Z pera Cally

Calla basnicka je bombova. neviem preco ale prve verse som si predstavila stuzkovu nemozem si pomoct ale krasne len tak dalej dufam ze o chvilu sa budem moct kochat dalsou basnou

lenkka dakujem ti strasne krásne hrozne si ma potešila Stužkovú? Taký nebol pôvodný zámer ale som rada, že sa to aspon niečo pripomína
No mam tu zase niečo nové Hm...opäť to pôvodne malo mať SN nádych, ale čo ztoho napokon vzišlo.. Dúfam, že sa bude dať čítať


Ťažko je pozrieť sa,
zo samého dna.
Zdvihnúť hlavu,
a zabudnúť na tu smutnú správu.

Nestojí za zmienku,
že život rozdáva rany po ktorých,
je zložité vyliezť opäť na nohy.

Netreba pripomínať,
ako osud s nami narába.
Ale tie podrazy sú tým,
čo nás robí silnejšími.

Prekážky sú na to,
aby ich človek prekonal,
A nie na to,
aby ich jednoducho ignoroval.

Jedna chyba strieda druhú,
ale ty stále hľaď len dopredu.
A keď sa predsa len ocitneš na tom dne,
nezabudni!

Rozpamätaj sa,
že aj slepá ulička,
má stále cestu naspäť.

Život je všetko čo máme,
a každou minútou,
sa pripravujeme na veľké poslanie.

Ale na konci,
žiadne biele svetlo nesvieti
Nebude kam utiecť,
kruh sa nadobro uzavrel.

Calla sorry ale ja sa nemozem vyjadrit ta basen je bombova ja z nej nemozem uz som si ju dva krat precitala neviem preco ale strasne ma oslovila tie slova o ceste a ze je vždy moznost vratit sa naozaj krasne

Calla ja som zmeškala až dve básničky
takže tá prvá to bolo krásne mne sa to k Sn strašne hodilo som si do toho vedela vžiť aj Deana aj Samiho bolo to skvelé
a tá druhááááá to bolo smutné a nádherné skvele si to napísala skladám poklonu nádherne sa to číta

Lenkka, Lentilka dakujem vám z celého srdca baby Ste skutočne famózne

Som tu opäť s novou básňou. Ako ju opísať Epka 4x16 bola plná emócii, a momentou, ktoré sú ako stvorené na rozímanie Snáď sa vám bude páčiť


Suchý list dopadajúci na zem,
vyschnutý strom, nesúci ťažkú korunu,
obloha bez mrakov...
...nezaprší....
Už nikdy nebude slnko svietiť,
tak ako pred rokmi.

Pripravil som existenciu sveta,
priviedol som ju pred voľbu....
A rozhodnutie zrazu,
iba na jednej osobe závisí.

Avšak nevybrali toho pravého!
Nie som ten,
kto spasí svet!
Nedokážem žiť,
(už viac nie),
s vedomím,
že všetko je na mne.

Nie som ten muž,
čo pred zlom nasadí drzú tvár.
Nie som ten,
kto obetoval život pre brata.

Už viac nemám síl,
odvahy, ako kedysi.
Peklo človeka pripraví o rozum,
a všetko čím prešiel,
sa zrazu stane malichernosťou,
v porovnaní s tou chvíľou.

Nebo, láska, nádej, štastie,
rozplynuli sa ako dym,
nezostane nič,
čoby robilo to miesto znesiteľným.

Peklo zmenilo to,
čím som sa riadil.
Prevrátilo naruby,
všetky moje hodnoty.

To JA som to začal,
rozpútal vojnu.
Prvý výstrel,
vyletel z mojej zbrane.

Bol to zároveň posledný náboj,
posledná šanca ako sa oslobodiť.
Zo sveta, o ktorom som si myslel,
že všetky dlhy mám splatené.

Uviazol som v slučke pochybnosti,
v kruhu lží, ktoré sa stále menia,
doliehajú na mňa,
a ja netuším,
či sa niekedy končia.

Žiadajú odo mňa priveľa!

Holy crap - calla prečítala som zameškané básne, ktoré mi časom unikli. Sedím tu v nemom úžase a skladám ti poklonu.
Je neskoro - táto báseň je úžasná a tak pravdivá. Rovnako ako aj tá nasledujúca o tom živote. Vieš nedávno som mala pocit, že som sa dostala do takej slepej uličky a je pravda, že každá slepá ulička má spiatočnú cestu a škoda, že som vtedy nevedela o tejto tvojej básni, pretože by mi to uľahčilo porozumieť tým malichernostiam, ktoré ma vždy zaženú do kúta. (Aj keď pre mňa mala slepá ulička na konci jedny dvierka, ktoré neboli zamknuté ako v amerických filmoch ) No jednoducho obe básne ma oslovili a to nie len povrchovo, ale riadne do hĺbky. V tvojich básňach často nachádzam dosť hlboké myšlienky (aspoň podľa mňa) a to je naozaj dobre

posledná báseň o Deanovi - pripomenulo mi to aký bol chudák zúfalý. Ako sa nemohol zmieriť s tým, že to on všetko začal. Že to on je na vine a spustil Apokalypsu, že všetky obete, ktoré prídu, budú pripísané na jeho účet. Je mi ho ľúto a ako vravíš peklo človeka zmení. Neprešla som peklom, ale Deana chápem. Nesúdim ho za to, že teraz prejavuje viac city - ja tú postavu jednoducho beriem takú aká je a páči sa mi to. Lebo ako si napísala - už jednoducho nie je dosť silný a ty si to krásne vystihla. Akoby to skutočne hovoril Dean.

citácia :

Už viac nemám síl,
odvahy, ako kedysi.
Peklo človeka pripraví o rozum,
a všetko čím prešiel,
sa zrazu stane malichernosťou,
v porovnaní s tou chvíľou.

Teším sa na tvoje ďalšie básne. Rada ich čítam, pretože ma vždy prinútia sa zamyslieť a to sa mi na tom páči. Len tak ďalej

Calla zase raz si ma priviedla do soku ako ta basen je nadherna!!!!

citácia :

To JA som to začal,
rozpútal vojnu.
Prvý výstrel,
vyletel z mojej zbrane.

a tieto slova no slzy na krajicku su umna prave v tejto chvili ako koniec Calla tvoje basne su proste the best!!!!! skladam klobuk

Zizi a Lenkka Baby ja už naozaj neviem čo vám mám povedať. Slová, ďakujem vám z celého srdca, nevyjadrujú to čo cítim dostatočne na to, aby to bola pravda Vždy, keď si prečítam vaše príspevky prebehne mnou taký úžasný pocit...a hľadať potom slová, ktoré by ho dostatočne popisovali, je pre mňa nemožné. Naozaj vám z celého svojho (pomaly už labilného ) srdca ďakujem, za to, že čítate to čo moja slabá myseľ vyprodukuje Najradšej by som vás hneď vyobímala aj takto na diaľku


No ale aby som nepísala len tak, prinášam vám ďalšie a musím podotknúť totálne staré dielko, ktoré som napísala pred rokom Preto sa ospravedlňujem, ak to bude totálna blbosť Príjemné čitanie

P.S: dosaďte si tam osobu, ktorú chcete


Si anjel bez krídel,
si to čo vždy chcel som vidieť.
Nepotrebuješ dlhé vety na vyjadrenie citov,
stačia ti oči, ktoré za teba to povedia.

Zlo, neprávosť, bolesť, utrpenie,
prešiel si peklom na zemi.
Nepodľahol si panike,
myseľ jasnú a čistú zakaždým si mal.

Tvoja moc nespočíva v ničený a boji,
máš ju v srdci, ktoré sa nikdy nepoškvrní.
Vďaka láske a porozumeniu,
stal si sa odolným voči zlu.

Ochraňovať nevinných a trpiacich,
nepoznal si iné,
toto poslanie bolo tvoje osudové.

calla napísal:

Tvoja moc nespočíva v ničený a boji,
máš ju v srdci, ktoré sa nikdy nepoškvrní.
Vďaka láske a porozumeniu,
stal si sa odolným voči zlu.

calla: ja pevne verím, že sa nám podarí jedného dňa sa stretnúť

Každý určite vie, koho meno som si za textom predstavila - Dean. Jednoducho je to nádherne napísaná postava, ktorá ma neprestáva udivovať. Som schopná písať o ňom chválospevy a táto citovaná strofa mi lásku k tej postave utvrdzuje. Veľmi pekná báseň. Opäť sa ti pokloním.

Zizi Ďakujem krásne určite sa raz stretneme

Hm...ako opísať nasledujúcu básen? Kukala som tuším epku 3x16 a Dean tam hodil jeden zo svojích úžasných pohľadov, pri ktorých mám vždy čo robiť aby som sa udržala na stoličke, a napadla ma táto báseň. Je to, teda sú to myšlienky Deana pred epkou 4x04, ked ešte nevie čo Sam robí. Dúfam, že som sa aspon trochu trafila. Prajem príjemné čítanie


Vidím ti na očiach,
že niečo chcel by si mi povedať.
Odvahu zbieraš už dlhú dobu,
ale strach má silnejšiu silu.

Bojíš sa mojej reakcie,
a preto tak zaryto mlčíš?
Alebo,
to má všetko inú príčinu?

Tvoje oči sú ako studňa.
Vidím iba to čo je zreteľné-
okraj tvojej duše,
ale hlbšie sa nikdy nedostanem.
Tá tam vo vnútri...
Môj odraz mi neukáže nikdy.

Tajomstvá,
ktoré tak hlboko ukrývaš...
Snažíš sa ma len ochrániť?

Usiluješ sa ma držať bokom,
pretože je to pre moje dobro?

Dúfam, že to je ten dôvod.
Poznám ťa...
Pridobre na to,
aby som si dal dve a dve dokopy.

Tvoja tvár mi doteraz,
vždy povedala, čo som potreboval.
Ale pár mesiacov odlúčenia,
a stal sa z teba majster tohto umenia.

Nikdy si nebol tajnostkár,
vždy sme boli ako rieka,
ktorá tečie dvoma smermi.

Bolo to pred tým,
než si zažiť bolesť...
Obaja sme trpeli dostatočne na to,
aby nás to naveky poznačilo.

Teraz,
Neviem posúdiť,
prečo to všetko robíš.

Stal si sa pre mňa zložitým,
ale nie cudzím.
Ten prípad nastane,
až keď sa obaja rozhodneme.

Uvedomujem si, že tá doba príde.
Vtedy budeme pripravený,
pozrieť sa pravde do očí.

calla :702:to bola ale nádherná básnička moc sa mi páčila cele si to tak pekne opísala ako keby fakt dean rozmýšlal važne bola nádherná

Dzowika Ďakujem ti krásne Hrozne si ma potešila

Mám tu ďalšiu, pred rokom napísanú, báseň Príjemné čitanie


Sila tvojich skutkov,
veľkosť tvojich činov.
Urobil si veci čo iný nedokážu,
dal si nádej v lepší život.

Chodil si a ochraňoval,
nehľadel na následky.
Ľudom na ústach úsmev čaroval,
mne si za každých lepší deň daroval.

Bojoval si proti príšerám,
prehru si nepoznal.
S modrinami, našli sa aj rany,
Duševné, ale aj tak dosť hlboké.

Mojim hrdinom zostaneš,
Aj keď v inom svete sa ocitneš.

calla: tie Deanove myšlienky sú opísané úžasne. Už týmto začiatkom som sa nevedela odtrhnúť.

citácia :

Vidím ti na očiach,
že niečo chcel by si mi povedať.
Odvahu zbieraš už dlhú dobu,
ale strach má silnejšiu silu.

Nádhera

Tá druhá sa ti tiež veľmi podarila. Juj radosť čítať tieto riadky a ten záver - veru aj mojím hrdinom navždy zostane

calla to je nádherná básnička......moc pekny začiatok a záver tiež sa mi moooc páčil

citácia :

Sila tvojich skutkov,
veľkosť tvojich činov.
Urobil si veci čo iný nedokážu,
dal si nádej v lepší život.

toto ma hneď dostalo

Zizi, Dzowika Obrovská vďaka vám patrí. Som rada, že sa páčilo

No a teraz tu mám niečo nové. Pred mesiacom som pozerala 4x01. Keď sa Dean stretol s Cassom a viedli rozhovor, napadla mi hrozne divná myšlienka. Sú to dve pospájané básne. Ani neviem ako to opísať. Proste je to divné. Hádam sa vám to bude páčiť. Príjemné čitanie

Dobré veci sa stávajú.

Vstať z mŕtvych,
a prísť opäť medzi živých?

To je tá dobrá vec,
ktorú Boh pre mňa urobil?
To je tá láskavosť,
o ktorú som ho toľkokrát žiadal?

Nepochopil ma!

Nie teraz!

Chcel som...
tak veľmi som chcel ostať v pekle!
ON za mňa trpel.
ON sa nechal kvôli mne mučiť,
tými najhroznejšími spôsobmi.

Nezaslúžim si to!
Nezaslúžim si byť opäť hore!

Prečo sa táto “dobrá vec“,
nestala otcovi?
V čom som ja,
lepší než bol on?
Prečo si moja duša zaslúži druhú šancu,
a tá jeho večnú potupu?

Alebo mám hovoriť posledná?
Koľko pokusov mi dal Boh,
na rozlúštenie hádanky,
koľko mám času,
na zdolanie prekážky?

Tak ako kruh nemá konca,
tak aj vojna medzi týmito dvoma,
nedočká sa víťaza.

Aké meradlo používa Boh,
na posúdenie dobrej a zlej duše?
Aké pravidlá,
má táto hra?

Načo som sa mal dostať von,
keď po tom, čo odo mňa chcú,
sa tam aj tak vrátim?

Zabiť...
Vzal som život nespočetne veľa krát,
no teraz, po prvý krát,
mám chuť vzdorovať....

....Poslaniu
Nemá právo takto ma skúšať,
žiadny nárok na môj ranený pohľad.
Vari nevidel toho už dosť?
Nepamätá si moju bolesť,
zažívanú celý život?

....Nechcem sa pozerať na svet očami lovca,
ale brata, ktorému nezostalo nič viac,
iba pocit,
že má ešte koho ochraňovať.

Aký dôvod teda,
má tato zdvorilostná návšteva?

Je to neprirodzené,
nemožné niečo si nahovárať!

Vyvolený a či nie,
som možno tu hore,
ale nikdy sem patriť nebudem.

calla zasa si ma zabila Krásna báseň, tie Deanove pocity

citácia :

Prečo sa táto “dobrá vec“,
nestala otcovi?
V čom som ja,
lepší než bol on?
Prečo si moja duša zaslúži druhú šancu,
a tá jeho večnú potupu?

citácia :

Vyvolený a či nie,
som možno tu hore,
ale nikdy sem patriť nebudem.

tieto dve časti ma asi dostali najviac. To ako si vyčíta, že otec šiel do pekla namiesto neho, ale bol to práve Dean, ktorý dostal šancu vrátiť sa medzi živých. A napokon to, že nebude viac patriť do tohto sveta aj napriek tomu, že sa vrátil

Zizi Ďakujem ti krásne

Mám tu pre vás ďalšiu dlhú báseň. Je to po epke 4x04, keď Dean zistí čo Sam robí. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Príjemné čitanie


Nemôžem uveriť tomu,
aký som bol naivný.
Musím sa zasmiať na tom,
aká slepá bola moja viera v teba.

Veril som,
že nás nerozdelí ani taká diaľka.
Veril som,
že tvoja démonská krv,
nebude mať žiaden vplyv.

Tak veľmi som ti dôveroval,
zatváral oči,
pred jasnými faktami.

Nechcel som si pripustiť myšlienku,
že tá možnosť je stále tu.
Avšak 40 pekelných rokov,
stačilo na to,
aby som si konečne uvedomil,
že zlo nadobro vládne svetu.

Každý má možnosť,
pochovať tú zlú polovičku,
dostatočne hlboko.

Avšak nie každý,
disponuje statočnosťou,
vystavanou do takej výšky,
aby neprepustila tú silu dovnútra.

Tajil si predo mnou skutočnosť,
svoj neúspech v tomto boji.
Tak sme sa odcudzili,
až si zabudol ako sa zachovám?

Myslel si si snáď,
že sa na teba vykašlem,
a dovolím zlu,
usadiť sa v tvojej duši?

Domnieval si sa,
že ti ukážem chrbát,
a zabudnem,
že si môj brat?

Zomrel som kvôli tebe,
vzdal som sa života,
pretože som veril,
že z toho vzíde niečo dobré.

Nestalo sa tak?

Ochrana

To poslanie bolo a stále je,
mojou prioritou.
A k tomu určite patrí aj záchrana,
pred démonskou krvou.

Na mojom zozname,
si stále na dobrej strane.

Načo zatvárať oči,
keď tma pohltila,
čo sa dalo?

Poviem ti načo!

Viera!

Viera, je tým,
čo ma poháňa ďalej.

Verím, že sa všetko dobre skončí.
Verím, že všetko sa raz vráti do starých koľají.
Verím, že ťa dokážem nasmerovať spať na cestu,
po ktorej sme toľké roky kráčali bok po boku.

Verím, a pokiaľ bojujem,
nič sa na tom nezmení!

Po hroooozne dlhej dobe sa opäť ozývam. Viem, že nie som aktuálna, ale aj tak. Pred rokom som napísala báseň. Možno je vianočná možno nie. No aj tak by som sa s nou chcela s vami podeliť. Nie je dobrá myslím, že je hrozná ale kedže sú tie Vianoce, tak mi to snáď odpustíte.

Malá snehová vločka,
spadla z oblohy,
do mojej otvorenej dlane,
pripravená na svoj údel,
na to čo sa jej stane.

Jedna malá vločka stačila na to,
aby sa mi pred očami,
odohrala dávna minulosť.

Prebehlo mi mysľou,
obdobie plné lásky.
Doba určená na odovzdanie vecí,
často drobností,
ale o to cennejších.

Veď nič nie je vzácnejšie,
ako darovanie kúska srdca.
Nič nemá väčšiu cenu,
ako to čo vyčarí úsmev a poteší dušu.
Sviatok, oslavujúci sa každý rok,
no pre mňa vždy s hlbším zmyslom.

Aspoň raz do roka vypnúť,
a užiť si pokoja s bratom.
Iba vyložiť nohy,
započúvať sa do ticha noci,
a vychutnávať atmosféru Vianoc.

Aj keď nemáme to typické jedlo či stromček,
máme jeden druhého,
a navzájom sa rozprávame.
O veciach, ktoré inak nemáme možnosť prebrať,
o obyčajných činnostiach,
ktorých chod nám uniká.

Podarujeme si drobnosti z pumpy,
veď predsa Vianoce sú o tom symbole.
Nie je dôležité či to stálo veľa,
ale to, že sme si dali záležať.

Spomenuli si na seba,
a prežili jeden deň ako rodina.
Zostali sme len my,
a to že sme stále spolu,
nás robí silnejšími.

Jeden bez druhého by sme boli,
ako stratené duše,
naveky oddelený,
žiaľom zožieraný.

Máme veľké šťastie,
že zostali sme pokope.

Neopustil si ma,
nešiel hľadať démona.
Zostal si so mnou,
a moje posledné Vianoce,
prežili sme ako brat s bratom.

Prajem vám pokojné, šťastné a veselé sviatky

krásne basničky moc sa mi pačili keď som ich čítala
aj tebe prajem KRASNE SVIATKY

calla skladám ti hlbokú poklomu všetky tvoje básne sú nádherné a cítiť, že ich píšeš od srdca ... sú dojemné a pritom chytia človeka za srdce a tiež sú krásne, neprestávaj písať, pretože máš obrovský talent, dakuejm že si sa podelila s nami o tvoje dielka

Dzowika,Satu ďakujem vám krásne Som rada, že sa páčili a nezabudli ste na mňa(čo sa o mne povedať nedá ), preto som opäť otvorila ten svoj starý, a časom zaprášený dokument Je to stará báseň, netuším kedy som ju písala a nie je aktuálna s dejom seriálu Preto nasledujúce riadky berte s rezervou.

Bojovať proti prevahe,
držať sa na nohách,
nepodľahnúť panike,
s tvárou navrátenou do slnka.

Čo viac znamená odvaha?
Vydať sa sám,
na územie nepriateľa?

Obetovať život,
za dušu,
milovanej osoby?

Nesplnil som snáď,
všetky kritéria?
Prečo sa potom cítim,
tak nekonečne prázdny?

Prečo môj život,
ide aj naďalej rovnakým tempom?
Prečo sa nemôžem slobodne nadýchnuť,
a dovoliť srdcu,
aby na chvíľu prevzalo kontrolu?

Prečo som stále zatrpknutý,
zničený túžbou pomoci?

Keby odvaha skutočne,
len v tom spočívala,
koľko sa jej ešte nájde vo mne?

Čo ak nie som taký zničený,
ako si myslím?
Hlboko vo svojom vnútri cítim,
náznaky slabej sily.

Hlboko vo vnútri verím,
že skutočne dokážem to,
čo si zaumienim.

aj táto báseň ma chytila za srdce naozaj krásna

Satu ďakujem, že si si ju prečítala
Ale aby som sem nechodila naprázdno, tak som znovu niečo zkomolila Netuším k čomu to presne je, len ma to tak napadlo asi niekde medzi štvrtou a piatou sériou

Pretože chcem žiť,
pretože chcem slobodne dýchať,
pretože chcem uvidieť východ slnka,
pretože tomu, kto ma skopol na zem,
môžem jednoducho vrátiť úder.

Nemôžem zodvihnúť zrak,
kým sa na mňa znovu nepozrieš,
pretože akokoľvek sa snažím,
svoje srdce inak biť neprinútim.

Nemôžem ťa nechať ísť!
Nemôžem povoliť ten stisk!
Ja nechcem, nedokážem povedať ti nie,
pokiaľ tvoje srdce, pre mňa biť neprestane.

Tak mi odpusť,
že som taký naivný.
Držím ťa vo svojej moci,
nechcel som, nebudem už iný.

Verím v dobro tvojho srdca,
pretože z nás dvoch,
si bol ty ten „ľudskejší“.

Avšak život sa zmenil
a s ním aj pravidlá,
nevidím v tebe viac to,
čo som mal vždy tak rád.

krásne mne to príde ako taká Deanova výpoved pre Sama je to pekne dojemné a veľmi dobré napísané patrí ti moja poklona calla

Satu ďakujem
a niečo nové šiestu sériu nestíham sledovať, tak to s ňou asi ani nemá súvis

Tam kde slnko zapadá aj vychádza,
tam kde sa život rodí aj odchádza,
tam, kde nie je strach, lež radosť napĺňa nás,
tam chcem ísť, uzrieť tú dúhu, ktorú mi výhľad ponúka.
Chcem získať to, čo nemôžem.
spektrum jasných farieb, uzrieť to správne konanie.
Posledný krát pozrieť sa pred seba, pochopiť činy a neobzerať sa.
Dnes je ten deň, dnes chcem žiť ďalej,
anjeli mi pomôžu, v nebesky čistom záblesku...
...zabudnutia.

Len nádej.
Nič iné nemám.
Hoci sa pozerám do slnka, necítim to znova.
Chlad, zármutok, samota.
Znovu a znovu.
Vari nemáš nič lepšie na práci?
Páči sa ti, ničiť mi sny?
Len nádej.
Snažím sa pozviechať, vyšplhať na nohy a nevnímať.
No čosi ma drží na zemi.
Závažie zavesené na krku, slobodným ma nenechá.
Koho je to chyba? Mám len dúfať, že tvoja?

Cítiš vinu?
Nie, nato som tu predsa ja!
Ty sa len pozeráš!
Ak je to pravda, tak potom nechcem znovu hľadieť do svetla.
No ak nie, čo má väčšiu cenu ako priznanie?
Chceš sa priznať?
Prosím, urob to, nech opäť vidí jasne.
Niekedy sa možno neprávam správne, no ľutovať to nebudem!
Chcem len vyslobodenie.
Každý labyrint má svoj cieľ, ten môj však nik ešte nenašiel.