda zmizla v momente, keď sa nôž vzniesol nad stôl. Levitujúc vo výške asi tridsať centimetrov, pomaly rotoval okolo svojej pozdĺžnej osi.
„Hej! Počkať!“ Pokúsil sa zasiahnuť. „Toto sme si nedohodli.“ Predmet výskumu pôvabne klesol dolu.
Výskumník pokojne zdvihol oči. „Nejaké námietky?“
„Hej! S našim nožom nebudeš robiť žiadne psie kusy!“ Dean konečne mohol popustiť ventil.
„Len pokoj. To bolo len štandardné sondovacie kúzlo, nemá absolútne žiadny účinok na funkčnosť noža.“
Lovca neupokojil. „Hovoríš ty!“
Démon ľahostajne mykol plecom.
Dean si neopustil rypnutie. „A čo echo? Teraz nepotrebuješ bariéru?“
„Nie,“ ďalší úsmev jedným kútikom úst, „toto kúzlo je tak slabé, že žiadne echo nemá. Máš ešte nejaké inteligentné pripomienky alebo môžem pokračovať?“
„Prosím, ja už mlčím.“ Dal si záležať, aby to znelo veľmi, ale veľmi, ironicky. Nôž teda levitoval, rotoval poležiačky, stojac na hrote, dokonca aj šikmo. Po skončení vzdušnej akrobacie sa ho ešte démon pokúsil zhypnotizovať. Skoro desať minút len sedel a upieral zrak na nôž ležiaci pred ním na stole. Ticho uspávalo, nečakaná otázka skoro zdvihla Deana zo stoličky.
„Pozorujete nejaké magické aktivity pri používaní noža?“
„Na poskytovaní informácií sme sa nedohodli.“ Deanovi sa okamžite zlepšila nálada.
„Zásah,“ uškrnul sa Irvin.
„Ak niečo chceš, musíš za to zaplatiť.“
„Počúvam.“
„Informácie sú žiadaný tovar.“
„Takže si dáme jedno kolo otázok a odpovedí?“
„Chápeš rýchlo.“
„Kto začne?“
„Ja sa pýtam, ty odpovedáš.“
„Prečo?“
„Ak chceš info, najskôr zaplať.“ Dean nijako neskrýval, že ho teší výmena pozícií.
„Tak dobre, pýtaj sa.“
„Sam? Čo si tam dole urobil?“
„Intoxikácia predmetnou substanciou spôsobila ireverzibilnú nekrózu periférnej a čiastočne aj centrálnej nervovej sústavy. Takéto poškodenie konvenčná medicína nevie odstrániť. Použitie mágie má naproti tomu úžasné možnosti.“
Dean potreboval pauzu, aby si informáciu preložil do ľudskej reči. „Takže si Samovi oživil prakticky skoro všetky nervy.“
„V podstate.“
„Nič viac?“
„Som profesionál. Urobím len to, za čo dostanem zaplatené.“
„Mohol si to povedať rovno.“ Dean prižmúril oči. „Stavím sa, že za to škrobené vyjadrovanie ti raz niekto rozbije hubu.“
„Možno,“ nehádal sa démon. „Ale o jednom dosť naznačí, ak tie termíny pozná, aj keď ich nepoužíva.“
„Zásah,“ prvý krát sa mu pozrel do očí a nie na oči. To čo v nich videl mu zdvihlo hladinu adrenalínu. „Ty prekliaty bastard, ty sa na mne zabávaš!“
„Kráľovsky,“ priznal bez hanby, veselé iskričky v sivých očiach sa zdvojnásobili. „Teraz ja. Opakujem otázku.“
„Zvyčajne vidno ako démon v schránke, neviem presne, zhorí?“ Dean pokrčil ramenami. „Prečo si nástojil na tom, aby mi Fred povedal čo skutočne si?“
„Každý si zo suterénu prinesie nejaký suvenír, napríklad schopnosť rozoznávať démonov na diaľku. Nestojím o účasť v spoločenskej hre s názvom ‚Zabite démona’, ak by si vedel niečo podobné. Aký je základný princíp?“
„Nôž musí zasadiť smrteľnú ranu. Zabije zároveň schránku aj démona.“
„Stalo sa vám, že ste démona len poranili?“
„Ts, ts,“ Dean zakrútil hlavou, „teraz som na rade ja. Prečo a načo skúmaš náš nôž?“
„To sú dve otázky,“ namietol Irvin.
„Ber alebo nechaj tak.“ Dean bezostyšne využil situáciu vo svoj prospech.
„Prečo – chcem si urobiť taký istý. Načo – protektívne účely.“
„Sebaobrana?“
„Presne tak.“
„Načo potrebuje démon nôž, ktorý zabíja démonov?“
„Ts, ts, teraz som na rade ja.“ Imitácia bola dokonalá. „Takže, opakujem otázku.“
Deanova odpoveď bola veľmi stručná. „Áno.“
Spoluhráč očakával doplnenie. „A?“
„To je ďalšia otázka! Takže najskôr ja. Načo skutočne potrebuješ špeciálny nôž na démonov?“
Démon si zahryzol do pery, ale odpovedal. „Som dezertér.“
„To znamená?“
„Nesleduješ poradie? Ja sa pýtam, ty odpovedáš!“
„Nôž zranil schránku aj démona. Boli okolo toho svetelné efekty, podobne ako pri zabití. Opakujem otázku.“
„Znamená to, že som opustil suterén bez povolenia. Mimochodom, rozhodne to nebol taký teatrálny odchod ako tvoj. Ako ste ho získali?“
„Od démonky, Ruby. Neposlúchla svojich šéfov a teraz nám pomáha. Niekedy.“
Zdvihol obočie. „To meno mi nič nehovorí, ale úprimne ju ľutujem.“
„Prečo?“
„Ak naozaj vypovedala poslušnosť, tak má v pätách polovicu pekla.“
Dean sa uškrnul. „Prečo len polovicu?“
„Tú druhú mám v pätách ja.“ odpoveď bola tak vážna, až lovca zamrazilo. Radšej položil svoju otázku.
„Dokážeš vyrobiť ďalší špeciálny nôž?“
„Ak identifikujem všetky zložky kúzla, tak určite. Odkiaľ ho mala Ruby?“
„Neviem. Možno si ho urobila sama, predtým bola čarodejnica. Čo si sa zatiaľ dozvedel o našom noži?“
„Je to silný magický artefakt so zabudovaným pasívnym kúzlom.“
Dean zažmurkal. „Prosím?“
„Ty toho o mágii asi veľa nevieš,“ skonštatoval otrávene čarodej. „Kúzla sa vo všeobecnosti dajú deliť na aktívne a pasívne. Aby aktívne kúzlo fungovalo, musíš mu dodať energiu – silu mágie. Pasívne kúzlo stačí vytvoriť a ono na svoju aktiváciu využije silu toho, proti komu je určené. Napríklad, pasca na démonov je pasívne kúzlo, využíva ich silu proti im samým. Aby sa démon dostal z pasce, musí použiť aktívne kúzlo, použiť svoju silu a zlomiť pascu. Pri aplikácii aktívneho kúzla vzniká echo, niečo ako ozvena kúzla, ktorá sa dá zachytiť a následne lokalizovať. Čím silnejšie kúzlo, tým väčšie echo. To je dosť veľká nevýhoda. Pri použití pasívneho kúzla echo nevzniká, ale pasívne kúzla nie sú také pružné ako aktívne. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Bol zranený démon schopný zahojiť ranu od noža?“
„Pokiaľ viem, tak hej. Dezertér? Preto teda na teba neúčinkovali Bobbyho pasce a soľný náter?“
Irvin si ho premeral mimoriadne studeným pohľadom.
„To je moje výrobné tajomstvo, mám na to patent.“
„Neodpovieš?“
„Nie, nemám žiadny dôvod zverovať sa ti, Winchester. A ani ďalšie otázky.“ Odpoveď bola úplne mrazivá.
„Ja mám ešte veľa otázok,“ provokoval Dean.
„Tak si ich odlož a dobre sa o ne staraj. Možno sa ti ešte zídu.“ Démon pri používaní sarkazmu v ničom nezaostával za lovcom. Z kúta sa ozvalo niečo, čo zo všetkého najviac pripomínalo výraz prekliaty bastard. V tichej zhode to obaja považovali za koniec rozhovoru.
Po krátkej úvahe si Irvin vyhrnul ľavý rukáv. Obväz na predlaktí už stačil vymaniť za náplasť, teraz si ju strhol. Hrot noža oprel kúsok od nezahojenej reznej rany. Pritlačil, po ruke stiekol pramienok krvi. Inak sa nič nestalo. Pritlačil silnejšie, pramienok zhrubol. Inak nič. Démonov pokoj zmizol ako plamienok sviečky vo víchrici. „Kurva!“ Ruka sa zmenila v rozmazanú šmuhu. Nôž zadrnčal, zabodnutý do veraje dverí. Tak rýchly hod Dean ešte nevidel, ale aj on vedel byť rýchly, keď mal dôvod. Ako teraz.
„Ty parchant, čo si to urobil s naším nožom? Prečo nefunguje?“ Keby ich nedelil stôl, už by démona držal pod krkom.
„Nôž je úplne v poriadku.“
„Asi ťažko! Viem, čo som videl!“ Dean sa dostával do varu.
„Je v poriadku! To len ... neúčinkuje na mňa,“ vysvetlil Irvin rezignovane.
Lovec sa oprel oboma rukami o stôl. „Dnes som počul už kopu kravín, ale táto tromfne všetky. Do čerta, veď sám o sebe hovoríš, že si démon!“
„Z tohto uhľa pohľadu, nie tak celkom.“
„Prestaň zahmlievať a vysyp konečne o čo tu ide?“
„Povedal som ti, že som dezertér. Z mojej strany je prerušené spojenie.“
„Čo to tu trepeš? Nerozumiem ti ani slovo!“
Mužovi na druhej strane stola tiež začala dochádzať trpezlivosť. „To si skutočne taký ignorant? Čo si, pre boha, robil celý ten čas v pekle?“
Deanovi po tejto otázke stuhla čeľusť. „Čo tým chceš povedať?“
Aj Irvin sa vyskočil, tváre mali len niekoľko decimetrov vzdialené. Pohľady už nemohli byť chladnejšie. „To ti Alister nevysvetlil ani základný princíp vzťahu démon – peklo?“
„Mal inú prácu.“ Deanov hlas bol nebezpečne tichý. „Nechceš mi to vysvetliť ty?“ Atmosféra v miestnosti oťažela blížiacim sa fyzickým násilím.
„Medzi démon a peklom existuje permanentné obojstranné spojenie. Vďaka tomu má pekelný manažment vždy prehľad o tom, či poskoci robia čo majú.“ Nie tak celkom démon buď nemal pud sebazáchovy alebo sa jednoducho rád počúval. „Z mojej strany je toto spojenie momentálne prerušené.“ Možno by mu v nasledujúcej minúte Dean prerušil aj prívod kyslíka, keby do miestnosti nevrazil udýchaný Fred.
„Počul som nejaký krik.“
Irvin sa narovnal. „Všetko je v poriadku, Fred. Žiadne obavy, len sme mali menšiu výmenu názorov.“
Dean sa bez slova otočil, vytiahol nôž z veraje a popri Fredovi vykĺzol z izby. Na chodbe sa oprel o stenu na mieste, kde ho nemohli vidieť. Celkom zreteľne k nemu doliehal zaujímavý rozhovor.
„Menšia výmena názorov?“ Fred sa nedal opiť rožkom. „Veď krvácaš! Ja toho zasrana roztrhnem!“
„Fred! Brzdi! To som si urobil sám. Inak to nešlo.“
„Aspoň máš čo si chcel?“
„Nie.“ Bolo pozoruhodné, koľko sklamania sa zmestilo do jedného krátkeho slova.
„Prečo nie?“
„Musel by som sa napojiť na suterén a ty vieš čo by sa stalo.“
Bývalý plukovník odpovedal rozhodne a tvrdo. „Nič, čo by sme nezvládli.“
„Hej. Povedali trpaslíci Snehulienke.“
Sarkastická odpoveď citeľne zasiahla. „Irvin, prestaň! Máš jedinečnú možnosť zistiť ako vyrobiť účinnú zbraň proti démonom. Vieš, čo by to znamenalo pre lovcov, keby takýchto nožov bolo viac?“
„Nestojí to za to riziko.“
Fred sa silene zasmial. „Aké riziko? V dome je šesť lovcov, čarodej a špeciálny nôž. Démoni nemajú šancu.“
„Máš zvláštne počty, plukovník.“ Čarodej sa začal rozohrievať. „Prepočítajme si to spolu! Jeden lovec je dolu v posteli a bude rád, ak zajtra dôjde sám na záchod. Dvaja sú tak unavení, že spia postojačky, ďalší má sedemnásť. Nejako sa nám ten počet zmenšil. Čo povieš?“ Fred nemal čo dodať. Irvin sa snažil udržať hlas ako-tak pokojný. Občasné buchnutie prezrádzalo, že si to vynahrádza pri balení vecí zo stola.
„Tak hej, dvoch démonov by ste s Bradom zvládli. A čo ak ich príde päť? No, to už by mohol byť problém. Pravda, ešte som tu ja, piatich zvládnem ľavou zadnou. Takže, predsa len žiadny problém. A čo ak ich príde osem? Alebo desať? Fajn, zvládnem ich. A zničím pri tom dom aj s polovicou šrotoviska. Bobby bude nadšením bez seba. A čo keď ich príde pätnásť? Zničím s nimi pol ulice alebo polku štvrte? Takéto riešenie bude určite všetkým vyhovovať! Nie Fred, riziko je privysoké,“ skončil vážne.
Bývalý vojak sa nevzdával ľahko. „Ani ja nechcem aby sme ohrozili civilov. Musíme nájsť nejaký prijateľný spôsob!“ Po odmlke podozrievavo poznamenal. „Stavím sa, že ty už máš plán B.“
„Možno, ale tebe sa nebude páčiť.“
„Počúvam.“
„Keď sa napojím na suterén, najneskôr do dvadsiatich minút je tu stíhacie komando. Pravdepodobne prídu oblečení do policajtov. Tak ma skoro dostali posledný krát. Vtedy by som mal byť už preč. Vy ich jednoducho pošlete po mojej stope. Na nejakom bezpečnom mieste sa ich zbavím.“
„Mal si pravdu. Nepáči sa mi to. Toto odo mňa nemôžeš žiadať.“
„Tým je debata na túto tému uzavretá.“ Irvin energicky prirazil stoličku ku stolu. „Poďme.“
Dean sa odlepil od steny. „Myslím, že plukovník má pravdu,“ priznal neochotne. „Kvôli šanci vyrobiť zbrane proti démonom, musíme trochu riskovať. Kým odtiaľto vypadneš, podrobne nám napíšeš postup ako vyrobiť takýto nôž.“ Uškrnul sa na nich jedným kútikom úst. „Ja, na rozdiel od plukovníka, pokojne poštvem démonov na tvoju stopu.“ Podal mu nôž, rúčkou napred.
Irvinov úškrn bol zrkadlovým obrazom úškrnu lovca. „Platí.“

Perfektní část!!! Fakt super!!! Ten rozhovor mezi Deanem a Fredem... wow Musím se přiznat, že Fred se mi opravdu zamlouvá Jsem zvědavá, co nakonec hoši vymyslí Takže prosím rychle piš pokračování

To byl tedy rozhovor mezi těmi dvěma. Dean byl tak blizoučko toho, aby mu povolily nervy a skočil na Irvina. Ještě stále nevíme, co byla ta druhá podmínka.

Tak, a je tu koniec.
Privítam akékoľvek podnety, námietky či pripomienky.
-----

Dean sa posadil na stôl, pri ktorom ešte čarodej dopisoval inštrukcie. „Všetko je pripravené. Auto máš pred bránou, Bobby si opakuje svoju repliku, Simmonsovci sú pripravení na odchod.“
„Nejaký problém?“
„Plukovník frfle, že podľa plánu môže vyraziť až dvadsať minút po démonoch. Vraj je to zbytočná opatrnosť.“
„Fred si likvidáciu stíhacieho komanda predstavuje ako poľovačku na Speedyho.“
„A Bobby nie je nadšený, že má na teba poštvať démonov. Ale vraj radšej on ako ja.“
„Čo si mu povedal?“
„Len to najnutnejšie,“ precedil neochotne lovec pomedzi zuby. Nepáčilo sa mu, že nemohol povedať všetko skúsenému lovcovi, ktorý patril k rodine. „Že urobíš šialený experiment, ktorý sem privolá démonov, odlákaš ich mimo mesto a zneškodníš ich tam. Plukovník so synmi vyrazia až po nich, aby ich démoni nezbadali a pri likvidácii ti pomôžu.“
Irvin prikývol. „Už som skoro hotový. Dones nejaké usebéčko, nech vám to môžem stiahnuť.“
„Dobre.“
„Čo dodávka?“
Škodoradostne sa usmial, zelené oči zaiskrili. „Trochu som sa pohral s elektrikou, dávam jej najviac tridsať minút.“
„Ďakujem.“
Dean sa postavil, zaváhal. „Môžem sa ťa spýtať niečo osobné?“
„Môžeš, ak sa mi otázka nebude páčiť, tak neodpoviem.“
„Žiadal si odo mňa tri veci. Použiť sprchu, to chápem. Preskúmať nôž, to beriem. Ale prečo ti tak záleží na tom, aby si utajil čo si? S tvojim potenciálom ti to môže byť jedno.“
Irvin zdvihol hlavu, ak hľadal v lovcovej tvári posmech, žiadny nenašiel. Odpovedal rovnako vážne. „Priveľa ľudí ma videlo v spoločnosti Sharon, Freda alebo jeho chlapcov. Nechcem aby im niekto ublížil, len preto, že sa zachovali ... ľudsky.“
Dean skĺzol zo stola. „Povedz mi ešte jedno.“
„Čo ešte?“
„To ti skutočne nevadí, že si vzal telo nejakému úbohému bastardovi?“
„Nikto nebol doma, tak prečo nie.“
„Čo?“
Prevrátil oči, znechutený že musí vysvetliť takú zrejmú vec. „Všeobecná nemocnica v Charlestone, oddelenie pre beznádejné prípady. Chlapík mal autonehodu, ťažko poškodený mozog, klinická smrť. Rozdýchali ho, ale už iba telo. Mal dobrú poistku, držali by ho na prístrojoch ešte asi dva týždne. Žiadny príbuzný. Nikto sa o neho nezaujímal, tak som sa nasťahoval.“
„Ešte by som chcel ...“
„Zohnať to uesbéčko!“
„Presne to som chcel povedať.“

„Tak, je čas ísť na vec,“ Irvin vzal nôž. „Budem potrebovať viac ako len preseknúť kožu. Je na poschodí kúpeľňa? Obkladačky sa lepšie utierajú.“
Presunuli sa do kúpeľne na poschodí.
Dean zdvihol obočie. „Tu sa pár kvapiek krvi stratí. Bobby tu nebol aspoň desať rokov.“ Miestnosť tak rozhodne vyzerala, všade prach a zdochnuté muchy.
„Detaily ma teraz nezaujímajú. Asi by si mal odísť, chystám sa podpichnúť peklo, doslovne.“
„To si nenechám ujsť za nič na svete.“ Lovec sa sústredil na démonove oči. Na moment sa v nich objavila pekelná temnota, na malý moment.
„Kruci,“ uľavil so démon.
„Majú obsadené?“ Otázka bola všetko iné, len nie súcitná.
„Sklapni!“ Zaťal päste, obe oči mu zaliala dokonalá čerň. Nezaváhal, vrazil si nôž do ľavého predlaktia. Z rany vytryskla krv a maličké biele blesky zvnútra ožiarili celú ruku. Vykríkol. Žiadny výkrik bolesti, ale víťazoslávne : „Mám ťa!“
Jedno žmurknutie, sivé oči sa zhrozene porezali na kus čepele, ktorá prešla pomedzi kosti na druhú stranu predlaktia. „Asi som to prehnal.“
„Tiež sa mi zdá,“ odtušil Dean.
Irvin zaťal zuby, jedným plynulým pohybom vytiahol z rany nôž, zarachotil v umývadle. Krv zastriekala obkladačky.
„Donesiem obväz,“ ponúkol sa lovec.
„Netreba,“ čarodej prikryl krvácajúcu ranu dlaňou. Netrvalo to ani dve sekundy, rany zmizli – stará, dnešná aj úplne čerstvá.
„Praktické,“ zhodnotil Dean.
Pekná tvár sa ľútostivo skrivila. „Zašpinil som si tričko.“
„Tak to by ma na tvojom mieste trápilo zo všetkého najmenej.“ Dean preletel očami spúšť v miestnosti.
Irvin sa zatváril zaneprázdnene. „Beží nám čas! Ja dopíšem inštrukcie a ty tu uprac.“ Koniec vety z chodby nebolo skoro počuť, zato lovcove nadávky doľahli až na prízemie.

Bývalý plukovník si sadol za volant svojej spoľahlivej bielej dodávky. Zo zvyku skontroloval, či sú synovia pripútaní. Naštartoval.
„Ocko, Irvin chcel, aby sme počkali aspoň dvadsať minút, kým vyrazíme.“ Brad sa ozval tak povediac, len do záznamu.
„Tej tvrdej hlave stačí aj desať minút, aby sa dostal po uši do sračiek.“ Chlapci si vymenili udivené pohľady. Otec Simmons pridal plyn. „Ideme.“
Šoférovanie ho trochu upokojilo, aj keď si nerobil ťažkú hlavu z dodržiavania rýchlostného limitu. Podľa dohody išli na sever, mesto zostalo za nimi. Tichú hudbu z rádia prehlušil jeho neveselý smiech.
„Ten starší Winchester.“
„Dean,“ doplnil ho ochotne Brad.
„Hej, Dean. Zvláštny človek.“
„Prečo si to myslíš, ocko?“ Steven prejavil záujem.
„Predtým ako sme odišli prišiel za mnou a ospravedlnil sa mi. Vraj nemal pravdu o Irvinovi.“ Pokrútil nechápavo hlavou. „Neviem, ako to myslel.“ Obaja jeho synovia tiež rozpačito pokrčili ramenami.
Pochopili to asi o tridsať minút, keď auto nekompromisne vypovedalo službu uprostred zeme nikoho. Bez signálu boli mobily zbytočné, tak si museli pomôcť sami. Trvalo im tri hodiny, kým zohnali niekoho, kto ich bol ochotný odtiahnuť. Beznádejne zmeškali svoje účinkovanie v dramatickom predstavení s názvom ‚Neslávny návrat stíhacieho komanda do pekla.’

Prach, zvírený odchádzajúcou Impalou, veselo šantil na príjazdovej ceste. Bobby sa pokúsil zahnať trpkú myšlienku, že jedine prach je v týchto dňoch veselý. On teda rozhodne nebol.
Samota bola hnusná. Nikdy to chlapcom nepovedal, ale tešil sa z každého spoločného dňa. Boli to najbližšie rodine, čo teraz mal. Príliš patetické správanie na starnúceho obchodníka so šrotom. Pri každej návšteve bojoval s pokušením zdržať ich aspoň o deň dlhšie. Dnes nie.
Štvrtok ešte ušiel. Nenormálne hektický deň, ale vyplatilo sa. Dokonca si tých pár horúcich minút s démonmi užíval. Presne podľa plánu sa do dvadsiatich minút dostavili dvaja policajti. Vraj niekto hlásil výtržnosť. Prikývol a nakŕmil ich rozprávkou o pošukovi, ktorý tu vyvádzal a mal zvláštne oči. Ochotne im ukázal smer, ktorým zmizol. Poďakovali a odišli. Najmä preto, že po dvore sa nápadne pofľakovali Simmonsovci a jeden náhodný zákazník. Všetko bolo v pohode, Sam sa cítil dobre.
Večer pár míľ za Balticom za záhadných okolností zhorela opustená stodola. Privolaní záchranári na mieste našli sedem totálne dezorientovaných ľudí, ktorí nevedeli ako sa tam ocitli. Rozzúrený Fred im večer potvrdil priamy súvis s ich popoludňajším plánom. Akurát Bobby nepochopil, prečo na záver rozhovoru doporučil Deanovi, aby si dával dobrý pozor na zdravie, ak sa ešte v budúcnosti stretnú.
Ďalšie dni tak príjemné neboli. Dusná atmosféra, kradmé pohľady, útočné poznámky. Sam bol nezvyčajne nepokojný, nervózny, všetko mu vadilo. Najviac starší brat. Dean sa najskôr snažil udržiavať dobrú náladu pod heslom - zase raz s nám podarilo vyviaznuť so zdravou kožou. Jeho snaha rýchlo strácala presvedčivosť, skončila v záchvate dlhotrvajúcej mlčanlivosti, ktorá bola nákazlivá. Každý mlčal o niečom inom v inej miestnosti domu.
Uľavilo sa mu, keď Dean vyhrabal možný prípad niekde pri mexickej hranici. Chlapci potrebovali činnosť a on potreboval pokoj, aspoň relatívny. Telefóny v kuchyni vyzváňali každý deň. Práve sa jeden ozval ....

aceras1: Ďakujem za ďalšiu krásnu poviedku, spríjemňuje mi čakanie na siedmu sériu. Prvé stretnutie bolo naozaj skvelé, a myslím, že by som sa vôbec nehádala, keby bolo aj druhé Lebo aj keď je Irvin démon, je to fajn chlap
Každopádne, už teraz sa teším na prípadnú ďalšiu poviedku, lebo pre mňa si na tomto fóre autor numero uno, páči sa mi Tvoj štýl písania, páči sa mi, že sa držíš charakterov postáv, tak ako sú vykreslené v seriály, čo je tu teda naozaj vzácnosť, a tým pádom sú pre mňa Tvoje poviedky aj uveriteľné a nemám problém si ich celkom v pohode predstaviť zasadené do medzier medzi seriálovým dejom (čo u väčšiny ostatných akosi nie celkom dokážem, aj keď fantáziu mám teda slušnú )
Len tak ďalej pokračuj, teším sa na ďalšie Tvoje dielo...

Teda fakt super!!! Také děkuji za tuto skvělou povídku Moc se mi líbil Irvin a vůbec bych se nezlobila, kdyby se objevil i v tvé další povídce

bohdy - Ďakujem, pochvala od majstra poteší dvojnásobne .

just-me - Ďakujem, za toľkú chválu sa normálne červenám.
Presne toto bol úmysel, vyplniť pár medzier v seriálovom rozprávaní. Netvrdím, že sa to odohralo presne takto, ale mohlo sa ...
Pôvodný úmysel bol : tri viac-menej súvisiace poviedky, ktoré by trošku osvetlili to, čo mne osobne dosť chýbalo. Uvidíme, zatiaľ mám pár strán z druhej.
Ak fakt máte záujem, môžem zas niečo zavesiť do rozpísaných poviedok.

aceras1: Já jsem si fakt myslela, že Irvin bude chtít převzít tu Deanovu schopnost, aby ještě více posílil svoji moc. Dokonce jsem to jednu chvíli tipovala i na Impalu. A on se chtěl pouze vysprchovat. To jsi mě teda dostala. Jinak celá povídka byla super, díky. A pokud máš rozepsanou další, samozřejmě ji sem hoď. Moc se těším.

Janča - ďakujem za pochvalu.
Mám rozpísanú ďalšiu, na tvoju zodpovednosť ten kúsok už zavesím.
Z osobných dôvodov nebudem mať prístup k PC, o nete ani nehovoriac, viac ako týždeň, tak dúfam, že nedopadnem takto :
A dúfam, že aj táto niekoho zaujme.

tak jsem se konečně i já dostala k přečtení konce této povídky

je pravda, že mě ten rychlí konec trochu překvapil - celá povídka je opravdu super - výborný napad - super dialogy a zápletka - tak mě to trochu najednou přišlo takové hrrrrr.....ale třeba si to musím přečíst ještě jednou

ale celkkově opravdu výborné mám tvůj styl psaní opravdu moc ráda a jak tak koukám, tak pokračování už je tu vložené, tak já si ho jdu s chutí přečíst

aceras1: no páni, to bylo počteníčko , Irvin je úžasnej , už jsem o něm v jedné povídce četla - on a Dean v ní byli fantastický . Jelikož už sotva vidím na oči , tak si na další tvoji povídku musím počkat až na zítřek, což mě dost mrzí. Jinak ti chci za tvé snspisovatelské umění moc poděkovat a prosím tě o jedno: PIŠ PIŠ PIŠ