Watching Over You

no to som rada, že sa ti to páčilo
však to, oni by sa po sebe radi liepali a niekto si od nich ešte dovolí aj požadovať, aby sa správali spoločensky
btw, začala som písať pokráčko, takže dúfam, že tu už nebude taký dlhý časový odstup medzi jednotlivými časťami

niežeby sa neuveriteľné stalo skutočnosťou, ale áno a tu máte ďalšiu kapitolu... teda, ak sa nájde človiečik, ktorý na túto poviedku ešte nezabudol enjoy
*********
„Ták, ako to bude?“ vyskočila Elizabeth hneď na nohy s nadšeným výrazom v tvári a Dean sa pomaly postavil tiež.
„No, keď vyhráme my baby,“ usmiala sa Serena sebaisto na všetkých troch, „dostaneme tie Chuckove knihy o vás...“
Dean sa však uškrnul. „Škoda slov, to sa nestane. Skôr ma zaujíma čo získame, keď vyhráme my,“ zatiahol a objal Liz okolo pása, bradu si oprel o jej plece a sebavedomo sa zaškeril.
„A čo asi by ste mali vyhrať?“ zdvihla obočie staršia z báb, „ak sa stane nemožné a vy vyhráte, už ani nespomenieme Chuckove knihy a nebudeme ich od vás chcieť... ale nefandite si, v pokri vás ošklbeme tak ako ste to ešte nezažili...“
Baby si vymenili víťazoslávny úsmev a bratia sa na seba pozreli spôsobom, z ktorého bolo jasné, že o výhre ženských dosť pochybujú a uškrnuli sa. „Keď ste si také isté samé sebou, čo tak tú stávku nejako okoreniť,“ navrhol Sam potmehúdskym hlasom a Dean sa rozosmial. „Skvelý nápad,“ pochválil ho hneď. „Keď ste si také isté, bude to vyzliekací poker... čo prehra, to kus oblečenia pôjde preč... a Lizzie, mysli na to, že my sme sa spolu už raz stavili,“ zaceril sa jej do ucha a ona mu venovala zaskočený, no pobavený pohľad.
No ani Liz ani Serena nevyzerali na to, že by sa tej podmienky zľakli, skôr naopak. „Tak to sa teším, ako sa nám tu budú predvádzať polonahí lovci,“ zachichotala sa Serena, „bude úspech, ak vám zostanú aspoň trenky.“ Na to si od hlavy po päty premerala Sama a žmurkla naňho a Dean, ktorý proročicu stále objímal okolo pása jej potichučky zašepkal: „Ten svetrík sa na tebe ani neohreje.“
Ona mu však iba jemne tľapla dlaňou po líci. „Toto podzemie ti lezie na mozog,“ ozrejmila mu a vymanila sa mu z objatia.
*****
O chvíľu už všetci štyria sedeli oproti sebe s kartami v rukách – tímy sedeli na kríž, medzi nimi stôl s ostatnými kartami a Sereniným bielym náramkom , ktorý používali na označenie Dealera. Prvú hru skončili Sam a Liz, kde proročica vyhrala s trojicou kráľovien a hoci sa mladší lovec snažil, jeho dve esá na výhru nestačili, čo znamenalo, že on a aj jeho brat museli zhodiť bundy, na čo Dean vyhlásil, že to bolo len zahrievacie kolo a odteraz už ide hrať poriadne. Po druhom kole to už vyzeralo inak, Serena sa zacerila na Deana hneď potom, ako položil karty a videla, že jeho tri esá nesiahajú ani po členky jej postupke a chalani museli vyzliekať aj košele.
Baby už čakali, kto z nich začne brblať ako prvý, no oni sa aj tak uškŕňali – uvedomili si, že sú na tom rovnako ako Liz – tá mala na sebe rifle a pulóvrik, Serena bola na tom len o sako lepšie, takže sily boli v podstate vyrovnané.
To už ale nebolo pravdou po tretej hre, kde poslední s kartami zostali Sam a Serena, ktorej sa ho jednoducho nepodarilo oblbnúť a nakoniec zostala s úplne bezcennými kartami proti jeho pokru, takže chalani mali na konte prvé víťazstvo.
„No tak vieš čo, ja ti donesiem raňajky do postele a ty si na mňa takýto zlý?“ zaklipkala naňho smutnými očami Serena a za Samovho sprievodného úškrnu si vyzliekla sako - Dean ale hneď preskočil pohľadom na Liz. „On mal raňajky do postele – a čo ja?“
„Ak ti nestačil sex, nemusí byť ani ten,“ mykla plecami a on sa zamračil, lebo druhí dvaja sa začali smiať a rukou odvial Elizabethin vzdušný bozk, ako keby to bola iba nejaká otravná mucha. „Dievča, radšej pekne zhoď ten sveter, prehrala si,“ vytkol jej pomstychtivo a ona prevrátila očami. „To by sa ti páčilo, čo? Očumovať...“ zašomrala a na Deanovo prekvapenie si namiesto pulóvra vyzliekla rifle, na čo si sadla naspäť len v nohavičkách na stoličku spokojná s tým, že Dean, ktorý sedel oproti nej, nemá šancu vidieť z nej ani kúsok. Zato Sam si ju s premeral potmehúdskym úsmevom.
„Pekné nohy,“ zhodnotil svoj výhľad okamžite a zatiaľ čo sa Liz uškrnula nad komplimentom, mladší lovec dostal šupu do hlavy gučou zo servítok od pizze, o ktorej vôbec nik netušil skadiaľ prišla – len Serene pri pohľade na Deana trhalo kútikmi pier a ten sa tváril ako neviniatko.
Keď však Sam zamiešal karty a hralo sa znova, zistilo sa, že to očividne urobil na figu, možno aj na celý figovník. Po tejto hre – či už chceli alebo nie – sa chalani museli vyzliecť aj z tričiek a tie víťazoslávne pohľady báb im v tom vôbec nepomáhali, nakoľko to Elizabeth dorazila ešte aj spevavým šeptom „ošklbeme vás, ošklbeme vás...“
Hoci sa Dean aj tak stále snažil vyzerať suverénne, takýto vývin hry vôbec neočakával, čo ho trochu zneistilo a ani sa mu nepáčilo, ako Liz začala pokukovať po polonahom Samovi, hoci on sám vôbec nemal problém s tým, keď zistil, že Serena si obzerá jeho a nie jeho mladšieho brata. Vtedy sa však naňho staršie z dievčat uškrnulo. „No tak, poďme na ďalšiu hru, nech môžete ísť po tie knihy, zlatíčka,“ potľapkala ho po pleci a už aj rozdávala karty.
Hra to bola dlhá a krutá, plná ťahov, pokusov o podvádzanie a očných kontaktov rôzneho rázu, no verdikt bol jasný, keď ako poslední s kartami zostali Dean a Liz – lovcovi sa nejakým zázračným spôsobom podarilo získať pikovú postupku od deviny po kráľa a hneď ako ich ukázal, rozžiaril pochmúrnu miestnosť víťazoslávnym úsmevom od ucha k uchu. Vtedy Liz pozrela dosť zničene na Serenu, ktorá pohľadom skúmala jej výraz tváre.
„Mám taký pocit, že budeme hrať ešte dlho,“ zašomrala a pomaly položila karty na stôl, kde ich mohli vidieť už všetci. Potom sa ale uškrnula. „Pokiaľ sa chalani budú chcieť vyzliecť do treniek.“
Chýbalo málo k tomu, aby Dean zanadával, Sam zostal čučať na karty a baby si naradovane tleskli dlaňami – Elizabeth mala kráľovskú srdcovú postupku, ktorá sa zo stola priam vysmievala do tvárí oboch bratov.
„Liz, neželaj si ma, ak si podvádzala,“ zavrčal starší lovec, keď sa naňho proročica takmer neznesiteľne usmievala, „šanca mať takúto postupku v Holdeme je asi jedna k stodvadsaťtisíc, nie je možné, aby-“
„Nuž, zlatko,“ podotkla sladkým hlasom, „je to možné, ako vidíš. A ja nepodvádzam, aby si vedel. Teraz sa skôr rozhodni či zhodíš rifle alebo porazený pôjdeš po Chuckove knihy.“
Lovec otvoril ústa, že jej na to niečo povie, ale zachytil Samov pohľad. „Chlape, ani o tom nerozmýšľaj,“ podotkol hneď ako si pretiahol hlavu cez tričko, ktoré si obliekal, „nepoviem, že by sa vyzliekali ony... ale toto už nie je sranda.“
Dean len niečo zavrčal, snažil sa nepozerať na vysmiatu tvár proročice a tiež sa začal obliekať a Serena so Samom sa zdvihli. „Idem s tebou, nech sa potom nevyhováraš, že si žiadnu knihu nenašiel,“ zachichotala sa naschvál a o pár sekúnd už vychádzali dverami z Bobbyho skrýše von.
To už ale bol Dean akoby rýchlosťou svetla za Liz, ktorá si práve zapla rifle a oblapil ju rukami. „Neverím, že si nepodvádzala... neverím,“ zašepkal jej hlbokým hlasom do ucha a ju až zamrazilo, keď zacítila jeho ruky na svojom bruchu pod svetríkom – a hneď v tom momente odtiaľ vytiahol pikovú dvojku.
„Tak?“ spýtal sa prísne, keď si Liz jemne otočil v náručí tvárou v tvár a ona sa tváriac čo najnevinnejšie snažila nerozosmiať, vzala mu tú kartu a hodila ju k ostatným. „Ty si to vážne vedel?“
„Samozrejme, ty jedna potvora,“ zašomral s prižmúrenými očami a ona sa zacerila, no až dovtedy, kým jej Dean netresol riadnu po zadku.
„Nesmieš biť proročicu!“ zhíkla naoko pobúrene.
„A ty môžeš klamať do očí svojmu ochrancovi?“ podotkol okamžite a hlas mal stále prísny, takže naňho naschvál zaklipkala očami. „Hneváš sa?“
Dean na ňu škaredo zazrel, aj keď ju stále držal v náručí. „Žiadnu z tých kníh ani neuvidíš, nemysli si, že nejakú vôbec dostaneš do rúk...“
„Ale no tak,“ zasmiala sa a potiahla ho trochu za vrecká košele, no on pokračoval. „A rozmýšľam, že ťa tu nechám zavretú kým to všetko neprehrmí a vyjdeš odtiaľto až keď sa bude robiť ten rituál. A nepustím za tebou ani Serenu, budeš tu úplne sama.“
Elizabeth chvíľu nehovorila nič, iba naňho zarazene a smutne pozerala. „To by si mi neurobil... však?“ spýtala sa trochu piskľavo a nenápadne vzala jeho dlaň do tej svojej. „Nenechal by si ma tu samu.“
„Chceš to vidieť?“ zdvihol jedno obočie a pohol sa od nej preč, zobral si zo stoličky bundu a prechádzal k dverám. No ona okamžite preklopkala v opätkoch za ním a stihla ho predbehnúť skôr, než on stihol otvoriť dvere. „To som ťa fakt tak naštvala jednou blbou pikovovou dvojkou?“ zatiahla, keď sa postavila pred neho, aby nemohol prejsť, ale začala trochu ustupovať, lebo on aj tak šiel pomaly ďalej.
„Neznášam, keď niekto podvádza v kartách,“ zastal a nadradene zavrčal, čím Liz už vytočil, takže urobila to, čo predtým vôbec nechcela – pristúpila k nemu bližšie a s pomstychtivým pohľadom mu siahla do zadného vrecka nohavíc a aj keď prvý raz nenašla nič, z vedľajšieho vrecka vytiahla srdcovú päťku.
„Tak, pán Pokrytec,“ zamávala mu kartou pred nosom, „a na toto mi povieš čo?“
Dean sa porazenecky uškrnul, svoju bundu hodil na najbližšiu stoličku a zobral jej dôkaz z rúk. „Okej, sme si kvit.“
Ale Elizabeth sa neveselo zasmiala. „No to si teda nie sme, bol si na mňa hnusný, jednu si mi plesol a chcel si ma tu nechať samu, takže si môžeš ísť pekne preč a pre mňa za mňa sem radšej pošli Serenu alebo Sama, ten je zlatý.“
„Ty by si ma vymenila za Sama?“ zatiahol pochybovačne a ksichtil sa na Liz, ktorá si založila ruky do kríža a zazerala naňho. „Teraz aj hej, vieš? Lebo keby som si nevšimla, že si si tú kartu založil alebo by si ju stihol vrátiť do kopy skôr, tak by si sa tváril ako keby len ja som bola tá zlá a ty si bol ten oklamaný a-“
On ale prevrátil očami a radšej jej na pery vtisol bozk.
„Myslíš si, že to takto vyžehlíš?“ zamrmlala bez toho, aby sa od neho odtrhla, Dean sa však zasmial. „Nikto nič nežehlí, sme si kvit, proročica,“ vysvetlil jej znova a pokračoval v bozkávaní.
„Nie sme...“
„Sme.“
„Nie, nie sme...“
„Sme.“
„Nie...“
„Už sklapni,“ zachechtal sa lovec a už jej proste nedovolil, aby niečo povedala – pritiahol si ju pevne k sebe a o chvíľu bola ona tá, ktorá mu zatlačila do pliec, takže si automaticky sadol na stoličku a okamžite ju stiahol na seba. Netrvalo dlho a Elizabeth mu už zašla prstami pod tričko, no zrazu sa odtiahla, prestala ho bozkávať a postavila sa, takže na ňu Dean zostal upierať zmätený pohľad. „A toto má byť...“ prehodil trochu zadychčane, „akože čo??“
Liz si prstami prečesala trochu strapaté vlasy, oprela sa o stôl a vzdychla si. „Veď sem môže hocikedy hocikto prísť...“
Dean znova prevrátil očami. „Ak zatiahnem závory zvnútra, tak sa sem asi sotva niekto dostane, nie?“
„No ale aj tak, priezor sa otvára zvonka...“
„Liz, prosím ťa, prestaň,“ vzdychol si lovec, postavil sa k nej a bez okolkov ju začal bozkávať tak, že keď ju za chvíľku posadil na stôl, vôbec neprotestovala. Sama mu vyzliekla košeľu a keď ju on dostal zo svetra, pritiahol si ju k sebe ešte viac a ona obopla jeho boky svojimi stehnami, začala pokúšať aj jeho rifle. No potom ho začala bozkávať pomalšie, jemnejšie a nie už tak vášnivo, až sa od neho na pár centimetrov odtiahla a takisto sa pustila jeho opasku. Dean však ale zostal zahrabnutý prstami v jej vlnitých blonďavých vlasoch a keď sa im pohľady stretli, v tom tichu bolo zrazu počuť, ako sa dážď vonku postupne menil na poriadny lejak.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa lovec potichu a akosi už zo zvyku – mal pocit, že pri nej fakt nič nejde jednoducho, a Liz sa čudovala, že ho v tom hluku dažďa vôbec počula.
„Ja... nechala som sa uniesť, Dean, toto nemôžeme...“ zašepkala, schmatla svoj biely svetrík a keď zoskočila zo stola, okamžite sa obliekla. On ale zostal dlaňami opretý o ten stôl a okrem iného sa veľmi snažil opäť neprevrátiť očami.
„Ty si si naozaj myslel, že sa s tebou vyspím tu? Keby sa sem niekto chcel dostať...“
Lovec si vzdychol. „Už som ti povedal, že keď sa zatvorí zvnútra, tak sa sem nik nedostane, Elizabeth.“
„No dobre, ale keby sa sem aj nedostali, došlo by im, čo sa tu asi deje, nie? A to je to isté...“ bránila sa a so skríženými rukami sa zahľadela na Deana, ktorý iba frustrovane mľaskol.
„Hm, ale aspoň vieš, ako mi bolo, keď si ma ráno namotal a potom ma nechal na ocot len kvôli škole... super pocit, čo?“
On po nej fľochol pohľadom a obliekol si svoju košeľu. „Po prvé – mala si skúšku a keby sme sa tu so Samom neboli objavili, išla by si tam, takže som ťa tam musel vziať; po druhé – mrzí ma, čo sa tam stalo a keby som vedel, tak ťa tam nenútim ísť a po tretie – láskavo ma neštvi.“
To bolo to posledné, čo jej povedal skôr ako prešiel dverami, zamkol zvonku závory a nechal ju v Bobbyho skrýši samu a ona len dúfala, že nesplní to, čím sa jej vyhrážal a za chvíľu sa znova vráti.
*****
Sam a Serena sa akurát rýchlym krokom presúvali pod lovcovou bundou od Impaly naspäť k Bobbyho domu, aby sa konečne vyhli dažďu a dievča sa nemohlo prestať smiať. „Ja nejako veľmi nečítam knihy, ale toto si prečítam určite,“ chichotala sa a zamávala mu jednou Chuckovou knihou pred nosom akurát keď sa dostali preč z dažďa, takže Sam z nich mohol stiahnuť svoju bundu a prevrátil očami. „Toto budem Deanovi ešte dlho vyčítať, nechápem, prečo tie knihy vôbec spomenul...“
„Náhodou, ja ho pochválim – som strašne zvedavá, čo znamená to „...a vytiahli žartíky z detstva, ktorými si kedysi strieľali z toho druhého...“ prečítala zozadu obálky a uškrnula sa.
„Radšej by som bol, keby si sa sústredila na to, aká je naša robota ťažká, keď sa nám do nej pletú nejakí Lovci duchov...“
„No to nie je až také zaujímavé,“ zaksichtila sa naňho. „Ale... tieto ilustrácie na obálke ma zabíjajú, fakt,“ dodala a znova vybuchla smiechom, na čo si Sam pomyslel, že Deana asi zabije.
„To nie je smiešne.“
„Ale je,“ smiala sa ďalej, „a ešte ako... ale ak by si chcel, tak ťa môžem nakresliť ja... len neviem, či to bude prístupné na nejakú obálku knihy.“
Sam sa len uškrnul a radšej ju pobozkal, nech zabudne na svoju poslednú vetu, no keď sa so žiariacimi očami odtiahla, spýtala sa s potmehúdskym pohľadom znova. „Tak?“
„Niektoré tvoje nápady by sa mali pokutovať,“ ozrejmil jej, ale ona nevyzerala nespokojne. „Pokiaľ budeš ten pokutujúci ty...“ Lovec neodolal tomu jej úsmevu a chcel ju pobozkať znova, no Serena zrazu zalapala po dychu a rukou sa zakvačila do Sama.
„Čo do...“vyhŕkol lovec preľaknuto a schmatol ju okolo pliec, aby ju udržal na nohách. „Snaž sa dýchať, dobre? Nádych, výdych, no tak... Lepšie?“
Serena mala zavreté oči a zhlboka dýchala, no o chvíľočku ich pomaly otvorila. „Lepšie, oveľa,“ povedala zvláštnym hlasom a s ešte zvláštnejším úškrnom. A potom sa jej oči zatiahli čiernou farbou.
Sam vyvalil oči. „Ruby! Okamžite z nej vypadni!“ zasyčal, no ona sa neprestala tak divne usmievať.
„Ale ale... tak my sa pár týždňov nevidíme a už ma vítaš takto nepríjemne?“
„No tak!“ zavrčal a hoci nachvíľu stisol jej ramená silnejšie, hneď mu došlo, že aj napriek tomu, že ju Ruby posadla, ubližuje Serene, takže ju rýchlo pustil.
„Vieš čo, toto dievča a ja sa síce veľmi nepodobáme, ale ak ťa dostala s týmto telom, myslím, že takto prežijem aj dlhší pobyt,“ zatrilkovala démonka hlasom, z ktorého sa Samovi div nezdvihol žalúdok.
„To nech ti ani nenapadne,“ zahučal do nej nevraživo, no ju to nevyviedlo z miery a začala si prameň vlasov obkrúcať okolo prsta. „Skľudni hormón, Sammy,“ zamrmlala, razom si prehryzla peru a v sekunde ho začala bozkávať. Vedela, že sa bude chvíľu vzpierať, pokým ho jej krv nepremôže pýtať si ešte viac. A tak sa aj stalo, Ruby ale pre zmenu poranila Serenino predlaktie a bez akéhokoľvek prerušenia ho priložila namiesto jej pier k jeho ústam a tá prekliata tekutina držala pri nej Sama dlhšie... no potom sa démonka naschvál pomaly odtiahla a vychutnávala si ten pocit nadvlády nad lovcom.
„Prišla som, aby som ti povedala dôležité novinky,“ začala pošepky tvárou len pár centimetrov od tej jeho a rukou mu prechádzala po líci. „Viem, že chránite jedného proroka.“
Sam prikývol. „A čo je tá novinka?“
„Môžeš to využiť.“
Ruby z neho stiahla ruku a on zaklipkal očami. „A to už ako?“
„No, vieš,“ uškrnula sa, lebo bola zvedavá na jeho reakciu, „ako by som ti to povedala... nepýtaj sa odkiaľ, ale viem, že nebo chystá veľký rituál s prorokmi s cieľom zničiť Lilith-“
„Ako to, že to všetko vieš? To znamená, že to vedia aj ostatní démoni? Lilith??“
„Ou, Sammy,“ prevrátila očami, „keď vieš, že si máš niečo všímať, tak si všimneš. Neviem ako ostatní démoni, ale myslím, že Lilith sa to skôr, či neskôr dozvie – bola by blbosť nahovárať si, že nie...“
Sam ihneď vyzeral oveľa znepokojenejšie ako doteraz. „Ale klídek,“ hodila rukou a on zdvihol jedno obočie, „preto som tu. Určite ti došlo, že proroci sú strašne silní, keď môžu premôcť prvého stvoreného démona... presnejšie krv čo v nich koluje je taká silná.“
Následne sa na lovca pozerala tak, akoby čakala kedy zistí, že jedna a jedna je dva a on na seba nenechal dlho čakať. „To nemyslíš vážne! V žiadnom prípade si nevezmem krv od Liz!“
„Och, chápem prvotné znechutenie, na moju krv nič nemá...“ zasmiala sa Ruby naschvál, no Sam ju hneď zrušil.
„Dobre vieš, že tvoju krv si beriem len kvôli tomu, aby som mohol poraziť Lilith! Nech by si ako chcela, nevyžívam sa v tom – budem naozaj rád, keď s tým bude môcť skončiť úplne...“
„Sam, ale práve o to tu ide,“ vysvetľovala mu a snažila sa voliť tón hlasu, ktorý ho nenaštve. „Krv prorokov je silnejšia... moja krv je len slabý odvar a ty dobre vieš, čo s tebou robí už len tá... predstav si, že by si sa cítil niekoľkonásobne silnejší... či už nechceš poraziť Lilith?“
Lovec na ňu vrhol vyčítavý pohľad. „Dobre vieš, že ju chcem poraziť. Ale nie je šanca, aby toto Dean pochopil... a ak by som aj Liz presvedčil, že je to na dobrú vec, on na to nepristúpi, nedovolí si spustiť z nej oči nieto ešte, aby dovolil takéto niečo...“
Ruby prevrátila očami bez toho, aby to zaregistroval. „Sam, ja ti do toho nechcem hovoriť, koniec koncov je to na tebe... ale ak porazíš Lilith a zastavíš apokalypsu, myslím, že Deanovi potom bude úplne jedno, že to dievča stratilo trochu krvi...“
Sam ešte chvíľu úporne premýšľal a vyzeral dosť vynervovane, no nakoniec sa na ňu sústredene pozrel. „Budem potrebovať tvoju pomoc.“
*****
Lovec vošiel vchodovými dverami naspäť do Bobbyho domu v tesnom závese so Serenou, v ktorej tele stále kempovala Ruby. Bez slova sa zhodli na tom, že keby teraz démonka opustila blondínkine telo, bolo by to viac na škodu, čo znamenalo, že Samova známosť mala na tvári výraz, ktorý sa vôbec nepodobal jej obvyklému, ale momentálne to očividne nikomu nevadilo. Plán bol taký, že kým sa bude mladší lovec rozprávať s Elizabeth o jej potencionálnom darovaní vlastnej krvi pre, v konečnom dôsledku, dobrú vec, Ruby/Serena zatiaľ zabaví Deana, aby z toho nebola ďalšia katastrofa.
Sam sa tak strašne sústredil na to, aby všetko, čo chcel Liz povedať, podal tak, nech si nemyslí, že je nejaký vampírsky šialenec a, podľa možnosti, aby sa o tom nezmenila Deanovi, že si ani nevšímal, či posadnutá Serena stále kráča za ním alebo nie. Chyba.
Schádzal dolu schodmi, potom chodbou k Bobbyho skrýši a hlava mu šla doslova vybuchnúť, bili sa v ňom všetky myšlienky pre a proti tomu, čo chcel urobiť, až nakoniec vošiel dnu. A aj keď miestnosť prebehol očami viackrát, zistil, že je tam úplne sám, čo mu síce prišlo divné... ale nie až tak, ako to, že sa za ním zrazu dvere zatresli.
„Hej! Hej! Čo to má znamenať?!“ zhrozil sa hneď a pribehol k dverám, no nech robil, čo chcel, dostať von sa nemohol. „Okamžite ma odtiaľto pustite!“
Vtedy sa však priezor na dverách otvoril a zjavili sa v ňom Deanove sklamané oči.

WTF !!! to čo za koniec? si ako predstavujes okamžite dalsie pokacko !!!
ok tak predychavam takže v prvom rade nezabudla som to si pis som vyckavala
a po druhe táto časť bola awesome!!! poker bol jaj hned by som bola prisediaca a sledovala lovcov ako prehrávajú go girls go
za tretie príde ti účet za sanitku pretože ten koniec som naozaj ako zostala čučať na obrazovku! ako to že Dean uväznil Sama? to ako prečo? a čo sa stalo so Serenou? a Liz? chcem okamžité vysvetlenia!!
ale musím skloniť obrovský klobúk pretože táto časť je úžasna a neviem aka všelijaka super amazing ale ved to poznaš
takže ja čakááám

Dzajni: ten svlíkací pokr - nádherně popsané, jako kdybych to hrála s nimi.
No to bude ještě zajímavé, co se to tam na konci stalo. Tak prosím pokráčko.

kočky, ďakujem za komentáre

som rada, že sa vám ten poker páčil, chalani baby podcenili
no a čo sa stalo so Serenou, Liz a hlavne prečo Dean uväznil Sama? domyslite si alebo počkajte na pokračovanie

tak zatiaľ

takže, som tu s novým pokráčkom, kto chce, vrhnite sa naň!
*********
„Videl som ťa,“ precedil znechutene, „tam vonku. So Serenou... ou, prepáč, s tvojou krvnou bankou Ruby.“
„Dean, no tak, nechápeš, že...“
„Nie, nechápem. Očividne som taký hlúpy, že nedokážem pochopiť tomu, ako sa môžeš živiť démonskou krvou. Nechápem, ako môžeš dovoliť, aby tá tvoja štetka posadla nevinné dievča a piť dokonca ešte aj jej krv...“
„Dean, nechaj ma, aby som ti to vysvetlil...“
„Tu nie je čo vysvetľovať, budeš tu dokým ti ten humus zo žíl nevyprchá. Nemienim ťa nechať sa premeniť na nejakú príšeru. Zabijem Ruby a ty budeš znova v pohode,“ vrčal jeho starší brat nahnevane, no Sam nevyzeral o nič pokojnejšie. Tresol päsťou po dverách.
„Dean! Myslíš, že to robím, lebo ma to baví?! Čo si ty urobil, aby si zastavil apokalypsu?“ skríkol naňho vytočene, „ja Rubyinou krvou silniem, dokážem Lilith poraziť!“
Lovec na druhej strane chvíľu nehovoril nič, hrýzol si do jazyka, aby mu neodvrkol niečo strašne sprosté. „Silnieš? Naozaj? Pozri sa na seba. Pozri sa na to, aký si v poslednej dobe vyšinutý. Pripadáš si silnejší? Mne prídeš skôr úbohý.“
„Dean, pusti ma odtiaľto a môžeme sa porozprávať...“
„Porozprávať? A načo? Aby si mi klamal? Znova a znova?!“
„Dean!“ zrúkol Sam, „ty si taký pokrytec!“
Na druhej strane dverí bolo chvíľku ticho, potom prehovoril nešťastný hlas. „Aj keď si myslíš presný opak, toto je pre tvoje dobro.“ Potom zatresol priezor a radšej hneď odišiel. Nezniesol by byť tu čo len o sekundu dlhšie – krik jeho mladšieho brata, aby ho odtiaľ pustil von sa aj tak ozýval celým domom.
Hneď ako vyšiel na prízemie, začul ďalší krik, čo bol skôr ženský škrekot – ani si nedokázal predstaviť, že Serenu bude niekedy počuť takto vyvádzať. Stála v Diabolskej pasci, s Ruby v tele načisto vynervovaná a Dean ďakoval Bohu, že sa Bobbymu, ktorý stál pár metrov od nej, podarilo dostať ju tam bez toho, aby mu ublížila.
„Zdravím, štetka,“ uškrnul sa okamžite neveselo a užíval si ako zúrivo sa naňho pozrela.
„Si na seba hrdý, čo?“ zavrčala a bolo vidno, že sa snaží upokojiť, no veľmi sa jej to nedarilo.
„Vieš, ešte ani nie, ale aj to príde,“ usmial sa protivne, no vtedy sa miestnosťou ozval hlas, ktorý tu teda fakt neplánoval počuť. „Ty jedna odporná mrcha,“ zasyčala Elizabeth pár metrov za ním a on sa naštvane otočil. „Liz, čo nechápeš na „zostaň tu, pokým po teba neprídem“?!“
„Ou, takže toto je naša najmladšia proročica, áno?“ zašvitorila Ruby Sereninym hlasom a upriamila na ňu pohľad, čo si Dean okamžite všimol a hneď sa postavil medzi ne. „Neopováž sa na ňu ani pozrieť,“ zavrčal okamžite, lebo si bol istý, že Ruby vie uhranúť ľudí hoci aj pohľadom, „a ty Liz sa ihneď vráť naspäť.“
„Nie.“
„Elizabeth... prosím ťa.“
Ona však nevyzerala, že sa chystá poslúchnuť ho. „Zabiť ju nemôžeš, je v Sereninom tele. Tak ju môžem vymiesť-“
„Ty nebudeš robiť nič, Bobby, prosím ťa, odveď ju-“
„Ja nikam nejdem,“ zahundrala nespokojne Elizabeth a zvýraznila každé jedno slovo, keď sa k nej Bobby pohol a prešla bližšie k Diabolskej pasci. „Je to moja sesternica, nedovolím, aby ju zneužívala nejaká odporná démonka.“
Dean ju pár sekúnd pozoroval a potom prikývol. „Okej, chápem. Len k nej nechoď príliš blíz-“
Lovec ju ani nestihol varovať a ona už v rýchlosti začala hovoriť exorcizmus – vtedy ale miestnosť preťal vzdialený Samov krik... príliš zúfalý. Všetci sa automaticky otočili za jeho hlasom, Bobby sa dokonca pohol smerom za ním, ale Dean ho zastavil.
„Takto mu nepomôžeš.“
On však pokrútil hlavou. „Dean, bojím sa, že ho zabíjame...“
„Musíme počkať, kým to z neho všetko vyprchá, ne-“ nestihol však dohovoriť, pretože spoza Elizabeth sa ozval praskot a keď všetci vzhliadli za zvukom, videli, že Diablova pasca, v ktorej Ruby stála sa nejakým zázrakom (alebo skôr jej démonickou silou) porušila. Tá sa na sekundu ešte zdržala, aby sa na nich víťazoslávne uškrnula, no nestačili ani mihnúť okom a už sa s uši trhajúcim krikom vydrala zo Sereninho tela, ktoré ochabnuto padalo na zem. Dopadnúť však nestihla, Dean pohotovo pribehol k nej a vzal ju do náručia a o chvíľku ju už opatrne uložil na gauč.
„Dean?“ začul ako sa ho Liz pýta hlasom trošku vyšším ako bol u nej zvyknutý, „pre-prečo je tak hrozne bledá?“
Proročica k nim pomaly prešla a Bobby jej odpovedal za mladšieho lovca. „To je normálne, démon v ľudskom tele nemá čo robiť, takže na to reaguje ako na chrípku alebo podobne, chápeš...“
„A je normálne aj to, že sa ešte nepreberá??“
„Liz, nemusíš sa báť, naozaj,“ upokojoval ju aj Dean, „ľudia sú po tom skoro vždy bezvedomí. Niektorí kratšie, iní dlhšie, ale vždy sa preberú pokiaľ sa im nestal nejaký úraz, kým boli posadnutí-“ Elizabethin ochranca si uvedomil, že jej povedal viac než bolo potrebné, čo mu potvrdil aj ten jej vydesený pohľad. „Ale Sam by nedovolil, aby sa jej niečo stalo, má tvoju sesternicu rád,“ snažil sa to hneď zahovoriť a hlavne zahnať spomienku na svojho brata, ktorého videl sať krv zo Sereninej ruky.
„Fakt?!“ začala Liz trochu naštvane, „tak prečo potom dovolil, aby ju tá démonka vôbec posadla? Prečo má krvavú peru a aj predlaktie? Prečo si Sama zatvoril tam dolu a teraz o dušu vykrikuje??“
Dean prešiel pohľadom z Liz na Serenu a radšej nechcel odpovedať. „Serena dýcha, nemá vážne zranenia, o chvíľu sa preberie. Nemusíš sa báť.“
*****
Prešlo niekoľko ďalších dlhých minút– Sam kričal tak, že už chripel a Dean mal pocit, že to už ani on sám nevydrží, akoby mu zakaždým, čo jeho mladší brat vykríkne, niekto lámal srdce ešte na menšie a menšie kúsky, ale vedel, že aj keby Sammy stíchol, stále by počul ten jeho žalostný hlas. Nepomáhalo mu ani to, že jeho pročica ide vyskočiť z kože, lebo Serena sa ešte stále neprebrala. Snažil sa nejako odviesť jej pozornosť, aby nekukala každých tridsať sekúnd na hodiny, no ani to sa mu nedarilo a Liz očividne nemienila urobiť ani pohyb bez toho, aby ju nemala na očiach, nervozita sršiaca z nej už pomaly rozčuľovala aj Deana – dokonca aj Bobby to vydržal len chvíľu a potom radšej odišiel do inej miestnosti.
„Elizabeth, prosím ťa, prestaň,“ zahundral jej ochranca z kresla, keď sa v kuse prechádzala sem a tam popri Serene stále ležiacej na gauči, „tým, že tu vystepuješ priekopu jej nepomôžeš.“
Ona sa ale nezastavila, iba naňho škaredo zazrela. „Nechaj ma na pokoji.“
Lovec si vzdychol. „Zlatko, vážne, mala by si...“
„Vážne nechcem nič počuť, sama viem, čo mám urobiť. Čakám len na to, kedy sa preberie a odchádzam.“
Dean sa zatváril, ako keby zle počul. „A na to si ako prišla??“
Liz sa konečne zastavila. „Myslíš, že po tomto všetkom tu mienim zostať?! To si vyhoď z hlavy.“
„A kam chceš ísť?“ spýtal sa pokojne a vôbec to neodzrkadľovalo jeho momentálne rozpoloženie.
Proročica zdvihla obočie. „A tebe to je na čo?“
„Mám ťa na starosti-“
Lizine oči sa zúžili. „Mňa nemá na starosti nik, som dospelá.“
„Vieš, že som to tak nemyslel,“ otrávene zamľaskal, „som tvoj ochranca, nechcem, aby sa ti niečo stalo.“
Ona však len prevrátila očami.
„No tak počkať,“ zavrčal lovec, „si si vedomá toho, že keď sama vytiahneš päty z toho domu do piatich minút je po tebe, však?“
„Prosím ťa, čo zveličuješ,“ odfrkla a letmo pozrela na Serenu, ktorá si stále pokojne ležala.
„Zveličujem? Elizabeth, tebe šibe však?!“
„Mne šibe? Mne??“ vyhŕkla naštvane. „Tebe možno pripadá normálne, keď niekto koho máš rád je len tak v bezvedomí, lebo ho posadol démon, ale mne nie! Ja mám normálny život, bez žiadnych démonov, čo mi chcú ublížiť, bez nejakých čudných anjelov v baloňákoch, bez pentagramov a svätenej vody na každom kroku, rozumieš? Nemám záujem o tento horor!“
„Ja ti rozumiem-“
„No tak to teda pochybujem-“
Dean sa teraz na ňu pozrel pohľadom, ktorý sa dal jednoznačne vyhodnotiť ako jeden z tých nie veľmi prívetivých, ale po chvíľke pokračoval normálnym hlasom. „A čo ten rituál? Vôbec ťa netrápi, že ak nebudú všetci proroci pokope, Lilith za chvíľu zlomí aj poslednú pečať, oslobodí Lucifera a my všetci môžeme ísť akurát tak dočerta?“
„Je mi to úplne jedno! Nemienim byť žiadny prorok v nejakej sprostej apokalypse! Nech si to rieši ten, čo to začal!“ zahundrala vytočene. „Nechápeš tomu? Serena je jediná rodina, ktorú mám a len kvôli tomu, že od nej nie som na kilometre ďaleko jej ubližujú-“
„Zdrhneš a tí, čo ťa budú chcieť nájsť ju umučia na smrť len kvôli tomu, aby sa k tebe dostali. To chceš?“ spýtal sa jej pokojným, priam vševedúcim hlasom a ona naňho chvíľu len bez slova smutne hľadela. Potom od neho radšej odvrátila pohľad na Serenu. „Prečo sa stále nepreberá?“
„No,“ začal Dean opatrne, keďže Liz už naňho nevrčala, „Ruby je asi silnejší démon, než som si myslel, takže Serenu vykoľajila viac... ale naozaj, neboj sa o ňu, isto sa za chvíľu preberie, neklamal by som ti.“
Liz na svoju sesternicu ešte stále hľadela. „Je mi jedno, ako chcú ublížiť mne,“ zašepkala, „len nech neublížia jej...“ Neplakala, dokonca ani neslzila, no na to, ako bola zhrozená sa Deanovi dívalo oveľa horšie.
„Ona bude v poriadku a ty tiež. Máš mňa.“ Pohladkal ju po hlave, vtisol jej do vlasov bozk a potom jej rukou upokojujúco prešiel po chrbte.
„Ďakujem,“ usmiala sa jemne a teraz už pozerala naňho. Nechápala, prečo tomuto človeku tak verí, nepoznala ho skoro ani deň, ale len čo sa naňho pozrela vedela, že aj keď to bude isto ťažké a nie vždy to pôjde podľa plánov, on urobí všetko, aby to bolo nakoniec v poriadku. Ako jeho ruka schádzala z jej chrbta dolu, zľahka sa dotkla tej jej ruky, čo Liz využila a jemne si s ním preplietla prsty. To mu stačilo na to, aby vedel, že sa vzdala myšlienky zdrhnúť od Sereny aj od neho, ani nepotreboval, aby mu to hovorila nahlas.
„Úchvatné. Prvé čo vidím je telenovela naživo,“ zašomral ženský hlas z gauča trochu zachrípnuto. Serena sa prebrala.
*****

Prešlo pár minút zatiaľ čo im Serena povedala to málo, čo si s posadnutia pamätala – našťastie to boli celkom cenné útržky Samovho rozhovoru s Ruby -, že Ruby vie o rituáli s prorokmi; že vie, kto toho najmladšieho proroka chráni; a hlavne, že mu navrhovala vypiť Elizabethinu krv.
„Ale... nechápem, prečo mám rozťatú peru a porezanú ruku... myslíte, že to... že to urobil Sam?“ spýtala sa ešte stále trošku oťapene a Liz sa pozrela na Deana, no ten sa už nemal na koho, keďže Bobby šiel Serene pripraviť čaj a radšej sa otočil chrbtom. Mladší lovec si vzdychol a vedel, že teraz im na to niečo povedať musí, takže si vybral istú časť a pripravoval si príhovor s tým najmenej odsudzujúcejším spôsobom. Vzal si stoličku, aby bol na ich rovine, keďže obe sedeli na gauči a ešte posledný krát sa pozrel na Bobbyho – ktorý Serene pripravil čaj a očividne mal niečo súrne vybaviť na poschodí -, či mu v tomto nejako nepomôže, ale on sám vedel, že keby bol na jeho mieste urobí to isté a radšej sa zdržuje od tohto rozhovoru čo najďalej.
„Som si istý, že Sam ti neublížil, podľa mňa to urobila Ruby.“
„Ale prečo?“ nechápala Serena a Liz sa chmúrila.
Dean nachvíľu sklopil zrak, no potom sa na ne znovu pozrel. „No, Sam má taký problém. Keď som bol v pekle, zavesila sa naňho táto démonka Ruby. Síce ju poznal aj pred tým, no mám taký pocit, že keďže som zomrel a on zostal sám, zostal aj zraniteľnejší a tak ten jej plán šiel oveľa ľahšie... Jediné, čo chcel, bolo pomstiť sa Lilith – je to dlhá história, ale v skratke – ona môže za to, že aj keď som sa snažil predísť tomu, aby som šiel do pekla, v poslednej hodine si ma podstate našla a nemal som šancu... momentálne je niečo ako pani Pekla, takže...“ nachvíľu sa odmlčal, aby si ujasnil, čo im vlastne povedať chce a čo nie, takže nevidel, aké zhrozené pohľady si baby vymenili a potom pokračoval. „Ruby vedela, že jediné, čo Sama drží nad vodou je myšlienka na pomstu a využila to. Nabulikala mu do hlavy to, že Lilith môže premôcť len ak bude piť démonskú krv a hoci som sa mu už párkrát snažil vyhovoriť tento spôsob, on je presvedčený o tom, že toto je jediná šanca ako uchrániť čo najviac nevinných ľudí a urobiť to čo najrýchlejšie. Lenže tá su-... Ruby,“ opravil sa skôr, ako začal používať slovník, ktorý momentálne použiť nechcel, „ho tou svojou krvou začala manipulovať, myslím, že to od začiatku robila cielene. Čo znamená, že teraz je tak trochu do tej krvi závislý a preto ti tá démonka poranila peru aj predlaktie. Vedela, že Sama to premôže a potom sa mu snažila nakecať to, aby chcel krv aj od Liz ako od proroka...“
„Škoda, že si nepamätám, či na to povedal áno alebo nie,“ zatiahla Serena zmätene, no proročica začala s niečím iným. „Takže Sam je momentálne závislý na démonskej krvi a teraz je tam dolu na odvykačke, dobre som to pochopila?“
Dean prikývol. „Nemienim nechať svojho brata stať sa nejakým netvorom. Takže teraz čakám, kým to z neho vyprchne a zatiaľ by som chcel zabiť Ruby... lenže to asi nebude také jednoduché, keď zdrhla nevedno kam a pochybujem, že by sa len tak vrátila, keď vie, že Sam je zavretý-“
Nestihol však dopovedať vetu, pretože z dverí sa zrazu ozval povedomý chrapľavý hlas. „Nie, Sam už nie je zavretý,“ precedil Deanov mladší brat výsostne nasrato – s ústami celými od krvi, s Rubyným nožom pod Bobbyho krkom a spoza neho sa vynorila tá najneočakávanejšia postavička – Lizin expriateľ David.

jeeeeeeeeej:) to bolo jake dziveee ocakavam daco funny a dake action teraz :D:D pfuuuuu

wow wow a wow, úžasné pokračovanie konečne som sa dostala k tejto tvojej poviedke a nelutujem Dúfam, že pokračovanie bude čoskoro ... moja poklona

WTf? to ako co malo byť? ten koniec? hmm? hádam nič čo by ma vytočilo
super pokračko ten rozhovor medzi bratmi no koniec užasné nemohla som to Samove "ty si taký pokrytec!" jaj fuuu super sa teším na dalsie pokracko

Deanovi nebylo moc veselo, s těžkým srdcem tam Sama nechal zavřeného, ale asi to muselo být. A Sam s pusou od krve, mám z toho špatný pocit, jak to bude pokračovat.

Ettie: funny ani nie, skôr ekšn
Satu: jéj, som rada, že sa ti poviedka aj toto pokračovanie páčia, dúfam, že sa ti budú páčiť aj naďalej
lenkka: no tak na ten rozhovor som sa inšpirovala od Kripkeho (ktorý rocks ), takže sa nečudujem, že sa ti páčil
janča: máš dobrý pocit z pokračovania

pokráčko sa už píše, ale zatiaľ toho nie je veľa, ale budem sa snažiť
ďakujem za komentáre, baby

nové pokráčko sa vám nesie, dúfam, že sa vám bude páčiť
*********
V sekunde boli ostatní traja na nohách a s vytreštenými očami pozerali na výjav pred nimi – nik z nich nechápal ako Sam mohol urobiť niečo také ako ohrozovať Bobbyho nožom. Liz však upriamila pozornosť na Davida – nech sa nad tým v tej rýchlosti zamyslela z akéhokoľvek uhla, jej ex bol ten posledný človek, ktorého by tu čakala. Videla ten jeho nadradený, priam víťazoslávny pohľad a len preglgla. Nech tu robí čo chce, určite do toho nejako zapadá aj ona sama a vôbec z toho nebola nadšená – a ani z toho, že sa k nej zrazu pohol.
„Stoj,“ zahundral Sam hrozivým hlasom úplne nesamovsky a on naňho uprel naštvaný pohľad. „Tá čiernovlasá pipka povedala, že ak ťa pustím, môžem si odtiaľto vziať Lizzie, tak čo-“
„Tak to rovno vypadni, ona nejde nikam,“ zahrmel Dean, no to Davida očividne nemienilo zastaviť, takže proročica sa okamžite ocitla v Deanovom zákryte. Lenže sám David nečakal, že Sam očividne kašle na jeho plány a šmahom ruky prilepil Lizinho ex na najbližšiu stenu skôr, než sa stihol dostať bližšie k nej. „Povedal som „stoj“,“ zašomral Sam smerom k Davidovi, ktorý naňho zostal vypliešťať oči.
„Sammy, pusti Bobbyho, snáď mu nechceš ublížiť,“ zatiahol Dean snažiac sa z tejto situácie nejako vykľučkovať, no ten sa naňho pozrel načisto zhnusene. „Pre teba nie som žiadny „Sammy“,“ zavrčal, ale Bobbyho pustil a ten sa od neho rýchlo pratal preč.
„Sam, prečo si celý od krvi?“ skoro zašepkala Serena, ale videla, že aj napriek tomu ju počul. No ten nevyzeral na to, že jej chce odpovedať alebo sa s ňou o niečom baviť, pohľad mal sústredený na Liz, ktorá ponad Deanovo plece pozorovala celé dianie.
„Elizabeth, potrebujem sa s tebou porozprávať.“
Jeho starší brat ju však stiahol za seba až tak, že videla už len jeho chrbát. „Sam, ani za nič. Vieme, čo chceš urobiť,“ zahučal Dean naštvane, no on na to nereagoval.
„Liz, nechcem ti ublížiť, naozaj-“
„Fakt? A prečo potom chceš moju krv?“ spýtala sa neveriacky, keď sa naňho znova spoza Deana pozrela.
„Nie je to tak, ako to vyznie, vážne,“ vzdychol si najmladší lovec, no pohľad mal stále odlišný od toho zvyčajného – bol čudne drsný, krutý, nahnevaný. A teraz sa rozhodol pohnúť bližšie k nej.
„Zostaň tam, kde si, lebo za seba neručím,“ zavrčal jeho brat, no on sa neveselo zasmial. „Nebuď smiešny,“ zahundral s úškrnom a jemným pohybom ruky Deana odtiahlo od Liz a prilepilo ho na vedľajšiu stenu.
„Čo to robíš, chlapče? Šibe ti?!“ zrúkol Bobby, ktorý rýchlo prešiel pred dievčatá, ale Sam ho bez slova nacapil na náprotivnú stenu.
„Dočerta, Sam, neopováž sa jej ani dotknúť!“ precedil Dean, keď sa jeho brat priblížil k Liz a ona okamžite začala ustupovať.
„Sam, no tak, toto nie si ty,“ snažila sa odviesť jeho pozornosť Serena na seba a ako posledná sa postavila pred svoju sesternicu, no on stále pohľadom hypnotizoval Elizabeth, ktorá ani netušila, čo, dopekla, má robiť. Staršia blondína však tiež dlho nevydržala ako ochranka proročice – ona však ale mala mäkké pristátie na gauči, no tak ako aj ostatní sa nemohla ani pohnúť. Teraz už Liz a Sama nedelilo nič, ona od neho pomaličky odstupovala a on pokojne prechádzal k nej. Letmo sa nervózne pozrela na Deana, ktorý vedel, čo sa stane, ak sa jeho brat dotkne Elizabeth ak bude mať proročica vidinu, takže vedel, čo má robiť. „Sam, no tak, nechaj ju na pokoji,“ zahučal doňho, aby upriamil jeho pozornosť na seba a naštval ho tak, aby mu jednu priťal. „To ťa tá tvoja démonská štetka natoľko zblbla, že sa chceš stať upírom?“ Vrčal a videl, že Sam zastal.
„Ja nie som žiadny upír,“ zasyčal cez zuby jeho mladší brat, no vtedy sa ozval David, ktorý sa na to všetko doteraz len v nemom úžase pozeral.
„Jasné, že si upír – kto iný pije krv? Myslel som si, že ty a tá tvoja kočka ste nejakej sekty alebo čo, keď ma donútila doniesť ti tú fľašu plnú krvi-“
„Čuš,“ zahundral Sam priam vražedne a keď sa naňho pozrel, už to nebol ľudský pohľad – oči sa mu zahalili čiernou farbou a David okamžite stíchol.
„Ahá, takže ty si už tú krv nechávaš posielať donáškou? Fakt vynaliezavé, braček,“ zavrčal vyrývačne Dean, takže sa jeho mladší brat pozrel už aj naňho.
„Pozri, čo s tebou tá klamárska kurva urobila,“ hučal vytočene, „ešte stále nechápeš, že ťa celý čas len ojebáva?!“ Dean očividne upustil od slušného slovníka, no nevyzeralo to tak, že by to niekoho zaujímalo.
„Ty nemáš poňatia-“
„O čom? O tom ako niekto dokáže veriť viac nejakej démonke ako svojej rodine?!“
Sam namosúrene zafučal a pery mu od hnevu krivilo. „Čo si ty urobil, aby si zastavil apokalypsu, Dean?“ vyštekol naňho Sam už s normálnymi očami. „Jediné, čo si zatiaľ dokázal je celú ju začať, ty chudák! A mne tu ty budeš vykrikovať, že sa snažím nejako to vyriešiť?!“
Dean sa snažil nevnímať to, čo Sam hovorí, len premýšľal, ako ho ešte viac naštvať a vyprovokovať. „Takže takto ospravedlňuješ to, že preťahuješ tú démonskú suku a popri tom nezabúdaš na pitný režim?!“
Starší lovec kútikom oka skontroloval Liz, lebo chcel vedieť, či náhodou už nemá vidinu, no aj keď sa jej ešte nič nedialo, stačil im pohľad na to, aby sa bez slova dohodli na pláne. „Správaš sa ako úbohý skrachovanec, Sam, a ty to vieš, konečne sa zobuď z tej tvojej utkvelej predstavy, že to, čo robíš, je správne!“ Tá tvoja štetka si z teba urobila svojho malého upírskeho poskoka, ty debil!“
Viac však nepovedal, pretože vychytal od svojho mladšieho brata riadnu do zubov. On sa však len škeril, lebo videl, že Sam si nevšimol, že Liz sa potichučky a pomaličky vytratila z miestnosti. „Ty mi nemáš čo vyčítať, braček,“ hovoril namosúrene, „ja aspoň niečo robím, netrávim čas len usmokleným fňukaním – “
Vtedy sa mu však oči zúžili a keď zrazu odtrhol pohľad od Deana, v rýchlosti sa poobzeral. A konečne mu to došlo. Okamžite sa rozbehol a nechal znehybnených za sebou, ale keď vyšiel na chodbu, zastal. Vedel, že Liz nie je taká blbá, aby sa bez „ochranky“ rozbehla len tak von a uškrnul sa. Presne vedel, kam zdrhla a netrvalo mu dlho a dobehol na chodbu pred Bobbyho skrýšou. „Liz, nemusíš predo mnou utekať, ani sa ma báť,“ začal, keď videl, že začula jeho kroky, lebo stuhla na mieste. Ale len na sekundu – v momente sa už rozbehla k dverám skrýše. „Ale no tak,“ zahundral si sám pre seba a skôr, než sa vôbec stihla dostať bližšie k úkrytu ju pricapil na stenu. „Elizabeth,, nerob to ťažším, než to je...“ začal, keď prechádzal k nej a ona vedela, že mu nemá ako ujsť.
„Čo sa to s tebou stalo?“ zašepkala, keď sa jej pozrel z blízka do očí a ona tam už vôbec nevidela Sama, ktorého jej sesternica predstavila. On však iba pohol vo vzduchu prstami, takže na ňu jeho sila prestala pôsobiť, ale hneď ju za ramená schmatol on sám. Nevšimol si ale, že Elizabeth ubolene zatvorila oči a jednou rukou sa chytila za krvácajúci nos. „Čo, dopekla,“ zavyl od bolesti, keď ju automaticky pustil a pozrel sa na svoje spálené ruky. Zabudol na to, čo mu o nej hovoril Dean, zabudol na to, že ak má víziu – čo očividne mala -, popáli hocikoho okrem jeho brata. Skôr než však stihol niečo urobiť, Liz bola tá, ktorá využila situáciu, že sa Sam viac sústreďuje na svoje boľavé ruky a keďže vedela, že do skrýše sa cez neho nedostane, tak radšej utekala naspäť na miesto, ktoré videla vo svojej vidine.
A presne tak, ako v jej vízii sa Dean práve zahnal na Davida a úspešne mu vrátil buchnát do nosa kvôli ktorému mu z nosa tiekla krv – tak ako aj jej pred chvíľkou. Vtedy sa už ale Dean rozbehol k nej, lenže jeho pohľad upútalo niečo za ňou.
„Bež,“ povedal jej pošepky a posunul ju k dverám, ku ktorým rýchlo pribehol aj Bobby a viedol ju von. Ledva však stihli odbehnúť od domu zo desať metrov, z dverí sa vyrútil Sam a bežal za nimi. Bobby si ho ani nestihol všimnúť - to že je pri nich tak blízko zistil až keď ho veľkou silou odhodilo od Elizabeth. Na tú, aj keď utekala ďalej k autám, hoci vedela, že nemá šancu, Sam hodil svoju bundu, aby ho znova nepopálila a odviedol ju do Sereninho auta, od ktorého mal kľúče ešte stále vo vrecku odvtedy, čo šoféroval sem.
A či Liz chcela alebo nie, o chvíľu sa s ňou Sam rútil vysokou rýchlosťou ďaleko od starého vrakoviska; preč od užasnutého Bobbyho, ktorý neveril, že to, čo sa v posledných minútach stalo je naozaj pravda, preč od Sereny, ktorá sa naježene hádala s Davidom hneď ako zistili, že aj keď vybehli von pár sekúnd po Samovi, nestihli mu prekaziť Lizin únos, preč od Deana, ktorý po tom, ako ho jeho brat surovo prevalcoval, keď mu nechcel dovoliť dobehnúť Elizabeth, zostal ležať v bezvedomí v ruinách Bobbyho knižnice.

skvelé pokračovanie .... len sa snažím prijsť na to čo chce Sam s Liz ... len tak dalej

oooo dakujem za donašku
veľmi dobre veľmi dobé pokračko. Sam ako badguy no koniec a ten David tam ts ako ho Sam hodil o stenu som nemohla
Dean snažiaci sa zachrániť Liz to je skvelé. Ale páči sa mi, že ( ja neviem či to vidím len ja alebo to chcem vidieť ) ale ako Sam hodil Serenu na gauč ako keby ani v podvedomí jej nechcel ubližiť
pokračko bolo super už nech je dalsie

Satu: Ruby huckala Sama, aby si vzal krv od Liz, aby bol silnejší, čo myslíš, čo od nej chce?
lenkka: evil!Sam sa ti ľúbi, čo? môžem povedať, že ešte chvíľu evil bude a to, že Serenu hodil na gauč - pochopila si to presne tak, ako to bolo myslené
akurát idem prepisovať ďalšie pokráčko ďakujem krásne za vaše komentáre

nové pokráčko, nech sa vám páči
*********
„Sam, kam to ideme?“ vyštekla Liz rázne – nemienila mu zavesiť na nos, ako sa bojí. On však neodpovedal, iba sa snažil popri šoférovaní zotrieť nejakými servítkami, ktoré v tom aute našiel, zo seba všetku tú krv, čo na ňom zostala po tom, preňho, spásonosnom doručenom drinku.
„Vieš, že to, čo robíš, nie je správne, však?“ spýtala sa ho vyčítavo a letmo sa pozrela na popáleniny na jeho rukách, ktoré kvôli nej mal a trochu ju to zamrzelo. Ale len trochu.
Odkiaľsi vytiahol svoj mobil, vytočil číslo a keď sa po chvíli ozval nejaký hlas, prerušil ho. „Sioux City, vieš, kde tam budem. A mám nejaké popáleniny na rukách,“ ozrejmil tomu na druhej strane linky a kútikom oka sa naschvál pozrel na Liz, ktorá mala v tvári výraz typu ‚môžeš byť rád, že si nedopadol horšie’. „Dúfam, že s tým budeš vedieť niečo urobiť,“ doplnil naštvane, keďže pri šoférovaní sa mu takými doráňanými dlaňami zle držal volant. Potom chvíľu počúval a keď zložil, snažil sa nevšímať si, ako naňho Elizabeth zazerá. To mu však dlho nevydržalo.
„Mohla by si na mňa prestať civieť?!“
Ona len zdvihla jedno obočie. „Nie.“
Kvôli tomu sa na ňu pozrel dosť nepríjemne, takže aspoň trochu poľavila, ale neodpustila si poznámku. „Došlo ti vôbec, čo si urobil? Zaútočil si na vlastnú rodinu, Sam!“
„Len za to, že si sa stala ďalšou v poradí, ktorú môj brat pretiahol mi ešte nie si taká blízka, aby si mi mohla kázať,“ odvetil jej protivne, kvôli čomu naňho hnusne zazrela. Tento raz sa však skôr než niečo povedala rozohnala rukou a vlepila mu riadny pohlavok.
„Keď už chceš na mne prejaviť svoje upírstvo, aspoň sa ku mne správaj slušne.“
Lovec na to len jemne zdvihol obočie a na malú chvíľu bola v aute úplné ticho. Potom však znova prehovoril. „Liz, prepáč... ja... som kretén, lebo na mňa pôsobí tá Rubyina krv...“
„Tak prečo si ju vlastne pil?“ spýtala sa ho jednoducho a on si uvedomil, že nevie, čo má povedať. „Ja... nerozhodoval som sa, či ju chcem piť alebo nie, keď sa tie dvere otvorili, bolo mi jedno, kto v nich stojí, všetko, čo som videl, bola len tá fľaša krvi...“
Sam jej už teraz pripadal trochu triezvejšie než predtým, rozprával priam zahanbene.
„Dean nám povedal, prečo si s tou jej krvou začal,“ prezradila mu, „chápem, prečo si to robil, keď tu Dean nebol a aj potom, hoci to vôbec nepodporujem... ale preto to robíš aj teraz, keď vieš, že sa dá vykonať ten rituál na zničenie tej Lilith?“
Sam sa sústreďoval na cestu a po chvíľke, čo si rozmyslel ako jej povie, čo chce sa ozval. „Úprimne? neverím tomu, že to vyjde.“
Elizabeth zaklipkala očami. „A to už prečo?“
„No,“ začal lovec a radšej sa stále díval pred seba, „zoskupiť deväť prorokov? Okej, to sa dá, fajn, aj to, že ich anjeli udržia nejako pri živote.“
Liz preglgla. Čoraz viac mala pocit, že ak z celej tejto démonsko-anjelsko-prorockej veci vyviazne živá, bude to zázrak.
„Nájsť Lilith? Okej. Ale chytiť ju a dovliecť na presne určené miesto s tým, že sa jej nepodarí zdrhnúť alebo zabiť nejakého proroka, aby prekazila rituál? To je hlúposť.“ Po pár sekundách ticha sa otočil na Liz, lebo nijako nereagovala a videl, že je zamyslená.
„Castiel, ten anjel, povedal niekomu čo sa bude vlastne cez ten rituál diať? Povedal, ako to bude prebiehať?“
Sam len pokrútil hlavou. „Pokiaľ viem, tak nie. Ale je mi to jedno, ja Lilith dorazím a bude pokoj. No ak mi pomôžeš, pôjde to ľahšie.“ Liz nepovedala nič, iba si hrýzla do pery.
„Chápeš, že tu nejde o to, že by som sa chcel stať nejakou upírskou kreatúrou alebo čo, však? Je to na dobrú vec.“
„A ty vieš, kde je Lilith? Lebo keby som ti aj nejakú krv teraz dala, tak to z teba aj tak za chvíľu vyprchá, nie?“
„Momentálne to neviem. Ale Ruby je určite pripravená - ak mi teda dáš krv, bude vedieť, že som dosť silný na to, aby som Lilith porazil a povie mi, kde je.“
„Takže,“ zašomrala, „tá Ruby celý čas vie, kde je Lilith?“ Jej tón vyznel podozrievavo, aj keď to chcela zakryť a Sam to zaregistroval.
„Hľadá ju – podľa toho, čo mi stihla povedať do telefónu, našla démona, ktorý by mohol vedieť, kde sa Lilith nachádza.“ Elizabeth iba prikývla, nemala chuť niečo hovoriť. Aj tak dúfala, že sa za chvíľu zobudí a zistí, že toto bol len nejaký vyšinutý sen.
*****
„Tak čo, je ti trochu lepšie?“ spýtala sa jemne Serena Deana, keď mu čistila hnusný škrabanec na líci, ktorý mal odkedy ho s Bobbym našla v obývačke v bezvedomí medzi rozhádzanými knihami.
„Vravím, že som v pohode,“ zavrčal z gauča lovec a stále si držal vrecko s ľadom na temene.
„No jasné, to je úplne normálne, že ťa tvoj nadopovaný brat prevalcuje a ty skončíš omdletý pod do knižnicou, ktorá má aspoň tonu,“ prehodila a pokynula mu, aby sa posadil. „V pohode budeš, keď to poviem ja,“ prehlásila nadradene, jemne mu prstami prehmatala celú hlavu a potom mu prezrela oči. „Mám pár semestrov medicíny, len som nemala prachy na to, aby som to dokončila...“ vysvetlila mu, keď videla jeho nechápavý pohľad, „okej, hlava vyzerá byť v poriadku... a aj keď som už raz počula, že nemáš pocit, že by si mal niečo zlomené-“
„Som v poriadku,“ prevrátil očami a chcel si zobrať pohár whisky, ktorý mu podával Bobby, lenže Serena si ani nevšimla, že nebol pre ňu, vzala si ho, kopla chľast to seba a pohár vrátila staršiemu lovcovi do ruky, pri čom sa ďalej rozprávala s Deanom. „Si si istý? Netreba ťa prezrieť?“ spýtala sa starostlivo a keď Lizin ochranca prestal hypnotizovať vchod do obývačky, aby sa tam Bobby objavil s ďalším pohárikom whisky, veľavýznamne sa na ňu uškrnul. „Že ma ty chceš obchytkávať, čo?“
Serena naňho okamžite uprela zarazený, pobavený a pobúrený pohľad zároveň. „Podľa toho, čo som videla ráno, keď som vám nechtiac vletela do izby, vyzeráš bez trička len priemerne, tak si nefandi,“ zasmiala sa, potľapkala ho po líci a odkráčala k stolu v pracovni. On si ešte ale stihol naschvál vzdychnúť: „Mám taký pocit, že ma niečo bodá pod lopatkou...“
Videl už len ako mu Serena – bez toho, aby sa otočila -, ukázala športové gesto a uškrnul sa.
„Bobby, požičiam si tvoj počítač, musím zistiť, kde je Liz, kým sa jej ochranca len tak povaľuje,“ oznámila a sadala si za stôl.
„Dúfam, že Sam neurobil niečo také, že sa zbavil jej aj svojho mobilu, lebo ma porazí,“ zavrčal Dean, ktorý si sadol na stoličku oproti nej, „vieš, čo máš robiť, aby si ju našla?“
Blondína sa naňho unudene pozerala. „Myslíš, že popri vyšinutom Davidovi, ktorého má Liz za pätami, ju hľadám prvý raz? Ten kretén kašle na to, že má zákaz priblíženia sa k nej...“
Dean sa radšej nepýtal, čo všetko má Elizabethin ex na svedomí, Bobbyho však zaujímalo niečo iné. „Kde ten David vlastne je?“
„No, posledné slová, čo povedal boli „šialení“ a „Liz“, takže som z toho veľa nepochopila...“
„Kým tu my debatujeme, on už môže byť na polceste za ňou,“ zahundral nespokojne Dean, postavil sa a prešiel k Serene, aby videl na monitor počítača. Ona ale odpovedala pokojným hlasom: „Nie je taký múdry, aby ju vedel nájsť tak rýchlo, toho by som sa nebála...“
Vtedy Deanovi začal zvoniť mobil, zdvihol to s jeho zvyčajným šomravým „No?“, ale aj keď najprv počul iba demonštratívne kašľanie, o ktorom zatiaľ nevedel, že má prekryť jeho nechápavé otázky, zrazu začul Liz, takže ukázal Bobbymu a Serene, aby boli ticho.
„Takže... ideme do Siux City, prečo tam? Máte s Ruby obľúbený hotel alebo čo?“
„Nie obľúbený,“ hovoril Sam pomalým hlasom, „ale je jednoduchšie stretávať sa vždy len v jednom.“
„A... a ty tej Ruby veríš? Veríš, že chce pomôcť ľuďom a nie démonom?“
Dean počul, ako si jeho brat sťažka vzdychol a až potom začal hovoriť. „Nič iné mi nezostáva.“
Následne obaja stíchli, bolo počuť už len potichu pustené rádio a Liz očividne nechcela pokúšať šťastie, takže skončila telefonát skôr, než Sam stihol prísť na to, čo urobila.
„Čo...?“ začala Serena hneď ako si Dean odtiahol mobil od ucha.
„To bola Liz, nechala ma počúvať jej a Samov rozhovor bez toho, aby to zistil...“ usmial sa a rýchlo išiel po svoju bundu. „Sú na ceste do Sioux City,“ oznámil im, čo sa dozvedel, vzal si svoje veci a Serena mu podávala Lizinu veľkú kabelku, kde mala nejaké oblečenie a všetko ostatné.
„Dean, pamätaj na to, že Sam si myslí, že robí dobrú vec,“ poradil mu Bobby a on neochotne prikývol a potom sa otočil na odchod. Ešte raz sa však obrátil na Serenu. „Keby sa Liz mala niekde ubytovať pod falošným menom, ako by sa volala?“
Blondína pár sekúnd len zaskočene klipkala očami, potom však povedala zopár tipov. „Haley James Scott alebo Brooke Davis.“
Dean prikývol a o pár sekúnd Serena a Bobby počuli už len vzďaľujúci sa zvuk motora odchádzajúcej Impaly.

hmmm čo to tu vidím :d teda si si švihla ale to je len veľmi veľmi dobréé
No takže idem na to
Sam v tejto časti OMG chudáčik ako sa snažil všetko vysvetliť a ako neverí plánom s prorokmi
Dean no tak to bol typicky dean ked ho Serena ošetrovala
Lizin utajený telefonát Wau šikovnica som zvedavá čo sa to ako celé vyvinie

dzajni: parádní dvě části (až teď jsem se dostala k té minulé), takže chválím zpětně.
Liz je fakt dobrá, že si to před Samem troufla a neměla strach. Dean jako obvykle dostal nakládačku a jen se otřepal, hned vedl ty svoje řeči, ale Serena mu to pěkně vrátila. Tak rychle piš, jsem zvědavá, zda se Deanovi podaří včas dojet, než Sam něco provede Liz.

baby, ďakujem krásne za komentáre
Sam si myslí, že robí správnu vec, Dean si myslí, že robí správnu vec a celé toto ich presvedčenie vedie k jednému - bez bitky to nebude
tak zatiaľ

pokráčko
*********
„Haley James Scott? To ti ako napadlo?“ uškrnul sa Sam a tipoval, že keby Dean aj zistil, kde sú, to meno by sa mu vôbec nezdalo podozrivé, čo ho potešilo.
„Neviem, trepla som prvé, čo mi napadlo... mňa skôr prekvapilo, že ten recepčný po mne nechcel žiadne doklady pokiaľ videl peniaze, čo si mu dával,“ zašomrala Liz a nechala sa vtisnúť do pekne zariadenej izby, ktorá sa jej teraz vôbec nezdala pekná. Kým si ale stihla uvedomiť čokoľvek iné, Sam pri nej stál s pohárom vody a ani jej nemusel hovoriť prečo – keď sa napije, lepšie jej bude prúdiť krv.
Vzala si od neho tú vodu, ale ani sa jej nedotkla. „Sam...“
„Elizabeth, nemám záujem o to, aby som ti ubližoval, jasné? Nezahryznem sa ti do krku, ani nič podobné... keby bolo po mojom, tak ti bodnem špendlíkom do bruška prsta, ale toľko krvi by mi asi fakt nestačilo,“ uškrnul sa a ona tiež. Ale len nachvíľu a radšej odložila pohár s vodou, keď sa vzápätí vo dverách objavila malá čiernovláska s arogantným úsmevom.
„Takže tu ste,“ zahundrala, hodila svoju bundu na jednu zo stoličiek a prechádzala k nim, „zdravím, Sammy... a proročica.“
„Ruby,“ prikývol jej na pozdrav lovec, ale keď sa pozrel na Liz, videl, ako sa na démonku díva totálne znechutene.
„Takže ty si Ruby,“ prehodila s falošným úsmevom.
„Osobne,“ odvetila čiernovláska a než stihla ona alebo Sam niečo urobiť, Liz jej chrbtom dlane vlepila takú facku, že sa až zatackala. „Za moju sesternicu, ty mrcha,“ zasyčala proročica, no lovec ani nestihol zakročiť a Ruby mihom ruky a hlavne poriadne silno plesla Elizabeth o najbližšiu stenu.
„Hej, hej, hej, Ruby, no tak, pokoj,“ začal Sam a postavil sa medzi ňu a Liz. „Ruby, pusti ju odtiaľ, je neškodná,“ presviedčal ju, ale videl na nej, že to neurobí. „Tak nech si aspoň sadne,“ navrhol jej a ona ju s naštvaným „okej“ sotila do najbližšieho kresla.
Elizabeth vtedy začalo byť úplne jedno, čo Sam a Ruby robia, keď si sadli za stôl. Hlava sa jej po tom náraze do steny točila tak veľmi, že sa sústredila na to, aby sa nedovracala a priam cítila, ako sa jej na chrbte vytvára modrina. Tak strašne si želala, aby sa tu teraz zjavil Dean a dostal ju odtiaľto – vedela, že aj keď jej Sam nechce ublížiť, Ruby ho zase zblbne a znova bude vidieť ten jeho priam diabolský výraz, z ktorého jej už teraz naskakovala husia koža.
„Takže je neškodná, hej?“ zašomrala Ruby, keď Samovi na ruky začala prikladať obväzy, na ktoré nakvapkala nejakú čudnú hnedú tekutinu. Lovec prevrátil očami. „To je moja blbosť, zabudol som, že to robí,“ vysvetlil jej a pozoroval ako sa popálené miesta pomaly zjemňujú a už tak nebolia. „Nedokážem to vyliečiť úplne, zahojiť sa to musí samo, ale aspoň nemáš pľuzgiere a nebude ťa to tak bolieť,“ povedala mu a potom krátko šibla pohľadom po Elizabeth. „A čo bude s ňou? Si pripravený na to, aby... presvedčil si ju, aby ti dala svoju krv?“
„A vieme, kde je Lilith? Inak mi bude jej krv nanič, nie?“
Ruby sa mu zadívala do očí. „Viem, kde je. Všetko nasvedčuje tomu, že chystá rituál na prelomenie ďalšej pečate.“ Sam sa však na ňu sústredene pozeral, tak otrávene mľaskla. „Je v Dallase, mám ti to odprisahať? Dostala som ťa z tej Bobbyho protidémonskej a neviemakej ešte skrýše, kde ťa zavrel tvoj brat, ako tak som ti vyliečila ruky, pomáham ti ako len môžem. Dobre vieš, že to robiť nemusím, Sam.“
Ten sklopil pohľad a prikývol. „Ale... ja jej nechcem ubližovať. Čo keby sme jej tú krv radšej dali zobrať? Vieš, mohli by sem ju vziať niekam, kde daruje krv, chápeš a potom by so ju vypil...“
„Och, áno, jasné, len sa prihlásim na facebook a dám Lilith vedieť, aby počkala, kým vybavíme tvoju dobročinnosť,“ vzdychla si Ruby sarkasticky a lovec zovrel pery. Trocha sa otočil, aby videl na Elizabeth, ktorá aj keď cítila na sebe jeho pohľad, radšej sa odvrátila na druhú stranu. Sam však vstal, vzal pohár vody, ktorý predtým odložila a prešiel k nej. Ruby na ňu prestala pôsobiť svojou silou, takže sa nervózne zahemžila na mieste. „Elizabeth,“ začal Sam a čupol si k nej, no ona ho predbehla. „Nedám ti moju krv pokým si nie som istá, že naozaj viete, kde je Lilith.“
„Nie si v postavení, aby si si kládla podmienky,“ zavrčala Ruby, no lovec na ňu vrhol varovný pohľad.
„Liz, vieme, kde je Lilith, ale dobre vieš, že ťa nemôžem len tak vziať do jej blízkosti, aby si sa uistila, že ti neklamem – nechcem, aby sa ti niečo stalo a keby zistila, že neďaleko nej je jeden z prorokov, určite by ťa nenechala nažive-“
„Moju krv nedostaneš,“ prerušila ho pomaly a dala si záležať na tom, aby to povedala čo najzrozumiteľnejšie, „a určite nie, kým je tu ona.“ Nezabudla sa na Ruby znechutene pozrieť, aby dala najavo koho presne tým „ona“ myslela.
Démonka sa neveselo zasmiala. „To si vyhoď z hlavy, sopľaňa.“
Sam sa však postavil do celej svojej výšky a odviedol Ruby nabok. „Pozri, bola dosť na nervy aj keď si tu ešte nebola, možno by sa mi podarilo ju presvedčiť, keby si nachvíľu...“
„Sam, o tom ani nesnívaj,“ zavrtela hlavou čiernovláska, popri tom, ako lovec odložil pohár s vodou naspäť na stôl, „na tieto tvoje ústupky voči nej nemáme čas.“ Ani sa na Liz nepozrela, iba k nej zrazu vystrela ruku a zahučala. „A ty seď!“
Elizabeth mala očividne v pláne nepozorovanie sa odtiaľ vytratiť, ale pri Ruby sa jej to nepodarilo a ani nevedela ako a zrazu znova sedela v kresle ako prikovaná.
„Sam, nechaj ma, aby som ti pomohla,“ zašepkala démonka jemne, keď lovca trochu postrčila, aby si sadol na stôl. „Vidím, aký si neistý, ale ty sám vieš, že toto je pre väčšie dobro a ju to nezabije,“ rozprávala s pokojom v hlase a zrazu odniekiaľ vytiahla nôž. Veľavýznamne sa pozrela lovcovi do očí a prešla si čepeľou po predlaktí. „Nemáme čas,“ zopakovala a prešla mu prstami neporanenej ruky po tvári, „toto ti pomôže myslieť rozhodnejšie.“
A Sam nečakal, v podstate vyzeral, že odolať by ani nedokázal - pritiahol si jej krvavú ruku k ústam a začal sať démonskú krv. Na jej tvári sa objavil spokojný úsmev, o chvíľku dokonca ešte spokojnejší, keď chcela svoju ruku od neho odtiahnuť, no on jej to nedovolil. Potom mu zľahučka rukou prečesala vlasy a potichu milo povedala: „Stačí, Sammy... ešte máme robotu.“
Na to konečne pustil jej ruku, nechal Ruby, aby mu palcom zotrela krv, ktorá mu trochu stiekla z pery a na Lizino rozhorčenie a znechutenie si ešte venovali dosť nabudený bozk. Následne sa Sam postavil a pozoroval proročicu, ktorá od strachu až zbledla a sa sústredila na to, ako veľmi nechce počuť to, čo sa drsne spýtal démonky: „Koľko?“
„Budeš vedieť, kedy prestať,“ odpovedala mu Ruby a prešla si sadnúť na stôl, medzi tým pustila Elizabeth spod svojej moci a ani ona ani Sam nepočuli, ako si démonka popod nos zahundrala koniec odpovede pre lovca: „Možno.“
Aj keď už proročica nebola pripútaná Rubyinou silou k stoličke, zostala tam stuhnuto sedieť – Samovi s nožom v ruke to ale bolo očividne jedno. Zdrapil Liz nad lakťom a prechádzal s ňou do spálňovej časti apartmánu.
„Sam, no tak, toto nemôžeš myslieť vážne,“ zapišťala Elizabeth slabým hláskom, no on vyzeral, že ju vôbec nepočúva a šmaril ju na posteľ, kde zostala opretá o lakte. Znova mal ten jeho čudný zlostný pohľad, ktorý mal aj predtým u Bobbyho a ona preglgla, lebo keď ho takto videla – vysokého, svalnatého a naštvaného, vedela, že by proti nemu nemala šancu, aj keby nebol nadopovaný Rubyinou krvou.
Lovec neotáľal a začal k nej liezť na posteľ, čo prerušilo to jej vystresované stuhnutie a automaticky sa od neho čo najrýchlejšie po posteli odťahovala – lenže na jeho tvári sa objavil zlomyseľný úškrn, z ktorého proročica mohla jasne vyčítať, že táto krátka hra na mačku a myš sa mu páči. Kým si to ale stihla uvedomiť, Sam ju už zatlačil na posteľ, takže ležala bezbranne pod ním a sledovala tie jeho oči.
„Sam, prosím, nerob to... toto nie si ty,“ zašepkala vystrašene, keď videla, že nôž, ktorý stále držal v ruke utrel od Rubyinej krvi o posteľnú bielizeň. On sa k nej len nahol, dokonca tak blízko, akoby ju chcel pobozkať, no to zrejme v pláne nemal a zatiaľ čo ona sa snažila vymyslieť niečo, čo by ho presvedčilo, aby si tú krv od nej nebral, ju len zľahučka pohladkal po líci a nosom nasával vzduch tesne nad jej pokožkou, akoby mu voňala inak ako človek – skôr ako korisť. „Prosím, nerob to, Sam...“ zašepkala znova nešťastne, ale on ju mihnutím oka porezal na predlaktí a priam vyhladovane začal sať Elizabethinu krv.
Prešlo pár sekúnd, čo sa na nej Sam takto pásol, pálivá bolesť z toho , že ju porezal neutíchala, dokonca sa k nej pridala aj tá, ktorá plynula z toho, ako dychtivo ústami zvieral ranu, niekedy cítila ešte aj jeho zuby – keď mal pocit, že tej krvi tečie málo. Mohla robiť čo len chcela, on neprestal, mala pocit, že sú to už celé hodiny... trochu sa jej zahmlilo pred očami, ale dokázala znova zaostriť a vtedy jej napadla jediná osoba, čo by jej teraz možno dokázala pomôcť.
„Cas... Castiel,“ povedala pomaly trochu dezorientovane, „Castiel... Castiel... prosím, Cas...“
Vtedy jej ale Sam jednou svojou dlaňou prikryl ústa a razom jej znemožnil rozprávať, no keď sa chcel vrátiť k jej porezanej ruke, Elizabeth zalapala po dychu a on ucítil na častiach rúk, ktorými sa jej dotýkal, ostrú páľavu, takže sa jej rýchlo pustil – proročica dostala víziu. A podľa toho s akým skučaním sa chytila za nos, z ktorého sa jej vzápätí pustila krv alebo to ako sa ubolene schmatla za rebrá, znova to bola jedna z tých nanajvýš autentických.
Vtedy už ale Sam za sebou počul naštvaný krik a keď sa obzrel za hlasmi, videl ako Dean drží Ruby pod krkom jej vlastný nôž.

dobreee :D:D:D:D pomstitel sa bliiiizi :D:D:D:D:D:D:D tak to bude este nanajvys zauimave
super pokracko

Sam je naprosto mimo. A záchrana už dorazila, to je dobře. Co teď bude?? Asi velká bitka!! Už se těším na pokračování.

ettie: "pomstiteľ"
janča: bitka, to je jasné

aaa, pokráčko ahá a sorry za pejoratíva
*********
„Okamžite nechaj Liz na pokoji, lebo ti tú tvoju démonskú kurvu zabijem,“ zahučal Dean hrozivo a na tvári jeho brata sa objavil dosť naštvaný výraz. „Neopováž sa.“
Starší lovec ale pritlačil čepeľ noža k démonkinmu krku a jej pohľad upierajúci na Sama, ktorý okamžite vstal z postele, nebol jeden z tých pokojných. „Pusti ju.“
Dean sa neveselo uškrnul. „ Pusti Liz a možno sa dohodneme.“
„Pusti ju,“ zopakoval Sam ešte naštvanejšie, no Dean ako keby ani nepočúval. „Elizabeth, si v poriadku?“ spýtal sa jej pokojným hlasom a tá, aj keď sa medzičasom dokázala posadiť, nevyzerala bohvieako. Bledá, vynervovaná a teraz sa k tomu pridal ešte aj prestrašený výraz. „Pusti ju, Dean, prosím ťa,“ zapišťala vysokým hlasom, na čo sa všetci traja nechápavo zamračili.
„Prejdi sem a pustím ju,“ zahundral, no keď sa chcela postaviť, Sam ju zastavil. To však robiť nemal – Dean jazykom zatskal a zľahka prešiel démonke nožom po krku, kvôli čomu sa mladší lovec pohol k nim, ale zastal, keď počul ako Elizabeth vykríkla na Deana, aby Ruby hneď pustil. Nik z nich nechápal, prečo proročica takto vyvádza a hlavne tak nehorázne vystrašeným tónom bojuje za Ruby. Lenže Dean aj tak nevyzeral na to, že ju poslúchne – dokým nevidel, že Liz dokonca plače. „Prosím ťa, Dean, prosím, nechaj ju na pokoji...“
Vtedy jeho nechápavosť premohla jeho sústredenie na Ruby, takže sa mu démonka razom vyšmykla zo zovretia a behom sekundy už bola preč.
Elizabeth si vyčerpane sadla a chytila sa za hlavu, zatiaľ čo sa druhou rukou zadrapila do matraca.
„Čo si jej to, dopekla, urobil, Sam? Ty si naozaj pil jej krv?!?“ hulákal Dean, keď prechádzal do spálňovej časti tohto apartmánu a všimol si krv na Samových ústach. Na to, kde mala krvavé rany Liz nechcel ani pomyslieť – a skontrolovať to ani nemohol, lebo nemal dobrý pocit z toho, že by svojho brata v takomto nadopovanom stave spustil z očí. Sam si chrbtom ruky utrel krv zo svojich pier a bez akejkoľvek emócie iba sucho precedil: „Urobil som to, čo bolo treba.“
„Tebe už načisto šibe?! A čo si tvoja Ruby zaželá nabudúce? Aby si vyvraždil triedu plnú škôlkarov? Aj potom ju poslúchneš?!“
Sam si zhlboka vzdychol. „Nie je to tak, ako si myslíš – Liz mi takto pomôže poraziť Lilith, zistili sme kde je a môžem to skončiť-“
Dean prikývol a zovrel pery. „To je skvelé. Zavoláme Casa, povieš mu, kde sa Lilith schováva a môže sa vykonať ten rituál.“
„Dean, žiadnych anjelov nepotrebujeme, čo to nechápeš?“ podotkol jeho mladší brat. „Dokážem ju premôcť aj sám, len mi musíš veriť, dobre?“
Starší lovec sa ale neveselo zasmial. „Mám ti veriť? Ja? Tak ako ty veríš mne? Že si volíš bojovať po boku démonky a nie spolu s vlastným bratom?“
„Dean, no tak, som dosť silný na to, aby som to skončil,“ presviedčal ho, no ten nevyzeral, že by ho chápal.
„Ty ani netušíš, čo robíš, Sam!“ zrúkol naňho vystresovane jeho brat, ten však pokrútil hlavou a ani jeden nevenoval pozornosť Elizabeth, ktorá stále potichu sedel na posteli, zalapala po dychu, zaťala zuby a ubolene privrela oči.
„Viem, čo robím!“ skríkol Sam.
„Tak to je ešte horšie! Nevidíš snáď, že ťa tá suka celý čas len ojebáva?!“
Mladší brat sa znova zhlboka nadýchol, aby sa trochu upokojil. „Raz pochopíš, že toto je v celej tejto apokalypse to najmenšie zlo...“
Dean naňho teraz už vytreštil oči. „Najmenšie zlo? Vyciciavanie krvi z človeka je najmenšie zlo?! Ani si nezaregistroval, že z teba Ruby urobila...“ Vtedy sa ale odmlčal, no Sam vedel, čo mal na mysli.
„No tak, dopovedz to. Povedz mi do očí, čo zo mňa podľa teba urobila...“ precedil arogantným hlasom, no na Deanovej tvári sa zračil veľký smútok.
„Stala sa z teba príšera,“ takmer zašepkal zlomeným hlasom jeho starší brat.
Sam prikývol. „Takže za to, že sa snažím skončiť to, čo si ty celé začal, som príšera? Neprosil som ťa o to, aby si za mňa dal dušu peklu, Dean! Radšej by som bol mŕtvy ako sa každý deň budiť do apokalypsy a to len kvôli tomu, že si bol príliš zbabelý na to, aby si sa pretĺkal životom bezo mňa!“
Ak aj chcel Sam niečo doplniť, nemohol. Dean mu so slzami zaliatymi očami tresol riadnu cez hubu a jeho brat sa samozrejme nedal zastrašiť. Jediné, čo Liz v ďalších minútach mohla vidieť, keby sa jej tak nehmlilo pred očami a nebolel ju každý kúsok tela, bolo ako sa títo dvaja bratia odušu a neúprosne mlátia, až to skončilo tak, že Dean pri svojom prelete izbou dopadol na konferenčný stolík, ktorý svojim telom rozmlátil na kusy. To už bol ale pri ňom Sam, ktorý sa znechutene pozeral na svojho dezorientovaného brata a hoci vyzeral, že by možno chcel niečo povedať, zostal ticho a pohol sa k dverám. Vtedy zrazu prehovoril Dean. „Len si utekaj za tou svojou Ruby... a zabudni,, že si kedy nejakého brata vôbec mal.“
Pár sekúnd si pozerali priamo do očí, až ich vyrušilo niečo ako šuchot obrovských krídel a zrazu sa v strede miestnosti zjavil Castiel... keď však Dean obrátil pohľad naspäť na Sama, už tam jeho brat nebol.

To bylo od Sama kruté, tohle říct Deanovi. Nemohlo to skončit jinak než bitkou.

janča: oni sú na seba strašne protivní keby aspoň tá bitka pomohla

nové pokráčko
*********
Dean stále ležal na zemi a mal zatvorené oči, no vedel, že by sa mal odtiaľ postaviť – počul, ako sa zvuk Casových krokov od neho vzďaľoval smerom k Liz a následne aj to, ako sa s anjelom proročica kvôli niečomu handrkovala. Jeho myseľ ale viac zahltili útržky toho, čo sa dialo v posledných minútach a nechcel uveriť. Zrazu však zacítil vedľa seba pohyb, potom mu niekto jemne prešiel rukou po líci a keď konečne otvoril oči, uvidel Elizabeth, ktorá sa naňho umučene usmiala.
„Ako ti je?“ spýtala sa potichu, ale on jej odpovedal otázkou. „Prečo si mi nedovolila zabiť ju? Mal som ju ako na striebornom podnose a ty...“
„Keby tu zostala o pár chvíľ dlhšie, jeden z nich by zabil teba.“
Dean zmätene zaklipkal očami. „Nebuď smiešna, to je-“
Elizabeth naprázdno prehltla. „Videla som, ako sa medzi vami troma strhne bitka a kvôli niektorému z nich si dostal ranu nožom sem,“ zašepkala zhrozene a ukázala na sebe na miesto pod ľavými rebrami, na miesto, kde ona sama mala na bielom svetri fľak, ktorý v čase jej vidiny spôsobila krv, ktorá z pár sekundovej rany presiakla. „Potom si padol na zem a bolo tam až príliš veľa krvi,“ doplnila trasúcim sa hlasom a znova ho pohladkala po tváril. „Nemohla som sa len tak prizerať, ako pred mojimi očami umieraš...“
Dean ledva stihol zaklipkať očami, nieto ešte niečo povedať a už sa ozval Castiel. „Takže tvoje vízie sú už oveľa silnejšie, zaujímavé,“ prehovoril svojim zvyčajným tónom hlasu, z ktorého šlo každého vždy poraziť. Liz prevrátila očami. „A čo také je na tom zaujímavé?“
Dean sa zatiaľ stihol posadiť, utrieť si krv z rozťatej pery a nosa a tak, ako aj Castiel, zistil, že proročica ani nečaká na anjelovu odpoveď. „Vieš čo? Radšej mi nehovor nič, aj tak si budeš tliachať tie svoje obkecné rečičky...“
„Liz,“ začal ochranca, no ona sa naštvane postavila a zazerala na Casa. „Kde si bol, keď som ťa volala? Ty máš byť anjel, keď nechávaš ľudí trpieť?“
Vtedy sa už, tak trochu tackavo, ale predsa postavil aj Dean, no Castiel nespúšťal pohľad z Elizabeth. „Snažil som sa ťa nájsť hneď ako som začul, že ma voláš, ale-“
„Prestaň sa vyhovárať,“ zasyčala naňho a aj keď ju lovec jemne chytil za ruku, aby sa upokojila, ona sa od neho odtiahla.
„Elizabeth, je mi ľúto, ak ti Sam ublížil, ale ja nie som tvoj ochranca-“
„Môjho ochrancu práve skoro zabil vlastný brat a tá démonka! Všetci sa predháňate v tom, ako mi hovoríte, že ma treba chrániť a bla bla, ale napadlo vám vôbec, že prvý, kto bude na rade bude Dean?!“
„Elizabeth, upokoj sa,“ zašomral lovec, ale minulo sa to účinku.
„Ja sa mám upokojiť??“ vykríkla nahnevane a trochu sa jej zatočila hlava, „tvoj brat si z teba urobil futbalovú loptu, zo mňa krvnú banku a jediné, čo tento anjel urobil bolo, že prišiel až keď sa to všetko skončilo!“
„Povedal som, že som ťa nemohol nájsť-“
Proročica vyzerala akoby ju šlo rozdrapiť. „To je blbosť! Ak by vám anjelom – ak si vôbec pravý anjel -, záležalo na tom, aby zostali všetci proroci nažive, tak by to vyzeralo úplne inak! Ale takto?! Pochybujem, že vôbec nejaký rituál je!“ vyvreskovala a trochu sa zatackala, kvôli čomu Dean podvedome prikročil k nej, no ona sa znova odtiahla. „Som v poriadku...“ zašomrala otrávene, tak ju nechal na pokoji. Castiel jej však dal ďalší podnet na to, aby doňho mohla vyrývať. „Mala by si si oddýchnuť, vyzeráš vyčerpane –“
„A z čoho asi? Pokojne sa mohlo stať, že by som otrčila kopytá, potom by ti stačilo to tvoje „nemohol som ťa nájsť“??“
Castiel zostal na sekundu ticho, no potom znova prehovoril. „Dean by ťa nenechal zomrieť.“
„Donútil si ho chrániť ma aj za cenu toho, že ublíži svojmu bratovi! Vlastnému bratovi! Čo si ty za - ?!“ vytýkala mu, ale vtedy sa zasekla, lebo mu nemohla povedať „čo si ty za človeka?“. Dean ale zrazu začal autoritatívnym hlasom. „Elizabeth, to stačilo.“
Tej sa znova zakrútila hlava a hrozne zbledla, ale aj tak sa uškrnula. „Ledva som začala,“ ozrejmila mu a znova sa pozrela na Castiela. „Sam má pravdu, keď pochybuje o tom rituáli, však? Veď ak by nejaký vôbec bol, tak by ste sa ponáhľali urobiť ho čo najskôr, aby ste sa zbavili Lilith. Ani nechcem vedieť, čo vlastne to tvoje nebo chce – nič dobré to nebude...“ A zrazu sa otočila na päte a chcela odísť, Dean ju ale zdrapil nad lakťom.
„Čo si myslíš, že robíš? Povedal som ti, že ak vyjdeš von sama, tak je to samovražda!“
Ona sa mu ale vytrhla a pri pohľade naňho sa snažila, aby si nevšimol, že sa jej pred očami všetko trochu mihá a robí jej menší problém poriadne zaostriť. „Raz zomrieť musím, ak už ťa trápi to. Ale radšej sa predhodím Samovi, ktorý sa aspoň snaží niečo urobiť, nie ako tento akože anjel...“
„Elizabeth,“ zavrčal Dean nahnevane a varovne zároveň a ona vedela, že je naozaj naštvaný, ale bolo jej to jedno. „Keď chceš, tak tým okrídleným magorom ver, ale ja sa oblbovať nenechám,“ zahundrala unavene a tento raz mohla odísť bez toho, aby ju niekto zastavil – Dean vedel, že ju nemôže nútiť zostať a veriť anjelom , ale aj tak nechápal, prečo jej zrazu začalo tak šibať. A ani nechcel veriť, že sa naozaj prizerá tomu, ako Elizabeth odchádza preč, bez toho, aby sa naňho čo len pozrela.
A dokonca keď sa chcel pozrieť na Casa, aj ten zmizol. Bez slova.