RPG- WORLD - archiv 1

Misaki se postavila s knihou v rukách. Listovala jak nejrychleji mohla a hledala nějaké vhodné kouzlo... Ale nic nemohla najít. A "normální" léčení asi moc nepůsobilo, to už viděla u Jessy... Listovala a listovala, ale nemohla nic najít....

Hoci sa Edwardovi podarilo nadviazať kontakt s Brianom, nestačilo to. Pevne ho teda objal a pritisol si ho na hruď. Dovolil nech sa jeho myseľ úplne spojí s Brianovou a pohltí všetku bolesť, ktorú obaja cítili. Koniec koncov bola to jeho vina, že boli v takejto šlamastike. Keby bol len vtedy opatrnejší...

Po chvíli však cítil ako sa všetky spomienky vracajú k nemu a ako sa Brianovo telo uvoľňuje. Na neho toho, ale bolo príliš veľa. Hučalo mu v ušiach, mal pocit ako by mu slon skákal po hlave a celé telo sa mu mierne triaslo.

Bolesť pomaly ustupovala a Brian zdvihol hlavu. Edward ho stále pevne objímal. "Ty si ju nezabil" zašepkal.

Jasmine zopakovala otázkzu ale nikto ju nevnímal. Japonka listovala v knihe bez toho aby sa na nu vôbec pozrela vtedy si všimla že žene ktorá sa jej predtým predstavila ako Jessy tiež prišlo zle a začala krvácať z nosa. prišla k nej položila jej ruku na plece a opýtala sa "čo sa to s vami všetkýžmi deje?"

Edward otvoril oči a uprene sa pozrel do tých brianových.
"Nie, nezabil." zachrapčal a na to sa na neho zvalil. Bol príliš vyčerpaný a nevládal sa hýbať. Hlava mu klesla na Brianovo rameno a on sa snažil potlačiť triašku, ktorá ho zasiahla.

mala zavreté oči a snažila sa sústrediť pomaly začínala chápať že to čo vidí nepochádza od nikoho z miestnosti pochádzalo to od nej samej cítila teplú krv ako jej kvapká z nosa ucítila ruku na svojom pleci ale nemohla odpovedať potrebovala sústrediť všetko na to aby tie obrazy potlačila začínalo jej byť zle

Brian si sadol a oprel sa o stenu. Objal Edwarda a snažil sa ho upokojiť. V hlave mu vírili Edwardove spomienky a bolo to príliš veľa informácii. Prudko dýchal a s neprítomným pohľadom pozeral pred seba. Cítil ako sa upír celý trasie a silnejšie ho k sebe pritiahol.

Misaki vnímala, jak se situace změnila, oni dva už vpadali tak nějak v pohodě, Jessy moc ne a ta doktorka byla u ní... démonka stála a koukal... Našla co potřebovala, doufala, že tohle zvládne. Bylo to kouzlo na vyšší úrovni, naštěstí na to potřebovala jen pár věcí, které by se měli dát sehnat. Přistoupila k Jessy a doktorce. "Víte, doktorko.... Vypadá to, že jste do našeho malého příběhu také pěkně zamotaná, tak vás nechám být, lae všem ostatním musím vymazat vzpomnínky na tento malý incident... Nemáte u sebe někdo ženšen?? No pravda, asi ne, co..." Misaki si položila knihu a šla ho sehnat ke kuchyni. Třeba bude mít štěstí...

Edward sa inštinktívne pritúlil bližšie k Brianovi, ktorého ľudské telo bolo o dobrých pár stupňov teplejšie ako to jeho. Hoci normálne chlad ani teplo nepociťoval, práve teraz mu bola strašná zima. Všetko to, na čo sa tak úpenlivo snažil zabudnúť sa mu premietalo pred očami. Jeho žalúdok robil saltá a na čelo mu vystúpili kvapky potu, čo bolo tiež veľmi netypické pre upíra.

Normálne síce nepotreboval dýchať, no robil to aj tak, aby lepšie zapadol do sveta ľudí. No momentálne mal problémy s nadýchnutím. Bolo to akoby mu nejaká neviditeľná ruka stláčala srdce. Akoby prežíval príliš veľa emócií naraz.

Ešte hlbšie zaboril hlavu do Brianovho ramena a zašepkal
"Odpusť mi..."

Jasmine odstúpila od Jessy a šokovane pozerala na Japonku "kde som sa to dostala?" prechádzalo jej stále mysľlou. chvíľu nebola schopná reagovať pé chvíľi sa však odhodala "moment ja nerozumiem. do čoho som to zamotaná? chcete im vymazať spomienk čo to má znamenať kto do pekla ste?"

Brian cítil ako mu po tvári tečú horúce slzy. "Odpúšťam ti..." zašepkal. Cítil ako sa upír pomaly prestáva triasť. Bol tak chladný a on práve potreboval schladiť.

Edward sa pomaly v Brianovom náručí upokojoval. Keď počul ako mu Brian odpustil, tak cítil ako mu z hrude padá ťažký kameň. potreboval to počuť. a veľmi.

Ešte silnejšie stisol Briana, no bol stále opatrný, aby mu náhodou neublížil.
"Ďakujem..." Hlas sa mu chvel a cítil, že aj po jeho líciach tečú slzy...

jessy sa konečne podarilo zahnať všetky obrazy naspať tam odkiaľ prišli s námahou sa postavila s utrela si nos zdalo sa že tá démonka mala pravdu pozviechala sa a rozhliadla sa po miestnosti bol tu riadny chaosu všimla si že všetci sú v poriadku napriamila sa Brein a edwardom sa objímali a niečo si šepkali zrazu sú najlepší priatelia ešte pred chvíľou ho chcel zabit pomyslela si toho stačilo bolo jej ešte stále trochu na nič keď prehovorila ešte sa jej triasol hlas ,, idem domov , na dnes mi stačilo, keby niečo som v zozname ,, s tými to slovami vyšla z dverí

Misika se vrátila s troškou ženšenu... měli tam poslední. Zvláštní, ten se moc v kuchyni nepoužívá...
"No, to je moc složitý příběh, dokotorko. Nejdřív se musíme postarat o tohle..." ukázala na Briana, Edwarda a všechny ostatní, co byli zrovna okolo. "Víte, oni nás zrovna teď nevidí... teda vidí nás sedět u stolu a klábosit, ale bude lepší, když zapomenou, že jsme tu vůbec byli. Nikdo z nás neni ve stavu, aby si jen tak vysedával u stolu a chlastal." Podívala se na Briana a Edwarda. Nechápala co se před chvilkou stalo a neskutečně moc to toužila zjistit!!! "Takže nikdo dneska platit nebude... Dobrý, ne!" Povzbudivě se usmála.

Edward sa snažil pozbierať a dať dokopy. Nevedel, čo sa okolo dialo a nechcel vyzerať ako nejaký ufňukanec pred ostatnými. No teplo Brianovho náručia bolo tak lákavé....

"no ja by som si po tomto všetkom rozhodne potrebovala vypiť." odpovedala šokovane Jasmine "ok urobte čo chcete urobiť. ale čo potom všetci zabudnú čo sa tu stalo ale čo my? čo bude potom?"

Edward sa pomaly odsunul z Brianovej náruče a snažil sa vstať. Brian tiež vstal a poobzeral sa okolo. Nevedel čo sa dialo, pretože s Edwardom v náruči toho moc nevnímal. Všimol si Misaki ako behá okolo s nejakou burinou v ruke. Pozrel na Edwarda a pokrčil plecami.

Edward sa na Briana milo usmial a odkašľal si, aby tým upútal na seba pozornosť.
"Ak by vám to nevadilo, tak ja a Brian musíme vyriešiť pár vecí. Bolo by ale dobré ak by sme sa ešte stretli." Na to vybral z vrecka svojej bundy hŕstku vizitiek a hodil ich na stôl.
"Zavolajte ak by niečo. On bude so mnou." Povedal a nespúšťal pri tom pohľad z Briana.

"No, tak přece jim nemůže vysvětlovat, jak je možný, že jednu chvíli jen tak sedíme u stolu a kecáme a pak najednou je jedna z nás pryč a dva z nás vypadaji takhle.." ukázala na Eda a Briana. "Takže je hezky necháme zapomenout, že sme tu vůbec byli... Co řikáte pánové??"

Edward sa žiarivo usmial a ukázal tak svoje zuby.
"No problemo."

Jasmine si stále pripadala trochu mimo akoby sa ocitla v nejakom inom svete ničomu nerozumela ona predsa vždy verila len medicíne a vede a nie nejakým takýmto čarom ktoré teraz videla na vlastné oči. najradšej by bola ak by aj ona na všetko zabudla ale zároven aj chcela vedieť kto sú tito ľudia teda ak to vôbec ľudia sú. nechcela sa zbytočne vypytovať alebo len čakala na správnu chvílu. sadla si na voľnu stoličku pri ich stole a len ticho pozorovala čo sa bude diať

Brian stál a pozeral na Edwarda. Mal pravdu potrebovali si vyriešiť pár vecí. Ale netušil kam ho chcel zobrať a to ho znervozňovalo. Rád mal veci pod kontrolou. Usmial sa na Misaki a prikývol. Na viac nebol schopný.

"OK, takže všichni ven... Já si tu vezmu ještě tohle..." Misaki vzala flašku, kde bylo ještě trošku whisky a pak láhev vody a také jednu vizitku. Vyšla ven a klekla si před dveře. Smíchala vodu, whiski s ten kousíček ženšenu... Pak vyslovila pár latinských slov a ucítila prodký úbytek energie. Věděla, žekouzlo bylo dokonáno a podařilo se. Ale jen zázrakem. Pak se směsi nepila... Ne proto, že to bylo potřeba pro kouzlo, ale proto, že chtěa vědět, jak to chutná. Bylo to odporné. Vyplivla to na zem. "Fuj!!! Tak, teď o nás nikdo tam ve vnitř nic neví a já se loučím. Kdyby něco, tak mam tvou vizitku.." otočila se na Eda, "Tebe najdu v nemocnici.." usmála se na lékařku, "A ty budeš s nim..." usmála se i na Briana. A mě najdete ve škole nebo tady, každý den sem chodím svičit!!!" Misaki lehce uklonila hlavou a odcházela do tmy. Jediné na co myslela byla její postel.

Ako sa Misaki vzďaľovala Edward zamrmlal sayonara a otočil sa k lekárke.
"takže zatiaľ". Ešte raz sa na ňu usmial a potom schytil Briana pod ruku.
"Ty a ja sa potrebujeme porozprávať. Myslím, že môj apartmán je na to ako stvorený." Žiarivo sa usmial, znovu odhaľujúc jeho tesáky a aby Briana potešil ešte dodal.
"Mám aj whiskey, aby si vedel."

Brian kývol hlavou smerom k doktorke a potom zakričal pozdrav aj Misaki. Edward ho potešil správou o Whiskey. Pozrel na neho, slabo sa usmial a nechal sa odvliecť upírom, ktorého pred pár hodinami ešte šialene nenávidel.