Z pera dion-fortune

heh jake rymy si mi to tu nahodila no tak ale mam pre vas dalsiu basnicku

Odchod

Videl som ta kracat v dialke,
Tvoj tien sa neustale vzdaloval,
Ja som len sedel v aute,
Ticho sa lutoval.
Preco som ta len nechal odist,
Ked som vedel, ze tvoj odchod ma moze zlomit?
Preco som nezastavil tvoje kroky
A nepovedal, ako mi na tebe zalezi uz cele roky?
Odisiel si a mna tu nechal sameho,
Utapat sa vo vlastnej vine.
Nemohol som urobit nic ineho,
Len zahajit vysetrovanie.
Dokoncit to, co nas rozdelilo
A verit v opatovne spojenie.
No, ze si odisiel bez rozlucky, ma trapilo
A tak som nasiel riesenie.
Cez telefon, priznal som sa,
Ako velmi hrdy som,
Ty si len onemeny ostal,
Mojou nahlou uprimnostou.
Nechal som slova,
Plne bratskej lasky,
Vypovedat, co som ja nemohol,
Dufajuc, ze dovidenia neznamena zbohom.

No o tomto hovorím to je krása tak nádherne napísané no nič idem si to ešte raz prečítať perfektné táto sa vážne podarila

Mňa švihne od smiechu, akurát sa bavíme o tom období, kedy Sam odišiel a ty sem teraz hodíš básničku, no to je niečo doslova supernatural Ale inak krásne, že ajajaj, je to super krásne smutné

jeeej vdaka a tini, zeby nahoda? no fajn, ale u mna, ked pracuje muza, tak naplno, takze tu je dalsia

Prosim povedz

Dazd prsi
A vietor fuka.
Laska trva,
Bolest ostava.
Den odchadza
A prichadza noc,
Listie pada,
Slzy sa kotulaju
Ty si prec
A ja ostavam tu.
Prosim povedz, ze sa vratis,
Ze toto je len zly sen,
z ktoreho sa rychlo preberiem.
Ze ma potrebujes tak velmi ako ja teba,
Ze toto nie je nase rozlucenie.
Prosim povedz.
Ja dalej nevladzem,
Nemozem dychat
A srdce mi puka.
Vsetky svetla uz zhasli,
Vsade je tma
a radio hra.
Hra tak smutnu piesen
A ja s tonmi placem,
Skryty pred celym svetom,
Skryty pred tebou…
Povedz, preco tu lezim
A nedokazem nic povedat?
Preco som sam a opusteny?
Preco ma vsetko tak velmi boli?
Prosim povedz.
Preco si odisiel
A mna tu nechal?
Preco si viac nebojoval?
Preco som ja zlyhal?
Prosim povedz,
Preco to tak muselo byt?
Dvere su zamknute
A moje srdce tiez,
Mur okolo ma chrani,
Nedovoli inym ma zranit.
Oci ma stipu od placu,
Ruky sa mi trasu,
No srdce v hrudi mi stale bije.
Preco sa nezastavi
A nenecha ma odist?
Preco mi nedovoli ist za tebou?
Preco tu musim byt
A citit tak strasnu bolest?
Prosim povedz.
Zivot plynie dalej,
Len ludia ja zastavia.
Ja nechcem stat,
No nemam silu vstat.
Tak sledujem hodiny,
Rucicka sa posuva
A cas nestoji.
Povedz, preco sa mi duha zda byt smutna
A motyl zbytocny?
Preco vnimam smiech ako plac?
Preco mam pocit, ze nebo pada
A zem sa strasie?
Prosim povedz.

a dalsia boze ja si dnes asi nepomozem

Nadej

Vietor vola moje meno
A ja sa ponaram do tmy
Kracam nemo
Za hlasom neznamym.
Nemam strach,
Mozno len male obavy,
Ze sa strati
A uz sa nevrati.
Hlas slabne
A ja sa ponahlam,
Bezim, uhanam.
Kricim pockaj, stoj,
Nechod prec.
Ja predsa potrebujem nadej.
Potrebujem vediet, ze si tu,
A ze si tu kvoli mne.
No odisiel, zmizol
A mna tam nechal sameho,
Len tak stat,
Plneho smutku a bolesti.
Bol som tam
A neveril tomu,
Co som zazil.
Coho som bol svedkom
Alebo sucastou?
Z dialky sa blizi burka
A ja nechcem nic viac,
Len stat jej tvarou tvar.
Zem sa trasie,
Mozno aj od strachu
A nebo je pokryte mracnami.
Mne tecu slzy,
Valia sa,
Kotulaju po mojich liciach
A padaju na rozochvenu zem.
Pytam sa preco?
Preco ja?
Oblohu pretal blesk
A ja kricim nie!
Vzduch opusta moje pluca
A temnota ma pohlca,
No ja som odhodlany,
Vydrzim,
Vydrzim az do konca.
Vtom zavial silny vietor,
rozbil mracna
a vzal ich so sebou do neznama.
Stratila sa tak moja burka
I chaos v srdci,
Odfuknute boli do dialky.
Na obzor vyhuplo slnko
A ja som si uvedomil,
Ze stale verim.
Verim, ze to moze byt ine,
Ze svet este nekonci,
Ze nadej vo mne hori.
Utrel som si slzy
A vykrocil v ustrety zivotu,
No tentokrat sa mi na tvari hompalal usmev.

WOW Až ma zimomriavky preši, keď som si to všetko prečítala....Skoro dom zabudla, čo je dnes za deň! To mi dievča nerob Ale inak krása, skvele sa to rýmuje a mám rada ako ti opisuješ tie pocity počkať, niečo väčšie

jeeeeej kujeeem velku radost si mi teraz urobila dnes mi totiz opat preplo, takze dalsia basnicka je na svete ja proste velmi dlho nepisem nic a potom bum! basnicky sa len tak sypu

Priepast

Upieral som pohlad k priepasti,
Vravel som si: “Maj sa na pozore!”
No temnota ma stale volala,
I ked som velmi chcel ostat hore.
Zvlastne ma to lakalo,
Podisiel som blizsie k okraju jamy,
Nikdy som este nebol dole,
Na tom mieste opradenom tajomstvami.
Pristupil som teda blizsie,
Chvel sa vzrusenim,
Nevedel som ako dalej,
Ved co ak sa uz odtial nevratim?
No urobil som este jeden krok
A zacitil ako prudko padam,
Chcel som to vratit spat,
No ostal som sam,
Na dne priepasti pochovany,
A navrat bol nemozny.
Myslel som, ze je to moj koniec,
Kym si sa nezjavil ty.
A ako vzdy pomohol si mi,
Opat sa na nohy postavit.
Nevedel som, co povedat,
Citil som sa sklamany.
Neveril som v teba,
A teraz viem ako som sa velmi mylil.
Otvoril som usta,
Ospravedlnenie mal som na jazyku,
Ked tvoje objatie ucitil som.
Odisli sme spolu,
Bok po boku,
Nechavajuc priepast za nami,
Priepast, do ktorej sa uz nevratim.

Wow dneska sa to z teba sype no čo viac dodať kráááása krááása krááááááása je to úžasné prekrásne

Človeče, paráda. Také aj smutné, ale aj optimistické, lebo to nakoniec dobre dopadlo
Počuj Dionka nemohla by si pani Múzu potom niekedy poslať aj mne? Nech konečne dokončím jednu ff ?

wow dakujem dievcence ani neviem co povedat

tina: no mozem skusit, takze uz hadzem... chytaj! tak co? chytila sa?

Vieš čo, asi hej, lebo som pri veeeeeľmi zaujímavej časti, ktorá rozpáli všetky monitory Takže dikes! Neboj, čoskoro ju vrátim

heh tak som rada ja som napisala este nieco, ale velmi sa mi to nerymuje, skor je to take pasmo.... no hmm, proste som to len zo seba musela dostat von.

Rozlucka

Hladel som do tvojich zelenych oci,
Plnych strachu a lutosti,
Slzy stekali aj po mojej tvari
Modliac sa, aby si neprepadol nenavisti.
Ani nevies, ako ma boli myslienka na to,
Cim prechadzas kvoli mne,
Ak si si myslel,
ze som zabudol,
ake to je,
Bol si na omyle.
Smrt otca zasiahla ma o to viac,
Ze som vedel, co urobil,
Ze je mrtvy kvoli mne
A ja to zvratit nemozem.
V duchu som si opakoval, ze
Mat tak na vyber,
Zomrel by som 100krat radsej.
A tak hladim na hodiny,
Na rucicku ako prechadza dvanastkou,
Pocujem ako odbija polnoc
A pripravujem sa povedat zbohom.
Ake slova mam zvolit,
Aby som zmiernil tvoje utrpenie,
Aby si nemusel citi tu bolest, ako ja,
Aby si sa stale dokazal tesit zo zivota?
Slaby usmev venoval som ti,
Ten, ktory patril len tebe,
Videl som ako si sa triasol od strachu
A ja som netuzil po inom,
len objat ta v naruci.
Chcel som zahnat tmu a povedat, ze vsetko bude v poriadku,
No tvarou tvar smrti som stratil odvahu.
Vyslo zo mna par poslednych viet,
Hlas triasol sa mi,
Ved ako clovek dokaze rozlucit sa so sebou samym?
Ty si bol zmyslom mojho zivota,
Mojou lepsou polickou, mojim stratenym ja.
Videl som sa v tvojich cinoch i slovach
A tuzil som verit, ze to ja vychoval som ta.
Zacul som pekelnych psov,
Ich stekot bol tak iny,
Mraz prebehol mi po chrbte
A len jeden slovo povedal som.
Vsetci sme utekali,
Vsetci sme sa snazili skryt,
Co ste to nechapali?
Vy ste predsa v bezpeci.
Len po mna si prisli,
Len ja dnes odidem,
No cenil som si tohto cinu lasky,
Ved kto by chcel zomriet opusteny?
Potom uvidel som tvar nepriatela s nami v miestnosti,
No moje varovanie prislo neskoro,
Uz nas mala v pasci.
Skryl som svoj strach za sarkazmus,
No brata oklamat som nevedel,
Ako dvere otvorili sa,
Posledny pohlad daroval som mu,
Potom som zacitil bolest
A uvital tmu.
Pocul som Samov krik
A zabudol som na sebectvo,
V tej chvili prial som si,
Aby tu nemusel byt so mnou.
Moje telo trhalo sa na kusy,
Krv bola vsade okolo,
Ja som opustal tento svet
S myslienkou na neho.
Moj maly bracek, tu ostava sam,
Uz ho viac nemozem chranit,
Uz ho viac nemozem utesit.
Preklial som sam seba v tej chvily smrti,
No ked ma pohltilo peklo,
Len po zachrane zatuzil som.
Bratovo meno krical som,
On mi vzdy vedel silu dat,
A tak som odolal bolesti.
Ostal som cakat na zachranu,
Veril v neho,
Spominal na nasu rozlucku
I pohlad jeho.
V ociach plnych lasky utopil som sa
A peklo odrazu zmrzlo.

dion-fortune: práve si ma zabila . Tá tvoja báseň je úžasná. Všetko sa mi pri jej čítaní vrátilo - všetky tie spomienky na bratov a tie posledné momenty. Pekná báseň. Sakra ako prestanem plakať

Konecne som sa dokopala k precitaniu tychto versov a teraz si nadavam,ze som to tak dlho odkladala. Su uzasne,uchvatne,nadherne a nehorazne slzave.To nie je fer

jeeej dakujem vam krasne ono snazila som sa uz aj par optimistyckych napisat, ale stale mam skor slabost pre tie slzave pardooon ale som hrozne rada, ze sa vam pacili versiky

to je dlhé a prekrásne ty si dneska nejaká moc tvorivá dúfam ,že ti to vydrži

Aké nádherné básne si tu stihla dať

jeej tak dakujem este raz

Soniq: no boze chran prad takym dnom ako bol dnes, vsak mi potom slahne z pisania ale ozaj som dnes mala az neuveritelne tvorivu naladu

Wanis: mam obrovsku radost, ze sa ti pacili nemozem uverit, ze sa vam to vsetko vlastne chce citat

dion-fortune: no ja som si tieto tvoje dielka precitala az teraz a teda som bez slov to je take krasne jednoducho parada

Teď jsi mě zabila.... ta poslední básnička To je tak krásně napsaný Strašně dobře se mi tvoje básničky čtou a vždy jen koukám, jaké dlouhé dokážeš napsat Krása Už se nemůžu dočkat na další tvojí tvorbu!!

Len sem prídem a už toľko básničiek, krásne smutné a nádherné

jeeej dakujem krasne vsetkym vase slovicka ma vzdy pekne zahreju pri srdiecku a hned sa mi pise lahsie dnes ma napadla dalsia basnicka, takze vuala

Koniec sveta

Bol som sam v ten den, ked svet sa zrutil,
len teba pri sebe som mat tuzil.
Nevedel som ako dalej, co robit,
zufalo som s niekym chcel byt,
ved co clovek zmoze, ked ostane opusteny?
otec telefon nezdvihal mi
a ty si bol mile vzdialeny.
Tak som siahol po tequille,
kamaratke mojej v case utrpeni.
Rany som si zasival,ruky sa mi triasli,
pytajuc sa sam seba, ci nie som prekliaty.
Dnes videl som zomriet male dieta,
tak strasne som ho chcel zachranit,
no prisiel som neskoro,
smrti som nedokazal zabranit.
Nebolo to prvykrat, co som zlyhal,
odkedy ste odisli, len som sa stale potkinal.
Vedel som, ze takto dalej zit nemozem
a rozhodol sa vtedy svoje nohy vratit na zem.
Bol som strateny v predstavach a nocnych morach o samote,
ktore stali zivoty mnohych, nikdy som si neodpustil a pochybujem, ze vy mozte.
Ved akoby ste mohli mat zlutovanie,
ked ja som alkoholu nevedel povedat nie?
Len ja som vinny, ze som sa zlomil
a nedokazal svetu sam celit.
Vratil som sa teda pre teba,
pre jedinu osobu, ktora vzdy pomoct mi vedela
a flasku zahodil som do dialky,
dufajuc, ze uz ju nebudem potrebovat.

preboha, dion, to bola krása ja z toho nemôžem robiť nič iné, len

dion-fortune tedaa waw pekne napisanee dobreeeeee fakt supeeeeeer
sice na mna asi trocha zlozitejsie pochopila som to dobre zeee sa z neho stal alkoholik v podstate ale opät sa spametal??? .

dzajnisko: dakujem velmi pekne a dufam, ze ta ten plac rychlo prejde

sonca: zlozite huh? no je to mozne ja pisem dost zlozito obcas, lebo ako sa mi formuju tie chaoticke myslienky.... no ved vies ale tak pochopila si to nahodou dobre potom, co otec zdrhol sa dean zrutil a zacal dost pit a proste sa prestal sustredit a nevychadzali mu pripady, tak sa rozhodol vratit po Sama