Watching Over You

ďakujem, babenky ďalšia časť príde onedlho, že ste to vy
janča: to som rada, že tie milostné scény sa ti páčia a nepohoršujú, snažím sa nepísať porno ďakujem
tak zatiaľ

tadááá
*********
Sam sa zhlboka nadýchol a otvoril oči. Okamžite sa ale posadil, lebo zistil, že nevie, kde je, no v sekunde mu všetko došlo. Bol v slnkom presvetlenej izbe, vo vyhriatej posteli, len po Serene nebolo ani stopy, ak nerátal uležané miesto vedľa neho. Nerobil si však starosti, ľahol si naspäť a spokojne privrel oči. Cítil sa tak príjemne, ako dávno nie, vôbec nemal chuť vstávať a dúfal, že dnes z tejto postele ani nebude musieť vyliezť.
Zrazu však začul buchot pri pootvorených dverách, ktoré sa otvorili a v nich stála Serena s úsmevom na tvári. „´bré ránko,“ zašemotila, bosou nohou zavrela dvere a prichádzala k posteli aj s raňajkovým podnosom.
„Kto ti dovolil zobrať si moju košeľu?“ zatiahol Sam s úsmevom a posadil sa a keď si Serenu obzeral, hryzol si do pery. Ona sa uškrnula. „Však ja si ju aj vyzlečiem,“ prezradila mu s beťárskym výrazom, keď položila podnos vedľa neho a jemne ho pobozkala, „ale teraz nie, teraz ideme jesť.“
Sadla si obkročmo na prikrývku, ktorou bol zakrytý a dala mu väčšiu pusu.
„Ale,“ usmial sa spokojne, „a čo máme?“
„Palacinky so šľahačkou, jahodami a čokoládovou polevou,“ oznámila mu a hneď dostal sústo do úst.
„Hmm, výborné,“ ocenil to. „Ty si varila??“
„Zbláznil si sa?“ zasmiala sa, „raňajky máme vždy z donáškovej služby.“
Sam vzal tanier s palacinkami do rúk a teraz kŕmil on ju. „Lemra...“ zasmial sa ona ho štuchla do toho jeho pevného brucha. Bola neskutočne rada, že sa ešte nestihol obliecť.
„Počúvaj,“ zatiahla zvedavo, „ehm... prečo vždy nosíš toľko vrstiev oblečenia? Bývaš naobliekaný ako cibuľa.“
„Ani by som nepovedal,“ zasmial sa a demonštratívne mrkol na prikrývku, ktorou bol zakrytý s tým, že momentálne to bola jediná vrstva „oblečenia“ na ňom.
„S takýmto skvostným telom, ach jaj,“ zašemotila a svojimi dlaňami prechádzala po jeho hrudi. „Ešteže som si ťa už vyzliekla,“ prehodila veľavravne a on sa usmial s perami od čokolády, čo Serena musela okamžite využiť a končekom jazyka si ich vychutnala. Ale neostalo to pri tom, pretože Sam rýchlo odložil tanier so zvyšnými palacinkami a slečnu v jeho košeli si pritiahol k sebe bližšie. Pomaly si ľahol a postupne ju ťahal na seba a zatiaľ čo ona s nadšením bozkala na krk, on začal pokúšať gombíky na jej zrekvírovanom oblečení. Serena sa však zrazu odtiahla. „Chvíľku vydrž, dobre?“
„Čo?? Čo sa robí?“ nechápal Sam, keď sa zdvihla z postele a zapínala si pár gombíkov, ktoré sa mu už podarilo premôcť. „Nestresuj, je to len blbosť,“ žmurkla naňho a vybrala z jednej zásuvky drobné strieborné šperky, „požičala som si od Liz jedny náušnice, lenže ona o tom nevie... a pravdepodobne by ma zabila, ak by sa to dozvedela...“ Vysvetlila mu a pobrala sa k dverám. „Teraz by mala byť už v škole, takže sa nepozorovane vkradnem k nej a vrátim ich, za päť sekúnd som späť,“ usmiala sa naňho, znova naňho žmurkla a nechala Sama v posteli znova samého.
*********
Medzitým
Dean a Liz si spokojne spali pritúlení k sebe – ona si z jeho pleca urobila vankúš a on ju rukou objímal okolo pása. Nič ich nerušilo, len hrozilo, že spoza zle zatiahnutých závesov ich o chvíľu zobudia dotieravé slnečné lúče. Práve vtedy ale začal odniekiaľ zvoniť Lizin telefón a ona otvorila oči. Opatrne, ale čo najrýchlejšie sa od Deana odtiahla a pretočila sa na svoju stranu postele a dolu na dlážke sa začala prehrabávať vo svojich odhodených rifliach. O pár sekúnd ho už konečne vylovila a ospalým hlasom prijala hovor: „Áno?“
„Kde dočerta trčíš, Liz? Je osem, za polhodinu máme skúšku!“ ozval sa naliehavý ženský hlas a Liz otrávene klesla do vankúšov.
„Rose, ja tam dneska nejdem, pôjdem až na ďalší termín,“ ozrejmila jej a snažila sa hovoriť čo najtichšie, aby Deana nezobudila, lebo sa jej vôbec nechcelo vstať z postele.
„To nemyslíš vážne! Ty si v živote nebola na inom termíne ako na tom najskoršom! Čo sa stalo, hm? Hovor!“
„Rose, nekrič tak... proste som unavená,“ vzdychla si a zrazu zacítila vedľa seba pohyb... no potom už nie len vedľa seba. Dean si ľahol tesne za ňu, ruku ovinul okolo jej pása a pobozkal ju na krku.
„Počkať... prečo hovoríš tak potichu? Ty tam niekoho máš, však?“ uškŕňala sa do telefónu Rose a Liz tiež. „Nie, nemám...“
„Neklam, máš,“ nedala sa obalamutiť jej kamoška, „je to ten zo včera? Čo si kvôli nemu odišla z oslavy, že? Aj tak sa všetko dozviem, nesnaž sa ma oblbnúť.“
Dean ešte pár krát pobozkal jej krk a potom sa plynulo presunul na jej plece a chrbát a ona si nevedomky spokojne vzdychla.
„Ha! Ja som to vedela! Bože, Liz...!“ zaznelo nadšene z telefónu a obaja v posteli sa uškrnuli.
„Rose, prestaň jačať,“ zasmiala sa.
„Aký je??“ vyzvedala nedočkavo a Dean si Liz pritúlil k sebe ešte viac.
„Ja ti ten telefón zložím...“
„No, dobre, už som ticho,“ zachichotala sa Rose, „ale aby si vedela, máš odo mňa požehnanie, aby si nešla na skúšku, hlavne si toho fešáka poriadne uži, jasné? A potom chcem detaily...“
„Čau!“ uškrnula sa Liz, zložila a hodila mobil zase niekam naspäť k svojim rifliam na zemi a ľahla si naspäť na vankúš.
„Dobré ránko,“ zaželal jej Dean, keď sa oprel o lakeť a znova cez ňu prehodil svoju ruku, no kým stihla nejako zareagovať, už ju nachvíľu zamestnali jeho pery.
„Prepáč, že som ťa zobudila, ale Rose si nedá povedať,“ ospravedlňovala sa stále ležiac v jeho objatí. On iba mykol plecami. „To je v pohode... ako si sa vyspala?“
Liz sa veľavravne usmiala. „Na to, že som spala iba dve hodiny... veľmi dobre.“
„Takže spokojná?“ uškrnul sa vševedúco a pobozkal ju na hrdlo.
„Chceš verdikt?“
Hrdo sa zaksichtil. „Vlastne ho nepotrebujem, stačí mi vidieť ako ti žiaria oči...“ zahlásil a vzápätí za to dostal štuchanec pod rebrá.
„Teba sa ani nemusím pýtať, keď vidím ten úsmev od ucha k uchu, však?“
„Nooo,“ zatiahol Dean, „nebolo to zlé...“
Jedna Lizina ruka sa okamžite premiestnila popod prikrývkou a uštipla ho do toho jeho vystatovačného zadku a on sa začal smiať. Potom ju však znova pobozkal. „Už dávno som si tak neužil, diablica,“ zašepkal jej do ucha a ona sa nezbedne zasmiala.
„Neviem, či je to kvôli tomu, že som dlhšie s nikým nespala alebo tým divným putom medzi nami alebo proste tebou, ale... bolo to... také... ach, skvelé,“ zhodnotila svoje pocity, objala Deana okolo krku a on sa sebavedome usmial.
„Ja presne viem, čím to bolo,“ podotkol a Liz mu dlaňami prešla po chrbte. „O tom nepochybujem.“
Pritiahla ho k sebe a on ju vášnivo pobozkal, ako keby ani nespali, ale pokračovali ďalej vo svojej noci...
„Ou môj bože!“ ozvalo sa zrazu od dverí a oni sa okamžite zarazili a obzreli.
„Kristepane, Serena, čo neklopeš??“ vyhŕkla Liz, keď sa z nej Dean odvalil naspäť na svoju polku postele a obaja sa snažili čo najrýchlejšie zakryť sa.
Serena sa zatiaľ schovala za pootvorené dvere. „Ja som si myslela, že si v škole, Liz, sorry, ľudia,“ zakvílila a dlaňou si stále zakrývala oči, „prišla som ti len vrátiť náušnice... ale, tak... mohli by sme sa rovno aj porozprávať?“
Po dlážke bolo počuť cupot nôh a o chvíľu na to sa pri Serene zjavila aj Liz, ktorá ešte stihla žmurknúť na Deana a zavrela dvere. „Tak? O čom sa chceš baviť? Práve teraz?“ uškrnula sa mladšia žena na staršiu a hlavne na jej košeľu, ktorú si pamätala ešte na Samovi a uťahovala si župan.
„Ja len... nemáš dnes náhodou skúšku?“ podotkla Serena podozrievavo a založila si ruky.
„Áno, prečo?“
„Liz, no tak... za to, že sa tu zjaví nejaký zelenooký blondiak nemusíš hneď na všetko bezhlavo kašľať...“
Liz prevrátila očami. „Ren, to sa nestane, neboj sa...“
„Len aby... len kvôli tomu, že je nejaký tvoj ochranca sa o teba nemusí sa o teba starať len cez posteľ,“ odvrkla Serena.
„Prestaň byť zlá, dobre?“ zamračila sa na ňu, „je zlatý a je mi s ním úžasne. Tak ho nechaj na pokoji.“
„Tak prepáč, ale vyzerá ako typ Casanovu, čo ťa namotá, ublíži ti, zlomí ti srdce a vyparí sa a ja nechcem, aby si bola znova tak nešťastná. Trvalo mi dosť dlho, kým som ťa dostala z depiek, nemyslíš?“
„Ren, vážne, on nie je taký...“
„To som počula aj pri Davidovi, nepamätáš si?“
Liz zarazene zaklipkala očami. „Dean je... dobrý človek. Viem to. On mi neublíži.“
„To dúfam,“ prikývla Serena a trochu smutne sa pousmiala, „len... snaž sa nezaľúbiť. Oni dvaja tu určite nezostanú.“
„Hovorí tá, ktorá chodila ešte mesiac ako bez duše, keď sa tvoj záhadný Sam vtedy vyparil, čo?“ usmiala sa aj ona súcitne.
Serena porazenecky zamľaskala. „Okej, dobre,“ uškrnula sa. „Máš vlastný rozum – aspoň dúfam.“
„A ty máš moje náušnice, navaľ,“ zasmiala sa a keď jej ich podala, jej sesternica odkráčala smerom k svojej izbe a ona vošla naspäť do svojej.
Keď sa ale poobzerala, vôbec nevidela to, čo chcela.
„Čo robíš...?“ spýtala sa prekvapene polonahého Deana, ktorý si v rifliach zhľadúval po izbe ostatné oblečenie a on sa uškrnul. „Vieš, rozhodol som sa... že ideš na tú skúšku – nemienim ťa pokaziť.“
Liz zaklipkala očami. „Tebe preplo, však? Ja nikam nejdem.“
„Ideš,“ usmial sa.
„Nejdem.“
„Ideš.“
„Nejdem.“
„Ideš.“
„Nejdem,“ rozosmiala sa, keď videla, ako pobavene sa na ňu díva a vložila si náušnice do šperkovnice, ktorú mala na malom stolíku vedľa kresla. „Dean, prečo by si ma mal kaziť? To je moje rozhodnutie, nemá to nič s tebou...“
Kvôli jej posledným slovám sa naschvál zamračil a ona sa uškrnula. „No, dobre, sčasti to s tebou niečo má, ale...“ Vetu však nedopovedala, lebo jej v hlave skrsol nápad. Jemne si zahryzla a pomaly prechádzala až k nemu. „Fajn, priznávam, je to kvôli tebe,“ zašemotila a dlaňami mu prechádzala po svalnatých ramenách. „No môžem ja za to, že ma môj sexy... silný... rozkošný... vášnivý...“ chlácholila ho a za každým jedným prívlastkom dostal bozk na krk presne tam, kde vedela, že ho to nenechá chladným, „úžasný osobný strážca dostal tak, že mi je úplne jedno, že sa deje niečo okolo?“ A začala ho bozkávať tak, že za pár sekúnd odhodil oblečenie, ktoré mal dovtedy v rukách a prstami sa jej nedočkavo zahrabol do vlasov. Silno ho objala okolo krku a on si ju pritisol k sebe, netrvalo dlho a vyšvihol si ju na seba stehnami okolo svojich bokov. Teraz už vedela, že má vyhraté. Pomaly prešiel po izbe a neprestal ju bozkávať, ani keď si s ňou líhal na posteľ.
Zrazu však prestal a odtiahol sa od nej.
„Č-čo...?“ zašepkala, on ju pohladkal po tvári a dal jej ešte jeden bozk. Potom sa ale zdvihol na ruky a vzápätí sa postavil z postele. „Čo robíš?!“ vzdychla si nespokojne a sadla si.
„Zlato, na tú skúšku ideš,“ zatiahol rozhodne a naschvál sa od nej pomaličky vzďaľoval a bral si odhodené veci, „za pätnásť minút nech si pripravená, okej?“
„Dean, prestaň, vážne...“ začala, no keď on pokrútil hlavou, zavrčala. „Nestihnem to, ušiel mi autobus.“
On sa uškrnul. „Nebuď smiešna, beriem ťa mojim autom.“
„Šlohnem ti kľúče a nedám ti ich.“
„Tak pôjdeme pešo, cica,“ uškrnul sa už pri dverách.
„Dean,“ zavrčala a zakňučala zároveň.
„Lizzie, niekto tu musí byť ten zodpovedný,“ žmurkol na ňu, zavrel za sebou dvere a nechápal, kde nabral toľko sily, aby sa ňou nenechal zviesť.
*********
O tých pätnásť minút sa Dean už vracal k Liz do izby osprchovaný a prezlečený, s potmehúdskym úsmevom na tvári. Potichu sa postavil do dverí a videl, ako jeho proročica dolaďuje posledné detaily na sebe a on sa na nej pásol pohľadom. Mala na sebe bielu blúzku s trojštvrťovými rukávmi, na ktorú jej padali nablonďavelé lokne, krátku čiernu obtiahnutú sukňu a na konci dlhých nôh tmavofialové členkové topánky na vysokom opätku.
„Pripravená?“ spýtal sa odo dverí, no ona vôbec neodpovedala. Iba prešla k posteli, zobrala si odtiaľ svoj opasok v rovnakom odtieni fialovej ako boli jej topánky a stiahla sa ním cez blúzku v drieku.
„My sa nerozprávame?“ zaklipkal očami pobavene, znova bez reakcie. Liz si len nasadila veľké tmavé slnečné okuliare, prehodila si cez plece väčšiu bielo-čiernu kabelku a bez slova vyšla z izby okolo Deana.
Cesta autom bola podobná – Liz tentoraz prehovorila len kvôli tomu, aby mu dala inštrukcie, kadiaľ sa má dostať na skúšku. Dean veľmi nevyrýval, nemal chuť sa hádať, len po nej občas pokukoval a vedel, že tú sukňu, kde jej tak vyniknú nohy si dala len kvôli tomu, aby ho provokovala, čo sa jej darilo. Tváril sa však, ako keby sa nič nedialo, čím vytáčal Liz viac, než si mohol myslieť. Pokojne zdvihol ruku zo svojho stehna a položil ju na to jej.
„Lizzie, netvár sa tak urazene...“ zatiahol pokojne, no keď sa na ňu pozrel a videl, ako si posunula slnečné okuliare až na koniec nosa a vražedne zazrela najprv na jeho končatinu na jej stehne a potom naňho, ruku dal okamžite preč.
*********
„V školách sú už aj výťahy??“ ozval sa prekvapene Dean, keď prešli cez veľkú vstupnú halu až k dvom výťahom a Liz naňho otrávene pozrela. „Toto nie je škola, ak si si nestihol všimnúť,“ zavrčala, „tu máme teraz len skúšky, lebo priestory školy sú v prestavbe.“
Lovec si očividne vydýchol a zašepkal: „Ešteže tak, už som sa zľakol, že starnem.“
Ozval sa cinkavý zvuk, jedny dvere sa pred nimi automaticky otvorili a oni vošli dnu. Liz stlačila číslo poschodia, na ktoré sa mali dostať a následne sa okamžite plecom oprela o jednu stenu a Dean sa chrbtom oprel o náprotivnú. Teraz znel už len tichý ťahavý zvuk, ktorý lovec prerušil frustrovaným zafučaním.
„Elizabeth, no tak, prestaň ničiť svojho ochrancu,“ zakňučal a pristúpil k nej, aj keď vyzerala, že posledné, čo chce je, aby bol blízko pri nej práve on. Ovinul si ruky okolo jej pása a bradu si oprel o jej plece. „Čo ak zrazu tento výťah spadne a my umrieme? Nebolo by ti ľúto, že si na mňa bola zlá?“ spýtal sa a upieral na ňu psí pohľad, takže sa naňho radšej nepozrela, no kútikmi úst jej mykalo.
„Skôr by mi bolo ľúto, že mám takého biedneho ochrancu, že ma nechá umrieť v nejakom výťahu.“
Dean sa uškrnul, perami sa prisunul bližšie k jej uchu a zašepkal: „Počúvaj... keď už budeš mať po skúške, tak sa vrátime do tej tvojej skvelej postele a tam sa ti povenujem tak, že aj zabudneš, že som ťa niekedy donútil z nej vyjsť, čo ty na to?“
Liz však nemienila ustúpiť tak rýchlo a neveselo sa zasmiala. „Po prvé - kto povedal, že ťa do svojej postele ešte niekedy pustím?“
„Fajn, nemusí to byť tvoja posteľ,“ zaceril sa a ona či chcela alebo nie, sa musela tiež, „dokonca to nemusí byť ani posteľ.“
Liz pobavene pokrútila hlavou. „A po druhé – čo ak vôbec nemám záujem o to, aby sa mi nejaký Dean ešte venoval?“ spýtala sa ho panovačne a on sa naschvál smutne zamračil.
„To „nejaký Dean“ od teba nebolo pekné.“
Ona sa ale iba uškrnula a práve v tom momente vykročila cez dvere zastaveného výťahu von. On sa okamžite vydal za ňou, chvíľu prechádzali chodbou až sa Liz zastavila asi dvadsať metrov od veľkých, na tmavohnedo natretých dvier. „Okej, mobil musím mať vypnutý, takže keby čosi, rovno tam vraz a narob rozruch,“ ozrejmila mu s takým výrazom, že mu bolo jasné, že keby to urobil, na mieste by ho zabila, „myslím, že viac ako päť minút by mi to nemalo trvať, je to len test a ja som geniálna, takže...“ Zložila si slnečné okuliare, po chvíľke lovenia v kabelke si nasadila úzke dioptrické s čiernym rámom a keď sa naňho pozrela, uškrnula sa. „Tak zatiaľ...“ zašomrala a chystala sa odísť, no Dean ju chytil za ruku a pritiahol ju k sebe.
„Niečo pre šťastie,“ zašepkal jej a vrúcne ju pobozkal – až tak, že si nestihla uvedomiť, že neodolal tomu, aby ju cez tú čiernu sukňu chytil za zadok. Po chvíľočke sa však konečne dokázala odtiahnuť a posledné čo videl, bolo ako naňho pobavene zazrela... a už za sebou zatvárala tie veľké tmavé dvere.

jeeeeeeejho pokracko... ale uz i v fanfic su skusky ale dzvo dzivo

áno, už aj tu sú skúšky trošku som hodila realitu do fikcie
ďakujem za komentár

Naozaj, ty vieš popísať milostné scény, ták citlivo, nádherne. Musím ťa pochválit.

Takže konečne som sa predrel tvojou novou poviedkou Dzajnisko a musím povedať, že je to BOMBA

Začiatok ako boli dean so Samom uväznení ma trošken aj pobavil. a potom vošla Serena a prstom odradila policajtov. A tie deanove výrazy.

Proste nápad zničiť Lilith prorokmi sa mi páči strašne moc a som zvedaví ako to bude pokračovať ďalej.

Zvlášť sa mi páčili tie scénky nabité erotikou, ktoré boli podľa mňa super opísané. Poklona

Situácia lietadlo: tak to bezkonkurenčne dobré. A Dean a Liz pokope hneď po pár hodinách však ten sa nezaprie.

Na ihlách čakám na nové pokračko. Len tak ďalej super spisovateľka. Ide ti to skvelo.

A nakoniec nech nezabudnem na poklonu

janča: jéj, ďakujem som rada, že sa ti to páči, keď som začala také scény písať ešte v predošlej poviedke, nebola som si istá, ako to vyznie
str8tking: no tak to zíram, chlape, že si sa pustil aj do tejto mojej poviedky jupí, že som ťa nesklamala a páči sa ti nápad s prorokmi normálne sa začnem červenať, že aj tebe sa páčia tie bejčské scény len sa chcem spýtať, akú "situáciu lietadlo" myslíš?
a ozaj

citácia :

Len tak ďalej super spisovateľka. Ide ti to skvelo.

juj! ďakujem!
ľudkovia, veľmi pekne ďakujem za komentáre, budem sa snažiť hodiť vám pokráčko čo najskôr

NO situáciu litadlo som mylslel to keď Serena prezradila, že sa Liz bojí výšok a Cas ju poslal do lietadla. Alebo som niečomu zle porozumel?????? Anyway páči sa mi to.

ahá, jasné, dobre si porozumel to len mne úplne vypadlo, že tam bola nejaká zmienka o lietadle, už sa sústreďujem na iné veci v tej poviedke

Len tak ďalej dzajnisko. A kedy bude pokračko. Už je po skúškovom? Ja inač neviem

str8tking: po skúškovom ešte nie je, ale myslím, že to mi taký problém v písaní zatiaľ nerobí po vianočných prázdninách mám len jednu skúšku - o týždeň, ostatné som mala urobené s veľkým šťastím v predtermínoch
hmm... a tu je pokráčko dúfam, že tam nie je veľa chýb a že sa bude ľúbiť
*********
Chvíľku tam postával a čoskoro sa začal nudiť, prešlo spomenutých päť minút a Liz z dverí stále nevychádzala. Pár krát sa prešiel po chodbe, aby nejako zabil čas, ale potom ho vyrušil ženský hlas.
„Prepáč, krásavec, nevieš, kde je tu skúška z psychológie?“ spýtala sa ho jemne vysoká čiernovláska s hnedými mačacími očami v priliehavých svetlučko modrých šatách so zakladačom v náručí a keď si ju Dean pohľadom premeral, nahodil očarujúci úsmev. „Ja nie som študent... a začínam to ľutovať.“
Dievča sa pousmialo a koketne viedlo konverzáciu ďalej. „Hm... niečo mi ale vraví, že nie si ani profesor...“ odhadla ho ihneď, „škoda, tvoje prednášky by som si určite nenechala ujsť.“
Dean sa spokojne uškrnul a akurát vtedy sa z dverí, odkiaľ mala vyjsť aj Liz, začali hrnúť ľudia. Dievča si všimlo lovcov pátravý pohľad. „Čakáš tu svoju kočku?“
Jemne podvihol jeden kútik úst. „Kočku áno, ale...“
„Ahá,“ usmiala sa a snažila sa, aby jeho pohľad zostal na nej a nie v dave, „takže to nie je záväzok...?“
„Práveže,“ zatiahol Dean, keď v dave spozoroval Liz a znovu sa pozrel na dievča, „záväzok to je.“
Z jej tváre bolo čitateľné, že veľmi nechápe, čo tým chcel povedať, ale nerobilo jej to problém v tom, aby naňho čo najzvodnejšie zaklipkala očami a zahryzla si do pery.
„Vieš,“ začala a vyťahovala si z kabelky pero a na nejakú stranu vo svojom zakladači niečo písala. „Obvykle to nerobím, ale... si chutný,“ usmiala sa naňho žiarivo a on jej to opätoval, „takže, keď budeš mať čas... môžeme sa stretnúť.“
Dala si záležať na tom, aby sa ho dotýkala čo najdlhšie, keď mu na polovicu zložený papierik so svojim telefónnym číslom založila do vrecka jeho košele – nerobilo jej problém kvôli tomu odhrnúť mu bundu. A on sa nebránil. Lenže vtedy ešte nevedel, že celé toto divadielko Elizabeth pozorovala. A nebola veľmi spokojná.
„Musím ísť, krásavec,“ zašemotilo dievča a chrbtom dlane ho pohladkala po tvári, „zatiaľ sa maj...“
Ako odchádzala, venovala mu ešte pohľad, rovnako ako aj on jej... a vzápätí si všimol, že aj Liz sa naňho pozerá a to nie príliš prívetivo. Na celej chodbe bol frmol, ľudia sa navzájom obiehali, tešili a objímali alebo nadávali a zúrivo odchádzali, takže sa k nej nemal ako dostať. Navyše mu zrazu aj zazvonil mobil a prijal hovor.
*****
„Takže, Lizzie, čo ti to vraveli, keď si dopísala? Muselo to byť niečo skvelé, keď si sa tak usmievala,“ pýtala sa jej Rose, ktorá si práve rozpúšťala svoje tmavohnedé vlasy z gumičky a nachvíľu vytrhla svoju kamošku so zazerania cez celú chodbu, „určite to nevyzeralo tak, že by ti nadávali za neskorý príchod na skúšku.“
„No...“ usmiala sa Liz a vychutnávala si nedočkavý pohľad jej a teraz už aj ich blonďavého kamoša Teda, „vraj, že chcú oceniť to, že som mala každý test na plný počet bodov, seminárky skvelé a na tejto skúške som mala zodpovedané aj všetky doplnkové otázky na sto percent, čo doteraz mal len málokto... ponúkli mi prax popri škole u dekanky na celý ďalší rok.“
„Páni, Liz, to je skvelé!“
Skôr, než sa stihla tešiť spolu s nimi, k nej zaznel medový, ale uštipačný hlas. „Hmm, čože je skvelé? Naša malá bifľa Daphne znova napísala test na dvesto percent?“
Obe sa otočili a uvideli dievča v slabučko modrých šatách.
„Gwen,“ začala Rose znechutene, ale Liz ju prerušila. „Gwen, ja aspoň nemusím ako socka trikrát opakovať jeden ročník, však? Nie je ti to odniekiaľ známe?“ zavrčala, zložila si okuliare z tváre a vložila si ich naspäť do tašky a ona iba prevrátila očami. „A nevolaj ma Daphne, ani ja ti nevravím Penelope.“
„Cicušky, nenechajte sa rušiť tou nezladenou šibnutou-“ chcel im poradiť Ted, no Gwen to nenechala len tak. „Sklapni, buzik.“
Ted sa však iba zasmial. „Moja, som teplý, ale aspoň sa viem obliecť.“ Následne venoval pohŕdavý pohľad jej kabelke, ktorá neladila s topánkami, jej svetlomodrým šatám – ktoré farbou vôbec nevystihovali módne trendy nadchádzajúceho leta a demonštratívne si narovnal sako. Bolo jasné, že on bol vždy do bodky oblečený moderne – pokiaľ sa nerozišiel so svojim priateľom a nemal depresiu. Vtedy chodil celý čas v šedej.
Gwen ale stíchla a odvrátila sa naspäť ku kamoške s ktorou sa rozprávala predtým, takže sa jej viac nevenovali a Liz odtrhla pohľad od Deana, ktorý ešte stále telefonoval.
„Hmm, no ale povedal by som, že sa neusmievaš len kvôli škole, zlatko,“ zatiahol potmehúdsky Ted na Liz, „nebude za tým náhodou ten fešák, s ktorým naša oslávenkyňa včera odišla z baru a opustila celú tlupu svojich priateľov?“
Vrhla naňho ospravedlňujúci pohľad a potom sa prichytene uškrnula, ale nestihla nič povedať.
„Vidíš! No, chcem počuť detaily!“ ozrejmila okamžite Rose a potom sa otočila na Teda, „pol hodinu pred skúškou som jej volala a on bol ešte u nej.“ Pripojila veľavravný úsmev a s Tedom sa otočili na Liz.
„No to isto, ja vám nebudem hovoriť nič,“ usmievala sa od ucha k uchu.
„Heeej, hovor, no tak,“ podpichovala ju Rose, „romantika, či drsňák?“
Liz sa rozosmiala. „Nič vám nepoviem, to je len jeho a moja vec.“
„Alečo,“ zachichotal sa Ted a Rose spustila. „No to teda vôbec nie je len vaša vec, som tvoja najlepšia kamoška, mám právo to vedieť!“ bránila sa s chichotom „Lizzie, konečne si si po takom čase niekoho nabalila a jediné, čo nám povieš je, že nám nič nepovieš?“
Chodba sa zatiaľ vyprázdnila, okrem nich tam zostalo len pár ľudí, okrem iných stále aj Gwen. Tá sa teraz šokovane otočila na opätku a zahlásila. „Ale nie. Len mi nehovorte, že Ľadová kráľovná si niekoho pustila k telu!“
Všetci traja okamžite prevrátili očami a vedeli, že do dvoch hodín to bude vedieť najmenej celý ročník.
„Vďaka...“ vzdychla si Liz smerom k ostatným dvom a na Gwen nevraživo fľochla: „Nemohla by si sa konečne láskavo starať o seba?“
Tá sa ale protivne zasmiala. „Nie, nemohla, baví ma babrať sa v tom tvojom trápnom živote... no povedz, ktože to je? Nechcela si Erica, ktorého chce každá... takže koho si si narazila, Daphne? Nejakého pripečeného kockáča?“
Rose zavrčala a Liz jej pobavene zašepkala: „Ty si čo pojedla, keď vrčíš?“ Ona iba pokrútila hlavou a rypla si do Gwen. „Daj si pohov, štetka.“
„Čo si to povedala?!“ vyštekla ona a obe sa k sebe nebezpečne priblížili.
„Len pokoj, baby, dobre?“ zatiahol Dean trochu pobaveným hlasom, ktorý sa zrazu zjavil pri nich. Obe zostali naňho bez slova civieť a automaticky sa odtiahli, takže mohol prejsť k Liz, ktorá sa jemne uškrnula. Nestihla však povedať nič, lebo ju okamžite pobozkal. Nie príliš zhýralo, aby nepobúrili verejnosť, ale dostatočne na to, aby sa Lizin tep zrýchlil tak veľmi, že sa len spokojne usmievala. „Takže? Čo skúška?“ spýtal sa s rukami stále okolo jej pása a ona mu chcela odpovedať, ale nedostala sa k tomu, pretože vo zvuku rýchleho klopkania Gweniných topánok na vysokom opätku smerom od nich, sa Rose zachichotala. „Takže ty si ten jej záhadný Dean, čo nám ju ukradol z oslavy?“
„Žiadny výsluch, jasné?“ zakročila okamžite Elizabeth, no Ted si ich oboch už dookola obchádzal a popri tom hovoril sprievodný komentár. „Hmm... takže postavička dobrá... nohy trochu do O, ale to je v tomto prípade sexy... riťka – hmmm,“ uškrnul sa odobrujúco Ted a Deana až zamrazilo, zato Elizabeth a Rose sa strašne chichotali, „plecia široké... kukadlá pekné... a vlasy super.“
Ted zastavil pri Rose, Dean bledol a civel na chlapíka a Liz dusila smiech. „Oficiálne ti ho odobrujem, milá moja, tento chlap je kus,“ ozrejmil jej Ted spokojne a žiarivo sa usmial.
Elizabeth s úškrnom vtedy lovca jemne plesla po zadku tak, aby to nik nevidel, lenže on bol taký vystresovaný z toho, že by sa ho mal niekto dotýkať, že ho trochu nadhodilo. „Ale no tak, Dean,“ usmiala sa a žmurkla naňho, „klídek.“
„Ehm... jaaa... som v pohode,“ začal lovec trochu zachrípnuto, „a... ehm... a... ďakujem za ohodnotenie...“ Kývol hlavou smerom k Tedovi, lebo chcel zakryť to prvotné zdesenie a nechcel ho uraziť. Potom ale pozrel na Liz: „Mali by sme ísť...“
Ona sa stále pobavene uškŕňala, ale prikývla a Rose prehovorila. „Okej, ľudia, ja idem tiež, mala by som si ísť dať potvrdiť to moje Béčko zo skúšky,“ usmiala sa veľavravne a Ted prevrátil očami. „Škoda, že profesor Reynolds nie je gay, to by som si aj ja rád šiel potvrdzovať známky v jeho kancli...“
Rose v očiach zasvietili iskričky a o chvíľu im už len na rozlúčku spoza rohu zakývala. Tedovi práve vtedy zazvonil mobil, takže sa im spôsobne ospravedlnil – ešte predtým Deanovi ozrejmil, že ak Liz ublíži, poštve naňho svojho frajera futbalistu a nebude to pekné -, a prijal hovor, takže ochranca a proročica sa pobrali preč.
„Ty si sa zľakol,“ zachichotala sa potichu Elizabeth a Dean vyvalil oči. „Nebuď smiešna...“
Ona aj tak videla ten jeho pohľad, keď ho Ted hodnotil a sama vedela svoje, ale lovec ju zrazu prekvapil otázkou – hlavne tým neistý tónom, ktorým sa jej to pýtal: „Fakt mám nohy do O??“
Liz sa zachichotala a on iba klipkal očami a čakal, kým mu odpovie.
„Vieš, o tom, že sa hovorí, že to, čo sa Bohu nepodarilo, dal do zátvoriek?“ naťahovala ho naschvál a stále sa potichu smiala. Lovec teraz prižmúril oči a pobúrene pootvoril ústa. „Tak to ti teda pekne ďakujem.“
Ruky si dal do vreciek, odtiahol sa od nej aspoň na pol metra a nahodil zachmúrenú tvár a takto akurát došli k výťahom a Dean jeden bez slova privolal. Liz ale vtisla ruky popod tie jeho a objala ho okolo pása. „Môj osobný strážca je ale výnimka, čo potvrdzuje pravidlo, vieš?“ usmiala sa naňho a on sa stále ani nepohol. „Zrazu...“ zavrčal.
Elizabeth sa ale rozosmiala. „Ja by som ti neklamala,“ žmurkla naňho a keď sa postavila trochu na špičky, pobozkala ho na pery, čo on len ledva opätoval. „Za to, že máš tie svoje nohy trochu do sexy O, už ti nestojím ani za poriadny bozk?“ spýtala sa stále pobavene a za Deanom, ktorý mykol plecami nastúpila do výťahu, čo sa pri nich s jemným cinknutím otvoril.
„Prečo ti to dievča hovorilo Daphne?“ zatiahol lovec, aby radšej zmenil tému, stlačil „Prízemie“ a o chvíľu sa už šinuli nadol. Liz pretočila očami. „Aaach... no to je moje stredné meno. A s Gwen sme spolu chodili do škôlky aj potom do školy a ona si vzala do hlavy, že ma musí tak volať, čo robí už celé tie roky, aby mi to robilo nervy... ale mne to moje stredné meno nevadí... len nemám rada, keď mi tak hovorí ona.“
„A keď ti tak budem hovoriť ja?“ spýtal sa hneď a ona vystrúhala nedbanlivý výraz, no potom si všimla jeho spokojný úsmev. „Čo sa tak škeríš?“
„Ách... ja len že Daphne je super.“
„Heeej?“ zaksichtila sa naňho. „Ale pusu jej nedáš, čo?“
Dean sa zamyslene nahýnal k nej, ako keby sa veľmi rozhodoval, čo urobí, ale potom cukol. „No ale počkať... neviem, či si zaslúžiš – ako dopadla skúška?“
„Áčko,“ usmiala sa a hneď na to konečne dostala poriadny bozk. „A áčko som mala aj minulý týždeň z kalkulácií...“ nadhodila hneď, aby ju nepúšťal a znova ju pobozkal, čo aj urobil, „a ešte aj z manažmentu... účtovníctva, z matiky... marketingu...“
„Ty počúvaj, dostávaš aj nejaké iné známky ako áčka??“ nadhodil Dean. „Ani veľmi nie,“ uškrnula sa a nechala sa bozkávať až kým výťah znova necinkol a otvorili sa dvere. Trošku oneskorene vystúpili, ale o chvíľu už prechádzali obrovskou halou tej budovy a Dean odrazu zacítil na ruke, ktorou ju objímal okolo drieku, že sa striasla.
„Si v poriadku?“ spýtal sa jej okamžite, „je ti zima?“ Ona ale iba pokrútila hlavou a prešla si prstami po čele. „Ja... neviem, bolí ma hlava,“ prehovorila potichu a spomalila krok, až zastala a pritlačila si na čelo už celú dlaň a zvesila hlavu. Trochu vydesene ju chytil za plecia a počul, ako zašepkala: „Dean, ja myslím, že...“
Vetu ale nedokončila, iba zasyčala od bolesti, lebo jej hlavou prebehol záblesk. Bol to však len krátky okamih, takže nevedela, či vôbec niečo zazrela.
„Liz, máš víziu?“ vyzvedal vážnym hlasom potichu, no keď sa chytila za hlavu už oboma rukami, nepotreboval odpoveď. „Poď, radšej pôjdeme...“ povedal upokojujúcim tónom a ona krátko prikývla, objal ju okolo ramien, nechal ju, aby si položila hlavu na jeho plece a pobrali sa pomaličky na odchod z budovy.
„Hej, nie tak rýchlo!“ zahučal halou nejaký chlapský hlas tak panovačne, že žena na vrátnici prekvapene zdvihla hlavu od papierov, v ktorých sa hrabala a začala sledovať situáciu medzi doma mužmi a Liz.
„Kriste, Eric, čo máš za problém?“ zavrčala Liz, lebo jediné, čo teraz chcela, bolo byť čo najskôr v Deanovom aute a mať pokoj. Ale chalan s tmavými krátkymi vlasmi, svetlo hnedými očami a vyšportovanou postavou sa očividne nedal len tak odradiť.
„Čo má toto znamenať?“ vybuchol na ňu príkro, „kto je toto?! Zlato, Gwen mi povedala, že tento...“
Liz mu ale hneď odvrkla – ublíženejším hlasom, ako by Dean čakal: „Rozišiel si sa so mnou, nechaj ma na pokoji.“
Lovec videl, že Eric chce niečo povedať a zamračil sa. „Chlape, nie je jej dobre, nechaj ju tak...“ Vtedy mu ale Elizabeth zaryla nechty do bundy a cez návalovú bolesť hlavy tichučko zakňučala. „...čierne oči...“
Nemusela to dvakrát opakovať, aby Deanovi došlo, čo vidí vo svojej vízii, takže sa rýchlo rozhliadol, no v celej tej obrovskej hale boli len oni dvaja, Eric, ktorý na nich čudne zazeral a vrátnička, ktorá ich stále pozorovala. Lovec nečakal na nič, chcel sa s Liz dostať do auta a o to sa aj pokúsil, lenže Eric vystrel ruku k dievčaťu a a chytil ju za dlaň. „Elizabeth, prosím ťa, porozprávajme sa...“
„Dnes nie, Eric, dobre?“ vydýchla a vykrútila si od neho svoju ruku. On sa ale nenechal len tak odbiť a znova sa za ňou načiahol, takže Deana už začal vytáčať, no než to stihol nejako riešiť, Liz sa lovcovi znova s prudkým výdychom zašklbla do bundy, začala jej tiecť krv z nosa a Eric sa jej šokovane pustil.
A skôr, než sa jeho hnedé oči sfarbili na čierno, Dean si stihol všimnúť, že dlaň, ktorou sa Liz Eric držal, keď mala víziu, mal odrazu spálenú. To mu však neprekážalo, aby sa s čiernym pohľadom na nich zvrátene uškrnul.
Lovec nezaváhal, okamžite Elizabeth stiahol za seba a ona sa chytila za rebrá, ako keby ju tam niekto udrel. Cítila, ako ju Dean postrčil a ona sa pratala od nich čo najďalej, ako sa dalo, hoci sa jej točila hlava. Obďaleč sa lovec už mlátil s posadnutým Ericom a snažil sa mu brániť použiť démonskú silu a získaval tak čas pre Liz, aby sa dostala niekam do bezpečia. Zatiaľ chytil ranu do nosa a začala mu z neho tiecť krv a po ďalších vymenených buchnátoch aj do rebier – presne na to miesto, kde sa predtým chytila aj Liz. Tú už zaskočená vrátnička viedla na svoju stoličku a postavila pred ňu pohár vody.
„Dievčatko, vy ste museli tých chlapcov vonku riadne poblázniť, keď sa o vás tak bijú,“ zaštebotala zvedavo a Liz sa na ňu len unavene pozrela. „Myslíte?“
Bez toho, aby si to uvedomila, cez víziu, v ktorej Deanovi Eric tresol do úst a roztrhol mu peru zalapala po dychu a chytila sa ústa a keď ruku dala preč, na prstoch mala krv z rozbitej pery. Keď si však po tom mieste prešla očistila servítkou od vrátničky, žiadnu ranu na perách nemala. Počula Deanov hlas, ako si niečo hundre popod nos a popri tom sa snaží premôcť démona, no boli od nich príliš ďaleko, aby rozumela, že hovorí po latinsky. Aby toho nebolo málo, jej vízie a hlavne bolesti sa stále stupňovali, nevedela, čo má robiť, ledva počula starostlivý hlas vrátničky, ako sa jej prihovára, držala sa za hlavu a dúfala, že to čím skôr prejde. Už jej došlo, že všetko, čo vidí vo vízii, že sa stane Deanovi, sa nachvíľu naznačí na jej tele a sama sa cítila celá dobitá a čakala, kedy sa to všetko skončí, Dean si po ňu príde a ona sa už nebude musieť báť... Celý čas opakovala tej milej vrátničke, aby sa jej nedotkla – videla, čo sa stalo Ericovi, keď sa jej dotkol počas vízie a nechcela nikomu ublížiť.
Zrazu sa ozval mužský krik – ale Dean to nebol, to vedela... a na to bolo už len ticho. Ale iba chvíľkové, dokým sa Liz do hlavy nedostal bolestivý záblesk a ona vykríkla a zviezla sa zo stoličky na kolená. Vtedy sa k nej už vrátnička prirútila a chytila ju okolo pliec, aby jej pomohla späť na nohy, no okamžite zaspätkovala, keď pocítila páľavu na svojich dlaniach a vydesene vybehla do haly. Tam sa Dean akurát zbieral na nohy, Eric práve utekal vchodovými dverami tak rýchlo, že sa za ním div neprášilo a popri strope sa divo vznášal kúdol čierneho dymu, ktorý akoby hľadal cestu von. No zrazu sa zastavil a keď Dean videl, že vrátnička už nie je pri Liz, ale bezbranne uteká halou, presne vedel, čo sa bude diať. Využil čas, kedy démon nebol zhmotnený v žiadnom tele a bežal za Liz, ktorá sa krčila na zemi a fňukala a prsty mala zaryté vo vlasoch, no keď sa jej bez rozmýšľania chytil a snažil ju postaviť na nohy aj on, nemyslel na to, že ho môže popáliť, tak ako posadnutého Erica a vrátničku... a ona to ani neurobila.
„Liz, keď odtiaľto vyjdem, musíš posoliť popri dverách tak, aby tam bola neprerušovaná čiara, jasné?“ povedal jej, keď sa mu podarilo posadiť ju znova na stoličku a dúfal, že ho vnímala. V duchu ďakoval Bohu, že tá vrátnička tu mala mohutnú cukorničku a soľničku a o chvíľu mala Liz okolo seba dostatočne veľký kruh soli, aby sa k nej nedostal žiadny démon. „Ani sa z tejto vrátnice nepohni, pokým si po teba neprídem, dobre, Liz?“ hovoril ráznym hlasom a keď celá bledá v tvári zmätene prikývla, vedel, že pochopila. Zrazu ale pocítil, ako ho niekto poklepkal po pleci a keď sa otočil, ani si nestihol pomyslieť „Dočerta!“ a vrátnička s čiernymi očami lovca silno odhodila stranou, aby sa dostala ku kňučiacej Liz, ktorá sa znova chytala za rebrá, ako keby ju niekto udieral.
Dean sa ale našťastie rýchlo pozbieral, vysotil vrátničku z jej pracoviska a keď vyšiel za ňou, zatresol za sebou tie presklené dvere.
Elizabeth zozbierala sily a hneď sa vrhla k soľničke, ktorú tu Dean nechal a keď už bola pri dverách, urobila presne to, o čo ju žiadal lovec a práve včas sa dostala naspäť na stoličku v kruhu zo soli, lebo sa jej v hlave znova bolestivo zjavil záblesk.
Medzitým Dean dostával údery, ktoré Liz videla vo svojej vízii pár sekúnd predtým, spolu s chvíľkovou reálne pôsobiacou bolesťou a snažil sa tohto démona vyhnať aj z druhého tela. Nechcel ublížiť tejto nevinnej žene, takže si drmolil exorcizmus, lenže démon v tej vrátničke sa zdal čím ďalej, tým viac silnejší a hlavne naštvanejší. Ženská pevne schytila Deana pod krk a mihom ruky ho odhodila zo desať metrov od nej a teraz sa už celý dobitý späť na nohy nepostavil. Víťazoslávne sa uškrnula a pár rytmickými krokmi, ktoré sa ozývali po hale sa dostala k Liz, ktorá sa krčila na zemi a držala sa za hlavu. Keď však zazrela, kto na ňu za dverami gáni, veľmi jej to nepomohlo – a ani si nevšimla, že keď sa snažila trochu vzchopiť, nechtiac rukou porušila kruh soli okolo seba. Hneď ako to démonka videla oči jej až zablčali vervou dostať sa k nej a pokúšala sa nejako prerušiť pár soli tesne pri prahu. Veľkou silou trieskala a kopala do dvier a malé slané kryštáliky sa začali od seba postupne rozptyľovať, až sa vrátnička dostala k tomu, že vykopla dvere, ktoré zostali ledabolo visieť v pántoch, lebo čiara soli sa porušila. S nadšeným výrazom prešla bližšie k Liz a s ňou aj závan vetra, ktorý okamžite odpísal aj ochranný kruh okolo proročice a ona vedela, že o chvíľu ju ten démon už nadobro dostane.

Táááááááááááák konečne je tu nové pokračko a bolo super. Ako si tá baba premeriavala deana a potom mu dala číslo proste super.
Alebo tá Gwen keď zbadala, že je nová klebeta a keď zbadala deana, že sa bozkáva s Liz a kopanie podpätkov. Ale najviac ma dostalo to, že ako sa dean urazene pýtal, že či má nohy fakt do tvaru O a keď jej liz povedala, že čo boh pokazí dá do zátvorky. Výbuch smiechu, že čaj bol aj na monitore. Parádna vecička toto bola. Len tak ďalej dzajnisko a teším sa. na ďalšie sústo.

No koniec:D:D
Z Teda nemožem jeho okomentovanie Deana no som dead
Gwen je ach no je nieco
Boj medzi Deanom a Ericom no wau a nasledne prevtelenie do vratnicky som zvedava ako to dopadne je to dosti napinave
no aa este by som zabudla ak by ma cakala taka odmena za Ačko tak sa prihlasim na skolu a zacnem sa ucit
super a cakam na dalsie pokracko

och, no ďakujem decká :tribute: som rada, že pokráčko sa vám páčilo
juj, no Gwen je tak trochu klebetnica, je možné, že im trochu zavarí tým, že si nevie zatvoriť ústa ale dúfam, že vám došlo, že Gwen a dievča, čo balilo Deana je tá istá keby náhodou nie, tak to prepíšem a objasním
Dean a jeho nohy do O som musela zakomponovať len fakt dúfajme, že on je tá výnimka
lenka: a hor sa do školy
no a ako do dopadne s tým démonom... uvidíte v ďalšom pokráčku, ktoré sa tvorí ale prezradím, že Dean bude mať poriadne výčitky svedomia
tak zatiaľ

No ty nohy do O - to je dobrý. A Dean a studentky - jako obvykle. Rychle napiš to pokráčko.

aj ked si predstavim Deana v skole, stale mam traumu..fuuuuuuuuuuuuj skola..fuuuuuuuuuuuuuj a to flirtovanie s inymi mi pripomenulo kazdonedenneho spolucestujuceho a spoluziaka :d taky debko
a ta bitkaaa a koniec a jeeeeeeeeje demon mno bude srandy:D
super pokracko!

janča: ďakujem
ettie: ale no, tak si predstav Deana na chodbe svojej školy, hm?
well, detváky, je tu pokráčko síce trošku dlhšie, ale radujte sa
*****
Vtedy ale Dean nabehol k nim ako v nejakom akčnom filme, jedným ťahom vyšmaril vrátničku von z tohto jej kumbálu s oknami preč od Liz a o pár sekúnd a niekoľko latinských slovíčok popri Deanovych obranných a ženskej útočných buchnátoch sa ozval vrátničkin krik, čierny dym sa znova vzniesol k stropu a potom zmizol preč vchodovými dverami.
Liz si ani nestihla uvedomiť, že počuje rýchle klopkanie vrátničkiných topánok po podlahe, ktoré sa vzďaľovali, aj napriek tomu, že Dean sa snažil tú ženu nejako zastaviť... Deanov hlas. To bolo to jediné, na čo sa teraz trasúc a ešte stále na kolenách sústredila a on sa zrazu zjavil pred ňou.
„Liz... Liz, si v poriadku?“ počula ako na ňu hovorí starostlivým hlasom a ona k nemu zdvihla oči. Pomaly trochu trhane prikývla a keď ju postavil len vďaka jeho sile na nohy, uvidel na jej tvár stopy po krvavých škvrnách od toho, ako jej tiekla krv z nosa a z pery. „Si celá? Ublížila ti??“ spýtal sa jej trochu naliehavejšie, no ona pokrútila hlavou a len ho silno objala.
Usmial sa. „Už je dobre, kočka... nemusíš sa báť... no tak, už je dobre...“ zašepkal jej do ucha, keď si ju pritisol k sebe a rukou jej utišujúc prešiel po hlave, „ale musíme odtiaľto vypadnúť...“
Bez reptania prikývla a keď si zobrala zo stola kabelku, nechala sa ním podopierať až kým nebola v aute. On naskočil za okamih do auta tiež a rýchlo vyrazili.
Elizabeth sa stále trochu vynervovane triasla a tak s radosťou prijala Deanovu ponúkanú bundu, do ktorej sa schúlila. Všimla si však, že nejdú smerom, ktorým by sa dostali k Serene domov. „Kam-?“ hlesla, no nemusela hovoriť viac, lovec presne vedel, na čo sa pýta.
„Vezmem ťa k jednému kamarátovi, je mne a Samovi ako rodina, tam budeš v bezpečí,“ ozrejmil jej a ona prikývla. Dean vedel, že je stále ešte trochu v šoku, tak sa na ňu trochu povzbudzujúco usmial a ona si prisadla k nemu bližšie, oprela si hlavu o jeho plece a ruky si ovinula okolo jeho pravého ramena tak, aby mu neprekážala v šoférovaní Impaly.
„Je ti lepšie?“ spýtal sa jej asi o hodinku tichým hlasom a ona sa zašuchorila na jeho pleci. „Hej... hej...“ odpovedala a trochu sa odtiahla. Pozerala sa len cez okno na svojej strane, na ubiehajúcu krajinu a myslela na to, že nebyť toho chlapa vedľa nej, už by pravdepodobne nežila.
*****
Vyškerená Serena vyšla z kúpeľňových dverí s mokrými vlasmi a naprávala si župan, v tesnom závese so Samom, ktorý si jednou rukou držal osušku okolo bokov a druhou objímal blondínku okolo pása a vpečatil jej na krk veľký bozk.
Rozšafne si vzdychla. „Dobré vedieť, že keď si chcem dať sprchu, Sam Winchester ma okamžite odvlečie do kúpeľne a potom nechce vyjsť,“ uškrnula sa, hodila sa na posteľ a spokojne zavrela oči. Lovec sa zasmial. „Nemal som pocit, že ti to vadí,“ podotkol a keď sa pohrabal v taške, s rifľami a trenkami znova prešiel do kúpeľne a Serena sa zachichotala.
„Čo je?“ spýtal sa tlmeným hlasom spoza dverí zvedavo, no ona neodpovedala až kým sa znova nevrátil do spálne a nezopakoval otázku. Vtedy sa naňho pobavene pozrela. „Myslím, že tvoje telo mám okukané viac než dosť... a ty sa stále hanbíš, že sa nechceš obliekať predo mnou?“
Sam zarazene zaklipkal očami. „Ja? Ja som sa nehanbil... ja sa nehanbím...!“
„Ahá...“
„Ts... a to som ťa chcel pozvať na obed...“ Lovec nespokojne zvraštil obočie a načiahol sa po šedé tričko, ktoré si hneď navliekol na seba a snažil sa nevnímať Serenin veľavravný úsmev, keď sa prevrátila na posteli na bok a hlavu si podoprela rukou. „No, ale je dobre, že sa nehanbíš, ako hovoríš,“ prikývla a Sam na ňu kútikom oka pozrel popri tom, ako sa naschvál hrabal v taške kvôli košeli, „lebo sa nemáš za čo... si ten najsexy chlap, akého som za posledné roky videla.“
„Asi si fakt hladná,“ zahundral uškŕňavo a ona sa zasmiala. „A ty sa čuduješ? Zlatko, úplne si ma zničil... asi budem mať svalovicu...“ dodala kňučavým hlasom, keď sa znova zvalila na chrbát a vystierala sa.
„Ooo, chúďatko,“ zachechtal sa Sam škodoradostne, pustil košeľu, ktorú mal v ruke naspäť do svojej tašky a už sa vrhol k blondínke. „Vieš o tom, že svalovica sa lieči teplom?“ ozrejmil jej vševedúco a hánkami prstov ruky jej jemne prešiel od sánky po krku až tesne popri leme jej županu a ona pokrútila hlavou. „Kto by na teba povedal, že si takto všestranne vzdelaný...“
Sam jej odpovedal akurát oslnivým úsmevom, ktorý si stihla aj za ten krátky čas už tak veľmi obľúbiť, za krk si ho pritiahla k svojim perám a nechala sa objať a zľahka zavaliť tou horou svalov.
A akurát vtedy začal zvoniť niekoho mobil.
Sam prevrátil očami, so zafučaním sa posadil na posteli a keď odniekiaľ z oblečenia zvlečeného popri posteli vylovil mobil, prijal hovor. „Áno?“
„Dočerta, Sam, už dve hodiny sa ti snažím dovolať, čo stváraš??“ počula ešte aj Serena jasne Deanov hlas, ale to jej neprekážalo v tom, aby si kľakla za lovca a zozadu ho objala okolo krku.
„Ja... ja som bol... ehm, zaneprázdnený...“
„Ale ale, braček...“ zatiahol Dean podpichovačným hlasom.
„Ehm, a... ehm... č-čo... prečo voláš?“ vysúkal zo seba Sam a jeho blondína sa potichu zachichotala a keď mu dlaňami spokojne prešla po tých vypracovaných ramenách a hrudi, dala mu pusu na líce a skoro nečujne zašepkala: „Idem sa obliecť.“
„No, dobre, keď dokokceš, tak sa pobaľ, vezmi Serenu a choďte k Bobbymu, okej? Beriem tam Liz, v škole bol démon...“ vysvetlil v skratke Dean svojmu bratovi, no na druhej strane sa ozval úplne iný hlas.
„ČO?? Čo sa stalo?!“
„Serena, môžeš byť pokojná, je v poriadku,“ ubezpečoval ju Dean, aby zbytočne nehysterčila, ale veľmi sa mu to nedarilo.
„Okamžite mi ju daj k telefónu!“
„Serena...“
„Už aj!“
Dean otrávene mľaskol a podal svoj mobil k Liz, ktorá ho sivými očami už skoro pokojne pozorovala. „Ren?“ začala, keď si priložila telefón k uchu, no dokonale to zaniklo v návale otázok jej sesternice.
„Preboha, Liz, si v poriadku? Stalo sa ti niečo? Ublížil ti ten démon alebo čo to bolo? Lizzie, hovor! Môžeš vlastne hovoriť??“
„Ren, no tak, upokoj sa, dobre?“ pousmialo sa dievča v aute, „môžem hovoriť, nik mi neublížil, nič sa mi nestalo a som v poriadku.“
„Naozaj? Si si istá??“
„Hej,“ uistila ju Liz. „Dean tam bol so mnou, nakopal toho démona a zachránil ma,“ prezradila jej a pohladkala jeho ruku, ktorú mal položenú na jej stehne a preplietla si s ním prsty.
Serena sa na druhej strane telefónu očividne trochu upokojila. „Ach, no to som rada, vďakabohu...“ vzdychla si a Sam ju konečne odchytil z jej pobehovania sem-tam po izbe a posadil si ju na kolená. „Mica, prepáč, že som do teba tak rýpala, aby si šla do školy, keby si tam nebola, tak by...“
„Cica, to je v pohode, to si nemohla vedieť,“ chlácholila ju a bokom oka sa obzrela za Deanom, ktorý jej niečo potichu povedal. O sekundu už znova hovorila na Serenu. „Počúvaj, mohla by si mi pobaliť nejaké veci? Vraj so Samom prídete za nami, tak-“
„...niečo špeciálne?“
„Takže, hlavne mi zbaľ zubnú kefku, potom tie šedé rifle, zo dve tričká, určite niečo na spanie... a ozaj to tmavofialové sako, dobre? Ochladilo sa tu a začína pršať a ja som len v sukni a blúzke... ale môžeš pribaliť aj tie biele šaty, ak by sa náhodou znova oteplilo... to by malo byť všetko, nebude toho veľa...“
„No to teda fakt nie,“ počuli Sam a Serena Deanov hundravý hlas, „ja ti vagón oblečenia nosiť nebudem...“ Liz naňho ale anjelsky zažmurkala a on prevrátil očami. „No a ak ti niečo padne do oka, čo by sa mi mohlo hodiť, tak to zober, dobre? Určite som na niečo zabudla...“
„Okej, mica, neboj,“ uistila ju Serena, „a fakt, prepáč mi to, že som bola taká protivná, už ťa nikdy nebudem nikam nútiť ísť, dobre?“
Proročicu mrzel ten jej previnilý tón hlasu, tak sa naozaj snažila upokojiť svoju sesternicu, čo sa jej napokon podarilo a keď skončili hovor, Serena sa už nezdala byť taká vydesená. Pozrela na Sama, ktorý si ju stále držal na kolenách a on na ňu žmurkol. „Fakt sa nemusíš báť, je s ňou Dean, nič sa jej nestane. Nanajvýš si zlomila necht,“ uškrnul sa, no Serena zvraštila obočie.
„Čo je??“ spýtal sa jej ihneď Sam a ona trochu sklamane odpovedala. „Včera ráno som jej urobila úplne dokonalú manikúru. Nakopem toho démona, ak ho niekedy stretnem.“
*****
Liz si povzdychla a vrátila mobil Deanovi. „Nevedel som, že Serena je taká hysterka,“ zhodnotil lovec a ona sa zamračila. „No tak sa proste o mňa bojí,“ mykla plecami a v tichosti sa zadívala pred seba.
„A ako si na tom ty, hm?“ spýtal sa po chvíli, „ešte sa bojíš?“
Liz stisla pery. „Rada by som povedala, že nie, ale keď...“ nedohovorila, radšej sa viac zakrútila do jeho bundy, ktorú mala stále na sebe.
„Bola by si sprostá, keby si sa nebála,“ vyhlásil Dean a ona sa naňho obzrela. „Takže ty si sprostý?“ Lovec sa len pobavene uškrnul, ale nepovedal nič. +Pár minút len ticho sedeli a počúvali nejakú hudbu, potom ale Liz prehovorila. „Dean? Vieš niečo o tých... o tých víziách?“
„Ako to myslíš? Čo si videla?“ chcel vedieť a striedavo sa pozeral na ňu a na cestu pred sebou, a ona si zamyslene hrýzla do pery. „Elizabeth?“
„Ja... videla som len záblesky tej tvojej bitky s tým démonom... chvíľu predtým, ako si vychytal buchnát, som to videla ja,“ vysvetľovala mu pomaly, „a vôbec to nebolo príjemné – nikdy som si nemyslela, že okúsim jednu do zubov od Erica...“
Dean zmätene zaklipkal očami a pozrel na ňu, čo považovala za signál, aby mu o tom povedala ešte viac. „No, pri tom, ako ste sa mlátili... tak zakaždým, čo ti v mojej vízii ten démon jednu tresol, som to cítila tak, akoby som dostala ranu aj ja.“
„Tak toto nemyslíš vážne!“ poburoval sa zaskočene. Jedna vec je, že nakladačku vychytal on – na to bol zvyknutý, ale to, že kvôli tým víziám sa ubližuje aj Liz... „A si v poriadku?“ pýtal sa jej okamžite a to, že už dorazili k Bobbyho domu mu prišlo veľmi vhod – rýchlo zaparkoval, vypol motor a otočil sa k nej a aj keď mu stále opakovala, že je v pohode, sám sa musel uistiť, že nemá nejaké modriny ani iné rany. „Fakt ťa nič nebolí?“ zašomral previnilo a zľahučka ju pohladkal po líci.
„Nie, vážne, som v pohode,“ usmiala sa naňho, „len sa cítim uťahaná ako keby som bola celý deň v posilňovni alebo čo, to je všetko.“
„Okej, takže pôjdeme dnu a ľahneš si, dobre?“ navrhol jej starostlivým hlasom. „Fajn,“ prikývla Liz, „len sa už toľko nestresuj.“
O chvíľu už prechádzali pomedzi kvapky dažďa k Bobbyho dverám; Elizabeth sa nezabudla potknúť na rovnej zemi, ale Dean to nekomentoval, len sa uškrnul, chytil ju okolo pása, aby si náhodou neublížila a vošli dnu.
Potichu prešli chodbou, až sa ocitli presne oproti majiteľovi domu, ktorý vychádzal z obývačky a očividne ho prekvapili, lebo ho trochu nadhodilo. „Čau, Bobby,“ pozdravil ho hneď Dean, no on sa zamračil. „A čo takto zaklopať, kým niekomu vojdeš do domu?“ podotkol vyrývačne, no mladší lovec len prevrátil očami. „Ako keby ti to niekedy vadilo...“
Bobby len niečo nezrozumiteľne odfrkol a akoby až potom si všimol dievča vedľa Deana a usmial sa. „Takže ty si tá proročica?“ vyzvedal hneď a ochranca ich následne predstavil – Bobby Liz jemne stisol ruku, akoby sa bál, že je príliš krehká na silnejší stisk, utrúsil nejakú lichotivú poznámku, čo dievča potešilo, ona mu to vrátila a obaja sa uškrnuli – len unavený Dean prevrátil očami. Bobby si to ale nevšimol, lebo si trochu premeral Lizinu tvár. „Dievča, si nejaká bledá, jedla si vôbec niečo?“ spýtal sa jej hneď podozrievavo.
„Ja... nie, ale-“
Starší lovec ale hneď preskočil protivným pohľadom na Deana. „Máš pri sebe takúto krásnu kočku a nevieš jej ani kúpiť raňajky?!“
„Ale on...“
„Čo? Však som jej kúpil bagetu, nemôžem za to, že ona nebola hladná,“ obraňoval sa okamžite, no Bobby len pokrútil hlavou. „Tipujem, že si ju zhltol tak rýchlo, že sa za ňou ani nestihlo zaprášiť...“
Dean len naprázdno otvoril ústa a radšej jemne postrčil Liz do kuchyne za svojim druhým otcom, ktorý už vykladal na stôl balený toastový chlieb.
„Ja vážne nie som hladná,“ namietla Liz, ale Bobby už nazeral do chladničky. „Hovor si čo chceš, jesť budeš,“ zahundral a ani sa neobťažoval za ňou obzrieť. Potom len postupne vykladal veci a šomral: „Sú tu paradajky, šunka, šalát, arašidové maslo, nejaké papriky, syr...“ Ten syr si ale pozornejšie obzrel. „Takže syr už nie je,“ zhodnotil a tá naplesnivelá vec v momente putovala do koša. „Hm, dúfam, že bude stačiť toto,“ ukázal na stôl a vyložené veci a Liz, ktorú Dean už usadil za stôl a on sám si sadol vedľa nej, sa usmiala. „Pravdaže... nemali ste si robiť starosti.“
„Ale čoby,“ kývol rukou Bobby, „a láskavo mi tykaj, inak sa cítim ako nejaký starý dedo...“
„Okej,“ zasmiala sa a vyzliekla sa z Deanovej bundy, zatiaľ čo starší lovec sa pozrel na toho mladšieho. „Mám nejakú robotu, tak vás nechám samých... ale nieže jej to všetko zješ, jasné??“
Dean sa znova zatváril pobúrene, ale nenamietol nič, takže Bobby sa s úškrnom pobral preč z kuchyne. Liz už vyskočila na nohy, umyla si ruky v dreze a teraz sa otočila aj po zeleninu na stole. „Bobby vyzerá byť fajn chlap,“ pousmiala sa naschvál, keď videla Deanov rozhorčený výraz a on sa uchechtol. „Hej, pokiaľ ti nezakazuje jesť,“ podotkol a ona sa uškrnula popri tom, ako ukladala umyté paradajky, papriky a šalát na tanier. „Ale veď si zjedol svoju bagetu aj moju, ešte si hladný?“ divila sa a aj s nožom sa vrátila naspäť k Deanovi a sadla si. Lovec sa zatváril ako neviniatko a odvrátil pohľad od šunky, ktorú Liz práve ukladala na chlieb a ona sa zasmiala. „Ja som sprostá, prepáč,“ vzdychla si okamžite a on zdvihol obočie, tak pokračovala. „Jasné, že si hladný a určite aj unavený, v noci si toho veľa nenaspal, nemal si ani žiadne raňajky a potom si sa musel mlátiť s nejakým démonským kreténom...“ Dean mykol plecami. „Na to som zvyknutý... ale to, že som v noci nespal vôbec neľutujem,“ uškrnul sa nakoniec a pohladkal ju hánkami prstov po ramene.
„A vieš, že ani ja?“ usmiala sa spokojne a s jemných cinknutím pustila na stôl nôž, ktorým krájala zeleninu, lebo pocítila jeho pery na svojom krku.
„No, ešte to tak,“ zašepkal jej tesne pri uchu a keď sa im pohľad stretol, zacerila sa na neho. „Nepokúšaj to puto, čo nás ťahá k sebe, lebo ma to znovu premôže a čo potom?“
„Mne by to teda vôbec neprekážalo,“ priznal sa, v očiach mu zasvietili iskričky a o sekundu na to ju už bozkával na pery, no ako sekundy ubiehali, tie bozky čoraz viac uberali na nevinnosti. Obaja však vyzerali, akoby im to nevadilo ani najmenej a tak im aj dalo dosť roboty, aby sa od seba nakoniec odtiahli – aj napriek všetkému ešte rešpektovali Bobbyho a jeho dom. Zatiaľ.
„Ozaj,“ zašemotila Liz, keď sa znovu vrátila ku krájaniu papriky, „čo si si to tam v škole hrkútal s Gwen??“ Dean sa tváril, že nezaznamenal ten vyzvedačný tón v hlase, ktorý sa tak snažila skrývať, len sa uškrnul. „Čo si zvedavá?“
„Ja... nie som zvedavá, len... ale to je jedno,“ vzdychla si a na niekoľko toastov so šunkou naložila plátok paradajky a šalátu a kúsok papriky. „Vieš, je to Ericova sestra... a viem, aká je.“
Lovec sa uškrnul. „A aká je?“ zaujímal sa a ona ho prebodla pohľadom. „Tenký ľad, ochranca.“
„A čo ti vlastne takého urobila, keď ju tak nemáš rada?“ pýtal sa ďalej a s čo najnevinnejšou tvárou šlohol z jedného chlebíka šunku a závratnou rýchlosťou ju zjedol, no Liz to očividne vôbec nevadilo a s úsmevom mu odpovedala: „Dokopy nič, len pubertiacke blbosti, to ani nestojí za reč.“ Prikývol, že chápe a skôr, než stihol niečo urobiť mu Elizabeth podstrčila pod nos tanierik s pár toastami. Očividne dúfala, že sa jej prestane vypytovať, no aj keď do seba pučil jedlo, našiel si chvíľku na otázku. „A môžem sa ťa ešte niečo spýtať?“
„Ako keby si potreboval nejaké povolenie, však?“ zasmiala sa a zahryzla sa do jedného chlebíka, takže pokračoval: „Prečo ten Eric nechal takú rozkošnú kočku ako si ty?“
Liz si vzdychla. „Tým toastom chýba kečup.“ Zdvihla sa zo stoličky a prešla k chladničke, no to Deana neodradilo. „Nemusíš odpovedať, ak nechceš... len by ma zaujímalo, ako môže byť nejaký chlap taký idiot.“ Proročica sa pousmiala a keďže nenašla žiadny kečup, radšej začala zbierať zvyšky zo stola a postupne ich upratovať. „No, on si asi pripadal ako idiot, keď chodil s babou, ktorá mu po mesiaci chodenia nechcela dať.“
Dean len zaklipkal očami a ona ďalej upratovala. „Ehm,“ odkašľal si demonštratívne, „a to bol akože vážny dôvod na rozchod, hej?“ Vstal a prešiel k nej a mohol vidieť jej gestikulovanú „čo narobím“ odpoveď. „Vraj ma chcel celú alebo vôbec. No a kapitán basketbalového mužstva je asi sotva zvyknutý na to, že nedostane nejakú babu do postele kedy sa mu zachce,“ zasmiala sa neveselo a mykla plecami. Dean sa zamračil, chytil ju okolo krížov a prisunul si ju k sebe: „Len hlupák by si na teba nepočkal.“
„Zlatý,“ zhodnotila jeho slová usmiato a jemne mu prešla ukazovákom po nose, „ale ty to asi nedokážeš dobre posúdiť. S ním sa poznám pár rokov a chodili sme spolu. Teba nepoznám ani deň a dostal si ma do pár hodín.“
Dean premýšľajúc stisol pery a uškrnul sa. „No aj tak, je to debil,“ podotkol rozhodne a Liz pobavene pokrútila hlavou, no on potom zmenil výraz tváre, z čoho jasne vyčítala, že sa znova niečo mieni spýtať. „Ale vieš, napadá mi ďalšia otázka...“
„Prečo som sa s tebou vyspala a s ním nie?“
Lovec súhlasne prikývol. „Hej, niečo v tom zmysle.“
„Hm...“ začala zamyslene a potom sa zachichotala, „nemusíš vedieť všetko.“
Dean vedel podľa toho, ako sa naňho Liz pozerá, že na toto mu teraz fakt neodpovie, tak si ju k sebe pritiahol ešte trošku bližšie k sebe a zašepkal jej do ucha: „Mal som toho idiota zmlátiť viac, keď v ňom bol ten démon.“ Ona sa len usmiala a ten úsmev mala aj v očiach. „Škoda naňho mrhať tieto úžasné svaly,“ žmurkla na lovca a prechádzala mu dlaňami po ramenách zahalených v košeli.
„Dievča, ty máš dar hovoriť tie správne veci,“ ocenil to hneď Dean a chcel k tomu pripojiť aj bozk, lenže to ich už vyrušil Bobbyho hlas. „No ale prrr...“ zatiahol starší lovec od dverí a oni sa od seba previnilo odtiahli. Bobby to však nekomentoval, iba mu mykalo kútikom úst. „Ak ste dojedli, tak sa môžete presunúť dolu, nie? Pokiaľ viem, hovoril si, že na to potrebuješ moju pomoc. A hlavne žiadne zvrhlosti, jasné??“ naoko zafrflal a aj tak vedel, že sa budú po sebe liepať.
*****
„Kriste, toto je ako nejaká scéna z hororu,“ okomentovala Liz chodbu vedúcu k Bobbyho Úkrytu a žula pri tom dva z posledných chlebíkov, ktoré urobila v kuchyni. „So mnou sa ničoho nemusíš báť,“ vyhlásil Dean hlbokým hlasom nanajvýš rozhodne a pritúlil si ju k sebe a so škripotom otvoril veľké železné dvere. „Okej, toto ma vôbec, neupokojuje,“ ozrejmila mu a rýchlo dojedla, keď ju postrčil dnu a ona sa ocitla v tejto Krízovej miestnosti. „Práveže, môžeš byť úplne pokojná,“ protirečil jej hneď Dean, „toto je najbezpečnejšie miesto, aké poznám, preto som ťa sem vzal. Nemôže sa k tebe dostať ani duch ani démon ani iná potvora, pokiaľ si tu.“ Nakoniec sa spokojne usmial. „Aký som?“
Liz sa ešte na moment obzerala po miestnosti a potom sa pozrela naňho. „Úchvatný,“ usmiala sa naňho a on sa zaceril a potom začala hovoriť vážnym hlasom. „Dean, som fakt rada, že ty si môj ochranca a nie ten anjel,“ prehovorila potichu a chytila jeho dlaň do svojich, „a ďakujem ti, že si sa pri tom démonovi na mňa nevykašľal.“
„To by som bol dosť biedny ochranca,“ uchechtol sa, „a ty si si myslela, že ťa tam nechám napospas tomu démonovi, či čo?“ Liz zmätene zaklipkala očami. „Ja... teda, niežeby som ti neverila... ale je super vedieť, že ti naozaj záleží na tom, aby sa mi nič nestalo... chápeš, mohla som tam umrieť a...“
„Hej, Lizzie, no tak,“ zvážnel hneď, rukou jej prešiel po vlasoch a zostal ju hladkať po líci, „môžeš mi veriť, fakt, ja by som nedovolil, aby sa ti niečo stalo.“ V očiach sa jej zaleskli slzy a Dean naozaj dúfal, že sa nerozplače, hoci to čakal. Ona sa ale zasmiala. „Neboj sa, nebudem ti tu rumádzgať,“ uistila ho a utrela si slzy, ktoré jej vytvorili dve tenučké cestičky na lícach. „Ale... ešte sa ťa chcem spýtať...“
„No?“ usmial sa na ňu povzbudivo a ona si hryzla do pery. „Vieš, keď sme zistili, čo cez tie moje vízie robím iným ľuďom, len nie tebe... že ich popálim...“ pozrela sa naňho strašne previnilo, „ani tak sa na mňa nevykašleš? Lebo vieš, teoreticky sa tak viem brániť a-“
„Šibe ti?“ zasmial sa lovec, „pri tvojom šťastí by si skôr ublížila sama sebe, ako by si sa ubránila, nemáš šancu, aby si sa ma zbavila.“
Chápavo prikývla a bezradne pokrčila plecami. „Keď ja za to nemôžem, že som taká kyptavá... ale naozaj ďakujem. Bez teba by som už bola rozmazaná po dlážke tej vrátnice.“
„No, to by si taká krásna už asi nebola – a to by som predsa nemohol dopustiť, zlatko, v živote som nevidel kočku s takými úžasnými nohami,“ žmurkol na ňu, keď očami preletel jej postavu. „Ešteže viem, čo ma zachránilo,“ zasmiala sa a nechala sa zatiahnuť do veľkého, hrejivého a tuhého objatia, ktoré ju konečne upokojilo. „Lepšie?“ zašomral jej po chvíľke do ucha a ona len spokojne zamraučala.
*****
Dean čo najtichšie zatváral za sebou veľké železné dvere Úkrytu, aby Liz nezobudil – bola taká unavená, že nakoniec ani netrvalo dlho, aby ju presvedčil, nech si ľahne a nachvíľu si zdriemne. Nerád od nej odchádzal už len kvôli tomu, že ju nebude mať na očiach a čiastočne aj kvôli tomu, lebo práve rušil sľub, že ju v Bobbyho skrýši nenechá samu, ak zaspí. Lebo vraj ona si ho nájde a vytrieska ho po riti. Uškrnul sa a vyparil sa vchodovými dverami von na šrotovisko bez toho, aby ho majiteľ domu vôbec videl. Teraz nepotreboval zbytočné otázky, sám ich v hlave mal toľko, že z toho už bol na nervy a fakt dúfal, že na ne teraz dostane odpoveď. Došiel na miesto, kde to vyzeralo tak, že tam bude pokoj na rozhovor a začal si popod nos netrpezlivo hundrať jedno meno. No aj keď ho zopakoval viackrát po sebe, nič sa neudialo a on tam len rozhorčene prešľapoval a jastril pohľadom okolo seba, ale nikoho nevidel. Až za sebou začul nejaký šuchot a keď sa otočil, konečne videl toho, koho volal.
„Cas, čo ti to tak trvalo??“

Konečne dalsia cast už som sa nemohla dockat a som bola zvedava ako dopadne Liz a vratnicka
Takže k casti je užasna paci sa mi ako Sam a Serena noooo hmmm bejci jedni niekoho mi to pripomina:D
no ale zabil ma hanblivý Sam
Teraz som strasne zvedava ako dopadne Liz v tom bunkri ci nakope Deana alebo nie:D
Ten koniec mal ako znamenat co? Co chce Dean od Casa? hmm? chcem odpoved!!:D
cast bola awesome takže cakaam na dalsiu n

Dzajnisko tak som dočitala zameskane časti a opať ta musim pochvaliť.
chuda Liz tie je vizie nie su vobec nic prijemne. ale Dean ju aspon zachránil.
no a Bobby bol uplne skvely ako zvozil Deana ze jej nedal nic jesť
teraz som zvedava co bude dalej a co chce Dean od Cas takze sa teším na pokračko

vďaka, kočky, za komentáre
wiki: Liz si tých vízií ešte užije ale áno, aspoň ju Dean ochránil - len na ako dlho no a Bobby, ten pozná Deanovo žrútstvo, takže
lenka: hmm, aj som si myslela, že sa vyjadríš k Sam&Serena no tak vieš, aj chlapi ako Sam môžu byť hanbliví
no, a čo vám viac povedať... to, čo Dean chce od Casa sa dozviete v ďalšom pokráčku

Super pokráčko. Dean má Liz opravdu rád, ale dává to najevo tím svým způsobem, pořád "brble", však on ani jiný být neumí, nahoře drsný, uvnitř citlivý.

janča: ono buď bude brblať Dean alebo Liz, čo ti budem hovoriť
no, takže po dvojmesačnej odmlke som sa konečne dokopala k pokráčku vopred sa ospravedlňujem za chyby, ale písala som seminárku a o tejto hodine sa mi už marí pred očami, takže to berte s rezervou, okej? enjoy
*********
„Už som ti povedal, že niekedy je ťažké nájsť ťa,“ zašomral anjel svojim zvyčajným tónom hlasu a lovec podráždene zaklipkal očami. „A to si ako myslel?“
Cas zamyslene pohol hlavou nabok, no odpovedal mu. „Je to kvôli Elizabeth. Je príliš mladá ako prorok a je veľmi náročné nájsť ju aj pre anjelov – tým pádom nemôžem tak rýchlo nájsť ľudí, ktorí sú pri nej.“
„A to je normálne?“ zaujímalo lovca, „teda, deje sa toto všetkým prorokom?“
Cas si vzdychol. „Všetko okolo Elizabeth je úplne iné ako pri ostatných ôsmych prorokoch. Je najmladšia spomedzi všetkých, ako ochrancu má človeka a nie anjela, a ak jej chce nejaký démon alebo hocičo iné ublížiť, žiadny archanjel jej nepríde na pomoc...“
„A prečo vlastne je to tak? Jej život závisí len na mne – na človeku??“ zahučal nespokojne Dean a mračil sa.
„Nuž, to kvôli tebe a mne.“
Lovec nevyzeral dvakrát nadšene z jeho odpovede a on to spozoroval, tak sa mu to snažil vysvetliť. „Tým, že som ťa vytiahol z pekla moja povinnosť ochrancu prešla na teba-“
„-hej, to som už počul...“
„...no a akoby som to... Liz je potrebná na rituál proti Lilith a nebo to vie, ale niektorí veľmi dôležití anjeli nepodporujú tvoju osobu, pretože si zlomil prvú pečať a tým ani Liz, lebo je s tebou spätá.“
Dean sa naklonil dopredu ako keby zle počul. „Čo?! To ako kvôli mne Liz zostala bez akejkoľvek ochrany od vás zhora? Ale veď je dôležitá aj pre nebo, ako to môžu nechať len tak?? Sám si povedal, že ak sa nejakému prorokovi niečo stane, tak ten rituál s Lilith je v kýbli!“ rozhodil naštvane rukami, no Cas nehol ani brvou. „Nebolo to tak plánované,“ zatiahol anjel. „Ja som mal byť ochrancom Elizabeth, ale teraz si ním ty. Nik nevedel, že sa to môže stať, keď som ťa ťahal z pekla...“
„Takže ja žijem, ale z Liz sa stal terč...“ zahundral previnilo Dean, no Cas to očividne považoval za otázku. „V podstate áno...“
„A teba to vôbec netankuje, hej??“
Anjel vôbec nezmenil výraz v tvári, iba sucho prehodil: „Nie je nič, čo by som s tým mohol urobiť.“
„Ako „nič“?“ vybuchol lovec okamžite. „A čo tak chrániť Elizabeth? Si anjel, dočerta! Máš oveľa viac možností ochrániť ju pred hocičím, čo by jej mohlo ublížiť! Však ty si mal byť ten, čo má byť zodpovedný za jej život!“
„Ale ty si jej ochranca, moje nutkanie chrániť ju prešlo na teba,“ zopakoval Cas a očividne sa mu nepáčil pohľad, akým sa naňho Dean pozeral.
„Ak ešte raz zopakuješ, že som jej ochranca, tak ťa nakopem!“
Chlap v baloniaku teraz už vyzeral otrávene. „Ale ty si! Chceš mi povedať, že nemáš záujem chrániť ju?“
Lovec vydal zo seba zvuk, v ktorom sa miešalo vrčanie a hundranie, no potom odpovedal, hoci zazerať neprestal. „Tak som to nemyslel... ja len, že... čo ak ju nedokážem ochrániť? Čo ak sa jej stane niečo zlé a len kvôli tomu, že som jej ochranca ja a nie ty?!“
„Takéto dohady sú bezvýznamné. Každopádne s tebou má oveľa väčšie šance na prežitie ako bez teba. Ak by si sa jej vzdal, do pár hodín je mŕtva. Keby ju niekto napadol, zabralo by mi príliš veľa času kým by som ju našiel, takže kým by som sa k nej dostal, bolo by isto neskoro a z neba inú pomoc nedostane...“
„No a keby si zostal s ňou? Nemusel by si ju hľadať, bola by stále v bezpečí-“
„Ja mám iné, oveľa dôležitejšie povinnosti. Mám svoje rozkazy. Tvoj účel – účel ochrancu – je chrániť jej život aj za cenu svojho vlastného. Ale je tvoja voľba, či sa toho chopíš – aj keď sám vieš, že to nutkanie chrániť ju ťa nepustí. Len si predstav, že teraz, keď pri nej nie si sa k nej vkradne nejaký vyšinutý človek najatý démonom, aby ju zastrelil... čo by bolo prvé, čo by si urobil?“
Dean vydesene vyvalil oči, no keď videl Casovu tvár, vedel, že sa nič také práve teraz nedeje, ale nebolo mu všetko jedno. No prvé, čo mu napadlo, že by urobil v takej situácii bolo, že by skočil pred ňu. Nie, že by najprv spacifikoval toho, kto chce Liz ublížiť, čo by bolo najmúdrejšie riešenie, ale to, že pred ňu skočí. Zamračil sa. A teraz ho štvalo ešte aj to, že Castiel má k jeho otázkam taký postoj, ako má. Podráždený sa radšej spýtal na niečo iné. „A čo tie jej vízie? Povedala, že v nich vidí mňa... a rany, ktoré v nich dostanem, cíti na sebe aj ona. To je normálne??“
„Povedal som, že pri Elizabeth je všetko iné...“
„A nedá sa s tým niečo robiť?“ nedal sa odbiť lovec, naozaj jej chcel pomôcť. „Čo ak uvidí, že ma niekto zabije – zabije to aj ju??“
Anjel sa nachvíľu zatváril zamyslene, čo Deana dožieralo ešte viac, ale radšej nepovedal nič. „Podľa tvojich slov cíti, keď ti ubližujú – ak by naozaj videla, že by si zomrel, fyzicky by len cítila tvoju bolesť, ale nemalo by ju to zabiť.“
„‚Nemalo by ju to zabiť’?!“ vyhŕkol ohromene. Každou jeho odpoveďou mu nálada rapídne klesala.
„Pri Elizabeth je všetko iné...“
„A čo to, že keď má víziu a niekto sa jej dotkne, popáli ho...?“
Chvíľu bolo ticho, anjel trochu stisol pery. „Všetkých? Aj ľudí, či iba démonov?“
„Aj aj. Ale mňa nie.“
Castiel prikývol. „Myslel som si. No, je možnosť, že počas jej vízií sa niečo také môže diať, mám pocit, že toto ešte nie je také zlé, pokojne to mohlo byť tak, že ľudia, ktorí sa jej dotknú, by mohli zošalieť... Môže sa stať aj to, že to tak bude, pri Elizabeth si nemôžeme byť istí...“
Dean mal pocit, že ak to bude počuť ešte raz, do niečoho kopne. „Dobre, radšej mi povedz, ako ste na tom s tým rituálom proti Lilith...?“
Cas si vzdychol. „Je to v procese...“
„To mi došlo,“ prevrátil lovec očami, „ale niečo konkrétne?“
„Chukwuemeka je už pod našou ochranou...“
„Kto??“
„Prorok, ktorého sme našli v Afrike...“
„Ahá,“ prikývol Dean chápavo, „takže sa môže urobiť ten rituál a bude pokoj, nie? Na čo, dočerta, čakáte?“
„To nie je také jednoduché,“ protirečil mu hneď Cas.
„Že som sa vôbec odvážil niečo také si pomyslieť...“
Anjel sa tváril, že ho nepočul a rozprával ďalej. „Rituál musí byť vykonaný na určitom mieste v presne určenom čase so všetkými prorokmi a hlavne s Lilith. Myslím, že dokážeš pochopiť, že sa to nedá uponáhľať – nemôžeme riskovať, že by sa niečo pokazilo.“ Cas vyzeral, že má už naponáhlo a tak sa Dean spýtal poslednú otázku skôr, než anjel zašuští krídlami a bude fuč. „Čo sa stane s prorokmi po tom rituáli? Bude mať Liz stále vidiny, ktoré jej budú ubližovať?“
„Každý prorok je iný,“ začal Cas, ale keď videl lovcov pohľad, tak sa radšej s odpoveďou trochu poponáhľal. „Liz je s tebou úzko spätá, preto má vidiny o tebe. Je možné, že po rituáli jej vízie úplne prestanú... no môže sa stať aj to, tieto vidiny budú pretrvávať a možno budú aj silnejšie. Videl si, čo to robí s Chuckom...“
Dean len zničene zaklipkal očami a o sekundu na to sa ocitol na starom vrakovisku sám.
*****
Liz stále spokojne odfukovala a jemne sa zašuchorila do deky, do ktorej ju zababušil hneď, ako sa k nej vrátil a sám si ľahol za ňu. Nemyslel si, že by jej to prekážalo a aj mu jeho mienku potvrdila, keď sa k nemu jemne pritúlila, tak ju jednou rukou objal a pritisol si ju k sebe, nech sa čím skôr zohreje. Jemne jej prehrabol vlasy a cítil sa strašne unavený. Istou časťou sa na tom podieľali aj posledné dve skoro len prebdeté noci- jedna na tej policajnej stanici a jedna s Elizabeth – hoci pri myšlienke na tú druhú noc sa mu vynárali aj oveľa príjemnejšie pocity ako únava a spokojne sa usmial. No väčšou mierou sa na tom podieľali slová, ktoré počul od Casa.
Že nič okolo Liz nie je isté; že práve kvôli Deanovi má tie vidiny, ktoré jej tak ubližujú; len kvôli nemu sa k nej nebo správa ako k vydedencovi. Keby ho Cas z Pekla nevytiahol, Liz by teraz vôbec nebola v nebezpečenstve a nebol by z nej chodiaci terč pre všetkých, čo jej chcú ublížiť. A teraz vysvitlo ešte aj to, že kvôli tým jej vidinám trpí aj zaňho... mal chuť najradšej nechať ju na pokoji, nechcel jej ubližovať... lenže vedel, že to by nemohol. Cítil tie ochranárske pohnútky voči nej, o ktorých Cas stále hovorí, ale nebolo to len to. Liz sa mu dosť páčila – a vedel, že to nebolo len kvôli tomu zmutovanému putu medzi nimi. Síce keď ju videl ten prvýkrát v tých vyťahaných rifliach a svetri, až taká príťažlivá mu teda nepripadala, ale potom... Stále jej jemne prechádzal prstami cez pramene niekde svetlohnedých, niekde blond vlasov a pozoroval, aká je spokojná – po tom, ako ju videl celú roztrasenú a vystrašenú, bol rád, že dokáže spať. Ako tak pri nej ležal, nasával jej vôňu, ktorej sa nevedel nabažiť, stačil mu jeden pohľad, keď bola v tých šatách, aby zistil, že zbožňuje jej nohy, tie jej sivé oči mali naňho taký účinok, že sa do nich nevedel prestať dívať, mal chuť ju stále objímať, aby vedela, že on nedovolí, aby sa jej stalo niečo zlé...
Zahnal chuť na ďalšie veci a teraz už radšej prestal premýšľať, znova ju objal a zľahučka pobozkal na krk – dostatočne jemne na to, aby sa nezobudila, ale aj tak si to vychutnal -, a rozhodol sa, že si aspoň nachvíľu zdriemne a ani nespozoroval ako sa Liz usmiala.
*****
„Preboha, oni sú v posteli,“ zhrozila sa šeptom Serena hneď ako za buchotom otvárajúcich sa dverí vošla aj so Samom do Bobbyho úkrytu a uvidela Deana a svoju sesternicu už druhýkrát za tento deň vo vodorovnej polohe. Okamžite si zakryla oči, aby nevidela nič, čo by nemala a Sam sa na nej zachechtal, na čo sa Dean otrávene zamrvil a trhane zaklipkal očami.
„Bré ránko, Spiaca krásavica,“ uškrnul sa jeho mladší brat a on naňho len nevraživo fľochol – neznášal, keď ho niekto budil. Serena ale pomedzi prsty ruky, ktorými si ešte stále zakrývala oči videla, že sa tam nedeje nič, čo by ju mohlo poznačiť na celý život, tak preklopkala v čižmách na vysokých opätkoch bližšie k nim, no Dean sa zdvihol, oprel sa o lakeť a zamračene priložil ukazovák na pery, aby jej naznačil, nech je tichšie, lebo nechcel, aby sa Liz zobudila. Už ale bolo neskoro, proročica si čosi zašomrala, otočila sa k tvárou k ochrancovi a zaryla sa mu do pleca. On sa len usmial, znova ju pohladkal po hlave a ona o pár sekúnd na to zaklipkala očami.
„Ahoj,“ zatiahla sladučkým hlasom, hneď ako uvidela svojho ochrancu a on sa na ňu žiarivo usmial a skôr, než sa stihlo udiať niečo iné, si Liz Deana za košeľu pritiahla k sebe a on jej vtisol taký bozk, že sa Sam a Serena najprv zarazene pozreli na seba a prevrátili očami a potom sa radšej decentne odvrátili, no keď už to trvalo príliš dlho, staršia blondína zaklopkala ukazovákom Deanovi na plece. „Hej! Hej! Láskavo sa od seba odlepte, no tak, nie ste tu sami!“
Dvaja na posteli sa od seba odtiahli a proročica konečne zistila, že v Bobbyho úkryte fakt nie je len ona a jej ochranca a vyvalila oči. „A-ahojte,“ zašomrala pobavene, keď videla, ako sa druhý párik tvári a posadila sa, zatiaľ čo lovec zostal ležať opretý o lakeť a tak ako aj jeho brat, iba pozoroval ako sa sesternice objali.
„Som taká rada, že sa ti nič nestalo,“ zašepkala Serena ako keby až teraz, keď ju videla živú a zdravú, sa naozaj prestala báť.
*****
„...a keď som si myslela, že toto už bude fakt môj koniec, nabehol znova k tej pani a dostal toho démona aj z nej...“
„Wau...“
„Tak tomu ver, bol úplne úžasný,“ vzdychla si spokojne Elizabeth sediac si na posteli a obzrela sa za svojim záchrancom, ktorý bol na opačnom konci Bobbyho skrýše zabratý do tichého rozhovoru so svojim bratom a momentálne jej nevenoval pozornosť. Serena sa uškrnula. „Tak teba div nedostane nejaký démon na obed a vyzeráš tak spokojne ako už dávno nie, čím to asi bude?“
„Skôr kým,“ zachichotala sa Liz. „Môžem ja za to, že som dostala za ochrancu chlapa, ktorý vyzerá tak skvelo, zachráni ma pred obludami, vie ma upokojiť, keď šaliem od strachu a keď chce, tak v posteli vie docieliť, že div netrhám obliečky?“ Liz si slastne hryzla do pery a druhá žena sa zasmiala. „Nuž, tak o tej druhej a tretej položke ti ešte veľa povedať neviem, ale tú prvú a poslednú majú tí dvaja asi v rodine,“ zacerila sa a štuchla svoju sesternicu lakťom, aby sa pozrela na lovcov a svojim vytrvalým pohľadom dosiahli to, že chlapi zistili, že sú stredobodom ich pozornosti, takže každý z nich sa usmial na svoju známosť a pokračovali vo vzájomnom rozhovore. Lenže keď ani potom ten ich sústredený pohľad neprestal, už sa na seba divne pozreli a začali sa ošívať, na čo baby vybuchli do smiechu, kvôli čomu bratia naraz cez zuby precedili: „Už sú príliš dlho spolu.“
„Ozaj,“ začala Serena ešte stále s úsmevom na perách a zobrala si od Liz kúsok čokolády, ktorú od nej proročica dostala ako bolestné, „doniesla som ti to oblečenie, čo si po mne chcela...“
Liz prikývla a brala si od nej veľkú kabelku so svojimi vecami a bez toho, aby sa na niekoho pozrela, zahlásila: „Okej, idem sa prezliecť, takže na päť minút láskavo von.“
Serena sa zdvihla, Sam o pár chvíľ už otváral dvere a obaja vyšli von, no Dean sa ani nepohol, iba sa na Liz so záujmom pozeral. „Aj ty von,“ usmiala sa naňho a trochu sa k nemu priblížila, no so založenými rukami.
„Ja? Ale však mne nebude vadiť, keď sa budeš pri mne prezliekať,“ zatiahol s lišiackym výrazom.
„Ale čo, okukovať ma sa ti zachcelo?“
Teraz sa priblížil už aj on k nej a dalo by sa povedať, že sa jej nedíval práve do očí. „Keby len okukovať,“ priznal s úškrnom, oblapil ju rukami okolo drieku a ona sa s mykajúcimi kútikmi úst pokrútila hlavou. „No ešte to tak,“ zasmiala sa jemne a tvárila sa, že tie psie oči, čo po nej lovec hádzal na ňu vôbec nemajú účinok. Lenže Dean k nej bol odrazu až tak blízko, že pery mal len pár milimetrov od tých jej, niekedy sa na maličký okamih kúskom spojili a končekom nosa jej kreslil po líci. „Lizzinka,“ zašomral, keď sa zakaždým od neho trošku odtiahla a ona si zahryzla do pery. „Okej, jeden bozk... jeden jediný...“
No o pár chvíľ už nemala ruky založené, ale objímala lovca, ktorý si užíval, že Liz dobrovoľne zabudla počítať do jeden... nakoniec ich ale aj tak prerušila Serena, ktorá sa objavila vo dverách úkrytu s napoly pobaveným napoly pobúreným výrazom v tvári. „Dosť bolo, nadržanci, už to fakt začína byť nespoločenské.“
*****
Elizabeth už chvíľu sedela na posteli, prezlečená do šedých riflí a teplého bieleho svetríka, a začínala sa nudiť. Pevne dúfala, že si tí traja nenašli hore niečo zábavnejšie a nezostanú tam, lebo aj keď bola Bobbyho skrýša taká superbezpečná, ak by tu mala byť úplne sama, tak by ju asi kleplo. O pár sekúnd už ale počula blížiace sa kroky, trochu duniace na tmavej chodbe vedúcej k nej a za chvíľu už cez dvere vošli všetci traja na čele so Serenou, za ňou v tesnom závese Sam a zástup ukončil Dean s nejakou knihou v ruke. Elizabeth okamžite vyskočila na nohy a prešla k Serene, ktorá práve otvárala škatuľu pizze a tá sa hneď uškrnula. „Mala som pocit, že počíta sekundy, aby sa sem mohol vrátiť,“ podpichla svoju sesternicu potichu. Proročica ale prevrátila očami. „Netrep, vôbec nevyzerá... náruživo,“ doplnila, keď sa pozrela na Deana, ktorý akurát dožul veľký kus slaninovej pizze a niečo hundral Samovi. Potom sa ale obzrel na ňu a to takým spôsobom, že Serena sa veľavravne zasmiala. „Ešte šťastie, že má poruke tú pizzu, lebo by zjedol teba.“
„Prestaň,“ zasmiala sa čo najtichšie, no o chvíľu sa Dean už zjavil pri nich. „Ohovárate?“ zaujímal sa s jedným obočím zdvihnutým a keďže Serena sa rýchlo radšej vyparila k Samovi, zostalo to na Liz. „No čo, máš pre mňa ten exorcizmus, čo si mi sľúbil?“
Lovec jej pred očami zavrtel knihou, ktorú doniesol a nasledoval proročicu na posteľ, kde sa obaja usadili, nech sa môžu rozprávať bez toho, aby ich rušili Sam a Serena, ktorí sa potichu začali o niečom baviť a strašne sa uškŕňali. Dean listoval medzi stránkami a keď našiel tú správnu, podal knihu Elizabeth. „Čo je to za zápisník?“ zaujímala sa popri tom, ako očami behala po latinských slovíčkach. „To je denník môjho otca.“
„Takže aj on bol lovec?“
„Ten najlepší,“ odpovedal hrdo a ona sa trochu pousmiala. „A prečo sa stal lovcom? Prečo sa vlastne niekto stane lovcom?“ zatiahla zvedavo, no keď videla ako sa tváril, mala pocit, že ak sa niekto pre takúto kariéru rozhodne, isto na to má vážny dôvod. „To je nadlho,“ vysvetlil jej, na čo ona chápavo prikývla a radšej sa znovu venovala učeniu exorcizmu, než by sa ho mala ďalej pýtať. O pár chvíľ na to s úsmevom denník zaklapla, takže Dean, ktorý vyžieral jej čokoládu, zdvihol obočie. „Nejako rýchlo ťa to omrzelo, počúvaj,“ poznamenal a vzal si ho od nej. „Omrzelo? Ja som sa to už naučila.“ Lovec od nej neodtrhol pohľad. „To je blbosť, dívala si sa na to najviac tak päť minút, to si nemôžeš pamätať.“
Ona sa ale uškrnula, vyrapotala mu celú formulku bez jedinej chybičky a užívala si jeho zarazený výraz. „Ty si ale strašná bifľoška.“
Liz naňho vyvalila oči. „Čo si to povedal? Zopakuj to.“
„Čo?“ zatiahol lovec nevinne sa uškŕňajúc, „že si bifľoška?“ No Dean ani nestihol spozorovať, aký plán proročica kuje a dostal šupu vankúšom rovno po tvári. Jemu od prekvapenia skoro vyrazilo dych, no Liz sa nevedela dosmiať.
„Ty mlátiš svojho ochrancu?“ zhíkol lovec a ona hneď prikývla.
„Však ty sa dosmeješ.“
*****
Sam a Serena si posedávali pri stole, vyžierali pizzu a len tak sa na seba sem tam uškrnuli alebo potichu prehodili pár slov, ona si niečo čmárala na servítok a pod chvíľou sa pozrala naňho, zatiaľ čo on študoval nejakú knihu, o ktorej sa predtým bavili s Bobbym. Zrazu sa ale z druhej strany Úkrytu ozval strašný rehot a keď sa Sam a Serena otočili, videli Liz a Deana ako sa mlátia vankúšom a šteklia a obdivovali tú posteľ, že ich pri tom všetkom hašterení ešte udrží. Obaja naraz pokrútili hlavou a vrátili sa k svojej činnosti, no Sam si teraz všimol, čo robí Serena. „Čo to kreslíš?“
Ona len zdvihla pohľad od obrázka a otočila ho tak, aby ho lovec videl. „Wau,“ prehodil, zaklapol knihu a prestal sa kolísať na vratkej stoličke, „to je skvelé, vyzerám tam lepšie ako v skutočnosti...“
Blondína sa zasmiala. „Tak to teda určite nie,“ žmurkla naňho.
„Nevedel som, že vieš tak kresliť,“ čudoval sa stále, „môžem si to nechať?“
„No jasné, ak chceš, prečo nie,“ prikývla, „ale nie, že na tom zbohatneš, mala by som si na to dať copyright.“ Uškrnula sa a on tiež, no keď jej chcel na to niečo odpovedať, obaja začuli, že v Úkryte je zrazu podozrivé ticho. Teraz sa k nim otočili značne neochotnejšie, lebo si naozaj nechceli predstavovať, čoho sú tí dvaja schopní a keď tak nakoniec urobili, videli len už, ako Dean zvalil Liz na posteľ a vrhol sa na ňu, takže oni mohli pozorovať akurát tak chrbát staršieho brata, ktorý dokonale kryl celú situáciu.
„Oni nie sú normálni,“ zašomrala Serena pre Sama a potom zvýšila hlas. „Vám už fakt šibe?! Čo tak sa aspoň trochu kontrolovať?!“
Odpovedalo jej však iba cmukanie a ona sa pobúrene obzrela naspäť na Sama, čo bral ako znamenie, že by mal tiež niečo povedať. „Kriste, Dean, nemôžete si to nechať na neskôr?“
„Ale keď... to... to puto... my za to nemôžeme,“ ozvala sa Liz bez toho, aby im obetovala čo len pohľad a oni na seba prevrátili očami.
„Dean, to vás máme od seba nasilu odtrhnúť, aby sa s vami dalo vydržať v jednej miestnosti alebo čo?“ zahundral Sam k svojmu bratovi a o chvíľu sa konečne hrdličky umúdrili a síce s ťažkosťami, ale predsa sa od seba odtrhli a trochu strapatí sa posadili poslušne vedľa seba. Dean však na sebe cítil Samov otrávený pohľad. „No a môžem ja za to, že po Chuckovi sme konečne stretli proroka, čo vyzerá takto?“ spýtal sa nevinne a pohol hlavou k Elizabeth, ktorá nepovedala nič, iba sa usmiala.
„A kto je vlastne ten Chuck?“ vyzvedala Serena, „teda, viem, že je prorok, ale chápete, prečo ste ho našli skôr ako Liz?“
„No, to bude asi tým, že Liz o nás nepíše knihy a nepredáva ich...“ zahundral starší brat a už chvíľu len tak zízal na proročicu, kým mu došlo čo robí a radšej zatriasol hlavou.
„Knihy?“ vyvalili oči obe dievčatá a naraz sa to aj spýtali, potom už ale pokračovala len Liz. „O vás sú knihy?“
„Hm, ako vidím, nemal som hovoriť nič, nejako ti zasvietili oči,“ prehodil Dean hneď a ona sa uškrnula. „No tak, hovor, nepoznám nikoho okrem vás dvoch, o kom niekto napísal knihu... Koľko ich je, o čom presne sú a kde sa dajú kúpiť?“
Serena sa pozrela na Sama a zatiaľ čo sa Dean snažil rečami nejako zmeniť tému, potichu zašepkala. „Myslím, že teraz nebudeme mať už žiadny problém s tým, že by boli na sebe nemiestne nalepení... Dean bude pred Liz utekať - ona sa toho nepustí, pokým tú knihu nedostane,“ zasmiala sa.
„Tak to som rád,“ uznal Sam, „lebo Dean sa nedá prehovoriť, tie knihy sú príliš... autentické.“
„A... v čom tak napríklad?“ spýtala sa a lovec si očividne nevšimol jej nezbedný pohľad a bez okolkov jej odpovedal. „Vieš, Chuck má tak ako aj Liz vidiny – lenže on má vidiny o nás... no a všetko, čo vidí, napíše a robí z toho príbehy... je tam všetko – príšery, boje, vraždy, vzťahy... dokonca ešte aj to, ako vyjdem z kúpeľne v uteráku...“
„Ale nevrav,“ doslova zapriadla Serena a na tvári mala spokojný výraz. „A keď hovoríš, že je tam všetko, tak je tam všetko?“
Sam prikývol a videl, že sa nemôže odolať, aby sa ho niečo nespýtala, čo sa jej nakoniec podarilo. „Aj sex?“ zašemotila zvedavo a keď znovu prikývol, zarazil sa. „Nie je šanca, aby si tie knihy dostala do rúk.“ Ona prekvapene zdvihla obočie. „A to prečo?“ No on jej neodpovedal, iba sa uškŕňal a krútil hlavou. „No tak, Sam...“ zakňučala Serena a tie knihy ju fakt začali zaujímať. Obzrela sa na Liz, aby videla, v akom štádiu je rokovanie o knihách u nich, no keď videla, ako sa Dean chechce a jej sesternica sa so založenými rukami dívala hocikam, len nie naňho, vedela, že ak tie knihy fakt chcú, musia niečo vymyslieť.
„Počúvajte, a čo tak stávka, hm?“ navrhla sebaisto a tri páry očí hneď uprelo svoj pohľad na ňu. „Zahráme si Texas Hold ‘em a bude to vyriešené.“
Liz a Deanovi sa na tvárach zjavil odobrujúci výraz a Sam si pobavene odkašľal. „Ty sa toho tiež nepustíš, však?“
„Vieš, keď si predstavím, že tam možno budú aj autentické ilustrácie...“ vzdychla si provokačne Serena a žmurkla naňho.

OMG čast bola úžasna ja nemôžem ako ani neviem ako mi táto čast ubehla ale zrazu som bola na konci

citácia :

„Dosť bolo, nadržanci, už to fakt začína byť nespoločenské.“

táto veta je úžasná presne vystihuje ich dvoch
Cas a Dean no koniec deanova predstava ako sa stavia pred Liz no wau!
Bože co napísať viac? že sa strasne tesím na dalsiiu kapitolu a na poker pretože si viem živo predstaviť tie žiariace oci báb :D:D
takže cakaaam pekne pokracuj je to awesome!!!!

ďakujem za komentár, lenkka, som rada, že ti to tak rýchlo ubehlo
no, áno, poker bude zaujímavý pre obe súperiace strany, už len kvôli tomu, že chalanom sa nebude páčiť, aké budú baby sebaisté
viem, že táto časť bola taká oddychovka, ale o budúcej to povedať nemôžem

Taky se mi to moc líbilo. Jak všichni jen obracejí oči v sloup, aby toho ti dva už nechali, ale když oni jsou tak do sebe "zabouchnutí." Ani trochu radosti jim nechtějí dopřát.