RPG- WORLD - archiv 1

Hannah prešla niekoľko hotelov, no všetko bolo plne. šla nejakou cestou keď popri nej zastavilo auto."Hej, nechceš pomôcť?"
"nie."rezko odpovedala
"Nechceš aspoň zviesť?"
Ignorovala ho.
"Vyzerám snáď ako úchyl?"
"No keď sa to pýtaš tak nejakým uchylom určite budeš..."
Týpek zastavil auto a vystúpil"Neblázni. Nie si oditalto co?"
"Teba do toho nič."
"Som zo záchranárskeho centra hodím ťa..."
"..to moze povedať každy..."
ukázal jej kartičku
"môže byť falosna..."
"vies ty co? trhni si. chcel som len pomoct." namieril si tol s5 do auta
zamyslela sa"Pockaj!prepac..."
otvoril jej dvere."Som Victor."
"mh... "
"Okj mh, hotel?"
"Hocico...teda..."
"..chapem usmial sa.."

Po niekoľkých minútach Hannah zazrela kaštiel.
"Nevedela som ze tu daco také mate..."
nechápavo pozeral pred seba.
"ten..hrad?zamok? kastiel?"
"Blaznis, ved tu nie je nic?"
"Ahm..."
"pozri "mh", ked si usla z blazinca alebo tak..."
"Nic take..len som asi dlhsie nespala. zastavis mi tu?prosim?potrebujem vzduch."
Sliapol na brzdu"Nemam pockat?"
"Nie vdaka i tak si toho spravil az dost..." rychlo vystupila z auta"Vdaka..." vydýchla
"Keby niečo kľudne volaj..."
Prikývla
"Tak sa drž mh..."
Auto jej po chíli zmizlo z oci.

Vydýchla, opäť sa nadýchla a šla smerom ku kaštielu"Tak faj..."opakovala si v duchu"nie som blazon... to ze mi mrtvy priatel ukaázal ze sem mam ist a vidim to co ini nevidia..nie som blazon..."presla ku dveram a zabuchala na ne...

Jeesy viliezla zo sprchy prešla do spálne a podtavila sa pred vstavaný šatník, dúfala že tam budú nejaké veci lebo nemala šancu si z domu niečo vziať. Otvorila dvere a prekvapene hľadela na skriňu plnú šiat. Načiahla sa do vnútra a začla sa prehrabávať v kope tričiek nakoniec našla jedno s nápisom ,,nobody is perfect, but me,, uškrnula sa na natiahla si ho potom pridala ešte vyšúchané bledé rifle. Keď si uvedomila že jej škrka v bruchu vybrala sa pohľadať kuchyňu. Už z diaľky zacítila vonu kávy, keď vošla do miestnosti naskytol sa jej pohlaď ma štyri napchávajúce sa ženy. ,,Dobrú chuť .,, zdvihla obočie a prešla k pultu aby si naliala kávu prvú šálku vypila hneď a s druho sa posadila k pultu a polami z nech chlípala.

Cítila trocha neistoty. Cudzej neistoty. A vedela, že to nie je nikto z prítomných. "Niekto je pri dverách," oznámila ostatným a prehltla posledné sústo svojho jedla.

Práve si Judith odhrízla z koláča a počula poplašný systém, že hlásy príchod. Skoro jej zabehlo a vybehla z kuchyne. Zastavila sa v miestnosti kde bol riadiaci, poplašný a kamerový systém domu. pozrela sa do obrazovky a uvidela tam jednu ženu. zapla mikrofón pri vchode.
"Kto si a ako si zbadala tento Dom?" spýtala sa ale bola jej tá žena povedomá

"ahm..super...este aj pcujem hlasy.."pomyslela si v duchu"bude zo mna druha johanka z arku..." pokrutila hlavou"keby ja som vedela co tu chcem.."oznamila a polozila batoh na zem"proste som ho..videla?"

"Sorry baby ale teraz vyzeráme ako jedna rodina" povedala Judith. a Jasmine sa musela usmiat. "hej veľká štastná rodina." pomyslela si. vtedy Calla oznámila ze je niekto pri dverách Judith odišla. "kto sem ešte okrem nás môze príst?" opýtala sa ostátých a dala si do ust dalšiev susto z dezertu

"Tak ty si to len tak videla čo?" to musím sprísniť bezpečnosť domu to si povedala pre seba a pokračovala.
"Máš nejakú nadpriridzenú schopnosť?" pomaly jej dochádzalo, že kto je tá baba ale radšej nechala nech jej to povie ona sama.

"toto nema vazne zmysel..."pomyslela si a zobrala batoh"to ze som vadna sa za schopnost berie?" chytila sa za hlavu"cudzim ludom rozpravat co sa deje..."
"poslal ma sem..priatel..ehm..mrtvy priatel?" to slovo mrtvy povedala najtichsie zo vsetkeho

Baba rozprávala pomaly a ticho ale všetky jeho slová počula zreteľne.
"tak ty sa rozprávaš s duchmi? zaujímavé" stlačila červený gombík a pustila dievčinu do domu. "Poď ďalej" povedala jej a vybrala sa do kuchyne. tam sedeli baby a napchávali sa.
"Máme návštevu" zahlásila a išla k vchodovým dverám

"Keby len s duchmi..."prebehlo jej hlavou
Ako sa tie dvere otvorili pomaly vošla dnu, ako keby sa bála toho čo sa ďalej bude diať. Predsa len nebolo to normálne...

Niekto vidí zámok, zaujímave pomyslela si Jessy a ďalej do seba nalievala kávu.

Judith vkročila do vchodej sály a uvidela tam stáť dievča.
"ja ťa poznám odniekiaľ. Nebola si ty minule pri tej havárií čo mala Jasmine. taká doktorka," spýtala sa jej ale bola si istá, že to bola ona

Jeesy položila pohár a vybrala sa pozrieť kto je tá zaujímavá osoba čo je schopná prehliadnuť démonkiné kúzlo, vo dverách zastala pozerala sa do tváre dievčaťa a ktorému včera pri havárii pomohla ale už to nebol obyčajný človek zamračila sa.

Jasmine odlozila peázdny tanier do drezu a tiez sa išla pozriet kto to prišiel.
došla do sály a uvidela s Judith zenu ktorú uz určite videla.
"si to ty? si to dievča čo malo včera tú nehodu?" opýtala sa jej. síce nechápala čo tam práve ona robí

"tak baby aby ste vedeli, tak len ten môže vidieť toto miesto kto je buď démon alebo má nadprirodzené schopnosti. naša dievčina sa vie rozprávať s duchmi a preto videla tento kaštiel" dokončila Judith a išla do kuchyne "No poď. Určite si aj ty hladná. A nájdeme ti aj izbu"

Všichni okolo ní už dojídali, ale ona měla ještě tak půlku svojí porce. Ale když přišla ta nová, tak misku se salátem položila na stůl a šla jí také přivítat.

Cala zdvihla hlavu o čosi skôr, ako vošla dievčina do kuchyne. 'Zaujímavé, naozaj zaujímavé,' pomyslela si a nenápadne vnímala prúd pocitov z tohto mladého dievčaťa.
"Cala, teší ma," predstavila sa, no ruku jej nepodala. Nebola na to zvyknutá, keď sa niekoho dotkla, cítila príval emócii silnejšie, keď sa sústredila, vedela vytvoriť aj zahmlený obraz predchádzajúcich udalostí.

"Víš, nedělej si moc starosti s tim, co to tu vlastně je a proč sme tu všichni tak divný. Mohla by tě z toho rozbolet hlava. Já jsem Misaki."

Vsetkym zamavala na pozdrav"hannah..."premerala si vsetkych pohladom"ale jeden z meta ma tu volal mh..." nasilu sa usmiala"taze demoni,ha? nadprirodzene schopnosti?takze som mohla podpalit upira?"

Jasmine nedostala na svoju otázku odpoved ale aj tak si bola istá ze je to ona. "teší ma Hannah. Ja som Jasmine." predstavila sa jej ked boli opät v kuchýni. "ty si ma asi nepamätáš. ale to nevedí. pokial viem nebola si vtedy pri vedomi." dokončila a prešla k linke aby si naliala šálku kávy.

jessy stála ešte stále pri dverách a pozerala na dievča ani jej nenapadlo sa predstaviť niečo na nej jej pripadalo povedomé, keď jej padol zrak na jej krk a uvidela privysoko v tvare mesiaca zarazila sa nahlas zakliala. Už len ona tu chýbala zdalo sa jej akoby ju v tom okamihu doľahla jej minulosť už vedela odkiaľ ju pozná, bolo to dieťa čo ležalo v kolíske zatiaľ čo ona zabila jej rodičov, čo na tom že boli posadnutý pripravila toto dievča o rodinu, a teraz nestálo o to aby sa jej to pripomenulo. Pochopila prečo ju chcela v budúcnosti zabiť, mala na to dôvod.

Keď boli zase v kuchyni tak sa Judith zamyslela.
ôJa som sa ti aj zabudla predstaviť. Volám sa Judith a som démonka, nech to máme v suchu." práve si dávala kolu a pozrela sa na Misaki
"Nevidela si niekde Ren? čo je zaspala?" spýtala sa jej

"Kolko vas tu vlastne je? aaaaaaaaaaa o co tu vlastne ide? nie ze by ste mi nejak vadili alebo daco..ale...chapete..."usmiala sa"je tu dakde voda abo daco?"
Keď jej viacero ruk ukazalo cestu pobrala sa na miesto určene, zobrala flasu a pila

"No sme tu Ja Jasmine, Jessy, Misaki, Calla, Mark a Ren." dokončila a ukázala jej na chladničku a ona si vybrala minerálku a začala piť.

Dobrá otázka... kde je vlastně Ren!!! "Jdu se po ní podívat!!" Misaki se usmála na Hannah a odběhla směrek k pokojům.