RPG- WORLD - archiv 1

Strhlo sa do dosť rýchlo. Mark sa snažil pozbierať z dlážky , no hlava sa mu stále neuveriteľne točila , zrazu zacítil teplo , oheň.
" To si urobila ty ?" spýtal sa Hannah prekvapene. V tom uvidel ako k nemu kráča Misaki.

Hannah si všimla ako k nim ide Misaki, no stále stále pri Markovi. Judithinu poznámku sa snažila ignorovať. To som ja nemohla spraviť opakovala si. a pokrutila hlavou

"Nic si z toho nedělej, Hannah, však ono se to podá..." Misaki se na ní usmála jak nejlépe dovedla, ale i tak cítila, že to bylo málo. "A co ty, chlape!! Si v pořádku??"

Jasmine videla ako Mark spadol na zem a Hanah zapálila oheň. keby za Markom nešla Misaki asi by sa sla pozriet čo mu je aj ked sa k nemu radšej nechcela priblizovat.

" Ja , no jasne , len ...ale nič." odpovedal jej a konečne sa mu podarilo postaviť . Akoby to nestačilo začalo mu byť zle a tak sa držal steny. " Judith ,bola by ta krv ?" spýtal sa Démonky .

Judith sa na Markovej otázke prekvapila?
"čo či bude?" zamyslela sa a rýchlo jej to aj došlo. "jaj no jasné bude. Poďte zamnou. V centre najdeme všetko" išla dopredu a radšej sa zastavila a otočila sa.
"Ale čo uvidíte tak vám možno nebude k chuti, lebo tam dole je aj mučiareň"

" Huráá." vydýchol si . A podišiel k Jasmine . Cítil , že má z neho mierny strach a to nechcel. " Dúfam , že sa ma nebojíš ?" spýtal sa jej.

Dievča zbledlo"Mučiareň?!?!?!?" vysukala so seba"počkaj..tebe...treba krv?!?" otočila sa na Marka a odstupila od neho,"ďalsi upir...ty si upir?!?" spytala sa prekvapene.len teraz jej to doslo vsetko...

ty si upir?!?" spýtala sa Hannah .
" Hmm , hej ,ale nemusíš sa báť ." povedal a venoval jej úsmev.

Jasmine sa strhla ked sa k nej Mark priblízil a prihovoril sa jej či sa ho nebojí. jasné ze sa bojí obyčajný ľudia ktorým ešte nedávno bola sa predsa upírov boja. nechcela to však priznat tak sa na neho usmiala a čo najpokojnešie povedala. "čoze? ale nie. len ma trochu znepokojuje tá tvoje túzba po krvi."

Misaki se usmála... "Ano, další upír, ale neboj, jeden špatný pohled a dojdu si pro zubařský kleštičky..."

Judith sa len nad Hanninou otázkou zasmiala.
"však je. A je aj démon" dokončila a zastavila pri dverách. vybrala si z vrecka jedeen zlatý kľúč a keď nim zatočila tak sa ozval nejaký ženský hlas
"Kód si prosím" Judith zaťukala kód a potom priložila svoju tvár do jedného okna. ženský hlas sa ozval. "retina sedí. Dobrý deň pani Litterová" pozdravil sa ženský hlas a pred nimi sa zobrazili veľké platinové dvere, ktoré sa hneď otvorili a pred nimi sa objavil nový svet. Bola tam kopa ľudím ktorý sa hemžili a behali. "poďte ďalej a budem vysvetlovať"

Mark sa začal smiať nad Misakinu poznámkou.
" Hej , vážne sa nemusíš báť , ja by si neublížil nikomu , vážne ."

"Jessy, ty.. " ozvala sa Cala a pozerala na ňu. Jessy nevedela čo na to povedať, chvíľu premýšľala a ako si nevnímala čo sa okolo nej dielo. ,, Tak to vyzerá, ale aj tak nechápem kde sa to vzalo prečo si videla práve to.,, pokrútila hlavou, ešte stále mala v nose pach spáleného masa ani si neuvedomovala že oheň ktorý tam na chvíľu horel ho ešte zintenzívnil, podvedome si prešla po nose. Keď sa ozvala Judith že idú do mučiarne zostala nerozhodne stáť.

Stále pozerala do Jessynej tváre, avšak dianie okolo ju vytrhlo z myšlienok. Videla ako Marka zapotácalo, ako začalo horieť a jedným uchom naslúchala ich rozhovorom. To, že bol Mark upír jej došlo už dávno, bolo na ňom však ešte niečo tajomné. Počula Judithine slová o mučiarni.
"Tu... tu je mučiareň?" spýtala sa, hlas sa jej triasol.
"Aj.. v mojom kto-vie-čo-to-sakra-bolo to vyzeralo ako v mučiarni."

"Aj.. v mojom kto-vie-čo-to-sakra-bolo to vyzeralo ako v mučiarni." Jessy a ňu prekvapene pozrela a začala premýšľať ako to tam vlastne bolo a kedy sa to stalo bolo možné že sa to odohralo v tomto dome. Miesto by sedelo aspoň približne nikdy sa nedozvedela kde ju presne držali, a oči jej odviazali až miestnosti. Zhlboka sa nadýchlo a snažila sa uvolniť a upokojiť svoj zrýchlený dych.

"Tak sa už konečne pohnete z miesta? Neidem Vás umučiť. Bože ste to všetky z toho v šoku?" Judith sa zasmiala a išla hore schodmi.
ôVás prosím pekne. Poďte somnou."

"Ja sa odtiaľto ani nepohnem, kým nám nedáš rozumné vysvetlenie toho, čo sa to sakra deje," zavrčala Cala, vstala, ruky si prekrížila na hrudi a nervózne poklopkávala nohou.
"Čo je toto za miesto? A čo mali znamenať tie vízie?"

Jasmine uz s tohoto miesta nebola az taká nadšená. vlastne všetko nadšenie bolo preč uz odked sa prebudila ale to čo videla tam dole a navyše zmienka o mučiarni sa jej vôbec nepáčilo. Judith ich volala aby išli za nou ale ona váhala mala strach s toho čo tam uvidí

Misaki neměla s mučírnou problém, už dávno si všimla, že je imuní k utrpení lidí, ale o to víc cítí a vadí jí utrpení zvířat... "Tak honem, honem!!!" řekla a vykročila za Judith.

Judith už prešla trpezlivosť a radšej to vzdala.
"tak tu to máte" vytasila ruky a na hlave všetkých sa objavili okuliare. V nich išlo premietanie. "nedávajte si to dole" povedala im Judith a nasadila si to aj ona. Zobrazila sa pred nimi Callina vidina.
"tak ty si tá prekliata bosorka čo zabila nášho člena s mágiou?" spýtala sa jej Judith, ale nebola v tomto tele ale bola v mužskom. Žena tam stála a schúlila sa do klbka keď uvidela ako sa mužovi zafarbili oči na čierno.
"tak ty nechceš hovoriť," usmial sa a myhnutím ruky ju prišpendlil k stene. Zápästia mala za okamih prerazené železnými kolmi a žena len kričala od bolesti. Muž sa len usmial a pozrel sa na ňu šibalským úškrnom. lusknutím zo ženy zleteli všetky jej šaty a jedným pohľadom sa jej začala odlupovať koža z nôh a rúk. Toto trvalo takých desať minút a krv ktorá vytekala zpod kože tej ženy tak muž nechal kvapkať do pohára a nakoniec saz toho napil
"Ale ty máš chutnú krv" utrel si ústa a pristúpil k žene.
"tak ty bosorka. Povedz mi, že ako si zabila nášho brata?" spýtal sa jej už po druhý raz ale odpoveď stále nedostal. "Tak ako chceš" vytiahol si nôž z vrecka a strčil ho pod oheň. pristúpil k nej a pod pupkom jej začal pomalými rezmi odkrajovať mäso a keď cítil tú vôňu tak sa zachcel od vzrušenia. žena kričala ako nikdy predtým a démon sa v tom len vyžíval. Nakoniec upadla do bezvedomia a démon len pokrútil hlavou.
"Ale, ale. ja som si myslel, že čarodejnice sú masochystky" usmial sa a jednou poriadnou fackou ju prebral.
"Nespy mi tu keď ťa mučím" povedal jej pokojným hlasom a oblizol si nôž, ktorý práve vytiahol z jej stehna.
"Ale ja som nič nespravila. prosím pusťte ma. ja neviem nič o mágií..." démon ju umlčal a podišiel k nej
"Vieš klamať sa neoplatí" nato zobral kliešte a strčil ich jej do úst. vytiahla jej jazyk a jedným ťahom jej odsekol jazyk. žena by výskala od bolesti ale vydávala len úbohé chrčanie. Už chcela nech sa to skončí a nech ju zabije.
"tak od teba sa nič nedozviem ako vidím" povedal jej a išiel preč. Vo dverách sa otočil a fúknutím na ňu vypustil oheň. ten ju pomaly ale isto pohlcoval a cítila svoju vlastnú spálenú kožu.
"Však bosorky sa musia upáliť" dokončil a odišiel z miestnosti.
Judith dokončila premietanie. "Už si to môžte dať dole" dala pokyn a sadla si nech to ostatný vstrebú

Jessy si dala dole okuliare a pozerala na Judith prázdnym pohľadom takže odtiaľ ju poznala a preto sa nevedela zbaviť toho pocitu že ju už mala tú ,,česť ,, stretnúť. Polami v nej začal stúpať hnev ale tento krát sa nezačala nikde vytvárať ľad mala sa absolútne pod kontrolou, jej schopnosť akoby odprisahala poslušnosť. Farba jej očí polami naberala na intenzite a jediné čo v ich bolo bola nenávisť.

Judith videla ako si prvá dá dole okuliare Jessy. Zamyslela sa keď sa na ňu pozrela znenžvidene. žeby to bola ona? však hovorila, že prežila už viac životov povedala si pre seba a pozrela sa na Jessy.
"Viem, že čo ste videli nepatrý medzi vaše najlepšie zážitky ale keď ste nechceli ísť, tak som vám to musela nejako ukázať.TAkto prebieha každodenný život v mučiarmńi a sľubujem, že vás tam nezoberiem" povedala trošku netrpezlivo a postavila sa

Jasmine sa zo šoku z toho čo videla zakrútila hlava a celá zbledla musela si sa dnút aby nespadla. bola zvyknutá na krv a také veci ved ako doktorka uz videla hocičo. ale akékolvek násilie nenávidela a z toto čo robili tej zene jej prišlo nevolno.

Misaki si sundala brýle.. "No, musím říct, že sis to pořádně užila... Nechtěla bych se ti dostat do rukou." Misaki nebylo z pohledu na mučení nijak nevolno, ale rozohodně by si teď netroufla začít jíst. Raději se podívala okolo sebe, jestli někomu není opravdu moc zle.