Prečo tak nenávidím slovo obeta

ou, no ešteže to nebola žiadna buzerácia ale nie, ja sa fakt posnažím napísať to čo najskôr
keby tam ten Deanov uterák nebol, tak sa to zase celé zvrhne, pretože - čo si budeme hovoriť - Jane by to len tak nezvládla takže tam pekne držal
straaašne moc ďakujem, som rada, že sa ti to páčilo a to s tým humorom... júúj, ďakujem, to veľmi potešilo

paaaaaaaaani toto je fakt super poviedka
klobuk dolu..uz sa tesim na pokracko

jéééj, Ettie, nová čitateľka? jupíííííí to mi chceš povedať, že si sa prehrýzla všetkou tou litániou? wau moooc ďakujem, že to čítaš a som rada, že sa ti to páči

Teda! To jsou pokračování jedna radost Opravdu moc pěkné a čtou se jedním dechem! Musím přiznat, že i mě je Jane docela sympatická a doufám, že neskončí tak, jak většinou končí většina ženckých, které se motají moc blízko brášku!
Jenom mi tak trochu nedá to, že Bobby volal, když Jane použila svoji démonickou sílu na Deana, jaktože teda nevolal, když ji použila na Ryana?
Parádní povídka, už se nemůžu dočkat další části!

och, Madlen, ďakujem za komentík moooc potešil
som rada, že Jane je sympatická a to ako skončí - veď uvidíte
a ohľadne tej tvojej otázočky - to sa vysvetlí

dzajnisko opäť veeľmi veeľmi doobre pokraačovanie,i ked..Jane začína už byť riaadne nebezpečnááá myslím hlavne tým,že Dean sa na ňu čoraz viaac a viaac namotááva normálne tej ženskej začínam záávidieť inak tie Deanove výroky,ako napríklad:

citácia :

„Hlavne nič také, že by sme za to museli platiť.“

ma totálne dostali nevieem sa dočkaať ďalšeej časti..hlavne pre ten koniec.. takže dúfam,že príde čo najskôr

Kacena: ďakujem za komentík no jo, kto by Jane nezávidel, však? Mor na ňu
po viac ako týždni som tu s ďalším pokráčkom... Word mi hlási, že má 2443 slov, tak si ho hádam užijete
vopred sa ospravedlňujem za nejaké gramatické chybken, ale táto nočná hodina mi už lezie na mozog
ozaj, ešte pre informáciu - Amícka veverička sa v priemere dožíva 6 rokov však pochopíte, prečo to píšem
************
Lovec si odhryzol taký kus, že si ten muffin do úst mohol vopchať rovno celý. Začal prežúvať a zrazu vytreštil oči.
Jane žula kúsok, ktorý zostal po Deanovom hryze, a zdvihla obočie: „Tak čo? Chutí ti to alebo ideme kúpiť niečo iné?“
Dean prehltol a dostal zo seba iba: „Sú perfektné!“
„To som chcela počuť,“ usmiala sa Jane a podala mu škatuľu, „je ich tam ešte štrnásť, tak mi nechaj aspoň jeden. A teraz sa pohni, už musíme vyraziť, lebo Bobbyho porazí.“
Vyškerený Dean otvoril dvere, nechal ju prejsť prvú a opustili izbu a onedlho aj motel.
Ako prichádzali k Impale, Dean už brutálnym spôsobom vyjedol polovicu škatule a na tvári sa mu usadil spokojný výraz. Úžasné jedlo, sexi kočka a milované auto bola tá najlepšia kombinácia, akú si momentálne vedel predstaviť.
Odomkol auto, nachvíľu sa vzdal svojej muffinovej škatule a šiel skontrolovať kufor. Všetko bolo tam, kde malo byť, nechýbalo nič. Colt bol presne tam, kde ho nechal – vždy sa spoliehal na Diablovu pascu nakreslenú vo vnútri kufra a bral to ako najbezpečnejšie miesto pre túto zbraň.
Keď si už sadol do auta a znova napadol tých pár muffinov, ktoré tam ešte zostali, Jane už sedela v aute a pchala do seba svoje raňajky v podobe čokoládových koláčikov.
„Čo je?“ spýtala sa, keď na sebe zacítila Deanov pohľad.
„Ja len,“ hovoril pomaly Dean, keď videl, že jej škatuľa je už do troch štvrtín prázdna, „to vždy ješ takýmto tempom?“
Jane pokrčila plecami a ďalej chrúmala koláčiky. „Však ty sa tiež bohvieako nekrotíš,“ poznamenala najviac kultivovane ako sa dalo s plnými ústami, keď videla, v akom stave je jeho škatuľa.
„Ale ja som chlap a mám o takých 25 kíl viac než ty.“
„Ja viem, ale odkedy sa pamätám, jem skoro všetko, divné kombinácie a veľa. Claire ma vždycky strašila, že ak budem takto pokračovať, tak vychytám cukrovku alebo sa jedného dňa zobudím veľká ako ropný tanker.“
Dean si premeral jej štíhlu postavu a v duchu si priznal, že k tankeru má toto dievča ešte riadne ďaleko. Nahol sa k nej a chcel si od nej vziať jeden koláčik, no Jane odpratala svoju škatuľu z dohľadu a keď sa na ňu lovec nechápavo pozrel, dodala: „Ty máš predsa svoje muffiny.“
„Veď ale to, že si jeden vezmem, ťa nezabije, nie?“ prehováral ju Dean, ale ona sa ani nepohla.
„Fajn, tak muffin za koláč?“ navrhol jej a po chvíľke rozmýšľania mu dovolila výmenu.
Lovec zhltol koláčik na jeden šup a neveriacky krútil hlavou. Toto už dávno nezažil. Naposledy asi vtedy, keď bol jeho otec na love a s bratom sa hádali o posledné cereálie.
„Si strašná,“ uškrnul sa, hodil si do úst muffin, naštartoval motor a vyrazili.
„Skôr strašne hladná,“ dojedla posledný koláč a oblizla si prsty. "Ale aspoň viem, čo si o mne myslíš,“ prehodila navonok urazene, prehla sa cez sedadlo a položila obidve, teraz už prázdne, škatule dozadu.
„Óó, ešte sa mi tu uraz,“ zasmial sa Dean. Jane usilovne premáhala úškrn, ale mlčala a pozerala sa priamo pred seba na cestu. Jednoducho dostala chuť trošku robiť mu nervy a čakala ako bude reagovať.
Dean to rozhodne nechcel nechať tak a stále sa uškŕňal. „Okamžite sa začneš so mnou normálne rozprávať, inak ...“
„Lebo inak čo?“ ihneď sa naňho Jane prekvapene obrátila.
„Inak si tak podám ten tvoj šteklivý krk, že ešte týždeň nebudeš vedieť nabrať dych.“
„Ale čo?“ zdvihla obočie a posunula sa k nemu, na čo Dean okamžite spozornel. „Takže ty si sa rozhodol vyhrážať sa mi, hej?“ povedala s perami na milimeter blízko jeho krku. Rukou mu vošla pod bundu, úspešne sa prebojovala cez ďalšie vrstvy jeho oblečenia a pomaly mu prechádzala po hrudi. Cítila ako sa mu zrýchlilo dýchanie. „Dotkneš sa môjho krku,“ potichu hovorila a za každým slovom venovala jeho krku bozk, „a ja si podám teba takým spôsobom,“ vytiahla ruku spod jeho trička, košele a bundy a pomaličky mu ňou prešla po vonkajšej strane jeho stehna, „o akom sa ti ani nesnívalo.“ Dean naprázdno preglgol a všemožne sa snažil sústrediť na cestu pred sebou. Jane sa však vracala späť, no tento raz po vnútornej strane. „A som zvedavá, ako dlho bude trvať, kým znovu naberieš dych ty.“ Jemne mu uhryzla ucho, zastavila ruku tesne pri jeho rozkroku a z ničoho nič si opäť slušne sadla na miesto spolujazdca.
„Provokatérka,“ precedil Dean, pozrel sa na ňu s prižmúrenými očami a srdce mu stále splašene bilo.
Jane sa uškrnula. „Však ty si začal.“
Lovec znova uprel zrak na cestu a pokúšal sa predýchať ten jej návrh. S istotou vedel, že to robí len preto, aby ho vynerváčila – mal pocit, že Jane už zistila, že po nej ide ako po údenom a sám vedel, že ona je na tom rovnako. Prežili spolu skvelú noc, takže nič iné ani nečakal.
Kútikom oka ju pozoroval ako pije minerálku, ktorú pre chvíľou ponúkala jemu a myslel len na to, ako, dopekla, vysvetlí Samovi, že Jane je až na isté démonické schopnosti, v podstate neškodná. Dokonale si vedel predstaviť bratovu tvár s výrazom ja som to vedel. Bol si istý, že ak nebude chcieť Sama zbytočne vytočiť, bude sa od Jane musieť držať čo najďalej a už teraz sa mu kvôli tomu rojilo v hlave pôsobivé množstvo nadávok.
Jane zatiaľ ticho pila vodu, poškuľovala po Deanovi a ohromne sa bavila na jeho prudko sústrediacej sa reakcii. Zrazu jej však niečo napadlo. Síce nechápala prečo jej to prišlo na rozum práve teraz, hlavne, keď to pritom nemalo skoro nič spoločné s Deanom, ale dosť ju to znepokojilo.
„Dean?“ ozvala sa. Ten však stále kukal pred seba a vyzeral, že je v nejakej inej dimenzii.
„Dean?!“
Žiadna reakcia.
„Dean, práve som vyhodila von oknom všetky tvoje Motorhead kazety,“ povedala rázne a zaluskala pri ňom prstami. Lovec sa okamžite vrátil do reality a s pobúreným dezorientovaným pohľadom vyprskol: „Čo že si urobila?!“
„Ahoj,“ usmiala sa Jane, „neboj sa, kazety sú v poriadku.“
Dean bol stále v pomykove, ale vydýchol si.
„Len mi niečo napadlo a potrebujem vedieť tvoj názor,“ vysvetlila zámerné znepokojovanie lovca a pokračovala. „Predvčerom, keď sme vypili všetku tú tequilu – čo posledné si pamätáš?“
Dean sa zachmúrene pozeral pred seba a snažil sa rozpamätať. „Čo ja viem...začala sa mi motať hlava...a ty si tiež nevyzerala, že by ti bolo nejako super...“
„Veď práve,“ prerušila ho Jane. „Neviem ako ty, ale mne nikdy nebolo z chľastu až tak zle, aby som sa zložila a ráno sa zobudila s bolesťou hlavy akoby som mala otras mozgu.“
„To máš teda šťastie,“ vzdychol si Dean, keď si spomenul na pár nocí, vlastne, hlavne ranných zážitkov po tých nociach, ktoré by zo života najradšej vymazal.
„Nie, ty si ma nepochopil, ja mám len pocit, že toto bolo také...divné.“
„Tak teraz ťa nechápem už vôbec.“
„Ja len...,“ Jane si znepokojene vzdychla, „nemohlo byť niečo v tej tequile?“
„Myslíš, že nás tá stará barmanka chcela niečím nadopovať? A načo by jej to bolo?“
„Och, Dean, podľa mňa je veľa kreatúr a teraz už aj ľudí, ktorí by to radi urobili. Ani ja ani ty nie sme v istých kruhoch obzvlášť vítaní.“
„To chápem, ale prečo by nás omamovali, keď nás mohli rovno zabiť?“
„Ja viem, je to čudné.“ Jane zvraštila obočie. „No ak je za tým Ryan, tak sa vlastne ani nemám prečo čudovať.“
Dean sa na ňu spýtavo pozrel a ona dodala: „On...akoby som to...rád ničí ľudí psychicky a nie len tak, že ich zabije. To sa mu jednoducho nepáči. O to horšie je utrpenie tých, ktorých chce zneškodniť. A poviem ti, ani Lilith nie je taká zlá ako on. Ona sa síce tiež vyžíva, keď vidí, ako obete šalejú z pohľadu na to ako mučí ich milovaných, ale zabije ich. Ryan je horší.“
Dohovorila a spomenula si na ten deň, keď Ryanovi doviedli jedného asi 40-ročného lovca, ktorý mu už dávno robil problémy. Spolu s ním priviedli aj jeho ženu a dve deti...presne si pamätala ich vystrašené pohľady...malé dievčatko sa triaslo od hlavy po päty...za to chlapec, aj keď mohol mať tak osem rokov, bol veľmi statočný. Ryanovi sa to však nepáčilo a tak len stočil svojim zápästím a v rovnakom momente padol chlapec na zem so zlomenými väzmi. Ešte dávno pred tým bol lovec pripravený urobiť hocičo, len nech dá Ryan pokoj jeho rodine, ale teraz už šalel a vravel mu všetko, čo vie, tak rýchlo ako mohol. No Ryanovi sa zdalo, že všetky dôležité informácie mu ten chlap hovorí príliš pomaly. A tak si zavolal svoju milovanú sestričku, ktorá s radosťou posadla lovcovu dcéru. Lilith v jej tele mučila lovcovu manželku a nakoniec jej podrezala hrdlo, pričom sa naňho s úškrnom pozerala. Ešte teraz Jane znel v ušiach krik lovca zmiešaný s Ryanovým neľútostným smiechom. Muž bol s nervami v koncoch, po tvári mu tiekli slzy. Lilith opustila telo dievčatka, ktoré nič nechápalo...videlo len svoje krvavé ruky, mŕtvu matku a brata a zúfalého otca a srdcervúco sa rozplakalo. Ryan vtedy už síce vedel všetko, čo potreboval, no nenechal ani lovca ani jeho dcéru na pokoji. Pred očami jej otca jej vyrval z tela niekoľko orgánov a ona akoby zázrakom stále žila...nakoniec pustil lovca k nej, no ona práve vtedy dodýchala. Celý od krvi sa chcel vrhnúť na Ryana, no ten sa len uškrnul a na lovcovom tele sa ihneď objavilo nespočetne veľa rán, zvalil sa na dlážku a zvíjal sa v bolestiach. Ryan k nemu podišiel a posledné slová, ktoré lovec počul predtým, než vykrvácal, boli: „Celá tvoja rodina trpela a zomrela len kvôli tebe..." . Presne v týchto slovách sa tento démon hrozne vyžíval a používal ich strašne často. A Jane si len so slzami v očiach spomenula na to, že jediné, čo ju vtedy trápilo, bolo, že ju krik lovca a jeho rodiny ruší a nemôže si poriadne nalakovať nechty...
„Jane?“ začula Deanov hlas akoby z diaľky a zrazu si uvedomila, kde je a s kým.
„Dean, Ryan chce colt,“ povedala trasúcim sa hlasom Jane, „a je len jedna vec, na ktorú by ho démoni potrebovali.“
Lovec okamžite vedel na čo myslí. „Znovu otvoriť pekelnú bránu.“
„Nech sa stane hocičo, toto jednoducho nemôžeme dopustiť,“ povedala brunetka a ani si nechcela predstaviť, čo všetko by odtiaľ mohlo ešte vyliezť.
„Bude to zlé,“ zamračene zahundral Dean.
„Ešte horšie.“
„To si ma teda potešila.“
„Ale berme to z tej lepšej stránky,“ Dean sa na ňu začudovane pozrel a Jane sa usmiala, „stále sa môžeme spoliehať na Ryanovu občasnú idiociu – určite tušil, že colt máme my a nikoho neposlal, aby sa ti pozrel do auta. O takomto čase už mohol svet patriť démonom, ale vidíš, máme šťastie. Možno nakoniec naozaj zničíme Ryana a Lilith a bude pokoj.“
Dean ju počúval a aj keď nechápal, kde sa v nej berie toľko optimizmu, zlepšila mu náladu. On sám tomu túžil veriť tak ako nik, ale vedel, že to, aby skoncovali s Lilith a jej podareným bračekom bez väčšej ujmy na životoch lovcov, by bolo príliš krásne. Ale teraz nad tým nechcel rozmýšľať, chcel sa cítiť aspoň trochu šťastný, kým sa dá.
Mali pred sebou ešte asi desať minút cesty a vyzeralo to tak, že Jane zahnala zlé spomienky už len tým, že sa pozrela na Deana. Ten si potichučky pohmkával jednu pesničku od Metallici zároveň s hudbou a prstami si bubnoval po stehne. Ukradomky si ho premeriavala a pohľad jej najprv spočinul na jeho očiach, na tých úžasných perách a potom na jeho svalnatom ramene. Vedela si vybaviť každučký jeho vypracovaný sval, každú čiastočku jeho dokonalého tela. Už v tej motelovej izbe mala čo robiť, aby sa naňho nevrhla, keď ho videla polonahého len v tej osuške. Po tých troch hodinách, čo si v noci užívali, nemala v hlave nič iné len jeho a rozmýšľala, že ak vydržal toľko, keď bol unavený, čo by sa dialo, keby unavený nebol? Sama pre seba sa nezbedne usmiala a on si to nejakým činom všimol.
„Čo je?“ zatiahol zvedavo.
„Čože? ... Nič,“ odpovedala Jane, ale nemohla sa zbaviť toho úsmevu.
„No tak,“ domáhal sa odpovede, ale brunetka sa len zachichúňala a nevravela nič. On však ten jej výraz poznal, presne taký videl včera večer, keď bola zvedavá a pýtala sa, čo sa stane, keď nepustí ona jeho.
Ako na zavolanie sa pár metrov pred nimi zjavila odbočka z cesty, Dean stočil volant a zrazu šli po ošumelej cestičke a keď dorazili na jej koniec, preukázala sa ako slepá ulička. Jane sa zamračila – vedela, že takto sa asi sotva dostanú k Bobbymu. Zastavili a Dean vypol motor.
„Dean, dúfam, že teraz nezistím, že si nejaký psychop...,“ začala Jane, no lovec ju začal bozkávať a tak nemohla vysloviť svoju obavu. Síce ju to prekvapilo, ale nadšene spolupracovala.
Po chvíli však...
„Musíme ísť k Bobbymu,“ povedala, ale neodtrhla sa od neho.
Dean ju však vytiahol na seba a ona si naňho obkročmo sadla.
„Dean, vážne by sme mali ísť,“ znova povedala, no stále sa neprestali bozkávať.
„Uhm,“ zamrmlal lovec a vyzliekol jej kabát.
„Dean,“ Jane sa podarilo od neho odtrhnúť.
„Ale no tak, práve prerušuješ dôležitú misiu.“
„Čože?“
„Vieš, Sam tebou nebude nadšený tak ako ja. A keďže mu nechcem robiť zbytočné nervy, budem sa od teba musieť držať čo najďalej.“
„Ahá, a čo je tá dôležitá misia?“
„Však toto. Beriem si preddavok,“ dopovedal a znova ju začal bozkávať.
Jane sa znovu odsunula: „A čo keď ti žiaden preddavok zobrať nedovolím?“
Dean sa uškrnul. „Provokuješ od rána, myslíš, že to nechám len tak?“
Brunetka sa tvárila, že premýšľa a skúmavo sa na Deana pozrela. „Vieš čo? Tiež mám pocit, že je to dôležitá misia, ja sa na to dám.“ Pritiahla ho k sebe, tento raz ho začala bozkávať ona a vyzliekla mu naraz bundu aj košeľu.
Dean jej rozopínal rázporok, na čo Jane zahundrala: „Nemám čas na to, aby som si išla kupovať nové rifle, je ti to jasné?“
„Tak tieto nepotrháme,“ usmial sa lovec.

O pár vyzlečených vecí a žiadnych potrhaných riflí neskôr...

„Tak toto bol nehorázne mládeži neprístupný preddavok,“ zhodnotila strapatá Jane.
„No a čo, veď nás nikto nevidel,“ zasmial sa Dean a zapínal si nohavice.
„Myslím, že som zahliadla veveričku.“
„Aspoň sa niečo priučila.“
„Skôr zostala zošokovaná na celý život.“
„Niekde som čítal, že veveričky nežijú dlho,“ prehodil Dean, zatiaľ čo si obliekal tričko. Jane sa naňho pozrela a obaja sa začali smiať.
Doobliekali sa, Dean vycúval so slepej uličky a o pár minút vystúpili pred Bobbyho domom.
„Zbav sa toho nadšeného úsmevu, prosím ťa, lebo každému dôjde, prečo meškáme,“ nútila lovca brunetka zatiaľ čo šli po štrkovitej ceste.
„No lebo ty sa tváriš, akoby si išla z pohrebu,“ zaksichtil sa Dean.
„Možno sa aj nejakého dočkáš, keď sa dostaneme Bobbymu do rúk,“ odhadovala Jane.
Otvorila vchodové dvere, vošli do najbližšej miestnosti, ktorá bola kedysi obývačkou, kým ju Bobby začal zanedbávať a to, čo videli, im vyrazilo dych.

užasné musím povedať že tvoja poviedka ma normálne prebrala aj takto v noci, páči sa mi že je v nej všetko na začiatku som sa musela strašne rehotať už len ked si predstavím ako Dean jedol tie mufiny a tom ešte tiež ich reči. Ryan mi začína vadiť, to čo urobil s tou rodinou bolo vážne brutálne, dúfam že dean a Jane to jemu aj Lilith pekne zrátajú
a ten koniec to čo má byť zase? musím uznať ty vieš krásne napínať. ale aj tak je to skvelá časť

boze, dzajnisko tvoje pokracovania nemaju chybu. ja sa na nich furt tak narehocem dobre si to opisala, ze Dean ide po Jane ako po udenom a ten preddavok. Akoze...Dean je velmo nenarocny este stastie, ze jej neroztrhal tie rifle. to si na tom fakt cenim
inak som zvedava, co to bude so Samom,ako to bude prezivat a tak, ked vlastne (ak) bude vediet, ze Dean a Jane...
a zaver...opat sokujuci. Zeby to nedopadlo, ako s tymi muffinami Bobby a Sam nakoniec budu ozdobovat spolocne vianocny stromcek ale nie. Ale dufam, ze to nebude nic velmi velmi krute
takze fakt skvele pokracko

No, veverička mala veľmi poučný film Teda, ja neviem ako viac vynachváliť túto časť, len ma štve, že nemám po ruke nejaký ten muffin Zakončenie tentokrát tipujem niečo zlé, lebo aj tá spomienka na Ryana a tak.....Btw - určite je ten Colt v kufri pravý? Prečo sa po tej tequile cítili tak zle? Kto ich otrávil? No friško pokráčko
Skoro by som zabudla:

tak na zaciatok potom WAW...
ti kks ja tie tvoje rozhovory tak žeriem...
vevericka... na tom sa budem este dlho smiat...
na koniec... perfektrná prácička...honem pokracovanie...

aaa tak toto bolo super neviem, ale super som sa nasmiala tá deanova myšlienka, že

citácia :

mal pocit, že Jane už zistila, že po nej ide ako po údenom

ma totálne odrovnala a to ich dohadovanie o jedlo bolo tiež super no a to jej provokovanie v aute a v potom ten sex zase fantázia pracovala na plné obrátky a ten tvoj dodatok, že

citácia :

O pár vyzlečených vecí a žiadnych potrhaných riflí neskôr...

ma zase odrovnal

proste nádherné

ježiši baby, vy ste ma tak potešili už som chcela reagovať včera, len mi blblo forum
som rada, že sa vám časť páčila a že ste sa nasmiali
ehm, a ten výrok o údenom - vy to nepoužívate? bo ja pravidelne
veverička si prežila svoje
Ryan je fakt evil, však je braček Lilith ale sorry, ak to bolo moc brutálne, len som chcela vysvetliť, že on sa v tom fakt vyžíva a Jane to vtedy vôbec nevadilo
no a chémia medzi Deanom a Jane ako som už viackrát písala, Sam z toho vôbec nebude nadšený, keď zistí, čo je Jane zač
pokúsim sa sem ďalšie časti hádzať častejšie, dúfam, že mi to vyjde

dzajnisko no, ja pouzivam to stym udenym ale v takomto slovnom spojeni toz mojich ust nikdy nevyslo
chudinka vevericka. veru, aspon sa niecoho noveho naucila,co moze zuzitkovat doma
ale tak to bolo fakt krute. ze Jane to rusilo pri lakovani nechtov. Ale je to dobre, ze si to tak opisala, pretoze to hned vystihlo, ze ako jej to bolo jedno... az privelmi jedno. Som rada, ze sa zmenila
takze dnes- pokracko? ked castejsie? kiezby bolo

dzajnisko svoje slovo predtým opravujeem,pretože Jane je už priííliš nebezbečnááá,keďže Dean je z tej ženy už totáálne paf vlastne on ide po nej ako po údenom tento tvoj výrok ma totáálne dostal..smiala som sa na tom jako besnáá ale to vlastne na celom pokračovaní opäť bolo fenoomenáálne..mooc sa mi páčilo jak si tí dvaja zo seba uťahovali i to,ako sa tam hašterili o to jedlo,no a tá veverka na konieec - to bol môj konieec a uuplne si viem predstaiviť Deana jako papa tie muffiny daleej ma tiež dostala tá časť,v ktorej bol Dean zamyslený a Jane ho oklamala,že mu vyhodila tie jeho kazety to tiež nemalo žiaadnu chybu!! jako inak samozreeejme no ale na druheej strane,ma tiež dorazil ten príbeh na ktorý Jane myslela bolo to doosť smutné takže hor sa na Ryana a na Lillith!!! už aby tu bolo ďalšie pokraačko a to čo najskôr,bo sa nevieem dočkať toho,čo sa bue diaať daleej..hlavne potom,ako sa to teraz skončilo

ako vidím, slovné spojenie s údeným sa vám páči toto som fakt nečakala možno ma do konca poviedky napadne aj niečo iné s mäsovýrobkami alebo tak
Faith: no, Jane nebola o nič milšia než Lilith alebo Ryan, takže ale tak zmenila sa (možno)
Kacena: ja som mala takú chuť napísať tam ako Deanovu reakciu na tie muffiny namiesto "sú perfektné" "delicious", že to bolo nenormálne

pokráčko tu bude zajtra alebo pozajtra a to na milión percent

citácia :

možno ma do konca poviedky napadne aj niečo iné s mäsovýrobkami alebo tak

-

citácia :

ale tak zmenila sa (možno)

- noo..to "možno" je doosť malé,ale ja som ho veru neprehliaadla čo máš v pláne,hmm?

a inak čo sa týka tej neuveriteľnej chuti tak to uuplne cháápem a aby som nezabudla: si ma teda potešila som rada,že dalšie pokračko tu bue už tak skoro i ked ja by som ho brala i hned

tak ani ja som ho veru neprehliadla
ale tak sa tesim, ze uz coskoro bude dalsie pokracko,lebo tvoja poviedka je fakt famozna

tak to "možno" bolo "možno" aj zavádzajúce
na pokráčku sa horlivo pracuje

a som si myslela, ze si ho tam dala narocky
no, v to dufam,lebo dostanes

však veď keď sa poviedka skončí, tak budete vedieť, či Jane klame a je stále evil alebo je už naozaj dobrá
ja tu nejak cítim buzeráciu....či sa mi to len zdá??

no sak ked skonci poviedka,ale este nekonci a my horlivo cakame na pokracko moja
buzeraciu? odomna?? ta kdeeeee

Faith: ty a buzerovať ma?? och, čo mi to napadlo, však?
každopádne, mám tu pre vás sľúbené pokráčko dočkáte sa Angry!Sama a dozviete sa malú trošku z Janeinej minulosti
so, enjoy
**********
Otvorila vchodové dvere, vošli do najbližšej miestnosti, ktorá bola kedysi obývačkou, kým ju Bobby začal zanedbávať a to, čo videli, im vyrazilo dych. Našli tam Sama s krvavými ranami na tvári a Bobbyho so slušným monoklom, sediacich pri stole. Vedľa nich stála naštvaná Ruby a nervózne si podupkávala.
Dean okamžite podišiel k bratovi, ani sa nikomu nepozdravil a len zisťoval, či nemá nejaké ďalšie zranenia, ale očividne boli všetci, v rámci možností, v poriadku. Vydýchol si a otvoril ústa, že ide niečo povedať, no do reči mu skočila blondína: „Och, čo to vidím, páriku sa konečne uráčilo vrátiť sa?“
„Sklapni,“ odbil ju Dean a chcel povedať to, čo mal na mysli, kým ho neprerušila.
Predbehla ho však Jane, ktorá ešte stále stála na mieste, a vystrašeným hlasom sa spýtala: „Čo sa tu, preboha, stalo?“
„Bol tu Lilithin brat a hľadal colt,“ oboznámil ju so situáciou Bobby, na čo sa Janein vážny pohľad stretol s tým Deanovým.
„Ó áno, ten tvoj miláčik tu bol, div, že nezbúral celý dom,“ hovorila zlostne Ruby a pomaly kráčala k Jane, „a keby som prišla neskôr, tak by ste museli týchto dvoch zoškrabávať z podlahy.“
Jane videla, že Ruby je nahnevaná a jediné, čo jej bráni na ňu zaútočiť je to, že v miestnosti sú lovci. „Tak čo, Janey, ty máš k Ryanovi viac než blízko, nevieš náhodou, čo chce robiť s coltom?“ zazerala na ňu démonka a približovala sa stále bližšie.
Jane sa nechcela nechať vyprovokovať a tak sa len uškrnula. „Ty si už len tá pravá, čo sa má ozývať, však?“
„No áno, ja som jeho štetka nebola, už som ticho,“ víťazoslávne sa zaksichtila Ruby.
Vyzeralo to tak, že Jane navonok Rubyine slová vôbec neštvú a radšej sa iba uškŕňala. Bola od Ruby síce trošku nižšia, keď nemala opätky, ale momentálne z nej aj tak sálalo niečo, čo neveštilo nič dobré a len dvaja ľudia v miestnosti vedeli, čo sa deje – náramok na Bobbyho aj Deanovej ruke začal jemne elektrizovať.
Len sa zasmiala a povýšenecky pozerala blondíne do očí. „Byť stará skrachovaná napodobenina čarodejnice sa ti páči viac, že?“ prehodila brunetka s arogantným úsmevom.
Ruby sa s bojovým pokrikom „ty jedna malá suka“ chcela vrhnúť na Jane, ale to už sa medzi ne postavil Dean a mieril na blondínu coltom, ktorý pred chvíľou vytiahol spoza zadného lemu nohavíc.
„Dean, no tak, prestaň,“ vyskočil zo stoličky Sam a Bobby tiež. No Dean nehol ani brvou, len sa nenávistne pozeral na démonku.
„Len mi daj dôvod,“ precedil lovec, „a prisahám, že to s radosťou urobím.“
Jane zostala z takéhoto vývoja situácie načisto zaskočená, takúto Deanovu reakciu nečakala. No Ruby si len unudene odfrkla: „Ale čo, tak kým sa ty niekde váľaš s touto prekliatou cundrou, ja zachránim tvojho brata a priateľa a ty ma za to ideš zabiť? To má byť vďačnosť?“
„Neblázni, chlape,“ pristúpil k bratovi Sam, „no tak, prestaň blbnúť.“
Vytočený Dean sa obzrel na brata, ale stále mieril na Ruby. „Aké ‘prestaň blbnúť‘? Už som to mal urobiť dávno. Všetko čo vie, je len mať debilné poznámky a klamať. Neviem ako ty, ale ja ju tu nepotrebujem.“
Len čo to dopovedal, znova sa odhodlane obrátil na Ruby, no tento raz sa ozvala Jane: „Dean, Sam má pravdu, nechaj ju tak,“ hovorila pokojným hlasom a chytila ho za rameno ruky, v ktorej držal zbraň, „neplytvaj na ňu zbytočne nábojmi, ktoré ešte máte. Nestojí ti to za to, a, koniec-koncov, ani za ten bordel, čo by tu po nej zostal.“
Lovec sa na ňu pozrel a až vtedy si uvedomil, že náramok ho už prestal upozorňovať. Vyzeralo to tak, že Jane prestala nerváčiť a pre zmenu teraz upokojovala ona jeho.
„Hm?“ zdvihla obočie, keď nereagoval, na čo pomaly sklopil zbraň a Sam si vydýchol.
„Odkedy je z teba Matka Tereza, krpaňa?“ stále vyrývala Ruby.
„Och, žiadna Matka Tereza, to sa neboj, len pochybujem, že by sa ťa niekomu chcelo odpratávať,“ prevrátila očami brunetka.
Blondína jej chcela na to niečo odvrknúť, ale zrazu sa ozval Sam. „Je pravda, čo hovorila Ruby, Jane? Že ty a Lilithin brat...?“
„Hej...kedysi,“ rozpačito potvrdila Jane.
„Aké kedysi? Ktovieako dávno to zase nebolo,“ vyhŕkla Ruby.
„Trhni si.“
„Čo si vlastne zač? Hovoríš nám tu o tom, čo robí Lilith, čo robia ostatní démoni... vieš toho nejako príliš veľa, nie? Si jedna z tých spriaznených, alebo ako si to nazvala?“ vypytoval sa Sam so zvrašteným obočím.
„Čože?“ vyvalila Jane oči, „Nie, nie som spriaznená, ja len...“
Pozrela sa na Deana a ten sa otočil na Sama: „Vieš čo, Sammy, radšej si sadni, okej?“
„Čo? Prečo? Dean, čo sa tu deje?“
Starší brat v podstate posadil brata naspäť na stoličku, zatiaľčo si Jane vyzliekla kabát a sadla si oproti.
„Vieš, Sam, akoby som to...,“ vzdychla si brunetka a rozhodla sa to vyklopiť – tým, že bude otáľať sa aj tak nič nezmení. „Ja som...som človek, ale som ...aj démon.“
Mladší brat sa na ňu zostal zarazene kukať a ledva zo seba dostal: „Tak teraz sa modli, aby to bol len zlý žart.“
„Ehm,“ bojazlivo zatiahla Jane, „nie, nie je.“
Kým stihol Sam s naštvaným výrazom niečo povedať, zapojil sa do debaty Bobby: „Chlapče, len ju vypočuj, vysvetlí ti to a pochopíš.“
Mladšiemu lovcovi to síce pochuti veľmi nebolo, ale nepovedal nič, tak Jane začala po tom, ako jej Dean odobrujúco prikývol, rozprávať.
Povedala mu všetko, čo hovorila aj Deanovi v zničenom dome Jima a Claire a predtým aj Bobbymu. Postupne vysvetľovala, že to zdedila po matke, že Jim a Claire ju pred jej silou varovali, no ona tomu nakoniec prepadla a dala sa dokopy s Ryanom a Lilith. Presne mu opísala ako funguje tá jej démonická časť aj ako ju môže zničiť, i keď jej to nebolo veľmi po vôli, keďže v miestnosti bola Ruby. Povedala mu o tom, že pasce na démonov na ňu neplatia a oboznámila ho s náramkami.
„A tak som od Ryana a Lilith odišla a jediné, čo teraz chcem, je zbaviť sa ich,“ dorozprávala a napäto čakala na Samovu reakciu.
„Chceš mi povedať, že ťa nechali len tak ísť? Ešte ti aj zavolali taxík, nie?“ pýtal sa nahnevane Sam. Počas celého Janeinho monológu sa mu výraz tváre menil na čoraz zlostnejší a nevyzeralo to tak, že by sa mal čoskoro upokojiť.
„Ó, pravdaže nie, Ryan si ju riadne podal,“ skočila jej do nevyrieknutej odpovede Ruby a s úsmevom to urobila za ňu, „zmlátil ju ako žito, však, Janey? Asi mu pošlem kvety.“
Jane sa naschvál nepozerala na Deana, aj keď na sebe cítila jeho pohľad.
„Je to pravda?“ chcel vedieť zaskočený Bobby.
„Ale jasné, že áno,“ stále rozprávala Ruby, namiesto Jane, ktorá sa rozpačito kukala do stola. Bolo na nej vidieť, že nikdy nemala na pláne sa im s týmto zdôverovať.
„Myslím, že by sa ti vtedy veľmi nepáčila,“ povedala blondína a plesla Deana po pleci, „celá krvavá, dobitá, ledva chodila...sem tam nejaké zlomené rebro...a hnusná rana po noži, však zlatko?“. Ruby sa vyžívala v pohľade na stále mlčiacu Jane a čoraz viac sa natešene vyškierala.
„Podľa mňa chcel Ryan docieliť to, aby z teba bol len ten démon, čo myslíš, Janey? A aj by sa mu to podarilo, keby si odtiaľ horko-ťažko nezdrhla, nemám pravdu?“
Zrazu sa na Rubyinej tvári zjavil smutný výraz. „Ááách, jediné, čo ma trápi je, že som nemohla naživo vidieť ako sa skoromŕtva plazíš po zemi...už si to predstavujem na nejakej veľkoplošnej obrazovke,“ zasnívala sa, „to by bolo žúžo...“
„Čo tým sleduješ?“ zarazene a nahnevane sa pýtala Jane – netušila odkiaľ toto všetko môže vedieť, vtedy bola Ruby ešte stále v pekle.
„Ou, len sa starám o to, aby si nič nevynechala a aby títo ľudia neprišli o to najlepšie, milá moja,“ zaksichtila sa démonka.
„Suka,“ zahundrala si popod nos.
„V každom prípade, to je vlastne jedno,“ zhodnotil Sam. „Jediné, čo ma prekvapuje je to, že si sa jej ešte nezbavil,“ pozrel sa na Deana a ukázal na ženu sediacu oproti nemu.
„Počul si, čo ti práve rozprávala?“ pýtal sa ohromene Dean.
„Ale áno, počul, hlavne tú časť o tom, že je vlastne nekontrolovateľná vraždiaca beštia, ktorá, zhodou okolností, spávala s jedným z najhorších démonov, ktorí po tejto zemi kedy chodili! A vy jej ešte k tomu všetko, čo povie, veríte?!“ hneval sa Sam na Deana aj Bobbyho.
„Jasné, že jej verím, včera zachránila mi život,“ vysvetlil Dean bratovi.
„Vážne? Ale to predsa urobila aj Ruby a pred chvíľou by si ju bol bez mihnutia oka zabil,“ povedal Sam a postavil sa.
„Čo chceš robiť?“ čudoval sa jeho brat.
„Predsa, zbaviť sa démona, nie?“
„Sam, ona je aj človek! A vysvetlila ti, čo sa stane, keď tú jej časť zničíš.“
„Čo už,“ mykol Sam plecami a nekompromisne dodal, „aj to sa stáva.“
Jeho brat aj Bobby sa naňho pozerali, akoby ho videli po prvýkrát – nikdy predtým takto nereagoval. Dean chápal, že sa Sam oňho bál a vedel, že ho zistenie, kto je Jane naozaj, riadne vytočí, ale toto bolo príliš kruté. Nič zlého sa mu predsa nestalo, on sám Jane za hrozbu nepovažoval a, tak ako aj Bobby, jej veril.
Jane sa zrazu postavila rovno oproti Samovi. „Viem, že si za to, čo som urobila, nezaslúžim nič iné,“ povedala ráznym, ale nie pokorným hlasom Jane, „ale jedno nechápem – zistíš, že som polovičný démon a hneď ma chceš zniesť zo sveta, tak ako to, že si ešte nezničil Ruby?“
„Pomohla nám vo viacerých veciach, prečo by som ju mal ničiť?“
„Ahá, tak fajn,“ zasmiala sa Jane. Ruby im isto o sebe zopár vecí nepovedala a preto jej Sam tak veril. "Zabi ma, keď chceš. Ale čím, hm? Coltom, ktorý som vám doniesla späť, keď ste si ho nechali ukradnúť?!“
„Ou, nie, veď si sama povedala - načo plytvať? Nehovorila si náhodou, že sa ťa môžeme zbaviť aj nožom? Isto je to ten, čo má Ruby, však?“ povedal Sam a natrčil ruku k blondíne.
„Och, nech sa ti páči,“ radovala sa, keď mu podávala svoj nôž. Ruby bola očividne šťastná z vývoja situácie – Sama ešte nikdy nevidela takého bezcitného. Bolo jej jedno, či to Jane prežije alebo nie, Samove vyčíňanie jej len potvrdilo, že je pomaly, ale isto silnejší a časom bude na boj s Lilith pripravený úplne.
„To nemyslíš vážne, Sammy,“ neveril svojim očiam Dean a znova sa radšej obranne postavil pred Jane.
„Dean, neuvedomuješ si, že ťa mohla hocikedy zabiť? To si už taký zaslepený jej telom alebo čo ťa to na nej tak zaujíma, že sa zastávaš nejakej prašivej démonky?!“
„Ona je aj človek,“ zopakoval Dean a stále držal svojho brata od Jane. „A my ľudí nezabíjame, hlavne nie ty, ak si dobre pamätám.“
„Časy sa menia,“ povedal zlovestne, ale rozhodne Sam.

opäť skvelé ako vždy Ruby bola super tie je reči o tom čo Ryan spravil Jane a ako ju to tešílo a to s tou veľkoplošnou obrazovkou to som sa musela nahlas smiať
Samove správanie ma prekvapilo. len dúfam že ju naozaj nezabije.

super pokračko neviem sa dočkať pokračka. Sam je riadne tvrdý to som od neho nečakala, takú krutosť no ale rubi sa nezaprie tá bola skvelá chúďa jane, takto ju odsudzovať no a Dean bol skvelý ako tam chcel rubi odstreliť no proste nádhera