janča: ďakujem pekne
a chudák Cas, ty takto doňho? však on za nič nemohol
*********
Lenže iba na pár sekúnd.
„Čo si, dočerta, o sebe -!“ jačala Liz, ktorej hlas síce znel z diaľky, ale zrazu stíchol a lovec okamžite vybehol na chodbu. Kým sa ale stihol zbesilo pustiť do záchrany proročice, kútikom oka zazrel, že v zničenom apartmáne sa znovu objavil Castiel s Elizabeth prehodenou cez plece.
„Je hysterická,“ skonštatoval anjel sucho, pár krokmi prešiel k posteli a šmaril ju tam.
„Čo si s ňou...?“ zahučal Dean a zatresol za sebou dvere, keď znova vošiel do izby. Cas iba zdvihol spojený ukazovák a prostredník jednej ruky a lovec hneď pochopil.
„Musíme sa porozprávať,“ povedal anjel, lenže Dean ho prerušil. „Ako je to s tým rituálom? Kedy sa konečne bude dať urobiť?“
„To teraz nie je dôležité – “
„Čo je teraz dôležitejšie ako to??“ vyštekol lovec a rozhodil rukami, Castiel však pokojne pokračoval ďalej. „Dôležitejšie je to, že Elizabeth bola otrávená.“
Deanovi div, že nevypadli oči z jamiek. „Otrávená? Čím? Ako??“
„Podľa všetkého,“ vzdychol si anjel, „démonskou krvou. Nech sa k nej dostala akokoľvek, to je príčina ,toho jej správania. Preto bola taká nepríjemná a protivná a mala tie anti-anjelske názory -“
„Ja toho Sama zabijem!“ zahučal naštvane a párkrát prešiel sem-tam po miestnosti a potom sa znova pozrel na Liz ešte stále ležiacu na posteli. „A ako ju z toho dostaneme??“
„Nijako,“ odpovedal Cas a našťastie pre lovca a jeho predinfarktové stavy hneď pokračoval, „mali by sme počkať, kým to z nej vyprchá...“
Dean naňho vrhol pohľad, ktorý jasne odzrkadľoval to, že nie je schopný čakať.
„Ale môžem sa pokúsiť...“ prehodil zamyslene anjel a priložil jej na čelo dlaň. Chvíľu sa nedialo nič, potom ale proročica zbledla ešte viac a zrazu sa s hlbokým nádychom posadila a prebrala zároveň. Vydesená, dezorientovaná, s očami vytreštenými nepovedala ani slovo, iba prerývane dýchala, lenže zrazu si dlaňou zakryla ústa a okamžite šprintovala k dverám, za ktorými si myslela, že je kúpeľňa a našťastie sa nezmýlila. Ďalšie sekundy bolo počuť len jasne rozpoznateľný zvuk, pri ktorom sa obaja muži v druhej miestnosti tvárili nezúčastnene a keď sa to ešte dvakrát zopakovalo, Dean sa jednoducho musel spýtať: „Ako dlho jej bude tak zle?“
Anjel ale len tak mykol plecami. „Tam moje vedomosti nesiahajú.“
Po tom, ako Liz v kúpeľni otvorila okno, umyla si zuby novučičkou hotelovou kefkou a hodnú chvíľu si vyplachovala ústa a umyla si tvár vodou, konečne otvorila dvere a bez toho, aby sa na nich pozrela unavene prešla k jednému kreslu a sadla si doň. „Je mi jedno, kto z vás za toto môže, nakopem vás oboch,“ precedila vražedným hlasom vyčerpane a stále bola bledá.
Castiel prikročil k nej a chytil ju za ruku, ktorú jej Sam porezal.
„Čo robíš?“ spýtala sa automaticky, keď si prezeral jej ranu, ale jeho otázky očividne považoval za dôležitejšie. „Pamätáš sa, či Sam alebo tá démonka urobili niečo, aby sa ti dostala do obehu démonská krv?“
„Čo? Nie, to je blbosť, ja by som nedovolila, aby... och.“ Liz si zrazu na niečo spomenula a obaja muži na ňu upreli spýtavý pohľad. „Tým istým nožom, ktorým ma porezal Sam, sa predtým porezala aj Ruby, aby ho zmagorila a on nemohol odolať jej krvi... ale skôr, ako porezal mňa ho otrel, takže-“
„Ale ak pil Rubyinu krv chvíľu predtým, ako tvoju, mohli sa ti dostať do obehu zvyšky, ktoré zostali na jeho perách a v ústach...“ vysvetlil Cas a teraz priložil dlaň aj na jej poranenie a ona ho len nemo pozorovala. Tak ako Dean. Ten nemal chuť hovoriť vôbec nič, bol znechutený, sklamaný, unavený a nešťastný, jediné, čo teraz chcel, bolo mať od všetkého svätý pokoj a fľašu whisky pred sebou.
Anjel zatiaľ ako-tak vyliečil Elizabethinu ruku, aj keď sa jej tam začala tvoriť modrina - od toho, ako Sam tú krv z nej sal -, a tú z nejakých dôvodov už odstránil.
„Takže to preto mi bolo tak zle? To tá démonská krv?“ zaujímalo Liz a Castiel prikývol. „Bola si priotrávená a nie veľmi prívetivá,“ ozrejmil jej a potom doplnil. „Stratila si nejaké množstvo krvi, takže by si mala odpočívať, možno-“
Zrazu sa anjel zatváril, akoby niečo začul a na chvíľu mal veľmi sústredený pohľad niekam do prázdna, kvôli čomu sa Dean a Liz na seba nechápavo pozreli. Potom však opäť prehovoril.
„Musím ísť.“
To bolo celé – na to sa ozval už len šuchot krídel a potom osameli.
Liz chvíľu pozorovala Deana a unavene si vzdychla. „Čo teraz?“
Ten sa síce díval jej smerom, ale vyzeral úplne neprítomne, tak sa ho opýtala znova.
„Mali by sme ísť,“ odpovedal jej, hoci stále upieral pohľad niekde do blba.
„Myslela som to tak, že... čo teraz, keď je Sam... preč?“ nadhodila starostlivým hlasom otázku inak a teraz sa na Liz pozrel, ale príliš zničene.
„Mali by sme ísť,“ zopakoval a to boli jeho posledné slová v tento deň.
Domov 
Stránka 
Ještě, že Liz měla tu vizi, jinak by s Deanem byl asi konec. 
