Prečo tak nenávidím slovo obeta

bože Dzajnisko, toto nám nerob takto nás navnadiť a čo mi teraz??? prosím prosím rýchlo pokračko

dzajnisko to vyzera slubne ale Ryan je len moj!
coze? bude pozerat? a na co? a z coho nebude nadseny??? povedz, ze uz mas pokracko napisane

tak ale môžete byť kľudné, stretko s Ryanom bude až o niekoľko častí ďalej
kristepane, Faith, on sa tam chudák ešte ani poriadne neobjavil a ty si si ho už zabookovala
pokráčko ešte nie je napísané, ešte mi len v lebke stepuje ale ja sa posnažím, aby tu bolo čo najskôr

dzajnisko fakt sorry,ale stacilo,co si o nom uz v pokrackach pisala a mne proste hned vyhovoval, takze vsetkym odkazujem, ze je len moj
esteze je v hlave, ale dufam, ze coskoro bude uz aj v PC... a skola ta tiez dufam neubrzdi

Faith, tak on hnusne umučí ľudí na smrť, len tak vraždí deti, zmlátil Jane, že ledva žila a tebe "hned vyhovoval" ? WTF? inak, pochybujem, že tu budeš mať konkurenciu, nik iný sa ti oňho nebije, tak sa neboj

dzajnisko vsak prave to sa mi na nom paci ked bude mat vedla seba mna, tak uz taketo veci nebude robit... uz len ine zle veci chapes, som zvratena
to fakt ho nik iny nechce??? hmmm...perfektne inak, este ma napadlo, ze mne sa k nemu hodi Ruby

dzajnisko: jooooj..výýbornééé pokraačovanie!! najmä tá hádka medzi Deanom a Sammym bola faakt riadne hustaa a ten príbeh malej Jane a to, že už v desiatich dostala Ruby - peckáá!! a ten konieec...tak to bolo nieečo Dean a taký "násilník"?! nevieeem sa dočkať dalšieho pokraačovaniaa,dufam,že príde skoro opäť perfektná praaca!

Faith: no o tom nepochybujem iné zlé veci? pánečku Ruby a Ryan....hmmmm....žeby???
Kacena: jéééj, ďakujeeem, som rada, že sa páčilo ďakujem za chválu
ja viem...dlhá dlllháááá odmlka mrzí ma to, ale skôr mi to nejak nevydalo napísať to a byť s tým aspoň trošinku spokojná - i keď viem, že hneď, ako to sem hodím, už sa mi to páčiť nebude ale tak čakali ste dlho, dám vám to sem a vy mi to úprimne okomentujte dúfam, že aj takto cez školu si nájdete čas na to, aby ste si to prečítali
a žiarlivé Dean fanynky - nezabite ma, prosím
*************
Pred pár minútami
Bobby s Deanom došli k Impale, mladší lovec otvoril kufor, vybral knihy od Jima a chystal sa vrátiť do domu. Bobby ho však zastavil.
„Dean, mohol by si mi povedať, ako ti Jane zachránila život?“
Ten sa zatváril prekvapene, ale v skratke mu opísal, čo sa dialo v polorozpadnutom dome Jima a Claire a na Bobbyho tvári sa objavil rozčarovaný výraz – potvrdilo sa mu presne to, čoho sa obával.
„Čo? Čo sa deje?? No tak, Bobby, hovor,“ pýtal sa znepokojený Dean.
„Ten náramok nefunguje,“ povedal Bobby s vážnou tvárou.
Dean zvraštil obočie. „Jasné, že funguje, sám som si to vyskúšal.“
„Teraz aj ráno som to cítil tiež, to je pravda, ale včera vôbec.“
„No...a nemohlo sa stať, že si si to len nevšimol?“ chcel vedieť Dean a pevne veril v jeho kladnú odpoveď. Nechcel, tak veľmi nechcel, aby vysvitlo, že Jane klame...práve sa kvôli nej pohádal s bratom, lebo si bol istý, že im hovorí pravdu – a teraz toto?
„Dean, preboha, myslíš, že by som ti to hovoril, keby som si nebol istý, či som to cítil alebo nie? Sám vieš, aké to je, máš pocit, že by sa to dalo prehliadnuť?“ Bobby bol očividne rozrušený. Odvtedy ako za ním Jane prišla a jasne ho presvedčila o tom, že je na ich strane, jej veril, ale...
„Myslíš, že klame?“ s obavou v hlase sa spýtal Dean.
„Ja...neviem...,“ neisto zatiahol Bobby, „verím jej, ale toto je jednoducho divné.“ Dopovedal a zadíval sa na svoj dom, na okná miestnosti, kde ju nechali aj s Ruby. „Dean, choď po ňu. Chcem vedieť, čo na to povie ona.“
Mladší lovec prikývol, nechal knihy na kufri auta a okamžite šiel do domu.

Prítomnosť
Jane absolútne nechápala, prečo ju Dean z ničoho nič len tak zdrapil a bez slova ju vlečie z domu. Na žiadne otázky neodpovedal, hlavou mu behala len jedna myšlienka – Samova reakcia, keby sa potvrdilo, že Jane je naozaj iba nejaká démonická potvora, ktorej cieľom je všetko, len nie to, aby im pomohla. On jej neveril od začiatku a teraz by sa mu Dean ani nečudoval, keby znova stratil nervy.
„Dean, mohol by si mi, prosím ťa, prestať dláviť ruku? Tie kosti by som ešte rada používala,“ ozvala sa už naježene Jane.
Žiadna reakcia a ju to vážne začalo štvať. Čo to má, do pekla, znamenať?
Došli k Bobbymu, ktorý nervózne prešľapoval popri Impale a čakal na nich.
„No tak toto vážne nebude podozrivé, keď sa Sam pozrie z okna a uvidí, ako si ju vliekol von,“ zahundral Deanovi, no ten nepovedal nič, iba pustil Jane, ktorá sa mu predtým márne pokúšala vytrhnúť.
„Môže mi niekto vysvetliť, čo sa stalo, že už aj tebe začalo šibať?“ nahnevane vyštekla brunetka na zelenookého lovca, ktorý sa na ňu hnusne pozeral, a masírovala si lakeť.
„Náramky. Nefungujú,“ precedil Dean a stále na ňu nevraživo kukal. Išlo ho poraziť.
Jane nechápavo zažmurkala.„Prosím? Ako „nefungujú“? Veď si hovoril, že si to cítil...?“
„Dneska to upozornilo, ale včera vôbec,“ hovoril Bobby a prísne hľadel na brunetku.
„Ale to nie je možné, Bobby! To ... to... to jednoducho nejde! Však fungovali odkedy si pamätám, kvôli nim som dostala toľkokrát zaracha ako žiadne iné decko,“ hovorila totálne zmätená Jane.
„Hovorila si, že Jim a Claire ich už nepoužívali,“ ozval sa Dean a uprene pozoroval jej reakciu, „a teraz sa dozvieme, že náramky si už nerobia svoju robotu. Nebol to práve ten dôvod, prečo ich prestali nosiť?“
„Ale veď už som ti vravela, že......počkať!“Jane až teraz došlo, prečo ju tak zdrapil. „Takže vy si myslíte, že s tým niečo mám?!“ zvolala neveriacim hlasom Jane a striedavo sa pozerala na oboch lovcov. „Dala som ich vám preto, aby ste ma mohli kontrolovať, preboha! Chcem, aby ste vedeli, čo robím, máte pocit, že som hrdá na to, čo som?!“
„Prečo si mi vtedy, keď sme spolu včera volali, nepovedala, ako si zahnala Ryana?“ vyšetroval Bobby.
„Myslela som, že to vieš. Bola som si istá, že ťa to upozornilo a proste to zbytočne nevyťahuješ ak by bol neďaleko teba Sam,“ vysvetlila tváriac sa smutno-vážne.
Starší lovec prikývol a ten mladší sa už chvíľu netváril ako buldog, ale skôr zamyslene.
„Nevieš, čo by mohlo odstaviť tie náramky?“ ozval sa Dean, ale už s menej drsným hlasom. Aj keď chvíľu o Jane pochyboval, teraz, keď ju videl, ako sa rozpačito hrabe teniskou v štrku a to čo sa jej zračilo v očiach, keď hovorila o tom, že chce, aby ju kontrolovali, všetky pochybnosti boli preč. Síce vedel, že jeho brat má pravdu a ona by ho mohla hocikedy, keď sa jej zažiada, zabiť, ale...sám bol vykoľajený z toho, že je z neho zrazu taký mäkkýš, no jednoducho jej nedokázal neveriť a vonkoncom nechápal prečo.
„O ničom takom neviem. Keby som tušila, že nefungujú, tak by som vám ich ani nedávala,“ odpovedala Jane a stále sa dívala do zeme.
„Je to fakt čudné,“ prehodil Bobby po chvíli, „viete, kebyže to neupozorňuje vôbec, tak by som to pochopil, ale že raz áno, raz nie...“
Jane zdvihla pohľad a krotko sa pozrela na Bobbyho. „Takže mi aspoň trošku veríš?“
Ten na ňu uprel prižmúrený pohľad a zahundral: „Ja som ti veriť neprestal...ale predsalen radšej zavolám Jimovi, či nevie, prečo tie náramky zrazu tak blbnú.“ Na to vytiahol mobil a odkráčal od nich pár desiatok metrov.

Medzi ľuďmi pri Impale však zostalo dusno a ticho. Jane sa pozerala všade len nie na Deana a ten si zas akoby pre istotu sadol do auta, potichu si pustil muziku a chcel sa tváriť, že všetko je ok. Dvere nechal otvorené a len pozoroval to, ako Bobby pobehuje a náruživo niečo vykladá do telefónu a snažil sa nevšímať si, že aj keď Jane stojí pár metrov od neho, aj tak cíti, že sa naňho hnevá.
Jane bola rada, že na ňu už nik hnusne nezazerá, ale stále bola naštvaná, že ju sem Dean tak privliekol. Tiež kukala na Bobbyho, jediného človeka, ktorému momentálne mohla povedať úplne všetko a stále jej veril, a bola neuveriteľne šťastná, že ho pozná. Už ani Jimovi a Claire nemohla povedať celú pravdu, o Deanovi a Samovi už ani nehovoriac. Prešla zopár krokov, s pohľadom do blba si zložila ruky na dverách Impaly a po rozume jej behala len jediná myšlienka - ako veľmi sa nenávidí. Nikdy nemohla a nebude môcť žiť ako normálny človek, aj keď si to tak strašne želala. Kopec bláznivých ľudí by bolo nadšených, keby mohli byť tým, čím je ona, ale jej bolo zo seba zle a čím ďalej, tým viac bola z toho nešťastná. Prečo bola ona tá, čo sa musela narodiť ako nejaká vraždiaca kreatúra? Oveľa radšej by si žila ako obyčajné dievča s pozemskými starosťami a nie s tým, že jej bývalý by bol najšťastnejší, keby ju videl mŕtvu, že jeho sestra, chce dušu chlapa, ktorý sa jej páči a že ona sama by sa mala postarať o to, aby bolo všetko ok. Stačilo, aby na to len myslela a už bola unavená. Zo zadumania ju však prebral Dean, stále sediaci v aute. Vystrčil vonku ruku a potiahol ju za rifle.
„Čo chceš?“ zavrčala Jane a ani sa naňho nepozrela.
„Poď sem,“ povedal a chcel ju ťahať ku sebe, čo sa mu však s Janeinou pomocou vôbec nedarilo.
„Prestaň.“
„Ty prestaň, kriste, veď zmrzneš.“
„A to je moja vina, že si ma ako nejaký nemý maniak vytiahol z domu skôr, než som sa stihla obliecť?“
„Však to riešim teraz, nie?“ mykol plecami, vyzliekol si bundu a hodil ju na sedadlo vedľa seba, „No tak, poď sem.“
„Nie.“
Deanovi bolo jedno, že k nemu nechce ísť, videl, že sa trasie od zimy, tak sa vyklonil z auta a stiahol Jane k sebe na kolená.
„Ty nedokážeš pochopiť, čo znamená slovo „nie“?“ rozčuľovala sa.
„Presne tak, nedokážem,“ potvrdil a zababušil ju do jeho bundy a snažil sa ju čo najrýchlejšie zohriať.
„Och, zrazu aký galantný,“ odvrkla Jane, ale nemohla povedať, že by jej to nebolo príjemné.
„A kedy som nebol?“ obraňoval sa s nevinnými očami.
„Pche, môj skororozmliaždený lakeť o tom vie svoje.“
„Ale nepreháňaj.“
Jane sa naňho ani nepozrela, radšej sa znovu vrátila k pozorovaniu Bobbyho. Pevne verila, že Jim príde s nejakým prevratným vysvetlením, koniec-koncov, on s niečím takým prišiel vždy, tak dúfala, že aj teraz niečo vymyslí.
Chvíľu bolo ticho, hrala len Deanova milovaná hudba, no on to zrazu prerušil.
„Ehm...to s tým Ryanom...je pravda? Že ťa...zbil?“ spýtal sa opatrne. Videl, že keď o tom hovorila Ruby, tak bola z toho na nervy, ale jemu sa proste nezdalo, že by sa nechala len tak zmlátiť.
Jane len prevrátila očami. Koľkokrát to bude ešte musieť rozoberať? Vôbec nechcela, aby to niekto vedel, už aj bez toho to bolo dosť ponižujúce.
„Musíme sa o tom baviť?“ zahundrala a stále sa nedívala do tých zelených očí.
„Fajn, nemusíme........ja len nechápem, prečo si sa nechala, veď si dosť silná, aby si sa ubránila.“
„Dean, videl si, že Ryan nie je žiadny cíbik. Nerobí mu problém zmlátiť hocikoho a ja nie som výnimka. A to s tou silou...ja som ju vtedy už nemienila používať aj keby sa neviemčo dialo,“ podráždene vysvetlila.
„To by si sa nechala aj zabiť, ale nepoužila by si ju?“ neveriacky zdvihol obočie Dean.
„Však veď žijem,“ povedala nedbanlivo a stále sa kukala všade inde, len nie naňho.
Dean nechápal, prečo si tak málo váži život. To on mal pred sebou len tri mesiace, nie ona. Nešiel však znova vŕtať, už sa s ním bavila podráždene a nie naštvane, čo považoval za pokrok, tak si to nechcel pokaziť. Vyšiel radšej s inou témou.
„Počúvaj, kde si sa naučila to, čo si tu predvádzala v tej slepej uličke?“ nadhodil s beťárskym úsmevom a videl, že aj na jej tvári sa mihol úsmev a konečne sa naňho pozrela.
„Takže sa ti to páčilo?“
„Ou, bože, áno,“ zhodnotil so slastným úsmevom a žiariacimi očami Dean a voľno rukou jej prechádzal po stehne.
„Ale po tom, ako si ma sem šetrne vliekol, sa môžeš rozlúčiť s nejakou reprízou,“ pomstychtivo sa usmiala a zastavila jeho ruku.
„To by si mi neurobila.“
„Veď práve, že by som ti už nikdy nič neurobila,“ vysvetlila mu a žmurkla naňho. On sa na to zamračil, zaklipkal na ňu smutnými očami a ona sa uškrnula. Bol očarujúci a nanešťastie o tom dobre vedel.
„Inak, ani ty si nebol na zahodenie,“ zhodnotila ledabolo tento raz ona a Deanov smutný pohľad vystriedal ten pobúrený.
„Iba??“
„Nemôžem ťa stále chváliť,“ odvetila a usmievala sa.
„Mne by to nevadilo.“
„Však ja viem.“
Priblížila sa k nemu, jemne mu prešla prstom po pere a dodala: „Vieš, pobozkala by som ťa, aj keď si to nezaslúžiš, ale mám stres, že sem nabehne tvoj braček, odtrhne mi hlavu a ešte pri tom bude radostne poskakovať.“
Dean sa uškrnul. Už ju má späť, tým si bol istý. „Tak ti ju potom prilepíme, čo povieš?“
„Ty si pako,“ zasmiala sa, ale pobozkala ho. Ten si ju pritiahol ešte viac k sebe a nik z nich sa už teraz nemohol sťažovať na zimu.
Keď sa od neho Jane konečne odtiahla, Deanovi napadla jedna vec.
„Sľúb mi niečo.“
„Preboha, čo?“
„Že zbytočne nebudeš vyrývať do Sama,“ hovoril a ona ho chcela prerušiť, ale on pokračoval ďalej, „chápem, že to nebude jednoduché, ale keď sa navzájom rozštvrtíte, tak to nepomôže nikomu a hlavne mi to ide riadne na nervy.“
Jane sa naňho zamyslene pozrela a potom prevrátila očami. „No fajn, že si to ty, tak sa trochu posnažím. Ale milá naňho nebudem, chce ma zabiť.“
„Stačí, keď budeš milá na mňa,“ veľavravne sa na ňu usmial, ona sa uškrnula a radšej zdrhla z auta aj v jeho bunde von.
Tu už prichádzal Bobby, na tvári neidentifikovateľný výraz a hneď ako vyliezol z auta aj Dean a zatvoril za sebou dvere, spustil.
„Takže, ako sme predpokladali, Jim a Claire sú v tom najlepšom poriadku a nič sa im nestalo. Horšie však je, že vôbec netušia, čo je s tými náramkami. Vraj sa im to nikdy nestalo a vždy boli absolútne spoľahlivé.“
„Hovorila som,“ zahundrala Jane.
„Ale to nám veľmi nepomôže,“ zahundral Bobby tiež a bol znepokojený.
„A povedali ešte niečo?“ vyzvedala brunetka.
„Och, áno,“ potvrdil a ukázal na Deana. „Jim ti odkazuje, že ak jej ublížiš,“ mykol hlavou na Jane, „tak ti s radosťou dokáže, že ovláda vymietanie pre ľudí.“ Jane sa zasmiala, Dean tiež, no keď si spomenul na to, že Jim ho očividne nemá bohvieako v láske, úsmev mu trochu zmrzol.
„Ale zase Claire sa pýtala, či si našiel nejaké vanilkové koláče, či čo, to som nejako nepochopil...vraj ich plnila práve vtedy, keď museli odísť...“ zatiahol vyčudovane Bobby.
„Ja som vedela, že som tam tie koláče cítila! To kedy si sa o nich stihol dozvedieť?“ povedala naštvane Jane a plesla Deana po ramene.
„Keď sme tam boli prvýkrát, tak mi ich v kuchyni Claire ponúkla...mňa skôr zaujíma to, čo myslel Jim tým vymietaním pre ľudí...“
„Ale to si robil srandu, preboha.....to nie je fér, len si tam prídeš a dá ti koláče, čo vždycky vypekala pre mňa...?“ ozvala sa Jane dotknuto.
„Oukej, prestaňte, jasné?“ vo chvíli, keď chcel Dean niečo s úškrnom poznamenať sa do toho zapojil Bobby. „Ale vidím, že keď ste sa už vrátili, v dome je o dva hladné krky viac, takže treba zbehnúť po nejakú pizzu.“
Dean a Jane okamžite vyčarili nevinný úsmev a ukázali na toho druhého, pričom povedali to isté: „Môžeme ísť my dvaja, nie?“
Bobby im to však hneď zatrhol. „Žiadne také, pôjdeš ty,“ ukázal na Deana, „a so Samom. A poriadne sa porozprávate, nemienim mať v dome také dusno."
Obaja sa na staršieho lovca mračili, Jane vrátila Deanovi bundu, zašemotila mu ďakujem, no keď jej chcel dať pusu až nadskočila, lebo Bobby zasyčal: „Kriste, veď ste ako nejakí pubertiaci! To vám to mám poslať písomne, aby ste sa od seba odtrhli?“ a z bozku nebolo nič.
Vtedy, keď sa bratia prvýkrát stretli s Jane si Bobby myslel, že sa skôr zahľadela do Sama a Dean jej akurát ide na nervy, no potom, čo videl, ako si ju Dean premeriava a následne aj ona jeho, vedel, že sa mýlil. A keď sa hneď na to Dean tak nadšene podujal, že pôjde s Jane po náboje do coltu, vedel ktorá bije. Ten chlapec si už zvykol mať hocijakú, ktorú si vyberie a Jane tiež nebola žiadne neviniatko, takže nič iné ani nečakal. Ale hlavne nie takúto Samovu reakciu – predpokladal, že Dean bude ten naštvaný a Sam sa s tým vyrovná hneď, toto bral ako riadny škrt cez rozpočet. Len kvôli tomu chcel udržať Jane od Deana čo najďalej, inak by mu to bolo jedno. V podstate by bol možno aj rád, že práve oni dvaja majú k sebe tak blízko. Lenže stále tu bola ešte tá vec, ktorú sa Jane zatiaľ úspešne darí pred Deanom tajiť, no sám Bobby vedel, že ak sa to dozvie, Deana prinajmenšom porazí...
**********
ehm, pre tých, kto neovláda môj skomolený jazyk (a ani sa vám nečudujem ) slovo cíbik znamená tintítko, chudý človek, vychrtlina

och toto bolo super mne sa tá romantika páčila a strašne som sa zase šúlala ty to vieš tak super napísať no nemám slov.... ale som ohromne zvedavá na to, z čoho ma Deana prinajmenšom poraziť ježiši toto bolo ozaj skvelé pokračko a ten božtek no juuuuj. ach ja som v 7 nebi dievča fakt super pokračko

neviem co napísať...ked mne sa to tak strasne páčilo... dokážes písať tak vtipne a zároven vážne..inak to neviem pomenovať... ale proste tvoj štýl písania je tak úžasný...

citácia :

Priblížila sa k nemu, jemne mu prešla prstom po pere a dodala: „Vieš, pobozkala by som ťa, aj keď si to nezaslúžiš, ale mám stres, že sem nabehne tvoj braček, odtrhne mi hlavu a ešte pri tom bude radostne poskakovať.“

tak pri tomto som sa až prehýbala na stoličke...dievča kde ti na toto chodíš?
mne tvoje pokracovanie tak zdvihnú náladu...
ešte že ich píšeš také dlhé... tesim sa na pokracovanie...

Pokračování
Asi začnu koncem ...takže takhle ...rýsuje se tady parádní kopec problémů
romantika se dala přežít... náhodou to popisuješ pěkně a když si do toho ještě představuju, že jsem na místě té baby já ... není co řešit
Pokračování se mi moc líbí a jen tak dál.
Je to vážně ojedinělé dílko... máš strašně pěkný smysl pro humor.

páááááni...to bolo super pokračko
konečne viem, čo Deana tak naštvalo, ja som na to myslela odkedy som si to prečítala a bola som z toho na nervy, že to neviem
tiež mám rada tvoj humor, príde mi to také prirodzené, vtipné...no proste píšeš super
tá citácia, čo sem dala calla a toto:

citácia :

Starší lovec prikývol a ten mladší sa už chvíľu netváril ako buldog

to ma vážne položilo
ja síce som žiarlivá Dean fanynka, ale musím povedať, že v tejto poviedke mi to absolutne nevadí takže kludne pokračuj, ja to prežijem
a ten koniec ty nás vieš teda napínať, dievča...som zvedavá, čo je to ešte za tajomstvo a prečo by malo z toho Deana poraziť
juuuuj...no jednoducho je to všetko skvelé a ja sa moooc teším na ďalšiu časť, dúfam, že bude skôr ako táto


ups, nejako som sa rozpísala, ale aj tak mi to ešte nedá a musím ťa upokojiť, ja rozumiem čo ty chápeš cíbik je pre mňa jasný

vy ma chcete dostať do neba takýmito komentármi?? ja mám síce sedačku vyhradenú už dole, ale ak to takto pôjde ďalej, tak sa zachvíľu hlavou budem dotýkať oblakov som úplne nadšená z toho, že sa vám to tak páči a hlavne, že sa vám páči ten môj štýl písania to neviem, ako ste mysleli, bo ja píšem tak, ako mi ruky narástli a tá hmota v mozgu sa nejak vyvinula ale som vám za tie krásne slová strašne vďačná
a môj (ne)zmysel pre humor - pokiaľ sa smejete tam, kde sa máte, tak som spokojná
každopádne, Dean bude z toho, čo Jane tají, veľmo nešťastný takže áno, prezradila som fest vec - aj sa dozvie, čo mu ešte nepovedala
a to s tou romantikou - žiadny oštep na mňa nik nehodil, tak dúfam, že k tomu ani nedôjde samozrejme, že si treba miesto tej holky predstaviť seba, to snáď nemusím pripomínať a príde mi strašne milé, že aj keď to píšem ja, mrcha-od-prírody-cynická, tak sa vám to zdá romantické
Kristine: ooo, ďakujem, som rada, že to chápe aj niekto iný

super pokráčko aj mne sa veľmi páči tvoj humor vždy sa pri tvojej poviedke zasmejem tie citácie čo tu už boli vypísané sú super inak ten cíbik ten výraz poznám používa som to aj u nás tak v pohode nemám s tvojím slovníkom problém. a ešte k romantike ja romantiku milujem a na Deana žiarlim len pri nejakých nesympatických babách na jednu noc a Jane mám rada tak mi to nevadí. teším sa na pokračko

Toto pokráčko mi prišlo také milé a zlaté, ako sa Dean a Jane udobrovali
Deanova hláška o Janeinej hlave, ktorú jej po odtrhnutí Samom nalepia naspäť, to ma dostalo Alebo tie vanilkové koláčiky Ja z teba nemôžem, naozaj, kam na to chodíš?
Ale tiež ma dosť zaujala tá vec s tými náramkami Dúfam, že čoskoro sa to nejako vysvetlí + aj to tajomstvo, ktoré vie len Bobby a ona....Už ma skoro švihne z tých všelijakých prekvapení, čo ma ešte určite pri čítaní čakajú
Naozaj super dielko vytváraš, moc moc sa mi páči

ja som už tiež strašne zvedavá, čo je to s tými náramkami
ja som si to, že sa Bobby po tom útoku na nich neozval už všimla skôr, ale myslela som, že sa len chybička vloudila takže odpusť úbohému smrteľníkovi, ktorý zapochyboval o tvojom talente

ďakujééééééém, baby, ste super
som rada, že ste si po čase na Jane trocha zvykli a máte ju celkom radi
keby ste mali niekedy problém s nejakým slovom, tak ma bombardujte, ja som si vedomá toho, že to, ako rozprávam/píšem, nemusí byť niekomu zrozumiteľné = ani sa nečudujem
vec o náramkoch - dozviete sa asi o 3 kapče a bude to také.... ...ááá, nechajte sa prekvapiť
sa dozvedia to Janeino tajomstvo, práve vtedy, keď bude jedna postava umierať ale to bude za dlho ešte...dovtedy sa tam niektoré veci riadne pomenia
to s tým Bobbym, telefonátom a náramkami bola chyba, vďaka Madlen, ktorá sa na to pýtala som si to uvedomila takže potom som musela domyslieť zopár vecí a dúfam, že to už bude bez takýchto chybken ale keby ste náhodou niečo takéto zase spozorovali, dajte vedieť, aby z tej poviedky nebol nejaký nezmyselný mišung takže, Kristine, dobre si urobila, že si zapochybovala :shame:

aha...takže predsa chybička no tak čo už...stane sa, pravda? a aspoň si to moje pochybovanie nemusím vyčítať
ale neboj...zatial som si nič ďalšie nevšimla, takže je všetko ok...

skvele pokracko!!!!!!!!!!!!!! koxo, ja tak milujem tvoju poviedku , tak ale... troska sa samozrejme rozrecnim okolo pokracka (to by som hadam nebola ja)
fuha, s tym naramkom som fakt zvedava, co sa deje... toto je nejake fakt zvlastne, ze to niekedy funguje a niekedy nie. "weird" ale kedze si ty taka dobra dusa, verim, ze to v najblizsom pokracku samozrejme vysvetlis,vsak??

citácia :

Dean, mohol by si mi, prosím ťa, prestať dláviť ruku? Tie kosti by som ešte rada používala

tak tomuto sa hovori laska chudacik Jane

Janey & Dean oni dvaja su tak nadherne neuveritelne krasny parik parik ako parik,ale tak chapeme sa ako ju tam tahal do tej Impaly, ako ona vzdorovala... vyzlecena bunda, zohrievanie a tie ich rozhovory o tom,co Jane prevadzala minule

citácia :

„Vieš, pobozkala by som ťa, aj keď si to nezaslúžiš, ale mám stres, že sem nabehne tvoj braček, odtrhne mi hlavu a ešte pri tom bude radostne poskakovať.“

tak tato veta ma totalne dostala ty to vzdy vies tak skvele tam dat, ze sa valam od smiechu
hadka o kolacoch jezis, nemam slov na niektore veci, len sa rehotam stale a stale ked si predstavim tie ich ksichtiky a ako sa kazdy obranuje
Bobby je zlyyy nedovolit im pobozkat sa??? esteze mu dosli iste okolnosti
a ten zaver aku vec taji Jane pred Deanom preboha??? akoze...davas mi poriadne zabrat
rychlo rychlo pokracko!! toto bolo naozaj skvele. tvoje pokracka proste zboznujem citat,lebo sa pri nich vzdy uzasne odreagujem

Dzajnisko, ja nechápem ako to, že som z pokračovania tvojej poviedky vždy takmer dead . Ty vieš tie vtipné rozhovory skombinovať so všetkým dokonca aj s romantikou. Dlho som túto poviedku zanedbávala a mala som čo doháňať a teraz neviem čo napísať skôr. Teda, nie že by sa mi nepáčilo všetko, ale niektoré časti ... . To ako sa Jane a Dean navzájom doberajú napr.

citácia :

„Preboha, Dean, ja už v sebe jedného démona mám, koľko myslíš, že sa ich ešte do mňa zmestí??“

alebo

citácia :

„A ako môžem vedieť, že si len tak z nervov nenechala niekoho preletieť cez stenu alebo nezdemolovala nejaké pekné malé mestečko?“

sú super a nevadí mi ani ako sa tí dvaja zblížili, mne sú totiž tie ich dialógy veľmi sympatické, čo už, aj Deanovi treba dopriať... . Zdá sa, že si našiel konečne niekoho kto za ním nezaostáva dokonca ani v tom jeho požieraní všetkého čo sa práve nehýbe . No a s tou veveričkou si to úplne zmasakrovala /v pozitívnom zmysle, samozrejme/, neviem prečo mám taký pocit, že si tú časť s autom napísala iba kvôli tej úbohej veveričke, že doživotná trauma, ja nemôžem. A potom to už začalo byť vážne, myslím Jane a jej „temná stránka.“ Nechcela by som byť v jej dohľade keď jej čašník donesie minerálku namiesto piva. Pekne kruté a ešte lepšie napísané aj tá hádka s Ruby aj keď to nebolo až také prekvapenie ako Samova reakcia , pozerala som s otvorenými ústami. Ešte, že sa jej Dean zastal, tak dúfam, že to nejako spolu poriešia, aj keď musím povedať, taká ostrá hádka medzi bratmi... neviem v čom to je ale celkom som sa v tom vyžívala /to nie je asi to najvhodnejšie slovo, iné ma momentálne nenapadá /. Ešte úplne super bol tá spomienka ako Jane dostala Ruby do pekla , na tom som sa už nehorázne zabávala. No a to Jimove vymietanie ľudí ma definitívne dorazilo . Dlhý konent, viem, nabudúce budem čítať po menších častiach. Veľmi dobrý štýl písania, super poviedka, nemám čo dodať.

Myslela jsem, že mám přečtené všechny tvoje části, dnes jsem zjistila, že jsem se mýlila :shame: Tak pokažené náramky a nikdo neví co s nimi je Jsem zvědavá, co se z toho vyklube. Úplně živě jsem viděla, jak Dean táhne Jane ven ani se nedivím, že se za to na něj zlobila a pak to usmiřování, to bylo pěkný Jsem moc zvědavá, jak to bude pokračovat dál a co o Jane ještě Dean neví a Bobby jo Skvělá část jak délkově tak obsahově

ježiši, holky, toto sú super komenty ani neviete, ako mi to pomohlo, aby som sa dokopala k ďalšej časti všetky tie vaše pochvaly, no proste
a som tu s novým pokráčkom, aj keď sa zdá, že to tu mojou vinou zapadá prachom :shame: a mňa to fakt strašne mrzí
tak dúfam, že ste na mňa nezabudli a prečítate si aj túto kapču
***********
Dean a Jane sa na seba naraz pozreli, prevrátili očami a aj tak si pusu dali. To už prevrátil očami Bobby, vzal knihy, ktoré boli stále na kufri Impaly a radšej hnal Jane do domu. Dean zostal čakať na Sama, oprel sa o svoje milované auto a sledoval tých dvoch, ako sa od neho vzďaľujú. Prešli pár metrov a on ešte začul kúsok rozhovoru:
„Vieš, že dokážeš byť riadne otravný?“ podotkla Jane mierne vyčítavo.
„A vy sa zase dokážete správať ako vyšinutí pubertiaci,“ zahundral lovec, „a nevyrývaj, lebo nebudeš spať v izbe, ale na gauči v obývačke.“
„Ou, zabudla som, že Sam sa správa ako dospelý chlap, prepáč,“ vzdychla si a keď videla, ako sa na ňu Bobby pozrel, síce so smiechom, ale pridala do kroku. To, čo jej na to lovec odsekol, Dean už nepočul, videl len, ako Jane otvorila Bobbymu dvere a niečo mu povedala. Ten sa na to chytil za hlavu, beznádejne ňou pokrútil a postrčil brunetku do domu.
Dean bol stále na mieste, kde ho nechali a vedel, že Bobby má pravdu. Správajú sa ako pubertiaci, nehľadia na nič iné, len na to, že sú spolu a prakticky je im jedno, čo sa deje okolo. A keď tak nad tým uvažoval, zistil, že ho to vôbec netrápi. Má pár mesiacov, ani zďaleka nebolo isté, že dostane viac času a teraz sa cítil spokojný, až na to Samove správanie. Nechápal, prečo tak šalie, Jane mu povedala všetko a on ju aj tak stále chcel zabiť. Vedel síce, že nebude ľahké presvedčiť ho o tom, že nie je až taká potvora, ale toto bolo jednoducho príliš nesamovské. Ruby mu určite za tú dobu, čo on bol s Jane, vymývala mozog tými jej kecami a on jej to všetko žerie aj s navijakom. Pekné.
Z myšlienok ho vytiahol práve jeho brat, ktorý zachmúrene vyšiel z domu a mieril si to k Impale. Dean síce mal chuť povedať mu niečo v zmysle „tak nasadaj, princezná“, ale keď videl jeho výraz v tvári, hneď ho prešlo vtipkovanie a naskočila pochmúrna nálada. Sam bez slova nasadol do auta, jeho brat urobil to isté, ale nenaštartoval.
„Tak?“ ozval sa Dean vážnym tónom.
„Čo „tak“?“ odvrkol Sam a pozeral pred seba.
„Čo malo znamenať to, čo si predvádzal v dome?“
„Myslel som, že máme ísť po nejaké jedlo a nieže ma tu budeš spovedať.“
„Do riti, Sam, môžeš mi povedať, čo je to zrazu s tebou?“ vyhŕkol naštvane Dean a naštartoval motor.
Sam sa konečne obzrel na brata, ale cez jeho okno videl, ako sa k nim približuje postava. „Počkaj.“
„Prečo?“
„Bobby,“ kývol hlavou Sam.
Ten bez slova otvoril zadné dvere na aute, vzal tašku zo sedadla a dvere znova zaplesol. Keď potom prešiel k Deanovmu oknu, ten vypol motor, stiahol okno a zamračne sa spýtal: „Čo sa deje?“
„Najprv som si myslel, že len kecá, keď povedala, že ju má stále u teba,“ prehodil Bobby s prísnym pohľadom na Deana a podvihol tašku. „No a potom si slečinka zmyslela, že keď už budete kupovať tú pizzu, tak by ste jej mohli kúpiť nejaké zapekané ryžové cestoviny s krevetami, či čo...a majú do toho dať chilli, inak to vraj jesť nebude,“ hovoril Bobby a prevrátil očami.
Dean len potriasol hlavou, ale súhlasil. „Okej, fajn, takže nechce pizzu, ale nejaké čudné cestoviny s chilli, hej?“
„Sú to „za zapekané ryžové cestoviny s krevetami” “,napodobnil starší lovec Janein hlas, „a nie, chce aj tú pizzu. A k tomu ešte nejaké čokoládové muffiny a čučoriedkové koláče, alebo tak, vraj, že ty budeš vedieť...“
„Myslím, že viem, čo myslela,“ potvrdil Dean. „Ešte niečo?“
„Och, dúfam, že nič a keby aj hej, tak nie...“ rozhodne vyhlásil. „Je to zlaté dievča,“ vzdychol si Bobby a Sam si pochybovačne odfrkol, „ale niekedy je tak...tak...“
„Panovačná?“ odhadoval Dean.
„Presne,“ zahundral lovec.
„Viem,“ pritakal Dean znova naštartoval.
„Ech, tak fajn, choďte,“ povedal Bobby a za chvíľu po bratoch nebolo ani stopy.

Keď sa Bobby vrátil do domu, našiel Jane sedieť na kuchynskej linke ako je slané tyčinky, ktoré si namáčala v kečupe. Vybral si z chladničky pivo, sadol si na neďalekú stoličku a pozoroval, ako Jane s nadšením do seba láduje posledné tyčinky. Len si vzdychol a priamo sa jej spýtal:
„Čo všetko vlastne Dean vie?“
Jane ani neodtrhla pohľad od tyčiniek. „Všetko, čo som hovorila aj Samovi.“
„To som si mohol myslieť,“ zašomral vševedúco Bobby, „a kedy sa chystáš povedať im celú pravdu?“
„A na čo?“zdvihla pohľad, „už dosť zlé je to, že to vieš ty.“
„Dievča, nevieš, čo robíš,“ pokrútil hlavou, „Deanovi na tebe očividne záleží.“
„Bobby, je to síce zlatý sexy chlap,“ pripustila brunetka, „ale preňho som len ďalšia v poradí, tak nestresuj.“
„Dohádal sa kvôli tebe so Samom, kriste, asi ťa má rád, nie?“
„Ježiši, sex neznamená hneď to, že máš toho človeka rád,“ unudeným hlasom hovorila medzi predposlednou tyčinkou a tou poslednou.
„A aj keby,“ dodala, „tak ho to zachvíľu prejde, málokto so mnou vydrží bez toho, aby som sa mu riadne nesprotivila.“ Skrkvala prázdne vrecko a šmarila ho do koša.
„Keby som nevedel, že máš sebavedomia za piatich, tak by som si pomyslel, že ťa to mrzí,“ usmial sa lovec a ona sa len zasmiala.
„Ale vážne, poznám ho, chcel by to vedieť a to, že to pred ním tajíš, ho veľmi nepoteší.“
„No tak, Bobby, prestaň, je to len moja vec, nie jeho, ani tvoja. Je milé, že sa staráš, ale ja to zvládnem, okej?“ rozhodne povedala Jane s vážnym pohľadom.
„Len aby si potom nezistila, že si celú dobu robila riadnu blbosť.“
„To sa neboj,“ pokrútila hlavou, zoskočila z linky a nachvíľu zmizla v chladničke. „Počúvaj, čo sa tu vlastne stalo?“
„Myslíš to, ako sem nabehol Ryan?“
„Určite sa pýtam na to, čo sa stalo v chladničke, však?“ ironicky poznamenala, keď sa znova vynorila a aj s minerálkou sa posadila späť na linku.
„Pri tebe som si nebol istý,“ uškrnul sa na Jane, ktorá zvraštila obočie, ale pokračoval. „No...tak čo by som ti povedal...prišiel sem aj s pár tými zvrátenými ľuďmi, ktorí sa k nim pridali...a, aby som nezabudol, Debora je späť.“
Brunetka naňho pár sekúnd civela a keď sa precitla, zmohla sa len na: „Nepovedal si "Debora", však nie?"
„Ja viem, že bola v pekle, a myslím, že ona si to tiež dobre pamätá,“ povedal a ukázal na svoj monokel. „A hlavne si pamätá, kto ju tam poslal, takže sa my dvaja vraj máme na čo tešiť.“
„Len si začal a už je to hrozné, neviem, či chcem počuť viac,“ nešťastne zahundrala. „Tipujem, že od nej má Sam tie škrabance na tvári, že?“
„Hej,“ prikývol Bobby, „celkovo sa oňho obaja dosť zaujímali. Chodili okolo neho ako také supy.“
„Och, bože, som fakt rada, že sa vám nič vážne nestalo.“
„No, ako si videla, Ruby si za to pripisuje všetky zásluhy,“ kyslo precedil lovec, „v podstate neurobila nič, keď prišla, oni sa chystali preč.“
Jane prekvapene zdvihla obočie. „Čože? Len tak?? Deana a mňa by Ryan rozporcoval bez mihnutia oka a vás si len omrkli a šli preč?“
„Veď práve to je na tom to čudné, nie? Mám taký pocit, akoby na niečo čakali..."
"Dobre, rozprávam sa s tebou päť minút a som v strese, ďakujem."
"Však ti len hovorím, čo sa dialo, nie?"
"Ja viem, viem, len...ach, kriste, nemohol by Ryan alebo Lilith jednoducho zatelefonovať niečo v zmysle "Dáme všetkým pokoj, na dohodu sa zabudne, užite si život"?"
Bobbymu trhlo kútikom. "Hej, to sa určite stane. A že si to ty, tak ti vybavia aj doživotnú stopercentnú zľavu na syrovú pizzu, nie?"
"No vidíš, to by som brala," usmiala sa. "Nebaví ma stále žiť v nervozite, že sa zajtra už nezobudím a Ryan s Lilith budú trsať od radosti pri mojej mŕtvole. Keď si vezmeš, tak ma to v mojom posmrtnom spánku, alebo čo sa to potom deje, mohlo dosť rušiť, nie? Stresujúce."
Pobúrene pokrútila hlavou, Bobby sa uchechtol a ona po druhýkrát zoskočila z linky.
"Som hladná, takže sa idem zaryť do tých Jimových kníh," vzdychla si, "musím si nejako oblbnúť myseľ trápnou latinou, na ktorú aj tak všetci normálni ľudia kašlú." Prechádzala kuchyňou do obývačky a popri tom pokračovala vo svojom monológu. "A pri všetkom šťastí bude hneď na prvej strane zrozumiteľne napísané ako zrušiť dohodu bez nejakej ujmy na zdraví a bude pokoj." Na polceste sa obzrela na lovca, stále sediaceho na stoličke:"To sa asi nestane, však?"
Ten isto pokrútil hlavou, na čo brunetka iba skonštatovala "no do paže" a vyvalila sa aj s najhrubšou knihou na gauč.

Medzitým
V Impale sa bratia snažili, čo možno normálne rozprávať, aj keď sa im to nedarilo.
"Okej, fajn, priznávam, možno je pekná, ale stále je to démon," rozhorčoval sa Sam.
"Mám si dať slová "ale ona je aj človek" vytetovať na čelo, aby si to konečne pochopil? Ide mi na nervy, že to musím stále opakovať," štval sa Dean.
"Och, keď sme pri tetovaniach - tí spriaznení majú vytetované nejaké čudné D-čko, nemá ho náhodou aj ona?"
"Nie, Sam, nemá."
"Si si stopercentne istý?"
"Preboha, má iba jazvu na stehne a tri malé pentagramy na chrbte nad zadkom, treba ti to nakresliť?" namosúrene si vzdychol Dean.
Mladší brat bol chvíľu ticho. Zrazu si však zahundral. "Vlastne je to jedno, bola by blbá, keby to D-čko mala na sebe, takto nás aspoň môže oblbnúť."
"Dopekla, Sam, čo stále proti nej máš? Zachránila mi život, chce mi pomôcť a ty sa tu - po všetkom, čo ti povedala - do nej aj tak stále navážaš."
"Vieš, Dean, pripadá mi to tak, že ty si to, čo hovorila, prijal ako hotovú vec. Nenapadlo ti, že jednoducho klamala?"
"Odkedy je z teba taký paranoik?"
"Dean, no tak!"
"Fajn! Dobre, dajme tomu, že klame. A na čo by jej to tak asi bolo?"
"Spolčuje sa s Lilith a tým jej bratom a vedia, že hľadáme spôsob, ako ich zničiť. Určite nesedia len tak na zadku a majú plán. Vkľude sa mohlo stať, že ten jej príchod s coltom, bola len časť toho plánu. A ty sa jej tu zastávaš, akoby bola nejaký anjel, toto je neuveriteľné," neveriacky pokrútil hlavou Sam.
"Myslíš, že sme pre nich skutočne tak dôležití, aby si na nás kuli plány?" pochybovačne zavrčal starší brat, no zrazu sa na jeho tvári zjavil výraz porozumenia, "Á, jasné, chápem, tá tvoja blonďatá štetka ti zase niečo húdla do hlavy a ty si jej uveril, však?"
"Žiadna "moja" štetka nie je."
"Keď si si ju bránil, tak to tak vôbec nevyzeralo."
"Narozdiel od teba, ja démonky nepreťahujem."
Miesto toho, aby Dean podľahol náhlemu nápadu svojmu bratovi jednu pritankovať, sa iba zhlboka nadýchol. Záležalo mu na tom, aby Sam na Jane prestal útočiť, lebo z toho bol fakt na nervy.
"Sam, myslíš, že Bobby by ma s ňou nechal len tak ísť naprieč krajinou, keby si nebol istý, že je na našej strane?"
"Ale ona mohla oblbnúť aj Bobbyho. Mohla využiť to, že ju má rád a že je to Billova dcéra, s ktorým sa kamarátil, nie?"
Dean sa zrazu zamračil. "Akého Billa?" spýtal sa, hoci mal pocit, že vie odpoveď.
"Harvella. Jo je jej nevlastná sestra," prehodil mladší lovec len tak akoby hovoril o počasí, "Čo ten prekvapený pohľad, vari ti to tvoje nadovšetko čestné dievčatko nepovedalo?"
"SAM!"
"Tipujem, že s tým, prečo ju má Ruby tak v zuboch, sa ti už stihla pochváliť."
"No to som zvedavý, čo za strašnú vec jej Jane urobila? Dúfam, že niečo fakt hnusné."
"Keby ťa Jane ako desaťročná poslala do pekla, ako by sa k nej teraz správal?"
Po tejto Samovej vete Dean nachvíľu stratil reč, no nakoniec pobavene prehovoril: "Tak fajn, doteraz som si myslel, že Jane je úžasná, no teraz sa apgrejdovala - je dokonalá."
"Uvedomuješ si, čo dokáže teraz, keď ako decko vymietala démonov? To ti nepríde...choré?"
"Nie, prečo? Tak mala desať, čo je na tom? Vieš, že ja som si v šiestej triede vlastnoručne vyrobil brokovnicu."
Sam si len nešťastne oprel lakeť o dvere auta a zaboril si do dlane ruku. "To vôbec nie je to isté."
"Práveže to je to isté, Sam. Ani ja ani ty sme neboli normálnymi deckami, nehrali sme vo futbalovom tíme, neboli sme skauti, dopekla, pri tom všetkom sťahovaní sme ani nemali čas na to, aby sme si našli priateľov. Je blbosť odsudzovať ju kvôli nejakému vymietaniu, uvedom si to."
Sam po chvíli s pokojnejším hlasom zahundral: "Ja si uvedomujem hlavne to, že kvôli nejakej hlúpej démonke a tvojom chronickom sukničkárstve sa mohlo stať, že by si ťa Jane dala na obed a ty by si sa už ani nevrátil. Je mi jedno, čo sa s kým stane, ty žiť musíš a budeš."
Dean teraz nevedel, či má byť rád, že Samovi na ňom záleží a že ho nemieni len tak nechať zomrieť alebo byť naštvaný za to "chronické sukničkárstvo", tak sa k tým témam radšej nevyjadroval.
"Sam, Bobby Jane verí, ja tiež. Pozri, nemusíš ju zbožňovať, trebárs si ju nevšímaj, ja neviem, ale nepokúšaj sa ju zabiť, okej?"
Dean čakal odpoveď alebo aspoň nejaké zamrmlanie, no Sam ani necekol. Tak sa mu rozhodol povedať vec, ktorú fakt nechcel vyťahovať, lebo vedel, že tým svojmu bratovi len obnoví smutné spomienky, no potreboval si byť istý, že Sam neurobí nejakú hlúposť. Jane by sa žiadnym lovcom len tak zniesť zo sveta nenechala, takže keby sa oni dvaja pustili do bitky, skončilo by sa to tak či tak tragicky.

"Sammy, Jane je pre mňa...ako Madison pre teba. Nezabil by si ju, keby si nemusel," hovoril pomalým vážnym hlasom Dean, "a prisahám ti, že ak zistíme, že je presne taká zlá, ako hovoríš, tak ju sám zabijem."
Sama dorazilo, že naňho brat vytiahol Madison. Podľa neho mala od Jane riadne ďaleko, nebola to nejaká odporná démonka, ale dievča, čo v tej celej veci s vlkolakom bolo úplne nevinne a hlavne si nič také nezaslúžilo. Už sa však nechcel hádať, videl, že Dean to myslí vážne a tak len prikývol. No nemohol sa ubrániť zlému pocitu, aby vtedy, keď jeho brat pochopí, že Jane ich iba oblbuje, nebolo neskoro.


"Ááách, konečne," radovala sa Jane, keď bratia vošli cez dvere rovno do kuchyne. Sam s pizzami prešiel rovno do obývačky a tesne sa minul s Jane, ktorá okamžite pribehla k Deanovi. S letmým "čau" vytiahla z igelitky, ktorú držal, svoju čínu a keď ju otvorila, s kvílením pozrela na lovca: "Kde je chilli??"
"Kvôli tomu tvojmu chilli mi majiteľ čínskej reštiky vynadal, že si mám ísť "také odporné jedlo objednať do nejakej hnusnej mexickej reštaurácie a nezaťažovať tým jeho prekrásne miesto plné zdravia"."
"Dean, ja som nechcela chilli ako mexické jedlo, pýtala som si chilli korenie," zapišťala brunetka nešťastne.
"Och, no moja zlatá, to mi je teraz jedno, jesť to budeš. Trvalo mi štvrťhodinu, kým som našiel nejaké miesto, kde predávajú chilli a nevyzeralo to tam akoby tomu majiteľovi spadlo potvrdenie od hygienika len tak z neba," hundral nekompromisne Dean.
"No to je milé, ale..."
"Žiadne "ale" nechcem počuť," zavelil lovec, vytiahol ťažko zohnané chilli, nabral z toho za lyžicu a zamiešal ju do číny. "Dobrú chuť." Povedal a strčil jej škatuľu pred nos.
"Ehm, nechceš ochutnať prvý, vieš, musíš byť hladný a tak..."
"Jedz."
Jane si vzdychla, vzala si od neho jedlo a s vyčítavým pohľadom si vložila sústo do úst. Chvíľu sa čudne mračila, ale keď prehltla, usmiala sa.
"Ono je to...nakoniec aj celkom dobré...dokonca možno ešte lepšie ako s korením," povedala a zhltla druhú lyžicu. "Šikovný chlapec," potichu ho pochválila a dala mu malú pusu.
"Vieš, tá moja dokonalosť je vrodená," mudroval Dean, chytil ju okolo bokov a bozk jej vrátil.
Pár sekúnd sa bozkávali, ale Jane prestala, aby sa znova mohla vrhnúť na čínu.
"Mimochodom, zostávate tu, však?" pošepky sa spýtala, aby to nebolo počuť do obývačky. Dean súhlasne prikývol, jednou rukou ju stále objímal okolo drieku a druhou jej prechádzal po chrbte a ona mu len potichučky zašepkala: "Poschodie, posledné dvere napravo." A keď lovec len potmehúdsky zdvihol obočie, s nezbedným úškľabkom dodala:"Keby si chcel spať vo vyhriatej posteli a nie na smutnom ľadovom gauči, kde máš byť, lebo ďalšie voľné izby nie sú."
"Ale čo," uškrnul sa, "a vieš byť potichu, aby sme ostatných nezobudili?"
"Čo? Prečo? Veď kedy som bola hlučná, preboha?" spýtala sa so zdvihnutým obočím. Dean sa na ňu len pozrel a jej došlo, čo myslí. "No tak prepáč, to bolo jedno malé nevinné zvresknutie, keď si mi priľahol vlasy, to vieš," obraňovala sa.
"No jasné," posmievačným tónom pritakal Dean.
"Kristepane, to si myslíš, že si AŽ taký dobrý, či čo?" poburovala sa Jane.
"A nie?" chcel vedieť Dean s nehanebným úsmevom, čo Jane načisto ohromilo. Zrazu ňou myklo a začala sa vystrašene obzerať.
"Počul si ten buchot?"
"Nie, aký??"
"Tvoje ego práve vybúralo zopár okien," vysvetlila a Dean sa začal potichu smiať. "To smiešne nie je, aby si vedel, pri takej intenzite možno zachvíľu spadne aj celý dom."
Lovec len pokrútil hlavou a chcel jej dať pusu, no ona sa naschvál uhla a znova sa pustila do jedla.
"Hm, mimochodom, to pozvanie ruším," hovorila Jane stále pošepky, "si príliš namyslený, vieš? A teraz ma pusti, vychladne mi pizza." Dohovorila, vymanila sa z objatia a s namysleným výrazom a čínou odišla do obývačky.

Neskôr
Všetci ľudia v obývačke do seba tlačili pizzu, teda, až na Jane, pretože tá po šepky presviedčala Deana, nech zje olivy z tej jej pizze. Za stolom sedeli len oni dvaja oproti sebe, Bobby sedel v kresle a popri jedle lúštil jednu z Jimovych kníh a Sam sa radšej dištancoval čo najďalej od brunetky, takže sedel na gauči.
Dean, ktorý na Jane robil po celý čas, čo jedli, smutné nevinné oči, nech sa naňho nekuká tak prísno-namyslene, sa nakoniec nechal ukecať, tie olivy začal vyjedať a Jane sa okamžite pustila do prvého vyčisteného kúsku.
To už však prišiel k stolu Sam a bezvýrazne sa pozrel na Jane: "Okej, takže čo vieš o Lilith a Ryanovi?"
"Nemohol by si ju nechať aspoň..." Začal Dean, no hneď do toho skočila Jane a s povýšeneckým úškrnom začala vyrývať do Sama: "Ale no toto, takže ti to tá tvoja Ruby ešte ne..." skončila v strede vety, pretože Dean zrazu potichu zakašľal a vážne sa na ňu pozrel.
"Tak fajn, čo chceš vedieť?" spýtala sa unudene.
"Kto vlastne je Ryan?" vysvetlil jej Sam a sadol si oproti nej k Deanovi, zatiaľčo Bobby zostal tam, kde sedel - všetko to, čo im šla Jane povedať, už vedel.
Jane sa zhlboka nadýchla a ťažkopádne spustila: "No, takže...Bobby mi povedal, že ste sa už stretli démonmi smrteľných hriechov a našťastie ste ich aj premohli."
Dean súhlasne prikývol, Sam nehol ani brvou.
"Ehm, takže viete, akí sú silní, že je to oveľa horší odvar ako to, čo ste stretli kedykoľvek predtým..."
"Čo to má spoločné s..." prerušil ju Sam, no ona pokračovala.
"Skúste si predstaviť démona, ktorý má toľko sily ako dva tieto hriechy....a k tomu Lilithinu krv."
Bratia sa zatvárili dosť nespokojne a viditeľne rozrušene.
"Konkrétne démon, ktorý je spojením Smilnosti a Pýchy."
"No do riti."
"A to je Ryan," hlesla Jane, "Potomok Hriechov."

Jeeej konečne nové pokračko už som aj začala uvažovať kde si tak dlho. táto časť sa ti opäť podarila ako všetky predtým táto poviedka sa mi naozaj veľmi páči.
Jane má super chute. skoro ako Dean. tí dvaja sa k sebe naozaj hodia. a zase som sa dobre zasmiala. vieš to napísať úžasne vtipne.
veľmi sa mi páči táto veta

citácia :

Miesto toho, aby Dean podľahol náhlemu nápadu svojmu bratovi jednu pritankovať, sa iba zhlboka nadýchol

že pritankovať? taký výraz som ešte nepočula ale páči sa mi to.
A Ryan bude teda poriadne tažký prípad. teším sa na pokračko

ty kokso to bola sila. akože pokračka som si všimla už včera, ale bohužiaľ nemala som čas kvôli tomu, aké dlhé bolo, ale dnes som to konečne prečítala a musím povedať, wow. akože zase ma dostal ten tvoj humor dievča, kde ty na toto chodíš... akože som sa fakt skvelo bavila ale ten koniec ty kokso, ryan je teda riadny macher. toľko moci, ty vole

strašne sa mi páčili zmienky o jedle... tá jane je fakt riadne číslo a dean a olivi a dalo ma aj to jeho jedlo a janino pozvanie.... no téééda, nezbednica!

ale fakt super pokračko veľmi si ma ním potešila. túto poviedku milujem a každé pokračko je skvelé