Z pera Zizi

zizi ta basen je vynikajuca a tie posledne verse no ako koniec super skvele

Dnes je zvláštny deň. Milión myšlienok lieta mojou hlavou a ich nejako neviem pozbierať. Deti v parku na mňa zvláštne pozerali a babičky si asi mysleli, že píšem rozlúčkový list, pretože táto báseň vznikla práve v parku na lavičke. Pri tónoch pieste od davida cooka - permanent.

Ešte čo dodať. Táto báseň je niečo ako výčitky, ako tichá spoveď Deana po tom ako mu sem povedal že som nepozná, nepoznal a nikdy nebude.

"You don´t know me. You never did and you never will"

Ale poznám

Povedal si, že ťa nepoznám,
že som ťa nikdy nepoznal.
Bol som tam, keď si bol malý a cítil sa sám.
Keď si sa strašidiel pod posteľou bál.

Viem po čom si ako dieťa túžil,
aj čo si cítil, keď ťa otec vyhnal.
Stál som pri tebe keď si Jessicu stratil,
aj keď si zomieral.

Prežili sme priveľa než aby som ťa nepoznal.
Priveľa bolesti, priveľa strát.
Poznám tvoje tajné sny aj čo by si si prial.
si môj brat a mojou povinnosťou je vždy pri tebe stáť.

5x10 ma inšpirovala opäť trošku básniť a tak teda prinášam, zasa čosi depresívne

Už som stratil priveľa

Priveľa ľudí zomrelo,
Priveľa kvôli mne.
Priveľa životov vyhaslo
A ja som stále nažive.

Môj otec svoj život vymenil,
Aby ja som mohol ďalej žiť.
V tomto však chybu urobil,
Ja som tu už dávno nemal byť.

Koľkokrát uvidím ešte ľudí zomierať,
Koľkokrát to bude ešte moja vina.
Koľkokrát si budem ešte slzy zotierať,
Kým príde rad aj na mňa.

Svoj život za ten môj vymenila,
Nemohol som tomu zabrániť.
Do rany pekelnému psovi skočila,
Nemohol som ju už zachrániť.

Bol som to ja, kto ju niesol,
Kto cítil ako silno krváca.
Aj dýchať som zabudol,
Keď som videl ako sa mi pred očami stráca.

Ako môžem v tejto vojne bojovať,
Prečo už nemôžem aj ja preč ísť?
Kvôli mne svet bude bojovníkov strácať.
Ja už nechcem s tým pocitom žiť.

Otec by sa o to postaral,
Skončil by to skôr ako to začalo.
On by tak ako ja nechyboval.
Nikdy by sa nič z tohto nestalo.

Tak ako mám žiť s pocitom,
Ako s ním mám bojovať,
Ako sa zmieriť so životom
Keď strácam každého koho mám rád.

Keď každý kto mi aspoň trochu veril
Dokonca aj môj malý brat,
Len sklamanie, či smrť okúsil.
Tak prečo si ma nemôže už peklo vziať.

Zizi, to jsou fakt pěkný básničky..klaním se ti, většina mě dokázala rozplakat..jsi fakt nadaná.

niki-morgan: ďakujem, som rada, že sa ti páčili.

ZIZINKA MOJA ZLATÁ: som v obrovskom príjemnom šoku, konečne som si prečítala všetky tvoje básne, ktoré si tu zverejnila a som speechless, totálne bez slov nad tvojím talentom ... tvoje básne sú písané zo srdca a pri ich čítaní to aj cítiť, je jedno kedy ich píšeš, či v noci alebo skoro ráno, či doma alebo za pochodu .... skladám ti poklonu, pretože si ju veľmi zaslúžiš Tvoje básne sú dojemné, a úprimne si ich viem aj pred očami premietnuť ... teším sa na dalšie tvoje diela, nieže prestaneš písať a zanedbáš svoj talent pretože by ho bolo škoda, dobre vieš, že to nevravím iba tak ale aj si to reálne myslím ... ak by si chcela a mala niekdy čas mohli by sme napísať báseň spoločne bolo by to super ešte raz ti skladám poklonu a veľa múzy do písania

Satu: Tak najskôr ešte raz vďaka. Ja viem, že som ti to už vravela, ale vďaka za taký pekný koment. Som rada, že sa ti páčilo


----------------------------------------------------------------------------
Tak po dlhom čase sa aj tu objavuje jedna novinka. Buďte vďační hlavne Satu, ktorá sa nevzdala a zubami nechtami ma zapojila do jednej tvorby.

O čom to vlastne je: Je to o dievčati, ktoré vyrastalo s bratmi, pretože rodičov jej zabili démoni a ona zostala na svete sama. Po Johnovej smrti sa však Dean odmietol o ňu báť, že by sa jej mohlo niečo stať, a tak ju zanechávajú žiť jej vlastný život mimo všetkého nadprirodzeného. Lenže ona berie osud do vlastných rúk a vydáva sa na svoju cestu, ktorá má len jediný cieľ............

Veríme, že sa vám tento príbeh bude páčiť a že sa dostanete až na koniec
Autorky: Satu a Zizi

*Chcem byť neoddeliteľnou súčasťou tvojho života*
Prešli už dlhé roky
a stále nemám od teba správy.
Ako zabudnúť na chvíle,
ktoré sme sa smiali?

Nielen my dvaja,
ale aj so Samom,
boli ste mi ako bratia,
a teraz moje srdce kričí za tebou.

Viac ako brat si pre mňa bol
moje srdce volá ma za tebou
Láske sa nemôžeš brániť
Neboj sa, mňa nemusíš chrániť.

Spomeň si na večeri v baroch
na chvíle pri hracích automatoch
na to ako som sa v noci bála
pod perinu sa ukrývala.

Vždy som mohla k tebe utiecť,
a svojej hanblivosti sa pri tebe zriecť,
naučil si ma ako žiť,
ako sa správne blázniť.

A teraz si odišiel,
mňa nechal tu samú,
že nechceš môj živoť ohrozovať,
a tvojím odchodom ma ochraňovať.

Si na omyle, ak si myslíš,
že takto to zostane,
mňa sa tak ľahko drahý nezbavíš,
že ma o moju životnú radosť pripravíš.

Prejdem celý svet,
len aby som ťa znovu našla,
nemusíš na odstrkovať,
patrím k tebe.

Pre ten tvoj úsmev
čo vždy ma hrial
prehľadám svet
cudzí kraj.

Poznám tvoje krycie mená
neskryje ťa žiadna zmena
ja chcem s tebou bojovať
popri tom ťa milovať.

Báť sa stále či si živý
to je ako rezať žily.
Bolí to a zraňuje,
týmto ma neochraňuješ.

Myslieť na teba dňom i nocou,
či nie si pod démonskou mocou,
triasť sa strachom o život tvoj,
ja už naozaj nezvládam tento boj.

Svet brázdim už celé mesiace
a teba stále niet,
žiadna stopa po tebe,
ani Bobby o tebe nič nevie.

Vytáčam tvoje číslo,
no to je už neznáme.
V hlave mi stále myšlienka znie.
"Dean sakra kde si"

Sedím v motely,
po líci mi steká slza,
tú bolesť čo cítim,
sa vo vnútri ukryť nedá.

Vonku počujem dáky ruch,
vybehnem von no nikoho tam niet,
Vrátim sa späť s pocitom,
že teba stále niet.

Ten ruch však známy mi je
dookola v hlave mi znie.
Impala tak vrčievala
keď som bola ešte malá.

Z druhej izby začuť hlasy
mám pocit, že známe su mi.
Počúvam viac pozorne
nech mi nič neunikne.

Sú to oni som si istá,
v mojom srdci vzbĺkne iskra.
Vybehnem von ku dverám
celou silou zabúcham.

Hlasy stíchnu, srdce bije
otvoria sa náhle dvere.
Obaja tam stojíme
prekvapene hľadíme.

Tie mačacie oči Deanove,
vzali mi všetky slová z mysle,
iba ticho do nich hladím,
a v duchu sa modlím.

Ani on nič nepovie,
iba ma silno objíme.
Do ucha mi zašepká,
"Vedel som, že ma raz nájdeš"

Vtiahne ma so sebou do izby,
kde aj Sam hľadí prekvapene,
sám tiež nechápe čo tu robím,
tak im to rýchlo vysvetlím.

Sam už bez šepotu odchádza,
a potichu sa usmieva.
Ostali sme iba my dvaja,
dve srdcia, ktoré bijú jeden pre druhého.

Žiadne slová sme nepotrebovali,
tie roky z nás spravili spriaznené duše,
noc ubehla ako voda,
vrátili sme sa do starých čias.

Keď sme sa smiali, radovali,
no to je už dávno za nami.
So strachom mu hľadím očí,
ale on pohľadom nebočí.

Iba ticho šepne,
"Naozaj je to čo chceš?"
Iba hlavou pokývem,
a k sebe si ho priviniem.

Načo slová, stačí dotyk,
naše svety sú znova spolu.
Náš vzťah začal nanovo
Už nikdy nepustím náručie Deanovo.

v prvom rade ti patrí obrovská poklona Zizi že si to tak bravúrne zvládla


a v druhom rade, ja dakujem, že si ma po ROKOCH tak mierne dokopala rýmovať, bola to strašná sranda a veľká zábava, dúfam, že si to niekedy ešte zopakujeme lebo práve takéto chvíle ma držia teraz nad vodou, ty vieš o čom hovorím, a tu to nebudem rozpitvávať ... ešte raz OBROVSKA VDAKA, a skladám dole klobúk, pred tvojím pisateľským umením

a uprimne zbožňujem tú básen

no holky upřímně - ta báseň je úžasná - je tam příběh - jsou tam city ...
je to dokonalé

Já básnit moc neumím, takže ti Zizi také skládám poklonu, moc pěkné.

OMG OMG OMG baby vy mi chcete spôsobiť depku alebo čo? tá básnička je úžasná ja nemožem ked si to predstavím ja nedýcham krasa dalsie dalsie dalsie chcem chcem chcem klaniam sa

baby neskutočne krásna básnička skláňam poklonu za to určite si to zaslúžite za to krásne dielo Ďakujem za to veľmi dobre sa to čítalo

Zdravím tě Zizi, tak už jsem i tady =D=D když už Shepofilky moc nesdílí, tak SN vítězí =D =D =D