RPG- WORLD - archiv 1

Judith na Misakinou vetou len civela a cítila sa previnilo.
"To už bolo dávno a vtedy som bola ešte nová medzi vyššími démonmi. Mňa dali ako hlavnú mučiacu na prvú základňu" nevedela od čoho ale slová sipala zo seba a vedela, že to všetko nechcela povedať

Jessy sa sústredila na to aby sa tá energia čo sa v nej hromadila trochu ustálila, nakoniec to bolo ešte aj na niečo dobré dokázala ovládnuť v sebe tú silu len vďaka nenávisti ktorú v tej chvíli cítila voči Judith, snaha démonky sa svoj čin nejako ospravedlniť ju prevalila. Zakopala spomienku na to čo sa stalo hlboko do seba a pohla sa k jasmin lebo videla že jej ostalo zle. ,, Si v poriadku sadni si chceš vodu.,, ozvala sa kľudným hlasom ktorý znel akoby sa pred chvíľou nebolo nič stalo. "No, musím říct, že sis to pořádně užila... Nechtěla bych se ti dostat do rukou." prekvapene pozrela na Misaki takže aj ona vedela kto v tej vízii bola Judith, chvíľu na ňu pozerala zaujímalo ju či vie aj o nej ale pýtať sa na to nemienila.

Jasmine sa snazila upokojit. počula čo povedali Misaki a Judith tak pochopila ze to bola Judith len nevedela kto bolo to dievča.potom si všimla ze k nej prišla Jessy. ,, Si v poriadku sadni si chceš vodu.,, opýtala sa jej. Jasmine zdvihla hlavu aby sa na nu pozrela a povedala ešte stále trochu rozrušene. "" som v poriadku. len toto som vázne nepotrebovala vidiet."

Cala ostala úplne otrasená z informácii, ktoré sa práve dozvedela. Vrátili sa jej spomienky z vízie, ktorú mala, no jej žalúdok tentokrát nereagoval.
"Musím sa odtiaľto dostať von," vzdychla a vykročila ku dverám.

Ren bola znechutená tým, čo práve videla, ale už sa nečudovala rečiam, že démoni sú riadny parchanti, ale majstri v mučení. Vrela v nej zlosť, ale snažila sa hlbokými nádychmi upokojiť.
"Judith, to že si neskutočne brutálny przniteľ ľudskej duše, ti už asi hovorili, že?"
Chcela na ňu vidieť a tak sa predrala dopredu, aby sa jej mohla dívať do očí, aby mohla z nich zistiť, či je jej to aspoň trošku ľúto. Než si to ale stihla uvedomiť, dotkla sa rukou Marka, okolo ktorého prešla a jej telom prešla triaška. Nebolo možné, aby sa z nej stala upírka, ale začala cítiť v ústach železnú pachuť so soľou a v hrdle jej vyschlo. Pozrela sa na Marka, akoby mu zrazu úplne rozumela a začala mať veľké nutkanie sa ho dotknúť znova.

" No teda ." vyšlo z Marka po tom , čo práve videl , no na viac sa nezmohol. Zrazu ucítil nieči dotyk . Pri , ktorom ho zmrazilo.
" Hej Ren , si v poriadku?" pozrel na ňu , jej tvár bola bledá.

Bylo zvláštní pozorovat reakce ostatních. Pak si všimla pohledu Jessy a na mysl jí přišel zase ta hrozná myšlenka... Ale ne, to nemohla být ona!! Přece by se nedokázala takto ovládat, když by hleděla na ženu, která by jí tohle udělala... Ale přece jenom, možná... Jessy má teď vztek, cítila ho úplně jasně.

Judith cítila Jessyin pohľad ale vedu si z toho nerobila lebo pre ňu to bola už minulosť.
"Tak čo ste všetci prispatí. Viem, že sa Vám to nepáčilo ale keby ste zomreli a dostali do pekla tak toto čo ste videli bol len prvý stupeň mučenia."

Jesmin odvetila že je v poriadku, Jessy len prikývla a zatínala zuby.
"Musím sa odtiaľto dostať von," povedala Cala a už aj odchádzala pozrela sa za ňou , Judith vravela niečo o minulosti no jej už len jej hlas zdvihla hladinu adrenalínu, no ovládala sa zaťala ruky v päsť . ,,No asi to nebude až taká minulosť, keď to cala videla pravdepodobne to niečo znamená.,, zrovnávala si myšlienky v hlave.,, Kto tam bol ešte okrem teba, tí ostatný démoni boli ešte dvaja ako sa volali.,, neverila že tá vízia nemá s nimi nič spoločné. Pred očami sa jej mihali výjavy z toho dňa a zrazu počula jasne slová ktoré tam vtedy padli, ,,Nájdite ten kľúč a zničte ho nech tento svet konečne patrí nám.,, vyslovila to nahlas ,, to povedal ten blondiak čo to znamenalo.,, Zrazu jej začali po tvári stekať slzy. Rubom ruky si ich prudko zotrela ,,Hovor na čo čakáš.,, vyštekla na Judith.

Jasmine sa uz torchu spamätávala aj ked to úbohé dievča mala stále pred očami. nevedela či sa jej to niekedy podarí vymazat. potom Judith prehovorila a pri zmienke na peklo Jasmine striaslo. "neviem ako ostatní ale ja sa do pekla rozhodner nechystám. teda ak som si nezaostaralá lístok uz tým ze poznám niekoho ako si ti." odpovedala jej podrázdene a zo zvjavným odporom voči nej

Dostala sa von z kaštieľa, ani nevedela ako. Myseľ mala prázdnu, telo si robilo čo sa mu zachcelo, no dostala sa von a to bolo dôležité. Akonáhle zacítila studený vánok, posadila sa na schody vedúce k dverám a hlavu si oprela o studenú stenu, ktorá ukľudňovala tlmenú bolesť. Nechcela myslieť na predchádzajúcu hodinu, ktorá pre ňu bola utrpením a poznaním zároveň. 'Čo tu vlastne robím?' pomyslela si. Nikdy si s ľuďmi nerozumela, pretože ju nechápali a odvrhovali, prečo by mala začať teraz?
Bolo jej z toho všetkého zle, preklínala sa, že sa na tú cestu vôbec dala. Studený vzduch sa rozvíril rýchlejšie a jej myšlienky sa stratili medzi zrnkami rozprášeného piesku. Stena jej stále chladila boľavý spánok a tak zavrela oči. Pomaly sa ukľudnila a začala byť ospalá.
'Aj tak nikomu nechýbam,' pomyslela si a jej myšlienky sa dostali kamsi ďaleko. Zaspávala s príjemným pocitom..

Mark šiel na čerstvý vzduch. Ruky si vložil do džínsov a pozoroval okolie. Zrazu zbadal Calu , ktorá bola schúlená pri stene a spala. Vonku nebolo práve najteplejšie a tak ju vzal do náručia a odniesol späť do kaštieľa , kde ju položil na pohovku. Sadol si na stoličku a pozoroval , či náhodou nezahliadne Ren , ktorá sa mu medzi týmto blázincom stratila.

Trochu jej odľahlo, keď sa mohla vytratiť z diania v miestnosti a neodpovedať tak na Markovu otázku, lebo ani sama nevedela, čo sa to s ňou deje, nevedela to presne definovať. Cítila v sebe ešte trochu jeho novej schopnosti, ale nemala problémy s ovládaním, takže nikomu nič nehrozilo. Zacítila prievan a skryla sa za roh, keď však uvidela Marka, ako nesie Calu na pohovku, vyšla z úkrytu a potichu ho nasledovala. Keď si sadol na stoličku, bola rozhodná sa s ním konečne porozprávať.

Cítila, ako ju ktosi zdvíha zo studených schodov a nesie naspäť do domu, bola však príliš unavená na to, aby otvorila oči, prípadne protestovala. Čoskoro sa ocitla na čomsi mäkkom, predpokladala, že na sedačke. Otočila sa na bok, schúlila sa do klbka, ako to robila vždy a spala ďalej.

Judith sa na Jessy pozerala ako na zjavenie. Pozrela sa na ňu a shlboka sa nadýchla.
"Takže Hovoríš, že tam bol blonďiak?" Judith sa zamyslela a vedela, že na koho Jessy myslí. "To bol Akan a ten druhý bol Bekir. Sú to démoni posli, len taký naničhodníci. A on len prehíňal. Nevedel, že o aký kľúč sa jedná" Judith sa trošku usmiala na Jessy. Na rozdieľ odo mňa povedala si pre seba a videla ako Calla beží preč. Chúďa dostalo ju to pomyslela si

Mark ešte chvíľu sedel , pozrel na Calu , ktorá spokojne vydychovala.No potom zazrel Ren. Pri pohľade na ňu sa mierne zachvel, ani sám nevedel prečo . Priťahovalo ho, ešte nikdy necítil to, čo cítil keď bol s ňou . Zodvihol sa a šiel za ňou.

Misaki se vrátila do tréninkového centra. Všichni se tak nějak vytratili, ale ona si chtěla pohrát se svým mečem. Začala si přicvičovat svaly a pak i trošku lehčích úderů.

Jasmine na jej poznámku nikto neodpovedal Judith a Jessy sa bavili spolu a všetci sa niekde rozišli tak teda odišla aj ona. a vrátila sa hore do kaštiela aj ked netušila čo bude robit, to na čo mala chut najviac bolo vypadnút a zabudnút ze tam niekedy bola

,,Ale stavím sa že ty vieš o čo išlo v ty si tam bola pán a oni ta poslúchali takže prestaň konečne klamať.,, zvíšila hlas ,,a tá tvoja mučiareň to nemienim trpieť,, zvrtla sa a vybrala smerom do mučiarne. Miesto kďe vo vízii prišla o život mienila ho zrovnať zo zemou.

Judith videla ako s Jessy uberá smerom k mučiarni a išla za ňou. Náhle všetci vedeli, že kde čo majú hľadať. Jessy chytila dvere ale Judith stihla zatiaľ prehriať kľučku od dverí a popálilo ju to.

jessy odtiahla bolestivo ruku a zasyčala. Otočila sa a ani nečakala čo na to Judith povie zovrela popálenú ruku v Päsť a zahnala sa . Vrazila jej pastou do nosa cítila ako jej na ruku kvapla démnkyna krv skôr než ju odhodilo k stene. Jessy sa hneď zvrtla a trhnutím otvorila dvere a vbehla do mučiarne.

Judith len cítila ako sa jej z nosa leje krv ale ako skúsená démonka vedela ako sa má obrániť. Išla za jessy a strelila jej do brucha. Potom ju telekinézou od seba odstrčila a hneď nato jej začali žiariť oči. Judith sa cítila mocnejšia a mohotnujšia. Poslala za Jessy energetickú guľu a zmizla.

"Ahoj Mark" šepla skoro nečujne Ren, keď bola blízko pri ňom. Dávala si však pozor, aby sa ho znova náhodou nedotkla, bolo to však veľké odolávanie, lebo chcel urobiť opak. Poobzerala sa a našla pootvorené dvere, tak Markovi pokynula hlavou, aby ju nasledoval. Otvorila dvere a objavila sa v útulnej knižnici s koženými kreslami a v strede kraľoval veľký mahagónový stôl. Nemala teraz čas sa obzerať po všetkých knihách, ktoré boli krásne naukladané vedľa seba. Vošla do miestnosti, prešla rukou po veľkom stole a nakoniec sa o neho oprela a pozrela na Marka.
"Chcem ti už dlhšiu dobu niečo povedať. Niečo o tvojej budúcnosti....." a zadívala sa mu do očí.

Nasledoval Ren do rozlahlej knižnice. Bolo to tam skutočne fascinujúce , no teraz dokázal vnímať iba Ren. Hľadel do tích jej krásnych očí , do ktorých by sa mohol dívať celé dni.
"Chcem ti už dlhšiu dobu niečo povedať. Niečo o tvojej budúcnosti....." povedala odrazu. Mark sa ešte viac zadíval do jej očí , nerozumel čo by mu tak chcela povedať. Prišiel k nej bližšie . " Fajn." súhlasil a nespúšťal z nej pohľad.

Jessy cítila ranu a potom padla na zem zostala ležať na chrbte hľadala Judith ale tá tam už dávno nebola namiesto nej sa na nu valila žeravá guľa bola už veľmi blízko jediné čo stačila spraviť bolo že dala pred seba ruky potom už cítila len náraz a zatmelo sa jej pred očami. A zrazu bolo opäť v mučiarni a opäť prežívala tú neskutočnú bolesť. A videla pred sebou tie žiariace oči a počula rozhovor v pozadí všetko bolo tak akoby sa to práve teraz odohrávalo. No v skutočnosti jej bezvládne telo ležalo na dlážke v mučiarni posiate ranami a krvou od spálenín po ohnivej guli.