Sila krvi

Janča Nemix Satu. velmi pekne vám dakujem za komentare a aj ze to stale citate
a Satu kedze si tak nedočkavá mam pre teba jednu dobru a jednu zlu spravu.
tá dobrá je že už mam ako tak premyslene o com bude dalšia čast aj ked ked som skocila minulu som už nevedela ani o riadok dalej ale teraz uz mam istu predstavu
a tá zlá je ze som este s písanim nezačala nejako nestiham s poslednej dobe
no ale slubujem ze hned ako si najdem cas pustim sa do toho a potom už teraz cez vikend zacnem ale to neznamena ze to bude dokončene tak skoro takze daj mi ešte chvilu.

tak zase som vas nechala na pokračko riadne dlho čakať v poslednej dobe mi to v tomto smere vobec nemyslí tak veľmi tažko dám niečo dokopy ale tak konečne sa podaril aspon kúsok. nie som s tým nejako extra spokojná ale tak lepšie to už nebude. a čo sa týka dalšieho pokračka. tak neviem najneskôr cez vianoce by som chcela dačo napísať ked budem mať čas ale neviem či sa niečo podari.

21. časť

John a Bobby sa vrátili z lovu ešte v ten deň popoludní. John bol rád, že to netrvalo dlhšie. Celý ten čas čo boli preč, aj keď to bol len jeden deň, nemohol prestať myslieť na synov. Nechali ich tam samých, práve keď sú taký rozhádaní, keď sa mohol Sam kedykoľvek prestať ovládať a mohol by Deanovi ublížiť. Vedel síce, že tam s nimi bola Alex a John poznal jej skutočnú identitu, ale aj tak ho to neupokojilo. Niekoľkokrát chcel zavolať do domu a opýtať sa či je všetko v poriadku. Nakoniec však nezavolal, v prvom rade nechcel, aby si mysleli, že ich príliš kontroluje a tiež ani nemal času nazvyš. Hneď ako z Bobbym vošli dnu, obzeral sa, aby zistil či sa niečo nestalo. Hľadal čokoľvek čo by naznačovalo že sa niečo stalo, ale nič také nenašiel. Trochu ho to upokojilo. Takže chlapci si počas doby čo boli preč neskočili do vlasov ani nič horšie. Všade bolo ticho, možno až príliš. Prešli po chodbe, až nakoniec začuli hlasy prichádzajúce z kuchyne. John okamžite vošiel a Bobby šiel za ním. Keď vošli uvideli oboch bratov sedieť pri kuchynskom stole. Sam sedel pri notebooku a pravdepodobne niečo hľadal a Dean popíjal kolu z plechovky a v druhej ruke mal mobil. Síce sa veľmi nerozprávali, nevyzerali, že by boli pohádaní.
„Ahojte chlapci.” pozdravil ich Bobby. Obaja okamžite zdvihli hlavu od svojich činností a pozreli sa ku dverám.
„Už ste späť?” prekvapil sa Dean.
„No nemohli sme vás tu nechať dlhšie samých. Bál som sa, že mi zničíte dom.” odpovedal Bobby tak že nemohli vedieť, či žartuje, alebo to myslí vážne.
„Čo sa stalo kým sme boli preč? je všetko v poriadku?” zaujímal sa okamžite John.
„áno, všetko je v najlepšom poriadku.” odpovedal mu rýchlo Dean z jeho typickým úsmevom.
„Hej, v najlepšom poriadku.” prikývol Sam. síce jemu sa to až tak v poriadku nezdalo, ale videl Dean sa pravdepodobne rozhodol nehovoriť otcovi a Bobbymu nič s toho čo sa včera stalo. Čo bolo asi aj najlepšie. Veď to bolo presne to čoho sa obávali.
„Tak to som rád, že sa už nehádate.” vydýchol si John.
„A kde je Alex? bola s vami či nie?" opýtal sa po chvíli Bobby.
„Bola, ale neviem kde je teraz. Naposledy som ju videl včera v noci.” odpovedal Dean a pozrel sa na hodiny na stene. Vtedy si uvedomil, že od noci už prešlo dosť veľa času a dodal.
„Dúfam zase niekam bez vysvetlenia nezmizla."
„Ale nie som tu.” ozvala sa zrazu od dverí. Síce chlapci nemohli tušiť, že len vtedy prišla. Len chvíľku pred Johnom a Bobbym.
„No ešteže, už som si myslel, že si zase bez slova odišla." prihovoril sa jej Dean.
„Nie, nikam som neodišla bola som sa len trochu prejsť a niečo si kúpiť." Vyhovorila sa Alex.
Potom si sadla za stôl pri ktorom sedeli Sam a Dean a pozrela na Johna a Bobbyho, ktorý stále ostali pri dverách
„Tak ako bolo na love?" opýtala sa.
„Neboli sme na love, teda nie tak celkom." odpovedal John
„Nie? Tak kde ste teda boli?" prekvapil sa Dean, ktorý si doteraz myslel, že keď Bobby s Johnom včera odišli šli niečo loviť, veď niečo v tom zmysle aj povedali.
„Boli sme za Daveom. Včera mi zavolal, že niečo zistil, lenže teraz je v inom štáte kvôli prípadu, tak sme tam šli a trochu mu s tým pomohli." vysvetlil Bobby
„a čo teda zistil? vie o niečom čo by Samovi pomohlo?" vypytoval sa nedočkavo Dean. Celé dni čakal len na to kedy sa nájde niečo čo by vyriešilo Samov problém. Možno aj viac ako Sam samotný.
„Má istú teóriu, ale nevie naisto či to bude fungovať."
„Tak hovor." Náhlil ho Dean.
„Podľa Davea, by Sam mal nosiť toto." odpovedal Bobby a položil na stôl kovový náramok
„čo je to?" zapojil sa do rozhovoru Sam.
"Je to náramok vyrobený z posvätného kovu a okrem toho sú do neho vyryté magické ochranné symboly."
„posvätný kov? nikdy som o tom nepočul." čudoval sa Dean.
„To ani ja. Nepoužíva sa to tak často, tak ani neviem či to spoľahlivo funguje, ale je to niečo ako svätená voda alebo posvätné drevo, keby s toho vyrobíš putá alebo reťaze a spútaš do toho démona zablokuje to všetky jeho démonské schopnosti a je úplne bezmocný, potom ho môžeš pokojne poslať do pekla, alebo čo chceš." vysvetľoval Bobby
„a ako to pomôže mne? ja nie som démon.” opýtal sa Sam zatiaľ čo si prezeral náramok.
„neviem či to bude fungovať, ale podľa Davea ak budeš nosiť tento náramok mal by blokovať tvoju démonskú krv. Nemohol by si už používať žiadne zo schopností, ktoré si mal a tiež by to malo zastaviť tie záchvaty. Ale nevieme nič naisto, tak neviem či to chceš skúsiť”
„skúsim to.” Odpovedal okamžite Sam.
„Nie tak rýchlo. Mohlo by ti to byť nepríjemné, nevieme či ti to neublíži.” Pridal sa aj John, síce chcel vyriešiť Samov problém, ale nechcel nič riskovať.
Sam trval na svojom rozhodnutí
„To je jedno, takto už ďalej nemôžem. Nechcem aby sa to stalo znova a nechcem už nikomu ublížiť.”
„No dobre. Síce nevieme či to bude fungovať. Tak daj mi ruku skúsime to.” Súhlasil nakoniec Bobby.
Sam mu podal ruku, Bobby mu zapol náramok a spýtal sa
„Tak ako cítiš niečo?”
Sam chvíľu neodpovedal akoby si nebol istý až potom odpovedal.
„no trochu to páli.”
„dám ti ho dole?”
„Nie nechaj to prejde.”
„A čo tvoje schopnosti?” opýtal sa John po chvíli.
„To neviem, už som ich dlho nepoužíval.“ Odpovedal Sam a potom keď si spomenul, že ani nevie čo vlastne robil počas tých záchvatov dodal „Teda nie z vlastnej vôle.”
„Tak to skús.” Navrhol John.
„ako?” opýtal sa Sam.
„Napríklad skús pohnúť tým pohárom.” John ukázal na pohár položený na kuchynskej linke.
„Vážne? To som nikdy nerobil.”
„Ale tvoje schopnosti fungujú na nejakom princípe telekinézy.“
„Myslím že áno.“
„Tak to skús.” Trval na svojom John. Sam nič nepovedal ale súhlasil. Snažil sa sústrediť na pohár ale ten sa vôbec nepohol tak to nakoniec vzdal.
„Nejde to.”
„Takže to by malo fungovať.” Potešil sa John
„Možno áno, ale možno aj nie. Ani neviem či by som to vôbec dokázal pred tým.” Odpovedal Sam ešte si nechcel robiť nádeje. Démonská krv v jeho žilách bola prekliatím, ktorého sa nikdy nezbaví. To si veľmi dobre uvedomoval a preto len tak ľahko nemohol uveriť, že je obyčajný kus kovu by to mohol vyriešiť.
„Určite to bude fungovať.“ Zapojila sa do rozhovoru Alex, síce dovtedy len potichu sedela ale chcela ho nejako povzbudiť.
Potom sa pozrela smerom ku dverám akoby tam niečo videla alebo počula, ale nič nepovedala stále neprítomne pozerala na dvere.
„Alex deje sa niečo?“ opýtal sa Dean, okamžite si všimol, že sa stalo niečo z čoho Alex dosť znervóznela, aj keď sa snažila nedokázala to pred ním zakryť.
„Hej, Alex, vnímaš ma? Čo sa stalo?“ opýtal sa znova keď mu neodpovedala a zamával jej rukou pred očami.
„Nie, všetko je v poriadku. Ja... ja len musím ísť.“ Odpovedala zmätene Alex, keď zaregistrovala, že sa jej Dean prihovára a rýchlo vstala zo stoličky.
„Kam chceš zasa isť?“ zvýšil hlas Dean očividne tým nebol nadšený
„Ja.. hneď sa vrátim, sľubujem.“ Vyhŕkla zo seba Alex a čo najrýchlejšie vybehla z kuchyne skôr ako ju niekto stihol zastaviť alebo sa jej klásť ďalšie otázky.
„čo to malo zasa znamenať?“ vykríkol nahnevane Dean.
„Určite mala dobrý dôvod odísť.“ Zastával sa jej John, keďže ako jediný vedel, kto je Alex v skutočnosti.
„Áno ako vždy a nikdy to potom nevysvetlí! Idem za ňou.“ Trval na svojom Dean vstal od stola a vybehol z kuchyne.
„Idem radšej aj ja.“ Povedal nakoniec aj John a tiež odišiel, aby skúsil Deana zastaviť.

Keď Alex vybehla s kuchyne šla rovno na miesto odkiaľ začula pre ňu už dobre známy zvuk. Signál, ktorým jej niektorí z anjelov dával najavo, že chce so mnou hovoriť. Hneď ako prišla na koniec chodby stál tam.
„Nathaniel čo tu robíš?! nemôžeš sa len tak zjaviť v tomto dome!“ vykríkla na neho.
„Alex, toto je veľmi dôležité počúvaj ma!“ Začal bez úvodu Nate.
„čo keď ťa tu niekto uvidí?"
„V tomto tele ma nespoznajú, nemám napísané na čele, že som anjel.“ Nechápal jej obavy Nate.
„Veď práve to! pre nich budeš len cudzí chlap v Bobbyho dome a to im ťažko vysvetlím! Okamžite odtiaľto odíď!“ Trvala Alex na svojom a snažila sa hovoriť čo najtichšie aj keď bola nahnevaná.
„Tak dobre ale ty pôjdeš so mnou." povedal vážne Nate a položil jej ruku na plece.
„Už koľkokrát som ti povedala, že mi toto nemáš robiť! dokážem to aj sama!” skríkla na neho keď zrazu stáli na ceste,
„Nemám čas na hádky.” Odsekol stále vážne Nate.
„No ohromné, vzal si ma pred Bobbyho dom? akoby to bolo bezpečnejšie ako vo vnútri.”
„A kam sa chceš isť porozprávať? na druhý koniec sveta?!”
„Vieš ty čo? dobre ja sa na to môžem vykašlať, ale keď ma tu s tebou niekto uvidí ja si nič vymýšľať nebudem.” Odpovedala mu Alex provokačne a dala si v ruky v bok na znak vzdoru.
„Chceš im povedať pravdu?” opýtal sa Nate.
„Kašli na to a hovor konečne čo je také súrne.“ Alex rýchlo zmenila tému, nemala náladu hádať sa zasa o tom istom. O tom prečo nemôže Winchesterovcom povedať pravdu aj keď bola stále viac presvedčená, že by to mnoho vecí uľahčilo a teraz by už chlapci boli schopní prijať pravdu.
„Naši bratia hľadali už všade, ale nikde žiadne stopy.” Prešiel Nate k veci.
„o čom to hovoríš?”
„Netvár sa že nevieš.”
„Smola Nate, ja naozaj neviem.”
„Si stále z Winchesterovcami. Nehovor, že nevieš o Ruby."
„že je tehotná? áno to viem. Ale čo to s tým má? Nie je to moja vec."
„Tvoja možno nie, ale moja áno. Nás všetkých.”
„Nechápem čo ste ňou všetci taký posadnutí, akoby bola tou najväčšou hrozbou. akoby bola horšia ako Lilith.” Vybehla na neho Alex. Naozaj nemohla pochopiť celú tú záležitosť. Toľkú vynaloženú námahu celej anjelskej armády len pre nájdenie nejakej podradnej démonky, ktorá navyše ani nikomu neubližovala. Ktorá sa previnila len tým, že otehotnela zo Samom Winchesterom. Akoby teraz keď nemajú ďaleko k samotnej apokalypse, neboli dôležitejšie veci v anjelskom programe.
„Kým čaká malého antikrista tak aj je.” Odpovedal vážne Nate.
„Ale prosím ťa. Ty tomu veríš? Veď to nemáte ani potvrdené. Pokiaľ viem antikrist by mal byť synom Lucifera.” Podpichovala ho Alex, síce vedela, že jeho nepresvedčí a žiadnom prípade ho nedostane na svoju stranu. Nate nie je Castiel. Síce doteraz práve Natea mala z nich dvoch za toho lepšieho.
„Nie to je len verzia ľudí. Vôbec to tak nemusí byť a ani nebude kým je Lucifer uväznený. Ale dieťa démonky a Sama Winchestera to môže byť podľa našich bratov hore antikrist.”
„Našich bratov hore? Ktorých napríklad?” opýtala sa Alex pochybovačne.
„Tak archanjelov napríklad!”
„Áno úžasné oni si vymyslia nejakú hlúposť a vy budete skákať ako povedia a snažiť sa zabiť nevinné dieťa skôr ako sa narodí. Rada by som vedela čo na toto všetko hovorí Boh!”
„Dávaj si pozor na reči, keď o nich hovoríš!” vykríkol Nate chytil ju za rameno a rázne pritiahol k sebe. Alex sa okamžite otočila sa a snažila sa mu vytrhnúť.
„Naozaj? mám sa ich báť? a čo mi urobia?” opýtala sa uštipačne
„Kým ťa chránim nič, ale nevieš si ani predstaviť čo by mohli urobiť!” odpovedal Nate vážnym chladným tónom.
„Okej, stačilo zastrašovania!“ Odpovedala mu a konečne sa vyslobodila z jeho zovretia. Prešla som pár krokov od neho a povedala
„Stále nechápem čo má celá táto záležitosť so mnou! Ja mám chrániť Deana. Z Ruby a Samom nemám nič spoločné.”
„Ja som len chcel... ako hovorím už sme hľadali asi všade. Chcel som sa ťa len spýtať či niečo nevieš. Nevieš kde sa ukrýva Ruby alebo či je zo Samom v kontakte? čokoľvek čo by nám pomohlo.”
„Nie neviem nič, jediné čo viem je, že Dean preto poriadne zúri a v kuse sa háda zo Samom. Mám čo robiť aby som už udržala od seba a aby sa nepobili.” Odpovedala mu Alex a dúfala, že si nevšimne, že klame alebo, že pre ním niečo skrýva. Kde sa ukrýva Ruby síce nevedela, ale aj tak o tom vedela viac ako mu tvrdila. Anjeli nevedeli klamať a ani nemohli. Alex však bola z polovice človek a ľudia klamú prirodzene, takže dúfala, že ho dokáže oklamať a dá jej konečne pokoj.
„Dúfam, že mi hovoríš pravdu a nesnažíš ja ju kryť.” Odpovedal stále prísne Nate.
„Ja? vravím ti Nate, robím len to čo je moja úloha a to je dávať pozor na Deana. ostatné problémy napríklad Samove sa ma netýkajú, tak ma s tým láskavo neotravuj.”
„Ako som už povedal, dúfam, že je hovoríš pravdu, Alex.“ Zopakoval Nate a tentoraz z ešte väčším dôrazom. A potom dodal už príjemnejším tónom
„Ak by si sa niečo dozvedela prosím ťa daj mi vedieť.”
„Neboj sa, keby niečo zistím dozvieš sa to.” Odpovedala mu Alex a trochu síce dosť na silu sa na neho usmiala
„jasné môžeš čakať.“ Dodala potichu len tak pre seba, keď Nate bez jediného slova na rozlúčku zmizol. Asi si berie príklad s Castiela, pomyslela si a pousmiala sa nad tým. Potom sa ponáhľala naspäť do domu, skôr ako ju začnú podozrievať pre ten jej zvláštny odchod. Teda ešte viac ako už určite aj začali.

„Tak čo našiel si Alex?“ opýtal sa John keď konečne dostihol Deana na chodbe pred vchodom.
„Nie, nikde tu nie je a to som prešiel skoro celý dom.“ Odpovedal Dean a nervózne sa prechádzal z jednej strany chodby na druhú.
„Určite sa hneď vráti nechaj ju.“ Presviedčal ho John.
„Ale niekde tu musí byť nemohla predsa len tak zmiznúť.“
„Kto tu hovorí o zmiznutí Dean? Musela si len niekam odskočiť, čo si voči nej zrazu taký nedôverčivý?“ opýtal sa nahnevane John snažiac sa Alex chrániť síce nechcel kvôli nej svojmu synovi klamať.
„Ja neviem, otec. Ona, vždy sa správala čudne, ale teraz je to už priveľa. Naozaj to už s tými tajnosťami preháňa a nikdy nič nevysvetlí. Už mi to vážne lezie na nervy. Keď sa vráti bude mi to musieť veľmi dobre vysvetliť.“
„A naozaj ide o Alex?“
„O koho iného by šlo?“
„Naozaj je ten problém Alex? Nesnažíš sa si na nej len vybiť zlosť čo cítiš k Samovi?“
„Ako sa to môžeš pýtať? Myslíš, že by som mohol? Ona za moje problémy zo Samom nemôže.“ Okamžite zamietol otcove podozrenia Dean a dodal
„Len ma rozčuľuje, že stále bez vysvetlenia odchádza.“
„Pretože aj Sam bez vysvetlenia odchádzal a potom si sa dozvedel, že Ruby s ním otehotnela.“ Trval na svojom John. Bolo to trochu aj preto aby odviedol pozornosť od Alex ale tiež si to aj naozaj začínal myslieť. Predtým ako včera z Bobbym odišli, Dean tiež zúril, len vtedy otvorene na Sama. Teraz keď sa vrátili sa obaja tvárili, že všetko je v najlepšom poriadku, ale vedel, že Deana tá zlosť nemohla len tak prejsť, že to stále dusí vo svojom vnútri. Keď tak vybuchol kvôli Alexinmu odchodu nemohol si myslieť nič iné, ako že za to môže jeho potláčaná zlosť k Samovi.
„ Ale z Alex je to niečo iné ona neodchádza na stretnutia z démonom.“ Zastával sa jej ďalej.
„A si si s tým istý?“ opýtal sa nahnevane Dean
„áno som si tým istý!“
„Ako si tým môžeš byť taký istý? Nebol si tu celé roky! Nič o nej nevieš!“
„Ale áno viem a som si istý.“
„a čo také o nej vieš?“
„viem, že...“ začal John ale potom sa zastavil, pretože si uvedomil, že nemôže Deanovi len tak povedať, že Alex tak verí, pretože vie, že je anjel. Sľúbil jej, že ju nechá povedať mu to sama a tiež by to nebolo vhodné práve v tej chvíli. Dean bol príliš rozčúlený a už sklamaný zo Sama , tak by nebol pochopiť prečo to celé roky tajila. Možno by ju aj znenávidel a to John nemohol dovoliť. Stále ju mal rád ako vlastnú dcéru. Chvíľu váhal, čo mu povedať a potom sa nadýchol a povedal
„Viem, že je dobrá lovkyňa a nenávidí démonov tak ako ty alebo ja nikdy by si zo žiadny nezačala. Alex by toho skrátka nebola schopná.“
„To sme si mysleli aj o Samovi.“
„Takže je to predsa o Samovi čo? On sklamal tvoju dôveru a preto už nemôžeš veriť nikomu?“
„Ja neviem... možno na tom čo hovoríš niečo je.“ Uznal nakoniec Dean ale potom dodal
„Ale nie je pravda, že by som si na Alex len chcel vybiť zlosť na Sama. Alex pred nami niečo tají to určite je to len môj výmysel. A my nemáme ani tušenie či to nie je tiež rovnako vážne ako to zo Samom a myslím že by sme mali....“ Dean zastal uprostred vety pretože práve vtedy uvidel Alex, ktorá sa práve vrátila.
„Tak som tu, nebola som preč celý deň ako ste si mysleli.“ Oznámila im potom si ich premerala pohľadom a bolo jasné, že kým bola preč niečo sa stalo
„čo sa deje? Vy ste sa hádali?“ opýtala sa.
„Nie nič také. Ja si len myslím, že by ste sa mali s Deanom porozprávať. Ty už vieš o čom.“ Odpovedal John predtým ako odišiel a nechal ich tam samých. Pred odchodom sa na Alex dosť prísne pozrel a z toho pohľadu a tiež tónu jeho hlasu ihneď pochopila čo myslel.

tak sme sa dočkali wiki skvelé pokračovanie, prečítala som ho jedným dychom, som zvedavá čo sa dalej udeje ...dúfam, že alex povie deanovi pravdu a ten ju zoberie v pohode a nenaštve sa na ňu, uvidíme naozaj vydarené pokračovanie

Tak John už také pochopil, že Dean se na Alex dívá trochu jinak, jak o ni má strach.
Těším se a zároveň i trochu bojím, co na tu Alexinu pravdu řekne Dean.
Díky za pokráčko wiki.

tak po dlhšej dobe zase pokracko.


22. časť

„Tak čo sa deje Dean? Prečo ste sa hádali? Musíš sa začať hádať ešte aj s otcom?“ prihovorila sa mu Alex vyčítavo.
„Mám toho dosť Alex! Dnes sa budem pýtať ja! Ty mi konečne odpovedz čo máš za problém, že stále niekam odbiehaš? kde si to bola?“ vykríkol na ňu Dean. Alex ani nebola jeho otázkou prekvapená, len nevedela, čo mu povedať. Najlepšie by bolo povedať mu konečne pravdu. Nemá zmysel mu aj naďalej klamať. Keď mu nepovie, že anjel môže si namýšľať aj niečo horšie. Ale na druhej strane, ak mu to povie, Nate s toho nebude nadšený. Koľkokrát ju varoval, že mu to nemôže povedať, za žiadnych okolností. Podľa neho, takého čestného a príkladného anjela má klamať o tom kto je, dovtedy kým sa len bude dať. To sa mu vôbec nezdalo zlé, síce inak bol na klamstvá príliš citliví, že klame ľudom na ktorých jej záležalo mu vôbec nevadilo, skôr ju k tomu nútil. Alex pochybovala, že niekedy dokáže pochopiť tie jeho hodnoty. Nakoniec sa však rozhodla, že mu nebude robiť napriek. Nebola vhodná doba. Deanovi nemôže povedať pravdu. Musí sa s toho nejako vykrútiť.
„Nebola som z démonom ako si myslíš.“ Odpovedala mu podráždene a dala mu najavo, že začula časť z jeho rozhovoru z Johnom.
„Nemyslím si, že si bola z démonom, tak som to nemyslel." odpovedal Dean ospravedlňujúc sa, za to ako asi ich rozhovor musel vyznieť.
„Ale zrejme ma z niečoho podozrievaš. Ak nie, že sa stretávam z nejakým démonom, tak s čoho?”
„Ja neviem Alex. Naozaj si neviem vysvetliť, prečo stále tak odchádzaš a práve preto sa ťa to pýtam.”
„To ako nemôžem mať žiadne súkromie? Mám ti hádam hlásiť vždy kam a kedy idem?”
„Nie to nemusíš, ale mohla by si mať aspoň lepšie vysvetlenie, ako len že musíš odísť a hneď zmiznúť. Veď čo si mám o tom myslieť?
"Ja neviem. Dean, pozri, jediné čo ti môžem povedať je, že sa nestretávam démonmi ani nič také. Nerobím nič zlé a nie som proti vám. Vždy som sa vám snažila pomáhať..."
"Áno to viem, ale po tom všetkom. Po všetkých tých záhadných odchodoch a zvláštnych výhovorkách. Ako chceš, aby som ti tak bezvýhradne veril?!”
„Toto už nie je možné!” vykríkla zrazu Alex bez reakcie na Deanovu predošlú otázku.
„Čo ťa na tom tak rozčúlilo? ja chcem len vedieť pravdu!” nechápal Dean.
„Nie to som tým vôbec nemyslela.” odpovedala mu Alex a zvláštne sa pozerala sa za neho.
„A čo teda?”
„Pozri sa tam.” ukázala smerom, ktorým som sa pozerala.
Dean sa otočil a pochopil čo Alex myslela. Síce nemohol pochopiť, prečo ju to tak naštvalo, ale Alex už skrátka mala na jeden deň všetkých anjelov dosť. A práve vtedy sa tam zjaví ešte aj Castiel.
„Cas? čo tu robíš? Nemôžeš sa tu len tak zjaviť. Nevidíš, že sme mali dôležitý rozhovor?" prihovoril sa mu nie práve príjemne Dean.
“Videl som, že ste sa hádali, ale aj toto naozaj dôležité." odpovedal vážne Cas.
Alex nechcela Deanovi povedať pravdu, tak jej prišlo celkom vhod, že Castiel prišiel. Inak by na ňu Dean naliehal, až by jej došli výhovorky a musela by mu povedať pravdu. Ale aj napriek tomu ju jeho príchod naštval. To bolo to posledné čo si v tej chvíli priala, aby sa tam zjavil ďalší anjel. Nechcela Deanovi povedať pravdu, teda vlastne aj chcela, len nemohla. Anjeli to nedovolili, lebo sa báli, že by im to bolo prekazilo plány. A síce bola momentálne naštvaná na hlavne na Natea, jej zlosť prešla na všetkých anjelov a teda aj Castiel jej prišiel vhod, aby som si ju na ňom vybila. Pristúpila bližšie k nemu , dala si ruky v bok a potom sa mu podráždeným tónom prihovorila.
“Vieš čo Cas? Na dnes vás mám už akurát dosť, ale keď už si tu, čo keby si mi pomohol vysvetliť Deanovi kde ..."
„Nemám čas na hlúposti! takže si svoje hádky nechajte na neskôr!” prerušil ju skôr ako stihla dopovedať a potom dodal
“Prišiel som vás varovať.”
„Varovať pred čim?" opýtal sa prekvapene Dean.
„Teba to nebude zaujímať. Prišiel som za Alex a Samom. Tak kde je Sam?" opýtal sa Cas.
„Pokiaľ viem tak bol v kuchyni." odpovedal Dean a potom sa opýtal
“Ide o tú prekliatu záležitosť s Ruby však?"
“Nemám čas ti to vysvetľovať. Ak ťa to zaujíma pod s nami a všetko sa dozvieš." odpovedal Cas. Obaja teda okamžite šli do kuchyne a Cas šiel hneď za nimi.

“Čo sa deje? Až sem som vás počul hádať sa." opýtal sa Sam, keď Alex z Deanom vošli do kuchyne. Nestihli však odpovedať, lebo hneď po nich vošiel Cas.
“Cas čo tu robíš? Stalo sa niečo?“ opýtal sa hneď ako ho uvidel.
“Prišiel som ťa varovať. Ostatní anjeli už čoskoro zistia kde je Ruby." začal Cas vážne.
“Čože? ako sa to dozvedeli. Cas sľúbil si...” vykríkol Sam prekvapene.
“Ja viem, ale neboj sa mám plán. Len s tým potrebujem vašu pomoc."
“No dobre, tak toto naozaj nepotrebujem počuť.” pridal sa do rozhovoru Dean, ktorý dovtedy len tak stál opretý o dvere a pobral sa na odchod.
“Hodila by sa nám aj tvoja pomoc.” zastavil ho Castiel.
“Čo by som mohol urobiť? Veď všetci viete, že by som bol najradšej, keby im to vyšlo a Ruby by nadobro poslali do pekla.”
“Dean!” napomenul ho Sam.
“Sľúbil som, že ti nebudem brániť byť s ňou, nie že jej budem pomáhať.” bránil sa Dean a po chvíli sa opýtal.
“Len zo zvedavosti, čo by som mal akože urobiť?”
“Všetci vedia, že nie si nadšený s toho, čo je medzi Samom a Ruby a presne to teraz potrebujem.” začal vysvetľovať Cas.
“Nechápem.”
“Potrebujem, aby nás niekto anjelom zradil, teda len akože. Aby si povedal anjelom, kde je Ruby, keď ti poviem, aby sme odviedli pozornosť, skôr ako na to prídu sami.”
“To teda nie. Keby som aj vedel kde je, idem tam a zabijem ju ja sám. Takže so mnou nepočítajte!“ odmietol rázne Dean a odišiel z kuchyne, potom sa však ešte otočil a vrátil a opýtal sa
„Kde sú otec a Bobby?”
“Asi v knižnici. Bobby povedal, že majú ešte nejakú prácu.” odpovedal mu Sam
“Dobre idem za nimi či nepotrebujú pomôcť.” vyhovoril sa Dean a odišiel.
“No asi to nebol najlepší nápad žiadať ho o pomoc.” skonštatoval Cas.
“A môžeš nám povedať, aký to máš plán, keď chceš sám povedať anjelom kde je Ruby?" zaujímal sa Sam.
“Taký, že keď to vyjde, zachránim Ruby a všetci jej už dajú pokoj."
“Ale čo to má spoločné s tým, že by ju Dean prezradil?”
“To je už jedno. Dean to neurobí a mi nemáme nikoho iného, kto by to spravil."
“Ja to spravím." navrhla Alex.
“Ty?" prekvapil sa Sam.
“Áno ja. Je tu hádam niekto iný? Ty to byť nemôžeš." vysvetľovala Alex svoje rozhodnutie
“Ani ty nie." odmietol rázne Cas
“Prečo by nie?" nedala sa.
“No.. pretože..." začal pomaly a potom dokončil. “Ty dobre vieš, prečo nie."
“Tak to teda neviem!” odpovedala Alex a potom povedala tichšie, aby Sam nepočul čo hovorí.
“Nate ma pred chvíľou žiadal, aby som mu dala vedieť, ak sa o nej niečo dozviem, takže by to bolo najvhodnejšie."
„Dobre teda, ty kontaktuješ anjelov, ale až keď ti poviem." súhlasil nakoniec Cas.
“A aký je zvyšok plánu?" zaujímal sa aj naďalej Sam.
"Potom musím ostatných anjelov presvedčiť, že som Ruby zabil."
“Ako ich chceš presvedčiť?"
“Ja viem ako, všetko vám vysvetlím neskôr. Najskôr by sme mali o tom informovať aj Ruby.”
“No dobre, môžeme ísť za ňou aj hneď.”
“Ty chod Sam. Ja musím ísť a dokončiť zvyšok plánu. Alex ty počkaj tu kým ti dám vedieť. Potom povieš anjelom, to čo ti poviem a ja zatiaľ pôjdem za Samom a Ruby. Potom prídeš z ostatnými práve v čas.” rozdelil úlohy Cas a okamžite zmizol. Vtedy zostali v kuchyni len Alex zo Samom. Chvíľu obaja mlčali. Neskôr sa mu Alex prihovorila.
“Asi by si už mal ísť za Ruby. Nevieme ako dlho to bude Casovi trvať.”
“Pôjdem o chvíľku.” odpovedal Sam, potom sa na ňu pozrel zvláštnym pohľadom podobným akým sa na ňu zvykol v poslednej dobe pozerať Dean, keď ju z niečoho podozrieval a opýtal sa
“Odkiaľ sa tak dobre poznáš s Casom?"
„Nepoznáme sa až tak dobre. Ako už som povedala, stretli sme sa len raz, už pred niekoľkými mesiacmi a potom až pred pár dňami." vyhovorila sa Alex.
„To nie je pravda!” odpovedal Sam trochu nahnevane.
“Prečo si to myslíš?" opýtala sa Alex tváriac sa, že nechápe.
“Lebo včera som vás spolu videl a počul som ako ste sa spolu rozprávali. Boli ste ako starí priatelia. A aj teraz sa zdalo, že sa dobre poznáte. Napríklad si mu niečo povedala a on hneď súhlasil. A aj to ako sa s tebou rozprával. On o tebe vie niečo čo mi nie. Pritom ak si spomínam, vždy si sa stretnutiam s ním vyhýbala, dokonca si sa o ňom práve najlepšie nevyjadrovala. Tak prečo si s ním zrazu taká priateľka?” vysvetlil Sam všetky pochybnosti, ktoré ohľadom toho mal.
“Sam už začínaš aj ty?!“
“Začínam s čim?”
“Dean ma stále vypočúva a myslí si, že pre vami niečo tajím a teraz už aj ty?”
“Ja ťa nechcem vypočúvať Alex. Len sa pýtam na teba a Casa. Prečo sa s tebou tak záhadne rozprával, akoby niečo nechcel povedať nahlas? A o čo si mu to vtedy povedala, že si si tak dala záležať na tom, aby som to nepočul.”
“Sam, najradšej by som ti už konečne všetko povedala. Tebe aj Deanovi.” prerušila ho Alex. Teraz už nie nechápavo, alebo urazene, ale nahnevaným podtónom, vyjadrujúc zlosť voči Nateovi za to, že ju núti klamať.”
“Tak prečo nepovieš?” opýtal sa Sam
“Pretože nemôžem. Aspoň teraz nie.”
“Deje sa niečo? Prečo nemôžeš to povedať?” nechápal Sam.
“Teraz máš svoje problémy. Nechcem aby si sa zaťažoval aj tými mojimi.”
“Alex ak máš nejaké problémy, mohli by sme ti pomôcť. Vždy si tu bola pre mňa teraz mi pomáhaš aj z Ruby, tak keby niečo potrebuješ ..”
“Všetko je v poriadku Sam. Myslela som to tak, že ťa teraz nechcem zaťažovať, tým čo sa deje v mojom živote, keď nie som tu.”
“V poriadku necháme to teda tak. Keď bude po všetkom môžeme sa o tom porozprávať.” navrhol Sam.
“Potom keď sa toto vyrieši, tak sa uvidí.” prikývla Alex. “A teraz by si už mal isť ja tu počkám.“
“Idem, potom mi zavolaj keď sa Cas ozve.”

Sam odišiel a Alex uvažovala čo robiť ďalej . Či bolo vôbec bolo správne, že sa do tohto všetkého zaplietla. Musela uznať, že jej Ruby, bola od začiatku sympatická. Čo bolo dosť zvláštne, keďže Ruby je démon a Alex anjel. Ale zdalo sa jej, že chce skutočne pomôcť. Síce stále nevedela, či jej môže veriť. Vždy bolo možné, že sa ich len snaží podviesť a Sama na to využíva. Ale teraz bola iná situácia. Sam ju miluje a ešte je tu to dieťa. Nevedela či pretože, že je s časti anjel, alebo za to mohla tá ľudská časť, skrátka nemohla dopustiť, aby im ublížili. Ak pre nič iné tak kvôli Samovi. V poslednej dobe si vytrpel už akurát dosť. Nechcela aby trpel aj pre stratu dieťa, ktoré tak veľmi chcel. Uvedomovala si, že ak by niečo nevyšlo, mohla by sa dostať do problémov. A potom netušila, či by sa jej Nate zastal, síce sľúbil, že ju vždy ochráni. Ale už raz sa na to dala a teraz to už nemôže vzdať. Uvažovala ako strávi čas, kým sa Castiel ozve a nakoniec sa rozhodla, zájsť za Deanom. Zaklopala na dvere knižnice, pomaly otvorila dvere a vošla.
“Neruším?” opýtala sa.
“Vôbec nie len poď Alex.” odpovedal Bobby, ktorý sedel pri stole na hrubou knihou rovnako ako aj Dean a John.
Dean dosť nahnevane zatvoril knihu, keď si ju všimol a zas sa na ňu nepríjemne pozrel.
“Nemáš zo Samom a Casom zachraňovať Ruby a toho jej bastarda?”
“Áno mám, ale Sam šiel za Ruby a Cas musel ešte niečo vybaviť. Dajú mi vedieť keď niečo budú potrebovať.”
“Ešte stále sa hádate?” opýtal sa John.
“Ja sa nechcem hádať.” odpovedala mu Alex. “To len Dean sa v poslednej dobe nejako nevie ovládať. Najprv musel zapárať do Sama a teraz sa pre zmenu zameral na mňa. Ale to je jedno. Prišla som sa spýtať, či vám môžem s niečím pomôcť vidím, že na niečom pracujete."
“Áno, týka sa to prípadu na ktorom pracuje Dave, požiadal ma aby som niečo pozisťoval." vysvetlil Bobby.
Alex si teda sadla k nim a keď jej Bobby vysvetlil o čo ide začala si tiež prezerať knihy,
Po nejakej tej hodine odložila knihu a postavila sa na odchod.
“Čo je zas musíš odísť?" zapáral znova Dean.
“Áno musím." odsekla Alex
“A zas nám nevysvetlíš kam a prečo?"
“Idem za Castielom, ak to musíš vedieť! A týka sa to Ruby, takže viac ani nechceš počuť." Odpovedala Alex, nahnevane zasunula stoličku a potom vybehla z knižnice.
“Dean, nemohol by si jej už dať pokoj?" opýtal sa ho vyčítavo Bobby
“Možno, ale až potom čo mi všetko nejako dobre vysvetlí." Odpovedal Dean a tiež sa postavil a zamieril ku dverám
“Kam zas ideš dúfam, že nie za ňou?”
“Za ňou nie! Nech si robí čo chce! Len skrátka potrebujem vypadnúť niekam na vzduch!”

Dean stále dosť nahnevaný vybehol z domu. Nastúpil do Impaly a naštartoval. Chvíľu sa len tak prevážal po okolí. Snažil sa trochu upokojiť, utriediť si myšlienky. Dialo sa toľko vecí súčasne, že sa mu zdalo, až príliš aby pri tom všetkom ostal pokojný. Sľúbil, že Sama už nechá na pokoji, ale bolo to pre neho až príliš ťažké, keď videl ako sa snaží brániť Ruby a osoby, ktoré si myslel, že budú s tomto na jeho strane sa mu snažia pomôcť. Nemohol nič urobiť proti Ruby, lebo by mu to Sam nikdy neodpustil. Veď nešlo len o to, že Sam bol do nej zamilovaný, ale šlo aj o jeho dieťa. Ani on by nebol schopný odpustiť, ak by mu niekto zabil dieťa ak by bol nejaké mal. Ďalší dôvod, prečo nemohol zasiahnuť bol Cas. Bol to jeho priateľ, a dlžil mu tak veľa. Dostal ho s pekla, zachránil Samovi život a mnoho iných veci. Nemohol ho zradiť. Ďalším dôvodom prečo, bol stále viac rozčúlený bola Alex. Nemohol pochopiť, ako je možné, že si celé tie roky nič nevšimol a vôbec mu nepripadalo podozrivé jej správanie. Teraz ho každý jej odchod bez vysvetlenia neuveriteľne vytáčal, tak ako aj každá slabá výhovorka. Musela mu tajiť niečo veľmi dôležité, keď to tak vytrvalo zapierala. Po ceste zazrel ten istý podnik, v ktorom bol včera večer z Alex. Okamžite zahol tým smerom. Myslel si, že by mohol znova skúsiť, utopiť svoj hnev v alkohole, aspoň na chvíľu nemyslieť na Sama a na Alex. Zaparkoval na parkovisku, bolo v tej nočnej hodine už prázdne, síce podľa hlasnej hudby a hlasov prichádzajúcich z vnútra, tam bolo stále dosť rušno. Dean vystúpil a zamkol Impalu. Keď vykročil smerom ku dverám objavil sa pred ním muž zo zbraňou v ruke.
„Navaľ prachy.“ Vykríkol na neho. Dean sa pokúsil siahnuť po zbrani, ktorú vždy nosil pri sebe, ale uvedomil si, že ostala v dome. Odišiel odtiaľ narýchlo, že vôbec nepomyslel na to, že by mohol potrebovať zbraň. „sakra.“ Zanadával potichu.
„Si hluchý? Povedal som navaľ prachy a hneď.“ Vykríkol na neho znova muž zo zbraňou.
„Nie, počul som ťa, ale moja odpoveď je nie.“ Odpovedal Dean a pokúsil sa ubrániť vlastnými silami. Pokúsil sa mužovi vyraziť zbraň z ruky, ale on ho premohol, celou silou ho hodil o auto a keď Dean ostal ležať na zemi ešte ho kopol do brucha.
„Dobre ako chceš hrdina. Mohli sme to spraviť po dobrom, ale teraz to bude po zlom.“ Povedal mi slizkým tónom a zo smiechom a znova ho kopol do brucha.

„Som rád, že si prišla tak rýchlo.“ Prihovoril sa Cas Alex, keď prišla na miesto na ktorom sa predtým dohodli.
„Predpokladám, že nemáme veľa času tak som ťa nechcela nechať čakať.“ Odpovedala mu Alex a potom sa priamo opýtala.
„Tak čo mám teba urobiť?“
„Pôjdeš za Nathanielom. Keďže on sám ťa žiadal, aby si mu povedala, keď niečo zistíš, nebude podozrivé, keď za ním pôjdeš a povieš mu kde je Ruby. Keď mu to povieš, nebude trvať dlho kým povie ostatným a tí pôjdu za ňou. Ja medzitým pôjdem za Ruby a...“ začal vysvetľovať Cas, ale zrazu uprostred vety zastal. Všimol si, že Alex mala dosť neprítomný pohľad a zdalo sa akoby by ho ani nevnímala. Na chvíľu zavrela oči a položila si ruku na brucho, akoby by ju niečo zabolelo.
“Alex čo sa deje?” opýtal sa ustarostene Cas.
“Musím isť... ja... musím odísť... hneď.” Dostala zo seba Alex pomaly roztraseným hlasom.
“Teraz nemôžeš, len tak odísť. Čo náš plán? Musíš isť za Nathanielom.“
“To musí počkať.” Odpovedala Alex odhodlane.
“My nemôžeme čakať. Sama si povedala nemáme veľa času!“ naliehal naďalej Castiel.
“Cas, ty chod za Samom a Ruby. Ja to Nateovi poviem, sľubujem. Len predtým musím niečo vybaviť.” Odpovedala Alex a potom sa znovu chytila za brucho a zavrela oči.
“Čo ti je? bolí ta niečo ?”
„Mňa nie, som v poriadku. Ja len cítim, keď sa s niekým z ľudí, ktorých chránim niečo deje. Prepáč naozaj musím isť.” Odpovedala a okamžite bola preč.

Len malú chvíľku na to sa objavila sa na tmavej ulici. Hneď si uvedomila, že pred nejakým barom a po chvíľu si uvedomila, že je to ten kde bola včera z Deanom.
“Dean?” vykríkla, ale všade bolo ticho.
“Dean ?!“ zakričala znova a potom zmizla a znova sa objavila na druhej strane budovy na parkovisku. Vtedy už uvidela Deanovu Impalu, a aj Deana ktorý ležal na zemi a muža, ktorý na neho mieril pištoľou.
“Hej ty tam.” vykríkla na neho. Muž ktorý bol pravdepodobne nejaký zlodej sa otočil k nej a tentoraz namieril zbraň na ňu.
“Radšej sa do toho nepleť dievčatko a choď domov. A zabudni na to, že si niečo videla.”
“Nie som žiadne dievčatko. Takže na to zabudni, mňa nezastrašíš.” Odpovedala mu Alex priamo a nahnevane.
“Nechcel som to tak komplikovať, nechcel som nikomu ublížiť. Stačilo aby tu hrdina tu urobil to o čom som ho žiadal, kým som ho pekne žiadal. Ale on nie a teraz sa do toho musíš pliesť aj ty. Ak chceš zomrieť, ak chcete zomrieť obaja len tak pre nič, tak...” rozhovoril sa zrazu, ale Alex prerušila jeho príhovor.
“No do toho, strieľaj, na čo čakáš?” provokovala ho. Za iných okolností by možno aj mala strach. Veď bola spolovice človekom, teda nebola nezraniteľná. Na rozdiel od iných anjelov, mohol ju zabiť. Ale v tej chvíli ju len zaujímal len Dean. Verila, že ak vystrelí bude dosť rýchla, aby ju nezasiahol. Toho chlapa však svojím hrdinským postojom očividne dosť nahnevala a tak aj splnil svoje vyhrážky a vystrelil. Alex len mávnutím ruky letiacu guľku zastavila a tá padla na zem len kúsok pred ňou.
„Teda to bolo tesné.“ Pomyslela si a trochu sa jej uľavilo, síce problém stále nebol vyriešený. Ten chlap bol dosť šokovaný s toho čo videl, aj keď si ani nemohol byť istí či to naozaj videl. Zbraň mu vypadla z rúk. To Alex situáciu len zjednodušilo. Zase mávnutím ruky odhodila chlapa k najbližšie stene. Potom sa rozbehla k Deanovi. Zohla k nemu, aby skontrolovala či je v poriadku.
“Dean, no tak Dean vnímaš ma?” opýtala sa a trochu ním zatriasla.
“Alex? čo tu robíš?“ opýtal sa Dean zmätene a obzeral sa okolo seba. Potom pokúsil vstať, ale išlo mu to dosť ťažko tak mu Alex pomohla na nohy. Vtedy sa pozrel k stene kde ležal zlodej, ktorý sa stále nestihol spamätať.
„Ako si to spravila?” opýtal sa prekvapene.
“Čo som spravila?” opýtala sa Alex tváriac sa, že nevie o čom hovorí.
“Objavila si sa tu len tak z ničoho nič. Vystrelil na teba, ale ty si zastavila si guľku a potom si ho len tak odhodila až tam a ani si sa ho ani nedotkla.”
“Čože? to sa ti len zdalo, asi si priveľa vypil.” Zasmiala sa Alex a snažila sa nejako s toho vyhovoriť. Zo začiatku dúfala, že nevnímal čo sa stalo, ale také ľahké to mať nebude.
“Nič som nepil, práve som sem prišiel!“ zamietol jej výhovorku Dean a potom zasa nahnevane povedal
„Viem veľmi dobre čo som videl!“
“Asi by sme mali zavolať na políciu .” navrhla Alex za pozrela smerom k chlapovi pri stene, ktorý sa pomaly zdvíhal zo zeme a znova ho pritlačila k stene, bez toho aby si to Dean všimol.
“Naozaj? A čo im chceš povedať? “
“Tak čo napríklad, že ta prepadol a pokúsil sa vystreliť na mňa?”
“Aj to ako si ho odzbrojila pomocou nejakých zvláštnych schopností? Radšej by sme mali odtiaľto vypadnúť.” zamietol Dean nahnevane a nastúpil do auta.
“No dobre, keď ho chceš nechať len tak odísť.“ Súhlasila Alex síce neochotne a tiež nastúpila.
“Vieš Alex. Nejaký prekliaty zlodej ma teraz zaujíma najmenej!” Vykríkol Dean keď naštartoval a vyrazili preč.
“Vedel som, že mi niečo tajíš! Ale že až niečo takéto by mi nenapadlo. Čo si vlastne zač, keď dokážeš takéto veci?”
“Dean stále netuším o čom to hovoríš.” Odpovedala Alex, snažiac sa aby to vyznelo čo najvážnejšie.
“Prestaň! Viem čo som videl!” Vykríkol Dean a nahnevane udrel päsťou po volante.
“No dobre teda, zastav.” Povedala Alex rázne. Vtedy si uvedomila, že sa s toho už nevyhovorí a nepresvedčí ho, že nevidel to čo videl. Bude mu to musieť všetko vysvetliť, ale nie tam a nie za jazdy. Nemôže šoférovať taký rozčúlený, veď by mohli havarovať.
“Prečo by som mal zastaviť?!” Opýtal sa Dean nahnevane a bolo vidieť, že sa zastaviť rozhodne nechystá.
“Povedala som zastav!” vykríkla Alex a zrazu brzdy zaškrípali a Impala zastala na kraji cesty.
“A teraz povedz, že sa mi to len zdalo! Čo malo byť zas toto?!” vykríkol Dean teraz viac rozčúlene ako doteraz a ani Alex už neostala pokojná a podráždene povedala.
“Dobre, dobre nič sa ti nezdalo! Všetko čo si videl som naozaj urobila. A teraz pôjdeš so mnou!”
“Čože?! Kam?!“ nechápal Dean. Alex nepovedala ani slovo, len mu položila ruku na plece a zrazu boli na inom mieste.
“Čo si to.. kde to dopekla sme?!” vykríkol Dean keď sa porozhliadal po dome v ktorom sa ocitol.
“No v pekle určite nie.“ Usmiala sa Alex. To miesto malo veľmi ďaleko od pekla, skôr naopak. Bolo miesto, kde sa Alex stretávala z anjelmi.
„Počkaj hneď sa dozvieš.” Odpovedala mu záhadne a potom začala kričať na prázdnu miestnosť.
“Nate! Nate! Nathaniel! Na čo čakáš no tak ukáž sa.“
Vtedy sa pred nimi zjavil a keď uvidel s kým Alex prišla, prísne na ňu pozrel a potom sa nepríjemným tónom opýtal
“Čo toto má znamenať?! Ako si ho sem mohla doviesť?!“
“Priviedla som ho, pretože videl čo dokážem, a s toho sa už nedokážem vyhovoriť.“ Vysvetlila mu Alex.
“O čo tu ide? čo ste zač?! A čo so mnou chcete urobiť?” kričal stále rozčúlený a zmätený Dean.
“Dean, neboj sa nikto ti tu neublíži.” Odpovedala mu Alex úplne pokojne
“Naozaj? Lebo mi to vyznelo inak!” vykríkol Dean. Hlavou mu vírilo toľko otázok. Kto do čerta je Alex? A kto je tento chlap s ktorým očividne spolupracuje. O čo im vlastne ide? Musí to byť niečo naozaj dôležité, ak ho pre to Alex dokázala klamať celé roky a hrať sa na jeho priateľku. Ale čo chce? A čo bude teraz s ním? Alex mu práve tvrdila, že mu neublíži. Pred chvíľou mu zachránila život, čo to len potvrdzovalo. Veď aký by malo zmysel riskovať, že sa odhalí aby ho zachránila, ak by ho potom zabila? Zdalo sa mu neuveriteľné, že o nej tak uvažoval, ale v tej chvíli mu nenapadalo nič iné. Ale dobré na tom bolo aspoň to, že nech sa s ním stane čokoľvek, aspoň konečne odhalí Alexino tajomstvo.
“Nikto ti to neublíži, my sme tí dobrý.” Potvrdil mu po chvíli aj Nate.
“Oh naozaj tak kto teda ste?” opýtal sa konečne na rovinu.
“No tak Nate, mne si to nikdy nedovolil. Tak do toho, vysvetli mu kto sme a prečo si ma za ním pred rokmi poslal.” povedala mu Alex provokačne a čakala čo na to povie.

Paráda. Takové dlouhé pokračování.
Dean s Alex se stále popichují - co se škádlívá, rádo se mívá.
Ještě, že má Alex takovou schopnost, vycítit na dálku, že se něco děje.
Jinak nevím, nevím, jak by to s Deanem dopadlo.

janca diki tak ked mi to tak dlho trva tak som sa aspon snazila napisat viac aj ked povodne to malo byt o dost kratšie len mi tam niečo chybalo. medzi Alex a Deanom to asi bude ešte chvili také ako je ale tak sa uvidí čo s toho nakoniec bude.

tedy to je úžasné pokrčování - opravdu jo - jsem ráda, že se Dean konečně dozví pravdu o Alex, ale bojím se toho, že to jenom tak nepřijme - no uvidíme
v každém případě doufám, že pokračování tu bude brzy

Nemix diki za koment

tak a je tu dalšie pokračko. teraz skor ako je pri mne zykom ale mala som posledný týžden dosť času. tak dúfam že sa bude páčiť.

23. časť

“No dobre, keď už si musela byť taká neopatrná a nechať sa odhaliť!” súhlasil nakoniec Nate síce nie práve najochotnejšie.
“No dovoľ! čo som mala akože robiť? Musela som ho nejako zachrániť a vieš, že bez mojich schopností toho veľa nedokážem. Nie som žiadna hrdinka a proti chlapovi zo zbraňou nič iné nezmôžem. Veď ja väčšinou ani nenosím zbraň.” urazila sa Alex.
“Aj tak to bolo poriadne hlúpe. Veď nielen Dean, ale aj ten chlap to videl.” pokračoval vo výčitkách Nate. Alex videla, že je poriadne nahnevaný a len tak ľahko je to nezabudne. Ale veď ona sa predsa neprezradila úmyselne. V tej chvíli ani nepomyslela na to, že by ju niekto mohol vidieť. Aj keď sa jej uľavilo, že sa to aspoň konečne odhalilo a nebude musieť ďalej zapierať, neurobila by to naschvál. Teraz len dúfala, že to čo sa stalo nezničí jej vzťah z dvoma najdôležitejšími mužmi v jej živote. Nateom, ktorý bol jej veľký brat a napriek tomu, že sa často hádali veľmi jej na ňom záležalo. A Deanom, mužom ktorého už dlho tajne milovala, síce sa naučila svoje city potlačiť, pretože si s ním nerobila žiadne nádeje.
“Možno si nebude nič pamätať.” vyhovorila sa a potom ďalej uvažovala
„A aj keby nie, nikomu nič nepovie. Veď potom by musel vysvetľovať aj to čo urobil.”
“Prepáčte že vás prerušujem, ale môžete mi konečne vysvetliť o čo tu ide?!” prerušil ich Dean stále viac nahnevane.
„Pravdaže. Prepáč Dean zabudol som sa predstaviť. Volám sa Nathaniel, som anjel.”
„Anjel?” zopakoval prekvapene Dean. Čakal naozaj čokoľvek a myslel na tie najhoršie veci, ale nikdy by ani nepomyslel na to, že sa Alex stretáva z anjelom.
“áno, anjel.” potvrdil znova Nate.
„Ale to stále nevysvetľuje čo s tým má Alex.”
„Alex je jedna z nás.”
„čože?!” prekvapil Dean
„áno, Dean som anjel. Síce len z polovice ale aj tak som.” odpovedala mu Alex.
„Ale ako... ja nechápem.”
„Alexin otec bol anjel jej matka je človek. Už roky patrí k nám.“ Vysvetlil Nate čo najstručnejšie a potom dodal „Už musím ísť zvyšok ti Alex vysvetlí sama."
„Nie Nate počkaj ešte.” zastavila ho Alex.
“čo ešte?” opýtal sa Nate tónom ako by ho obťažovala.
“Zistila som to na čo si sa ma dnes popoludní pýtal.” odpovedala mu Alex. Až vtedy na poslednú chvíľu si spomenula, čo mala podľa plánu urobiť, predtým ako sa to všetko začalo. Pri tom skoro zabudla na Casa a Ruby.
“čo presne myslíš?” opýtal sa Nate.
“Viem kde sa ukrýva Ruby.” oznámila mu.
“Naozaj? a len tak mi to prezradíš?”
“prečo by som nemala?”
“pokiaľ viem Sam je tvoj priateľ a dnes si sa jej dosť zastávala.”
“no.. áno nepáči sa mi, že ju chcete zabiť, ale nie som tu preto, aby som sa jej zastávala. Nechcem ísť proti vám.” vyhovárala sa Alex, aby Nateovi nebolo podozrivé, že tak rýchlo zmenila názor.
“Ale čo. vždy si bola prvá, kto išiel proti príkazom z hora.” povedal dosť ironicky Nate.
“To áno a stále sa mi nepáčia. Tento že všetkým najmenej, ale kašlem na to. Skrátka ti to poviem a viac ma to nezaujíma.”
„No dobre hovor.” súhlasil Nate.
Alex mu opísala miesto, o ktorom jej Cas povedal, že sa tam Ruby ukrýva a podľa
jeho plánu sa všetko malo odohrať tam. Potom Nate odišiel a nechal ju tam z Deanom samých, aby mu vysvetlila čo ešte bude treba vysvetliť.
“Musím uznať, že si skvelá herečka.” skonštatoval Dean po chvíli dosť sarkastickým tónom.
„Buď ticho! Tu nás môžu počuť.” napomenula ho potichu Alex.
“Ja som myslel to, ako si nám dokázala celé roky klamať.” odpovedal Dean. Alex pochopila, že sa na ňu hnevá, síce to aj mohla čakať. Neprijme to predsa len tak ľahko. John to síce pochopil a vôbec sa na ňu nehneval, ale John je v poslednej dobe úplne iný, tak ho z Deanom nemohla porovnávať.
„Musela som.” odpovedala mu s ľútosťou v hlase.
„Podme odtiaľto a všetko ti vysvetlím.” dodala po chvíli a potom sa ho znova dotkla a v okamihu boli zasa v Impale na mieste kde ju odstavili.
„Na toto si nezvyknem.”
„Ale áno zvykneš, aj ja som si zvykla.” odpovedala mu Alex z úsmevom.
„Nie ja myslím, to že si nezvyknem, na to kto si, že dokážeš takéto veci.” odpovedal Dean, ale potom sa chvíľu odmlčal, akoby si to potreboval v hlave trochu urovnať.
„Ale čo ostatní? otec, Bobby a Sam musia sa to dozvedieť." prehovoril znova po chvíli.
„no vieš..."
„Nemysli si, že budem mlčať. Nebudem to pred nimi tajiť. Zaslúžia si vedieť pravdu o tom kto si!" prerušil ju Dean stále nahnevane, keďže si myslel, že od neho chce aby udržal jej tajomstvo, a to by on v žiadnom prípade nemohol.
„áno ja viem. ja len..." začala Alex
„čo?" prerušil ju znova Dean.
„Tvoj otec to už nejaký čas vie."
„čože?!"
„Keď sa vrátil, neviem síce ako ale zistil to, vraj keď ma uvidel, hneď vedel na mne niečo zvláštne a potom si niečo pozisťoval a pochopil to."
„Ale prečo mi o ničom nepovedal? mal nám to povedať a nie ťa kryť." vykríkol Dean. Teraz mal pocit, akoby ho nezradila len Alex, ale aj jeho vlastný otec.
„On za to nemôže, ja som ho o to požiadala. Prosila som ho aby ma nechal povedať to tebe a Samovi sama." zastávala sa ho Alex. Nemohla dovoliť, aby sa Dean pohádal aj s Johnom a to len kvôli nej. Možno to od neho vôbec nemala vtedy žiadať a rovno povedať pravdu všetkým.
„A keby si nám to mienila povedať?” opýtal sa Dean podráždene
„Ja neviem. Chcela som, len som mala strach. Na jednej strane mi v tom bránil Nate a na druhej som sa bála, že vás stratím, že mi už nebudete dôverovať. To nechcem, nechcem aby ste si o mne mysleli niečo zlé, pretože som vám nikdy neublížila, snažila som sa vám pomáhať, ako som mohla. Ty, Sam a John ste pre mňa ako rodina. A tiež teraz keď máte toľko iných problémov nechcela som vám pridávať aj toto.” snažila sa ospravedlniť svoje konanie Alex.
„Ale Sam a Bobby sa to musia dozvedieť, hneď ako ich uvidím im to poviem, teda ak to nespravíš ty sama.”
„Dobre, zajtra im všetko vysvetlím.” súhlasila Alex. Trochu sa aj bála ich reakcie, ale už nemalo zmysel to dlhšie tajiť. Nie pred nimi. Im dvom predsa mohla dôverovať, že to nikomu ďalšiemu nepovedia.
„Myslíš, že mi to niekedy dokážeš odpustiť?” zmenila po chvíli tému.
„Ale ja sa na teba nehnevám. Si predsa anjel nemám ti čo odpúšťať.” odpovedal Dean, ale ani sa na ňu nepozrel. Celý ten čas čo tam sedeli v aute na kraji cesty, sa pozeral len do zeme, alebo von z okna. Na ňu sa skoro vôbec nepozrel, už s toho mohla Alex usúdiť, že sa na ňu hnevá a preto jeho odpovedi, že sa nehnevá vôbec neverila.
„Nie? pretože, sa mi zdáš dosť naštvaný.” prekvapila sa.
„Áno som naštvaný Alex, pretože toto som od teba nečakal. Vždy som ti dôveroval a tajila si mi niečo také dôležité celých šesť rokov. Šesť rokov to nie je žiadna maličkosť!”
„Nemohla som vám to povedať hneď ako sme sa spoznali. Uvedom si, že to bolo ešte predtým, ako sa toto celé začalo. Vtedy ešte anjeli nechodili na zem. Nikdy si žiadneho nestretol. Dokonca si spomínam, že si neveril že vôbec existujú.” vysvetľovala Alex. Dobre si spomínala, na tie prvé roky čo občas spolupracovala z Winchesterovcami. Čo na nich dohliadala. Vždy keď prišla reč na náboženstvo, Boha alebo anjelov, práve Dean bol ten prvý, kto z najväčšou istotou vyhlásil, že nič také neexistuje, že nie je žiadne vyššie dobro, že je len zlo. Vždy si vtedy pomyslela, že keby tak vedel ako sa mýli, ale nikdy nič nepovedala. Vtedy bola presvedčená, že to nikdy jemu ani ostatným nikdy nepovie. Vtedy nečakala, že niekedy sa Winchesterovci budú z anjelmi bežne stretávať.
„Ak by si mi to hneď bola povedala, uveril by som.” protirečil jej Dean, síce si ani sám nebol istý. Veď vtedy pred toľkými rokmi bol úplne iný ako je teraz.
„No neviem Dean. Nikdy by som si nezískala vašu dôveru, keby prídem a poviem, že som anjel a poslali ma aby som na teba dala pozor.” odpovedala Alex a trochu sa usmiala na tej predstave. Ak by to len raz niekomu tak na rovinu povedala, myslel by si, že je blázon a nikdy by ju nepustil do svojej blízkosti.
„A toto je Nateova úloha. On vždy vymyslí príbeh čo mám chránencom povedať a všetko pripraví tak, aby všetci uverili, že som kto tvrdím.” dodala na objasnenie.
„Takže teba vlastne anjeli nútia klamať?” opýtal sa Dean stále nie presvedčene.
„Vlastne áno. Ale nie ste tu len vy, sú aj iný. Iný ľudia ktorých chránim a ktorý neveria v nadprirodzeno a nikdy by mi neverili kto som. Povedali by, že som blázon, takže mi neostáva nič iné ako klamať.”
„Okej, tak to, že si mi to nepovedala hneď, lebo som na anjelov neveril, to by som ešte pochopil. Ale čo potom čo ma Cas dostal z pekla? Veď odvtedy už o anjeloch viem a je to už nejaký rok.”
„Áno, ale nezabudni na to akú mienku si o nich zo začiatku mal. Možno by si ma znenávidel, za to že k nim patrím. Veď koľko ti trvalo aj kým si Casovi začal ako tak veriť. A v poslednej dobe som vám veľmi chcela povedať pravdu, len mi to Nate nedovolil.” do vysvetľovala Alex a čakala na Deanovu reakciu, ale on už nič nepovedal. Chvíľu tam len tak sedel a potom naštartoval a vyrazil preč.
„Čo to robíš?” prekvapila sa Alex.
„Nebudem tu len tak stáť uprostred cesty celú noc. Idem naspäť k Bobbymu.” odpovedal jej Dean podráždene a šliapol na plyn a pridal rýchlosť.
„To je ako všetko? Nemáš žiadne ďalšie pripomienky ani výčitky? Na nič sa ma už neopýtaš?”
„A nemáš niečo dôležitejšie na práci ako strácať tu so mnou čas? Veď si predsa anjel, isto máš toto veľa na programe.”
„V podstate ani nie. Myslím, že mám ešte chvíľku.”
„A čo tá vec z Ruby?”
„Svoje som spravila. To už zvládnu. Cas vie čo má robiť.”
„Okej teda, keď chceš ostať ostaň.” odpovedal Dean a potom už nič nepovedal len pustil na hlas hudbu a zvyšok cesty Alex ignoroval. Až kým nezaparkoval pred Bobbyho domom neprehovorili ani jeden. Potom Dean vypol rádio ale nezdalo sa, že by chcel vystúpiť.
„Keď máš teda čas, mal by som predsa len zopár otázok." prehovoril neskôr.
„No dobre pýtaj sa."
„Veľmi to nechápem, ako je možné, že tvoj otec je anjel."
„Tak je to dosť komplikovaný príbeh. Môj otec bol anjel a matka ako som ti už vravela je čarodejnica."
„Takže ona sa ako čarodejnica bežne stretáva z anjelmi alebo tak nejako?”
„Nie. Myslím, že mama o anjeloch nič nevie a ani v nich neverí. Ako vravím, venuje sa mágii. nie je veriaca.”
„Teda tvoja mama nevie kto je tvoj otec? teda myslím to, že je anjel?"
„Nie, doteraz to nevie. Ani nevie čo teraz robím. Nikto s mojej rodiny. Myslia si, že pracujem v zahraničí. Niekedy ich zájdem pozrieť a to je asi všetko."
„Ale potom nechápem. Ako sa to celé stalo? Ako si sa dostala k anjelom keď tvoja mama o nich nevie. Potom si nevedela od začiatku kto si?"
„Nie, mala som v podstate normálne detstvo. To čo mama robila, som sa vždy snažila čo najviac ignorovať. Neverila som tomu. Predtým ako som sa dozvedela pravdu o tom kto bol môj otec, bola som veľmi racionálna. Už ako malé dievča. Nebola som veriaca. neverila som v boha ani anjelov, v mágiu, vo vôbec nič nadprirodzené ako sú duchovia démoni a všemožné príšery, s ktorými sa ty bežne stretávaš už od detstva. Neverila som ničomu, čo som nevidela na vlastne oči a aj keď som niečo nevysvetliteľne videla snažila som sa to nejako racionálne vysvetliť, aby som nemusela pripustiť, že to bolo niečo nadprirodzené."
„Teda, kto by to bol povedal. Nikdy by som nepovedal, že si bola taká. vždy sa mi zdalo ako by si v takomto svete žila vždy." usmial sa Dean
„Nie, to iba tak posledných šesť rokov.”
„Ako si sa teda dozvedela, že si anjel?"
„Zistila som to keď som mala osemnásť, ale zvláštne schopnosti som začala mať už v pätnástich. Aj keď som si to vtedy veľmi nepripúšťala. Ako prvé som mala schopnosť vidieť duchov. Potom som mala iste predtuchy, alebo sny ktoré sa splnili. Mama, keďže ona mala z nadprirodzenom skúsenosti si myslela som, že médium a vzala mak miestnej veštici. Tá tvrdila, že je vo mne niečo zvláštne, ale nevedela to pomenovať. Snažila sa ma naučiť tieto schopnosti využívať, ale vôbec mi to nešlo. Síce som nebola veriaca, neskôr som začala mat zvláštne sny, ktoré sa vždy nejako týkali anjelov. Vtedy som sa o to začala zaujímať. Prečítala som si nejaké knihy o anjeloch, ale len tak zo zvedavosti. Stále som ničomu s toho neverila. Len pár dní po osemnástich narodeninách za mnou prišiel Nathaniel a povedal mi kto v skutočnosti som. Potom mi dal návrh. Dajú mi väčšiu silu a naučia ma využívať schopnosti ,čo by som už mala a on sám si ma vezme pod ochranu.”
„A to si akože, len tak hneď uverila a prijala to?” opýtal sa Dean.
„Nie hneď nie. Nejaký čas som o tom uvažovala. Nevedela som čo robiť, lebo mi to zmenilo celý život a nemohla som sa s nikým ani poradiť, takže to bolo len na mne. Mohla som mať normálny život, skončiť školu nájsť si prácu, ale vždy som mala pocit, že to nie je nič pre mňa. A aj tak by som už nemohla, len tak normálne žiť a zabudnúť na to čo som sa dozvedela. Nateov návrh znamenal niečo úplne iné, niečo čo by som by som inak nikdy nezažila, pretože ako obyčajný človek, by som asi nikdy neopustila rodné mesto. Ale takto som mohla som spoznať svet. Pomáhať ľudom a využiť svoje schopnosti na niečo dobré a nie ich len tak nechať nevyužité. skrátka som to nemohla odmietnuť. Takže som sa stala jednou z nich. Teda jednou zo strážnych anjelov a odvtedy chránim ľudí za ktorými ma pošlú."
„Strážni anjeli aj taký existujú?” prekvapil sa Dean
„áno je to jedna pod skupinka anjelov, v podstate to ani nie sú pravý anjeli. Ale väčšinou predtým boli ľuďmi. Do tejto skupiny vyberajú výnimočných ľudí, ktorý už v živote konali dobro. Niektorý s tých čo chránim, sú práve tí vyvolení, ktorí sa po smrti stanú strážnymi anjelmi."
„Tvoj otec bol tiež patril do tej skupiny? bol pred tým človekom?"
„Nie, môj otec bol pravý anjel, tak ako Cas alebo Nate. Mal nejakú úlohu pre ktorú ho poslali na Zem a tu sa zoznámil z mojou mamou."
„čo s ním stalo?"
„V podstate ani neviem. Nikdy som sa o to nezaujímala. Ale pokiaľ viem, tým čo bolo medzi ním a mamou porušil pravidlá a za trest ho poslali na zem. Všetko čo viem, je že sa narodil sa ako človek a ani nevie kým predtým bol."
"Len ešte jedno nechápem. Čo má táto záležitosť so mnou? teda prečo ma chrániš? chcú mať zo mňa tí hore anjela keď zomriem, alebo ako?” opýtal sa Dean trochu pobavene pri tej predstave, že by práve on mal byť anjelom. Práve on. Síce už teraz mal v žilách krv anjela, ale to ešte nič neznamenalo.
"Ja neviem Dean, to mi nikdy nepovedali.” odpovedala mu Alex. Nikdy si nemyslela, že práve toto by bol dôvod, prečo ho mala chrániť. Ak išlo len o to Nate je to vždy na rovinu povedal, s Deanom teda musia mať nejaké iné plány.
„Nate vždy tvrdil len, že na teba musím dohliadnuť, pretože pre teba majú veľmi dôležité plány v budúcnosti, ale nikdy mi nepovedal o čo presne ide.”
„A to miesto keď si ma to vzala, čo je to vlastne za miesto?" zmenil tému Dean a tú predošlú radšej nechal tak.
„Je to zvláštne miesto. Ten dom je vlastne niečo ako kus neba tu na Zemi. Tam sa zdržiavajú anjeli, ktorí majú dole nejakú úlohu. Je to niečo ako ich veliteľstvo."
„a kde to je, že si to nikto nevšimol?"
„Nemôže si všimnúť. Len anjeli ten dom dokážu vidieť a takisto len anjeli sa do neho dostanú."
„Máte to tam pekné." skonštatoval Dean, síce toho nevidel veľa. Postate len jednu miestnosť a aj v tej chvíli myslel na toľko vecí, že si nestihol, ani všimnúť kde je.
„To áno." Súhlasila Alex z úsmevom.
„Nejako tak to vyzerá aj v nebi?"
„Ako to mám vedieť? Nikdy som tam nebola."
„Akože nebola? myslel som, že keď si..."
„Len úplní anjeli sa tam môžu ísť. Ja keďže som s časti človek a mám teda ľudské telo nemôžem.” vysvetlila Alex a potom sa znova usmiala a opýtala sa „tak máš ešte nejaké otázky?”
„Nie, myslím, že na teraz už nie.” odpovedal Dean potom kývol hlavu smerom k tomu a opýtal sa
„Ideme dnu?”
„Chod, ja už pôjdem.”
„Myslel som, že chceš Samovi a Bobbymu povedať pravdu.”
„áno ale nie teraz, už je veľmi neskoro. Bobby už isto spí a Sam má teraz iné problémy. Nechajme to na zajtra.” navrhla Alex.
„Dobre ale potom sa s toho už nevyhovoríš.” povedal Dean zasa tým istým nahnevaným tónom ako predtým, ktorý sa už predtým počas ich rozhovoru takmer stratil a vystúpil z Impaly.
„Veď to ani nechcem. Neboj sa.” uistila ho Alex, keď tiež vystúpila. Potom už chcela odisť ale Dean ju ešte zastavil
„Počkaj ešte. už mi môžeš povedať kde vlastne ideš?”
„Teraz za Casom. Pozrieť sa ako pokračuje jeho plán a potom domov si trochu oddýchnuť.” odpovedala mu Alex priamo, veď teraz už nemala dôvod niečo tajiť.
„Domov? Nikdy som sa nespýtal kde to vlastne bývaš.”
„V New Yorku.”
"V New Yorku? to je dosť ďaleko, ale to ti očividne nerobí problém."
„Nie. Môžem ísť aj ďalej. Napríklad aj za rodinou a chvíľu na to byť zase tu. To sa mi na tom všetkom čo dokážem páči najviac."
"áno je to praktické, ušetríš tým veľa času." súhlasil Dean.
"no áno, ale ty by si aby svoju Impalu nemenil." podpichla ho Alex zo smiechom.
"Nie, ja mam najradšej staromódny spôsob. a moju krásku by som za nič na svete nevymenil." súhlasil Dean, potom ešte dodal.
„tak teda zajtra."
„Budem tu hneď ako budem môcť." potvrdila mu Alex, mala pocit, že si myslí, že sa bude chcieť, nejako vyhnúť tomu, aby ostatným povedala pravdu.
„Dobrú noc Dean.” povedala mu ešte na rozlúčku.
„Aj tebe dobrú noc Alex.” prikývol Dean, ale Alex už bola preč. Dean sa inštinktívne poobzeral sa okolo seba, ako keby čakal, že tam ešte niekde je. pretože si na to, ešte nezvykol a potom vošiel do domu.

No, teda wiki, taková dlouhá, nádherná část. Dean byl na Alex naštvaný, ale pak se uklidnil. Tak má zase Alex naději s "mužem, kterého dlouho tajně miluje".

tak sa mi podarilo konecne dat do kopy dalšiu časť, pretoze táto čast mi dala skutocne zabrať. dufam teda že som to napísala dobre, lebo z istými vecami nie som velmi spokojna , ale nejako som sa už musela pohnúť dalej a nevedela som vymyslieť nič lepšie
túto čas považujem istom sposobom za poslednú časť prvej polovice príbehu. niektoré veci sa tu už vyriešieli a pokračovanie bude už trochu z odstupom času a viac menej bude o niečom inom aj ked základná myslienka pribehu ostane. tak dúfam že sa bude paciť.

24. časť

„Takže sa tváriš, že mi pomôžeš a nakoniec tvoj plán je, že ma chceš zabiť?” zhrnula Ruby potom čo jej a Samovi Castiel vysvetlil celý plán.
„To len akože. v skutočnosti sa ti nič nestane.” snažil sa vysvetliť Cas.
„Ja viem. Len som žartovala. Nepochopíš vtip? Tam v nebi musí byť poriadna nuda, keď ste tam všetci takí ako ty.” odpovedala mu Ruby posmešným tónom, čo Castiela očividne nahnevalo a oplatil jej to rovnako.
„Hlavne, že v pekle je taká zábava čo? tak prečo si potom neostala tam?” opýtal sa podráždene.
„No tak prestaňte! Teraz nepotrebujeme, aby ste sa tu pohádali.” prerušil ich malú výmenu názorov Sam, ktorý tam väčšinu času len sedel a zdržal sa akýchkoľvek komentárov.
„Veď ja nič nerobím.” zatvárila sa urazene Ruby. „Len som sa snažila trochu rozveseliť nášho okrídleného priateľa, ale vidím, že to asi nebude také jednoduché, ak nie rovno nemožné.”
„Jedno nechápem Ruby, pri tom všetkom čo sa deje, ako môžeš mať takú dobrú náladu?”
poznamenal Sam.
„Ja sa len snažím nenerváčiť ako vy dvaja.”
„Ako mám byť pokojný? Veď ide predsa o tvoj život a o naše dieťa?”
„Nič sa nestane, Castiel predsa sľúbil, že neublíži mne ani dieťaťu. Ty mu neveríš?”
„O to nejde, že by som neveril. Len mám strach.”
„Pokiaľ všetko pôjde podľa plánu, všetko dobre dopadne. Budete môcť byť spolu a vychovať vaše dieťa. Len Ruby sa bude musieť stále ukývať, pretože ak niekto zistí, že žije dostaneme sa všetci do veľkých problémov." dodal Cas, aj keď tam inak, keď už všetko vysvetlil, inak len ticho stál opretý o stenu. Už nepovedal ani slovo, aby sa zase nezačal hádať z Ruby.
„Áno hlavne ty. Takže ti ďakujem, že to pre nás robíš. Síce ani neviem prečo." poznamenal Sam.
„Ty a Dean ste jediný priatelia, ktorých tu na Zemi mám, takže keby niečo vždy rád pomôžem. A Ruby nám svojho času dosť pomohla, síce to ostatní tak nevidia, takže je to dlhujem." vysvetlil svoje konanie Castiel. Potom sa na chvíľu odmlčal a neskôr prehovoril ale už na inú tému.
„Pri tom všetko čo sa tu deje, nemal som čas pozisťovať niečo o tom tvojom probléme Sam. Keď sa toto skončí, sľubujem, že zistím čo sa dá robiť."
„Vďaka Cas. Ale myslím, že už to nebude treba."
„Akože nie?"
„Jeden Bobbyho priateľ mu povedal, že mám nosiť tento náramok vraj je z posvätného kovu a zablokuje to všetky moje schopnosti. Zdá sa, že to funguje pretože, odkedy ho mám, nemal som žiadne problémy ako predtým." vysvetlil Sam zatiaľ čo si vyhrnul rukáv a ukázal anjelovi náramok.
Cas si len ticho prezrel náramok a potom povedal.
„No vyzerá to, že by to mohlo fungovať. Posvätný kov je silné, ako to povedať kúzlo takže, by nemalo nechať nič démonské nechať prejsť na povrch. Len si ho nesmieš dať dole, lebo ktovie čo by sa stalo."
„To je úžasné, že sa problém vyriešil, ale čo ja? Ja neviem neublíži mi to keď sa ho náhodou dotknem?" opýtala sa Ruby, očividne mala ako démonka problém z vecami, ktoré boli vysvätené alebo nejakým spôsobom posvätné.
„Ja neviem môžeš to skúsiť." odpovedal Cas s trošku sarkastickým podtónom.
„Ale čo niekto, predsa len vie povedať vtip. kto by to povedal." znovu ho podpichla Ruby.
„Nie vážne. Môžeš to skúsiť. Inak nezistíme čo to spraví." povedal Cas teraz už vážnym tónom, takže to vyzeralo, že to naozaj myslí vážne a nežartuje.
„Nie vďaka, radšej nie."
„Ale nemalo by ti to ublížiť, teda nie keď s tým prídeš len náhodou do kontaktu." dopovedal Cas a zapozeral do prázdna a chvíľu ostal ticho, až potom prehovoril.
„Idem sa trochu prejsť po okolí a zistiť ako to vyzerá. Ostaňte tu a tvárte sa ako by sa nič nedialo.” Len čo dokončil vetu už ho nebolo.
„áno, to sa povie, akoby sa nič nedialo. Keď sa tu každú chvíľu môže objaviť celá anjelská armáda." zašomral Sam viac menej len tak pre seba.
„Len pokoj Sam, určite to dobre dopadne. Trochu sa uvoľni." povedala mu Ruby zvodným tónom, a nežne ho pohladkala po tvári.
„Teraz nie Ruby. Skutočne sa na to necítim." odmietol Sam, chytil jej ruku a dal si ju preč z tváre.
„No dobre ako chceš, chcela som ťa trochu rozptýliť. Ale ak sa ti to viac páči, môžeme tu len tak sedieť a čakať." odpovedala Ruby urazene si prekrížila ruky a už viac neprehovoril rovnako ani Sam, len tam tak sedeli a čakali čo sa bude diať.

„Tak som tu Cas." prihovorila sa Alex anjelovi, keď za mu objavila za chrbtom, zdalo sa že bez toho aby si to všimol, lebo keď sa mu prihovorila tak sa trochu mykol.
„Nemôžeš takto... vyľakala si ma." napomenul ju trochu nahnevaným hlasom.
„Ale čo, aj anjeli sa boja? to som nevedela." doberala si ho Alex.
„Tak predstav si, že ja sa." odpovedal stále podráždene Cas.
„Si nervózny. Je toho na teba asi priveľa, braček."
„Tak zrazu som ti brat?"
„Vždy si bol. Trochu mi trvalo, kým som to prijala vzhľadom na to za akých okolností sme sa stretli, ale si môj brat. Či nie?"
„Áno som tvoj brat. Síce teoreticky som tvoj strýko." opravil ju Castiel.
„Nate vždy vravel, že ste viac moji bratia, ale to je teraz jedno."
„Trvalo ti to nejako pridlho.” zmenil tému Cas aj keď hovoril stále rovnako podráždene.
„Áno viem, trochu sa to skomplikovalo. Ale Nateovi som to povedala, takže by malo byť všetko podľa plánu" vysvetlila stručne Alex. Nemala náladu práve vtedy rozoberať detaily toho čo sa stalo.
„A je v všetko v poriadku , s tvojim chránencom?" opýtal sa Castiel, viac menej len zo slušnosti pretože, obyčajne sa nezvykol zaujímať o to čo Alex robila. To bola Nathanielova úloha a on mal na starosti iné veci.
„S Deanom? áno v najlepšom poriadku."
"Bola si za Deanom?"
Alex prikývla.
„To si ma tam nechala stáť a všetko nechala tak, aby si letela za svojim milovaným?” vybehol na ňu Cas znova nahnevane. Nikdy jej neprestal vyčítať jej city k Deanovi. Už odkedy sa pre ním preriekla. Akoby lásku považoval za hriech. Ale on bol anjel nemohla od neho čakať, že by to pochopil
„Nemiešam svoje city s prácou Cas. Šla som tam lebo išlo o život! Jasné?" vyštekla na neho. Potom sa na chvíľu zamyslela a opýtala sa ho.
„Počuj čo je to dnes s tebou? Takéhoto som ťa ešte nevidela. vždy si taký vážny a povedala by som, že až prehnane pokojný.”
„Možno máš pravdu a skutočne je to na mňa priveľa.” priznal Cas.
„Nuž sám si sa na to dal, nikto ťa o pomoc nežiadal.”
„Ja viem.”
„Tak a ako to ide?”
„Podľa plánu, Sam je z Ruby v tom dome čo som ti hovoril ja idem za bratmi. pridám sa k nim akoby nič. Budeš tam aj ty?”
„Nie, nemyslím, že je to dobrý nápad vzhľadom na to, že som Nateovi povedala, že mu poviem kde je Ruby a viac ma to nezaujíma. Idem domov potom mi daj vedieť ako to dopadlo.” odpovedala mu Alex. Síce bola zvedavá čo sa tam bude diať ale nechcela sa pliesť niekam kam nepatrí. Toto bola záležitosť pravých anjelov. Vojakov. Nie jej. Ktorej úlohou bolo chrániť, nie bojovať. Bola by zbudila príliš pozornosti, keby tam bola. Hlavne po tom čo tvrdila, že ju to nezaujíma, a čo bude z Ruby je jej úplne jedno.
„Tak dobre.” súhlasil Castiel. Alex už čakala, že odtiaľ hneď zmizne pretože, on sa nikdy nezvykol rozlúčiť, ale on ešte ostal.
„Čo sa vlastne stalo z Deanom?” opýtal sa.
„Myslela som, že vieš všetko.”
„Bol som zo Samom.” odpovedal Cas, ako vysvetlenie toho, že nemal čas zisťovať čo sa deje, keď bol zamestnaný niečím iným a mimo anjelského diania.
„Myslím, že sa to všetko aj tak dozvieš a teraz nemáme čas na vysvetľovanie.” odpovedala mu Alex a dodala „Tak teda držím palce.” Hneď nato zmizla.
Castiel tam ostal stáť sám na lúke neďaleko domu v ktorom sa ukrývala Ruby. Chvíľu len zamyslene pozeral do tmy, síce pre neho tma nebola, keďže anjeli videla aj v tme a potom tiež zmizol.

Najbližšiu hodinu sa nič neudialo. Sam a Ruby stále len sedeli pri stole jeden vedľa druhého. Ruby sa ešte pár krát pokúsila Samovi prihovoriť a nejako ho upokojiť, ale bez úspechu. Sam bol celý večer a rovnako celú noc úplne bez nálady, tak to nakoniec vzdala.
„Sú tu.” prehovorila po dlhšej dobe ticha.
„Si si tým istá?” opýtal sa Sam, ktorý okamžite spozornel, keď začul tie slová.
„áno som. Keď sú nablízku anjeli, cítim to. Je to ako... no ani neviem, je to skrátka dosť nepríjemný pocit, ver mi sú tu.”
„čo budeme robiť?” okamžite začal panikáriť Sam.
„Nič, necháme to na nich. Castiel povedal, že sa máme tváriť, akože nič nevieme.”
odpovedala mu Ruby, snažiac sa ho upokojiť, aby neurobil nejakú hlúposť, ktorou by všetko pokazil.
„No dobre ja len....” Sam zastal uprostred vety, pretože ho prerušil hlas prichádzajúci z vonka. pravdepodobne jedného z anjelov.
„Vieme, že ste tam, tak radšej vyjdite, lebo to môže byť ešte horšie.” vyhrážal sa. Rozhodne ani trochu neznel ako anjel, pomyslel si Sam. Síce ho to neprekvapovalo. Skutočných anjelov a nie tých dobrých z nedeľnej školy, už nejakú tú chvíľu poznal.
„No čo stojíš, ideme nie? to aby nás vyhodili do povetria aj z domom, alebo čokoľvek myslel tým, že to bude horšie, v pláne nebolo.” zažartovala Ruby.
„Idem, ale určite mu môžeme veriť?” rozmýšľal stále Sam.
„Ako tak vidím v tejto chvíli nemáme inú možnosť. Castiel je naša jediná šanca, tak pod už.” naliehala Ruby a potiahla ho za ruku smerom ku dverám potom otvorila a vyšla ako prvá.
„Už som tu, majte trochu trpezlivosti.” prihovorila sa im Ruby jej typickým provokačným spôsobom. Potom odvážne vykročila s nim a prezrela si skupinku anjelov čo tam stála, všetkých ich pohľadom premerala a hľadala medzi nimi Castiela, tak ako sľúbil, že tam bude.
„Teda, musím povedať, že som polichotená, to všetci ste prišli len kvôli mne?” podpichovala ich aj naďalej.
„Vieš dobre, prečo sme tu tak si nechaj tie zbytočné reči.” prehovoril znovu anjel, ktorí stál vpredu, pravdepodobne ich veliteľ.
„áno viem, že ma chcete zabiť, ale prečo by sme si nemohli predtým trochu pokecať v mene starých časov. Viete napriek všetkému vás rada zase vidím. Teda niektorých vás vidím prvý krát, ale z niektorými som už mala tú česť. Napríklad ty.” ukázala smerom ku Castielovi.
„Musím povedal, že si bol môj najobľúbenejší. Vždy taký vážny a poslušný. Ako sa to voláš, mal si také zvláštne meno.... Áno už viem Castiel. Rada ta opäť vidím Castiel.” provokovala ho z úsmevom
„Ja nemôžem povedať to isté Ruby. Vždy si bola len klamárska potvora, takže nemôžem povedať, že som rád, že ťa vidím. Najviac môžem povedať, že som rád, že je to naposledy.” prihovoril sa jej Castiel, snažiac sa tváriť čo najdôveryhodnejšie pred svojimi bratmi, síce klamanie nebolo jeho silnou stránku, vlastne to nikdy predtým ani neurobil. Pohol rukou a Ruby odhodil naspať k domu, práve keď sa Sam odvážil vyjsť von, aby videl čo sa deje. Okamžite pribehol k nej a chcel jej pomôcť stať.
„Nechaj ma Sam, toto zvládnem sama.” odstrčila ho Ruby. Keď chcela vstať Castiel sa nečakane objavil pri nej a silno ju pritlačil k stene.
„Bude lepšie ak sa nebudeš brániť” povedal jej a potom jej položil ruku na čelo, tak ako keď anjeli zabíjali démonov. Ruby mu však stihla zobrať dýku a chladne mu povedala.
„Nebudeš to mať také ľahké, anjelik.”
„Čo tým chceš urobiť? myslíš, že mi dokážeš ublížiť?” vysmieval sa jej Castiel
„No za pokus nič nedám.”
„No tak to skús, ale radím ti rýchlo.” odpovedal jej Castiel a zrazu držal v ruke druhú dýku a bez váhania Ruby bodol. Nasledoval záblesk a hneď na to sa Ruby zviezla k zemi.
Sam zúfalo vykríkol jej meno a okamžite sa rozbehol za ňou. Zdvihol ju zo zeme a objal ju. Potom zdvihol hlavu a z nenávisťou sa pozrel na Castiela, ktorý stále stál pred ním a vyčítavo sa opýtal
„Cas, ako si mohol? myslel som, že si môj priateľ."
„Mrzí ma to Sam, ale priateľstvo s človekom, veľmi nezaváži proti príkazom z hora.” odpovedal mu Cas a potom zmizol, hneď na to aj ostatní anjeli.
„No dobre len si zmizni! veď čo iné od vás čakať?! všetci ste len banda debilov!” kričal za nimi nahnevane zatiaľ čo stále objímal Ruby, ktorá naozaj pôsobila ako mŕtva. Všetko to vyzeralo tak dôveryhodne, že Sam dokonca na chvíli aj uveril, že je mŕtva, a že ich Castiel zradil. Nevedel si predstaviť, čo by v takej situácii robil. Keby bola navždy preč ona aj dieťa, ktoré síce nikdy nemal v pláne mať, ale uvedomil si, ako ho veľmi chce.
„Mohol by si prestať s tou melodrámou? už sú všetci preč.” prerušila jeho úvahy Ruby keď zrazu otvorila oči.
„Ja myslel som si... Vyzeralo to tak reálne.” Prehovoril Sam prekvapene, ale zároveň z úľavou.
„To bol plán. Keby to nevyzeralo reálne, neuverili by tomu.” odpovedala mu Ruby zatiaľ čo sa zo Samom dvíhali za zeme.
„Ale vyzeralo, to že ťa naozaj bodol a to svetlo.”
„Nejaký anjelsky trik, Castiel je v tom dobrý.”
„Myslíš, že mu to uverili?”
„To neviem, ale keby nie len tak by neodišli. Ale naisto to asi budeme vedieť, až keď sa znova stretneme s Castielom.”
„No dobre, dúfam že sa čoskoro ukáže." súhlasil Sam. Nervózne poobzeral okolo a potom pozrel znova na Ruby.
„Poďme odtiaľto nemyslím, že je dobrý nápad ostávať.”
„Nezdá sa mi, že by sa sem plánovali vrátiť, ale ak potom budeš pokojnejší tak poďme.” súhlasila Ruby.
„Ale kde pôjdeš teraz?”
„O to sa netráp, viem ešte o pár miestach kde by som mohla ísť a ostať tam pár mesiacov. Teraz bude jednoduchšie sa ukryť, keď anjeli ma už nebudú hľadať.”

Alex sa zobudila na závan vzduchu v izbe. Okamžite sa strhla, otvorila oči a posadila sa na posteli. Keď sa v pološere lepšie po izbe poobzerala uvidela ho. Stál pri okne tak ako vždy vo svojom dlho kabáte a tváril sa veľmi vážne.
„Castiel toto mi nerob, zobudil si ma.” prihovorila sa mu trochu nahnevane a načiahla sa k nočnej lampe aby rozsvietila.
„Prepáč ja... občas zabúdam, že potrebuješ aj spať.”
„Pravdaže potrebujem spať, som spolovice človek, Cas.” Odpovedala mu Alex z úsmevom. Potom keď sa trochu zorientovala opýtala sa
„Koľko je hodín?”
Castiel ukázal na hodiny stojace na nočnom stolíku. Ukazovali niečo po šiestej ráno. To by už mohla aj vstať. Síce keď sa to tak vezme, ani veľa nespala. Ľahla si až neskoro po polnoci. Ale na druhej strane ona nepotrebovala spať veľa, stačilo jej len pár hodín a bola oddýchnutá. Anjeli nespia a aj keď ona spala, tak asi pre tú anjelsku časť nepotrebovala spať tak dlho, ako ostatní ľudia.
„No dobre, dobre, už som hore.” odpovedala mu a postavila sa z postele. Mala oblečené len tričko v ktorom zvykla spávať a staré kraťasy, ale pred ním sa nemusela cítil, trápne. Bol to anjel a navyše jej brat. Prešla k skrini a začala niečo hľadať pritom sa opýtala.
„Prečo si tu? stalo sa niečo?”
„Nie, ale povedala si, že ti mám dať vedieť ako to dopadlo.” odpovedal jej Cas zatiaľ čo sa ju snažil nesledovať. Síce stále ho prekvapovalo, že sa správala ako človek. On ju nikdy nebral, ako človeka, skôr ako anjela, ale musel uznať, že čiastočne patrila do oboch svetov. Alex skončila z prehrabávaním sa skrini a potom odišla do kúpeľne odkiaľ o pár minút vyšla už oblečená ako obyčajne. V modrej blúzke a džínsoch. Castiel stále čakal pri okne, ani sa nepohol.
„A môžeš tu hovoriť či, radšej pôjdeme na nejaké bezpečnejšie miesto?" opýtala sa ho.
„Čo? .. nie, myslím, že tu je to bezpečné." odpovedal jej Cas akoby ho vytrhla, zo zamyslenia. Nech už myslel na čokoľvek. Alex si nevedela predstaviť, na čo asi tak anjeli myslia, alebo o čom bežne uvažujú.
„Tak tak teda hovor." navrhla mu a tiež sa oprela o okno vedľa neho. Zvykla pri tom okne stáť a pozerať sa na mesto. Pravdaže keď na to mala čas, pretože, v tom byte, ktorý jej pred rokmi zohnal Nate, keď sa rozhodla, žiť v spojených štátoch, keďže väčšinu chránencov mala práve tam, netrávila veľa času.
„Všetko dopadlo ako malo. Pre všetkých je Ruby mŕtva" odpovedal jej Cas stručne.
„Aha, to som rada, že všetko vyšlo podľa v plánu. Takže bratia sú spokojní?"
„Vieš Alex, tým sa zasa všetko nevyriešilo, stále je tu veľa iných problémov.”
„O tom mi hovor. tiež ich mám akurát dosť.” vzdychla si Alex.
„Prečo? čo sa deje?” opýtal sa Cas. Alex až prekvapovalo, že o ňu prejavuje taký záujem. Veď za ten čas čo sa poznali neboli práve najlepší priatelia. Vždy sa k nej správal odmerane ako aj ona k nemu.
„Ide o Deana, teda o Winchesterovcov.”
„Včera si hovorila, že je v poriadku.” nechápal Castiel.
„Veď je. Ale už vie o mne celú pravdu. Myslím, že to nevzal práve najlepšie a navyše chce aby sa dozvedeli aj Sam a Bobby.”
„Vie o tom Nathaniel?”
„áno, včera som s ním aj o tom hovorila.”
„Ale keď to už Dean vie. Nemáš dôvod to ďalej tajiť. Jednoducho im to povedz.”
„Vďaka Cas. To nie je také ľahké. Bez urážky, ale anjel, ktorí nemá z ľuďmi veľa skúseností a nevie ako to medzi nimi chodí, mi asi veľmi neporadí.”
„áno je pravda. Nemôžem ti radiť v ľudských záležitostiach.” odpovedal Cas takým tónom, že nevedela či sa urazil, alebo nie.
„Ja im to nejako poviem. Netráp sa tým.” odpovedala mu.
„No dobre ja už musím isť.”
„Pravdaže, tiež máš svoje povinnosti. Len choď.” súhlasila Alex „A rada som sa s tebou porozprávala, aspoň raz bez hádok.” dodala a usmiala sa. Castiel len prikývol bez toho, aby sa aspoň pokúsil opätovať jej úsmev, však prečo by aj, on sa nikdy neusmial, tak ako ani žiadny anjel, ktorého Alex dovtedy stretla, a potom zmizol.

Keď sa Alex konečne odhodlala ísť za Winchesterovcami, bolo už po ôsmej. Tento krát nevošla prednými dverami ani neklopala. Bobby jej niekoľko krát povedal, že ona tak isto ako Dean a Sam tam môže prísť kedykoľvek, to teraz využila. Veď už nemalo zmysel skrývať svoje schopnosti. Aj tak sa všetko dozvedia. Prechádzala po chodbe a rozmýšľala, za kým isť ako za prvým. Dean pravdepodobne ešte spí. Aj keby nie, asi by k nej nebol práve najmilší. V tej chvíli by jej padlo najlepšie porozprávať sa z niekým, kto ju pochopí. Napríklad z Johnom. Ale skôr ako sa stihla rozhodnúť otvorili sa dvere a vošiel Sam. Vyzeral prekvapene, keď ju uvidel.
„Alex čo tu robíš takto skoro?"
„Len teraz som prišla a ako vidím aj ty." prihovorila sa mu.
„áno, bol som s Ruby, pomáhal som jej zabývať sa v novom úkryte. Zdá sa, že to včera dopadlo dobre." odpovedal jej Sam. Ako sa tak na neho Alex pozerala, pôsobil spokojne a uvoľnenejšie ako v poslednej dobe. Posledné týždne boli pre neho obzvlášť ťažké, ale zdalo sa, že sa to aspoň čo sa jeho týkalo obrátilo k lepšiemu. Alex to tešilo kvôli nemu aj keď nevedela či je dobrý nápad teraz mu hovoriť pravdu. Pridávať mu ďalšie problémy , keď ich už mal akurát dosť. Ak by to bolo na nej asi by ešte počkala, ale potom by zasa nenašla správny okamih ktovie dokedy. A hlavne už to nebolo na nej. Ak to nepovie ona, Dean to urobí bez váhania.
„áno viem hovorila som s Casom." odpovedala mu.
„Kedy si s ním hovorila?" prekvapil sa Sam.
„Bol za mnou ráno."
„Tak predsa ste až taký dobrý priatelia?"
„Neviem či by som ho nazvala priateľom." odpovedala Alex pri pomyslení na to, aký bol vždy ich vzťah od začiatku raz sa hádali potom boli zadobre a potom dodala
„Ale poznáme sa už dosť dlho.”
„Ale odkiaľ sa s ním poznáš? veď si sa mu vždy vyhýbala." nechápal Sam „alebo je to jedna s tých veci o ktorých nechceš, alebo nemôžeš hovoriť?"
„Nie Sam, už nechcem žiadne tajnosti. Všetko ti vysvetlím, ale bola by som rada keby bol pri tom aj Bobby, tiež si to zaslúži vedieť."
„A čo Dean?"
„Ten to už vie. Hovorila som s ním o tom včera a myslím, že sa na mňa hnevá. Zaobídem sa aj bez jeho pripomienok.”
„No dobre pôjdem po Bobbyho o tomto čase už bude určite v knižnici.” súhlasil Sam.
„A ak stretneš Johna povedz aj jemu, myslím že by sa mi hodil aj niekto kto by ma podporil."
„No dobre. Poviem aj otcovi síce vôbec nechápem o čom hovoríš."
„Hneď sa všetko dozvieš." uistila ho Alex a potom Sam odišiel za Bobby a Alex zamierila do obývačky. Snažila sa ešte na rýchlo si zopakovať, čo im vlastne povedať, aj keď stále nemala vlastne nič pripravené. Po chvíli sa Sam vrátil aj s Bobby a Johnom. Alex sa uľavilo, že prišiel aj on. Aspoň tak bude niekto kto ju možno podporí.
„Sam hovoril, že chceš s nami hovoriť. Niečo sa deje Alex?" opýtal sa Bobby.
„Všetko je v poriadku. Ja len, len vám musím povedať niečo veľmi dôležité čo som vám roky tajila. Chcem aby ste vedeli, že to nie je nič, zlé a nikdy som vám nechcela ublížiť...”." začala vysvetľovať Alex ale vtedy ju prerušil Dean, ktorý sa objavil vo dverách.
„Prestaň sa vykrúcať a povedz to rovno. alebo mám ja?" Prihovoril sa jej nepríjemným tónom, z ktorého bolo poznať, že pravdu stále neprijal.
„Dean." povedala Alex potichu. Práve on bol práve v tej chvíli ten posledný koho tam chcela vidieť.
„Nie ja to poviem sama." odmietla Alex
„Tak teda ja čakám." odpovedal stále nepríjemne Dean
„Dean daj jej pokoj a nechaj ju hovoriť." napomenul ho John.
„No dobre ako chceš Dean tak na rovinu.” odpovedala Alex a venovala mu podobne nepríjemný pohľad akým on v poslednej dobe pozeral na ňu.
„Už som vám hovorila o svojej rodine. Teda, že som vyrastala len z mamou a otca som nikdy nepoznala. To aj vlastne aj pravda. Nikdy som sa s ním nestretla, ale už nejakú dobu viem kto to je, teda presnejšie kto bol."
„Nerozumiem. čo s tým má spoločné tvoj otec?" nechápal Sam
„To že Alexin otec nebol obyčajný človek. Teda vôbec to nebol človek. Bol to anjel." dopovedal za ňu Dean, ktorému došla trpezlivosť.
„Vďaka Dean. Pretože sama by som to nepovedala čo?” vybehla na neho Alex nahnevane.
„Nemám náladu na polhodinové predslovy o tvojej rodine.” nedal pokoj Dean.
„Dean mohol by si do nej už prestať zapárať? síce nechápem čo sa medzi vami stalo a ako si to zistil, ale ona za to nemôže. a neurobila nič zlé.” zastal sa jej John.
„Vďaka John, ja to zvládnem.” odpovedala mu Alex
„áno je to pravda. Môj otec bol anjel."
„Anjel? Ale to... to nie je možné. nikdy som nepočul o niečom takom.." uvažoval Sam.
„Keď sa na tým zamyslíš dáva to zmysel. Keď som si na Alex začal všímať niečo zvláštne, preštudoval som si pár kníh a skutočne sa v mnohých starých príbehoch píše. O anjeloch, väčšinou padlých, ktorý mali deti z ľuďmi. Oni potom boli väčšinou ľudia, ale mali schopnosti ako anjeli." vysvetlil John.
„Tiež som o tom už čítal ." potvrdil Bobby „Ale nikdy by mi nenapadlo, že sa to mohlo naozaj stať a v dnešnej dobe. A nikdy by mi nenapadlo, že ty..." zastavil sa uprostred vety a prísne sa pozrel na Alex.
„Ja viem. Chápem, že je to pre váš všetkých šok. A chápem aj to, ak sa hneváte, ale prosím nech už urobíte čokoľvek. Aj ak ma už nebudete nikdy chcieť vidieť. Nechajte ma to vysvetliť." žiadala ich Alex a Bobby aj zo Samom prikývli. Alex sa zdalo, že nevyzerali tak nahnevane ako Dean, ktorý na ňu od dverí stále len nepríjemne zazeral, tak dúfala, že ju dokážu pochopiť. V skratke im porozprávala to čo minulú noc Deanovi a potom jej neostalo nič iné ako dúfať, že jej to jedného dňa dokážu odpustiť, aj keď si uvedomovala, že to už nikdy nebude to také ako predtým.

wiki: fajn, že jsi napsala pokráčko, mě se to tedy líbilo. Dean je ale na Alex stále jako "pes", ale věřím, že se to mezi nimi urovná.

teda to je výborné pokračování .....tak Alex už to prozradila, ani mě nepřekvapuje, že to Dean vzal tak špatně, dalo se to čekat...no jsem zvědavá, jak se s tím dál bude vypořádávat....no a co Ruby a Sam....mnoho otázek ????
těším se na další části...

ospravedlnujem sa že mi to trvalo tentoraz tak dlho ale v poslednej dobe som nebola schopna nič napísať . z časti aj preto čo sa deje v súčasnosti v SN priliš ma to rozptýluje na to aby som bola schopná pisať poviedku zo 4. serie. a tiež som mala v poslednej dobe dost iných problemov a skrátka nie a nie to dokončit. no ale inspiraciu dostanem vzdy v najzvlastnejsej dobe tak sa mi to teraz v noci podarilo konečne dokončiť. v tomto diele sa viac menej nič nedeje a je písaný z pohladu Alex. ale v dalších častiach určite bude aj nejaka akcia.

25. časť

Dean sa pripravoval sa na ďalší prípad, sám. V poslednej dobe bol na všetko sám. Chvíľu uvažoval, že zavolá Samovi, aby šiel s ním, ale potom ten nápad zavrhol. Sam aj tak nebude chcieť, má predsa teraz iné priority, v prvom rade sa musí hrať na otecka. Zo začiatku sa Dean snažil udržať si dobrý vzťah z bratom tak ako mu to sľúbil, ale musel pripustiť, že sa odcudzili. Hlavne odkedy sa mu narodila dcéra. Sam bol posledné týždne skoro stále s ňou a Ruby. Možno by to nebolo tak keby Dean nebol taký tvrdohlavý, keby sa dokázal zmieriť s tým, že Sam má teraz aj inú rodinu. Keby dokázal byť pre tú malú strýkom. Ale nedokázal to. Nedokázal sa na ňu ani len pozrieť a preto Sam vzdal snahu presvedčiť ho, že jeho dcéra nie je zlo. Takže Samovi zavolať nemohol, alebo lepšie povedané nechcel. Ďalšia možnosť bola otec alebo Bobby. Oni by mu určite radi pomohli. Veď John sa vrátil k loveniu. Aj keď už nie zo svojimi synmi. Uznal, že sú už dospelí a dosť skúsení na to aby to zvládli sami. Však za posledné roky to dostatočne dokázali. Väčšinou lovil sám, občas z Bobbym a niekedy pomáhal Samovi a Deanovi. Ale už to bolo inak ako ich spoločné lovy pred rokmi, predtým všetkým. Nesnažil sa im rozkazovať, nechal ich rozhodovať samostatne. Obaja si museli uvedomiť, ako sa zmenil a už neloví z rovnakou vášňou ako predtým. Robil to len preto že, nič iné nevedel robiť a dobrých lovcov nebolo nikdy nebolo dosť. Bol však už miernejší a snažil sa vyhýbať násiliu ako sa len dalo. Práve preto sa Dean rozhodol nevolať ani jeho. Nechcel ho to lovenia zbytočne ťahať keď videl, že by najradšej skončil. Zvládne to aj sám. Už na niekoľkých prípadoch robil sám. Predtým aj teraz. Problém nebol v tom, by nezvládol loviť sám, ale v tom, že nezvládal byť stále len sám, prípadne z neznámymi ľuďmi s ktorými ako prichádzal do kontaktu počas vyšetrovania, alebo keď sa chcel rozptýliť a vybral sa do nejakého miestneho baru. Takéto známosti mu však nevynahradili rodinu. Tak či tak aspoň ho nový prípad aspoň privedie na iné myšlienky. Balil si veci do tašky zahĺbený do svojich myšlienok a vôbec nevnímal okolie. Ani si nevšimol, že nejakú chvíľku už nebol sám. Nevšimol si kedy tam Alex prišla. Ona dokázala objaviť úplne nepozorovane a takisto ona bola posledná, koho by čakal. Možnosť zavolať jej zavrhol hneď na začiatku. Za posledný rok odkedy sa dozvedel pravdu sa s Alex takmer nestretával, a už to vôbec nebolo tak ako predtým. Sam aj Bobby síce vzali pravdu o nej celkom dobre a John sa s tým zmieril už dávno predtým, ale Dean sa s tým nedokázal vyrovnať. Síce sa snažil tváriť, že je všetko poriadku, ale Alex cítila, že jej stále neodpustil. Takmer s ňou ani neprehovoril. Preto Alex s ním netrávila viac času, ako bolo nutné, aby sa uistila, že je v poriadku a aby tak splnila svoju úlohu. Keďže jeho správanie jej ubližovalo, radšej sa mu vyhla. Až keď sa dobalil, zavrel tašku a položil ju na posteľ, porozhliadol po izbe a Alex si všimol. Musel uznať, že ho aj trochu potešilo, že aspoň niekto o neho nestratil záujem. Aj keď je to vôbec nedal najavo, pretože na druhej strane ho jej príchod nahneval.
„Ako dlho si tu?” opýtal sa jej.
„Pár minút.” odpovedala mu Alex neprítomne. Stála tam opretá o okno a pozerala sa do zeme. Ani len nezdvihla hlavu aby sa na neho pozrela. Dean nahnevane vstal a pristúpil k nej.
„Ako si tu predstavuješ? Nemôžeš sa tu takto zjaviť, neviem čo to máte všetci za sprostý zvyk. Vy anjeli vôbec neviete čo je to súkromie!” rozkričal sa na ňu. Alex však nepovedala ani slovo na svoju obranu, ani len nezdvihla hlavu, tak Dean pokračoval.
„Začínam si myslieť, že bolo lepšie keď som nevedel kto si. Aspoň si si toto nemohla dovoliť!” kričal na ňu. Alex však stále nereagovala, čo ho ešte viac nahnevalo.
„Dopekla! Aspoň sa na mňa pozri!" vykríkol na ňu.
„No dobre tak prepáč! Nemôžem sa takto zjaviť, ako tomu hovoríš, len tak niekde vonku kde sú ľudia a videli by ma." prehovorila Alex trochu urazene a konečne zdvihla zrak zo zeme a pozrela sa mu do tváre. Ako očakávala uvidela v nej to čo očakávala a čo jej najviac ubližovalo. Hnev, možno až nenávisť. Preto sa predtým nechcela na neho pozrieť.
„Tak si mala prísť ako normálni ľudia bez anjelských trikov!" pokračoval vo výčitkách Dean. Alex sa vtedy nahnevala a zaujala obranný prístup. Pristúpila k nemu bližšie a pozrela sa mu do oči. Potom prehovorila tiež hlasnejšie ako zvyčajne.
„Ja nie som ako normálni ľudia Dean! Prečo by som sa trepala po schodoch na tretie poschodie keď nemusím?!"
„Ale čo panička je zrazu aká rozmaznaná!" poznamenal sarkasticky Dean.
„Vieš keby si si na toto zvykol, tiež si bol.” odpovedala Alex stručne. Dean na to už nič viac neodpovedal tak prehovorila znovu ona už trochu prísnejším tónom.
„Dokedy chceš byť ku mne takýto? Vieš, že mi tým dosť sťažuješ prácu?"
„Akú prácu?"
„Stále som tvoj strážny anjel a ako mám na teba dávať pozor, keď ma k sebe nepustíš?"
„Tak čo keby si šla hore, sedela tam na obláčiku a ochraňovala ma odtiaľ?!”
„Vieš dobre, že to tak nefunguje a že ja tam ani nemôžem ísť! Ale ak ti tak prekážam môžem zasa odísť. Vidím, že si v najlepšom poriadku a nechcem ťa obťažovať." odpovedala Alex urazene a už aj chcela zase odísť keď ju Dean v poslednej chvíli chytil za ruku a prehovoril.
„Nie ostaň, prosím ťa.”
„A prečo aby si mi zasa niečo vyčítal?" Nedala sa Alex a okamžite sa mu vytrhla, potom si však uvedomila čo povedal. On ju prosil aby ostala? prečo by to robil keď je k nej takýto? a uvedomila si aj tón akým to povedal. Už v ňom nebolo poznať hnev, ale naopak niečo úplne iné smútok či zúfalstvo. Dean rezignovane si znovu sadol na posteľ a teraz sa on zapozeral do zeme akoby nechcel aby ho videla.
„Už nechcem byť sám." prehovoril
Alex v tej chvíli úplne prešla všetka zlosť, čo pred chvíľou cítila. Sadla si k nemu a rukou mu zdvihla bradu aby sa na ňu pozrel. Keď sa mu pozrela do očí, mal taký smutný pohľad, aký ju vždy dokázal úplne odzbrojiť. Aj vtedy za starých čias. Okamžite si rozmyslela svoj odchod, aspoň na chvíľu. Nemôže ho predsa nechať takto. Ani ako jeho strážny anjel, ani ako človek... ako žena.
„A kde je Sam?" opýtala sa ho po chvíli.
„To nevieš? Trávi takmer všetok čas zo svojou novou rodinou."
„Ah áno z Ruby a ich malou." spomenula si Alex.
„Ako vieš že je to dievča? Myslel som, že sú mimo anjelsky radar." prekvapil sa Dean
„To sú, ale vieš Sam sa so mnou ešte rozpráva."
„Aj ja sa s tebou rozprávam."
„Tých pár slov čo si mi povedal za posledný rok, by som tak asi nerátala. A teraz sa so mnou bavíš len preto, že sa cítiš osamelý a náhodou som prišla."
„Neprišla si náhodou."
„Prečo myslíš?"
„Anjeli predsa nechodia, len tak na návštevu."
„Nie som len anjel. Dean poznáme sa celé roky. Stále ťa pokladám, za priateľa. Mrzí ma ak ty už nie.”
„Alex veľa sa toho zmenilo. Nemôžem ťa brať tak ako predtým keď to viem.”
„Áno viem asi sa s tým nikdy nezmieriš. Tak veľmi nás nenávidíš."
„Nie je pravda, že by som vás nenávidel."
„Oh nie? tak prečo si bol vždy taký nepríjemný ku Casovi a ku všetkým anjelom s ktorými si sa stretol? a odkedy vieš pravdu ku mne si presne taký ako k nim." vyčítala mu Alex ale Dean nepovedal ani slovo, ani aby to poprel, ani aby na ňu zase nejako zaútočil.
„No dobre teda nechajme to tak. Fakt by som sem radšej nebola chodila, keby som vedela, že budeš takýto." prehovorila Alex znova po chvíli. „radšej predsa len pôjdem."
„Nie Alex ostaň.” zastavil ju znovu Dean.
„Nemyslím, že to má nejaký význam.”
„Našiel som jeden prípad. Chcel som zavolať Sama, ale asi ho nechám nech je kde je. Tak možno, by si mohla ísť so mnou.” navrhol jej
„Chceš aby som s tebou išla na lov?” prekvapila sa Alex.
„Áno, bola si predsa lovkyňa. Alebo to už nerobíš?”
Alex pokrčila plecami
"Bez vás ani nie." odpovedala mu. Veď prečo by to robila? Nikdy nebola lovkyňa. Ak to robila bola to len súčasť jej krytia, ktoré už nepotrebuje, keď to všetci vedia. Už si ani nepamätala kedy bola naposledy na love, pretože to bolo ešte predtým. Keď ešte Dean nepoznal pravdu. Teraz ju žiadal aby išla s ním. Úplne ju tým zaskočil. Nečakala to, ani to, že by chcel tráviť čas v jej prítomnosti. Doteraz sa jej snažil čo najskôr zbaviť.
„Dobre ako chceš ja to zvládnem aj sám.” odpovedal Dean Alex síce priamo neodmietla ale on to bral ako nie.
„Nepovedala som, že nepôjdem."
"Chceš ísť?"
"Pôjdem, ale len ak nebudeš taký ako si v poslednej dobe. To nemienim znášať.”
„Budem sa snažiť.” prikývol Dean. Alex si síce nerobila nádeje, že s tou snahou sa ďaleko dostane, ale predsa len bola rada, že ju aspoň konečne znovu pustil k sebe. Možno by sa jej časom mohlo znovu podariť získať si jeho dôveru.
„No dobre tak kde to je?” zmenila rýchlo tému.
„V Indiane.”
„To je odtiaľto ďaleko.”
„Odkedy je to pre teba problém?" opýtal sa Dean znovu rovnakým provokačným tónom ako vždy keď narážal na to kto je.
„Pre mňa nie. Ale asi nebudeš chcieť, aby som ťa tam zobrala.”
„Nie, pôjdem autom.”
„Je to päť hodín cesty.”
„Mne to nevadí.”
„No dobre ako chceš." súhlasila Alex a usmiala sa. Pravdaže mu to nevadilo. Naopak o si dlhé cesty autom priam užíval. Chcela dodať niečo v tom zmysle, ale radšej ostala ticho. Nechcela aj ona začínať, tak radšej prehovorila na inú tému.
"Tak čo keby sme sa stretli tam? ešte si musím niečo vybaviť.” navrhla mu.
„Áno jasné. Pre teba by bolo priveľa sedieť päť hodín v aute.” zaútočil znova Dean. Akoby si skrátka nedokázal odpustiť tie poznámky. Alex si uvedomovala, že ak s ním pôjde, tomuto sa určite nevyhne a to ju odradzovalo viac ako tá päť hodinová cesta autom. To že by to bolo v takejto spoločnosti. Vedela si to živo predstaviť. Buď by bol celú cestu ticho, alebo by mal nejaké podobne poznámky a tomu by sa najradšej vyhla.
„Nikdy som nebola na dlhé cesty autom." vyhovorila sa.
„Nemôžem uveriť aká si iná.”
„Neuveríš ale, už aj keď som bola ešte malá a nevedela som kto som, neznášala som cestovanie." vysvetľovala Alex. A hovorila mu pravdu. Spomínala si ako neznášala keď musela niekam ďalej cestovať. Do školy chodila našťastie v neďalekom meste takže aspoň veľmi nemusela. A keby sa nepridala k anjelom. Keby nezískala schopnosť dostať sa kamkoľvek v priebehu pár sekúnd, asi by nikdy neopustila rodný kraj.
„Nemyslím len toto. Myslím celkovo. Mám pocit, že Alex, ktorú som roky poznal bola len postava, ktorú si predo mnou hrala.” odpovedal Dean trochu urazene.
„Áno, možno niečo s toho, ale nikdy som ti neklamala viac ako bolo nutné. Nehrala som pred tebou žiadne divadlo. Dean ty si ma skutočne poznal tak ako len málo kto. Teda moju ľudskú polovicu.”
"Tak či tak len tú polovicu, nikdy som nevedel kto skutočnosti si." skonštatoval Dean
"Ale to je už jedno. Pôjdem aby som tam do večera bol." odpovedal jej.
"Dobre, vybavím čo mám a prídem za tebou." súhlasila Alex a keď sa Dean otočil, Alex tam už nebola. Vzal si teda bundu a batoh s postele a odišiel z motelovej izby.

Alex vôbec nemala v to popoludnie nič dôležité na práci. To bola len výhovorka, aby nemusela s Deanom stráviť tých päť hodín v aute, pri tom aký k nej v poslednej dobe bol. Veď jeho poznámok a urážok si isto ešte užije aj tak dosť, ak s ním chce pracovať na prípade. Sama bola prekvapená, že jej to navrhol a ešte viac, že súhlasila. Ale v posledných dňoch bola situácia až príliš pokojná. Síce to Alex považovala len, za ticho pred búrkou, tak neprestávala byť ostražitá. V ten deň sa však vôbec nič nedialo a čo sa nestávalo veľmi často, Alex nemala čo robiť. Teda nič čo by jej Nate dal za úlohu. Od rána bola navštíviť niekoľkých svojich chránencov, len tak z nudy aby sa uistila, že sú v poriadku, síce keby neboli, isto by to bola cítila. Tak sa v to popoludnie dostala aj k Deanovi. A asi preto aj tak rýchlo prijala jeho ponuku. Skrátka už bola príliš znudená, a toto bola príležitosť dostať sa znova do diania. Veď pri lovoch z Winchesterovcami nikdy nebola nuda. Tiež to bola príležitosť znova sa priblížiť k Deanovi, možno teraz keď sa cíti tak osamelý, mohol by ju konečne pustiť bližšie. Keď Dean vyrazil na cestu, Alex zašla navštíviť Sama, pretože nepredpokladala, že Dean sa vôbec obťažoval dať mu vedieť, že odchádza alebo kam ide. Alex si za posledný rok práve zo Samom rozumela oveľa viac ako z Deanom a Sam bol na tom dosť podobne. Dean sa hneval na nich oboch len z rôznych dôvodov. Sam Alex nikdy nič nevyčítal ohľadom toho, že im tajila svoj pôvod a Alex mu zase nikdy nevyčítala, jeho vzťah z Ruby. Síce o nej občas mala pochybnosti, ale nikdy nič nepovedala, však aj tak jej podozrenia neboli nejako odôvodnené. Nedokázala jej veriť tak veľmi ako Sam, len preto, že bola démonka, a to by Sam mohol považovať za diskrimináciu alebo zaujatosť. Ale s tým aj tak nemohla nič urobiť anjeli sa z démonmi skrátka nikdy priateliť nebudú.
„čo tu robíš Alex?" prekvapil sa Sam, keď sa objavila v domčeku v ktorom z Ruby bývali. Sedel na pri kuchynskom stole zo svojou spiacou dcérkou na rukách a očividne bol myšlienkami niekde inde.
„Prišla som ti len povedať, že Dean odišiel, pretože si údajne našiel nejaký prípad v Indiane. Nemyslím si, že by sa obťažoval ti to povedať, ale mal by si to vedieť.” odpovedala mu.
„Mám tam ísť za ním?" opýtal sa Sam
„Nie, ostaň. Ja pôjdem."
„Ty? Ale veď... pri tom ako sa k tebe s poslednej dobe správal..."
„Áno viem, ale tak sám mi to navrhol a možno s tým už konečne prestane."
„Dobre, ale povedz mu nech sa mi aspoň ozve." Odpovedal Sam trochu nahnevane pri pomyslení na svojho brata.
„Poviem, ale neviem či to urobí, je strašne tvrdohlavý.” súhlasila Alex a sadla si na voľnú stoličku.
„Inak kde je Ruby?" opýtala sa po chvíli.
„šla niečo vybaviť. každú chvíľu by mala prísť." odpovedal jej.
Niečo vybaviť. Alex zaujalo ako to povedal. Bola si istá, že Sam nemá ani tušenia čo. Ani len netuší čo jeho žena robí keď nie je s ním. A ani nevyzeral, že by ho to trápilo. Alex nechápala ako môže byť taký pokojný a tak jej veriť. Taktiež nechápala ako mohol ich vzťah tak dlho vydržať ak funguje na takomto princípe, nech ju už Sam miluje akokoľvek. Chcela ohľadom toho niečo povedať, ale radšej si to nechala pre seba. Samov osobný život predsa vôbec nebola jej starosť, a nechcela aby vyznela, že Ruby z niečoho obviňuje, alebo, že sa pridala na Deanovu stranu. Zapozerala sa spiace dieťa v Samovom náručí. Vyzerala tak pokojne a nevinne. Musela uznať, že napriek všetkým obavám čo ohľadom nej bolo Sam má skutočne krásnu dcéru.
„To je Diana?" opýtala sa keďže si nebola celkom istá menom.
„áno. Diana."
„Prečo ste vybrali práve toto meno?"
„Chcel som aby sa volala po starej mame, ale pochopíš, že Deana by asi nebol najlepší nápad." vysvetlil Sam z úsmevom.
"No to teda nie." zasmiala sa Alex. "Takže si zmenil jedno písmeno to je zaujímavý nápad. Ale aj Diana je pekné meno."
"Deanovi sa stále nepáči."
"Tomu sa na nej nepáči nič." poznamenala Alex trochu nahnevane.
„Ale to je jeho problém, pretože podľa mňa je krásna Sam, vyzerá ako úplne normálne dieťa."
„A čo si čakala, že bude mať rohy ako nejaký čert alebo čo? aj ty vyzeráš ako obyčajný človek nevidím na tebe žiadne krídla či svätožiaru!" urazil sa.
„Prepáč, tak som to nemyslela." ospravedlňovala sa Alex. Až vtedy si uvedomila, že jej poznámka vyznela inak ako mala.
„Ja len, že anjeli sa jej tak báli, že sa ju snažili zabiť. Dean ju má stále za to najväčšie zlo, a pritom je to len obyčajné nevinné dieťa." dodala na objasnenie.
„A tak to aj zostane. urobím všetko preto aby som ju ochránil pred tým, čím som si musel prejsť ja. Aby ona nemusela bojovať zo zlom."
„Dúfam, ale bude to pre teba aj Ruby ťažké. Nezabudni, že je to predsa len polodémonka, a aj u mňa sa moja anjelská polovica začala sama od seba prejavovať od istého veku a nedokázala by som sa toho zbaviť.”
„Ale ty ani nemusíš, tvoje schopnosti sú pôvodom dobré a môžeš ich využiť na pomoc ľudom.”
„To áno. Vďaka Sam.”
„Za čo?”
„že ma chápeš a si ku mne celý čas taký milý. Neznenávidel si ma za to kto som, tak ako Dean."
„Nemyslím, že by ta nenávidel, len je tvrdohlavý. Mne tiež do dnes neodpustil, že mám dieťa z Ruby. Chápem ťa pretože viem aké to je byť iný a mať v sebe niečo nadprirodzené. Ale ty máš šťastie."
„Prečo myslíš že je to šťastie?" prekvapila sa Alex. Síce bolo rada, že sa pridala, z anjelom a svoje rozhodnutie neľutovala, ale nikdy to nebrala ako šťastie, že nie je ako ostatný ľudia a už vôbec nie zo začiatku keď začala mať zvláštne schopnosti a nechápala prečo. Vtedy to vôbec nepokladala, za šťastie. Naopak desilo ju to.
„Ja mám démonskú krv a vždy som s tým mal len problémy, vždy som musel bojovať preto aby som sa nestal zlom, ale u teba je to iné. Si s polovice anjel. Nemusíš sa báť že by si bola zlá."
„Ale aj tak nie som práve svätá. U mňa je to práve tá ľudská polovica čo ma niekedy ťahá k zlu.” zasmiala sa na jeho pripomienke Alex, a presne to by jej mohol každý kto ju poznal potvrdiť, že jej správanie sa len málokedy podobalo správaniu anjela.
„Ale nech sa stane čokoľvek, nikdy nedovolím aby bola Diana zlá to prisahám.” povedal odhodlane Sam, Alex mu už však nestihla nič povedať, pretože sa práve otvorili dvere.
„Teda netušila som, že budeme mať návštevu." ozvala sa Ruby od dverí.
"Ja som prišla len na chvíľku. vlastne som už na odchode." odpovedala Alex a rýchlo stala od stola, prítomnosť démonky jej vôbec nebola príjemná, a nechcela tam byť navyše tak odtiaľ chcela čo najskôr zmiznúť.
„Čo tu vlastne robíš? Nevideli sme sa hádam dva roky.” opýtala sa Ruby nie práve nadšene, že ju vidí. Očividne jej bolo rovnako nepríjemné byť s ňou v jednej miestnosti ako Alex.
„Áno nevideli. Ale dosť som o tebe počula.”
„Áno, aj ja o tebe. Sam mi to povedal. To kto v skutočnosti si.”
„Samozrejme. Zdá sa, že pred sebou nemáte žiadne tajnosti, aspoň zo Samovej strany.”Alex si nemohla odpustiť to spomenúť, síce sa snažila nekomentovať, že pred Samom toho určite veľa tajila.
„No ja som Samovi roky netajila kto som tak ako ty! Takže keď hovoríš o tajomstvách mala by si sa zamyslieť nad sebou.” nedala sa Ruby.
„No tak stačilo, nezačnite sa tu hádať, zobudíte malú.” prerušil ich začínajúcu výmenu názorov Sam.
„No dobre tak som anjel a čo? Preto sa zo mnou ešte nemusíš baviť takýmto tónom.” pokračovala Alex neberúc na vedomie Samove slová.
„Anjeli sa ma pokúšali zabiť, aj moju dcéru!”
„Áno, ale ja som s tým nič nemala. Ak som aj mala, tak len to, že som sa ti snažila, síce sama nechápem prečo! a nezabúdaj, že anjel bol aj ten kto ťa nakoniec zachránil!”
„Predsa len ja som démon a ty si anjel. Nečakaj že budeme priateľky.”
„To ani nechcem nebav obavy." zasmiala sa Alex. nečakala však na ďalšiu Rubynu poznámku a vrátila sa k pôvodnej myšlienke - čo najskôr sa odtiaľ dostať.
„Ako som povedala už som na odchode. Tak sa tu teda majte.” povedala im a namierila si to k dverám. Síce uvažovala nad tým prečo chce ísť dverami. Mohla odtiaľ dávno zmiznúť tak ako prišla vyhnúť sa tejto nepríjemnej situácii. To však nechcela to urobiť, pretože práve to sa jej na jej bratoch najmenej páčilo, keď zmizli bez jediného slova uprostred rozhovoru len aby sa niečomu vyhli.
„Alex počkaj.” skúšal ju zastaviť Sam.
„Nie, už naozaj musím ísť. Povedala som ti čo som chcela, tak tu nemám čo robiť.” nedala sa presvedčiť Alex a čo najrýchlejšie odišla z domu skôr ako by ešte niekto stihol niečo povedať.

O dve hodiny neskôr sa Alex sa objavila na sedadle spolujazdca vedľa Deana. Opäť bez upozornenia, aj keď tušila, že si zasa neopustí nejaké pripomienky ohľadom toho.
„Alex toto mi nerob, vyľakala si ma." Vyčítal jej hneď ako ju uvidel.
„Prepáč. Viem, že som sa tu nemala len tak zjaviť. Mala som ti najskôr zavolať." ospravedlňovala sa Alex.
„Nechaj tak. Ty sa už nezmeníš." odpovedal Dean, síce to určite neznamenalo, že mu to nebude vadiť, ak by to ešte v budúcnosti spravila.
„No asi nie.” usmiala sa Alex a potom rýchlo zmenila tému. „Sam ťa pozdravuje."
„Bola si s ním?" prekvapil sa Dean.
„áno, niekto mu musel dať vedieť, že si odišiel z mesta ak by ťa náhodou hľadal."
„Nemyslím, že by ho to zaujímalo."
„Ale áno zaujímalo. Nie je to on kto odišiel. To ty ho od seba odháňaš tým, že síce si to sľúbil nedokážeš prijať Ruby ani ich dcérku.” vyčítala mu Alex potom sa na chvíľu odmlčala a nakoniec sa opýtala
„Videl si ju už vôbec?"
„Nepotrebujem vidieť toho pankharta." odbil ju Dean z jasným odporom v hlase.
„Dean je to tvoja neter!"
„Je to démon!"
„Nie, to teda nie je! Je to len obyčajné dieťa. žiadny démon ani antikrist. A aby si vedel je to skutočne krásne dieťa! Keby si ju videl, pochopil by si, že nie je žiadne zlo" vyčítala mu Alex. Dean jej však neodpovedal namiesto toho prudko zabrzdil.
„Sme tu.” prehovoril nakoniec.
„Tak rýchlo?”
„Áno, tak rýchlo! Možno podľa teba keď si šla kratšou cestou!”
„Zasa začínaš?”
„Z ničím nezačínam. V tomto moteli sa ubytujeme teda aspoň ja, pretože, ty asi budeš spať doma v New Yorku ak sa nemýlim.”
„To ešte uvidím. Ak budeš takýto pôjdem tam rovno hneď.” urazila sa Alex, síce sa jej domov vôbec ísť nechcelo, ale radšej bude sama sedieť v tom byte a pozerať telku, ako celý večer počúvať Deanove narážky. Pomyslela si, že nie je až taká zúfalá alebo znudená aby bola na to odkázaná. Veď tento pokoj nemôže trvať dlho a skôr či neskôr sa isto niečo zomelie. Mala na starosti niekoľkých chránencov, a hocikedy ju môže niektorý z nich potrebovať.
„Neurážaj sa hneď, veď som nič také nepovedal.” bránil sa Dean. Alex však neodpovedala počkala kým vystúpil z auta a potom vystúpila aj ona, ešte nie pevne rozhodnutá či ostane alebo odíde.
„Idem sa ubytovať potom sa zájdeme niekam najesť a poviem ti čo som zistil o prípade." povedal jej. Alex však zase neodpovedala len prikývla.
„Teda, predpokladám, že aj ty jedávaš." dodal Dean z úsmevom
„áno jedávam Dean, stále som aj človek ak si zabudol." odpovedala podráždene Alex, ona už od neho brala každú poznámku o tom kto je ako urážku aj keď on to tak nemusel myslieť.
"Chod ja ťa tu počkám." navrhla mu.
„Dobre, a nieže mi niekam zmizneš." upozornil ju stále z úsmevom a zamieril do motela.
„Neboj sa to nemám v pláne." zakričala za nim Alex. Potom sa oprela o Impalu a čakala kým sa vráti. Čakala tak niekoľko minút. Stále sledujúc vchod motela. Dean mohol vyjsť každú chvíľu, ale stále nevychádzal. Stála tam a už sa jej to zdalo, že až priveľmi dlho. Nevedela presne ako bolo, ale všimla si, že za ten čas čo čakala sa zotmelo, síce na to bolo ešte skoro. Tiež bolo cítiť vo vzduchu, že sa ochladilo. Predtým bol horúci letný deň, teraz sa však priebehu krátkej doby až príliš ochladilo a vzduch bol vlhký. Niekde v diaľke zahrmelo. Žeby nejaké zlé znamenie? pomyslela si Alex. Nie, určite nie, zrejme len bude búrka. Len obyčajná letná búrka. Snažila sa upokojiť. Sama dnes rozmýšľala nad tým, že ten pokoj čo vládol v posledných dňoch, je len tichom pred búrkou. Ale určite nečakala, že to bude tak doslova. Myslela, skôr, že sa niečo stane. Ozvalo sa ďalšie zahrmenie tentoraz už bližšie. Alex sa obvykle búrok nebála. Naopak, mala ich rada. Už od mala sa jej zdalo, že je v nich niečo krásne. Vždy sa rada pozerala cez okno ako prší a ako blesky osvetľujú nočnú oblohu. To však bola iná doba. Vtedy bola len obyčajné dievča, len človek. Tie časy sú dávno preč. Vtedy bol svet pokojnejší. Dnes chýbalo len málo k apokalypse, aspoň jej bratia to neprestávali tvrdiť už takmer dva roky síce sa stále nič nestalo. Stále sa nemohla zbaviť nepríjemného pocitu, že sa niečo stane, alebo sa už deje. Po tele jej prešli zimomriavky, nevedela či to malo niečo spoločné z tým pocitom ktorého sa nedokázala zbaviť, alebo jej jednoducho začala byť zima, keďže mala len v tričko s krátkymi rukávmi a výrazne sa ochladilo. Nič iné ani nemala pri sebe, nemohla sa teda lepšie obliecť. Zima ju však trápila najmenej. Keby chcela mohla do minúty byť doma, prezliecť sa o byť späť skôr než sa Dean vráti. To však nechcela. Nebolo to dôležité. Teraz musí zistiť čo znamená ten nepokoj. Prečo ju tak vydesila obyčajná blížiaca sa búrka? Snažila sa zistiť, či by to nemohlo byť spojenie na niektorého z chránencov. Či ju niektorí z nich nepotrebuje. Ale musela uznať, že toto bolo niečo iné. Keď išlo o niekoho z nich jasne to cítila, aj to o koho ide. V každom prípade je to niečo temné. Najlepšie by bolo keby zašla za anjelmi opýtať sa čo sa deje. Ale mohla to byť len jej paranoja. Je predsa len z časti človek. Možno sa len bojí. Anjeli nepoznali strach ona však áno. Znova zahrmelo, tentoraz hlasnejšie ako predtým a potom sa spustil dážď. Alex sa pozrela na hodinky. Dean je už preč viac než pol hodinu, uvedomila si. Dážď rýchlo silnel tak sa rozhodla radšej ísť dnu a zistiť kde Dean toľko trčí. Hneď ako vošla na recepciu motela uvidela ho. Videla ako z jeho typickým úsmevom flirtuje z recepčnou, blondínkou asi v Alexinom veku. Alex v tom okamihu už necítila strach, naopak ho vystriedala zlosť, dalo by sa povedať, že žiarlivosť. Prečo Dean flirtuje z každou ženou, ktorá je aspoň trochu pekná a na ňu sa ani nepozrie? Nie je dosť pekná? Nie je jeho typ? Ale ako pozerala na recepčnú nechápala čo má ona a Alex nie. Obyčajná prefarbená blondína. Alex bola v postate tiež blondína, len jej vlasy boli trochu tmavšieho odtieňu, pretože si ich nikdy nezosvetľovala, ako väčšina dievčat. Bola spokojná z farbou, ktorú mala. Deanovi sa páčia blondíny, to jej bola jasné. Ale ona očividne nie. Žeby nebola dostatočne blond? Dosť! zastavila sa. Na čo to zrazu myslí? Pred chvíľou ju trápili oveľa dôležitejšie veci a teraz, teraz sa trápi preto, že sa nepáči nejakému chlapovi? sukničkárovi akým očividne Dean bol. To bolo v jej pozícii skutočne absurdné. Netúži byť predsa ďalšia na jeho zozname a o trvalom vzťahu ona nemohla uvažovať a už určite nie s ním. Napriek tomu ako ho sledovala stále sa v nej stupňovala zlosť. Nemohla to vydržať a šla k nemu.
„Neruším?” prihovorila sa mu prehnane pokojným tónom.
„Alex.” vyslovil jej meno Dean prekvapene. Akoby ju nečakal, akoby úplne zabudol, že tam vonku na neho čakala. Alex to neskutočne štvalo. Nemohla to však dať najavo. Dean si nemôže všimnúť ako žiarli.
„Čakala som ťa viac ako pol hodinu.” vyčítala mu
„Alex... ja...” začal sa vyhovárať Dean.
„Počkať, počkať. Kto je to Dean? tvoja priateľka?” prerušila ich recepčná.
„Nie, nie. My len...” začal vysvetľovať Dean. Alex ho však prerušila.
„Nemaj obavy. Sme len kolegovia.” vysvetlila zo sileným úsmevom
„a máme tu prácu ak dovolíš.” Odpovedala snažila sa Deana odviesť.
„Ah áno. Dean spomínal, že ste z FBI, že ste sem prišli niečo prešetriť.”
„Áno a presne preto už musíme isť.” naliehala Alex.
„No dobre teda.” odpovedala očividne sklamane. potom sa usmiala na Deana a pošepkala mu „Zavolaj mi.”
Dean jej úsmev opätoval a prikývol. Potom ho Alex chytila za ruku a odtiahla nabok.
„Neuveriteľné!” vyčítala mu.
„No tak čo sa deje? čo tak vyvádzaš?” nechápal Dean.
„Vieš čo sa deje? ak si chcel toto. Ak si tu chcel baliť recepčné, čašníčky alebo kohokoľvek nemal si ma ťahať zo sebou. Ja nie som Sam nebudem čakať v motelovej izbe kým sa pôjdeš niekam zabaviť! prišli sme sem pracovať.”
„Ale no tak nevrav mi, že žiarliš.” podpichoval ju Dean.
„Nebuď smiešny.” vyštekla na neho snažiac sa poprieť, že to bola pravda. Neskutočne žiarlila tak ako vždy keď ho videla zo ženou.
„Ide o to, že si sa šiel len prihlásiť a nechal si ma tam čakať viac než pol hodinu. a ak si si nevšimol medzitým aj začalo pršať, tak som prišla sem a čo vidím ty sa tu pokojne bavíš s tou ženskou!”
„No, dobre. Dobre ako chceš. Poďme.” Súhlasil Dean, keďže sa mu očividne nechcelo hádať.
„Kam chceš ísť? nepočul si čo ti hovorím? vonku sa spustila poriadna búrka!”
„To je jedno ja som už príšerne hladný. Vieš strávil som päť hodín v aute a vôbec nič nejedol.”
„áno, to muselo byť pre teba neskutočné utrpenie.” podpichla ho Alex pri pomyslení na jeho apetít.
„no dobre tak teda podme. a potom sa budeme venovať tomu prečo sme sem prišli.” súhlasila a spolu odišli z recepcie. Hneď na to sa Alex vrátil pôvodný pocit ktorý mala tam vonku. Znova ten nepokoj. Niečo sa musí diať, tým si bola istá. Ak ju to neprejde ešte dnes večer pôjde za Nateom. Ak sa niečo deje. On o tom musí vedieť.

wiki: Taková nádherná dlouhá část. Vůbec nevadí, že v ní pouze popisuješ pocity i takové vysvětlování patří k povídce.

tak za prvé - já jsem neskutečně ráda, že je tu pokračování, protože tato povídka je fakt super
a za druhé - tato část se mi opravdu líbí - takže Dean jde lovit s Alex a Sam už je taťka - zajímavá představa....

budu se moc těšit na další kousek

Dva týždne to stále opravujem a nie som spokojná tak asi ani nebudem, takže to už nechám a dám to sem. Dúfam že sa aj tak bude páčiť. dalšia časť bude ked bude pretože sama netušim ako to bude pokračovať

26.‭ ‬časť

‭„‬Dean to nemyslíš vážne tomu hovoríš prípad‭?" ‬prekvapila sa Alex keď si sadli v miestnej reštaurácii blízko motela a Dean je vysvetlil okolnosti prípadu,‭ ‬kvôli ktorému tam prišiel.
‭„‬Niekoľko miestnych toho ducha videlo.‭" ‬odpovedal Dean tváriac sa akoby šlo o vážny prípad.
‭„‬A ublížil hádam niekomu‭?"
„Nie.‭ ‬Podľa svedkov sa na nich len vyškieral.‭"
„A to je akože zločin‭? ‬chceš to vyšetrovať,‭ ‬pretože vystrašil pár ľudí‭? ‬možno‭ ‬sa len zabáva.‭" ‬trvala na svojom Alex.‭ ‬tentoraz sa už neudržala a začala sa smiať,‭ ‬už na tej predstave,‭ ‬že sa nejaký duch baví na tom,‭ ‬že sa vyškiera okoloidúcim ľudom.‭ ‬Celé jej to znelo len ako paródia nejakého hororu.
‭„‬Alex ak sa ti do toho nechce nemusíš do toho ísť som mnou.‭ ‬Kľukne môžeš isť domov alebo kamkoľvek chodíš.‭”‬ urazil sa Dean.
‭„‬Nevravím,‭ ‬že do toho‭ ‬nejdem.‭ ‬Len sa mi to nezdá ako poriadny prípad.‭ ‬To nikde nemajú nič poriadne‭? ‬Čo upíry, démoni alebo vlkolaci si vzali hádam voľno‭?"
„To neviem,‭ ‬ale nezistil som s nimi žiadne veľké problémy.‭ ‬Žiadna zvýšená démnoská aktivita.‭ ‬Nijaké upírske útoky teda aspoň zaznamenané a spln bude až asi o dva týždne.‭ ‬Toto bolo jediné čo som našiel.‭ ‬Uznávam,‭ ‬že to nie je nič,‭ ‬moc ale povedal som si že to stojí zato‭ ‬to prešetriť.‭"
"to je zvláštne.‭" ‬poznamenala Alex.
‭"‬čo‭?"
"že sa nič nedeje.‭"
"to je predsa dobre či nie‭?"
"Ja neviem,‭ ‬desí ma to.‭"
"Teba desí, že príšery nevychádzajú a neútočia na ľudí‭?" ‬zažartoval tentoraz Dean,‭ ‬ale Alex už tentoraz nebolo do smiechu.‭ ‬tá‭ ‬dobrá nálada ktorú mala keď jej Dean rozprával o prípade ju už prešiel a vystriedal ju zase ten istý nepokoj čo pociťovala už predtým.‭
"Viem,‭ ‬že je to zvláštne ale áno.‭”‬ odpovedala mu vážne a pokúsila sa mu vysvetliť čo sa podľa nej deje.
‭„‬Nie je to len toto čo si povedal ty.‭ ‬Aj ja som si všimla,‭ ‬že sa nič nedeje.‭ ‬Pozri,‭ ‬za poslednú dobu nemám vôbec žiadne správy od anjelov.‭ ‬Nate mi nedal žiadnu úlohu.‭ ‬Keby len to,‭ ‬posledný mesiac som ho ani nevidela,‭ ‬teda vôbec žiadneho anjela.‭ ‬A moji chránenci.‭ ‬Občas ich zájdem skontrolovať,‭ ‬ale všetci sú v poriadku.‭ ‬Neuveríš,‭ ‬ale začínam sa nudiť.‭"
"Len stále nechápem čo ťa na to tak desí,‭ ‬prečo si skrátka neužiješ voľno‭?"
"Nechápeš to Dean‭? ‬Anjeli stále hovoria o apokalypse,‭ ‬že už chýba tak málo pečatí napriek tomu sme‭ ‬prežili ďalší rok a nič sa nestalo.‭ ‬A teraz toto nemôžem si pomôcť pripadá mi to ako ticho pred búrkou.‭"
"Ak sa pozrieš z okna uvidíš,‭ ‬že tá búrka je už tu.‭" ‬zažartoval znova Dean,‭ ‬neopúšťala ho dobrá nálada,‭ ‬aj napriek tomu,‭ ‬že Alex hovorila vážne.
‭"‬Dean toto nie vtipné,‭ ‬ja sa tu snažím hovoriť vážne.‭" ‬napomenula ho.
‭"‬No dobre prepáč,‭ ‬ja to len nechápem.‭"
"Nemyslím búrku doslova.‭ ‬Ja len mám pocit,‭ ‬že sa niečo stane.‭ ‬Niečo zlé.‭ ‬Možno sa už aj deje,‭ ‬len my o tom nevieme.‭ ‬Nemôžem si pomôcť mám taký zvláštny pocit,‭ ‬zlú predtuchu.‭ ‬Akoby sa niečo malo stať.‭"
"je to jedna s tvojich schopnosti‭? ‬si aj veštica‭?" ‬opýtala sa Dean stále nie veľmi vážne.
‭"‬Pokiaľ viem nie.‭ ‬Toto sa mi ešte nestalo.‭"
"Ale zdá sa,‭ ‬že s tým nemôžeme nič robiť,‭ ‬len čakať čo s toho bude.‭"
"no asi áno,‭ ‬aj keď mohla by sa pokúsiť zistiť niečo od anjelov.‭ ‬Môžem ísť do toho domu a kričať na Natea až kým sa mu neuráči objaviť a vysvetliť mi čo sa to do pekla deje‭! ‬Som predsa jedna z nich nemôžu ma len tak zo všetkého vynechať‭!"
„No dobre,‭ ‬hlavne sa upokoj.‭ ‬To počká.‭" ‬napomenul ju Dean,‭ ‬keď si Alex ani nestihla uvedomiť,‭ ‬že pomyslenie na Natea ju zase len rozčúlilo a dosť zvýšila hlas až sa ľudia v reštaurácii začali obzerať.‭ ‬keď si to uvedomila cítila sa trápne a bola rada,‭ ‬že aspoň nepovedala‭ ‬nič čo by mohlo vyznieť zvláštne,‭ ‬keby to niekto začul.‭ ‬Nechcela vyznieť ako cvok čo sa rozprava z anjelmi.‭ ‬Deanovi už k tej téme nič nepovedala a rýchlo zmenila tému.
‭"‬Dobre tak čo teda preveríme ten prípad‭?‬"
“No tak‭ ‬keď teda chceš lebo nič zaujímavejšie asi nenájdeme.‭”

Keď odišli z reštaurácie rozhodli sa,‭ ‬že prípad nechajú na druhý deň pretože,‭ ‬Dean tvrdil,‭ ‬že je strašne unavený a už by nebol schopný ničoho.‭ ‬A tiež sa mu nechcelo naháňať ducha v búrke.‭ ‬Dohodli sa teda,‭ ‬že sa stretnú ráno.‭ ‬Alex pôvodne navrhovala o ôsmej ale Dean to nakoniec presunul na desiatu pretože,‭ ‬nebol na skoré vstávanie aj ked Alex toho veľa nenaspala.‭ ‬Na druhý deň plánovali ísť‭ ‬za údajnými‭ “‬obeťami‭”‬ a vypočuť si ich verziu toho čo sa v ten osudný večer stalo.‭ ‬Potom mali v pláne ich prezrieť aj tú ulicu,‭ ‬veď možno sa ten duch zjaví aj im.‭ ‬Rozlúčili sa pred motelom a Alex sa‭ ‬vrátila do svojho bytu.‭ ‬Ľahla si do postele ale dlho nemohla zaspať.‭ ‬Silná búrka ktorá bola v Indiane bola takisto aj v New Yorku a Alex ani netušila kde všade ešte. Rozptyľovalo ju hrmenie a blesky ktoré osvetľovali celú izbu.‭ ‬Búrka vôbec neprestala po celú noc a Alex neprešiel ten zvláštny pocit.‭ ‬Preto ani celú noc skoro nespala.‭ ‬Stále ju napadali všelijaké teórie,‭ ‬o tom čo sa môže diať.‭ ‬všelijaké šialené‭ ‬teórie,‭ ‬ktoré boli len‭ ‬výplodom jej možno neopodstatneného strachu.‭ ‬Možno mal Dean pravdu a ona len preháňa.‭ ‬Možno by si mala naozaj radšej užiť to,‭ ‬že sa nič nedeje.‭ ‬Pretože to‭ ‬nepotrvá dlho a tiež sa to‭ ‬nestáva často.‭ ‬Keď sa jej nad ránom podarilo zaspať aj tak sa zobudila už o siedmej a už nedokázala zaspať.‭ ‬Búrka už vtedy‭ ‬našťastie prestala a vonku už len trochu pršalo.‭ ‬Keď sa jej stále nedarilo pustiť z hlavy čo a deje,‭ ‬alebo‭ ‬skôr nedeje rozhodla sa sama niečo pozisťovať aspoň prostredníctvom internetu,‭ ‬kým pojde za Deanom.‭ ‬Jediné čo však po dvoch hodinách prechádzania‭ ‬rôznych stránok zistila bolo to‭ ‬isté čo jej povedal Dean,‭ ‬že sa naozaj nič‭ ‬nadprirodzené nedeje alebo ako si ona myslela,‭ ‬že to aspoň dobre skryté.‭ ‬Dalšia otázka teda bola prečo.‭ ‬Už sa jej minuli vysvetlenia a jediné riešenie videla u anjelov.
‭“‬Nate počuješ ma‭? ‬naozaj by mi pomohlo keby‭ ‬si prišiel.‭ ‬Nate no tak‭!”‬ vykríkla na prázdnu miestnosť ale bez odozvy.‭ ‬no dobre skúsime niekoho iného.‭ ‬pomyslela si.
‭“‬Cas‭ ‬môžeš prísť aspoň ty‭? ‬No tak ktokoľvek‭!”‬ kričala‭ ‬ďalej stále viac nehnevane.‭ ‬Stále bez odozvy.‭ ‬Je to možné‭? ‬oni ju ignorujú‭? ‬to sa ešte nestalo.‭ ‬Nate predsa prišiel vždy‭ ‬keď ho zavolala.‭ ‬Sľúbil jej to.‭ ‬Už keď s ním začala spolupracovať povedal jej,‭ ‬že ho može kedykoľvek zavolať a on príde a za celé tie roky to aj dodržiaval,‭ ‬pretože vedel,‭ ‬že Alex ho nikdy nebude volať ak to nebude skutočné dôležité,‭ ‬ale teraz nič.‭ ‬Už niekoľko týždňov nič.‭
“No dobre ako chcete‭! ‬Ak sa nikomu neuráči prísť kašlem na vás‭!”‬ vykríkla do‭ ‬prázdna naposledy a pozrela sa na hodinky.‭ ‬Bolo niečo po deviatej.‭ ‬Nič sa nestane‭ ‬keď pôjde za Deanom o hodinu skôr.‭ ‬Už si pospal dosť,‭ ‬teda ak vôbec spal.‭ ‬Alex nemala istotu či bol naozaj taký unavený ako jej tvrdil alebo či šiel‭ ‬hneď spať aj‭ ‬keď si radšej myslela,‭ ‬že áno.‭ ‬Snažila sa nemyslieť na recepčnú z toho motela,‭ ‬ktorá sa mu viditeľne páčila a takisto aj on jej.‭ ‬Radšej‭ ‬si myslela,‭ ‬že s ňou už nebol inak‭ ‬by sa neubránila žiarlivosti.‭ ‬Vzala‭ ‬si‭ ‬mobil,‭ ‬čo bola jediná vec čo pri sebe zvykla nosiť.‭ ‬Viac vecí nepotrebovala.‭ ‬Pretože sa podľa potreby mohla pre to čo potrebuje kedykoľvek vrátiť,‭ ‬takže nemusela zo sebou vláčiť kopu veci.‭ ‬Len mobil ak by jej volal niektorí‭ ‬z jej‭ ‬chránencov.‭ ‬Aj‭ ‬keď nepotrebovala telefón aby vedela kedy ju‭ ‬potrebujú a oni ani nevedeli kto je.‭ ‬Ale‭ ‬aj tak jej z času na čas niektorí zavolal,‭ ‬pretože ju brali za priateľku prípadne kolegyňu,‭ ‬záviselo od toho aký krycí príbeh pred nimi použila.‭ ‬Teda už bola pripravená odísť.‭ ‬Bola tak zahĺbená do svojich myšlienok,‭ ‬že si ani neuvedomila,‭ ‬že vyšla na chodbu.‭ ‬Hneď ako za‭ ‬sebou zavrela dvere sa však spamätala.‭ ‬To bola taká zamyslená,‭ ‬že ani nevie čo robí‭? ‬Kam chce ísť‭? ‬Veď Dean predsa nie je na druhej strane chodby‭ ‬ani niekde cez ulicu,‭ ‬dokonca ani nikde v New Yorku.‭ ‬Je odtiaľ kilometre ďaleko.‭ ‬Musí byť poriadne‭ ‬rozladená‭ ‬keď na to vôbec nepomyslela.‭ ‬Vrátila sa teda naspäť do bytu.‭ ‬Dávala sa si veľký pozor aby nepoužila svoje schopnosti niekde kde ju mohli‭ ‬vidieť aj‭ ‬keď na ten chodbe nikto nebol.‭ ‬Keď za sebou zavrela dvere,‭ ‬znova sa‭ ‬premiestnila do motela.‭ ‬Pre istotu urobila výnimku a len pred dvere Deanovej izby.‭ ‬Nemala predsa istotu či je sám a nechcela sa‭ ‬objaviť v nevhodnej situácii.‭ ‬Zaklopala teda na dvere.‭ ‬Nikto jej však neodpovedal.
‭“‬Dean to som ja môžem vojsť‭?”‬ opýtala sa stále bez odpovede.‭ “‬Dean no tak si tam‭?”‬
až vtedy sa otvorili dvere.
‭“‬Alex‭? ‬teda to je prekvapenie.‭ ‬odkedy chodíš dverami‭?”‬ opýtal sa prekvapene Dean.
‭“‬Veď si to predsa chcel nie‭?”
“áno,‭ ‬chcel.‭”
“a tiež som si nebola‭ ‬istá či si sám.‭”
“S kým by som bol‭?”
“Ja neviem,‭ ‬napríklad s tou recepčnou zo včera.‭”
“Som sám.‭ ‬Bol som v‭ ‬kúpeľni,‭ ‬preto som‭ ‬hneď neodpovedal.‭”‬ vysvetlil Dean a odstúpil‭ ‬od dverí aby jej uvoľnil cestu do izby.
‭“‬Tak sa už si pokojnejšia‭?”‬ opýtal sa jej potom.
‭“‬Pokojnejšia prečo‭?”‬ prekvapila sa Alex.
‭“‬Včera si bola dosť nervózna ako som si všimol.‭”
“Táto situácia ma znepokojuje nemôžem si pomôcť.‭”
“A zistila si niečo..‭ ‬od anjelov‭?”
“Snažila som sa.‭ ‬Volala som Natea,‭ ‬volala som Casa.‭ ‬Neodpovedali ani jeden.‭ ‬totálne ma ignorujú.‭”‬ odpovedala mu Alex zase nahnevane pri pomyslení na nich.
‭“‬Vitaj v klube.‭ ‬Mňa tiež ignorujú vždy‭ ‬keď ich volám.‭”‬ odpovedal Dean z úsmevom.
‭“‬Kedy ich ty voláš‭?”
“Volal som pár krát Casa,‭ ‬keď som potreboval s niečím pomôcť neodpovedal.‭ ‬Inak ako sa má‭? ‬nevidel som ho už rok.‭”
“Je v nebi,‭ ‬alebo tak niekde.‭ ‬Myslím,‭ ‬že mu dali nejakú inú misiu.‭ ‬Tiež som ho už dlho nevidela.‭”
“‬No super takže na anjelskú pomoc sa nemôžeme spoľahnúť.‭ ‬No čo už‭ ‬pomôžeme si sami.‭”‬ odpovedal Dean odhodlane.
‭“‬No len či budeme na to stačiť.‭”‬ začala skepticky Alex.‭ ‬Ona skrátka nemala Deanovo sebavedomie.‭ ‬Nedokázala veriť,‭ ‬že si poradí s čímkoľvek aj bez pomoci.
‭“‬No máme ešte jedného anjela.‭”‬ poznamenal Dean.‭ ‬Alex však vyzerala,‭ ‬že nechápe ktorého má na mysli.‭
“Myslím tým teba.‭”‬ dodal na vysvetlenie.
‭“‬Vďaka,‭ ‬že mi tak veríš Dean,‭ ‬ale‭ ‬nemyslím,‭ ‬že to bude stačiť.‭ ‬Som anjel len z polovice a pritom nemám ani z polovice takú moc ako‭ ‬ostatní riadni anjeli.‭”‬ vysvetľovala Alex.
‭“‬No čo už bude to musieť stačiť.‭ ‬Na tento prípad určite bude.‭”
“Tento prípad zvládneme aj bez nadprirodzených síl.‭ ‬Ak to je vôbec prípad.‭”‬ zasmiala sa Alex.‭ ‬„Ale tak‭ ‬môžeme ísť na to,‭ ‬ak si teda pripravený.‭”
“Len sa najprv naraňajkujem a potom‭ ‬môžeme.‭ ‬Mali by sme ísť za jedným starším manželským párom,‭ ‬ktorý toho ducha videl.‭”
“No len sa najedz.‭ ‬Keď budeš hladný nebude s tebou reč.‭”‬ podpichla ho Alex.

Niekedy pred poludním teda zašli za‭ ‬údajnými svedkami.‭ ‬Pri ich‭ ‬výsluchu však nastal problém a to,‭ ‬že šlo o‭ ‬kórejský pár a nehovorili dobre po anglicky,‭ ‬alebo lepšie povedané vôbec.‭ ‬Dean to s nimi teda veľmi rýchlo vzdal odviedol‭ ‬Alex kúsok nabok a povedal jej:
‭“‬Hovoria nejakou čudnou rečou.‭ ‬Myslím,‭ ‬že s nich nedostaneme čo videli.‭"
"Nechaj ma to skúsiť.‭" ‬navrhla mu Alex.
‭"‬nemyslím že by si mala úspech im nerozumie ani sám boh.‭"
"No anjel možno bude.‭" ‬usmiala sa Alex.‭ "‬skrátka ma to nechaj skúsiť.‭" ‬trvala na svojom Alex.‭ ‬Dean len nechápavo pokrčil plecami a Alex odišla za tými dvoma.
Potom len prekvapene sledoval ako sa s‭ ‬nimi plynule rozprávala tou ich čudnou rečou až kým sa po pár minútach nevrátila.
‭"‬Povedali,‭ ‬že‭ ‬keď prechádzali večer tou ulicou videli tam nejakého muža.‭ ‬Chvíľu na nich pozeral so šialeným úsmevom a potom len tak zmizol.‭ ‬Stále to znie veľmi zvláštne.‭" ‬oznámila mu Alex.
‭"‬Ty hovoríš tým...‭ ‬tým čokoľvek to je‭?‬" opýtal sa prekvapene Dean
"Je to kórejčina,‭ ‬a áno práve teraz áno.‭" ‬usmiala sa Alex
"Ale ako to‭?"
‬"To vieš,‭ ‬anjeli hovoria takým jazykom aký práve‭ ‬potrebujú aj túto schopnosť som po otcovi zdedila.‭"
"Chceš mi povedať,‭ ‬že hovoríš všetkými jazykmi‭?"
"‬Nie.‭ ‬Nie stále.‭"
"Nechápem.‭”
“Hovorím takým jazykom aký práve potrebujem,‭ ‬keď sa rozprávam s‭ ‬Kórejcami tak im rozumiem,‭ ‬inak by som toho po kórejsky len tak z fleku veľa nepovedala.‭ ‬Veď ani angličtina nie je môj pôvodný jazyk.‭" ‬vysvetľovala mu Alex
"Nie je‭? ‬ja...‭ ‬myslel som že...‭" ‬prekvapil sa Dean
"Som z‭ ‬Francúzka Dean.‭"
"To si nikdy nepovedala.‭ ‬Vedel som,‭ ‬že si z‭ ‬Európy,‭ ‬ale nikdy si nepovedala z ktorej‭ ‬krajiny.‭ ‬Ale aj tak to nechápem.‭ ‬Nehovoríš ako‭ ‬Francúzi,‭ ‬vôbec nemáš ich prízvuk.‭"
„Žijem tu asi sedem rokov a vieš ako anjel sa rýchlo prispôsobím okoliu.‭"
"Ale tvoje meno.‭ ‬Alex nie‭ ‬Francúzke meno.‭ ‬Alebo ani to nie je pravé‭?"
"Je to moje pravé meno a vôbec nie je iba americké.‭ ‬Meno Alexandra sa‭ ‬používa asi po celom svete.‭" ‬vysvetlila mu Alex
"Teda každý deň ma niečím prekvapíš.‭ ‬Akoby som ťa predtým ani nepoznal.‭”‬ dodal Dean stále prekvapene.
‭“‬Je toho veľa čo nevieš o mojej‭ ‬anjelskej časti ale ako človeka ma‭ ‬poznáš.‭”
“Ani tým si už nie som taký istý.‭ ‬Ani neviem tvoje pravé meno.‭”
“Hovorím ti je to moje pravé meno.‭”
“Myslím celé meno.‭ ‬Vždy sme ta poznali len ako Alex.‭ ‬Nikdy si nepovedala celé meno.‭”
“Volám sa Alex Parkerová.‭ ‬Stačí‭? ‬alebo chceš vidieť‭ ‬moje doklady‭?”‬ opýtala sa Alex už trochu urazene,‭ ‬že ju toľko vypočúva.‭ ‬No ale zase na druhej strane aspoň sa s ňou rozpráva,‭ ‬a po‭ ‬tom všetkom čo sa stalo je prirodzené,‭ ‬že bude mať otázky.‭ ‬Musela uznať,‭ ‬že mal pravdu.‭ ‬V podstate ju‭ ‬nepozná,‭ ‬keď si to tak vezme asi ju úplne‭ ‬nepozná vôbec nikto.‭ ‬Každému hovorí len to čo sa jej hodí.‭ ‬Dokonca o nej všetko nevie ani jej‭ ‬vlastná rodina.‭ ‬Aj tým nahovorila,‭ ‬že si našla obyčajnú prácu v‭ ‬Amerike,‭ ‬vôbec netušia čo robí naozaj.‭ ‬Ale s tým nič nenarobí,‭ ‬keď sa už raz rozhodla pre takýto život.‭ ‬Je to cena za to,‭ ‬že má nadprirodzený pôvod.
‭“‬Nie,‭ ‬netreba.‭ ‬Ale zasa to neznie veľmi‭ ‬Francúzky.‭”‬ znova pochyboval Dean.
‭“‬Dean neber to tak doslova.‭ ‬Narodila som sa vo‭ ‬Francúzku,‭ ‬aj moja mama,‭ ‬ale naša rodina tam nežila‭ ‬od začiatku.‭ ‬Pozri,‭ ‬nepoznám tak dobre svoj rodokmeň a nemyslím,‭ ‬že ty by si poznal celú Wichesterovskú históriu.‭”
“No dobre nechajme to.‭" ‬súhlasil nakoniec Dean a rýchlo prešiel na inú tému.
‭“‬Tak teda tu máme ešte‭ ‬ďalších štyroch svedkov čo toho‭ ‬šialeného ducha videli.‭ ‬Dúfajme,‭ ‬že tí už budú hovoriť po anglicky.‭”
“No ak nie tak aspoň budeme mať nejakú stopu.‭ ‬Ten duch rád‭ ‬straší cudzincov.‭”‬ zažartovala Alex.‭ ‬Ostatní štyria však už boli‭ ‬Američania.‭ ‬Rôzneho veku aj pohlavia takže o spojitosti čo by odhalila‭ ‬niečo o duchovi nič nesvedčilo.‭ ‬Zdalo sa,‭ ‬že len rád‭ ‬straší kohokoľvek kto ide okolo.‭ ‬Večer sa teda rozhodli‭ ‬ísť na tú ulici kde ho videli.‭ ‬Dean to tam prešiel EMF metrom,‭ ‬ale zo začiatku nemal žiadne známky aktivity duchov.‭ ‬až neskôr niečo zaznamenal a stopa viedla k starému pravdepodobne neobývanému domu na kraji tej ulici.‭ ‬Rozhodli sa teda tam isť pozrieť.‭ ‬Predtým však Dean šiel k‭ ‬Impale otvoril a kufor,‭ ‬aby si odtiaľ vzal zbrane,‭ ‬pre prípad keby sa niečo zomlelo.‭ ‬Keď si zobral brokovnicu a podal jednu aj Alex.
‭"‬čo s tým‭?‬.‭"
"Potrebuješ zbraň.‭"
"nie nepotrebujem.‭”‬ odmietla Alex.
‭"‬Predtým si predsa vždy mala pri sebe zbraň‭ ‬keď sme šli na lov.‭" ‬trval na svojom Dean
"To bolo predtým.‭ ‬Len ako súčasť krytia‭ ‬keď som nemohla otvorene použiť svoje schopnosti.‭" ‬vysvetlila Alex.
‭"‬Nemala by si to zasa tak preháňať čo‭ ‬keď to niekto uvidí‭?"
"no tak či tak by ma videl‭ ‬použiť nadprirodzene schopnosti proti nejakej nadprirodzenej bytosti to by bolo už jedno.‭”‬ zasmiala sa Alex ale potom povedala už vážnejšie.
‭“‬Pozri Dean,‭ ‬ja nemám rada zbrane.‭ ‬Som strážny anjel,‭ ‬som viac pacifista.‭ ‬nerada používam‭ ‬násilie,‭ ‬ja nedokážem nikomu ublížiť.‭"
"Veď tvoj otec nebol...‭"
"áno môj otec bol vojak.‭ ‬ale ja nie som ako on.‭ ‬prosím ťa nepripomínaj mi ho.‭"
"prepáč,‭ ‬ja som nechcel.‭"
"Nikdy pre‭ ‬mňa nebol otcom.‭" ‬povedala Alex nahnevane.‭ ‬Aj‭ ‬keď ani nevedela‭ ‬čo‭ ‬cítila viac hnev alebo smútok.‭ ‬Nikdy v živote jej otec nechýbal.‭ ‬Nechcela ho poznať.‭ ‬Keď sa dozvedela kto to bol naučila sa ho nenávidieť.‭ ‬Ale v poslednej dobe,‭ ‬sama nechápala prečo chýbal jej.‭ ‬Začínala túžiť po tom spoznať ho,‭ ‬alebo sa o ňom aspoň niečo viac dozvedieť,‭ ‬aj‭ ‬keď sa neodhodlala spýtať sa na neho.
‭"‬Možno preto,‭ ‬že ho poslali na zem skôr ako si sa narodila a bez všetkých spomienok.‭" ‬zastal sa ho Dean.
‭“‬Chceš sa ho zastávať‭?”‬ urazila sa Alex aj‭ ‬keď musela uznať,‭ ‬že na to je niečo pravdy zato že pri nej nikdy nebol on nemohol,‭ ‬ale napriek tomu k nemu stále cítila hnev.
‭“‬Aj tak to nemal urobiť.‭ ‬Vôbec som sa nemala narodiť.‭"
"Tak nehovor nebolo to až také zle.‭"
"čo‭?"
"že si sa narodila.‭ ‬myslím tým že pomáhaš ľudom,‭ ‬konáš dobro...‭"
"Ďakujem že to tak‭ ‬vidíš.‭" ‬odpovedala Alex prekvapene.‭ ‬Naozaj nečakala,‭ ‬že to on povie.‭ ‬Po tom ako sa‭ ‬k nej‭ ‬správal,‭ ‬aj‭ ‬keď je možné že je konečne začal‭ ‬odpúšťať.
‭"‬No tak teda podme zistiť čo sa deje v tom dome.‭" ‬typicky zmenil tému Dean a zavrel kufor auta a namieril si to k domu.‭ ‬Alex však zostala stáť a zapozerala sa smerom cez ulicu.‭
“Alex deje sa niečo‭?”‬ opýtal sa Dean,‭ ‬keď si všimol,‭ ‬že zastala a vrátil sa k nej.
‭“‬Čo ten tu robí‭?”‬ opýtala sa dosť neprítomne.
‭“‬Vidíš niekoho‭? ‬toho ducha.‭”
“Nie,‭ ‬toho ducha nie.‭ ‬Len jedného kolegu.‭”
“čože‭? ‬vôbec ti nerozumiem.‭”‬ nechápal Dean.‭
“Podme potom ti to vysvetlím.‭”‬ naliehala Alex chytila ho za ruku a odtiahla na druhú stranu ulice.‭ ‬Dean až potom uvidel muža‭ ‬ktorého o spomínala,‭ ‬vyzeral úplne obyčajne ako‭ ‬každý iný človek,‭ ‬ale Alex ho nazvala kolegom,‭ ‬je to teda anjel‭? ‬Dean musel uznať,‭ ‬že pôsobil inak ako anjeli ktorých doteraz stretol.
‭”‬Ahoj Nick,‭ ‬čo tu‭ ‬robíš deje a niečo‭?”‬ prihovorila sa Alex neznámemu.‭ ‬Nick‭? ‬to‭ ‬predsa vôbec neznelo ako meno anjela,‭ ‬Dean už vôbec nič nechápal.‭
“Povieš mi už čo sa deje‭?”‬ prerušil ich zvítanie‭ ‬.
‭“‬Ah áno prepáč.‭ ‬Dean toto je Nick môj bývalý chránenec.‭ ‬Nick,‭ ‬Dean môj súčasný chránenec.‭”‬ predstavila ich Alex.
‭”‬Teší ma Dean.‭”‬ odpovedal slušne Nick.
‭“‬Bývalý‭?”‬ nechápal Dean.
‭“‬áno,‭ ‬odkedy som zomrel,‭ ‬už ním nie som.‭”‬ Vysvetlil Nick tak pokojne,‭ ‬až Deana prekvapovalo ako môže niekto taký tónom hovoriť o vlastnej smrti.‭ ‬Síce už vôbec nechápal kto ten Nick je.
‭“‬Počkať vôbec nechápem.‭ ‬Akože zomrel‭? ‬nechápem ako‭ ‬môžeš byť mŕtvy,‭ ‬nevyzeráš ako duch.‭”
“Dean,‭ ‬pozri to je takto.‭ ‬Nick bol mojim chránencom a‭ ‬keď zomrel stal sa strážnym anjelom.‭ ‬Hovorila som ti,‭ ‬že‭ ‬chránim okrem iných aj budúcich strážnych anjelov.‭”‬ vysvetľovala Alex
‭“‬aha áno spomínam si.‭”‬ prikývol Dean
‭“‬No dobre,‭ ‬tak keď‭ ‬sme si to ujasnili.‭ ‬Nick,‭ ‬prečo si vlastne tu‭?”‬ prešla Alex priamo k téme.
‭“‬Myslím,‭ ‬že by sme si mali pohovoriť sami.‭”‬ navrhol Nick.
‭“‬Deanovi‭ ‬môžeš veriť vie o mne všetko.‭”‬ namietla Alex,‭ ‬keďže už viac nechcela mať pred Deanom žiadne tajnosti tých už bolo za posledné roky dosť.‭ ‬Preto sa aj nevyhovárala ale rovno ho Nickovi predstavila.‭ ‬Nech‭ ‬vie kto je a s kým sa stretáva.
‭“‬No dobre teda.‭" ‬súhlasil nakoniec Nick.‭ “‬Myslím,‭ ‬že sa niečo deje,‭ ‬neviem čo ale znepokojuje‭ ‬ma to,‭ ‬Musela si si to aj ty všimnúť.‭”
“Všimla som si akurát že sa nič nedeje.‭”‬ odpovedala Alex trochu z úsmevom.‭ ‬Síce v skutočnosti jej to vtipne nebolo ani trochu.
‭“‬Veď práve.‭ ‬Je tu až priveľký pokoj a anjeli úplne zmizli.‭ ‬Možno si si myslela,‭ ‬že sa‭ ‬neozývajú len tebe,‭ ‬ale nejde len o teba ale o nás všetkých.‭ ‬Už nejaký čas nám vôbec nedávajú žiadne úlohy.‭ ‬A preto si myslím,‭ ‬že sa niečo deje.‭ ‬Niečo vážne‭ ‬keď je celé nebo tak,‭ ‬zaneprázdnené,‭ ‬že sa vôbec nezaujíma o strážnych anjelov a ich prácu.‭”

wiki: Jé, to by bylo fajn, přijít do cizí země a mluvit jejich jazykem, bez jakéhokoliv učení. Alex s Deanem se neustále "kočkují", to se mi líbí. Díky za pěkné pokráčko.

teda další část je opět super....

teď jsem napnutá jak struna, co se to děje, proč andělé nekomunikují a doufám, že tě múza políbí a pokračko tu bude co nejdříve

Neviem či si ešte niekto pamatá túto moju poviedku kedže som nič nepridala naozaj dosť dlho ako pozerám ale aj tak som sa sem rozhodla pridat pokračovanie. Veľmi sem nemám čas chodiť ale mám toho napísané dosť veľa tak to sem dám nech to nemám len tak pre seba.

27. časť

„áno tiež si to myslím, len nechápem prečo si s tým prišiel za mnou." Odpovedala mu Alex.
“Nie je to jasné?" opýtal sa Nick akoby to Alex mala vedieť, ale ona nechápala pretože si až taký blízky neboli, veď sa nevideli už pár mesiacov.
“Ani nie."
“Lebo ta najlepšie poznám. Poznali sme sa ešte keď som bol človek.“.
“áno, a kvôli mne si zomrel." Pripomenula mu Alex smutne.
“Alex, myslel som, že sme si to vysvetlili. Nebola to tvoja vina. Nemohla si nič urobiť. Stalo sa to tak rýchlo a nemáš takú moc aby si ma zachránila.“
“Možno máš pravdu, ale to nevysvetľuje prečo si prišiel. Aj keď sme priatelia, ja nemôžem nič spraviť. Neviem ako vám pomôcť.”
“Áno to viem. Ale ty nie si ako ja a ostatní. Ty patríš k pravým anjelom. Takže máš známych na vyšších miestach ako ja alebo hocikto z nás. My sme v kontakte len z anjelmi, ktorý majú na starosti strážnych anjelov.”
“To je teraz jedno aj tak mi neodpovedajú nech a akokoľvek snažím.“ Vysvetlila mu Alex. Strávila už dosť veľa času volaním na Natea, Casa alebo ktoréhokoľvek anjela a už to aj vzdala. Pomyslela si, že sa vykašle na nich. veď po viac než šiestich rokoch vie aj sama čo robiť. Má svoje schopnosti aj svojich chránencov tak si nejako poradí. Problém bol, že aj keď mala obavy aj doteraz Nickova návšteva ich zdvojnásobila a rovnako ako on vedela, že nič nezmôže.
“Ale aj tak sľubujem, že ak sa niečo dozviem dám ti vedieť.“Sľúbila mu
„Dobre ale čo máme zatiaľ robiť? Všetci sú znepokojení a nemajú žiadne príkazy.“ Vysvetľoval Nick.
„Ja neviem. Ja nemám právomoc rozdeľovať úlohy. Jediné čo ti môžem môžem povedať je, robte to čo ja. Dohliadajte na ľudí, ktorých ste mali na starosti už doteraz a čakajte čo sa bude diať. Skôr či neskôr sa musia ozvať a ja sa pokúsim niečo zistiť síce neviem ako. Ale teraz máme Deanom ešte nejakú prácu.“
„Akú prácu.“
„Musíme chytiť jedného šialeného ducha.“ Odpovedala Alex a pousmiala sa.
„Aha takže Dean je nejaký lovec duchov?“ prekvapil sa Nick.
“Keď sa to tak vezme áno som. Netušil som, že nejaký anjel nevie nič o lovcoch.“ Zapojil sa do rozhovoru Dean trochu urazene.
„Som len ochranca, nie anjel z akými sa stretávaš, nemusím vedieť všetko. Už som počul o ľuďoch čo lovia príšery, ale nikdy som žiadneho nestretol.“ Vysvetlil Nick.
„Ale nechám vás pracovať a ja idem teda skontrolovať tých chránencov.“
„Dobre, ozvem sa ti Nick.“ Súhlasila Alex a potom Nick zmizol.
Po Nickovom odchode Dean ostal chvíľu ticho až kým ho Alex neprerušila.
„Tak teda ideme?“ opýtala sa.
„áno jasné poďme.“ súhlasil Dean a spolu vykročili k opustenému domu.
„Si si istá, že nechceš žiadnu zbraň.“ opýtal sa znova.
„áno istá. Neboj sa keby čokoľvek poradím si. Ešte si ma nevidel použiť moje schopnosti ale neboj sa zvládnem to.“ uisťovala ho Alex.
Vtedy si Dean spomenul na to málo čo videl, z toho čo Alex dokáže. Spomenul si ako pred viac ako rokom odhalil kto je. Vtedy si dobre poradila z ozbrojeným mužom a takisto bez zbrane. Takže nejakého ducha, ktorý podľa všetkého ani nie je nebezpečný by mala bez problémov zvládnuť a stále je tu aj on. On je predsa lovec, takže bojovať s ním je jeho práca keby to bolo potrebné. Ona tam bola, ako si začínal uvedomovať, len aby na neho dohliadla a chránila ho. Bolo to zvláštne pripustiť si to, že jeho, veľkého odvážneho lovca, ktorý už porazil toľko démonov a iných príšer má chrániť žena. Tá istá žena, ktorú sa za celé roky čo sa poznali snažil chrániť on. Aj keď to bolo vlastne naopak. Pomaly začal Alex vnímal v inom svetle a začal si zvykať na to kto teraz je. Teda kým vždy bola len on o tom doteraz nevedel. Potom sa v myšlienkach znova vrátil k tomu čo sa práve stalo s Nickom. Stále mal kopu nezodpovedaných otázok a uvažoval či sa má Alex opýtať, alebo to radšej nechať tak. Potichu vošli až do domu a až potom znovu prehovoril.
„Počuj Alex,“ začal opatrne.
„áno?“
„Ty a ten Nick ako to vlastne medzi vami je? Počul som ako si povedala, že kvôli tebe zomrel.“
„áno, síce Nick to tak neberie, je to tak. Mala som tam byť a ochrániť ho.“ odpovedala Alex smutne.
„Čo sa vlastne stalo? Teda ak pre teba nie je nepríjemné o tom hovoriť.“
„Je to v poriadku, sú to už roky a ako tak som sa s tým zmierila. Hlavne keď som sa znova stretla s Nickom a videla som, že aj tak naplnil svoj osud aj keď nestihol dokončiť svoju prácu na zemi.“ vysvetlila Alex. Síce musela uznať, že bolo ťažké na to spomínať. Nikdy predtým nikoho nestratila a pokladala to za svojej najväčšie zlyhanie ale nechcela to dať na sebe pred Deanom vidieť.
„Vôbec nerozumiem o čom to hovoríš? Aký osud, hovoríš ako by bolo všetko naplánované.“ nechápal Dean,
„V podstate je. Teda nie celkom, stále existuje slobodná vôľa. Človek môže ísť inou cestou ako mu je predurčené. Ale každý človek má niečo čo má v živote dosiahnuť čím sa stať. Je už na ňom či to splní. Ale ľudia ako Nick, budúci strážny anjeli musia naplniť svoj osud aby sa nimi mohli stať. Spraviť niečo pre vyššie dobro, pomáhať ľudom a tak. Nick pracoval na dôležitom vedeckom projekte, ktorý mal zmeniť budúcnosť, lenže došlo ku komplikáciám a osoba ktorej sme všetci verili, pretože to bola jeho manželka ho zradila. Nakoniec to dopadlo tak , že ho zabila. Nebola som tam. Ani by mi nenapadlo, že sa niečo môže stať, že by toho bola schopná. Bola som tak blízko keď sa to stalo. Rozprávala som sa z jeho kolegami a nič som necítila, nič až kým nebolo neskoro. Potom keď som sa k nemu dostala bol už vážne zranený. Moje schopnosti liečiť sú veľmi obmedzené. Nedokázala som mu pomôcť a zomrel veľmi rýchlo, skôr ako by som zohnala niekoho iného.“ Dopovedala Alex a po líci jej stiekla slza. A Dean videl ako jej ubližovalo spomínať na to. Preto ho mrzelo, že sa jej na to pýtal.
„Prepáč. Nemal som sa ta na to pýtať.“ ospravedlnil sa jej.
„To je v poriadku.“ odpovedala Alex a utrela si slzy. „Je to už dávno, je to za mnou. Len ma to stále trápi, bol jediný chránenec ktorého som stratila. Odvtedy dávam oveľa väčší pozor, lebo som si prisahala, že to už nikdy viac nedopustím.“
„Nick má pravdu nebola to tvoja vina.“ uisťoval ju Dean
„áno ja viem, ale stále si myslím, že keby som dávala väčší pozor. Keby som nebola začiatočníčka možno by som ho ochránila. Nick nemal zomrieť. Mohol toho ešte toľko dosiahnuť. Celý ten jeho projekt, bolo to niečo úžasné.“
„Ale no tak. Ved stále to môže spraviť niekto iný. Nemohlo to predsa zaniknúť keď Nick zomrel, keď to bol taký dôležitý objav.“
„Ved áno Nickov team. Skupina ľudí ktorým najviac dôveroval pokračuje v jeho práci v jeho mene. Sú to úžasný ľudia a ja som Nickovi sľúbila, že ich neopustím. Občas za nimi zájdem a aspoň vidím ako pokračujú.
„Tak vidíš. Nie je to až také zlé a ako som videl. Nick je v pohode.“ snažil sa ju rozveseliť Dean a trochu sa usmial.
„Áno je. Nick je úžasný, vždy bol. Je to skutočný anjel, ktorý nedokáže nikoho nenávidieť ani obviňovať. Ani tú prekliatu zradkyňu čo ho zabila. Zato ja na druhej strane... Keby nedopadla ako dopadla ja osobne by som ju bola schopná zabiť!“ odpovedala Alex nahnevane. Vtedy ich rozhovor však prerušil hluk prichádzajúci odniekiaľ z domu a hneď nato začal svietiť aj EMF meter.
„Ten duch?“ opýtala sa Alex, ktorá okamžite spozornela.
„Vyzerá to tak poďme.“ súhlasil Dean. Pripravil si brokovnicu a potom vykročili smerom odkiaľ prichádzal hluk. Keď šli po chodbe nemohli uveriť tomu čo uvideli. Okolo nich prebehlo čudné biele strašidlo. Vyzeralo to ako pohybujúca sa biela plachta. Ako to bežalo otočilo sa to k nim a vydalo nejaké čudné zvuky podobné „bububu.“ a potom skôr ako stihli zareagovať ušlo preč. Obaja tam ostal stáť na mieste doslova z otvorenými ústami. Boli absolútne zaskočený s toho čo videli a nevedeli čo to malo znamenať..
„čo to malo byť?“ opýtala sa Alex po chvíli zadržiavajúc smiech.
„To teda netuším.“ odpovedal Dean a potom sa neudržali a začali sa obaja nahlas smiať.„Vyzeralo to ako nejaké strašidlo z detskej rozprávky. Nikdy by mi nenapadlo, že niečo takéto skutočne uvidím.“ povedala Alex zo smiechom.
„Tento duch alebo čo to je totálne šialený. Vyškierať sa ľudom na ulici a po dome pobehovať v bielej plachte. V tejto práci ma vždy dokáže niečo prekvapiť.“ pridal sa Dean a takisto sa nemohol prestať smiať
„No je fakt.“ súhlasila Alex potom sa snažila trochu upokojiť a vážnejšie povedala.
„Otázkou je čo s tým budeme robiť.“
„čo budeme robiť? To čo vždy zistíme kto to bol spálime kosti a pošleme ho do pekla.“
„Dean!“ napomenula ho Alex nemohla uveriť, že Dean to vidí takto jednoducho, že sa správa ku každému duchovi rovnako či už si zlý a nebezpečný alebo nie.
„čo? Je to duch ako každý iný.“ bránil sa Dean
„Nie to nie je. Je to len duch nejakého neškodného blázna. Nezaslúži aby sme s ním takto zaobchádzali.“
„No dobre tak čo si teda predstavuješ, že spravíme?“
„Netuším v prvom rade by sme naozaj mali zistiť kto to bol ako zomrel.“
„a čo potom?“
„Ja neviem, môžeme sa s ním porozprávať a pomôcť mu prejsť na druhú stranu.“
„Takže sa chceš hrať na Jennifer Love Hewitt alebo čo?“ opýtal sa Dean viac menej zo smiechom, pretože ten jej plán mu znel absurdne. To predsa nemôže fungovať. Alex však mala očividne iný názor.
„No v podstate to nie je až taký zlý nápad. Veď u nej to vždy funguje.“odpovedala takmer úplne vážne.
„áno to preto, že je to seriál. Nikdy nestretla skutočného ducha. V takými si nepokecáš.“
„Tak či tak toho ducha nezničíme, kým nebudeme mať dobrý dôvod a aspoň sa s ním neskúsim porozprávať.“
„no dobre, Melinda. Poďme teda zistiť kým ten duch bol keď ešte žil.“ súhlasil Dean a zo smiechom sa pobral na odchod z domu. Alex na jeho poznámku nereagovala a radšej ho bez slova nasledovala.

Po odchode zo strašidelného domu zašli do miestnej knižnice. Síce už bolo neskoro, ale spať sa aj tak ešte ani jednému nechcelo. Tam si chceli prezrieť miestne povesti aby zistili kto bol ten blázon. Zdržali sa tam až do polnoci, ale aj tak žiadne informácie nenašli. Vrátili sa teda do motela, kde ešte Deanovi napadlo preveriť na internete aspoň históriu toho domu. Keď v starých mestských povestiach vôbec nie je spomenutý ako dom v ktorom straší, musí za tým teda byť niečo čo sa stalo len nedávno. Dean si teda zapol notebook a začal hľadať na googli a rôznych stránkach. Alex si zatiaľ sadla na postel a trochu sa zamyslela. Nie však nad prípadom. Ten ju až tak neznepokojoval. Bola si istá, že ten duch je neškodný a dokáže ho presvedčiť aby prestal aj keď Dean tomu neveril a robil s toho len srandu. Ale ona mu ukáže, že z duchmi sa dá jednať aj priateľsky, o tom bola presvedčená. To čo ju trápilo, tak ako už niekoľko. dní bolo to čo sa deje, alebo nedeje. Ved prešiel ďalší deň a stále sa nič nedozvedela. Teda dozvedela sa od Nicka, že je to vo väčšom rozsahu ako si myslela, keď nejde len o ňu ale o všetkých strážnych anjelov. Ale stále sa nedozvedela nič o tom prečo. Ďalší deň keď mala pocit, že sa blíži niečo zlé a namiesto toho, aby s tým niečo robila, pátrala po neškodnom bláznivom duchovi. Čo ju asi najviac štvalo bolo to, že ju anjeli zo všetkého vynechali. Po všetkých tých rečiach o tom ako je jednou z nich a vždy s nimi môže počítať. Nielen že ju nezapojili do svojich plánov, čo by ešte tak chápala, ale nemali ani toľko slušnosti aby jej aspoň oznámili, čo plánujú a že s ňou nebudú môcť byť nejaký čas v kontakte. Keby jej to Nate takto na rovinu povedal, prijala by to. Aspoň by vedela pravdu. Nech je to akokoľvek zlé, bolo by pre ňu lepšie vedieť to , ako nič nevedieť a pritom tušiť, že sa niečo deje a ona nič nemôže spraviť.
„Niečo mám.“ prerušil jej úvahy po chvíli Dean. Alex okamžite vstala z postele a prišla k Deanovi. Naklonila sa nad stôl aby videla na obrazovku a Dean potom začal hovoriť čo práve zistil.
„Ten dom patril istému Richardovi Smithovi. Zomrel len nedávno.“
„čo bol zač?“ opýtala sa Alex.
„Miestny blázon. Žil v tom dome sám, nemal žiadnu rodinu ani deti. Z domu vychádzal len málo a ľudia sa ho väčšinou báli, pretože ak vyšiel von bolo to len večer alebo v noci a prechádzal sa po ulici, pred tým domom a pozeral sa po okoloidúcich. Ľudia sa mu vyhýbali, pretože ich jeho šialený pohľad desil, a báli sa, že by im mohol ublížiť. Pred pár mesiacmi mu zrejme preskočilo, teda ešte viac ako predtým a obesil sa.“ vysvetlil Dean.
„To do toho zapadá. Ten duch je určite on.“ potešila sa Alex.
„Zistil som aj adresu cintorína a hrob ktorom je pochovaný.“ pokračoval Dean. Alex na neho nepríjemne pozrela a tak rýchlo dodal.
„To len pre istotu. Aby sme mali plán B ak by tvoj plán nevyšiel.“
„Nevidím dôvod prečo by to nemalo vyjsť je to len neškodný blázon, žiadnych naštvaný vraždiaci duch.“ snažila sa mu vysvetliť Alex.
„Okej tak čo teda plánuješ robiť?“
„Zajtra sa do toho domu vrátime. Pokúsim sa ho vyvolať a porozprávam sa s ním.“
„Vyvolať ho? To ako urobíš seansu zo sviečkami a tak?“ opýtal sa Dean pobavene. Vedel, že jej mama je čarodejnica, takže pravdepodobne má s takýmito vecami skúsenosti, ale skrátka mu tá predstava pripadala neuveriteľne smiešna.
„Prečo nie? Už som to videla, moja mala to zvykla robievať, viem ako na to.“ odpovedala Alex takisto zo smiechom, ale keď si všimla Deanov výraz, keď si myslel, že to chce naozaj urobiť začala sa smiať sa dodala.
„Len žartujem. To nebude potrebné. Skrátka tam prídem a zavolám na neho a pohovorím si s ním ako anjel.“
„Ako anjel? A to je ako?“
„Uvidíš.“ povedala Alex záhadne a popritom sa stále smiala
„Ale bude to niečo ako si už spomínal na spôsob Jennifer Love Hewitt. Ale ak to nie je nič pre teba pôjdem aj sama.“

„Nie. to si isto nenechám ujsť.“ odpovedala Dean stále zo smiechom aj keď potom vážnejšie povedala. „A tiež tam budem ak by ti to nevyšlo podľa plánu.“
„Dean nepotrebujem ochranku. Z jedným duchom by som si ešte poradila keby niečo nevyšlo.“
„No dobre však ja len...“ Dean sa zastavil uprostred vety a chytil sa za hlavu „...len pre istotu.“ dokončil vetu, stal zo stoličky a prešiel pár krokov smerom k posteli. Potom si znova chytil hlavu stratil rovnováhu a zvalil sa na posteľ
„Dean, čo sa deje?“ opýtala sa Alex a vyľakane k nemu pribehla.
„Ja... ja neviem.... hrozne ma začala bolieť hlava.“ dostal zo seba Dean ťažko.
„čože? ale ved teraz ti nič nebolo.“
„Ja netuším ale.. bože...“ Dean už nedokázal súvisle hovoriť, oboma rukami si chytil hlavu a zavrel oči.
„Dean, Dean no tak Dean vnímaš ma? Dean!“ kričala na neho Alex, takmer až hystericky ale on nereagoval. Bola zúfalá, lebo netušila čo sa to stalo a čo má robiť. A pritom Dean nebol len taký obyčajný chránenec. Bol pre ňu oveľa dôležitejší.
Keď si uvedomila, že ju vôbec nevníma pozrela sa hore a začala kričať na svoju podarenú rodinu tam hore.
„No tak! Počujete ma niekto?! Naozaj by som potrebovala pomoc. Tak vy banda debilov ozvite sa už niekto konečne, už na to naozaj nemám trpezlivosť!.“ kričala na svojich bratov opäť bez odozvy. Potom to vzdala a vrátila opäť k Deanovi, ktorý už vyzeral pokojnejšie
„Dean, no tak vnímaš ma.“
„hej. Alex neboj sa už to prešlo.“ odpovedal jej Dean zatiaľ čo opatrne posadil.
„určite?“ uisťovala sa Alex.
„áno už mi je dobre.“ zopakoval Dean, aj keď sa s toho čo sa stalo stále len spamätával.
„čo to malo byť?“
„Ja neviem. Toto sa mi ešte nestalo. Ja... myslím, že som niečo videl.“
„Ako to myslíš čo si videl?“
„Ja neviem.“ odpovedal jej Dean a na chvíľu sa odmlčal, snažil sa v hlave si zrovnať čo sa to vlastne stalo a čo videl. Ako to má vlastne opísať? Bolo to pre neho dvojnásobne strašný zážitok, nielenže sa cítil naozaj veľmi zle ale ešte aj to čo videl. Tých pár nejasných zábleskov, bolo pre neho ako nočná mora.
„Niečo ako víziu.“ dostal zo seba keď sa mu podarilo nájsť tie správne slová.
„Víziu? Ako to myslíš? takú víziu ako mával pred časom Sam?“ nechápala Alex.
„Asi niečo také.“
„Ale to nechápem. Ako by si ty mohol mať také vízie? Sam to predsa mával len kvôli Žltoočkovi a keď ste ho zabili tak to u neho prestalo.“
„Ja to takisto nechápem. Spomínam si, že som takú víziu mal len raz a to my poslal Sam aby som ho našiel.“
„Možno to robí znova, teda to asi nie, to by už nedokázal, keďže tie schopnosti už nemá.“ uvažovala Alex.
„Tým si nie som taký istý.“ povedal Dean znepokojene.
„Prečo nie?“
„Preto čo som v tej vízii či čo to bolo videl.“
„čo si videl?“
„Neviem presne. Bolo to veľmi nejasné. Videl som Sama ako vystupoval z auta. Potom som videl ako si odopol náramok a hodil ho na sedadlo. Potom ešte pár zábleskov čo ani neviem čo mali znamenať a to je všetko.“ snažil sa opísať to čo si z vízie pamätal Dean, pretože čím viac sa snažil vybaviť si čo najviac detailov, tým viac to bolo nejasné. Akoby sa mu to nejako vytrácalo z pamäte.
„Počkaj ten náramok čo má blokovať jeho démoskú krv?“ opýtala sa Alex.
„áno presne ten.“
„Prečo by si ho dával dole, keď vie čo sa môže stať?“
„Neviem, ale isto za to môže tá prekliata Ruby. Isto ho znova navádza aby používal svoje schopnosti aj keď vie čo to s ním robí. Možno práve to chce, aby sa zmenil na zlého.“
„Zasa to preháňaš, prečo by Ruby chcela aby bol zlý a práve teraz keď majú spolu dieťa.“
zastávala sa jej znova Alex. Síce Ruby vôbec nedôverovala a už vôbec nie potom ako nedávno videla ako ich vzťah zo Samom funguje, ako je taký zaslepený, že jej kompletne verí a na nič sa nepýta. O tom však Deanovi zatiaľ nechcela hovoriť. Nechcela podporovať jeho podozrenia a rozrušovať ho ešte viac ako už očividne aj tak bol.
„Neviem, možno chce mať kompletne démonskú rodinku a Sam jej do toho nezapadá kým je dobrý.“ odpovedal Dean nahnevane a potom sa rýchlo postavil z postele a bežať ku skrini aby si začal baliť svoje veci pritom ešte dodal.
„Čokoľvek za tým je nemienim tu sedieť a čakať kým sa to stane, musím za ním isť!“
„Dean to nemôžeš nie len tak uprostred noci a navyše tu máme prácu.“snažila sa ho zastaviť Alex
„Nemôžem ho tak nechať.“ trval na svojom Dean zatiaľ čo si narýchlo dával veci do tašky.
„Počuj, najprv sa upokoj. Mali by sme zistiť prečo si tú víziu mal.“ Navrhovala Alex síce tušila, že nebude také ľahké ho presvedčiť aby sa upokojil a trochu triezvo uvažoval. Dean skrátka taký nebol.
„Možno kvôli anjelskej krvi.“ povedal akoby nič.
„čo to s tým má?“
„Tvoj brat ti to nepovedal?“
„Ktorý Cas? Áno povedal, ale prečo by si preto mal vízie?“
„To neviem ale hovoril, že sa to môže nejako prejaviť po čase, tak ako u Sama síce tvrdil, že nevie nič naisto.“
„Sakra! a práve teraz si musia zmiznúť. Práve keď sa tu deje toľko vecí naraz. Mal si pravdu keď si o nich hovoril ako o bande debilov!“
„Alex teraz kašli na anjelov! teraz musíme zistiť čo je zo Samom.“ skríkol na ňu Dean, ako by mu už liezlo na nervy, že odkedy pracujú na prípade v kuse len nadáva na anjelov.
„Dean spamätaj sa! Ako to chceš zisťovať? Zavolať mu o tomto čase a povedať mu: ahoj Sam len chcem vedieť či náhodou znova nepoužívaš svoje schopnosti? Alebo mu tam ráno nabehnúť a spraviť mu scénu?“ zvýšila hlas tentoraz aj Alex.
„Nepovedal by som mu tak na rovinu.“ vysvetľoval Dean
„Aj tak hlavne sa upokoj. Nechaj to na mňa ty s týmto tvojím prístupom to iba viac pokazíš.“
„A čo chceš ty robiť?“
„Pre začiatok mu zavolám a úplne pokojne a sa opýtam či je všetko v poriadku. A keby ti to nestačí môžem sa tam premiestniť a zistiť rovno tam čo sa deje. Je to určite lepšie ako sa tam hnať pár hodím autom možno len tak pre nič a zajtra by sme mohli aj dokončiť ten prípad. No tak Dean nechaj to zatiaľ na mňa.“ navrhla mu Alex, pretože chcela zabrániť ďalším hádkam medzi nimi. Oproti tomu aký si boli kedysi blízky už boli rozhádaní aj tak dosť. Aspoň pokiaľ Alex vedela nebavili sa spolu aj viac ako dva mesiace.
„A myslíš, že keď mu zavoláš hneď ti povie čo sa deje? Myslíš, že keby znova používa tie prekliate schopnosti tak sa ti len tak prizná?“
„To neviem, ale určite skôr ako tebe, keď za nim nabehneš a budeš na neho tlačiť, aby povedal čo sa deje. To by si ho akurát...“ Alex nedopovedala pretože ju zrazu prerušilo hlasné zahrmenie. Hneď na to v izbe zhaslo svetlo, potom počuli ako sa vonku spustil dážď.
„To úžasné už len toto sme potrebovali!“ zanadával Dean.
„Toto hádam nie! zase?“ prekvapila sa Alex, keď si spomenula na búrku čo bola včera.
„To nebude len tak.“
„čo si zasa namýšľaš? V lete sú takéto búrky normálne.“
„áno ja viem, ale v týchto je niečo zlé. Ja to cítim.“
„Dobre, to môžeme riešiť neskôr teraz je najdôležitejší Sam.“
„No dobre tak mu teda zavolám, ak potom budeš spokojný.“ súhlasila síce neochotne Alex a vybrala si z vrecka mobil po chvíli ho však zasa odložila.
„Čo sa deje?“
„Nemám signál. Čo ma v tomto počasí ani neprekvapuje.“
„Ale čo to sa stáva aj anjelom?“ opýtal sa sarkasticky Dean
„áno keď používajú mobily čo vyrobili ľudia.“ odpovedala mu takým istým tónom Alex.
„Tak čo budeme teda robiť?“
„Keby ti poviem, aby sme počkali do rána, alebo kým tá búrka prestane asi by si nesúhlasil však?“
„Vieš že nie. Na to vôbec nemáme čas.“
„Okej.“ povedala Alex tak, že to aj očakávala potom sa mu položila ruku na plece a keď sa Dean spamätal stáli v nejakej miestnosti pričom vonku bolo stále počuť silný dážď
„Kde to sme?“ opýtal prekvapene
„V dome kde bývajú Sam a Ruby.“ odpovedala Alex a pritom sa zamyslela nad tým, že tá búrka sa zase spustila na dosť veľkom území. Začala uvažovať o tom, že by sa mala začať zaujímať o správy o počasí, aby zistila a ako rozsahu to je. Povedala si, že keď sa dostane k počítaču, si to musí overiť.
„Sam býva v takejto chatrči uprostred ničoho?“ prekvapil sa Dean.
„áno, je to dobre ukryté pred svetom.“
„Dobre čo budeme teraz robiť?“
„Vezmem ta naspäť do motela?“
„Nie, najprv chcem vedieť čo je zo Samom.“
„Tak podme. Je tu tma takže asi spia.“ uvažovala Alex.
„Alebo aj tu vypadla elektrina aj tu ak nejakú vôbec majú.“
„áno majú Dean.“ odpovedala dosť nahnevane Alex a Dean na to už radšej nič nepovedal. Postupne si privykol na tmu a začal trochu rozoznávať predmety v miestnosti. Potom prešiel ku dverám o ktorých predpokladal, že vedú spálne.
„Stoj, čo chceš urobiť?“ zastavila ho Alex.
„ísť sa porozprávať z bratom.“
„Teraz? Sú lepšie spôsoby ako ich zobudiť a urobiť tu scénu.“
„Dobre dobre, nebudem robiť nijakú scénu, ale chcem Sama aspoň vidieť.“
„No dobre poďme.“ súhlasila Alex prešla ku dverám spálne a potichu ich otvorila.
Síce bola tma dalo sa rozoznať, že Sam aj Ruby sú tam a spia v objatí ako zamilovaný pár.
„Toto by som radšej nevidel.“ okomentoval to znechutene Dean
„Ale viem, ale buď ticho aby si ich nezobudil.“ pošepkala mu Alex. V tom znova hlasno zahrmelo a zároveň celú miestnosť osvietil blesk. Sam sa na to strhol zo spánku.
„Padáme.“ povedala Alex Deanovi rýchlo ho chytila za ruku a hneď na to zmizli.
„Je tu niekto?“ opýtal Sam, ktorý sa práve prebudil a mal pocit, že tam niekto bol aj keď v tme nebol schopný nikoho vidieť. Pokúsil sa teda zapnúť nočnú lampu, ale v dome kvôli búrke vypadla elektrina.
„No tak je tu niekto?“ zopakoval a vstal z postele prišiel k stolíku a hľadal v zásuvke baterku. Keď ju našiel a zažal ju a poobzeral sa po izbe, ale nikto tam už nebol.
„Čo sa deje?“ opýtala sa Ruby.
„Neviem zobudil som sa a mal som pocit, že tu niekto je.“
„Kto by tu bol? nikto nevie, že tu bývame.“ zamietla Ruby.
„Ja neviem. Idem radšej skontrolovať Dianu.“ odpovedal Sam a vybehol z izby.

Alex a Dean sa vrátili do motela. Kým boli preč našťastie už znova zapli elektrinu, takže aspoň nemuseli byť po tme.
„Prečo si nás vzala naspäť?“ opýtal sa Dean trochu nahnevane.
„Už si videl, že Sam je v poriadku a práve sa zobudil bol by nás videl.“ vysvetľovala mu Alex.
„Ale ja som sa s ním chcel porozprávať.“ namietal Dean.
„Toto nie je vhodná chvíľa Dean.“
„A kedy bude vhodná chvíľa? Keď sa stane to čo som videl? Alebo keď prejde na stranu zla?“
„Nepreháňaj to sa nestane.“
„Nebol by som si taký istý, keď má pri sebe tú démoskú potvoru.“
„Veď presne o to ide.“
„Nerozumiem.“
„Preto nebola vhodná chvíľa na rozhovor s ním. Pretože tam bola Ruby.“ snažila sa mu vysvetliť Alex ale Dean ju vôbec nenechal dopovedať.
„Tej suke by som tiež mal čo povedať.“ vykríkol nahnevane Dean a Alex si vedela celkom presne predstaviť, čo by jej povedal a že ona by si to tiež nenechala a takisto ani Sam a radšej si ani nepredstavovala, ako by celá takáto hádka dopadla.
„A to je ďalší dôvod prečo som ťa odtiaľ radšej vzala preč.“ pokračovala vo vysvetľovaní ale Dean je znova skočil do reči.
„stále sa jej chceš zastávať?“ vykríkol na ňu
„Nie nechcem sa jej zastávať a vôbec nie som na jej strane ako si myslíš!“ vykríkla tentoraz už aj Alex, keďže ju takéto Deanovi správanie dokázalo poriadne vytočiť.
„Naozaj? Ved si ju pomáhala zachrániť pred anjelmi.“ povedal Dean čím chcel ukázať na to, že je na Rubynej strane. Síce to tak nebolo a Alex mala úplne iné dôvody pre ktoré jej vtedy pomáhala. To ale nikomu nepovedala.
„Ak ti nedošlo chránila som Samovu dcéru a nie Ruby!“ bránila sa.
„Tá je taká istá.“ odsúdil ju okamžite Dean.
„Nie to nie je! Je to nevinné dieťa, ktoré za nič nemôže, ktoré si nezaslúžilo, aby ho zabili skôr ako sa vôbec narodilo!“ vykríkla na neho Alex, ktorej akurát došla trpezlivosť nech sa akokoľvek snažila ostať pokojná.
„Prečo ti tak záleží na cudzom decku? Pokiaľ viem ani nemáš deti veľmi v láske.“
„Lebo so mnou to bolo takisto. Takisto ma mohli anjeli chcieť odstrániť len preto, že môj otec bol jedným z nich. V starých príbehoch, ktoré som čítala deti anjelov pokladali za zlo a zabíjali ich. Mala som teda šťastie, že sa rozhodli nechať mňa aj mamu na pokoji.“ vysvetlila svoje skutočné dôvody Alex. Nikdy o tom s nikým nehovorila ale teraz bolo potrebné to povedať. Dean musel pochopiť, že nie je na Rubynej strane a už vôbec nie je jej priateľka ako to vyzeralo, že si Dean myslel. Vtedy Dean stíchol a viac sa nehádal. Pochopil prečo Alex síce také sympatie k Rubynej dcére. Prečo tak riskovala a šla proti svojej vlastnej rodine, aby ju zachránila aj keď to znamenalo chrániť démonku a nechať Sama aby s ňou odišiel. Ale aj keď chápal Alexine sympatie k tej malej, on nič také k nej cítiť nedokáže, hoci je to jeho neter.
„Ale toto je niečo iné. Ty si dobrá a naopak to decko...“ prehovoril nakoniec tentoraz ho však prerušila Alex.
„To nemôžeš vedieť. Nevieme čo z nej vyrastie, ale zaslúži si dostať šancu.“ presviedčala ho, ale keďže videla, že ho nepresvedčí zmenila radšej tému.
„Dobre nechajme to, To čo som sa ti snažila povedať je, že by nebolo dobré keby sme tam ostali a urobil by si Samovi scénu, pripadne urážal Ruby.“
„Ale..“ chcel niečo povedať Dean. Alex ho však už nenechala aby znova namietal. Takto to predsa nepovie do rána pomyslela si.
„Nechaj ma to dopovedať dobre?“ opýtala sa. Dean len prikývol a tak pokračovala.
„súhlasím, že by si sa mal zo Samom porozprávať, ale pokojne a bez hádok. Tiež by to malo byť keď budete sami bez Ruby, pretože pri nej by nechcel hovoriť, prípadne by mu v tom bránila. Alebo ešte horšie by si ju urážal Sam by ju bránil a ktovie ako by to dopadlo. Teraz to už nechaj tak a sľubujem, že zajtra ti Sama dovediem priamo sem aby ste sa mohli porozprávať.“
„Dobre, súhlasím. Asi máš pravdu.“ súhlasil nakoniec Dean. „Ak ho Ruby navádza na niečo zlé tak by pred ňou nechcel hovoriť, ale keď bude bez nej možno z neho niečo dostanem.“
„Vidíš presne to sa ti snažím už od kedy povedať.“ usmiala sa Alex.

„Alex čo to má znamenať? Musím sa vrátiť, nemôžem nechať Dianu samu.“ vykríkol Sam keď sa zrazu ocitol v neznámej motelovej izbe.
„Chvíľu vydrží aj tak ešte spala a ešte má aj matku. Teraz sa musíš porozprávať z Deanom.“ prešla nakoniec priamo k veci.
„A to preto si ma musela takto uniesť? To nefungujú telefóny?“ opýtal sa nahnevane.
„Neuniesla som ťa.“
„Aha takže nie. Takže to, že si sa tam z ničoho nič zjavila, bez jediného slova ma chytila a premiestila sem nie je únos?“
„Môžeš kedykoľvek odisť.“ usmiala sa Alex.
„Áno jasné hlavne, že som ani neviem kde a ani neviem ako ďaleko od domu.“ vyčítal jej Sam očividne dosť nahnevane. Čo si Alex všimla nikdy sa k nej tak nesprával. Dean bol iný prípad, ale Sam ten nikdy. Sam bol vždy ten milší a pokojnejší brat. V tom si spomenula na Deanovu vízu a okamžite pozrela na Samovu ruku. Našťastie náramok stále mal, takže síce bol nahnevaný, bol to on a nebol ovládaný démonskou krvou. Na druhej strane na to mal právo, veď keď sa to tak vezme, naozaj ho uniesla. Nemala však veľmi na výber, keďže Dean jej hneď ráno volal a naliehal na ňu, aby mu priviedla Sama, lebo inak za ním pôjde sám. Tvrdil, že kvôli tomu nemohol celú noc spať. Alex mu teda sľúbila, že príde čo najskôr a už aj so Samom. Síce keď tam sa tam premiestnili Dean v izbe nebol. Alex len dúfala, že už nešiel za Samom. Ved ani presne nevedel kde s Ruby bývajú.
„V poriadku. Upokoj sa hneď ťa vezmem naspäť, ale najprv sa porozprávaj s Deanom mate si toho veľa vysvetliť.“ povedala mu nakoniec.
„Ale ty to nechápeš, mi si nemáme čo povedať. Nie som to ja kto s ním nechce hovoriť. To on prerušil kontakt so mnou už pár dní potom ako sa narodila Diana.“ vysvetľoval Sam.
„áno ja viem. Ale teraz ma on sám po teba poslal.“
„Okej tak sa s ním porozprávam, kde teda je?“
„To neviem mal by tu byť. Dúfam že ne...“
„Dúfaš že čo?“ opýtal sa Sam.
„Dúfam, že ta nešiel hľadať.“ dokončila Alex. Vtedy sa však otvorili dvere a vošiel Dean.
„Kde si bol? Naliehaš na mňa aby som ti okamžite priviedla Sama a potom si zmizneš.“ vyčítala mu Alex.
„Bol som sa najesť.“ vysvetlil Dean potom ja pozrel na Sama. Síce nie nie práve pohľadom, ktorý by naznačoval, že ho rád vidí.
„Ahoj Sam.“ pozdravil ho. Sam nepovedal nič len prikývol.
„Dobre tak vás teda nechám samých porozprávajte sa a nieže sa pobijete.“ prerušila ich Alex a síce to aby sa nepobili povedala tónom, ako by žartovala v ich prípade to myslela vážne.
„A ty niekam ideš? Hovorila si, že ma potom vezmeš naspäť.“ opýtal sa Sam.
„Neboj sa kým sa porozprávate, vybavím to a vrátim sa.“
„A kam to vlastne ideš?“ opýtal sa tentoraz Dean.
„Idem sa zahrať na Jennifer Love Hewitt.“ povedala Alex zo smiechom.
„Ale hovoril som, že pôjdem s tebou.“ protestoval Dean.
„Neboj sa ja to zvládnem aj sama.“ usmiala sa Alex a potom zmizla.
„o čom to hovorila?“ opýtal sa Sam, keďže vôbec nechápal o čo sa jedná, síce si všimol, že za ten čas čo spolu Dean a Alex pracujú na prípade sa a on je preč sa nejako zblížili a už sa vôbec nehádajú, dokonca spolu aj žartujú. Trochu sa tomu potešil ak už neodpustí jemu aspoň sa zmieril z Alex a on sa už nebude musieť o neho báť, keď je teraz od neho tak ďaleko a Dean je sám.
„To by bolo nadlho a my teraz máme dôležitejšie témy na rozhovor.“ začal priamo Dean, bez toho aby mu hovoril o tom na čom práve z Alex pracovali. Za starých čias by sa isto na takom prípade spolu zabávali, ale teraz nemal vôbec náladu s ním hovoriť o nejakom šialenom duchovi, bolo toľko iných vecí čo mu chcel povedať až nevedel keď začať.
„Tak čo sa deje také dôležité, že si porušil slovo, že ma už nechceš ani vidieť. A dokonca si presvedčil Alex aby ma sem nasilu priviedla.“ začal nakoniec Sam keď Dean stále mlčať.
„Ja som nechcel aby ťa priviedla.“ odpovedal mu Dean akoby mu bolo všetko jedno.
„Takže si so mnou ani nechcel hovoriť a to bol Alexin nápad? O čom vlastne ide?“
„Ja s tebou chcem hovoriť, ale ja som chcel za tebou priamo isť lenže Alex nechcela aby som sa za tebou trepal cez polovicu krajiny a aby som sa stretol s tou tvojou manželkou alebo čo ti to je.“ začal vysvetľovať Dean a pri zmienke o manželke nemohol zakryť znechutenie.
„Nevzali sme sa ak sa na to pýtaš.“ odpovedal mu Sam podráždene, keď si všimol, že by znova chcel urážať Ruby
„No ešteže, to sa mi uľavilo.“ vydýchol si Dean a potom sa odmlčal. Mal na pamäti Alexine slová a nechcel sa znova začať hádať kvôli Ruby.
„Dobre Dean na rovinu o čo teda ide?“ opäť ho prerušil Sam stále viac netrpezlivo.
„Dobre, tak na rovinu. Sammy, chcem vedieť či znova používaš svoje démonské schopnosti.“ prešiel Dean priamo k veci
„čože?!“ Vykríkol prekvapene Sam.
„Počul si ma.“
„čo ti to napadlo samozrejme, že nie!“
„Sí si tým istý?“
„Pravdaže som si istý. Nemyslíš, že keby som to robil vedel by som o tom?“
„To ja neviem.“
„Nechápem čo si si to zasa vymyslel. Kde si prišiel na to, že by som to robil?“
„Ja som si to nevymyslel. ja som to videl!“ vykríkol na neho Dean nahnevane pretože mal pocit akoby mu Sam klamal do očí.
„čože? Ako si to mohol vidieť ved ja som nič také...“ vykríkol Sam potom ale zastal v polovici vety akoby sa nad niečím zamyslel a opýtal sa už pokojnejšie.
„Dean čo sa to vlastne s tebou deje?“
„Včera som mal víziu a videl som ako si si dal dole náramok a používal svoje schopnosti.“ vysvetlili Dean
„ako si mohol mať víziu?“
„Ja neviem, ale skrátka som ju mal.“
„To čo ty nazývaš víziou bol určite len nejaký tvoj paranoidný sen! Ktoviečo si namýšľaš, že robím pretože žijem z Ruby!“ vykríkol nahnevane Sam. Toto už bol vrchol dotiahol ho sem aby ho z ktovie čoho obviňoval. Bol u Deana zvyknutý na čokoľvek ale toto už bolo priveľa.
„Nebol to sen!“ skríkol Dean
„Ako si môžeš byť taký istý?“
„Lebo keď sa to stalo nespal som. Alex ti to môže potvrdiť, lebo vtedy bola so mnou. Bolo to také ako keď si mával vízie ty. Začala ma bolieť hlava a potom som videl zopár zábleskov a videl som teba.“
„ale to je nemožné. nemôžeš mať také vízie len tak, tak to nefunguje. Vieš, že ja som ich mal kvôli svojej krvi.“ vysvetľoval Sam, ktorý skrátka Deanovým slovám nemohol uveriť. Potom sa však zastavil. Dean by si predsa také niečo nevymyslel. Aký by malo zmysel vymýšľať si, že mal víziu? Pozrel sa na neho prísnym pohľadom a opýtal.
„Dean, je niečo o čom neviem. Niečo čo si mi zabudol povedať?“
„Mám Casovu krv.“ odpovedal Dean akoby nič Sam tam ostal len stáť len tak bez jediného slova tak Dean pokračoval
„Myslím si, že som tú víziu mal práve preto. Síce neviem nič naisto pretože všetci anjeli niekam zmizli Cas mi to teda nemôže potvrdiť.“
„Ale ja to nechápem. Ako môžeš mať jeho krv?“ prehovoril konečne Sam.
„To ani ja ale tak mi to Cas pre rokom povedal. Vraj to urobil, keď ma vytiahol z pekla.“ vysvetlil Dean.
„Takže to vieš viac ako rok a nič si mi nepovedal?“ začal mu vyčítať Sam.
„Ani ty si mi nepovedal o démonskej krvi hneď ako si to zistil, musel som sa to dozvedieť z iného zdroja.“ vrátil mu to Sam.
„Ale to bolo iné!“
„Nie je to to isté. Ale o to teraz vôbec nejde. Hovorím ti to len preto, že už viem čo robíš tak to nemusíš popierať. Chcem len vedieť prečo. Prečo to zasa robíš aj potom koľko problémov si už kvôli tým schopnostiam mal. Je to kvôli Ruby však? To ona ťa na to nahovára.“ zmenil tému Dean a okamžite začal Sama obviňovať. To Sama už naozaj naštvalo.
„Dean koľko krát ti to mám povedať?! Ja nič také nerobím!“ vykríkol na neho potom si vyhrnul rukáv a ukázal mu náramok.
„Vidíš?! Stále ho mám a nikdy by som ho nedal dole.“ pokračoval nahnevane a Dean len bez slova pozeral
„A už vôbec nie teraz keď som otcom. Posledné čo by som chcel je ublížiť dcérke, alebo Ruby.“
„No super Samy fakt úžasné, že tej prekliatej démonke a vášmu decku nechceš ublížil a čo ja? ja už na zozname nie som?“ vykríkol urazený Dean.
„Pravdaže ani tebe nechcem ublížiť Dean ani Alex, otcovi, Bobbymu vôbec nikomu a neurobím to! Už nikdy nebudem používať tie prekliate schopnosti. Nezáleží na to čo si videl. Nikdy si ho nedám dole!“ presviedčal ho Sam. A Dean mu takmer aj uveril ale stále nedokázal vymazať z hlavy obraz z nej vízie. Stále ho mal pred očami a bol presvedčený, že aj ak to Sam ešte neurobil tak sa to ešte len stane. Sam mával vízie aj o tom čo sa len malo stať tak mohol mať aj on.
„Dobre, Sam verím ti ale to, že si to nespravil, neznamená, že sa to nestane. Možno som videl budúcnosť a len sa to stane.“ povedal nakoniec.
„Ja vôbec nemám v úmysle to urobiť a nikto ma k tomu nenahovára ani Ruby tak mi v tom ver.“
„Okej verím ti ale aj tak buď opatrný.“
„Som rád, sa o mňa stále bojíš.“ usmial sa Sam.
„Stále si môj brat aj napriek tomu aké blbosti robíš.“

Alex práve dohovorila z duchom Richarda Smitha, miestneho blázna ktorý aj po smrti stále strašil ľudí na ulici pred svojím domom. Bol to skutočne náročný rozhovor, pretože Alex nebola trénovaná na vyjednávanie z bláznami a už vôbec z mŕtvymi, ktorý ktorý strašia v bielej plachte. Keď sa jej ten duch zjavil, skoro spadla z nôh od smiechu, ale nakoniec sa udržala a snažila sa byť vážna. Rozprávala sa s ním asi hodinu a nič nezaberalo. Smith stále opakoval, že je to jeho dom a môže si v ňom robiť čo chce. Občas hovoril úplne nesúvisle čo u psychicky narušených ľudí a zrejme aj duchov bolo normálne. Nakoniec ho Alex presvedčila tým, že mu povedala, že je anjel. Potom mu povedala, že sú aj iný anjeli a nebo. Že vie, že on nič zlé neurobil a nikomu neublížil, tak sa nemá čoho báť a môže pokojne prejsť na druhú stranu. Že mu tam bude lepšie. Uvedomovala si, že bolo dosť veci, ktoré si len vymyslela a prikrášlila, ale hovoriť mu o tom aký anjeli v skutočnosti sú by nemalo zmysel a isto by ho to neupokojilo. Ani to, že ona vôbec nevedela aké je nebo a ako sa tam majú duše, ktoré sa tam dostanú ani to či sa tam tento dostane. To však bolo jedno šlo o to aby uveril a on uveril. Jej ľudská časť jej v tom tiež pomohla. Ako anjel by nemohla klamať. Smith však nakoniec prešiel na druhú stranu a vyzeral naozaj spokojný, takže s toho mala nakoniec dobrý pocit. Keď už odišiel a ona tam ostala sama, teda aspoň si to myslela, zrazu za sebou zacítila prievan.
„Richard si to ty? Myslela som, že si odišiel.“ opýtala sa mysliac si, že ten duch sa z nejakého dôvodu vrátil. Potom sa otočila a uvidela pred sebou stáť úplne neznámeho muža. Celkom sympatického štyridsiatnika s tmavšími blond vlasmi a prenikavo modrými očami. Až neprirodzene modrými aké doteraz videla len pár krát. Napríklad u jej dvoch najobľúbenejších bratov Natea a Casa.
„Kto si?“ opýtala sa.
„Michael.“ odpovedal stroho.
„Archanjel Michael?“ opýtala sa prekvapene. On len bez slova prikývol. Alex ostala takmer paralyzovaná od šoku. Za celé tie roky čo pracuje pre anjelov. Anjelov s ktorými sa stretla by zrátala ma prstoch. Pravých anjelov, strážnych anjelov ako Nick a ostatní k nim nerátala. A nikdy sa nestretla z nikým vyššie postaveným a už vôbec nie z archanjelom. Nevedela čo má robiť ani čo si má o tom myslieť. Rýchlo sa však spamätala a snažila sa zakryť rozpaky aj keď netušila či to aj tak nevedel.
„Teda samotný archanjel Michael aká česť.“ prehovorila nakoniec svojím typickým tónom ako sa zvykla baviť z anjelmi teda zo štipkou irónie a pohŕdania.
„Keď som vás volala stačil by mi aj niekto nižšie postavený, ale keď už si tu tak mi konečne vysvetlíš čo sa to deje. Začni tým kde sú Nathaniel a Cas.“ pokračovala.
„Bojujú vo vojne.“ odpovedal stroho Michael. Jasné Alex mohla čakať, že ani od neho sa nedočká priamej odpovede. Anjeli sú asi na priame odpovede alergický, ako by povedal Dean.
„a ty čo? Nie si náhodou ich veliteľ? Nemal by si bojovať s nimi.“
„Hneď sa tam vrátim. Prišiel som po teba. Musíš isť so mnou budeme ťa potrebovať.“ povedal priamo Michael.
„Mňa? Ja nie som vojak.“ prekvapila sa Alex.
„Aj tak ťa potrebujeme. Aj pre teba máme úlohu si jedna s nás. Tak poď so mnou.“ dokončil Michael a natiahol ruku aby sa jej dotkol. Alex však vedela čo znamená tak ho okamžite zastavila.
„Hej hej, počkaj nikam s tebou nepôjdem, len pre pretože si to povedal. Tiež mám dôležitú prácu, nemôžem len tak zmiznúť.“
„Akú prácu posielať duchov do svetla? To nie práca pre anjela, máme teraz dôležitejšie veci.“
„Ten duch to bola len taká bokovka. Som strážny anjel mám na starosti chránencov.“ vysvetľovala Alex.
„Nathaniel sa za žiadnym neposlal.“
„Posledné mesiace nie ako by aj keď sa ani neukázal. Ale stále chránim Deana Winchestera, a keď som Natea naposledy videla tvrdil, že Dean je priorita, že ho nemám spustiť z oči, tak to aj robím. Sľúbila som mu, že sa hneď vrátim. A nie som ako vy nemôžem sa len tak bez vysvetlenia stratiť.“ vysvetľovala Alex.
„Dobre teda. Počul som, že si tvrdohlavá a robíš si čo chceš. Tolerujem ti to len preto, že si s časti človek.“
„Hej, hej to som už koľkokrát počula, akokoľvek.“ odpovedala Alex znechutene, Archanjel či nie všetci sú rovnaký pomyslela si.
„Ale buď opatrná rozhodujúci boj môže byť každú chvíľu. Ochránili by sme ta ak by si šla so mnou ale teraz si na to sama.“
„Okej akoby to bolo niečo nové, už mesiace som na všetko sama, odkedy ste sa všetci vyparili zo zeme.“
„Máme dôležitejšie problémy ako sa motať tu medzi týmito bezsrstými opicami.“
„No tak to ti pekne ďakujem.“ urazila sa Alex.
„Vieš, že teba som nemyslel. Nikto z nás ťa neberie ako človeka. Si naša sestra, jedna z nás.“ vysvetlil Michael.
„Alečo to je milé.“ zasmiala sa
„Tak či tak na toto nemám čas. Až zmeníš názor a budeš pripravená s nami isť tak vieš kam isť a ako nás zavolať.“ odpovedal Michael a už ho nebolo.
„áno viem, len či sa aj ozvete.“ povedala si Alex viac menej len pre seba. Toto stretnutie ju akurát poriadne naštvalo. Anjeli ju asi nikdy neprestanú takto vytáčať, teda darí sa im to stále viac. Spomínala si na obdobie pred siedmimi rokmi, keď ešte len začínala. Vtedy bolo všetko také jednoduché. Jediný anjel ktorého zo začiatku poznala bol Nate. Mala len chrániť vybraných ľudí. Nešlo o život a už vôbec nie o osud celej planéty. To je však už minulosť povedala si, teraz všetko inak a pravdepodobne už ani nemôže ani len snívať o tom, že by sa vrátila k pokojnejšiemu životu. Bude môcť byť rada ak to všetko prežije a takisto aj osoby na ktorých jej záleží. Čí už sú to anjeli alebo ako ľudia ako napríklad Dean. Ochrániť jeho je priorita. Nie len preto, že to povedal Nate. Pre Alex je to osobná záležitosť. Už nikdy nedopustiť aby Deanovi niekto ublížiť. Pri myšlienke na Deana sa vrátila zasa do prítomnosti. Dean aj so Samom ju predsa čakajú v moteli. Okamžite sa tam premiestnila
„Ahojte chlapci. Dúfam, že neruším.“ prihovorila sa im.
„Nie, vôbec, nie.“ prehovoril ako prvý Dean keď zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu.
„Nepobili ste sa?“ opýtala sa Alex tak na polovicu vážne a zároveň z úsmevom.
„Nie neboj sa.“ pridal sa pre zmenu aj Sam.
„Tak to som rada. Som na vás hrdá, že sa dokážete aj rozumne porozprávať bez toho aby ste si skočili do vlasov.“ usmiala sa Alex.
„A čo ten duch?“ okamžite zmenil tému Dean, akoby nechcel hovoriť o tom, čo sa stalo kým bola Alex preč.
„No pokecali sme si a prešiel na druhú stranu.“
„Len tak?“
„áno, vravela som ti, bol to len neškodný blázon.“
„Takže neboli žiadne komplikácie?“
„Nie.“
„Tak prečo sa mi zdáš, že si nahnevaná?“ zaujímal sa stále Dean.
„To nie kvôli nemu.“ odsekla Alex. Netušila, že na nej tak vidno aká nahnevaná. Dúfala, že to dokáže zakryť, pretože nemienila chlapcom hovoriť čo sa stalo. Aj keď teraz keď si to už Dean všimol, musí to povedať. Keď sa o nej dozvedeli celú pravdu sľúbila im že už nebude viac klamať a naozaj to chcela dodržať.
„Tak čo ta tak naštvalo?“ zaujímal sa naďalej Dean.
„Michael.“ odpovedala priamo Alex ešte viac nahnevane.
„Aký Michael?“ nechápal Dean.
„Aký ? Môj veľký brat Michael. Veliteľ celej prekliatej anjelskej armády, ktorý si myslí že, preto kto je si môže robiť chce a rozkazovať komu chce.“
„Archanjel Michael?“ opýtal sa prekvapene Sam
„áno presne ten,“
„čo ty s ním máš?“ opýtal sa Dean
„vôbec nič! On len mal tu drzosť prísť za mnou do toho domu a chcieť odo mňa aby som s ním odišla. Len tak bez slova a bez vysvetlenia. Len tak po tých mesiacoch čo na mňa kašlali nech som im akokoľvek prosila o pomoc, sa tu objaví sám veľký Michael a myslí si, že ho budem na slovo poslúchať a bez otázok. Zrejme si ma mýli s tou bandou debilov ktorej šéfuje.“ dostala zo seba nahnevane Alex
„čo si mu povedala?“ opýtal sa Dean
„Že s nim nikam nejdem a že nie som ako oni a nezmiznem len tak bez slova, keď tu mám niečo začaté a nech ide niekam a dá mi pokoj.“
Dean na to neodpovedal len sa uškrnul na znak toho, že s ňou súhlasí a on by urobil to isté. Sama naopak Alexino správanie prekvapilo tak sa opýtal.
„Ako môžeš pre nich pracovať keď ich ich tak neznášaš?“
„Nepracujem pre nich spolupracujem s nimi a to je rozdiel. Nikdy nikomu z nich
nedovolím aby mi rozkazovali. Prácu si vyberám sama a všeobecne si robím čo chcem. Nie som ako oni bez slobodnej vôle. Síce niekedy na to niektorý zabúdajú aj keď nie je pravda, že by som ich neznášala. Sú to moji bratia a mám ich svojim spôsobom rada. Len ma vždy vedia poriadne vytočiť.“ vysvetlila mu obšírne Alex a bola by zrejme ešte pokračovala keby ju Dean neprerušil.
„No dobre upokoj sa. Viem, že by si na nich dokázala nadávať ešte hodiny, ale myslím, že Sam chce ísť domov.“ povedal jej z úsmevom. Alex sa na pár sekúnd odmlčala a potom prehovorila už pokojnejšie.
„Ah áno jasné. Takže ste si to vysvetlili?“
„Áno vysvetlil som Deanovi, že nech čokoľvek videl, nepoužívam tie prekliate schopnosti a ani nemienim.“ odpovedal Sam a pritom si z Deanom vymenili pohľady.
„To som len rada. Tak podme.“ súhlasila Alex postavila sa a prešla k Samovi.
„Počkajte ešte.“ zastavil ju ešte Dean. „Ja len... Sammy nechcem sa hádať a nebyť s tebou v kontakte.“
„čo teda odo mňa chceš? Vieš že sa nevrátim. Mám teraz iný život.“ zamietol okamžite Sam. Síce z bratom prežili aj dobré časy vrátiť k loveniu s ním neplánovať. Bol spokojný s tým ako žil síce to nebolo ideálne, ale bolo to niečo po čom vždy túžil. Chcel pokojný život z milovanou ženou a dcérkou. Ich život nebol práve pokojný a už vôbec nie obyčajný, ale bolo to viac ako dúfal, že niekedy bude mať.
„To od teba nežiadam. Budem sa snažiť to rešpektovať, síce sa s tým nikdy nezmierim. Chcem len aby sme sa občas stretli a zavolali si. Chcem vedieť ako žiješ čo máš nové.“ vysvetlil Dean.
„Chceš ma kontrolovať?“
„Nie to vôbec nie. Chcem len byť s kontakte zo svojim bratom. Je to niečo zlé?“
„Nie vôbec nie. Zavolaj mi Dean, kedykoľvek a aj ja ti zavolám. Vieš, že ja som sa nikdy nechcel hádať.“
„Jasné, chcel si aby sme boli šťastná rodinka aj s tvojou démonskou ženou a dcérou. Ale prepáč Sammy to sa nikdy nestane.“
„To ani nečakám. To čo navrhuješ bude stačiť.“ súhlasil Sam. Napriek všetkému mal s toho čo sa stalo dobrý pocit. Aspoň trochu sa zmierili a dúfal, že Dean dodrží čo teraz povedal a ostane v kontakte. Pozrel sa na Alex a povedal.
„Tak podme.“
„Jasné. Dean za chvíľu sa vrátim.“ súhlasila Alex potom chytila Sama za ruku a zmizli.

Je dobře, že jsi na tuhle povídku nezapomněla. Já jsem se pokračování už nemohla dočkat.