Sila krvi

zase mi to z pokrackom trvalo oveľa dlhšie ako som očakavala. ale ked som to už mala skoro hotove pokazil sa mi komp o všetko som prišla. a potom trvalo kým so m sa dokopala k tomu znova to napísať.
dúfam že ma za túto časť neukamenujete síce necakam ani ze ma za to niekto pochváli ale udalosti z tejto casti su dôležité pre dalši dej

Part 13

Dean sa zobudil len chvíľu po Samovom odchode. Keď vstal a zažal nočnú lampu okamžite si všimol že Sam odišiel. Vonku ešte len začínalo svitať ale Dean vedel že Sam niekedy stáva veľmi skoro. Zo začiatku si myslel, že bude niekde v dome. Vedel, že už asi nezaspí tak si obliekol košeľu a odišiel s tým, že pohľadá Sama niekde v dome. Skontroloval kuchyňu, knižnicu a nakoniec aj kúpeľňu ale nikde ho nenašiel.
„Doparoma Sammy kam si zase zmizol.“ Zanadával potichu keď sa prechádzal po chodbe.
„Sama teraz nechaj tak.“ Ozvalo sa mu za chrbtom. Dean sa rýchlo otočil a skríkol na anjela ktorý zrazu stál pred nim.
„Do pekla Cas už by si sa konečne mohol zbaviť toho zlozvyku sa vždy len tak bez upozornenia zjaviť!“
„Potrebujem s tebou hovoriť, je to veľmi dôležité. Pod so mnou.“ Prehovoril Castiel vážne a vôbec nereagoval na Deanovu poznámku.
„Teraz nemám náladu na žiadne anjelské rečičky. Teraz musím nájsť Sama.“
„Sam je v poriadku, nechaj ho bude to len chvíľka.“
“Nikam s tebou nepôjdem len preto, že si si to teraz zmyslel!“ vykríkol Dean skôr ako stihol dopovedať Castiel mu priložil dva prsty na čelo a keď sa spamätal stál na nejakej vtedy ešte prázdnej ulici.
„toto mi nemôžeš robiť nemôžeš ma len tak niekam zobrať!“ vykríkol na neho.
„Je to naozaj dôležité. Vypočuj ma a môžeš sa vrátiť.“
„Nemám vôbec náladu ťa počúvať.“ Odvrkol Dean a urazene si prekrížil ruky a potom dodal
„Ak ma nevezmeš späť fajn, vrátim sa aj sám.“ A vykročil do prázdnej ulice smerom od Casa. Prešiel však len zopár krokov a Castiel sa znova objavil pred ním.
„Nikam nemôžeš ísť, netušíš kde sme.“ Povedal mu
„To je jedno ja sa len tak nestratím.“ Odbil ho a znova vykročil preč.
„Mal by si si vypočuť čo ti chcem povedať. Určite ťa to bude zaujímať.“ Zakričal za nim Castiel. Dean zastal otočil sa k nemu a sarkastickým tónom sa opýtal
„a čo mi chceš povedať? Hádam mi konečne povieš prečo som pre vás taký dôležitý a čo za veľké plány to pre mňa máte?“
„Možno. Možno pochopíš prečo mi na tebe tak záleží.“
„Ale no tak ušetri ma dojímavých vyznaní.“
„Tie žarty si nechaj pre niekoho iného! toto je vážne! “ Povedal Castiel prísne.
„Oh áno jasné, vy anjeli ste všetci taký strašne vážny.“ Odpovedal stále sarkastickým tónom
„Toto je vážna situácia Dean.“
„Tak hovor o čo také vážne ide?.“
„Radšej si sadni.“ Povedal dramaticky Castiel a ukázal na lavičku stojacu kúsok od nich.
„Ale Cas nedramatizuj to tak.“ Namietol Dean ale keď videl, že Cas na tom trvá sadol si. Castiel si sadol vedľa neho a spustil.
„Chcel som s tebou hovoriť o tom Samovom probléme.“
„čo o tom ty vieš?“
„Nie veľa. Ale mám tušenie čo by to mohlo byť.“
„To ty si za tým jeho snom?“
„áno ja.“
„Mohol si to spraviť aj šetrnejšie.“ Vyčítal mu Dean keď si spomenul aký bol Sam vydesený, keď sa prebudil.
„Snažil som sa mu naznačiť, čomu môže pomôcť. Inak to nešlo.“ Dodal ospravedlňujúco.
„Aj tak to nepochopil mohol si to povedať rovno priamo.“
,,Však preto sme tu aby som ti to vysvetlil.“
„Tak hovor o čo ide? A ako mu má pomôcť moja krv.“
“Ide o to, že vtedy keď som sa vytiahol z pekla a vrátil ťa do života, mal som ešte jednu úlohu, ktorú som síce nechápal, ale u nás nie je zvykom o príkazoch diskutovať tak som to skrátka urobil bez otázok.“
„Cas čo sa mi to snažíš povedať?“ naliehal na neho Dean
„Vtedy keď predtým ako som ťa vrátil späť nakvapkal som ti do rán svoju krv, také boli príkazy. Moji šéfovia chceli, aby si keď sa vrátiš z pekla mal v žilách krv anjela.
Ako som povedal neviem, prečo to chceli ani prečo na to vybrali mňa. Tak sa to skrátka stalo.“ Dopovedal Castiel a čakal na Deanovu odpoveď. Dean chvíľu mlčal akoby nebol schopný slova až po chvíli prehovoril
„čo... čo to vlastne znamená? takže ja mám anjelskú krv a... a Sam, môj brat má démonskú? To... to je úplne šialené. a ja som mu dal krv keď bol zranený. Bože môj, čo som mu to urobil. Spravil som z neho ešte väčšie čudo ako bol“
„zachránil si mu život ty sám si mi to vtedy povedal.“
„Nie to si urobil ty.“ Namietol Dean
„Ale ak by si mu predtým nedal krv, nemohol by som pre neho nič neurobiť. Bol by príliš slabý a vieš že som s tým mal problémy aj tak. to ty si mu vtedy zachránil život.“
„Možno áno ale teraz má v sebe krv démona aj anjela. To preto má tie problémy však?“
„áno, ale nie tak celkom. Počúvaj, jeho démonská krv je už veľmi mocná a tvoja... tvoj organizmus ešte moju krv veľmi neprijal, prešlo málo času. Tak keď si mu dal svoju krv aj keď v nej bolo niečo z mojej Samova démonská krv je silná a neprijal to. a ak aj nikdy to nebude mat na neho taký vplyv ako tá démonská ale a to stačí na to aby sa to navzájom odpudzovala. Démonská krv nad ním teraz pomaly preberá kontrolu. Práve tvoja krv mu dáva silu bojovať, aby sa nestal zlým sa trvalo. To som mu chcel naznačiť v tom sne.“
„Takže mám, anjelskú krv. To nie. prečo ja... prečo musím byt aj ja nejaké nadprirodzené monštrum?“ hovoril si Dean sám pre seba zatiaľ čo prechádzal hore dole popri lavičkou kde predtým sedel.
„monštrum? Za to ma pokladáš?“ opýtal sa Castiel urazene.
„nie Cas prepáč. Ja som to tak nemyslel ja len...“ začal sa ospravedlňovať Dean
„v poriadku ja viem.“ Zastavil ho Cas. potom sa na chvíľu odmlčal aby dal Deanovi chvíľu aby prijal tieto pre neho šokujúce zistenia.
„A bude mať na mňa tá tvoja krv niekedy nejaký vplyv? vieš, či budem niečo ako Sam len v opačnom garde.“
„úprimne, neviem isto. Ale môžeš byť pokojný môžu prejsť roky kým sa u teba prejavia nejaké schopnosti a možno sa to nestane nikdy.“
„ale pre niečo ste to hádam chceli, nebolo to len tak.“
„Ja neviem ,mal som tak príkazy a na viac som sa nepýtal.“
Odpovedal mu Castiel a potom sa zase na chvíľu odmlčal. Uvažoval o tom čo má robiť ďalej. Vedel, že by sa tam už nemal dlhšie zdržiavať, lebo by si to mohol niekto všimnúť. Uvažoval o tom, že už pošle Deana naspäť k Bobbymu ale ešte to nespravil. Zaváhal ale nakoniec mu povedal
„Dean toto by som nemal robiť, lebo ako som povedal nie som tvoj anjel strážny, ale tým že som ta dostal z pekla a máš moju krv, cítim že som za teba istým spôsobom zodpovedný. Tak ak ma budeš niečo potrebovať tak ma zavolaj, ak budem môcť prídem.“
„Cas prečo to robíš? Prečo nám zrazu pomáhaš?“ opýtal sa prekvapene Dean.
„Niekto mi povedal, že by som mal aj ja občas pomôcť. Nech to nie je tak, že len mi od teba vždy niečo chceme.“
„No nech to už bol ktokoľvek zdá sa že ti otvoril oči. Mal by som mu poďakovať.“ Usmial sa Dean, síce nemal tušenie kto by to mohol byť. Povedal to len tak, nerátal s tým že by niekedy príležitosť poďakovať tej osobe. Netušil, že možno mu je bližšie ako by si kedy pomyslel. Potom ostal opäť chvíľu ticho a neskôr sa opýtal
„Prečo si mi to nemohol povedať u Bobbyho? prečo si ma ťahal až sem?“
“Nemal by som tu byť a nemal som ti to vôbec povedať, a tu som sa mohol na chvíľu dostať z dohľadu.“ Vysvetlil Cas
„Môžem ešte jednu otázku?“
„pýtaj sa.“
„Ak to bolo tak ako hovoríš prečo som sa potom prebral v tom hrobe?“
„Už som ti povedal také boli príkazy neviem prečo to tak malo byť.“ Odpovedal Castiel a potom položil Deanovi dva prsty na čelo keď sa Dean poobzeral okolo bol už znova na chodbe v Bobbyho dome a Castiel tam už nebol. Vrátil sa to izby aby zistil či sa Sam medzi tým nevrátil ale izba bola stále prázdna znovu vyšiel na chodbu a šiel rovno k vchodovým dverám. V hlave mu stále zneli Castielove slová . Stále tomu nemohol uveriť. Nevedel čo má robiť, či to povedať Samovi alebo si to nechať pre seba. Teraz ale bolo najdôležitejšie aby Sama našiel, keď došiel ku dverám otvorili a vošiel Sam trochu vyzeral, že je duchom stále niekde inde. Dean ho však okamžite priviedol späť do prítomnosti a nahnevane sa ho opýtal
„kde si bol takto skoro ráno?“

Sam sa nervózne prechádzal po prázdnej ulici a čakal na Ruby. Stále mal obavy z toho čo sa deje. Nemohol na to všetko prestať myslieť.
„Musím zistiť čo sa to so mnou deje Ruby, musím to zastaviť.“ Povedal rozčúleným a zároveň roztraseným hlasom keď konečne Ruby prišla.
„Upokoj sa niečo vymyslíme. Zistím nejaké kúzlo alebo také niečo. A ešte máš Bobbyho a Deana aj oni môžu nájsť spôsob ako to zastaviť. Hlavne to nevzdávaj. Nie teraz.“ naliehala na neho Ruby a snažila sa pôsobiť čo najpokojnejšie aj keď bolo vidieť, že tiež bola poriadne rozrušená
„Prečo nie teraz? čo sa teraz deje také zvláštne?“ opýtal sa Sam keď si všimol z akým dôrazom vyslovila posledné dve slová „nie teraz.“
„čo sa deje? Kde mám začať? Je tu Lilith a vieš dobre koľko pečatí už prelomila. Len ty máš silu zastaviť to a preto sa nemôže stať že by ťa Azazelova krv ovládla. Musíš byť na strane dobra, preto to nemôžeš vzdať práve teraz a musíš s tým bojovať, kým prídeme na to ako ti pomôcť.“ Vysvetlila mu Ruby
„Ja viem a nemienim sa len tak poddať. Možno je mojím osudom prejsť na stranu zla ale nedopustím to, budem bojovať do posledného dychu.“
„Tak sa mi to páči. Len sa toho drž a určite to dokážeš.“ Povzbudila ho Ruby a
Sam však dodal
„Ale bojím sa Ruby. Mám strach, že no nezvládnem, že ublížim tým na ktorých mi záleží, nemôžem preto ani spať, je toho na mňa priveľa.“
„To bude dobré Sam, ty to dokážeš.“ Povedala mu Ruby a pohladila ho po tvári potom sa nachvíľu odmlčala a zadívala sa do zemi. Na chvíľu zaváhala a potom sa znova pozrela na Sama a vážne prehovorila:
„A je ešte jeden dôvod prečo musíš bojovať. Prečo musíme bojovať obaja.“
„Aký dôvod?“
„Pozri, dlho som váhala ako ti to povedať. V tejto situácii ti nechcem pridávať starosti, ale myslím, že máš právo to vedieť.“
„No tak hovor nech je to čokoľvek. Ver mi horšie to už byť nemôže.“ Naliehal na ňu Sam, tieto jej slová ho znepokojili a nevedel čo môže čakať. Ruby sa pozrela do zeme o pár sekúnd zdvihla zrak a pozrela sa mu do očí.
„Sam, ja...“ začala pomaly. „... som tehotná.“
Sam na ňu najprv len prekvapene pozeral až potom prehovoril.
„a...a.. le ako je to možné? Ja to nechápem.“
„ ako Sam? Vieš veľmi dobre ako.“
„áno, ale veď sme spolu nespali už nejaké dva mesiace.“
„Veď sa ja nie som tehotná týždeň.“ Odpovedala trochu sarkasticky Ruby. Videla na ňom že sa chce ešte niečo opýtať ale nenechala ho nič povedala a hneď mu odpovedala
„a áno určite je to tvoje.“
„To som sa nechcel opýtať.“
„Vážne? Takže si si nemyslel, že keď som démon spím s kadekým. Viem, aká je všeobecná mienka on nás, ale musíš mi veriť Sam, bola som len s tebou.“
„Nie, nič také som si nemyslel. Nie o tebe. Ja som len myslel na to, že si démon a to tvoje telo je v podstate mŕtve tak ako je možné že si tehotná.“
„Toto telo by bolo mŕtve ale ja ho držím pri živote, tak sa zdá že môžem otehotnieť ako každá iná žena.“
„A to dieťa, bude to démon alebo človek?“
„Ja neviem, Sam takéto veci sa nestavajú zas tak často že by som o podobnom probléme počula. Ale myslím, že to bude s polovice človek a spolovice démon.“
„Ja neviem, Ruby. Veď to dieťa bude to mať ešte ťažšie ako ja. Veď ja mám len démonskú krv a vidíš čo to so mnou robí.“ Uvažoval nahlas Sam
„Ty... ty ho nechceš?“ opýtala sa Ruby ktorá si jeho slová, tak vysvetlila a bolo na nej poznať, že sa jej to dotklo. Sam zaváhal kým sa odhodlal jej odpovedať sám musel prísť na to, čo povedať pretože si ani nestihol poriadne uvedomiť, čo by znamenalo mať teraz dieťa a či ho chce. Potom sa pozrel na Ruby a prehovoril
„vždy som túžil po deťoch. Teda predtým ako som ako som sa dozvedel to o démonskej krvi. Potom som uznal, žeby bolo lepšie nemať ich, lebo neviem či by sa to na ne neprenieslo. No a teraz mám mať dieťa s... s tebou. Neuraz sa vieš že ťa neberiem ako démona ale je to komplikované.“
„Ak ho nechceš len povedz. Vieš ak opustím toto telo ono zomrie spolu s ním.“ Povedala Ruby a v jej hlase bol smútok pritom ako čakala na odpoveď smutne sa usmiala a dodala.
„Je to najrýchlejšia interrupcia.“
„a ty ho chceš?“ opýtal sa Sam
,,Viem to už nejaký čas a nič som s tým neurobila. Uvažovala som o tom, že by bolo šialenstvo ak by som si ho nechala. ja neviem. Kým som žila chcela som deti a nemohla ich mať. Vieš vtedy sa ešte nedala neplodnosť liečiť a tak som sa vlastne prvýkrát zaplietla s čiernou mágiou. Lebo som chcela dieťa. Potom sa mi to vymklo s pod kontroly a urobila som veľa zlých vecí, to je už iný príbeh. a teraz po toľkej dobe po tom čo som prešla peklom a to doslova. Viem že je to šialené, ale áno chcem ho.“
„Ja tiež. Nemyslel som si že sa také niečo stane ale keď už si tehotná tak ho chcem.“ Odpovedal jej Sam a Ruby, ktorá mala takmer slzy v očiach sa zrazu veselšie usmiala. Sam prešiel k nej aby ju objal a pošepkal jej.
„pozri, viem že to bude ťažké a neviem si zatiaľ ani predstaviť, aké to bude byť otcom a navyše takého dieťaťa. Tiež si neviem predstaviť, ako bude reagovať Dean keď sa to dozvie, ale neboj sa spolu to zvládneme a teraz mám naozaj o dôvod viac bojovať s tým čo sa so mnou deje.“ Chvíľu tak ostali len tak stáť v objatí a potom Ruby prehovorila.
„Sam mala by som ísť a aj ty by si sa mal vrátiť kým si niekto všimne že si preč.“
Sam si až vtedy všimol, že sa už medzitým úplne rozvidnelo a je možné že Bobby by už stal, síce Dean bude pravdepodobne späť ešte zopár hodín.
„áno máš pravdu už pôjdem.“ Odpovedal jej. „tak buď opatrná nech sa vám nič nestane.“ Dodal a úmyselne použil množné číslo. Ruby sa usmiala a povedala
„Neboj sa postarám sa o seba.“ Potom ho ešte letmo pobozkala na pery a odišla. Sam sa vybral smerom k domu. Dúfal, že ešte bude môcť byť ešte chvíľu sám aby si zrovnal myšlienky a aby sa rozhodol ako ďalej. Ako vôbec ostatným povie túto novinu. Keď však prišiel ku vchodu uvedomil si že na chodbe sa svieti. On isto nenechal zažaté, pretože ani nerozsvietil aby si niekto nevšimol, že odchádzal. Vošiel dnu a vtedy ho zo zamyslenia vytrhol Deanov nahnevaný hlas
„kde si bol takto skoro ráno?“ opýtal sa ho

Alex síce Deanovi povedala, že nebude preč dlho nakoniec sa zdržala oveľa dlhšie. Po rozhovore ale skôr by sa dalo povedať hádke z Nateom sa nemohla len tak vrátiť. Veď takto ani nič nevybavila, Nate jej nič nepovedal a Alex potrebovala zistiť čo sa z Winchesterovcami deje aby im mohla nejako pomôcť. Síce mala pocit, že Nate a ostatný ich chcú nechať napospas osudu a z nejakého dôvodu chcú aby sa na to pozerala z prvého radu a nejako nezasiahla. Ale za tie roky si chlapcov obľúbila až príliš na to aby ich nechala bez pomoci alebo aby by ich mala znovu vidieť trpieť. Zo začiatku nevedela u koho hľadať pomoc. Potom sa rozhodla, že to skúsi aj keď očakávala že to dopadne rovnako ako z Nateom. Veď všetci boli v podstate rovnaký, aspoň podľa jej mienky. Lenže on Alex na jej veľké prekvapenie sľúbil, že zistí čo sa deje. Tiež nepovedal nič konkrétne, ale uistil ju že nájde spôsob ako Winchesterovcom pomôcť. Netušila síce ako, ale aj tak už urobil viac ako vôbec očakávala. Tak jej neostalo iné ako mu veriť a nechať to na neho nech urobí čo uzná za vhodné. Potom uprostred noci sa nechcela vracať. Pravdepodobne už spali a všetko bolo v poriadku, ak by nebolo vedela by to. Bolo to zvláštne ale vždy, keď chlapcom niečo hrozilo, vycítila to aj ked od nich bola ďaleko. Nate jej vysvetlil už na začiatku, že je medzi nimi nejaké empatické puto a tak to asi aj bolo. Chlapci prechádzali ťažkým obdobím. Ale hlavne bolo že boli obaja v poriadku. Bolo ešte skoro ráno keď sa rozhodla že, tam pôjde. Zastala pred dverami pretože s chodby začula tri známe hlasy. Sam Dean a John, tie hlasy rozoznala kedykoľvek. Zdalo že sa hádajú. Chvíľu zaváhala čo urobiť. Mohla vojsť do domu aj bez klopania, a prerušiť ich hádku. Isto by to nikomu nevadilo, Bobby jej niekoľko krát tvrdil, že je tam vždy vítaná rovnako tak ako chlapci. Tiež mohla ostať a prísť neskôr, ale zas nechcela aby sa hádali. Tak teda zaklopala na dvere s tým, že niekto pôjde otvoriť a tak preruší hádku.

Sam to teraz má dosť blbé, keď má krv démona i anjela. Dean snád nedovolí, by démonská krv nad ním prevládla a nájde dajaké rešenie?

Janca riešenie sa čoskoro nájde ale či bude trvale sa ešte uvidi. Sam to bude mať teraz ťažke
no a kedže mam teraz cez sviatky viac času napísala som dalšiu časť.
dej sa síce zatial velmi nepohne ale nudne by to dufam nemalo byt

14. časť

„Dean teraz nemám náladu nič ti vysvetľovať.“ Odbil Sam Deana a snažil sa aby sa čo najskôr dostal preč bez nejakých zdĺhavých výsluchov.
„No tak Sammy nemôžeš sa len tak túlať sám po ulici . vieš čo by sa mohlo stať keby si tam dostal zase záchvat?“ vyčítal mu Dean
„Nič sa nestalo tak sa upokoj!“
„Bol si zas z tou prekliatou Ruby?“
„Áno bol som s ňou keď to už potrebuješ vedieť.“ Vykríkol Sam. Nemalo zmysel to popierať, keď to aj tak tušil a vzhľadom na to čo sa dnes dozvedel už nebude môcť ich vzťah dlhšie tajiť. Nikdy by nedokázal pre Deanom zatajiť vlastné dieťa aj keď vedel, že Dean určite nebude skákať od radosti, keď sa dozvie, že bude strýkom.
„Kto je Ruby?“ Prerušil ich John ešte predtým ako mohol Dean začať z výčitkami.
„Samova démonská priateľka.“ Odpovedal priamo Dean, vyzeralo to ako by sa tešil z toho že to mohol na Sama prezradiť.
„No vďaka Dean naozaj.“ Urazil sa Sam
„Čo sa deje? Chcel si to hádam pred otcom tajiť?“ zapáral do neho Dean.
„Nie nechcel len sa to dalo povedať aj miernejšie.“
„Stačilo!“ zvýšil hlas John a obaja okamžite stíchli potom John opäť prehovoril
„Môžete mi to vysvetliť? Sam čo máš s tou démonkou.“
„Otec to nie je tak ako si myslíš. Ruby je iná ako ostatní démoni. Veľakrát mi pomohla, dá sa jej veriť.“ Zastával sa jej Sam
„áno to určite. Hrá to na teba a ty si taký slepý, že to nevidíš.“ Pokračoval v hádke Dean
„Dean má pravdu. Démonom sa nedá veriť. Nech ti nahovorila čokoľvek určite to boli len klamstvá.“ Pridal sa John.
„Stačilo! nemôžeš ju odsúdiť keď ju ani nepoznáš! A ty Dean nikdy si jej nedal ani šancu, nemáš tušenia aká je.“ Vykričal Sam a potom ich vyrušilo zaklopanie na dvere inak by určite v hádke pokračovali ďalej. Teraz však Sam využil toto odvedenie pozornosti a odišiel.
„Idem otvoriť.“ Povedal Deanom otcovi a naznačil mu, že pokojne môže odísť.
Keď otvoril dvere a uvidel Alex zdalo, sa že práve ju určite nečakal. Na prvý pohľad na ňom videla, že ho niečo trápi, síce netušila či sa to týkalo tej hádky, alebo šlo o niečo iné. Z celej hádky zachytila iba pár slov vytrhnutých z kontextu. Dean bol v poslednej dobe utrápený skoro stále ale teraz akoby tu bolo aj niečo navyše.
„Stalo sa niečo?“ opýtala sa keď som vošla dnu, vtedy už na chodbe nebol nikto len oni dvaja
„Nie nič, všetko je v poriadku.“ Odpovedal jej Dean, síce Alex vedela, že to nie je pravda.
„hádali ste sa?“
„áno ale to nič nie je len taká menšia výmena názorov.“ Odpovedal Dean potom sa odmlčal a neskôr zmenil tému a opýtal sa.
„Počuj kde si bola? Povedala si že sa nezdržíš dlho a to bolo včera.“
„Dean? Čo sa deje? Snažíš sa ma kontrolovať?“ opýtala sa Alex trochu urazene.
“Nie, to nie.“ Odpovedal zmätene Dean
„ale čo, hádam si sa o mňa nebál.“ Doberala si ho.
„Dean veľa krát som ti hovorila, že sa o seba postarám. Viem, že je to teraz nebezpečné a všade striehnu démoni. Ale neboj sa nie je to nič s čím by som si neporadila.“
„Alex vysvetli mi niečo.“ Povedal Dean zvláštne vážnym tónom a potom ju chytil za ruku a zatiahol ju do miestnosti ktorá bola najbližšie. Bola to Bobbyho knižnica. Dean za nimi zavrel dvere, akoby nechcel aby ich niekto vyrušil, alebo počul o čom budú hovoriť. Alex tým trochu uviedol do rozpakov. Nezvykol sa takto správať, teda nie k nej.
„o čo ti ide?“ opýtala sa trochu nervózne.
„Vždy len tak bez vysvetlenia odídeš a rovnako tak sa aj zrazu objavíš keď by sme ťa najmenej čakali. Vždy povieš len, že si musela niečo vybaviť ale nikdy nepovieš čo. Chápem že máš právo na súkromie, preto som sa ťa nikdy na nič nepýtal ale už mi to začína byť podozrivé. Povedz mi čo robíš keď nie si s nami a kto vlastne si?“
„Dean hádam mi neveríš? Poznáme sa roky vieš veľmi dobre kto som.“ Opýtala sa Alex prekvapene a trochu aj urazene. Síce čakala, že sa to skôr či neskôr spýta a nechcela ho klamať.
„áno si lovkyňa, ale nič viac neviem, Si len lovkyňa a nič viac? Nemáš žiadnu minulosť ani rodinu? Prečo si vlastne stala lovkyňou. Niečo za tým musí byť.“
Lebo mi dali úlohu dostať sa ho vašej blízkosti. Pomyslela si Alex, ale to mu nemohla povedať. Vždy sa musela nejako priblížiť k ľudom za ktorými ju poslali a keďže Winchesterovci sú lovci najlepší spôsob, ako si získať ich dôveru bolo stať sa lovkyňou. Povedať pravdu by bolo komplikované, ale čo mala robiť? Zahrala sa na urazenú, aby sa s toho dáko vykrútila, ale pripadala si ako pokrytec
„a čo by si chcel počuť? Kto si myslíš, že som? Alebo sa mám opýtať čo? Myslíš si hádam, že som proti vám? Vieš veľmi dobre, že nie som démon ani nič také.“
„To viem. Nevošla by si do tohto domu keby si. Bobby tu má všade diablove pasce. Ale to by mi nikdy nenapadlo.“ Vysvetlil Dean.
To sa mi uľavilo, takže ma nemáš za démona. Pomyslela si Alex. Dotklo by sa jej ak by si to myslel. Dalo by sa povedať, že nebola žiadne neviniatko. V istých situáciách bola poriadna rebelka, o tom by Nate mohol rozprávať, keďže si väčšinou tie svoje nálady vybila práve na ňom, ale vždy chcela byť na strane dobra.
„Ja by som len chcel vedieť niečo o tebe, tvojej minulosti, rodine a tak.“
„ a čo chceš vedieť? Narodila som sa v Európe. Tam som aj do 18 rokov žila. Moja mama je niečo ako čarodejnica, ale nie v takom zmysle ako si myslíš nie je taká z akými si mal dočinenia. Možno by som ju nenazvala ani čarodejnicou. Ale skôr bylinkárkou alebo liečiteľkou venuje sa len bielej mágii. svojho otca som nepoznala, pretože mamu opustil ešte kým na čakala. Dean keby ti poviem môj príbeh neuveril by si.“
„Alex , vieš že som videl veľa neuveriteľných veci. uverím už čomukoľvek.“
„toto je niečo iné. Možno sa ti to niekedy poviem ale teraz nie je vhodný čas. Máš ešte nejaké otázky, či už výsluch skončil?“
„Alex nechcel som ta uraziť a nejde o to že by som ti nedôveroval.“ Ospravedlňoval sa Dean potom čo zachytil v poslednej vete trochu urazený podtón.
„ja viem to je poriadku.“ Usmiala sa na neho Alex. Možno mal dôvod jej nedôverovať, niekedy si priala aby mu mohla povedať o sebe pravdu, aby aspoň niekomu mohla povedať kto je. Možno práve on by to bol schopný pochopiť. Ostatný jej priatelia, by ju nazvali bláznom. Ale bolo ťažké žiť s takýmto tajomstvom. Žiť v podstate niekoľko odlišných životov a nikomu sa nemôcť zdôveriť s tým, kto je a čo robí. Vedela do čoho ide keď s tým začala. Nate jej všetko vysvetlil všetky výhody aj nevýhody, ale predtým sa aspoň s ním mohla otvorene porozprávať. On ju naučil všetko čo vie a vždy tu bol pre ňu. Bol to skvelý veľký brat, samozrejme to bolo predtým. Včerajšia hádka nebola prvá. Hlavne čo sa týkalo Winchesterovcov. Veci čo sa v posledných mesiacoch udiali od nej nejako vzdialili aj jeho, jedného z mála osôb pred ktorými mohla byť sama sebou. Teraz sa ich stretnutia obmedzili väčšinou na to, aby jej povedal kam isť a čo urobiť. Preto stále uvažovala o tom, že by povedala Winchesterovcom pravdu, teraz by to už mohli pochopiť. Ale nemohla sa na to odhodlať, lebo sa bála, že by jej mohli prestať dôverovať. Chvíľu tam potom ešte ticho ostali a pozerali sa na seba. Alex sa zapozerala sa do jeho oči. Uvedomila si, že sa jej vždy páčili jeho oči. Dean bol keď sa na to tak pozerala krásny chlap. Snažila sa brať ho ako priateľa alebo ako brata, ale uvedomovala si, že on je presne jej typ. Síce ona asi jeho typ nebola, tak sa nad tým nezamýšľala. Ale to ako na ňu teraz pozeral bolo niečím iné. Keby bola len obyčajné dievča, začala by si isto robiť nádeje. Vtedy ich však prerušil John ktorý vošiel do knižnice.
„Teda vás by som tu nečakal, vy dvaja predsa nezvyknete čítať.“ Prihovoril sa im a obaja sa strhli akoby ich pri niečom vyrušil.
„Nie my sme sa len rozprávali.“ Vysvetlil Dean za nich oboch a potom sa ponáhľal odtiaľ preč, ako by sa cítil pred otcom cítil trápne. Alex vybehla sa ním. Chcela vedieť prečo Johnov príchod tak rozrušil. Dostihla ho až pri dverách jeho a Samovej izby, práve keď chcel vojsť dnu.
„Dean počkaj!“ zavolala na neho. Dean sa okamžite otočil vo dverách a opýtal sa jej
„čo sa deje?“
“čo to malo znamenať? Čo si odtiaľ tak vybehol?“
„Videla si ten otcov výraz? On si myslí že nás pri niečo vyrušil. Že spolu niečo máme.“
Nepáči sa mu že si to jeho otec myslí? Takže to vlastne znamená že on by s ňou nechcel mať nič viac. Nič viac ako ten priateľský vzťah čo medzi sebou majú. Ak si Alex tam v knižnici začala robiť nejaké nadeje, týmto ju o ne okamžite pripravil. Dean Winchester jednoducho nebol mužom pre ňu, alebo možno ona z tým jej tajomstvom nebola žena pre neho. Bola s toho trochu sklamaná, ale snažila sa to nedať najavo.
„A bolo by až také hrozné, ak by si to myslel?“ opýtala sa akoby nič.
„Vždy si bola pre neho ako dcéra a ja....“ Dean chcel ešte dačo povedať ale prerušil ho nejaký zvuk prichádzajúci z izby a zároveň záblesk svetla.
„Videla si to?“ opýtal sa
„áno, to ešte nemuselo nič znamenať.“ Odpovedala Alex zatiaľ čo Dean okamžite otváral dvere.
„Ja teda idem ... za Johnom.“ Vyhovorila sa Alex narýchlo, keďže tušila čo to mohlo znamenať. Dean sa zatváril nechápavo tak dodala
„Pôjdem mu to vysvetliť aby si náhodou nič nenamýšľal.“ A potom sa z chodby vytratila skôr ako Dean vošiel do izby.

Síce to bola len výhovorka aby nemusela vojsť do tej izby. Alex predsa len šla za Johnom.
Opatrne zaklopala na dvere knižnice a potom pomaly vošla
„John môžem na chvíľu?“ opýtala sa. John odložil knihu a otočil sa ku nej a povedal.
„samozrejme poď Alex.“ Povedal to trochu zvláštnym tónom ale bolo z neho poznať, že je rád že prišla tak teda vošla a sadla si do kresla oproti nemu.
„Vieš John, ja a Dean nie je to tak ako si myslíš.“
“Ako vieš čo si myslím?“ opýtal sa záhadným tónom.
„No vieš, Dean si myslí, že si myslíš že si nás pri niečom vyrušil, že spolu niečo máme. Ale je pravda to čo povedal len sme sa rozprávali.“ Alex sa to snažila vysvetliť a nezamotať sa, ale pohľad akým sa na ňu pozeral ju znervózňoval. Bol to veľmi zvláštny pohľad, ktorý jej naznačoval, že to o čom hovorí určite nie je to na čo myslí.
„Nemyslel som si, že medzi vami niečo je.“ Povedal takisto tým znepokojujúcim tónom.
„John, čo sa deje? Čo tak na mňa pozeráš?“ opýtala sa Alex pretože to už nemohla vydržať. Potom jej náhodou padol zrak na knihu na stole pred nimi, tú ktorú tam odložil keď prišla. Prečítala si názov a na chvíľu stuhla potom odtrhla zrak od knihy a pozrela znova na neho
„Ty to vieš však?“ opýtala sa nervózne John však neodpovedal.
„Ty vieš kto som, však? No tak odpovedz mi je to tak?!“ zvýšila na neho hlas.
„povedzme, že niečo tuším.“ Odpovedal vážne John. A potom pokračoval
„Bobby tu má naozaj zaujímavé knihy, neverila by si čo sa z nich dá dozvedieť.“
„Ale ako si to zistil? Myslím tým tá kniha nemohla byť jediný zdroj, musel si vedieť čo hľadať.“
„Keď som sa vtedy prebral a bol tak ten chlapík, ten Castiel. Tvrdil, že je anjel. Vtedy sa mi to síce nezdalo, ale nakoniec som si uvedomil, že som to na ňom videl a keď som potom uvidel teba vravel som ti, že si nejaká iná, že je na tebe niečo zvláštne, len som nevedel čo. Dlho som o tom uvažoval a potom som si to spojil. Keď som vás tu z Deanom vyrušil šiel som akurát nájsť nejakú knihu aby som si overil svoje podozrenie a vidíš, ty sama si mi to teraz potvrdila.“
„John ja.... neviem čo mám povedať, ja... prepáč mi ak môžeš.“ Dostala zo seba Alex pomaly.
„Celé roky si ma klamala a klamala si aj mojim chlapcom. Tvrdila si, že si len lovkyňa.“ Obvinil ju John. Alex to aj čakala. Nevedela čo povedať aby, som to vyvrátila, pretože to bola pravda, klamala. Nechcela aby to takto skončilo. Za tie roky boli Winchesterovci jej rodinou. John jej bol ako otec. Nechcela sa s nimi rozísť v zlom. Zhlboka sa nadýchla aby zadržala slzy. Nechce sa tam rozplakať, to by nič nevyriešilo a potom prehovorila
„Nikdy som vám nechcela ublížiť, prisahám. Práve naopak, celý ten čas som sa vás snažila chrániť. Niektorým veciam som nemohla zabrániť, ale vždy som sa snažila by pri chlapcoch, byť im oporou ak keď si tu nebol. Prosím ver mi.“
„Viem, že nie si zlá, a pravdepodobne máš s nami poslanie, tak sa neboj neobviňujem ťa. Keby si nám to povedala na začiatku asi by sme ti neverili, nikdy by sme sa tak nespriatelili.“ Povedal John síce vážne ale pokojne. Alex už z jeho hlasu necítila žiadnu zlosť ale aj tak ju nejako neupokojilo
„Povieš to ostatným?“ opýtala sa opatrne. John zaváham kým povedal.
„Pravdupovediac ešte neviem.“
„Neviem, či ta o to môžem žiadať, aby si to zatajil svojim synom, ale bola by som rada keby to nevedia. nechcem stratiť ich priateľstvo ani ich dôveru.“
„No tak ja som to pochopil isto to pochopia aj oni.“
„Neviem, ty si ma pochopil a neobviňuješ ma, ale ty si teraz keď si sa vrátil iný. Už ani nie si ten starý prísny John, ktorého som poznala. Ak by si bol okamžite by si ma odtiaľto vyhodil a nikdy ma už nechcel vidieť.“
„Možno som v niečom iný ale stále som to ja a keď som to pochopil pochopia to určite aj oni.“
„John, prosím nepovedz im to. Aspoň nie hneď keď bude vhodná sama im to poviem.“ Navrhla Alex, John sa opäť odmlčal, Alex napäto čakala čo povie kým nakoniec prehovoril.
„no dobre ale pod jednou podmienkou.“
„Akou?“
„Všetko mi povedz, povedz mi svoj príbeh, ako si sa stala tým čím si a ako si sa dostala k nám.“
Alex zaváhala, ale potom sa zhlboka nadýchla a odpovedala
„tak dobre poviem ti to.“

Sam si po hádke s otcom a Deanom šiel dať studenú sprchu, aby zo seba zmyl všetko to napätie dúfal, že studená voda mu pomôže utriediť si myšlienky a potom z jasnou hlavou príde na to čo robiť. Ani sprcha mu však veľmi nepomohla, bolo toho na neho akosi priveľa, a nebol spôsob ako sa všetkých problémov zbaviť. Nemohol ich jednoducho zmyť ani hodiť za hlavu. Musel len počkať, ako sa to nakoniec vyriešiť a dúfať, to pre všetkých dopadne dobre. Síce optimizmus stratil už dávno, keď kvôli spôsobu svojho života prišiel o veľa vecí a ľudí na ktorých mu záležalo. Vrátil sa do izby a dúfal, že tam Dean nebude, nemal vôbec náladu pokračovať v začatej hádke a chcel byť sám. Keď však vošiel do izby čakal tam na neho Castiel
„čo tu robíš Cas?“ opýtal sa ho.
„Dopočul som sa čo sa s tebou deje, prišiel som, lebo ti chcem pomôcť.“ Odpovedal mu Cas
„čo presne si sa dopočul?“ opýtal sa Sam a dúfal, že nevie nič o Rubynom tehotenstve, mal obavy z toho ako by to vzali anjeli. Síce tie boli nič proti obavám z toho ako to vezme Dean.
„O tých tvojich záchvatoch.“ Vysvetlil Castiel a Samovi sa uľavilo že ide “len“ o to.
„Môžeš mi o tom niečo viac povedať. Opíš mi ako to prebieha.“ Pokračoval Castiel.
„Ja ani neviem, najprv mám také kŕče v bruchu, ktoré sa stále stupňujú potom ma začne páliť tá jazva a vyžarovať žlté svetlo a potom už neviem. Ďalej je to všetko zahmlené a niečo si ani nepamätám.“
„Môžem vidieť tú jazvu?“
„čože? Akoto to pomôže?“
„Len chcem niečo skúsiť môžem?“ naliehal na neho Castiel
„No dobre.“ Súhlasil Sam a vyhrnul košeľu aj tričku aby odhalil jazvu.
„môžem?“ opýtal sa Cas opatrne. Sam len prikývol.
Cas sa priblížil k Samovi a keď sa dotkol jazvy tá zasvietila a Castiel, ktorého akoby niečo od Sama odhodilo, alebo koplo elektrinou spadol na zem. Dean, práve vošiel do izby a keď uvidel čo sa s stalo pribehol ku Castielovi a pomohol mu vstať a sadnúť si na stoličku
„Cas čo sa to stalo?“ Opýtal sa ho.
„Dean v tvojom bratovi je niečo zlé a tiež veľmi silné také silné, že by dokázal zabiť nielen démona ale aj anjela.“ Dostal zo seba Cas, ktorý hovoril síce pomaly ale zároveň aj nahnevane.
„Tá krv?“ opýtal sa Dean šokovane.
„Myslím, že áno, hovoril som ti o tom ale zdá sa, že je to ešte silnejšie ako som myslel.“
„Cas prepáč nechcel som ti ublížiť, neviem čo sa to so mnou deje“ ospravedlňoval sa Sam ale držal sa pre istotu ďalej. Už sa neodvážil k anjelovi priblížiť.
„Tak ti radím aby si to čo najskôr zistil.“ Odbil ho Castiel
„Ale veď toto nie je prví krát čo si sa Sama dotkol akoto že sa to nestalo už vtedy.“ Pýtal sa ďalej Dean
„teraz je jeho krv silnejšia pravdepodobne, kvôli tomu že bol vážne zranený. V každom prípade musíte s tým niečo robiť.“
„no ty si dobrý Cas a čo?“
„Ani ja neviem všetko Dean. Zistím čo sa dá ale je možné, že to budete musieť vyriešiť sami.“ Odpovedal Castiel a potom sa postavil a dodal „Už pôjdem.“
„Si si istý že si už v poriadku?“ opýtal sa Dean ale odpovede sa už nedočkal lebo Cas zmizol.
„zdá sa že áno.“ Odpovedal si sám pre seba.
„Dean čo sa to so mnou deje? Ja... ublížil som anjelovi .“ prehovoril Sam po chvíli.
„Pokoj Sammy, veď nie až tak veľmi. Odišiel po vlastných alebo odletel či ako to povedať.“ Uškrnul sa Dean. Sam bol až prekvapený, že Dean mal celkovo dobrú náladu a nezačínal znovu hádku, to bolo posledné na čo mal práve náladu tak dúfal, že to tak aj ostane.

tak pokracovanie

15. časť

Alex Johnovi vyrozprávala celý svoj príbeh, aj sa jej trochu uľavilo, že to mohla niekomu povedať. John bol veľmi chápavý, až to bolo od neho nezvyčajné. Potom ho požiadala síce nevedela, čo čakať, či by ju mohol kryť, lebo musí na chvíľku zájsť za Nateom. S tým veľmi nesúhlasil, nechcel kvôli nej klamať, ale nakoniec súhlasil pod podmienkou že sa vráti do pol hodiny. Alex súhlasila veď to by malo stačiť. Ak by ich rozhovor zase vyústil do hádky , nemienila sa dlho zdržiavať. Skrátka mu povie aká je situácia a pôjde naspäť. Dean si bude myslieť, že bola z Johnom a nikto si nič nevšimne.
„Nečakal som že sa tu po tom včerajšku objavíš.“ Prihovoril sa jej Nate len čo prišla do domu v ktorom sa on ja jemu podobný zvykli zdržiavať. Bolo to niečo ako ich miestne veliace stanovisko. Ale nebol to obyčajný dom síce tam mohol na prví pohľad pôsobiť.
„Neprišla som sa hádať Nate.“ Povedala mu Alex hneď na úvod. Nate na to nereagoval tak pokračovala
„ len som ti prišla povedať, že John už o mne všetko vie . Ako som hovorila neviem ako ale videl to na mne. Potom si zrátal dva a dva prišiel na to.“
„Prezradí ťa?“ opýtal sa okamžite Nate. To bol celý Nate, to ho zaujímalo najviac, či niečo neohrozí Alexinu misiu z Winchesterovcami. Misiu o ktorej ciely za celé tie roky nemala ani tušenia, zatiaľ čo pri ostatných, vždy vedela prečo má za kým ísť ale Winchesterovci boli iný prípad ich plán s nimi bol prísne tajný a nikto jej nechcel nič povedať.
„Povedal že nie.“ Odpovedala mu
„A si si istá, že to dodrží?“
„Ja mu dôverujem Nate!“
„O to nejde ale myslíš, že dokáže zatajiť takú dôležitú vec pred svojimi synmi?“
„Dúfam. ale keby tak sa do dozvedia no a čo a tak mám občas chuť všetko im povedať.“ Odbila ho Alex. Síce sa snažila nehádať, po tejto vete hrozilo, že pri tom aj tak skončia, nemala to povedať. Nate pre to nebude mať pochopenie. Nate nechápe ľudskú potrebu mať niekoho komu môže povedať o všetkom, nejakého ozajstného priateľa. Nate ani len netuší aké je to byť človekom a Alex si ani nemyslela si, že by ho to vôbec zaujímalo.
„Takto nehovor Alex, keby sa dozvedia o tebe pravdu všetko to o čo si sa pokúšala roky by vyšlo nazmar, už by si si viac nezískala ich dôveru.“ Zvýšil na ňu hlas Nate, presne ako Alex očakávala. Bol taký predvídateľný. Bolo to už 6 rokov od ich prvého stretnutia a dokonale ho poznala. Vedela ako v istých situáciách reaguje.
„To nemôžeš vedieť veď John to pochopil.“ Bránila svoj názor.
„John musel, má to akosi v génoch.“ Poznamenal Nate. Alex vôbec nechápala ako to myslel tak sa opýtala
„O čom to hovoríš?“
Nate sa však začal vyhovárať. Alex bolo hneď jasné, že sa len preriekol a nepovie jej nič a nakoniec len dodal
„Radšej to neriskuj a pokús sa zariadiť, aby John udržal tvoje tajomstvo čo najdlhšie.“
„Pravdaže, urobím čo sa dá aby som neohrozila svoje poslanie.“ Odpovedala Alex nahnevane ani nečakala na jeho odpoveď hneď bola preč. Chvíľu na to bola opäť v knižnici John tam stále bol. Keď ju uvidel zdvihol hlavu od knihy a povedal
„No konečne si tu.“
„Pýtal sa na mňa niekto?“ opýtala sa Alex.
„Nie ale pred chvíľou prišiel Bobby.“
„On bol preč?“
„áno, ale ani nevedel, že si tu bola. Len teraz odišiel, takže si prišla akurát včas.“ Oznámil jej. Alex sa usmiala a povedala mu
„Ďakujem John, za všetko.“
„Trochu sme sa s Bobbym rozprávali.“ Povedal John neskôr.
„O čom?“
„Neboj sa nie o tebe. O tom čo sa deje so Samom.“
„Takže Bobby ti to všetko povedal?“
„Áno.“ Vzdychol si John potom zdvihol hlavu a smutne povedal
„a najhoršie na tom je, že ja som to už dávno tušil.“
„Čo si tušil?“ opýtala sa Alex
„Že sa také niečo stane a že je možnosť, že sa Sam stane zlým. Tušil som to už dávno. Ešte predtým ako som zomrel.“
„Preto si Deanovi povedal, že ho možno bude musieť zabiť?“ opýtala sa Alex keď si spomenula na posledne slová ktoré vtedy Deanovi povedal a pre ktoré sa Dean toľko trápil.
„Povedal ti to?“ prekvapil sa John
„áno, rovnako aj Samovi síce nie hneď. Dúfam, že si to nemyslel vážne.“
„Vtedy áno, síce bolo ťažké pripustiť si to. Ale teraz... ja neviem. Myslím, že má cenu bojovať.“
„Som rada, že si to uznal.“ Povedala mu Alex, zase sa presvedčila o tom, že sa naozaj zmenil odkedy sa vrátil. Síce netušila prečo, pokladala to za zmenu k lepšiemu.
„Mne by to ani nenapadlo.“ Povedala po chvíli.
„Teda vždy som vedela, že v Samovi je niečo zlé, ale nikdy som si nemyslela, že to zájde až sem. Priala by som si aby som tomu mohla zabrániť.“
„Nemohla si nič robiť. Aj napriek tomu kto si, niektoré veci nemôžeš ovplyvniť.“
„Viem, presne to mi stále hovorí Nate.“ Usmiala sa Alex
„Má pravdu.“ Súhlasil s ním John a potom zmenil tému
„Inak keď sme pritom, vybavila si čo si potrebovala?“
„áno ak sa to tak dá povedať. Z Nateom sa dá v poslednej dobe len hádať.“ Odpovedala Alex pri pomyslení na jeho správanie opäť pocítila hnev tak ako keď bola s nim a dodala
„Niekedy sú všetci taký...taký...“ vtedy ju však John prerušil a povedal
„Nehovor o nich zle, majú nejaké pravidlá, ale myslia to dobre.“
„Kto by povedal, že sa ich ty budeš zastávať. Si naozaj nejaký iný.“
„Možno.“ Uznal John
„Ozaj môžeš pokojne odísť nikto si nič nevšimne.“
„Dobre tak idem.“ Povedala Alex a postavila sa a od dverí povedala
„Ešte raz ďakujem John.“

„Bobby už si späť?“ Prekvapil sa Dean keď Bobby prišiel za nim a Samom do izby.
„len pred chvíľou som prišiel. Bol som u jedného priateľa.“ Odpovedal Bobby potom sa pozrel na Sama ktorý sedel na posteli a opýtal sa ho
„Ako ti je Sam? Žiadne ďalšie záchvaty kým som bol preč?“
„Nie, od toho v noci už nie.“
„To som rád. A mám dobré správy.“ Oznámil im Bobby
„aké?“ opýtal sa okamžite Dean, dobré správy boli presne to čo v tej situácii potreboval.
„Ten môj priateľ u ktorého som teraz bol, Dave, je to tiež lovec a jeden z najlepších. Povedal som mu o Samovom probléme.“
„Hovoril si nejakému lovcovi čo sa so Samom deje? vieš ako to môže dopadnúť?“ zvýšil na neho hlas Dean ktorému sa nepáčilo, že by sa o Samovi niekto dozvedel a už vôbec nie lovec.
„Davovi dôverujem a nespravil by nič proti mne teda ani proti vám. a nepovedal som mu na rovinu že ide o Sama, len som mu opísal čo sa deje.“ Vysvetlil mu Bobby, potom ho Sam prerušil a opýtal sa
„No dobre, a kde sú tie dobré správy?“
„Dave mi spomenul jeden spôsob na ktorý som úplne zabudol, možno prídeme na to ako by sme mohli oslabiť silu tvojej krvi.“
„Ako?“
„Teraz ti to ešte nemôžem vysvetľovať. Dave šiel ešte niečo zistiť a môže to trvať pár dni, ale chcel som aby si vedel, že je šanca že sa s toho dostaneš. Ak mi Dave potvrdí, že to bude fungovať, obom vám to vysvetlím.“ Povedal im Bobby a obom neostalo nič oné len s tým súhlasiť. Samovi sa uľavilo už len pri pomyslení na to, že nejaké riešenie môže existovať. Dalo mu to silu a odhodlanie ešte pár dní bojovať nech sa deje čokoľvek. Ten deň už potom prešiel v poriadku a rovnako bola pokojná aj noc. Až na niekoľko slabších kŕčov, o ktorých Sam nikomu nepovedal lebo ich nechcel znepokojovať. Síce vedel čo to znamená a vedel, že by im to radšej povedať mal. To čo to znamenalo ho desilo, čoskoro dostane ďalší záchvat a to ho. Nechcel nikomu ublížiť ale nebol si istý, že sa ovládne tak ako sa mu to podarilo minule. Záchvat dostal na druhý deň popoludní keď bol sám v izbe a čítal si. Bol rád, že je aspoň sám, a dúfal, že nikto nepríde kým sa to neskončí. Tak by aspoň nikomu neublížil. To mu však nevyšlo pretože, práve vošiel do izby John. Sam ho síce kým vládal žiadal aby odišiel a nechal ho. John s tým však nemohol súhlasiť . síce z izby odišiel ale to len preto aby zavolal Bobbyho, keďže on sám nevedel ako Samovi pomôcť. Bobby však to popoludnie nebol doma tak našiel len Deana a Alex. Boli práve v kuchyni a rozprávali sa. Dean sa konečne trochu otvoril a rozprával sa s ňou tak ako predtým za starých čias. A trochu hovoril aj o tom, čo ho v poslednej dobe trápi, ako povedal cítil sa vinný za to čo sa zo Samom deje. Alex sa mu snažila vysvetliť, že on za to nemôže, ale keď jej povedal o Castielovej krvi pochopila, prečo si myslí, že za to môže on. Ale to tiež nebola pravda. On netušil čo sa stane a chcel Samovi len zachrániť život. Ale bolo ťažké ho presvedčiť. Dean bol skrátka taký vždy sa obviňoval za veci za ktoré vôbec nemohol. Práve keď sa ho snažila presvedčiť, že za Samove problémy nemôže a že to bude v poriadku prišiel John a povedal im čo sa stalo. Dean okamžite vyskočil zo stoličky a bežal do izby aj s Johnom. Alex teda šla za nimi.
Tentoraz Samov záchvat trval dlhšie ako bolo zvyčajne. Keď došli do izby Alex šla hneď k jeho posteli. Myslela si, že by mu možno mohla pomôcť, ale Dean ju zadržal už pri dverách
„Alex nepribližuj sa k nemu mohol by ti ublížiť.“ Povedal jej. Zase ten jeho prístup ochrancu ako sa k nej vždy správal. Bol taký vždy a pri každom na kom mu aspoň trochu záležalo, ale Alex nepotrebovala jeho ochranu, ona by som mala chrániť jeho. Jemne ho odstrčila a chcela ísť k Samovi, vôbec jej nenapadlo, že ak by niečo urobí mohla by sa prezradiť, ale vtedy ju zase zastavil John.
„Dean má pravdu radšej sa drž ďalej.“ Povedal. Alex bola prekvapená, že aj on sa ju snažil chrániť. Myslela si, že keď už o nej vie pravdu pochopil, že ju ochraňovať netreba. Ale vtedy ešte nevedela, čo sa včera stalo keď prišiel Castiel. John si pravdepodobne myslel, že by Sam mohol podobne pôsobiť aj na ňu, preto ju od neho držal ďalej. Nakoniec teda snahu dostať sa k Samovi vzdala. Pri týchto dvoch hrdinoch aj tak nemala šancu sa k nemu dostať a možno by mu aj tak nemohla pomôcť, veď ani presne nevedela čo mu je.
„Nemôžeme tu len tak stáť. Musí existovať nejaký spôsob ako mu pomôcť.“ Prehovoril John po chvíli keď sa už na Sama nemohol pozerať.
„Naposledy keď sa mu to stalo prešlo to samo, nemohli sme nič robiť.“ Odpovedal mu Dean síce ho tiež trápilo keď videl, že jeho brat trpí a on nemôže vôbec nič urobiť.
„Niečo sa musí dať, nemôžem ho tak nechať.“ Nevzdával ho John. Potom sa na chvíľu odmlčal a opýtal sa
„skúšali ste svätenú vodu?“
„Áno, minule som ho ňou polial ale nereagoval. To nepomôže.“ Odpovedal mu Dean
„Nie tak, daj mu to vypiť. Keď je v problém v jeho krvi tak možno mu svätená voda nevadí z vonku ale zvnútra by mohlo.“ Vysvetlil John. Deanovi sa ten nápad hneď pozdával, zobral z batoha ploskačku a podal ju otcovi. John pristúpil k Samovi a povedal mu
„Sam vypi to možno to nebude príjemné ale vypi to.“ Keď sa však sa Sama pozrel jeho oči boli zase žlte a odhodil ho od seba až ku dverám. Dean zodvihol ploskačku zo zemi a skúsil to on. Sam sa Deanovi už tak nebránil ako Johnovi, ktorého z nejakého dôvodu inštinktívne od seba odhodil . Dean mu nalial trochu vody do úst Sam síce prehltol, ale potom začal kašlať.
„Ešte sa napi Sammy.“ Povedal mu Dean a nalial mu do úst viac vody. Sam síce stále neprestaval kašlať ale potom sa mu do oči vrátila bežná zelená farba a aj kŕče prestali
Dean odložil fľašu. Sam ešte chvíľu kašlal ale potom sa upokojil a len zhlboka dýchal
„Sam si v poriadku?“ opýtal sa ho
„hej som.“ Odsekol Sam. Potom bol chvíľu ticho kým sa prekvapene pozrel na Johna a opýtal sa ho:
„otec ako si vedel, že to pomôže?
„keď na démonov zaberá svätená voda a tvoja krv je démonská myslel som si že aj vypiješ svätenú vodu mohlo by ju to oslabiť.“ Vysvetlil John
„no to dáva zmysel.“ Uznal Sam a potom sa opýtal
„môžete mi niekto doniesť pohár studenej vody? Páli ma celé hrdlo.“ Dean prikývol a odbehol do kuchyne.

paci paci
chudaaaaaaaaaak Sam
a paci sa mi ten "vztah" alex dean, i ked tam ziaden neni. a citala som posledne 3 pokracka a mam abstak :d chcem viac:D:D:D zartujem, ale budem sa tesit na pkracko dalsie! je to super!

Chudák Sam, doufám, že to zlo z něho dostanou? Ještě aby tak někomu hodně ublížil nebo zabil. To né.

Ettie Janča diki za komenty.
tak vztah medzi Deanom a Alex to sa ešte uvidi kam sa to vyvinie.
no a chápem že lutujete Sama. chudak bude to mať v najbližšej dobe tažke
nejako sa mi podarilo napísať dalšiu časť tak nech sa páči

16. časť

Prešlo niekoľko dní a Samove záchvaty stále neprestávali, ale teraz ich už aspoň dokázali zmierniť. Problém však bol v tom, že Sama nevyčerpávali len samotné záchvaty a snaha bojovať s tým ale aj svätená voda ho oslabovala, až nevedel dokedy ešte vydrží. Od Bobbyho priateľa Davea nemali žiadne správy, tak im neostávalo nič iné len čakať a dúfať, že príde z trvalejším riešením. Ďalšia záležitosť, ktorá Sama trápila a o ktorej nevedel nikto len on sám bola Ruby. Prešiel viac ako týždeň odkedy mu oznámila, že je tehotná a odvtedy od nej nemal nejaké správy. Nezavolala mu nechcela sa stretnúť a síce jej nechal zopár odkazov neodpovedala. Mala vo zvyku takto aj na celé týždne zmiznúť a predtým to Samovi nevadilo, ale teraz to bolo iné. Veď už nešlo len o ňu ale aj o dieťa, jeho dieťa. Nemohol si pomôcť mal o ňu strach mal strach o nich oboch. Nechcel o nich prísť. Aj keď bolo len otázkou času kedy sa to prevalí a kedy sa o tom všetci vrátane Deana a Johna dozvedia.
Tie dni s nimi Alex bola len málo. Dávala na nich pozor a teda sa zdržiavala v ich blízkosti, ale v Bobbyho dome neostala. Aj tak tam bolo už priveľa ľudí. Snažila sa urovnať vzťahy z Nateom, aj keď sa to zdalo nemožné. Ich stretnutia prebiehali dvoma spôsobmi ,buď jej len povedal o nejakej úlohe a ona bez slova súhlasila, alebo sa pohádali. Nevedela či sa zmenil on alebo ona ale on by isto povedal, že je chyba v nej. Síce jej to on ani nikto iný nikdy nepovedali vedela, že k nim nebude nikdy úplne patriť. Tak ak došlo medzi nimi ku konfliktom, vždy to dávali za vinu tomu, že je iná. Ale Alex bola na svoju odlišnosť hrdá. Bola vďačná za to, že ju prijali medzi seba, ale byť úplne ako oni by nikdy nechcela. Chcela ostať sama sebou.

Dean sa už začínal v Bobbyho dome nudiť a začal hľadať nejaký prípad aspoň niekde v blízkom okolí. Nemohol však zo sebou zobrať Sama. Sam nebol v stave opustiť Bobbyho dom a tiež nemohol v tej dobe ísť na nejaký lov. Jeho záchvaty sa nedali ovládať a vždy prišli v najnevhodnejšom čase. To by im pri love poriadne skomplikovalo situáciu. Našiel prípad len hodinu cesty od mesta a snažil sa presvedčiť Johna, že by to mohli isť spolu. Lenže stále viac vychádzalo na povrch ako sa John zmenil. Predtým bol pre neho lov najdôležitejší, dôležitejší než jeho synovia, lenže teraz chcel zostať zo Samom a pomôcť mu ako sa dalo. Bobby čakal na správy od Davea a tiež ostal doma tak s ním nakoniec šla len Alex. Síce to vyzeralo na rutinný prípad pri ktorom by sa nemalo stať nič dramatické, nechcela ho nechať isť do toho samého. Veď to bola aj súčasť jej misie, držať sa v jeho blízkosti. Dean bol aj tak celý čas čo boli preč veľmi nepokojný a každú chvíľu volal do Bobbyho domu, aby sa spýtal či nie je nič nové, síce sa zdržali len jeden deň. Preverili niekoľko faktov, hovorili z miestnymi a dospeli k záveru, že celý príbeh o duchovi bola len historka. Niekoľko ľudí síce tvrdilo, že v jednom dome videlo ducha ale faktom bolo, že nikoho nenapadol, vôbec nikomu neublížil a nebol ani žiadny dôkaz, že duch je skutočný. Dean aj tak chcel ísť ten dom preveriť. Práve v ten večer Alex volal Nate, tak nešla s ním. Vyhovorila sa, že sa necíti dobre a nech tam ide sám. Však aj tak to nie je skutočný prípad.

Prišla do domu v ktorom sa stretávali ale vyzeralo to tam prázdne. Bolo to zvláštne podľa odkazu ju mal Nate čakať
„Nate tak som tu.“ Zakričala ale nikto sa neozval. Tak zakričala ešte raz hlasnejšie.. „Hej Nate! Nate, no tak Nathaniel si tu?!“ až potom sa objavil. Zatváril sa dosť prekvapene akoby ju nečakal.
„Alex čo tu robíš? Stalo sa niečo?“ opýtal sa jej
„Chcel si som mnou hovoriť či nie?“ prekvapila sa Alex jeho otázke.
„Nechcel.“ Odpovedal Nate. Alex už vôbec nechápala a opýtala sa
„Nezavolal si ma?“
„Nie nezavolal. Prečo by som to robil? Povedal som ti, aby si zostala z Deanom.“
„Áno. Povedal si... teda niekto mi.. ja som myslela, že to ty... Preboha nehovor, že ma niekto sem poslal, aby ma dostal Deana.“ Vykríkla Alex. Toto zistenie ju vystrašilo. Napadlo ju, že možno celý ten prípad bola pasca a začala panikáriť. A síce sa to nestávalo často zdalo sa, že Nate tiež, rozhodne mu nebolo všetko jedno.
„Zdá sa, že áno. Nemyslíš, že keby som ťa volal vedel by som o tom?“ opýtal sa sarkasticky. Alex neodpovedala len tam ostala stáť a snažila sa urovnať si myšlienky. Vždy vycítila ak Winchesterovcom niečo hrozilo, ale teraz necítila nič. Podľa toho by mal byť v poriadku, nebolo predsa možné, že ten čo ju tam vylákal by oklamal aj jej empatické puto s Deanom a necítila by nič aj keby bol v ohrození
„Na čo čakáš?! Okamžite sa vráť kým sa niečo stane.“ Vytrhol ju zo zamyslenia Nate.
„Ale ty.. ani ťa nezaujíma kto a prečo to spravil?“ opýtala sa Alex
„Tým sa teraz nestrácajme čas. Ja to zistím. Teraz hlavne chod za Deanom ak by niečo zavolaj ma.“
To jej Nate rozhodne nemusel dva krát hovoriť. Alex bola príliš rozrušená na to aby s ním o tom diskutovala. Okamžite sa vrátila do motela.

Dean zaparkoval Impalu pred opusteným domom, v ktorom podľa miestnych strašilo. Vystúpil a vošiel do dnu. EMF meter neukazoval žiadnu aktivitu ducha a keď to už chcel vzdať s tým, že som mala pravdu a žiadny duch tam nie je, zacítil prievan za chrbtom. Rýchlo sa otočil s brokovnicou v rukách. Hneď však uvidel, že to nebol duch.
„Mohol by si tú vec odložiť?“ prehovoril sa mu vážne Castiel.
Dean síce stále v strehu sklonil zbraň a prekvapene sa opýtal
„čo tu robíš Cas?“
„čakal som až budeš sám. Musím s tebou hovoriť, bez svedkov.“
„Ale nehovor, a o čom tentoraz?“ opýtal sa Dean sarkastickým podtónom.
„O Samovi a jeho démonskej priateľke.“ Odpovedal Cas vážne
„O Ruby? Čo je s ňou?“
„Predpokladám že vieš, že zo Samom majú už nejakú dobu...“
„Ak chceš povedať, že Sam preťahuje tú štetku, tak áno to už dávno viem.“ Skočil mu do reči Dean
„Nejde len o to Dean. Neviem ako ti to povedať. Sam a Ruby oni... ich pomer neostal bez následkov.“
„O čom to hovoríš?“
„Ruby je tehotná, zo Samom.“ Oznámil mu Castiel a čakal na Deanovu reakciu aj keď tušil, čo bude nasledovať. Nepoznal Deana ešte ani celý rok, ale už ho stihol spoznať.
„Čože? To nie je možné. Si si tým istý Cas?“ opýtal sa Dean po chvíli.
„Je mi to ľúto Dean, ale áno som si istý.“
„A Sam, on o tom vie?“
„To neviem. Je možné, že mu to Ruby povedala.“
„A prečo mi to hovoríš?“
„Chcel som aby si sa to dozvedel odo mňa a nie od niekoho iného.“
„prečo?
„Pretože to dieťa sa nesmie narodiť.“ Odpovedal stále vážne Castiel. Potom sa pozrel na Deana či nechce niečo povedať a keď ten ostal ticho tak pokračoval.
„Keď sa moji bratia dozvedeli o Rubynom tehotenstve, prišli príkazy z hora. Dieťa Ruby a Sama by mohol byť veľmi silný démon, alebo aj to čo vy tu nazývate Antikrist. Preto sme dostali príkazy Ruby nájsť a zbaviť sa jej skôr ako sa to narodí.“
„A prečo mi to hovoríš? Chceš odo mňa aby som Ruby zabil?“ opýtal sa Dean
„Nie to by som od teba nežiadal. O Ruby sa postaráme. Problém je len v tom, že sa po nej doslova zľahla zem. Nedokážeme ju nikde vystopovať, ale ak by si Sam alebo ty vedeli kde sa skrýva...“
„Budeš to vedieť prvý Cas a teraz ak ma už nepotrebuješ, ja musím ísť.“ Odpovedal mu Dean a bez toho aby nechal Casa čokoľvek povedať vybehol z domu.

Keď sa Alex vrátila do motela, pokúšala sa Deanovi dovolať, ale vôbec nedvíhal. Práve keď už chcela ísť priamo do toho domu, prišiel alebo lepšie povedané vrazil do izby. Bol očividne rozrušený a zdalo sa, že aj poriadne nahnevaný.
„Dean čo sa stalo?“ opýtala sa ho Alex
„Ber si veci okamžite sa vraciame k Bobbymu.“ Odpovedal Dean stručne a okamžite si šiel vziať svoju tašku, ktorú si tam nechal.
„Teraz uprostred noci? Stalo sa niečo? Je Sam v poriadku?“ spýtala sa Alex, keďže bola stále prekvapená týmto jeho náhlym rozhodnutím vrátiť sa. Ale na druhej strane bola rada, že sa nemýlila a je v poriadku.
„Všetko ti vysvetlím po ceste teraz si ber veci ideme.“ Odpovedal Dean a už teraz stál pri dverách pripravený na odchod. Alex sa viac už nepýtala a urobila ako povedal. Potom vyrazili na cestu späť do Bobbyho domu.

„Už mi povieš čo sa v tom dome stalo?“ opýtala sa Alex keď boli asi v polovici cesty a Dean po celý čas neprehovoril, len sa hnal po ceste najvyššou rýchlosťou. Inak by sa ho snažila zastaviť, presvedčiť ho aby spomalil, ale teraz ho nechala. Cesta bola našťastie takto uprostred noci prázdna a Impala bola jediné auto v širokom okolí.
„Ona je tehotná.“ Povedal nakoniec Dean. .
„O kom to hovoríš? Dean len mi nepovedz, že si dostal nejakú babu do druhého stavu.“ opýtala sa Alex.
„Ja nie!“
„Tak kto?“
„Sam. Môj malý braček nabúchal tú prekliatu démonskú štetku! Ako by už aj tak nemal dosť problémov!“ začal kričať Dean.
„čože? Kto Ruby?“
„áno Ruby. Spáva hádam Sam aj z inou démonkou o ktorej neviem?!“
„Pokiaľ viem nie.“ Alex sa trochu usmiala ale Dean rozhodne nemal náladu na žarty tak mu už vážne povedala
„mohol by si sa konečne upokojiť a povedať mi čo sa stalo? Ako si sa to dozvedel?“
„Prišiel za mnou Cas. Keď som bol v tom vraj strašidelnom dome v ktorom nebolo vôbec nič strašidelné. To on mi to povedal.“
Alex vtedy začínala chápať Deanove správanie. Po tom čo sa dozvedel takúto správu bolo pochopiteľné, pri tom ako vždy Ruby nenávidel. Rovnako jej začalo dávať zmysel aj to, kto a prečo ju poslal za Nateom. Určite to bol Castiel pretože sa chcel z Deanom stretnúť sám. Však keď sa to tam vezme len anjeli jej mohli poslať falošnú správu. A mohol to byť len niekto kto vedel kto naozaj je. A Cas to už nejakú dobu vedel, vlastne už od ich prvého stretnutia takmer pred rokom. Ale ako o tom chvíľu rozmýšľala vynorili sa ďalšie otázky. Castiel ju mohol poslať za Nateom, aby sa mohol stretnúť z Deanom, ale to čo nechápala bolo, načo také tajnosti. Prečo to chcel Deanovi povedať tak aby o to nikto nevedel? Alex nechápala čo sa to deje a čo majú anjeli úmysle urobiť, keď vedia že Ruby čaká Samovo dieťa. Len jedným si bola istá - teraz len začnú problémy aj keď tých bolo v poslednej dobe už aj tak akurát dosť. Zvyšok cesty už ostala ticho. Deanovi aj tak v tej chvíli nebolo do reči a určite myslel len na to aby si to vybavil zo Samom.

Keď dorazili do Bobbyho domu mohli byť tak tri hodiny ráno. Dean hneď ako zaparkoval pred domom bežal dnu a nahnevane vtrhol do izby, kde bývali zo Samom. Zažal svetlo a vykríkol na Sama , ktorí v tom čase rovnako ako aj ostatný v dome spal.
„Sam stávaj! okamžite staň!“
Sam rozospato otvoril oči a prekvapene sa pozrel na Deana
„Dean? Už ste späť? čo sa deje prečo kričíš?“ opýtal sa ho.
„Ty si o tom vedel? No tak odpovedz mi vedel si o tom?“ Kričal na neho ďalej Dean, bez toho aby svoju otázku aspoň vysvetlil.
„O čom som mal vedieť?“ nechápal Sam. „Dean upokoj sa a rovno mi povedz čo sa deje.“
„Čo sa deje? Vieš čo sa deje? Tá tvoja démonská štetka Ruby je tehotná a vraj to má s tebou!“ vykričal mu všetko Dean.
„Odkiaľ to vieš?“
„Takže si o tom vedel?“
„Áno vedel, povedala mi to.“
„No výborne tak ti to povedala. A kedy si tú skvelú správu chcel povedať mne? Nemyslíš si že by som mal vedieť, že budem strýko?!“ kričal naďalej Dean. Vôbec nebral ohľad na to, že je noc a nie sú v dome sami. Nepomyslel na to, že by zobudil Bobbyho alebo Johna ale bol dosť rozčúlený na to, že by im bol schopný tú novinku rovno vykričal. Sam nevedel čo povedať. Toto bolo presne to z čoho sa v posledných dňoch najväčší strach. Dokonca aj väčší ako s toho čo sa s ním deje. Tušil totiž je táto správa vážne ohrozí jeho dobrý vzťah z bratom
„Neviem, ja ,... snažil som sa nájsť spôsob ako ti to povedať, ale vedel som že budeš reagovať takto tak som to odkladal.“ Dostal zo seba pomaly aj keď vedel, že to ho pred Deanom neospravedlní.
„Pravdaže takto reagujem a čo som mal urobiť?! Mal som skákať od radosti alebo som a mal objať a zablahoželať ti?“ kričal ďalej Dean a neodpustil si dávku sarkazmu.
„Stačilo by ak by si neurobil scénu, ale to je jedno.“ Povedal tiež už trochu nahnevane Sam a potom sa opýtal
„odkiaľ to vlastne vieš?“
„Neuveríš, Cas mi to povedal! Predstav si všetci anjeli to vedia skôr ako ja nie je to skvelé braček?!“
„Takže anjeli to už vedia?“ opýtal sa Sam a tým sa naplnila ďalšia jeho obava. „a nepovedal Cas čo s tým mienia urobiť?“
„No čo asi oslavu jej asi neurobia! Cas povedal, že sa ju snažia nájsť tak mi teraz povedz kde je tá tvoja štetka. Alebo to ani nevieš?“
„A na čo by som ti to povedal? Aby si to oznámil anjelom?“
„Sam nemôžeš ju pred nimi skrývať. To je nemožné tak či tak ju nájdu!“
„Nejde len o Ruby, je to moje dieťa a ja im ho nevydám!“
„Je to démon Sam!“
„Nie je! To je akoby si povedal, že ja som démon.“ Bránil sa Sam. Mrzelo ho, že Dean vidí jeho budúce dieťa ako démona.
„To je niečo iné.“ Namietal Dean
„A v čom je to iné? Prečo aj mňa jednoducho nezabijete? Som predsa nebezpečný. Nebezpečnejší ako Ruby a naše nenarodené dieťa, ktoré za nič nemôže.“
„Takto nehovor Sammy.“
„Ty to nechápeš Dean? Celý život ste ma chránili ty aj otec. Napriek tomu, že ste vedeli o démonskej krvi, že ste vždy vedeli, že je možnosť, že sa pridám na stranu zla aj keď boli ľudia, ktorí ma videli ako hrozbu a chceli ma zabiť. To isté chcem ja spraviť pre svoje dieťa.“ Povedal mu vážne Sam a pri pomyslení na to všetko sa mu chcelo plakať ale ovládol sa vstal z postele a vzal si z bundy, ktorú mal zavesenú na stoličke mobil.
„Komu chceš volať? Ideš volať Ruby?“ opýtal sa Dean.
„áno. Musím ju varovať.“ Odpovedal Sam. Mobil chvíľu zvonil ale Ruby nezdvihla tak sa ozval odkazovač. Sam sa teda rozhodol nechať jej odkaz, ďalší z mnohých odkazov ktoré jej počas posledného týždňa nechal.
„Ruby tu je Sam.“ Začal hovoriť „Anjeli už vedia o dieťati a hľadajú ťa. Nech si kdekoľvek ozvi sa mi je to naozaj dôležité. Tak zatiaľ ahoj budem čakať.“

ooooooooooo niceeeeeeeeeeeeeee
heh som zvedava co to bude az to bude

Dean pěkně pění, když se dozvěděl o dítěti, Sam pochopitelně ho chce zase bránit. Ale teď mě napadá, nekecala mu Ruby?

Janča ak myslis či nekecala o tom že je tehotná tak ti mozem povedat ze v tom hovorila pravdu a co sa týka ostatných veci si vytvor nazor sama

tak dokoncila som dalšiu čast. je tam trochu malo ale dufam sa bude aj tak páčit

17. časť

Keď prišli Alex ostala v obývačke a nechala Deana nech sa so Samom porozpráva v súkromí. Nechcela sa im do toho pliesť, keď aj tam bolo počuť, že Dean je poriadne nahnevaný a dosť na Sama kričal. Po chvíli začula aj Sama. Mohla si myslieť, že to tiež nenechá len tak a bude sa brániť. Dean urobil tak uprostred noci poriadny rozruch tak ju ani neprekvapilo keď sa v obývačke objavil John. Určite ho zobudili
„Čo sa stalo? Prečo ste prišli takto v noci a prečo sa chlapci hádajú?“ opýtal sa jej.
„Dean sa rozprával s Castielom.“ Odpovedala mu Alex
„s tým anjelom?“ prekvapil sa John a potom sa zasa opýtal
„Ale čo mu povedal, že preto tak kričí na Sama?“
„To by bolo na dlho. John ja neviem ako ti to povedať a v podstate sa ma to netýka asi by ti to mali povedať oni.“
„Akože sa ťa netýka? Si predsa dávno členom rodiny.“
„Ďakujem že to hovoríš aj potom čo si sa o mne dozvedel pravdu, ale toto je komplikované ja vážne neviem ako....“
„Čo sa stalo?“ Prerušil ich Bobby, ktorý práve tiež práve vošiel
„No výborne Dean už tým svojim záchvatom zúrivosti zobudil celý dom, akoby to dieťa rovno bol rovno koniec sveta.“ Pomyslela si Alex
„Radšej nech vám to vysvetlia chlapci aspoň by ste zastavili hádku kým si povedia, niečo čo budú ľutovať.“ Navrhla obom a potom dodala.
„A ja aj musím na chvíľu odísť. Nebudem dlho tak chlapci si to ani nevšimnú.“
„Kam chceš ísť takto uprostred noci?“ Opýtal sa John
„Musím si niečo vybaviť z jedným... bratom, neboj sa dám si pozor.“ Povedala mu Alex a trochu sa usmiala nad jeho starostlivosťou. Svojho otca nikdy nepoznala a ani po tom nejako netúžila, ale ak by si mala vybrať otca bol by to určite John. Samovi a Deanovi možno nebol ideálnym otcom a bol na nich prísny, ale k nej sa vždy správal veľmi milo, a teraz keď sa vrátil a tak veľmi sa zmenil aj čo sa týkalo vzťahu k chlapcom, ešte viac chcela mať otca ako je on a nie ako ten sviniar, ktorý by mal byť jej otcom v skutočnosti.
„no dobre tak chod.“ súhlasil John.
„ona má brata? Myslím že to nikdy nespomínala .“ čudoval sa Bobby keď Alex odišla
„áno má v podstate sú pre ňu ako bratia.“ Vysvetlil mu John a potom dodal
„radšej tam idem kým sa tam nepobijú.“

„Tak sa ta suka neunúva ani zdvihnúť telefón.“ Zapáral ďalej Dean keď Sam nechal odkaz a odložil telefón.
„Nedovolím aby si sa takto vyjadroval o matke môjho dieťaťa a...“ vykríkol na neho Sam ale zasekol sa uprostred vety a nedokončil čo chcel povedať.
„A čo?!“ opýtal sa nahnevane Dean
„A žene ktorú milujem spokojný?!“
„Ale prosím ťa nebuď smiešny! veď to ani nie je žena, je to len prekliaty démon!“
„Pre mňa nie je! Pre mňa je to úžasná žena, ktorú som po Jess najviac miloval. Viem že sa ti nepáči že to hovorím a mrzí ma to ale je to tak už nemá cenu zapierať!“
„No to je fakt úžasné môj malý braček nielenže bude otcom malého antikrista ale ešte je aj zamilovaný do démonky!“
„Stačí! Dosť! už stačilo prestaňte sa hádať a okamžite!“ okríkol ich John, ktorý práve vošiel. Keď Dean začul hlas svojho otca okamžite zmĺkol, pretože bol pre neho stále autoritou ale hnev z neho vôbec nevyprchal práva naopak mal pocit, že vybuchne. Ak by sa dozvedel, že Sam bude otcom za iných okolností a z hlavne z inou ženou, bol by mu to prial a bol by sa tešil s ním. Ale takto to skrátka nemohol len tak ľahko akceptovať.
„Čo sa deje? Prečo sa tak hádate!“ opýtal sa prísne John.
„To nech ti vysvetlí Sam musím isť trochu na vzduch!“ vykríkol Dean a odišiel z izby pričom za sebou nezabudol tresnúť dverami.
„Tak čo sa deje Sam?“ opýtal sa po chvíli John.
„Predpokladám že budeš, reagovať ako Dean tak ti to poviem na rovinu.“
„No dobre tak už hovor.“
„Dean sa práve dozvedel, že budem otcom.“
„čože? Ale akoto? Ja som ani nevedel, že máš priateľku. Ale prečo to Deana tak naštvalo?“
,,Pretože budem mať dieťa z démonkou. Už si o nej počul, je to Ruby.“ Vysvetlil a čakal na otcovu reakciu ten však ostal ticho akoby na to čo sa práve dozvedel nenachádzal slova. Nakoniec ticho prerušil znovu Sam
„To je v poriadku otec, chápem, že si naštvaný tak do toho vynadaj mi.“
John sa vážne pozrel na Sama a povedal mu
„Naštvaný nie je to správne slovo.“
„Nie? tak čo potom?“
„som prekvapený, šokovaný. Toto by som nikdy nečakal.“
„Nechceš na mňa nakričať?“
„Nie, Dean už povedal svoje aj za mňa. Len jedno mi vysvetli Sam, pri všetkých tých problémov čo si mal a stále máš kvôli démonskej krvi ako si sa mohol zapliesť z démonkou a ešte ju aj priviesť do druhého stavu?“ opýtal sa ho celkom pokojným hlasom aj keď z neho bolo cítiť výčitky. Sama až prekvapilo aký ostal pokojný, starý John by reagoval ako Dean možno ešte aj horšie, ale teraz ostal pokojný. John sa po návrate tak zmenil, že keby Castiel nepotvrdil, že je to skutočne on Sam by aj pochyboval. Pozrel sa do zeme a vzdychol si akoby nevedel čo povedať a až po chvíli prehovoril.
„Ja neviem otec, nič s toho som neplánoval a už vôbec som nechcel mať dieťa. Proste sa to stalo, Ruby mi veľmi pomohla keď som bol na tom dosť zle, získala si moju dôveru, zblížili sme sa a ...“
„Stačí Sam ďalej si viem domyslieť. Radšej mi povedz čo s tým chceš robiť. Dúfam, že si tá Ruby to dieťa nechce nechať.“
„Už sme o tom hovorili a síce to nebude ľahké, my ho chceme. Viem, že nemôžem rátať s tvojou pomocou ani nikoho iného, ale to dieťa sa narodí a ja sa mu budem snažiť byť mu dobrým otcom.“

Alex stála na prázdnej ceste. Nechcela aby sa stretnutí niekto dozvedel tak usúdila, že to bude vhodné miesto.
„Castiel!“ vykríkla na cestu bez odozvy.
„Castiel ukáž sa musíme sa porozprávať. No tak Cas!“ vykríkla znova. Vtedy sa jej objavil za chrbtom tak ako on vždy.
„Čo sa deje sestra?“ prihovoril sa . Alex sa otočila a vykríkla na neho
„Nie som tvoja sestra jasné?!“
„Nie si? takže nie si jedna z nás? nie si anjel?“ opýtal sa Cas dosť urazene.
„áno to som, ale len z polovice. A to, že sa nejaký nepodarený anjel vyspal z mojou matkou zo mňa ešte nerobí tvoju sestru!“ vykríkla Alex. Takýto bol ich vzťah v podstate vždy. Už od ich prvého stretnutia.

Alex si to stále dobre pamätala, pretože prvý krát sa stretla s Castielom deň predtým ako dostal z Deana z pekla. Ich prvé stretnutie neprebehlo práve najlepšie, keďže v tej dobe bola na anjelov dosť nahnevaná, pretože nechali Deana zomrieť a tých pár mesiacom sa snažila prerušiť s nimi kontakty. síce to nebolo vôbec ľahké. V ten deň, 14. septembra, jej Nate nechal naliehavý odkaz. Vedel, že ho v tej dobe ignorovala ale dával dôraz na to, že je to veľmi dôležité a musí prísť čo najskôr. Alex zo začiatku vôbec nechcela, nakoniec predsa šla.
„Prečo si ma zavolal? Jasne som povedala, že s vami nechcem nič mať!“ opýtala sa Natea dosť neochotne, keď prišla na miesto kde sa zvykli stretávať.
„Stále si jednou z nás a chcem aby si vedela o našom ďalšom kroku.“ Prehovoril vážne Nate
„Nezaujímajú ma vaše plány a najradšej by som ani nebola anjelom! Najradšej by som sa za zbavila tých prekliatych génov môjho otca! Všetci ste pokrytci! poslali ste ma chrániť Deana, nechali ste aby som sa do neho zamilovala a potom ho necháte isť do pekla síce neverím, že nemohli nič robiť. Nechali ste zomrieť takým strašným spôsobom jediného muža, ktorého som kedy milovala.“ Rozhovorila sa nahnevane Alex a pri posledných slovách sa skoro rozplakala.
„Alex zadrž na chvíľu.“ Zastavil ju Nate.
„čo ešte chceš?!“ vykríkla Alex a potom som si všimla anjela, ktorý práve pristúpil k nim
„Kto je to?“ opýtala sa
„Volám sa Castiel.“ Predstavil sa. „rád ťa spoznávam Alex, veľa som o tebe počul.“
„U mňa naopak, netúžim spoznať ďalších z vás! mám vás všetkých dosť.“ Vyštekla na neho Alex a práve chcela odísť.
„Alex, myslím že by ťa zaujímalo prečo je Castiel tu.“ Zadržal ju Nate. Alex sa otočila a pozrela sa na neho.
„Vážne? a prečo?“ Nate aj chcel odpovedal ale potom Castiel pristúpil bližšie ku nej a prehovoril vážne a trochu nahnevaným tónom.
„Poslali ma sem dole aby som vytiahol tvojho Deana z pekla. Takže ho budeš mať zase pre seba živého a zdravého, síce nie je veľmi morálne mať pomer zo svojím chránencom. Tak ako tvoj otec zaplietol sa z chránenkyňou a narodila si sa ty.“
„Tak za prvé.. Castiel.“ Vybehla neho Alex „medzi mnou a Deanom nikdy nič nebolo. On ani nevedel nemu cítim. Po druhé nehovor mi o morálke, som z polovice človek nie som bezcitná ako vy a dokážem sa zamilovať a že do chránenca? A do koho by som mala keď pri tom čo pre vás robím sa z inými ľuďmi nestretávam?! A po tretie neporovnávaj ma z otcom. Môj otec bol sviniar!“ Castiel na celý tento jej výbuch reagoval len jednou stručnou, ale zato pre Alex dosť nečakanou poznámkou
„Keď už, tak tvoj otec je sviniar.“
„Čože? Čo to má znamenať? On je stále nažive?“ prekvapila sa Alex.
„Áno je, čo si to o nás myslíš, že by sme zabili jedného zo svojich pretože porušil pravidla?“ opýtal sa Castiel.
„No od vás sa dá čakať čokoľvek! ja som myslela že... Nathaniel mi povedal že...“
„Povedal som, že za to čo urobil, za to že mal pomer s tvojou matkou bol potrestaný. Ty sama si si začala myslieť, že je mŕtvy.“ Vysvetlil Nate.
„Ale.. kde potom je? Čo je s ním za všetky tie roky?“
„žije po celý čas na zemi, ako človek. Nevie nič o tebe ani o tom, že bol anjel. Taký bol jeho trest, vykázali ho z neba a odsúdili na to aby prežil život ako obyčajný človek.“
„A viete kde žije? čo robí? Ako sa teraz volá?“
„Nechaj to tak Alex. Nemôžeš ho vyhľadať ani mu povedať že si jeho dcéra. Nepamätá si nič čo sa stalo predtým ako si sa narodila.“ Presviedčal ju Nate.
„Nemaj obavy nechcem ho vyhľadať nezaujíma ma.“ Odvrkla Alex. V ten deň sa dozvedela že, jej otec je stále nažive, že teraz je človek a možno by ho niekedy chcela vyhľadať, ale v tej dobe ju nezaujímal. Jediný na koho dokázala celé tie mesiace myslieť bol Dean. Nedokázala sa zmieriť z jeho smrťou, s tým že ho nemohla ochrániť. Preto obrátila tému rozhovoru opäť k Deanovi.
„nechápem prečo ste práve teraz rozhodli Deana zachrániť. Teraz po štyroch mesiacoch.“ Poznamenala nahnevane.
„Dean bol dobrý človek a nezaslúžil si peklo. A tiež s ním máme plány, takže keď ho Castiel privedie späť vrátiš sa k Winchesterovcom a budeš robiť to čo doteraz. Teda ak budeš ešte
s nami spolupracovať.“ Odpovedal Nate zase bez priamej odpovede na otázku.
„Budem, ale len kvôli Deanovi a ostatným ktorých mám chrániť, pretože o vás už lepšiu mienku mať nebudem.“

„Povedz mi konečne čo proti mne máš!“ prehovoril Castiel a vytrhol Alex zo spomienok. Bolo len otázkou času, kedy sa to spýta, pretože to asi naozaj vyznelo tak akoby by proti nemu niečo mala a preto mu vždy vyhadzovala na oči, že nie je jej brat, alebo že s ním nechce mať nič spoločné. Na chvíľu zaváhala a potom prehovorila
„Proti tebe nič Cas. Úprimne, si jeden z najmilších anjelov, akých som stretla. A rovnako ako mne ti záleží na Deanovi.“
„Nie rovnako! je to o niečom úplne inom!“ Prerušil ju Castiel narážajúc na jej priznanie pri ich prvom stretnutí o tom čo k Deanovi cíti.
„Áno viem ste pokrvný bratia či také niečo a ja... no to je iné.“ Odpovedala Alex.
„Ale to nevysvetľuje prečo si ku mne taká.“
„Ako vravím nejde teba Cas. Ja... vieš nepáčia sa mi isté veci čo robíte. Myslím ako všetkých anjelov.“
„čo napríklad ti tak vadí?“
„Napríklad nemáte vlastný názor vždy plníte len príkazy nech sú akékoľvek, sa nič sa nepýtate a tiež na nič priamo neodpovedáte. A čo mi najviac vadí Cas, je to, že odkedy ste prišli na zem musíte používať ľudí ako schránky.“
„Alex, ľudia nie sú ako ty. Nemôžu nás vidieť v prirodzenej podobe vieš dobre čo to s nimi urobí.“
„áno to viem. Ale aj tak mi to pripadá kruté veď to isté robia aj démoni.“
,,Z démonmi to je iné oni posadnú hocikoho aj proti jeho vôli.“
„áno viem. Vy musíte dostať súhlas, ale predsa len ich klamete, pretože oni ani presne nevedia o čo ide keď povedia áno. A to sa mi nepáči. Napríklad ten chudák čo si ho posadol nevieš si predstaviť aké to pre neho je?!“
„a ty si to hádam vieš predstaviť?“ opýtal sa Cas trochu podráždeným tónom. Alex sa skoro začala smiať, ale ovládla sa. Zdalo sa, že sa jej ho podarilo nahnevať. Jeho čo bol vždy taký vážny a pokojný v každej situácii. V tej chvíli však nebola vhodná chvíľa vysmievať sa mu, bola to vážna situácia tak mu teda odpovedala na jeho otázku síce ani nevedela čo povedať. Bola empatická a vedela ako sa cítia istý ľudia v niektorých situáciách, to jej dosť pomáhalo pri práci síce to nebolo vždy príjemné. Ale toto si predstaviť celkom predstaviť nevedela, našťastie.
„Ja... Cas ja som dosť zvláštny prípad, ale áno dokážem si to predstaviť pretože som s časti človek.“ Odpovedala mu nakoniec.
„ak máš o nás takú mienku prečo stále spolupracuješ s Nathanielom?“ opýtal sa Cas. Skutočne dobrá otázka to mu Alex musela uznať. Niekedy tiež nevedela prečo , hlavne po ich hádkach v poslednej dobe. Ale Natea mala rada, a jeho aj brala ako brata zatiaľ čo Casa ani tak veľmi nie. Nakoniec povedala trochu nahnevane
„Vieš prečo? Pretože tak môžem aspoň trochu pomôcť ľudom, ktorý si to zaslúžia.“
,,už to nechajme dobre? Stačí, že z Nathanielom sa stále hádate.“
„No zdá sa, že ti to povedal. No dobre teda, tak prejdime k tomu prečo som tu.“ Súhlasila Alex, tiež sa jej nechcelo hádať.
„Tak mi konečne povedz prečo si ma zavolala sem mohli sme sa porozprávať niekde inde.“
„Myslím, že uznáš, že by bolo lepšie porozprávať sa v súkromí bez svedkov tak ako si to urobil ty z Deanom. Poslal si mi falošnú správu od Natea, aby si ma dostal od Deana čo to malo byť? Vystrašil si ma, myslela som si, že je to nejaká pasca a Nate teraz bude chcieť zistiť kto ma za ním poslal.“
„Musel som to urobiť. Chcel som s Deanom hovoriť sám.“
„Tak si mi mohol rovno povedať ostala by som v moteli načo takto?“
„Muselo to tak byť.“ Odpovedal Cas znova tým jeho typickým tónom. Typickým pre nich všetkých. Keď nechceli niečo vysvetľovať povedali len, že to tak musí byť. Alex to však nikdy nestačilo a opýtala sa
„Prečo? Je Rubyne tehotenstvo hádam také tajomstvo ostatní anjeli to nevedia alebo čo?
„Vedia to, vedia o tom všetci.“
„tak potom načo tie tajnosti?“
„Nemôžu vedieť, že som to Deanovi povedal.“
„Prečo nie?“
„Pretože on to povie Samovi a ten určite bude chcieť Ruby chrániť.“
„Chrániť ju? A pred čím?“
„Pred našimi bratmi.“
„Čože?!“
„Také sú príkazy z hora nájsť Ruby a zabiť ju skôr ako sa to dieťa narodí!“
„Čo ste to zač? vy si hovoríte anjeli a chcete zabiť nevinné dieťa?!“ vykríkla na neho Alex prekvapene. Síce vedela, že by ju to prekvapovať nemalo. Dávno vedela, že anjeli nie sú taký ako sa o nich hovorí medzi ľuďmi, a za akých ich mala aj ona kým ich spoznala. Niekedy vedia byť poriadne krutý.
„Alex je to pre vyššie dobro. Všetci sa tu predsa snažíme zabrániť apokalypse.“ Odpovedal Cas akoby sa to snažiť ospravedlniť, ale to pre Alex nestačilo a odbila ho.
„S tým na mňa nechoď! Je hádam dieťa Sama a Ruby nejaká pečať alebo čo?“
„Niečo horšie.“
„Čo môže byť horšie?“
„Bude to na pol démon a na pol človek a keďže bude jeho otec Sam a Sam je výnimočný, pre svoju démonskú krv, Tak bude ešte silnejšie myslíme si, že to bude antikrist.“
„Ale prosím ťa Cas veď to je smiešne!“ zastavila ho Alex ale potom sa zamyslela. Niečo jej napadlo a povedala mu.
„Ale, ale počkaj. Povedal si to Deanovi pretože potom Sam ochráni Ruby, takže to znamená, že ty nechceš aby to urobili. Je to tak?“
„Neviem o čom to hovoríš, ja len plním príkazy.“ Odpovedal Cas okamžite ale Alex vycítila, že po jej slovách znervóznel takže na tom muselo byť niečo pravdy a Castiel nevedel klamať. Usmiala sa povedala mu
„Mám pravdu však? no tak Cas povedz mi o čo ti ide.“
„Musím ísť kým ma niekto začne hľadať.“ Odpovedal Cas.
„Nie Cas počkaj ešte Cas.“ Alex sa ho pokúsila zastaviť ale márne pretože jej okamžite zmizol pred očami.
„Ohromné. Toto mám na tebe fakt najradšej braček!“ zakričala za ním nahnevane.

jeeeeeeeeeeeeej finaly daco
super:) mily rozhovor s casom a alex
a chudak sam ale john to zobral celkom ok:)
vdaka za pokrackoooooo si super
som zvedava co bude DALEJ

opäť mi to pokračkom trvalo až príliš dlho ale nejako som sa nemohla dokopat k písaniu a tiež som ani velmi nevedela ako pokracovať ale uz sa mi to konečne podarilo dať ako tak dokopy

18. časť

Po rozhovore s Castielom sa Alex vrátila naspať k Bobbymu. Dúfala, že chlapci si nič nevšimli, ale vtedy uvidela na ceste pred domom Deana, ktorý sa nervózne prechádzal hore dole. Chvíľu uvažovala o tom či sa mu prihovoriť, alebo radšej odtiaľ zmiznúť kým si ju všimne. kým sa však stihla rozhodnúť zbadala, že Dean si ju už všimol a pozerá sa na ňu. Bola rada, že si to všimla pretože, sa to naozaj ťažko vysvetľovalo, keby mu pred očami zmizla. Prešla teda cez cestu k nemu a prihovorila sa mu.
„Dean čo tu robíš?“
„Potreboval som ísť trochu na vzduch. Mal som pocit, že vybuchnem od zlosti.“ Odpovedal jej a mohla na ňom vidieť, že sa stále ani trochu neupokojil. síce Alex dúfala, že sa s tým zmieri. Dean sa však potom pozrel na ňu a opýtal sa
„A ty kde si bola?“
„Akože kde?“ opýtala sa Alex prekvapene. Vôbec nečakala, že to sa to opýta a nevedela čo povedať.
„Odišiel som z izby potom čo som sa pohádal zo Samom a šiel som ťa hľadať, ale nikde som ťa nevedel nájsť a teraz sa tu len tak objavíš, preto sa pýtam kde si bola takto uprostred noci.“
„Vieš.... Dean... ja... dostala som chuť na niečo sladké.“ Vyhovorila sa Alex. Nebola to najlepšia výhovorka, ale bolo to jediné čo jej v tej chvíli napadlo.
„O tretej ráno?“
„Ty mi máš čo vyčítať, akoby si neurobil nikdy nič podobné! Nikdy si nešiel do obchodu o hocijakom čase len preto že si na niečo dostal chuť?“ Opýtala sa Alex a obrátila to proti nemu aby jej nemohol nič vyčítať. Dean neodpovedal len sa zvláštne zatváril, keď si uvedomil koľkokrát to on sám spravil, aj keď sa mu s toho Alex zo Samom smiali.
„No dobre nechajme to.“ Povedal nakoniec. „Poďme dnu, určite je ti chladno.“ Poznamenal.
„Ja som v pohode vďaka.“ Usmiala sa Alex a dodala „ale ak chceš môžeme ísť dnu.“
Dean prikývol tak teda šli
„Tak ako dopadol rozhovor zo Samom?“ opýtala sa Alex po ceste.
„Neuveríš, nielenže to vedel, ale teraz si zmyslel, že chce Ruby chrániť a bude skvelý otecko toho malého antikrista.“ Odpovedal dosť podráždene, a Alex pochopila, že mu to nemala radšej pripomínať.

Dean sa vrátil do izby sa Samovi sa vôbec neprihovoril, len mu venoval zopár škaredých pohľadov kým šiel spať. Sama to ani neprekvapovalo, predpokladal, že v najhoršom prípade s ním neprehovorí aj niekoľko dní, kým sa s tou správou aspoň trochu nezmieri. Ak sa s tým vôbec zmieri. Ešte chvíľu ostal hore a kým sa mu podarilo zaspať niekoľko krát kontroloval mobil v nádeji, že sa mu Ruby ozve, ale ona nezavolala ani nenechala nejaký odkaz. Nad ránom sa mu aj podarilo zaspať, ale nie na dlho pretože čoskoro ho prebudilo zvonenie telefónu. V okamihu sa strhol zo spánku a načiahol sa po mobil, ktorý mal položený na nočnom stolíku.
„Ruby?“ opýtal sa rozospato bez toho aby sa pozrel na displej a zistil kto volá.
„Ahoj Sam, dostala som tvoj odkaz. Je to pravda už o tom vedia?“ opýtala sa Ruby narýchlo.
„áno. včera teda vlastne dnes som sa preto z Deanom poriadne pohádal.“ Odpovedal Sam potichu zatiaľ čo vstával z postele a pozeral sa na svojho spiaceho brata vo vedľajšej posteli. Potom ticho z izby odišiel aby ich rozhovor nepočul.
„Musím ťa vidieť.“ Povedal do telefónu, keď už bol sám.
„Nie, to nie je v tejto situácii dobrý nápad.“ Zamietla jeho návrh okamžite Ruby.
„Ja viem, ale potrebujem ťa vidieť, musím vedieť že si s poriadku.“
„Pochop Sam, ak to anjeli o mne vedia chcú ma zabiť a stretnúť sa s tebou by bolo ako by som sa im rovno vydala.“
„Ja by som ťa im nikdy nevydal.“
„Ja viem, ale určite ťa sledujú vedia, že sa so mnou budeš chcieť stretnúť.“
„Spolu vymyslíme ako ťa pred nimi ukryť.“ Presviedčal ju Sam aj keď si uvedomoval, že mala pravdu a stretnúť sa by bolo príliš nebezpečné, ale teraz mu chýbala viac ako predtým a tiež mal o ňu strach
„Neboj sa. ja viem ako sa pred anjelmi ukryť rovnako ako sa skrývam pred démonmi, nezabúdaj že som bola čarodejnica.“ Pokúšala sa ho upokojiť Ruby.
„no dobre.“ Súhlasil Sam nakoniec na chvíľu sa odmlčal ale potom prehovoril
„ ale zavolaj mi. Ty vyber miesto a ja si dám pozor, aby ma nesledoval, ale musíme sa stretnúť.“
„no dobre Sam, ozvem sa a hneď ako to bude bezpečné stretneme sa, ale teraz už musím končiť.“ Odpovedala mu Ruby a Sam z jej hlasu vycítil, že má naponáhlo tak ju radšej nezdržiaval. Nateraz mu muselo stačiť, že vie, že je v poriadku.

Sam po tom telefonáte už nemohol spať aj keď sa cítil unavený. Ani cez noc toho veľa nenaspal, veď chvíľu potom, čo sa mu po poslednom záchvate podarilo zaspať zobudil ho Dean a celkovo toho posledné noci veľa nenaspal a držal sa len kvôli tomu, že pil litre kávy. Tentoraz si opäť uvaril kávu a vrátil sa do izby kde si čítal. Celý ten čas prechádzal Bobbyho knihy a dúfal, že tam nájde, niečo čo by mu pomohlo. Keď sa Dean zobudil, zase sa mu ani neprihovoril snažil sa na neho ani nepozrieť keď odišiel do kuchyne naraňajkovať sa. Neskôr sa do izby vrátil, ale každý sa bez slova venoval svojmu až kým sa Dean zrazu neopýtal.
„Ozvala sa ti Ruby?“
Sam zdvihol hlavu od knihy prekvapený, že sa mu brat prihovoril a na chvíľu zaváhal čo odpovedať ale nakoniec sa rozhodol nepovedať mu pravdu.
„Nie neozvala.“ Zaklamal ale Dean to okamžite spoznal a zvýšil na neho hlas.
„No tak Sam neklam mi!“
„No dobre ozvala sa keď to musíš vedieť.“ Odpovedal rovnako podráždene Sam.
„A?“
„čo a?“
„Ja neviem čo povedala? Kde je?“
„Bez urážky Dean, ale aj keby mi to povedala, ty by si bol posledný komu by som to povedal.“
„No pekne, takže ty mi neveríš?“
„O to nejde. Verím ti, ale nie čo sa týka Ruby a dieťaťa, pretože mi je jasné, že by si najradšej videl Ruby mŕtvu a čo je horšie aj to dieťa síce je to aj tvoja krv. Bude to tvoj synovec čo je ti asi jedno.“ Vyčítal mu Sam. Dean na to už neodpovedal aj tak nevedel čo. Znova nahnevane odišiel z izby a Sama tam nechal samého. Šiel do kuchyne kde sa stretol z Bobbym.
„Kde je otec?“ opýtal sa ho.
„V knižnici, veď vieš odkedy sa vrátil trávi tam veľa času, myslí si že v knihách nájde odpovede na to čo sa stalo.“ Odpovedal mu Bobby a zdvihol hlavu od novín.
„A Alex?“ pýtal sa ďalej Dean
„To neviem, ju som nevidel odkedy ste v noci prišli.“
„no to je úžasné vždy si zmizne a potom sa vráti z nejakými slabými výhovorkami práve vtedy keď ju potrebujem.“
„No tak upokoj sa Dean, Alex má určite aj iné povinnosti ako byť stále tu s nami.“
„Občas by ma zaujímalo aké.“ Odpovedal mu stále podráždeným tónom Dean a sadol si na voľnú stoličku oproti nemu.
„Tak sa jej na to spýtaj.“ Odpovedal mu nezúčastnene Bobby, akoby sa snažil ignorovať Deanovu náladu a jeho túžbu vybiť si zlosť na komkoľvek kto mu dá len tú najmenšiu zámienku. Teraz sa zdalo že to mala byť Alex, na jej šťastie tam nebola prítomná.
„Už som to skúšal vždy sa nejako vyhovorí, akoby by to predo mnou chcela zatajiť.“
„Veľa krát vám pomohla. Chceš mi povedať, že jej neveríš?“
„Nie, o to vôbec nejde.“ Odpovedal Dean nervózne sa postavil otočil stoličku naopak a sadol si obkročmo akoby nevedel obsedieť na mieste.
„Tak o čo teda ide?“ zaujímal sa Bobby, ktorý už definitívne skončil z čítaním a odložil noviny.
„Ale o nič, na tom nezáleží.“ Vyhovoril sa Dean a rýchlo zmenil tému
„Radšej mi povedz čo ten tvoj priateľ Dave. Už sa ozval?“
„Ešte nie, musíme mu dať čas.“
„Čas? Bobby mi nemáme čas. Sam nevydrží s tým bojovať. Vidíš ako ho to vyčerpáva. Na správy od Davea čakáme už vyše týždňa.“
„Stále ťa trápi čo bude zo Samom? Aj keď ste sa včera tak strašne pohádali?“ prekvapil sa Bobby. Očakával, že po včerajšej hádke nebude chcieť Dean o Samovi ani počuť najmenej niekoľko dní.
„Vieš ja si myslím, že keby sa vyrieši ten problém s krvou možno sa spamätá aj s toho šialenstva, že si myslí, je zamilovaný do Ruby a chce s ňou mať dieťa.“
„Ty si myslíš, že všetko to čo bolo medzi Samom a Ruby bolo ovplyvnené démonskou krvou, že inak by si s ňou nezačal?“
„Ja neviem, ale bol by som radšej keby to bolo tak. ja skrátka nedokážem prijať, to že Sam je skutočne zamilovaný do tej démonskej štetky.“ Vyjadril Dean svoje pocity ohľadne celej tej situácie. Ako naschvál práve koniec ich rozhovoru začul Sam, ktorý okamžite prišiel k nim a nahnevane ich prerušil.
„Nemôžeš to prijať? Tak si na to radšej začni zvykať, pretože ja do nej som zamilovaný!“
Dean sa strhol keď začul bratou rozčúlený hlas. Nečakal, že sa tam vtedy objaví. Rýchlo sa otočil a prihovoril sa mu.
„Sammy, prosím ťa spamätaj sa. Toto je absurdné, ty ju nemôžeš milovať a už určite s ňou nemôžeš mať to dieťa. To dieťa ktoré tak veľmi chceš mať môže byť nebezpečnejšie ako samotný Lucifer sa narodí.“
„Nevymýšľaj hlúposti a nehovor tak to je to len nevinné stvorenie, ktoré za nič nemôže!“ Vykríkol na neho Sam vtedy zacítil ďalší kŕč a chytil sa za brucho
Dean inštinktívne vyskočil a pribehol k nemu, vtedy však Sam zvláštnym až desivým tónom prehovoril
„Nepribližuj sa ku mne! Nech robíte čokoľvek ja svoju ženu a dieťa ochránim!“
Keď sa mu Dean pozrel do oči cúvol do dozadu, nie len že nich videl nekonečnú zlobu, ktorá nemohla patriť jeho bratovi, ale tiež boli znova žlté. Netrvalo to však dlho. Hneď potom sa Sam opäť chytil za brucho a silno zavrel oči. Keď znova zdvihol hlavu bol to opäť Sam .
„Sammy?“ prihovoril sa mu Dean a opatrne sa k nemu priblížil
„som v poriadku. Už to prešlo.“ Odpovedal Sam trochu zadýchane.
„čo to malo byť?“ opýtal sa ho Dean.
„ja neviem, najprv len kŕč ako predtým a potom neviem, ako by som to nebol ja a potom to len tak prešlo.“ Vysvetľoval Sam a prešiel ku kuchynskej linke, aby sa o ňu oprel. Očividne ho dosť oslabilo a zatočila sa mu hlava.
„už sa ti to stalo takto?“ opýtal sa ho Bobby.
„Nie, takto ešte nie.“
„Ale toto nie je dobre. Bobby videl si to zhoršuje sa to. Musíme s tým niečo robiť, potrebujeme vedieť čo Dave zistil. Bobby musíš mu zavolať.“ Naliehal na Bobbyho Dean.
„To nie možné Dean.“ Odbil ho Bobby
„Ako to, že to nie je možné? Len mu zavolaj to mu predsa nebude vadiť.“
„Ty to nechápeš Dean.“
„čo nechápem? Čo je také ťažké na tom zavolať tomu Daveovi a opýtať sa ho či zistil niečo nové?“
„Nemôže mu zavolať pretože je niekde mimo mesta a nemá mobil.“ Vysvetlil Bobby.
„Akoto že nemá mobil? Veď dnes už má každý mobil.“ Prekvapil sa Dean.
„Dave nie. Dave je už starý a neprispôsobil sa tejto dobe. Nemá mobil nevyzná sa v technike ani v počítačoch. Je to taký starý čudák, ktorý žije akoby v minulom storočí.“
„ No úžasné prečo si musel požiadať o pomoc práve takého čudáka čo ani nemá mobil?“ opýtal sa nahnevane Dean a viac menej pre seba asi zamumlal
„Kto to kedy videl, aby nemal ani mobil.“
„Požiadal som jeho pretože aj keď je čudák, ale je to jeden z najlepších lovcov akých poznám a v niektorých veciach sa vyzná lepšie ako ja. Sľúbil mi, že ozve len čo niečo zistí.“
„No úžasné, tak teda musíme čakať, kým sa sám neozve a pritom Sam sa môže kedykoľvek prestať ovládať a stať sa zlým na trvalo.“
„Ak ťa to upokojí, začnem o tom niečo zisťovať aj sám kým sa ozve.“ Navrhol Bobby.
„Vďaka Bobby to budem rád.“ Súhlasil Dean.

Sam stále nemohol prestať myslieť na Ruby. Síce ho upozornila, že by to nebolo bezpečné chcel ju vidieť. Bol si istý, že by si dokázal dať pozor, aby ho nikto nesledoval. Na druhý deň ráno jej znova zavolal a teraz Ruby súhlasila zo stretnutím. Práve keď sa snažil nenápadne odísť z domu, na chodbe sa stretol z Deanom.
„Niekam ideš?“ opýtal sa ho.
„Nie.“ Odpovedal sucho Sam.
„Oh vážne? a prečo si si teda obliekol bundu?“
„Ja len.... ja som sa len chcel ísť trochu prejsť. Potrebujem ísť na vzduch.“
„Len prejsť? A to len tak bez toho aby si niekomu niečo povedal?“
„Dean o čo ti ide? Som dospelý nemusím si pýtať povolenie keď chcem niekam ísť.“
„áno pravdaže nemusíš ale v tejto situácii...“ začal vysvetľovať Dean, potom sa však zasekol uprostred vety a brata si premeral prísnym pohľadom a potom sa opýtal.
„Ideš za Ruby však?“
„Nie.“ Pokúsil sa klamať Sam. Dean však vedel že klame. Skrátka to na ňom spoznal
„Prečo mi stále musíš klamať Sammy? Ja viem kedy klameš tak to máš márne.“ Vyčítal mu
„Tak idem za ňou a čo? Chceš mi v tom brániť? Dobre ale to ma tu budeš musieť pripútať v stoličke.“ Odpovedal urazene Sam chvíľu ostal stáť, akoby čakal čo Dean urobí a keď uznal , že sa ho násilím zastaviť nechystá obišiel ho a vykročil k dverám a otvoril ich. Potom sa však zastavil a odstúpil od dverí otočil sa na nahnevane prehovoril
„Takže ty si si zavolal posily čo? Kontroluješ moje telefonáty alebo čo?“
„Sam neviem o čom to hovoríš.“ Odpovedal Dean a potom sa pozrel do dverí ktoré boli stále otvorené.
„Cas? Odkedy ty chodíš hlavnými dverami?“ opýtal sa prekvapene
„To je náhoda. Musím s vami oboma hovoriť.“ Prehovoril Castiel a vošiel dovnútra.
„No tak hovor.“ Súril ho Dean.
„Nie tu. Niekde kde je viac súkromia.“

Sam je tedy do Ruby pořádně zamilovaný nebo ho nějak obelstila, aby byl? A Dean je pěkně naštvaný, přímo pění vztekem.

tak zase mi to s pokračkom riadne dlho trvalo. áno ja viem týmto tempom to asi nikdy nedokončim ale ked sa s poslednej dobe vôbec nemám čas na písanie sice neviem čo to celý čas robim
ale tak pridavam kratšie pokračko ak by ešte niekoho zaujímalo a kedy bude dalšie fakt netušim kedže ešte musim aj lepšie premysliet ako sa to bude vyvijat dalej

19. časť

Bratia zaviedli Castiela do knižnice, kde práve vtedy nikto nemal byť. Dean vedel že Bobby s Johnom niekam odišli síce nechceli povedať kam, len že idú niečo prešetriť. Deana prekvapilo, že John išiel s ním. Aj keď odkedy sa vrátil, prešlo už pár týždňov, bolo to prvýkrát čo odišiel z domu. Bobby na Deana pred odchodom naliehal, aby sa kým budú preč zo Samom nepobil a nezničil mu dom. Nebol si istý, či ich môže nechať samých, teraz keď sú taký rozhádaný. Dean mu sľúbil, že sa od Sama bude držať radšej ďalej. Síce to nebolo také ľahké, pritom že obývali tú istú izbu. Keď vošli do knižnice Sam, ktorý sa nechcel nejako zdržovať sa hneď priamo opýtal.
„No tak Cas čo je také dôležité?“
„Vieš kde je Ruby?“ opýtal sa Cas vážne.
„áno vie, práve sa mi priznal, že sa za ňou chystá.“ Prezradil okamžite Dean.
„No úžasné, vďaka Dean!“ skríkol na neho Sam.
„Sam je to veľmi dôležité musíš mi to povedať.“ Naliehal Cas.
„To v žiadnom prípade. Nedovolím aby si sa ty, alebo hociktorý z vás k nej priblížil, a aby ti bolo jasné v žiadnom prípade vám Ruby nevydám. Nevzdám sa ďalšej ženy ktorú milujem. Žltoočko mi vzal Jess a potom som stratil Madison, ale v žiadnom prípade sa nevzdám Ruby a dieťaťa! To nikdy! Budem za nich bojovať proti nebu aj proti peklu ak to bude potrebné!“ nakričal na neho Sam.
„Sam počúvaš sa?! To predsa nemôžeš myslieť vážne!“ Prerušil ho Dean
„Myslím! Či už si so mnou alebo proti mne. Je to aj moje dieťa nedovolím, aby ste jemu alebo Ruby ublížili!“
„Sam ty ma vôbec nepochopil ja Ruby nechcem zabiť.“ Prerušil ich začínajúcu hádku Castiel.
„No ty možno nie osobne, ale tí tvoji “bratia“ to chcú.“
„Áno, chcú.“ Prikývol Cas ale potom sa vážne pozrel na Sama a povedal
„Ale sľubujem že, ak mi povieš kde ju nájdem. Ja im to nepoviem.“
„A to ti mám veriť? Prečo by si to robil? Prečo by si mi pomáhal chrániť démonka?“ opýtal sa Sam stále nedôverčivo.
„Ak ju chceš ochrániť pomôžem vám!“ trval na svojom Cas
„Čože? Prečo?“
„No ako to povedať.. dlhujem jej to.“
„A čo už máš ty spoločné s Ruby?“ prerušil ich rozhovor Dean, Cas odstúpil od Sama a prísne pozrel na Deana, na chvíľu sa odmlčal a potom vážne povedal.
„To vás nemusí zaujímať. Čo je teraz dôležité je, že som sem neprišiel ako to povedať ... oficiálne a nechcem Ruby ublížiť. Prišiel som lebo jej chcem pomôcť. Sam, som na vašej strane, a urobím čo môžem aby som vám pomohol.“
„Aj ja.“ Pridala sa Alex a dramaticky vošla do miestnosti.
„Alex?“ Vyslovili jej meno obaja prekvapený Winchesterovci naraz.
„Ty tu čo robíš?“ opýtal sa ako prvý Castiel.
„Tiež ťa rada opäť vidím Cas.“ Odpovedala mu Alex trochu sarkasticky.
„Vy dvaja sa poznáte?“ opýtal sa Dean keď si všimol, že sa spolu bavia ako starí známi aj keď to nevyznelo práve ako najlepší priatelia.
„Áno už som mala tú česť.“ Odpovedala Alex nie práve nadšene.
„Ale kedy? Myslím tým pokiaľ si spomínam vždy si sa snažila sa mu vyhnúť.“ Vypytoval sa Dean ďalej.
„no to je tak že ja a Alex...“ začal vysvetľovať Cas
„Neopováž sa mu niečo povedať!“ upozornila ho Alex potichu. Potom sa otočila na Deana a vysvetlila mu.
„Ide o to, že už sme sa s Castielom raz stretli, už dávno a nebolo to nič dôležité.“
„Ako presne ako hovorí Alex. Nič dôležité.“ Potvrdil dosť neochotne Cas a z pohľadu akým sa na ňu pozeral a takisto z jeho tónu pochopila, že keby boli sami mal by jej čo povedať. Castiel bol vždy veľmi zásadový bol, dalo by sa povedať, že až príliš anjel. Nedokázal klamať a tiež odsudzoval akékoľvek klamstvo takže aj to, ku ktorému ju ich brat prakticky nútil, že je len obyčajná lovkyňa. Keby to bolo na ňom dávno by to Winchesterovcom povedal, ale tiež bol príliš zásadový na to, aby porušil príkazy z hora. O to viac ju prekvapovalo, to že tam vôbec bol.
„Cas za mnou len raz prišiel a kvôli tebe a to je všetko.“ Uzavrela to Alex a Dean sa k tomu už nevracal a náhle sa vrátil k predošlej téme.
„Vy dvaja ste sa asi zbláznili keď podporujete Sama v tom šialenom nápade chrániť Ruby!“
„Dean, ja viem veľmi dobre čo robím. Neriskoval by som len tak pre nič.“ Odpovedal mu vážne Cas.
„No dobre ako chcete ale ja s týmto nechcem nič mať. Vy si pre mňa pokojne naplánujte ako tú štetku a jej pankharta zachrániť ale ja končím!“ stratil trpezlivosť Dean a hneď ako dopovedal odišiel z knižnice pričom za sebou riadne tresol dverami.
„Dean!“ vykríkol za ním Sam a okamžite chcel bežať za ním. Alex ho však chytila za rameno a zadržala ho.
„Nie! Nechaj ho.“ Povedala mu.
„Pre neho je ťažké vyrovnať sa s celou tou situáciou. Nechaj ho radšej tak.“
„Nie, už ho dlhšie nenechám urážať Ruby a dieťa.“ Vykríkol Sam a vybehol z knižnice tak, že ho už Alex ani Castiel nedokázali zadržať. Vtedy tam ostali len oni dvaja.
„Teda braček, nečakala som, že máš dosť slobodnej vôle aby si bol na Samovej strane.“ Prihovorila sa mu Alex z úsmevom.
„Tak teraz som ti už brat?“ opýtal sa Cas možno aj trochu pobavene.
„Vieš čo radšej to nechaj tak.“ Odvrkla Alex a potom sa pobaveným tónom opýtala
„Môžeš mi povedať prečo sa taký príkladný poslušný anjelik ako ty rozhodol pomáhať démonke, ktorú chce celé nebo mŕtvu?“ Rada si s Casa robila žarty a nemohla si nechať ujsť príležitosť. Jeho prehnaná vážnosť ju k tomu neuveriteľne provokovala.
„Teba sa môžem opýtať to isté. Tvojou úlohou je chrániť Deana mala by si byť na jeho strane.“ odpovedal opäť vážne Cas.
„Možno áno, ale ja si skrátka nemyslím, že Deanov postoj je správny. Neviem prečo ale Ruby mi je celkom sympatická... na démonku. A to dieťa za nič nemôže, neverím, že by mohlo byť takou hrozbou ako tvrdia ostatní anjeli.“ Odpovedala mu Alex ale vtedy ich rozhovor prerušil hluk prichádzal odniekiaľ z domu
„To hádam nie, dúfam sa tí dvaja nepobili.“ Vykríkla Alex a potom obaja vybehli z knižnice. Našli ich hneď na chodbe. Mlátili sa ako dvaja ožrani v bare. Najprv to vyzeralo, že sily sú vyrovnané ale potom Sam získal jasnú prevahu hodil Deana na zem a začal ho mlátiť.
„Na čo čakáš Cas? Rob niečo veď ho zabije.“ Vykríkla Alex keď zazrela žltý záblesk v Samových očiach. Cas na chvíľu zaváhal, akoby sa ho bál po poslednej skúsenosti dotknúť. Ale nakoniec pribehol k nim Sama odtrhol od Deana a chvíľu na to Sam padol na zem v bezvedomí.
„Bolo to nutné?“ opýtala sa Alex.
„Povedala si aby som ho zastavil. Nič iné mi nenapadlo.“ Odpovedal pokojne Cas. Alex sa zohla k Deanovi a opýtala sa ho.
„Si v poriadku?“
„Hej som! Len tomuto už totálne preskakuje.“ Povedal nahnevane Dean a pomaly sa dvíhal zeme.
„No tak nebuď k nemu taký. Vieš, že za to nemôže v podstate to nebol on.“
„Potom už nie, ale on ma prvý udrel a to bolo predtým ako mu preplo!“
„No dobre. Prepáč ale zaslúžil si si to.“ Povedala mu Alex prísne a pokračovala
„Si k nemu priveľmi tvrdý a práve teraz keď asi najviac potrebuje brata.“
„No to je mi je jasné, že si to myslíš. Ty si na jeho strane. Vy traja si môžete pomaly založiť fanklub tej démonskej štetky.“ Odpovedal Dean nahnevane a odišiel.
„Fakt úžasné. Ten asi nedostane rozum.“ povedala si Alex viac menej pre seba.
„Nemala by si ísť za ním?“ opýtal sa Cas
„Načo? Možno ho mám chrániť ale nie som jeho opatrovateľka. Nech sa len pekne upokojí.“ Odpovedala podráždene Alex. Potom si všimla, že Sam sa trochu pohol.
„Sam?“ prihovorila sa mu a zohla sa k nemu.
„Alex opatrne.“ Upozornil ju Cas
„neboj sa o mňa.“ Usmiala sa Alex a potom sa opýtala Sama ktorý sa práve prebral
„Ako ti je? si v poriadku.“
„áno, teda asi.“ Odpovedal Sam trochu zmätene keď sa pomaly dvíhal zo zeme a neskôr sa opýtal
„čo sa stalo?“
„Pobil si sa z Deanom.“ Vyčítala mu Alex.
„Áno to ešte viem, ale ďalej na nič si nepamätám. Zase sa to stalo mi to stalo?“
„Áno, a už sa mi to prestáva páčiť.“ Prerušil ich Castiel. Sam sa postavil a podišiel k nemu.
„áno? A myslíš, že mne sa to páči? Že si to užívam? Tak čo keby si radšej využil ten tvoj anjelsky mozog aby si niečo vymyslel?“ vyštekol na neho.
„Sam, upokoj sa dobre?“ prerušila ho Alex. „Cas robí čo môže, ale ani on nedokáže všetko.“
„áno, ja viem. Prepáč, Cas.“ Ospravedlnil sa mu Sam. Cas neodpovedal len pohol hlavou čo mohlo znamenať že je to v poriadku.
„Tak idem za Deanom.“ Povedala Alex po chvíľke ticha
„Hovorila si že mu nebudeš robiť opatrovateľku.“ Prekvapil sa Cas.
„Veď nebudem, len sa mu chcem pokúsiť dohovoriť.“
„Toho k rozumu neprivedieš.“ Poznamenal stále nahnevane Sam
„Možno nie. Teda asi ho nepresvedčím, aby vám pomohol, alebo aby sa tešil z toho že bude strýkom, ale možno sa mi ho podarí presvedčiť aby prestal vyvádzať a nechal vás. Nemôžete sa stále hádať, takto to ďalej nepôjde.“ Vysvetlila Alex
„No tak to veľa šťastia pri tej jeho tvrdej gebuli.“ Zakričal za ňou Sam keď odchádzala.
„Tak Sam už by si mi mohol povedať kde je Ruby. Potrebujem s ňou hovoriť.“ Povedal Cas Samovi keď ostali sami. Sam zaváhal a potom povedal.
„No... ja som za ňou práve chcel ísť.“
„Tak mi povedz kde sa máte stretnúť a môžem ťa tam vziať.“ Navrhol Cas.
„Cas, skutočne ti môžem veriť?“ uisťoval sa Sam.
Cas pokrčil plecami a povedal.
„Ja neviem klamať.“
„A neklameš práve ostatným anjelom?“
„Nie, nevedia síce čo práve chcem urobiť, ale nikomu som neklamal. Sam ak chceš Ruby ochrániť potrebuješ moju pomoc. Tak povieš mi to?“
Sam ešte na chvíľu zaváhal a potom povedal. „ no tak teda dobre.“

Alex potichu zaklopala, ale Dean vôbec neodpovedal. Domyslela si, že nechce z nikým hovoriť, ale aj tak pomaly otvorila dvere a vošla. Vtedy ho uvidela ako sedel na posteli s pohľadom upretým do zeme.
„Dean?“ prihovorila sa mu opatrne ale on nereagoval, tak podišla k nemu a sadla si vedľa neho na posteľ. Jemne mu rukou zdvihla bradu a pozrela mu do očí.
„Si v poriadku?“ opýtala sa.
„Hej, je mi skvele.“ Odpovedal Dean sarkasticky.
„No nezdá sa mi.“ Poznamenala Alex
„No dobre teda, je mi na nič. Je mi na nič s toho, že ma všetci máte za najhoršieho, len preto , že nechcem ochraňovať nejakú prekliatu démonku.“ Vyštekol na ňu Dean.
„To nie je pravda. Dean ja ťa chápem. Viem aké je to pre teba ťažké a neobviňujem ťa. Nechcem od teba aby si ju chránil. Ja Sam a Cas to zvládneme aj sami.“ Vysvetľovala mu Alex, alebo sa o to aspoň snažila.
„Tak čo potom odo mňa chcete?“ opýtal sa stále podráždene Dean.
„Vôbec nič!“ Odvrkla Alex. Jeho správanie jej občas liezlo na nervy. Hlavne v posledných dňoch, ale zároveň jej aj ubližovalo. Vždy si boli taký blízky a teraz ako by sa nevzďaľoval len Samovi ale aj jej. A to ju bolelo. Bola na neho dosť naviazaná a nie len preto, že to bolo bežné pri ľuďoch, ktorých mala chrániť. Dean bol iný ako tí ostatní a to čo k nemu cítila bolo úplne iné. Bolo to niečo čo ešte nikdy predtým k nikomu necítila a myslela si, že preto, že je z polovice anjel ani nebude. Ale Dean bol pre ňu skrátka výnimočný. Preto ju jeho správanie trápilo o to viac. Chvíľu tam len ticho sedeli a potom opäť prehovorila.
„Ja chcem len jedno. Len aby si konečne prestal vyvádzať. Nechcem od teba aby si Ruby pomáhal, alebo aby si Samov vzťah s ňou schvaľoval. Nebudem ťa presviedčať, keď vidím, že to nechceš. Chcem len aby si sa trochu ovládal. Zmieril sa s tým a prestal stále zapárať do Sama. A tiež by si si mohol pred ním odpustiť tie urážky na Rubynu adresu. Vieš, že sa to veľmi dotýka.“
Dean nepovedal ani slovo. Ani nemusel z jeho pohľadu keď povedala, že sa s tým má zmieriť a neurážať už pre Samom Ruby pochopila čo si o tom myslel, ale nevzdala to a pokračovala
„Dean no tak aspoň to skús. Sam teraz prechádza veľmi ťažkým obdobím a potrebuje svojho veľkého brata. Tými stálymi hádkami ho len rozrušuješ a úprimne si myslím že to môže mať vplyv na to že sa mu tie záchvaty zhoršujú a potom sa prestane ovládať tak ako pred chvíľou.“

Sam a Castiel sa objavili na mieste kde sa mali stretnúť z Ruby. Bolo tam úplné ticho. Miesto niekde ďalej za mestom, kam málokedy chodievali ľudia a už tam neboli ani domy. Teda až ma niekoľko starých niektorých s častí zrútených chát. Stále práve pred jednou. Táto bola asi v najlepšom stave zo všetkých. Ruby toto miesto na stretnutie zo Samom nevybrala náhodne. Myslela si, že je to dobrý úkryt pred svetom. Miesto kde ju nebo ani peklo nemôže nájsť. Ako poistku použila niekoľko čarodejníckych trikov, aby sa ukryla. Tí dvaja tam už stáli zopár minút a stále sa neobjavila.
„Kde je toľko?“ opýtal sa netrpezlivo Cas akoby sa niekam ponáhľal, ale on mal v podstate vždy naponáhlo.
„Ona príde sľúbila mi to.“ Presviedčal ho Sam
„Stále je to démonka, si si taký istý že jej môžeš veriť?“
„Nezačínaj aj ty Cas, myslel som, že chceš pomôcť.“ Urazil sa Sam.
„Ona príde.“ Dodal isto. „Ruby! Ruby som tu kde si toľko!“ vykríkol. Vtedy začul vzadu jej hlas
„Som tu, veď som váhala či sa ti ukázať keď si si doviedol spoločnosť.“ Odpovedala Ruby a pohŕdavo pozrela na anjela
„Čo tu robí tento Sam? myslela som že ti môžem veriť.“ Vyčítala mu.
„Veď aj môžeš. nikdy by som ťa nezradil.“ Presviedčal ju Sam a pristúpil k nej bližšie
„Ale ako si mohol prísť na naše stretnutie s anjelom? Vieš že ma chcú mŕtvu.“ Zvýšila na neho hlas Ruby ako keby ju zradil.
„Ruby nie je to tak...“ začal vysvetľovať Sam ale vtedy ho Cas prerušil.
„Neprišiel som ťa zabiť. Som tu lebo chcem pomôcť.“ Oznámil jej vážne.
„Ty? Pomôcť mne? Čo zamrzlo peklo a neviem o tom?“ opýtala sa Ruby z výsmechom v hlase.
„Ruby prestaň s tým. Vieš prečo chcem pomôcť. Netvár sa akoby sme sa nikdy predtým nestretli.“
„Áno stretli keď ma tvoj kamoš Uriel skoro zabil!“ vykríkla na neho
„Vieš dobre, že to nebolo naše prvé stretnutie a ani jediné.“ Pripomínal jej Castiel.
„áno, to je tiež dávno minulosť a potom ako si sa zachoval ako ste sa zachovali vy všetci, nechápem čo sa tu teraz hráš na priateľa.“
„Ruby si démonka a my sme anjeli to sa dalo čakať, že ti nebudú tak dôverovať.“
„Počkajte nechápem o čom to hovoríte. Čo ste vy dvaja mali alebo máte spoločné?“ prerušil ich rozhovor Sam. Obaja sa pozreli jeden na druhého a potom na Sama, ktorý čakal na odpoveď, ale zatiaľ jeden neprehovoril .

wow múza sa ukázala to je super hádam bude pokračovanie čo najskôr teda aspoň v to dúfam a vidno, že Dean stále pení ale tak nedá sa tomu čudovať pri tom ako všetci bránia tú mrchotu no ale tak teraz ma zaujíma čo majú Cas a Ruby spoločné ... alebo to už niekde bolo spomenuté a ja som si to nevšimla? ale inak paráda len tak ďalej Wiki

Wiki: Dík, za krásnou další část.
Také se Deanovi nedivím, že pořád zuří, ale Sama taky docela chápu, je prostě zamilovaný a nevidí, neslyší.

teda páni já se nestačím divit teprve až teď jsem tuto povídku přečetla - já nenám slov - je to supeeer

představa těhotné Ruby je víc než děsivá, vůbec se Deanovi nedivím, že tak vyvádí - má proč
a co má Ruby společného s Casem - tak na to jsem opravdu zvědavá

jsem velice zvědavá na pokračování - tak doufám, že bude brzy

wiki : tak konečne som sa po dlhom čase dostala k tvojej poviedke
a musím povedať úžasné!!! ten nápad je skvelý aj keď som Sammygirl a ruby som nemusela som si ju neskôr obľúbila a v tvojej poviedke ešte viac tak a teraz k poviedke
Hlavná myšlienka Sam a dieťa a to nie obyčajné super som normálne onemela pri prvom raze keď si mi o tom povedala, ale prepracovanie je skvelé.
John je späť!!! to som mala sánku u susedov o dve poschodia nižšie!
Trpiaci Sam. Neviem, ale asi som dostala vopred vianočný darček
Tak asi som sem nenapísala všetko čo som chcela, ale tak mňa niečo určite ešte niečo napadne len v skratke.
Wiki hodnotiť to ako v skole máš 1 ! a to ani neváham, neprivieram oči nič čistá jednotka. Poviedka je skvela. Presne si sa trafila do postav Sama, Deana a Casa moc sa mi to páči ja moc rozpísané poviedky nečítam vždy len jednu ale ako som si práve prečítala tvoju som zistila že už mam dve takže budem čakať na pokračko som zvedavá ako to všetko dopadne

konečne som sa dostala k prečítaniu tejto poviedky a NELUTUJEM úžasný príbeh, skvelo napísané, opisy, zvraty, proste wow ... miestami som nedýchala ked som čítala ... dúfam, že pokračovanie pribudne čoskoro sklánam sa naozaj skvelá poviedka

baby dakujem pekne za komentare potešili ste ma ze to citate aj ked tuto poviedku v poslednej dobe dost zanendbávam. nejako si na pisanie neviem najsť čas
Lenkka som rada že si urobila výminku a prečítala si moju poviedku, pretože medzi rozpisanými asi bude asi ešte nejakú chvílu. tiež som rada že dokažes zniest tehotnú Ruby na to ze si Samgirl.

a co sa týka pokračka už je takmer hotové, len musím ešťe zopár vecí upraviť ked sa mi podarí k tomu dokopať čo dúfam bude čoskoro aby som vás nenechala dlhšie čakať.

Tak konečne sa mi podarilo dokončiť pokračko. síce som ho už mala pár dní skoro hotové nejako som s ním nebola spokojna tak dúfam že tam nebudú nejaké veľke chyby.
čo sa týka tejto časti povodne som tam chcela dat menšiu scenu ale nakoniec som to skrátila vzhladom na ze ide o dvojicu Sam a Ruby a tak by to asi nemalo veľky uspech.

20. časť

„No tak hovorte! Načo čakáte?“ naliehal Sam.
„Ruby sa nami pred časom spolupracovala.“ Priznal Castiel nakoniec
„Čože akoto? však je démonka.“ prekvapil sa Sam.
„Áno som, ale nie som na strane démonov. Som na vašej strane. vždy som sa snažila pomôcť tebe a tvojmu bratovi aj keď ma tak veľmi nenávidí.“ bránila sa Ruby
„áno viem, vo veľa veciach si nám pomohla, ale čo s tým majú anjeli?“
„Ruby aj nám pomohla. niekoľkokrát. A uzavreli s sme s ňou určitý druh dohody. Ak by ju akokoľvek porušila alebo nás zradila, nedopadla by práve najlepšie.“
„áno a podľa nich som práve tým čo je medzi nami a týmto dieťaťom porušila tú dohodu. síce ja som nič s toho neplánovala.“ vysvetľovala Ruby z pohrdaním v hlase ked sa vyjadrovala o anjeloch, ktorý ju z jej pohľadu zradili.
„ja viem že nie, ale nie všetci si to myslia. A tiež si myslia, že to dieťa je veľmi nebezpečné.” odpovedal jej Cas
„a čo bola vlastne jej úloha?“ vypytoval sa dalej Sam. Stále nechápal ako mohla Ruby spolupracovať z anjelmi a prečo sa mu o tom nikdy nezmienila. Možno naivne si myslel, že po tom všetkom čo spolu prežili, by sa mu zverila zo všetkým a teraz s ničoho nič sa dozvie toto. Dalšiu závažnú vec, ktorú mu zatajila. Nevedel čo si o tom myslieť, občas nevedel či nerobí chybu, že jej tak verí, tak či tak jeho city k nej mu nedovolili aby o nej pochyboval.
„Jedna z nich bola, že mala sa dostať do tvojej blízkosti a zistiť niečo o tvojich schopnostiach, o tom či si ochotný začať ich používať a či sú nebezpečné, ale vieš aký názor na to máme my... no a Ruby...“
„áno oni vidia aj teba ako hrozbu tak ako naše dieťa.” dokončila namiesto Castiela Ruby, vyčítavo sa na neho pozrela a pokračovala v rozprávaní.
„Keď som si uvedomila akú silu ti dáva Azazelova krv, myslela som si, že by to mohlo byť riešenie. Že by si mohol svojimi schopnosťami zastaviť Lilith a aj celú túto prekliatu apokalypsu. Teraz už viem, že to bola chyba. Ale potom ked Dean zomrel, zblížili sme sa, začala som ťa učiť tvoje schopnosti ovládať, a to sa anjelom samozrejme nepáčilo. Považovali to za porušenie dohody. Odvtedy som sa musela ukrývať pred nebom tak ako pred peklom a potom ešte toto.
že som otehotnela bolo dalšie porušenie podmienok dohody. Aj keď ma chceli zabiť už dávno pred tým, teraz som asi číslo jeden na ich zozname."
„Vieš čo Cas? Dean má pravdu, tie vaše pravidlá sú totálne hlúpe!" vyštekol Sam na Castiela, ked si vypočul Rubym príbeh.
„Nemyslím si, že všetky naše pravidla sú správne. Prvýkrát po toľkých rokoch si to uvedomujem a mám pochybnosti, preto som tu a chcem vám pomôcť. Len mi musíte aspoň trochu veriť a dať mi šancu pomôcť vám." presviedčal ich Cas.
„Ja sa snažím Castiel, len vieš je to pre mňa po tom všetkom zase veriť anjelovi." odpovedala mu Ruby.
„Porušujem kvoli ako vám dvom pravidlá a riskujem, že skončím ako tak vy na zozname nežiadúcich osôb, tak mi aspoň dajte šancu."
„Dobre, ja súhlasím." povedal po chvíľi váhania Sam.
„A ty Ruby?" opýtal sa Cas.
„Ked súhlasí Sam tak aj ja. Len dúfam, že nás nezradíš." upozorňovala ho Ruby a ani si neuvedomovala, že posledná veta znela ako hrozba a jej oči sa dokonca na chvíľu zmenili na čierne.
„Nezradím." uistil ju Cas
„A ako nám vlastne chceš pomôcť a ochrániť Ruby, pred tým aby ju tvoju bratia našli a zabili?"
opýtal sa Sam.
„O tom si pohovoríme neskôr. už som preč príliš dlho. musím sa vrátiť kým sa ostatný začnú pýtať kde som. Ruby tu ťa nebue nikto hľadať, aspon zaťial sa o to postarám a ozvem sa vám keď budem mať trvalejšie riešenie." povedal na rozlúčku Cas
„Cas počkaj. Nie som tu autom a k Bobbym poriadne daleko ako sa dostanem naspäť?“ zakričal za ním Sam, ale Cas už bol preč.
„No super toto je úžasné fakt.“ vykríkol do prázdna.
„Pokojne Sam dostanem ta naspať ale nie hneď teraz.“ Prihovorila sa mu Ruby a zozadu ho objala „teraz ťa nemienim nikam pustiť.“ Dodala zvodným tónom Sam sa otočil a povedal jej
„Ruby teraz nie je vhodný čas. Musím sa vrátiť Dean bude...“
„Dean bude zúriť tak či tak. No tak nevrav že som ti nechýbala.“ pokračovala Ruby a nežne mu prešla rukou po tvári.
„To vieš, že chýbala. Pri to všetkom čo sa teraz v mojom živote deje, stále musím myslieť na teba a na dieťa.“
„Teraz nemysli na dieťa, teraz mne len my dvaja. Chcem byť s tebou tak ako za starých čias.“ Odpovedala Ruby a pobozkala ho. Sam zo začiatku jej bozky neopätoval, bol akoby duchom niekde inde, ale potom plne podľahol túžbe a začal ju aj on vášnivo bozkávať. Hned na to ju vzal do naručia odniesol do chaty.
„Milujem ťa.“ Pošepkal jej do ucha po ceste a znova ju začal bozkávať.
„Ja viem že áno.“ odpovedala Ruby potichu a spokojne, až démonsky sa usmiala.

Po pár minútach Alex z Deanom vyšli z izby. Alex sa ho podarilo ako tak presvedčiť a chcel sa zo Samom porozprávať, aby sa konečne zmierili. V dome však už nikto nebol, Sam ani Castiel.
„Nechápem to, kam išli?“ opýtal sa Dean a nervózne sa precházdal po chodbe.
„Cas už asi odišiel nikdy sa nezdrží dlho a Sam to neviem.“ vysvetlila mu Alex snažiac sa ho upokojiť.
„Určite šiel za tou prekliatou Ruby.“ vykríkol Dean. Zasa sa prestával ovládať len pri pomyslení na to, že Sam je s ňou. Akoby bol celý rozhovor z Alex a celá jej snaha priviesť ho k rozumu úplne zbytočná. Možno aj bola. Možno ho to nikdy neprejde.
„No tak Dean nezačínaj zasa! sľúbil si mi že už to necháš tak.“ napomenula ho.
„áno ja viem ale aj tak tá predstava, že je teraz niekde s ňou ma neuveriteľne vytáča.“
odpovedal Dean a potom šiel naspäť do izby odkiaľ si len vzal bundu a kľúče od auta a hned na to sa ponahľal ku vchodovým dverám. Alex netušila čo ho to tak zrazu napadlo tak šla za ním. Dostihla ho ked práve nastupoval do impaly.
„Dean stoj!"zakričala za ním ale on vôbec nereagoval tak rýchlo nastúpila tiež. Až potom si všimol že šla za ním. Okamžite sa na ňu pozrel nepríjemným pohľadom, ktorým jej dával jasne najavo aby odišla. Alex ho však nemienila nechať samého isť ktovie kam. rozhodne mu povedala.
„Neodídem. Nenechám ťa isť ktovie kam v takomto stave, ktovie čoho si schopný."
„Nechystám sa ísť za Samom ak sa o to bojíš.Aj tak netuším sa mal s tou štetkou... prepáč s Ruby stretnúť!"
„Tak kam teda ideš?"
„Hned uvidiš ked teda tak trváš na tom že nevystúpiš." odpovedal Dean a naštartoval. V tej chvíľi mu už asi bolo jedno, že Alex je tam s ním. Celú cestu ktorá však trvala len pár minút neprehovoril a Alex sa mu ani nesnažila prihovoriť. Dúfala, že ho chvíľa šoferovania upokojí aj ked sa to nestalo. Nakoniec zaparkoval na menšom parkovisku. Alex sa poobzerala po okoli a uvedomila si, že zastali pred nejakým barom, zrejme najbližšom od Bobbyho domu. Vtedy pochopila, čo má v pláne. Chce sa opiť, čo bolo možno ešte horšie ako keby šiel niekam hľadať Sama. Vystúpil z auta, opäť bez slova a šiel rovno do baru. Alex neostávalo nič iné ako ho nasledovať. Okamžite si sadol priamo k baru a zakričal na barmana aby mu doniesol nejaký chlasť. dokonca mu aj bolo jedno čo pil, hlavne že to bol nejaký trvdý alkohol. Hned ako mu barman fľašu a poháre začal do seba prevracať jeden pohárik za druhým a za velmi krátku chvílu kričal na barmana, že chce ešte jednu flašu.
„Takto si myslíš, že to vyriešiš, že sa tu opiješ?" prehovorila Alex nakoniec ked sa už tam nemohla len tak sedieť a bez slova pozerať čo robí, najradšej by ho odtiaľ aj násilím odtiahla ale to sa jej nezdalo ako najlepši napád. Aspoň zatiaľ nie.
„a čo mám robiť? sediet na zadku a čakať kedy sa môj braček vráti?" vykríkol na ňu Dean podráždene a hned na to do seba nalial další pohárik. Alex ani nevedela koľký a pochybovala, že od sám to vedel. ešte raz si nalial a potom nalial aj do druhého pohára ktorý mu barman priniesol, posunul ho k Alex a povedal jej dosť nepríjemným opileckým tónom.
„Tu máš daj si aj ty. aspoň sa uvoľníš a nebudeš taká vážna. Ved sa správaš ako by si bola moja matka alebo kto.”
„Nie ja nechcem." odpovedala prisne Alex, posunula pohárik naspäť k nemu a potom dodala.
„Slop si koľko chceš, ale mne daj pokoj. Niekto ťa bude musieť odviesť späť.”
„Ja to zvládznem aj sám, vôbec tu ani nemusíš byť. Alebo tu chceš celú noc len sedieť a dávať na mňa pozor?” odbil ju Dean
„No určite to zvladneš sám." zasmiala sa Alex. „ak budeš piť týmto tempom aj nadalej nebudeš vládať ani stáť na nohách a nie ešťe šoférovať."
„Vravím, nemusiš tu byť. čo dnes nemáš žiadnu s tých tvojich naliehavých súkromných záležitostí pre ktoré vždy bez vysvetľovania odcházdaš?" opýtal Dean a tak sa zdalo, že teraz sa chystá vybiť zlosť na Alex, kedže nemá nikoho iného poruke.
„Nie dnes nie." odpovedala Alex stručne. „dnes si môj jediný pripad ty.” pomyslela si. Toto má byť teda na dnes jej práca. Má dávať pozor aby to neprehnal s alkoholom? Obvykle bola jej práca zaujímavejšia. Ale čo už také boli Nateove posledné príkazy. „Nespúšťaj Deana z očí. nič teraz nie je dôležitejšie.” niekoľko krát jej to opakoval. tak jej neostalo nič iné len s ním ostať aj keby by bol k nej nepríjemný.

O nejaku hodinu ked už bola neskorá noc sa Alex podarilo Deana presvedčiť aby už odišli, že už toho vypil naozal dosť. Ledva sa držal na nohách, ale aj tak trval na tom, že bude šoférovať. Alexiným šoférskym schopnostiam zrejme veľmi neveril. Alex ani nezvykla používať na prepravu autá. Mala niektoré anjelské schopnosti a tak to boli oveľa rýchlejšie spôsoby. Stačilo aby si pomyslela na nejaké miesto a bola tam. Ale aj napriek tomu šoférovať vedela, nie najlepšie ale v tej chvíli lepšie ako Dean, ktorý bol totálne ožratý. Nakoniec ho nejako dostala na sedadlo spolujazdca a odviezla ho k Bobbymu. Ked prišli Sam tam ešte stále nebol. Ked si to Dean uvedomil neopustil si zopár nadávok na jeho a Rubymu adresu, ale hned ako Alex ho odprevadila do izby sa zvlalil na posteľ a zaspal, ešte ho zakryla dekou a prešla ku dverám. „Tu som na dnes skončila.” pomyslela si ked sa na neho chvílku pozerala. Nemusí na neho predsa dávať pozor aj ked spí. Aj ked práve ked spal vyzeral tak nevinne a zraniteľne, akoby by ochranu aj potreboval. Občas sa rada pozerala ako spí, ale ostala len chvíľku a hned na to odišla. Tiež bola s toho všetkého čo sa v ten den stalo unavená a tam mu nič nehrozilo. Bobbyho dom bol jedno z najbezpečnejších miest. Pri všetkým diablových pasciach a iných trikoch, ktoré tak Bobby nastražil pre neželaným návštevníkov. Pokojne ho tam mohla na zvyšok noci nechať aj samého.

Sam sa už v tú noc už nevrátil a rovnako ani ráno. Ked sa Dean zobudil Sam stále nebol naspäť. Aj by ho to privádzalo do zúrivosti, keby sa nezobudil s príšernou opicou a bolestou hlavy. Kým sa dal ako tak do poriadku, Sam sa vrátil. Bolo práve krátko po desiatej ráno.
„O takomto čase sa chodí domov Sammy?” opýtal sa ho hned ako Sam vošiel do izby.
Sam sa na neho pozrel a hned zaujal obranný postoj, pretože nevedel či od neho nemôže čakať další útok, hlavne ked určite tušil kde a s kým strávil noc.
„Ty máš čo hovoriť Dean, koľko krát si sa ty vrátil domov až ráno, lebo si sa zabudol dakde z dákou babou? a ako na teba pozerám aj včera si sa bol niekde opiť.” vyčital mu aby tak nejako odvrátil pozornosť od seba a ukázal mu, že ani Dean je práve nevinný a nemá ho z čoho obviňovať.
„No ked som aj ostal ostal na noc vonku bol som aspon ako hovoríš s babou a nie z démonom ako ty.” nedal sa Dean.
„Ja ju neberiem ako démona.”
„Tak či tak ním je! Zdá sa ani nemá zmysel sa pýtať či si bol z Ruby.”
„Bol som s ňou.” povedal vážne Sam.
„Celú noc?”
„áno celú.”
„čo si s ňou preboha celú noc robil?” opýtal sa Dean ale skôr ako Sam stihol niečo povedať zastavil ho. „Nie, neodpovedaj. To radšej nechcem vedieť. Je mi s tej predstavy zle.”
„Vieš čo o tomto sa s tebou nebudem baviť. Nechcem sa zasa hádať.” ukončil to Sam a vybral sa ku dverám, že radšej odide, kým sa zase začnú hádať a skončí ako včera.
„Nie, Sammy počkaj.” zastavil do Dean práve ked sa chystal otvoriť dvere.
„čo ešte chceš?” opýtal sa neochotne Sam.
„Ani ja sa už nechcem hádať.” dostal zo seba Dean, síce sa mu to hovorilo dosť ťažko. Sam sa na neho neveriacky pozrel. Neveril, že by sa Dean niekedy ohľadne Ruby prestal hádať.
„Včera večer som hovoril z Alex.” dodal Dean na vysvetlenie.
„Naozaj? tak to je teda fakt dobrá ak to malo na teba nejaký učinok.” poznamenal Sam sarkasticky.
„Nesúhlasím s tým tvojim vzťahom a ani nikdy nebudem a Ruby za švagrinú nikdy nepríjmem.” Dean okamžite začal vykladať svoje podmienky prímeria, Sam ho však prerušil
„To od teba aninežiadam viem že to nedokážeš.”
„Sam neskončil som, možeš ma nechať dopovedať?” trval na svojom Dean. Sam prikývol odišiel od dveri a sadol si na svoju postel. Dean potom pokračoval.
„Budem sa snažiť rešpektovať tvoje rozhodnutie byť s ňou a mať s ňou to dieťa, sice si myslím že je to tá najväčšia chyba akú si v živote urobil, ale napriek tomu sa budem snažiť ju pred tebou neurážať, ked sa ta to tak dotýka.”
„Alečo naozaj? tomuto rozhodnutiu si dospel po tom rozhovore z Alex?” opýtal sa prekvapene Sam.
„áno aj ked nie hned. Najprv ked som zistil, že si odišiel som ti chcel poriadne vynadať a potom som sa šiel opiť. Až dnes ráno som si uvedomil, že Alex mala pravdu. Teraz ked máš ten problém s démonskou krvou ti tie hádky veľmi nepomáhajú. A stále si môj brat, takže je moja povinnosť vždy stáť pri tebe.”
„No dobre Dean. ja len stále nemožem uveriť že...” začal Sam ale Dean ho prerušil, nemal náladu začať tam nejaký sentimentálny rozhovor. tým sa snažil zo všetkých síl vyhýbať tak to uzavrel len jedinou otázkou.
„Takže teda sme v pohode?”
„Hej v pohode.” prikývol Sam. pochopil, že Dean to nechce veľmi rozvádzať a tiež poznal jeho zvyk uskočiť vždy ked sa téma rozhovoru obrátila na pocity, tak to už radšej nechaj tak a dúfal, že Dean aspoň dodrží čo mu teraz sľúbil.

wiki: Musím ti vyseknout poklonu. No to jsou tedy zvraty v ději. Ruby na straně dobra, rozhovor Deana s Alex, Dean opitý jako "dělo" , ale asi se mu z toho rozbřesklo v hlavě a nechce se hádat (nebo to jen hraje?). Pokračuj, jsem jako na trní.

teda super pokračování - kdo by to řekl - Ruby a spolupracovat s anděly - no jsem velice zvědavá, co bude dál

wiki skvelé pokračovanie naozaj som zvedavá ako to bude pokračovať ruby a anjeli, no OMG ... nestačím zírať ... ale úprimne dúfam,že sa jej ani dieťaťu nič nestane