Kniha - kamarátka do pohody i nepohody

no tak zase ja počas školského roka som nemala času veľa čítať, tak to teraz dobieham dnes som dočítala ďalšiu knihu, ktorú by som vám chcela odporučiť

Stratený Symbol od Dana Browna. Iste ste už mnohí počuli o predošlých knihách od tohto autora a možno ste ich aj čítali alebo aspoň videli filmy, ktoré boli natočené podľa dvoch veľkých hitov od neho (Anjeli a Démoni, DaVinciho kód). Úprimne som bola dosť skeptická čo sa nového počinu Dana týka. Dan je jedným z mojích obľúbených autorov a ja naozaj milujem jeho štýl, ale stačili mi dve knihy od neho, aby som dokázala predpovedať ako sa budú uberať dve nasledujúce, ktoré som čítala. Skrátka vždy za všetkým stál ten, o kom by ste to najmenej povedali a keď ste dopredu vedeli povedať, kto bude ten zlý, tak sa priznám, že celkový prežitok z čítania Digitálnej pevnosti či Bodu Klamu sa nedal porovnať s tým, keď som čítala Anjelov a Démonov či DaVinciho kód. Niežeby sa mi Digitálna pevnosť alebo Bod klamu nepáčili, to nie. Ako som už písala ja mám štýl tohto autora veľmi rada a príbeh každej knihy ma zaujal, ale skrátka niečo tomu chýbalo. Azda ten prvok napätia alebo prekvapenia, keď ste sa dozvedeli kto je vinníkom... neviem. No včera som sa predsa len odhodlala siahnuť aj po Stratenom symbole a bola som veľmi milo prekvapená. Nielenže ma autor prekvapil už len tým, že v prvej kapitolke nikto nezomrel ako to bolo vo všetkých jeho predošlých dielach, ale do konca sme od začiatku vedeli, kto je náš nepriateľ. no a tajomstvo okolo nášho badassa, ktoré sa odhalilo na konci ma naozaj šokovalo. takže musím Danovi zložiť poklonu, že sa mu opäť podarilo ma ozaj pekne prekvapiť ja si uvedomujem, že témy, ktorými sa zaoberá sú veľmi kontroverzné a mnoho ľudí s nimi súhlasiť nebude, pre mnohých sú možno dokonca poburujúce, ale mňa na jeho myšlienkach niečo priťahuje. Viem, že je to len fikcia, náhodne pospájané symboly, legendy a vymyslený príbeh, aby sa kniha čítala, ale niekde pod povrchom sa skrývajú slová, nad ktorými sa musím zamýšľať a uvažovať, či je ozaj až tak nereálne to, o čom autor píše. A teraz nemám na mysli existenciu grálu či božstvo ľudí Stratený symbol sa zaujíma silou myšlienky, dušou človeka a podobnými vecami a ja priznavám, že ma táto kniha uchvátila čiastočne mi to pripomenulo filozofiu The Secret, ktorá ma tiež neskutočne zaujala a preto vám túto knihu odporúčam. Možno aj vy v nej nájdete myšlienky, ktoré vám zmenia pohľad na svet a na samého seba. Myslím, že je zatiaľ najlepšou, ktorú Dan napísal. ale to je len môj skromný názor

Tak prispejem aj ja svojou troškou a niekomu uľahčím rozhodovanie, čo si tak v týchto dňoch prečítať.
A začala by som poriadnou dávkou humoru. Jednu knihu som čítala už dávnejšie a ďalšou som si chcela ochladiť tieto sparne sparné dni (keďže sa odohráva v zimnom období). Jedná sa o Christophera Moora a jeho knihu Nejhloupěší anděl. Dej sa odohráva pár dni pred Vianocami v malom Californskom mestečku (myslela som si, že ma to trošku ochladí teraz v tom hice, ale ako je nám známe v Californii začne snežiť skôr sopečný popol ako ozajstný sneh). Tu má archanjel Raziel vykonať Vianočný zázrak, konkrétnejšie splniť prianie jedného dieťaťa. Takže sa túla mestečkom a hľadá to správne dieťa. Ale ako ho spozná? V tom istom čase sa v borovicovou hájiku stane príšerná nehoda, svedkom ktorej je aj malý Joshua – vidí ako Santa Claus dostane po hlave rýľom a padne na zem mŕtvy (čo pre Josha znamená, že Vianoce sa nekonajú). Takže už máme dieťa aj želanie a nebol by to najhlúpejší anjel, keby nepos**l svoju misiu, však? Pri tejto knihe sa môže pripraviť na lavínu nečakaných zvratov, svojráznych postavičiek a ich konanie, horor v kaplnke, nezničiteľného blonďatého a modrookého terminátora v čiernom baloňáku, hovoriaceho netopiera a plno sexuálnych narážok s odtieňom čierneho humoru. Niečo podobné – zvraty, narážky, postavičky a humor „ad absurdum“ môžete čakať aj od knihy Špinavá práce od toho istého autora. Tu zas ide o istého priemerného ničím výnimočného chlapíka, ktorému sa práve narodila dcérka a v tom istom momente prišiel aj o manželku. A aby toho nebolo málo, tak sa z neho stane Smrťák („Gratulujeme! Právě jste se stal Smrtěm. Je to špinavá práce, ale někdo ji dělat musí.“). Samozrejme, aby sme nečítali len o tom, ako sa mladí tatko vyrovnáva s týmto svojím novým vedľajším zamestnaním, pod mestom sa čosi deje, čosi hýbe a spôsobuje v meste menšie, a postupne sa zväčšujúce, čoro-moro. A ako to tak chodí, je na našom hrdinovi, aby sa s tým popasoval (aj s pomocou svojich zbrusu nových domácich miláčikov – 1,5 metra vysokých čiernych hellhoundov, ktorý s chuťou požijú takmer všetko od celých mrazených kurčiat, cez čistiace prostriedky, až po toastovače). Tieto knihy vrelo odporúčam, budete sa smiať od začiatku do konca tak nahlas, že vaši príbuzní budú vo veľkom pokušení zdvihnúť telefón a zavolať vám eskortu do príslušného zariadenia. Verte mi! Ja som sa smiala (chvalabohu, mám chápavú rodinu). Milý Chris jednoducho vie, ako na to. Je len škoda, že sú to zatiaľ jeho jediné knihy preložené, aj to do češtiny (nič proti, ja len trpím profesionálnou deformáciou a mám rada svoj rodný jazyk), a či sa k nášmu čitateľskému publiku dostanú aj ďalšie jeho diela je vo hviezdach – má ich ešte aspoň 7.
No a ak máte stále chuť na absurdný humor a chcete k nemu primiešať aj sci-fi, vesmír a nové svety, tak odporúčam aj Douglasa Adamsa a jeho „štvordielnu trilógiu v piatich dieloch“ – Stopárov sprievodca galaxiou; Reštaurácia na konci vesmíru; Život, vesmír a všetko; Zbohom a ďakujeme za ryby; Zväčša neškodná. Kto videl film, vie o čo sa jedná, no odporúčam si to aj prečítať, pretože, ako všetci vedia, vo filme nie je to, čo je aj v knihe a v knihe je toho omnoho viac a aj inak (*pre tých čo film videli, poviem aj že len v knihe sa dozviete, prečo si kvetináč petúnií vzdychne „Už zase?!“, keď padá zo 4-kilometrovej výšky na zem). Kto film nevidel, tak je to o chlapíkovi menom Arthur Dent, ktorý v jeden deň príde najprv o svoj dom (so zemou ho zrovná buldozér) a potom aj o rodnú planétu (kvôli výstavbe intergalaktického diaľničného obchvatu). Tak sa so svojim priateľom Fordom Prefectom vydá stopom po vesmíre a zažíva neuveriteľné dobrodružstva. A že sú to dobrodružstvá s veľkým „D“... aj „O“... aj „B“... aj „R“... a vlastne je to celé s veľkými písmenami, veď je to VESMÍR!
A teraz z iného súdka. Joanne Harrisová a jej najznámejšia Čokoláda a Cukríkové topánky. To prvé ani nemusím predstavovať, no a to druhé je pokračovanie Čokolády. Z týchto kníh dýcha mágia a kúzla, čokoláda, korenie, čili, cukor a vanilka z každej stránky, ktorú prevrátite (a prisahám, že som tú čokoládu aj cítila, keď som to čítala). Samozrejme, knižná predloha je odlišná od filmovej verzie (hoci už len obdobím, v ktorom sa odohráva), ale je rovnako krásna. No a Cukríkové topánky sa zas odohrávajú zhruba 4 roky od toho, kedy sa odohral dej Čokolády. Vianne Rocherová a jej dcéra Anouk sa už volajú inak a bývajú v Paríži na Montmartri. Zjaví sa tu aj tajomná Zozie, ktorá začne vypomáhať v obchode a je priateľská a vľúdna a vyzerá to tak, že bude ich najlepšia priateľka. No za jej vystupovaním a usmiatou tvárou sa skrývajú jej vlastné záujmy a pohnútky. Práve táto postava je taká farbitá, že na jednej stránke knihy som ju zbožňovala a v druhej mi zas bola odporná. A práve to ma ku nej strašne priťahovalo – tá jej vypočítavosť no aj jej vlastný veľmi zaujímavý osud. Jednoducho záporná postava, ktorú som svojím spôsobom nedokázala nemať rada. Možno to bolo aj preto, že príbeh je rozprávaný z troch pohľadov – rozpráva ho Vianne, Anouk a Zozie.
Nevyhnem sa ani klasike, konkrétne dielu Oscara Wilda – Portrét Doriana Graya. Je to klasický román 19.storočia, takže nečakajte rozprávanie, na ktoré sme zvyknutý zo súčasných diel. Je to viac o filozofovaní nad životom a krásou, ktorá sa pre Doriana stane osudnou, keďže po tom ako vzhliadne svoj portrét, vysloví želanie, aby starol namiesto neho. Inak je to román plný paradoxov – tam sa Oscar poriadne vyšantil a dá sa tam nájsť veľké množstvo citátov, čo vystihujú život a ešte aj realitu dneška.
No a nakoniec to najlepšie. Túto knihu som vzala do ruky, lebo sa práve natáča jej filmová verzia, a tak som chcela vedieť, čo môžem čakať. A vôbec neľutujem, že som nad ňou strávila čas. Tento príbeh vás zavedie do Ameriky do začiatkov veľkej hospodárskej krízy, keď boli ľudia radi, že majú aspoň nejakú aj keď mizerne platenú prácu. Je to príbeh o Jacobovi, ktorý pri nehode príde o rodičov aj o domov a odpochoduje zo štátnic von, preč, kdekoľvek. V celej tej beznádeji sa však ocitne vo vlaku, ktorý prepravuje z mesta do mesta cirkus. Tu sa zoznámi s jeho obyvateľmi a dostane v cirkuse prácu ako veterinár. Zamiluje sa do Marleny, hviezdy voľnej drezúry koní, a pridá sa k ním aj slonica Rosie, do ktorej sa vkladajú všetky nádeje cirkusu a ktorá má cirkus zachrániť, lenže nie je schopná sa naučiť žiadne číslo, nepočúva ani tie najjednoduchšie príkazy. Táto kniha je vo svete bestsellerom, a tak nielenže ma zaujala svojou témou, ale chcela som „vidieť“ tú podmanivosť, neodolateľnosť, pôvab a všetko ostatné, čo kritiky písali. Musím priznať, že sprvu som to tam akosi nevidela a myslela som si, že taký čitateľský zážitok, ktorý vo mne vyvolalo len málo kníh, sa nedostaví. Ale ako som čítala a čítala, príbeh ma pohltil a nechcela som knihu pustiť z ruky, kým by som to nedočítala. Je to jedinečný príbeh, taký dojímavý, že až pichne pri srdci, keď sa skončí a potom ste nútený stále dookola si pripomínať momenty, ktoré ste prečítali a stále nad príbehom rozmýšľať. Istý riaditeľ súčasného cirkusu kdesi povedal, že cirkus to je posledná romantika tohto sveta. A ja musím len súhlasiť. Príbeh knihy Voda pre slony od Sari Gruenovej vás zavedie do tohto podmanivého sveta s vlastnými pravidlami, s vlastným vnímaním reality, života, smrti a lásky, až budete chcieť sami utiecť s cirkusom. Táto kniha je to najlepšie, čo som za posledné obdobie prečítala. Myslela som si, že možno už nič vo mne nevyvolá taký pocit ako práve ona a celkom ma šokovalo a prekvapilo, že sa to stalo. A takýto šok sa mi páčil. Pevne verím, že prídu aj ďalšie takéto príjemné šoky. Jednoznačne dávam tejto knihe nálepku stálica, a chcem sa k nej mnoho krát vracať. Takže vrelo odporúčam. "Budete sa smiať, budete plakať, len pristúpte, dámy a páni. Čaká vás čistý čitateľský zážitok." (akoby hlásali plagáty z cirkusov dávnych čias).

No je tu toho odo mňa trochu viac, ako som pôvodne plánovala, dúfam, že som vás neunudila k smrti, a keď ste sa už prepracovali ku koncu, tak v tom prípade gratulujem. A hádam som vám pomohla v tom rozhodovaní, čo si vziať na pláž na skrátenie dlhej chvíľky, alebo som vám aspoň vyplnila miesta v zozname najbližších narodeninových/vianočných/meninových darčekov.
Odo mňa je to zatiaľ všetko, idem sa pustiť do ďalšieho čítania. Tak teda dočítania!

a tak ešte 2 knihy vám odporučím predtým ako sa zajtra rozlúčim na pár dní (možno týždňov)

The Professor od Charlotte Bronteovej: veľmi pekný príbeh. zaujal ma od začiatku. taký reálny.... proste žiadne neskutočné príbehy, nadprirodzená krása či príliš veľa šťastia alebo inteligencie, ale len jednoduchý reálny príbeh o mužovi, ktorý si získal moje srdce. boli tam veľmi pekné myšlienky, ktoré vystihovali obyčajného človeka a jeho silu. skrátka presne tak ako to v živote chodí. aj keď sa nám nedarí a osud nám podkopáva nohy, my sa vždy zdvihneme a snažíme sa napredovať ďalej. kniha je napísaná krásnou angličtinou jediným minúsom je, že niektoré pasáže (no skôr výňatky dialógov) sú písané vo francúzštine, a ja ako úplny začiatočník v tomto jazyku som mala občas problém porozumieť, ale väčšinou sa dalo domyslieť, o čom sa zhovárali ozaj odporúčam prečítať príbeh stál za to

Officially dead by Richard Prescott: túto knihu som si kúpila aj ako audio, keďže ma už od toľkého čítania boleli oči a vypočula si ju teda nahovorenú na cd. tento príbeh ma ozaj zaujal. je o tom ako si dvaja muži vymenia identitu a jeden zomrie, zatiaľ čo sa vydáva za druhého a tým vznikne veľké nedorozumenie. kniha nie je ani v písanej forme veľmi dlhá, v anj má len 98 strán, takže sa dá prečítať aj na jedno posedenie a určite stojí za to obetovať tú chvíľku.

najbližšie mám v pláne prečítať great expectations od charlesa dickensa, boj za právo od rudolfa von iheringa, o spoločenskej zmluve od jean jacques rousseau a pravdepodobne aj wuthering heights od bronteových, takže podľa voľného času, ktorého od zajtra mať veľa nebudem, sa možno ešte do konca prázdnin ozvem s pár vetičkami k týmto knihám, ale nie som si istá či to budem stíhať anyway... zatiaľ au revoir

a tak predsa len zase ja

pred par dnami som bola v ELC v multimedia centre si vybrat nejaku knihu na citanie, ked mi hned do oka padla kniha, ktoru som uz dlhu dobu chcela precitat. Pride and Prejudice. Ja sa priznam, ze som este ani film nevidela zastavam totiz nazor, ze clovek by mal najprv precitat kniznu predlohu, az potom pozriet film ak si najprv pozriete film, tak si potom pocas citania knihy dane postavy predstavujete ako hercov ap. a nerozvija sa vam tak vasa predstavivost cize ja sa vzdy snazim najprv precitat knihu az potom pozriet film. aj preto som sa teda tak dlho filmu pride and prejudice vyhybala

no ale spat ku knihe... ludia to bolo tak krasne opisane a ten pribeh v pondelok si z multimedia centre hned poziciavam aj film proste neskutocne sa mi to pacilo vrelo odporucam kazdemu. ozaj krasny romanticky pribeh. jeden z najkrajsich EVER. som tu knihu zacala citat niekedy vcera vecer a nepustila som ju kym som to nedocitala rozmyslam, ze ci si aj nekupim original, lebo ozaj ma to hrozne dostalo a bolo to tak pravdive! kolkokrat nas nasa pycha ci predsudky spomaluju a ovplyvniju nase rozhodnutia? no skratka som sa zamilovala (do darcyho )

Ej ale tu je to dobre zakecané ako tak pozerám. Niekto tu číta vo veľkom. No ja som teda v poslednej dobe veľmi nečítala. Naposledy knižočku Diablove denníky, ktorú som dostala ako darček. Je to taký vtipný pohľad na historické udalosti a osobnosti z pohľadu diabla alias „čertíka Bertíka“, ktorý má napodiv z väčšinou týchto osobností nejaké kšefty a vo väčšine udalostí má svoje pekelné prsty. Človek by neveril čo sa skrývalo napríklad za atentátom na Kennedyho alebo čo je za operačnými systémami Windows (i keď to sme asi mnohí tušili ).

No a ako pozerám tie diela, čo sa tu spomínajú je tu kopa takých, ktoré mám na svojom zozname „zohnať a prečítať“.

Dion:
Pýchu a predsudok som si dávno chcela prečítať. Hej ja som videla skôr film ale po pravde o to viac si chcem tú knihu prečítať. A Stratený Symbol zasa ďalšia mojom menšom väčšom zozname. Ja osobne mám prečítané od Dana Browna iba dve knihy a to Da Vinciho Kód a Anjeli a Démoni, z čoho sa mi tá druha páči omnoho viac. O filmovom spracovaní hovoriť nebudem to je na inú tému.

Nikita:
Tak knihu Najhlúpejší Anjel by som si rada prečítala bohužiaľ ju neviem zohnať čo ma mrzí ale tak to je z väčšinou kníh, ktoré ja chcem prečítať. Ja mám také šťastie na také knihy, ktoré sa nedajú zohnať. No ale k veci. Mňa zaujal už len ten názov a keď som si prečítala obsah tak to bolo jasné, že toto chcem prečítať no len vravím bohužiaľ nieje ako. A tá druhá kniha vyzerá rovnako zaujímavo. Stopárov sprievodca galaxiou tak toto sme videli s bratom a kamarátom film a neskutočne sme sa nasmiali. To je ďalšie dielko, kde som najskôr videla film a ten ma ešte viac namotal na knihu. O Čokoláde ani nehovoriac. A konečne niečo zo spomenutého, čo som aj čítala Portrét Doriana Greya. Priznám sa táto postava ma zaujala vo filme Liga výnimočných. A tak som si našla o čo vlastne s tým obrazom šlo a narazila som na toto dielo, ktoré som si samozrejme chcela prečítať našťastie som túto knihu objavila u strýka a hneď si ju aj požičala. A neľutujem. Skutočne úžasná kniha.

no hej, niekedy vie film oslovit a potom siahneme aj po knihe, napr u mna pripad PS. I love you. keby som nevidela film, tak o tu knihu asi ani nezakopnem

anyway... precitala som aj Great Expectations od Charlesa Dickinsa a musim povedat, ze sa mi to pacilo viac ako som si myslela neviem, ale dickins ma ozaj velmi zaujimavy styl pisania, ktory sa mne dost paci. pribeh bol tiez velmi dobry. taky zaujimavy... smutny aj vtipny.. miestami mozno trocha nerealny, ale tak zase ziadne sci-fi to nebolo proste normalny pribeh ja som tu knihu doslova zhltla citala som ju v skratenej verzii pre studijne ucely, ale pozicala som si aj vyberovku prac od dickensa, kde su tri jeho knihy v originalnej verzii vratane great expectations, tak si to asi znova precitam taktiez som si to pozicala sfilmovane, cize dnes mam movie vecer

a zacala som citat aj picture of dorian gray od oscara wilde a mam za sebou sice len 52 stran, ale omg uplne fenomenalne. velmi zaujimave myslienky (tiez som si uz pozicala film, ale pockam kym docitam knihu ). neviem, ale zacalo sa to poriadne dobre. myslim, ze wildeov styl sa mi paci este viac ako dickensov. hlavne tie myslienky... proste wow.

LittleDevil: No Diablove denníky bola neskutočná haluz Najlepšia je tá zmluva na začiatku knihy a všetky tie výhody tam

Čo sa týka inak spracovania podľa knihy, alebo filmu, ktorý nakopne potom diváka si kúpiť aj knihu, tak to sa mi naposledy stalo pri Waris Dirieovej a jej Púštny kvet. Je to jedna z autobiografií, kde teda pútavý dej alebo romantické zápletky isto nie sú na prikrášlenie deja, je to také, ako to život sám napísal a musím povedať, je to dobre napísané. Aj keď miestami som nemala doslova "nervy" a nechápala som, bolo to jednoducho len tým, že asi ťažko niekedy pochopím Somálsko a celé to s tými ich naozaj švihlými tradíciami a tak. Ale pre porovnanie s filmom, som rada, akú prácu urobili na filme, lebo ak by šli presne podľa knihy, isto by sa divák zamotal už v polovici ale to len pre veľký počet postáv, ktoré v knihe vystupujú, vo filme to zhrnuli na ten istý okruh a už sa to nemenilo a nemiešalo, za čo som rada

Nechala som sa na vlnách modernosti uniesť aj volovinkou Škola noci od P.C. Cast a Kristin Cast. Rýchle, jednoduché, zábavné a samozrejme upírske, ale kde má aj človek pocit, že to sú upíri bez prímesy cukrovej vaty. Aj keď je len jeden zádrhel, ktorý mi tam vadí, celkom slušne môžem povedať, že tú knihu žeriem, na kávičke a pri relaxe, dá sa to, jednoduchá oddychovka Dokopy by malo byť myslím až 12 kníh, ale tak čochvíľa vyjde zatiaľ 4 časť, tak mám zase čo zbierať do svojej zbierky "celosériových kníh".

Chystám sa na knihu Nech vojde ten pravý od John Ajvide Lindqvist. Samozrejme je aj natočený rovnomenný film, tak som zvedavá

Dion: ak by som to mala povedať len pár slovami, tak Portrét Doriana Graya je jedna veľká myšlienka, respektíve jeden veľký paradox, pretože čo veta, to životná múdrosť, ktorá platí ešte aj po (celom?) storočí.

ja som sa rozhodla pre knihu, až keď som si pozrela film "Dorian Gray" (2009). možno chyba, možno nie, že som si zvolila takéto poradie ale čo už. inak zase je to tak, že film sa pridržiaval predlohy, a niektoré veci tam boli len podobné knihe, alebo naopak úplne odlišné (a čosi zostalo verné knihe). ale zase povedzme si, pre diváka je vo filme príťažlivé čosi iné ako v knihe. už len keď si potom porovnáme koniec v knihe a vo filme, tak ja môžem čestne prehlásiť, že sa mi páčilo ako skončil film (bolo to akčnejšie) ale zase na druhej strane sa mi páčilo, ako skončila kniha, keď som ju čítala a bola som aj rada, že sa filmári s koncom pohrali a spravili ho tak, ako ho nakoniec spravili.

LittleDevil: no ja som Chrisa Moorea kupovala pred 3 rokmi, keď som bola v Prahe a hej teraz je už vypredaný ten titul, zostala ešte jeho "Špinavá práce" ale tá je tiež taká bohovská, že pri čítaní som sa smiala na plné hrdlo, takže aj tú vrelo odporúčam. zatiaľ teba dúfať, že bude dotlač, a že vydavateľstvá budú také milé, že vydajú aj ďalšie jeho knihy, lebo jeho humor ma baví

no momentálne som sa "upísala" upírom a čítam všetko za radom čo má tesáky a odkiaľ strieka krv zo všetkých strán. a menovite Laurell K. Hamiltonová a jej séria s Anitou Blakeovou - prvá časť Provinilé slasti a druhá časť, na ktorú sa len chystám Rozesmátá mrtvola. milovníkom upírov, zombies, vlkodlakov a iných -dlakov to vrelo odporúčam. nie je tam žiadna prímes "cukrovej vaty" ako povedala Tina, ale zato je tam jemné erotické iskrenie . pustila by som sa aj do ostatných častí, ktorých je zatiaľ preložených 7, len si ich musím postupne dokúpiť.
a na striedačku čítam aj Tanyu Huffovú a prvú časť Cena krve a ešte mám Stopy krve. a aj do tej Školy noci sa chcem pustiť.

Tini: kniha Nech vojde ten pravý už kraľuje na mojom zozname "must have & read" . ona tam bola, keď ešte nebola ani do slovenčiny preložená, lebo zas sa mi stalo, že som videla film (famóóózny je), a myslela som si, že naše vydavateľstvá o ňu ani okom nezavadia, tak som plánovala ju aj v angličtine prečítať. ale dobre, že ju vydali. [inak sa už natáča aj americký remake toho švédskeho amíci evidentne neradi čítajú titulky či čo a chcú sa zviesť na úspechu]
ono to tak bolo aj s knihou "The Book Thief". pred 4 rokmi som ju videla v Anglicku a to na obale znelo prekliato lákavo, tak som sa snažila nejak ju vypátrať u nás, či ju náhodou nepreložili a nič! to som nakoniec kamaráta poprosila, aby mi ju kúpil v originály. až teraz po skoro 5 rokoch, čo už je bestsellerom vo svete ju objavíme my.

Tina: lol no to hej tá dohoda hneď na úvod to aby človek hľadal špendlík , že to tou krvou podpíše Inak uvedomuješ si, že knihu Nech vojde ten pravý mi požičiaš
Nikita: no hej veď vravím, že ja mám šťastie čo sa vypredaných kníh týka a potom mám nervy, že si to chcem prečítať a nič z toho

Nikita: No zohnať niektoré knihy je doslova PODES! a to s tým americkým remake myslia vážne???? no čo už, američania švihlí Inak niekedy je najhoršie, keď vydavateľstvá sa do niečoho pustia, potom dllllhooooo dlllhooo nič a až po nejakých rokoch si zmyslia zvyšné časti doprekladať a vydať, ma niekedy išlo vystrieť z toho ich prístupu a celkovo nášho knižného trhu. Ale niekedy niet nad originál

LD: Priznaj sa, že si mi niekam schovala ten špendlík, keď som ho tak márne hľadala a že už len kvapka, už len kvapka a nič proste, no Počkaj, si musím urobiť zoznam a poradovník, ktorú knihu skôr ti posuniem, ale mám to na pamäti, že aj táto je pre teba odložená

Tina: no dovoľ ja som žiadny špendlík neschovala ja mám iba svoj odložený, že keby si to rozmyslím
poradovník no myslím, že prvé sú Pamäti Gejše to by som si veľmi rada prečítala

Ja už som asi dlho nič nečítala. Vlastne od jari kedy som prelúskala Upírske denníky (na tieto knihy je veľa rôznych názorov. Niektorých to baví, iní by tie knihy najradšej spálili. Ja ich vlastním a som rada, lebo mne sa páčia. Majú menšie mušky, ktoré by som asi ja riešila inak, ale je tam akcia, dráma, zápletky a nie som negatívne vysadená na žiadnu postavu, ani seriálovo som sa nenechala ovplyvniť lebo ten beriem ako iný príbeh a tak sa mi proste tie knihy páčia) a tak bolo na čase, aby som zasa dostala chuť čosi čítať.
Trvalo mi asi 2 mesiace dočítať miniatúrnu knižôčku Ďáblovy Deniky. Hold človek proste nemôže čítať funny knižku, keď na to nemá tú správnu náladu. Môj názor na túto knižku je taký zmiešaný. Najskôr poviem, že autor musí byť riadny blázon a také veci čo sú tam popísané by ma ani v sne nenapadli no na druhú stranu musím aj priznať, že miestami tam boli aj dosť nudné časti. Takže aj keď som sa na určitých pasážach dobre zabavila, na iných som dúfala, že tie žvásty skončia. Čiže u mňa taký obyčajný priemer.

Momentálne som sa zahrabala do čítania a tak mám rozčítanú okrem niekoľkých poviedok aj knižku "Gump & spol" čo je vlastne voľné pokračovanie slávneho filmu Forest Gump. Musím uznať, že čítať knihy o Forestovi nie je vôbec žiadna sranda a častokrát som sa pristihla, že si čítam jednu vetu viackrát, pretože kniha je písaná tak, ako sa Forest vyjadroval, takže sa tam objavujú slová typu "píš ako počuješ" napr. fšetko, ot (od), fšak, opchod, zbanchrotovať, ruozny, vuobec, dinosavry alebo ako som ja veľmi smiala tak namiesto hodnotnejšie tam je hovnotnejšie.
No ale tak som zvedavá ako na mňa zapôsobí kniha ako celok. Zatiaľ som kdesi na 30 strane a nenudím sa. Veselé úškrny sú striedané smútkom, no proste Forestov život
No a hneď potom chcem skočiť po Škole života, no uvažujem aj nad Stopárovým sprievodcom po galaxií, tak uvidím kam ma to napokon zaveje

No ja som mala problém s Diablovými denníkmi pretože po dvoch dňoch som mala prečítanú vačšinu knižky a to som sa už musela krotiť, aby som to neprečítala hneď občas mi bolo ľúto, že to nemá viac strán neskutočne ma tá knižka pobavila.

Zizi: Stopárov sprievodca po galaxii je haluz čítať v originály, je to chuťovečka

sa nemôžem prestať smiať nad tým mojim posledným "klenotom" v mojej knižnici - Manga Rómeo a Júlia a ešte navyše aj slovenský preklad, to je proste jedna haluz za druhou, ešte možno pouvažujem nad Hamletom, ktorý je v roku 2100 alebo ako to v modernom Tokyu Niekedy treba mať aj takéto veci na pobavenie

mne stačilo pár strán Romeo a Júlia Mangy a na tvári som mala WTF pohlad

Satu: tak to ja tiež chápať som prestala na prvej strane

hmm nad romeo a júliou som už rozmýšľala, ale akosi som vždy uprednostila niečo iné (čítaj fullmetal alchemist, gravitation a death note) ale tak možno to opäť zvážim aj keď po 6 hodinovom divadelnom predstavením Henri IV., z ktorého som s prižmurením oboch očí rozumela 10% moja láska k Shakespearovi a všetkému, čo s ním súvisí na istý čas odumrela

Četl jste někdo knihu Poslední mohykán? Mám to v rámci povinné četby, tak bych chtěla vědět, jestli se to dá číst nebo ne.
Té americké literatury, co teď mám za předmět se trochu bojím, protože já radši britskou. Tak doufám, že se neunudím.

William Golding - Pán much už pár let jsem věděla, o čem to zhruba je, ale teď se mi naskytla příležitost tuhle knihu přečíst. Je to parádní a děsivý kousek zároveň.
Jinak myslím, že Goldingův pohled na svět byl vcelku velmi zajímavý.
A tahle knížka, kdy se děti postupně stávají divochy a víc a víc se poddávají základním instinktům až dojde i na zabití... prostě silné téma.

Kvůli semináři jsem koukala i na oba filmy... první je věrný předloze, druhý je brán trochu moderněji, ale musím říct, že překvapivě mě víc zamrazilo z toho novějšího.

Každopádně mě to hodně zaujalo.

Truman Capote - Snídaně u Tiffanyho tenká a čtivá knížečka, docela mě překvapilo, že se mi zalíbila. Myslím, že to je jedna z těch, kdy můžete podle svého zapojit fantazii a věci si podle sebe doplnit.
Každopádně filmu doporučuju se vyhnout nebo to brát jako úplně jiný příběh.

Už som veľa počula o Paulovi Coelhovi a dlhšiu dobu som sa chystala si niečo od neho prečítať, len nikdy akosi nebol čas Na Vianoce som dostala jeho knihu Veronika sa rozhodla zomrieť, ktorá ma zaujala natoľko, že som si kúpila celú kolekciu jeho kníh. Zatiaľ som prečítala okrem Veroniky ešte Alchymistu a At the river Piedra I sat down and wept a tiež úvahy tohto autora. Niektorí jeho prácu milujú, iní nenávidia a ja som si ešte stále neutvorila presný názor. Považujem ho za fascinujúceho spisovateľa, ktorého knihy ma vedia uchvátiť, no zároveň miestami cítim akúsi averziu, ktorú si neviem vysvetliť. Paulo píše príbehy s prvkami mystiky a náboženstva, popretkavané filozofickými myšlienkami. Jeho kniha sa nedá prečítať len tak na posedenie za pár minút, človek pri nej musí aj premýšľať, pri niektorých pasážach zastať a pouvažovať, čo si o tom myslí. Možno nie som na rovnakej intelektuálnej úrovni ako Paulo, preto sa mi niektoré časti jeho kníh nepáčia, no musím pripustiť, že je to autor, ktorý dokázal pohnúť masami ľudí a aj mne jeho knihy dávajú nádej a celkový pocit po prečítaní je pozitívny. Nemôžem sa zatiaľ zaradiť medzi jeho fanúšikov, ale rozhodne plánujem prečítať všetky jeho knihy a dúfam, že si potom utvorím aj presnejší názor na neho. Jedna vec sa mu ozaj musí nechať, jeho knihy majú lastúcu hodnotu a ľudia si z nich môžu veľa odniesť. Mnohé z myšlienok, ktoré spomína vo svojich knihách sú nezabudnuteľné a dokážem sa s nimi na 100% stotožniť. Píše pútavo a veľmi metaforicky. Rozhodne považujem jeho knihy hodné prečítania. Či už sa vám budú páčiť alebo nie, myslím, že každý by mal prečítať aspoň jeden kúsok od tohto autora.

Ďalej by som sa rada vyjadrila k dvom "novinkám", ktoré sa mi dostali do rúk.
Pád od Lauren Kateovej je kniha, ktorá len nedávno vyšla v slovenskom preklade. Mala troška zdĺhavý začiatok a aj ku koncu mohli tú akciu lepšie opísať, no ide len o prvý diel príbehu, ktorý skončil tak, že sa neviem dočkať pokračovania Autorka nám predstavila hlavné postavy, ktoré sú naozaj zujímavé a hlavne sa mi veľmi páči hlavná hrdinka. Hádam je ešte zaujímavejšia ako hlavní hrdinovia Aj miesto, kde sa príbeh odohráva je nezvyčajné. Považujem celý príbeh za veľmi originálny, naozaj sa mi páčil a kto má rád komplikované vzťahy, mystiku a fantasy, tak táto kniha je pre neho ako stvorená. Síce príbeh samotný nemá s Twilightom nič spoločné, ja by som Pád predsa len s TW porovnala, keďže základný dej a teda zamilovanie sa teenedžerky do nadprirodzenej bytosti je ten istý Pád hodnotím ako lepšie napísanú knihu. Príbeh je viac tajuplný, viac dramatikcý, stále je veľa vecí, ktoré nevieme prečo sú tak, ako sú a myslím, že má ozaj veľký potenciál na ďalšie úspešné pokračovania.

Len minulý týždeň som sa ocitla v kníhkupectve, keď som zabíjala čas čakaním na otca a pozerala si novinky, keď mi do oka padla kniha Čas anjelov -Pieseň serafov od Anny Riceovej. Túto spisovateľku poznám veľmi dobre vďaka jej úspešným Vampire Chronicles, a preto som neváhala a hneď si zadovážila jej nové dielo. Hoci som očakávala viac opisov anjelov alebo skrátka väčšiu angažovanosť týchto bytostí vzhľadom na názov knihy, no príbehom som nebola sklamaná. Bolo to podané bravúrne, autorka opäť raz dokázala, že remeslo si vybrala správne a písanie jej ide skrátka je to príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Teda aspoň mňa chytil. Ozaj ma to zaujalo a som zvedavá ako to bude pokračovať. Vrelo odporúčam

Tak já mám od Paula Coelhy všechny jeho knihy. Je to jeden z mých nejoblíbenějších spisovatelů a to navzdory tomu, že bych nikdy neřekla, že mě takový styl psaní bude zajímat. Dionka má pravdu v tom, že jeho knihy opravdu zaujmou. Je v nich jisté poselství a i když jsou dá se říci o víře, o tom, že člověk v něco věří, tak to nepůsobí násilně. Tady podotýkám, že já nejsem nijak nábožensky založená, ale je pravda, že každý v něco věří. Už autorův životní příběh je až neuvěřitelný, tady doporučuji přečíst si knihu od Fernanda Moraise - Mág, který o Paulovi napsal životopis. Je to opravdu neuvěřitelný příběh. Je to důkaz toho, že ať se člověku v životě stane cokoliv, tak nikdy nemůžeme vědět, kam nás nakonec osud zanese.

No vidím, že sa nám to tu dajako rozčítalo. Mňa v poslednej dobe tiež akosi chytilo čítanie a vrhla som sa na tú hŕbu kníh ktoré som dostala od Vianoc až po narodeniny a že ich je teda pekná kôpka až čakám kedy sa na mňa už zrúti polička. No ale tak späť k veci.

Ako prvú som si zobrala do rúk knihu Chatrč. Na túto knižku som čítala rôzne názory, negatívne, ktorých bolo požehnane no našli sa aj dobré mňa po pravde zaujala myšlienka knihy stretnutie človeka s Bohom a neľutujem podľa mňa skvelá knižočka plná krásnych myšlienok niekedy som mala skutočne slzy v očiach.
Niektoré z myšlienok ktoré ma zaujali:

„Naša zem je ako dieťa, ktoré vyrástlo bez rodičov, nemal ju kto viesť a usmerňovať. Niektorí sa jej usilujú pomôcť ale väčšina sa ju jednoducho pokúša využiť. Ľudia, ktorí dostali úlohu láskyplne riadiť svet, ju namiesto toho nerozvážne plienia, berú si viac, ako momentálne potrebujú. A nemyslia na vlastné deti, ktoré zdedia ich nedostatok lásky. Tak ju bez rozmýšľania využívajú a zneužívajú, a keď sa zachveje alebo prudko vydýchne, sú dotknutí a dvíhajú päsť k Bohu.“....

Taktiež sa mi páčilo (áno hoci spočiatku sa mi to zdalo zvláštne) predstava Boha ako ženy černošky (s čím mala istý čas problém aj hlavná postava) ale keď si to tak vezmem predstavu ako bolo v tejto knižke spomenuté bradatého chlapíka alá Gandalf z Pána prsteňov vytvoril iba človek.
Ako aj myšlienka, že nieje snahou Boha obrátiť celý svet na kresťanstvo (veď v konečnom dôsledku ani Ježiš nebol kresťan) sama zastávam názor, že nezáleží na tom akú vieru človek vyznáva, či už je kresťan, žid, moslim, každá viera je cestou k Bohu alebo k niečomu vyššiemu.
No stačilo filozofovania na tému viera.

Ďalšou knižkou bola kniha Čas anjelov. Doteraz som nečítala nič od tejto autorky (aj keď stále by som si veľmi rada prečítala Interview s upírom) no aj táto knižka ma zaujala. Ako tu už Dion spomenula, kto by čakal neviem aké opisy anjelov tak čaká márne. Ich vystupovanie v knihe možno vidieť iba v náznakoch no pre mňa to i tak neubralo knižke na zaujímavosti. Od začiatku som ju akosi nevedela dať z ruky a po dočítaní mi bolo ľúto, že nemá viac strán. Myšlienka poslať človeka do čias dávno minulých, aby niekoho zachránil sa mi páčila a ako som to tak čítala bolo zaujímavé ako podobné príbehy v istých smeroch mal Toby a ľudia, ktorým mal pomáhať. A veru aj ja som veľmi zvedavá na pokračovanie.

Do tretice knižka Navždy a Modrý mesiac. Tieto dve dám spolu keďže k sebe patria. A pekne porade. Po pravde neviem aké stanovisko zaujať k prvej knižke na postavy som si okrem Ever akosi nevytvorila názor. Ale tak Ever mi pripomínala svojím spôsobom Bellu z Twilightu ale treba uznať, že Bella je na tom od nej evidentne o niekoľko IQ bodíkov lepšie. A v druhej knižke som sa v tomto názore len utvrdila. Neustále riešenie s kým bol Damen počas 600 rokov svojho života aké iné známosti mal jej neustále nedávajú pokoj a celkovo táto postava vyznieva ako jedna paranoidná, žiarlivá ženská. Dejovo prvá knižka bola podľa mňa v celku zaujímavá aj keď jej chýbalo čo to akcie. A keď už sa konečne blížil na záver nejaký náznak, že možno snáď už aj niečo bude autorka to okamžite zadupala pod čiernu zem čo u mňa pokazilo celkový dojem z knižky. V druhej knižke sa na počudovanie charakter Ever nezmenil ba povedala by som, že mi prišla ešte neznesiteľnejšia no dejovo je táto kniha lepšia ako Navždy ku koncu som očakávala, že to zasa autorka domrví no na moje prekvapenie sa tak nestalo.

Ďalšou knižkou je kniha Modrá krv. K tejto som sa dostala vďaka Satu. Začala som ju čítať v anglickom origináli no ja a čítanie po anglicky to by som sa nedočítala za rok nemám na to trpezlivosť. Takže, keď vyšiel český preklad dosť ma to potešilo. No ku knihe, spojiť anjelov s upírmi to by mi teda v živote asi nenapadlo no autorke áno je to naozaj zaujímavé spojenie nehovoriac, že kniha je písaná podľa mňa dosť pútavo ja osobne som ju prečítala asi za deň, dva pričom som ju čítala do 4 hodín ráno pretože som sa od nej nevedela odtrhnúť a už sa neviem dočkať pokračovania.

A na záver som si nechala Upírske denníky: Návrat, keďže k nim napíšem asi najmenej. Po pravde túto knižku som od začiatku nepochopila som takmer v polovici no niesom si istá tým, či ju vôbec dočítam. Strácam sa pomaly na každej strane a sem tam premýšľam, na čom asi autorka fičí. No možno jej ešte dám šancu ale zatiaľ som ju vystriedala inou knihou.

...no a až teraz vidím, koľko som toho napísala lol

@Little Devil: som veľmi rada, že sa ti Modrá krev páčila o to viac, že už bude pokračovanie a môžeš si ho prečítať ... takže neváhaj ... je to zaujímavá kombinácia anjeli a upíri, ale spisovateľka to dobre napísala a zapracovala, takže to nevyznieva divne

a k tvd, no tak ja som to prečítala a wtf pohlad zaručení .... ja som šiestu knihu nevedela dočítať, takže si asi vieš urobiť názor na túto ságu.

Zrovna jsem přečetla poslední slova knihy Andělské zrcadlo od Davida Barnetta. A páni!! V knihovně jsem si jí vzala, protože mě zaujal obal a hnedka první věty mě zaujaly opravdu moc! Přiznám se, že kdykoli čtu nějaké pěkné věci o Praze, tak vrním jako kočka.

Praha je úchvatná. Praha je okouzlující. Praha je kouzelná. Je pokaždé jiná.

V knize se prolínají 3 příběhy - Praha současnosti, Praha v roce 1584 a Zážící město v neurčitém čase. V knize se také setkáme s naším oblíbencem Urielem a se spoustou skutečných historických osobností - Rudolf II., Rabbi Löw, Johannes Kepler, Tycho de Brahe a další. Tahle kniha opravdu stojí za přečtení!

Anwiel: hmm toto znie zaujímavo a o čom presne tá knižka je?