Secrets & Awakening

SUPERNATURAL-SECRETS (PART 1)

Tajomstva niektorych z nas su vacsie ako tych inych. Co sa stane, ked vyjde na povrch pravda, ktora mala ostat navzdy pochovana v spomienkach? Vieme pochopit tych, ktory nieco pred nami skryvaju? Co ak to robia pre nasu ochranu a ich odhalenie prinesie viac bolesti nez sme schopny uniest?




Bola dlha chladna zimna noc a vsade panovalo ticho. Ulica salala prazdnotou. Nikto sa nechcel potulovat vonku v takomto mraze. Avsak postave v dlhom ciernom kabate, ktora svoj pohlad upierala na okno motelovej izby, chlad neprekazal. V izbe bola tma, jej obyvatelia pravdepodobne uz spali. Postava sa spokojne usmiala. Na tuto chvilu cakala uz velmi dlho. Vedela, ze tato misia je velmi riskantna a moze byt jej posledna, ale tiez vedela, ze sa vdaka nej preslavi a vsetci demoni si budu navzdy pametat jej meno. Postava pozrela na hodinky. Bola polnoc.
“Sam Winchester, ako dobre poznas svojho brata?” zasepkala smerom k oknu.
Hrozostrasne sa zasmiala, pomaly sa otocila a pobrala sa na odchod. Ked prechadzala popri poulicnej lampe, svetlo na chvilu osvetlilo jej tvar. Na prvy pohlad to bola mlada zena, ale v jej ociach bolo vidiet mudrost a skusenost, ktore mohli prijst len s vekom. Rysy tvare mala ostre, ale pre muzske pohlavie pritazlive. Rovne dlhe cierne vlasy jej len trochu vycnievali spoza kapucne, ktoru mala prehodenu cez hlavu a lemovali jej tvar. Oci mala velke s prenikavym pohladom a usta s plnymi perami. Jej postava bola stihla a pohyby aj napriek rychlosti, ktorou sa pohybovala, boli ladne a posobili az vznesene. Neznama zena zasla za roh a zmizla v tme.

Druhy den rano, motelova izba
Sam pomaly otvoril oci a uvidel brata tvrdo spat na vedlajsej posteli. Pohladom presiel k budiku na nocnom stoliku. Rucicky ukazovali sest hodin. Obratil san a druhy bok a zavrel oci. Po pol hodine prevalovania sa v posteli to definitivne vzdal a potichu sa pobral do kupelne. Ked z nej vysiel neprekvapilo ho, ze Dean este stale spal. Sadol si teda za stol a zapol notebook. Rozhodol sa pohladat informacie o novom love. Netrvalo mu dlho, kym nasiel, co potreboval. V ich okoli boli momentalne naznaky na dve potencionalne pripady. Iba tri hodinky cesty od ich sucasneho pobytu mali policajti problem s velkym poctom zohavenych zvierat. Zacalo sa to zhruba pred mesiacom a za ten cas nasli mrtvoly maciek, psov, vtakov, mysi… Mozno to ma na svedomi len nejaka zvratena skupinka pubertakov, alebo ide o ritualne obete nejakeho kultu. Dalsou moznostou bolo mestecko vzdialene 700 km juzne, v ktorom vyhorela stara budova a vzdy, ked do nej niekto vosiel, tak ho odtial vynasali na nosidlach. Opat mohlo ist len o nahodu alebo to tiez mohol byt aj duch. Sam si presiel rukou po hlave. V poslednej dobe sa museli az prilis casto rozhodovat na zaklade vlastnych instinktov. Ich pripady sa stavali cim dalej tym divnejsimi. Samovi sa to nepacilo. Vsetko to zacalo len pred par mesiacmi, ked boli na love jedneho vlkodlaka, ale odvtedy nemali stastie. Nedokazali natrafit na ziadny poriadny pripad a po klasickych priznakoch niecoho nadprirodzeneho sa zlahla sem. Opat mrkol na budik na nocnom stoliku. Bolo osem hodin a jeho brat sa zacal prave mrvit na posteli. Ked konecne rozospato otvoril oci, ozval sa Sam.
“Dobre rano spiaca krasavica.”
Dean zamrmlal nieco v zmysle drz hubu a pomaly pomaly presiel do kupelne. Sam sa len pokojne usmial. Dean obcas byval rano mrzuty. Ked po par velmi dlhych minutach vysiel von, bol opat v dobrej nalade a pozadoval od Sama informacie o novej praci. Sam mu rychlo povedal o tom, co zistil a cakal kym sa Dean rozhodne ako dalej. Ten nanho bezradne pozrel a povedal:
“Zase nic? Len nejake dohady? Boze Sam, co sa to deje? To maju v pekle volno alebo co? Preco odrazu nic nema logiku?”
“Ja neviem Dean, ale nic lepsie nemam. Stoji to aspon za pokus. Mozno sa z toho nakoniec vykluje predsa len riadny pripad.”
Dean sa nanho neveriacky pozrel, ale suhlasil.
“Fajn, ved aj tak nemame nic lepsie na praci. Najprv, ale podme na ranajky. Dal by som si cheesburgera s extra cibulkou.” Hodil na Sama jeden velavyznamny pohlad a obaja sa teda pobrali do bistra oproti.


Medzitym, niekolko km daleko v luxusnej vile
Zena sa po dlhej horucej sprche pobrala dole na ranajky. Sluzke prikazala, aby jej ich naservirovala vonku v zahrade. Bol krasny den a ona sa ho rozhodla vychutnat. Sedela tam, popijala kavu a pocuvala stebot vtakov.Este raz si prechadzala plan pre dnesny vecer. Vracala sa ku kazdemu detailu a nechavala svoje myslienky volne plynut. Musi to byt perfektne a ona nepochybovala o tom, ze bude. Jej schopnosti rastli kazdym dnom a ona presla tvrdym vycvikom, aby ich dokazala dokonale ovladat. Tie roky namahy vsak stali za to. Pametala si, ze ked sa prvykrat dozvedela o tom, co dokaze. Povazovala to za prekliatie. Bolo pre nu velmi tazke vyrovnat sa s tym, ale dnes sa uz na to pozerala inak. Bol to dar a len vdaka nemu sa jej podari zlomit slavnych Winchestrovcov. Sama nevedela uverit vsetkym tym veciam, ktore sa o nich dozvedela. Hlavne starsi so surodencov toho v sebe dusil velmi vela. Poznala pravy dovod, pre ktory to Dean robil, ale vdaka nej dnes vyjde jeho snaha na zmar. Sam neunesie vahu tajomstiev svojho brata. Spokojne sa usmiala. Vzdy to tak bolo. Ludia sa vedia najlepsie znicit samy navzajom. Ulohou demonov je len postrcit ich spravnym smerom.


Pozn. autora: no tak toto je dalsia poviedka z mojho pera. Mam ju v hlave uz dlhsiu dobu a konecne som sa odhodlala k jej napisaniu. V poviedke sa budu vyskytovat caste flashbacky a ponukne vam moje riesenia zahad v serialy. Otazky, ktore nas trapia, a na ktore zatial nepozname odpoved budu v tejto poviedke zodpovedane (alebo aspon vacsina z nich). Ak s odpovedami nebudete suhlasit, tak sa dopredu ospravedlnujem. Part 2 by sa mala najneskor objavit buduci vikend, ale pokusim sa ju napisat, co najskor.

teda mne sa ten začiatok strašne páči.. bude to super poviedka už to vidím

tak teda navnadil jsi mě pořádně ........ tohle je absolutně jedno z nejlepších témat pro mě
sice zatím vím jen úvod, ale už se tak nehorázně těším na pokračování...... jako začáteční zápletka je to vynikající....... těším se, těším

wow :)chudak dean..ten to furt odnesie

wow dakujem, ale poviem vam, ze to skor sammy to bude mat so mnou tazke tentokrat

heh som necakala, ze vas to az takto navnadi. budem sa teda snazit napisat to co najlepsie a hlavne co najskor

este raz vdaka za podporu, som rada, ze sa paci

jasně, žes navnadila
a vždyť víš, co na mě platí .......

Teda df to je super ty jo, můžu říct,že jsem to hltala a když jsem viděla že jsem na konci,tak sem byla zklamaná. Já chci hned další pokráčko To začíná úplně suprově, jsem strašně zvědavá na tvé teorie Moc se těším na další část.

teda Dionn skvělé tak to moc chci odpovědi a už se těším..bože bože toto mi nedá spát... je to moc pěkně rojetý..juhuu

Jeeej, ďalšia skvelá poviedka.. Super sa to rozbieha, som zvedavá na tie Deanove tajomstvá a ako sa to všetko chystáš vysvetliť... A Sammy v ťažkostiach, tak to je moje..

je to ozaj super a fakt sa tesim na pokracovanie

Paráda!! Úplně super! Skvělý začátek. Jsem moc zvědavá na Deanova tajemství!! Jsem ráda, že se někdo ujal povídky na vysvětlení Deanových tajemství.

dakujem vsetkym za pekne slova velmi ste ma potesili

waaaaaaw...d-f ... skvela poviedka.. ... uz sa tesim na dalsie a dalsie casti,som zvedava na deanove tajomstva ...

takze este raz vdaka a teraz mensie info k pribehu

OZNAM:
dnes som sa konecne dostala k pokracovaniu. druha cast bude pozostavat pravdepodobne zo 4 odsekov a zatial mam iba jeden, ale s trochou stastia to dnes stihnem dokoncit. dopredu vas vsak chcem upozornit, ze som sa rozhodla vziat si priklad od kripkeho a riadim sa heslom "vsetko ma svoj cas" takze opat sa ne nejake velke odhalenia este neteste a este trocha zaspoilerujem, pretoze ja mam spoilery rada, takze kto chce vediet na co sa moze tesit v najblizsej casti vuala:

Spoiler:

este by som chcela povedat, ze pokracovania sa budu zrejme objavovat kazdy vikend, podla toho ako na tom budem s casom

těším se..joho..no jo já už sem pochopila prečo chceš tak postoupit na hodnost Kripke

MISSIS KRIPKE

no tak super......vážně se nemůžu dočkat

Úplně si mě navnadila na pokračování!! Už se na něj mooc těším!!

heh no tak ja som ukoncila tie stryri podcasti a mam to na take tri strany, ale stale mi tam nieco chyba. len sa bojim, aby to potom nebolo prilis dlhe. hech tak neviem, ci tam este pridat este jednu cast alebo to sem uz hodit takto, ale asi to tam este napisem, lebo ktovie kedy sa dostanem zase k pisaniu, mozno tak o tyzden, tak nech mate riadny nasup

no a k MISSIS KRIPKE akoze no comment samabel to sa ti podarilo a SNlois, no som rada, ze ti doslo, preco chcem na tu hodnost postupit ale to by ma asi sarinka zabila, nie?

ps: vdaka za podporu, dufam, ze pokracko nesklame

Ranajky, bistro oproti
Sam a Dean vosli do bistra a sadli si k najblizsiemu stolu pri okne. Postarsia casnicka, Dorothy sa ich prave vybrala obsluzit, ked ju zastavila jej mlada kolegyna, Gina.
“Nechaj, tych vybavim ja.” Sibalsky sa na nu usmiala. Dorothy len neveriacky pokrutila hlavou.
“Fajn, ako chces.” A v duchu si klasicky pomyslela: “Ach ta dnesna mladez…”
Dean si so zaujmom prezeral menu, ked k nim Gina podisla.
“Uz ste si vybrali?” Dean zdvihol pohlad a pohotovo odpovedal:
“Ja si dam cheeseburger s extra cibulou, ehm Gina” tvariac sa chytro dodal, ked si precital jej meno na vysacke, ktoru mala okolo krku a venoval jej jeden z jeho najocarujucejsich usmevov. Gina sa len koketne zachichotala a usmev mu opatovala. Sam prevratil oci podobnym sposobom ako Dorothy pred chvilou, ibaze on si pomyslel:
“Ach, ten moj brat…” vtom si vsak uvedomil, ze on si este neobjednal a tak prehovoril:
“ Mne iba hrianky a kavu, vdaka.” Gina sa ladne otocila a pobrala sa do kuchyne. Dean sa za nou pozeral so zasnenym vyrazom na tvari a smerom k bratovi dodal:
“ No veru dal by som si povedat.” Sam nevedel na tuto deanovu hlasku adekvatne zareagovat a tak radsej ostal ticho.
Gina sa o malu chvilu vratila aj s jedlom a s Deanom si opat vymenili par milych slov aj zvodnych pohladov. Skoncilo sa to ako obycajne, ulozenim gininho cisla do deanovho mobilu.
“Boze, Dean musis neustale niekoho balit?” znechutene sa spytal Sam, ked Gina opat odisla.
“Ale no tak bracek. Videl si ako vyzerala?” a ustami este naznacil slovo wow. Sam sa neubranil smiechu. Jeho brat bol proste neuveritelny. Obaja sa vsak rychlo pustili do ranajok, lebo poobede chceli vyrazit a cakalo ich este vela prace.

O nieco neskor, motelova izba
Po navrate do izby sa Sam a Dean zacali balit na odchod. Nemali so sebou vela veci, ale aj tak im balenie zabralo cele dopoludnie. Boli takmer hotovi, ked sa Deanovi zatocila hlava a musel si sadnut na postel, aby neodpadol.
“Hej, si v poriadku?” ustarostene sa spytal Sam.
“Uhm, som v poriadku, len sa mi trocha zatocila hlava. To nic nie je.”
Sam sa pozornejsie pozrel na brata a vsimol si, aky je bledy.
“ To mas urcite z tych tvojich zdravych ranajok. Kedy sa konecne naucis, co je pre tvoj zaludok dobre a co nie? Ach.” Vzdychol si Sam, ktoremu doslo, ze bratova nevolnost moze byt sposobena len jednou vecou.
“Pocuj, je takmer poludnie. Podme na obed a tentokrat si das nieco lahke, mohlo by to pomoct. Po obede sa tu este chvilu mozme zdrzat a odpocinut si.” Navrhol Sam, ktory dufal, ze Dean potrebuje len trocha oddychu a zmenu jedalneho listku a opat bude fajn.
Dean prikyvol a pomaly sa postavil. Napriek tomu, ze chvilkova nevolnost uz presla, stale sa necitil najlepsie, no rozhodol sa brata posluchnut. Mozno ma Sam pravdu a on to s tym nezdravym jedlom prehana. Ked uz vychadzali z izby neodpustil si, ale poznamenat:
“Mozes mi sice dnes vybrat obed ty, ale ak na taniery uvidim zeleninu, tak budes dokonca zivota platit za moje jedlo.” Samovi bolo uplne jasne, co Dean mysli, “mojim jedlom” a tak sa radsej zaprisahal, ze nech mu uz vyberie cokolvek ubezpeci sa, ze to neobsahuje ziadnu zeleninu. Na to obaja opustili izbu a uz po druhykrat v tento den sa pobrali smerom k bistru.

Obed, bistro
Gina cez okno videla ako sa k bistru opat blizsia bratia, s ktorymi sa zoznamila dnes rano. Sokovalo ju to, no svoje prekvapenie dokazala skvelo zamaskovat. Ked vosli do vnutra a usadili sa, rychlo sa poponahlala k ich stolu. Nemohla sa ubranit pocitu, ze dnes je jej stastny den.
“Tak zase vy?” Usmiala sa na nich a okamzite pokracovala, necakajuc na odpoved.
“Co to bude tentokrat? Dalsi cheeseburger?”
“Uhm nie. Vlastne by sme si chceli dat nieco lahsie. Co takto na prirodno urobene maso s ryzou pre mojho brata a prosim bez zeleniny. Mne mozte priniest rybu so zapekanymi zemiakmi a salatom.” Usmial sa na nu Sam. Dean sa na nu pozrel a s vyrazom tvare, ktory hovoril za vsetko a dodal:
“To vies, tuto bracek, chce schudnut, aby sa mohol zucastnit sutaze, Miss America a nechce, aby som mu robil chutky.” Gina sa na jeho vtipe roskosne zasmiala a sla im pre jedlo. Akonahle bola objednavka dokoncena, podisla k ich jedlu a z vrecka na zastere vybrala malu flasticku. Este raz sa otocila smerom k Deanovi a zavahala. Hoci sa snazil posobit uvolnene a v pohode jej pozornemu pohladu neunikli kvapky potu, ktore mal na cele a tiez si vsimla, ze oproti ranu vyzera bledsie. “Mozno mu stacila ta ranna davka?” Uvazovala. Nakoniec vsak z flasticky polovicu vyliala do jeho taniera a opat sa zastavila. Zaplatene dostala za to, aby mu ju tam vyliala celu, ale ona si nebola ista, ci je to dobry napad. Rozhodla sa vsak nic neriskovat a obsah do taniera vyprazdnila cely. “Preco by sa mala starat o muza, ktoreho vobec nepozna a riskovat, ze pride o peknu sumu penazi, ktoru tak velmi potrebovala?”pomyslela si a nasadila si svoju privetivu masku spat.Stale jej vsak hlavou vrtalo to, ze zena, ktora si ju na tuto pracu najala, vedela, ze sa vratia aj na obed, hoci Gina tomu sama neverila. Vzala vsak jedlo a odniesla ich bratom.
Dean sa pozrel na jedlo pred sebou a citil ako mu podskocil zaludok. “Dufam, ze nerobim chybu.” Myslel si Dean, ked sa aj napriek vlastnej netypickej nechuti k jedlu premohol a zacal jest. Sam ho po celu dobu uzkostlivo pozoroval a tak Dean odolal pokuseniu “hrat” sa s jedlom a zjedol polovicu z obsahu na tanieri. Sam dospel k zaveru, ze vzhladom na deanov sucasny stav, to je az az a preto rychlo dokoncil svoju rybu, aby mohli odist. Dean este zasiel za Ginou a slubil jej, ze ked bude niekedy spat v meste urcite jej zavola a na to, obaja opustili bistro.
Gina ich pozorovala ako odchadzaju, a ked sa jej uplne stratili z dohladu vybrala mobil a vytocila cislo, ktore mala zapisane na papieriku.
“Uloha ukoncena. Prave odisli a starsi z nich vyzeral, ze jed uz zacal ucinkovat.” Povedala rychlo a potichu, aby ju nikto nepocul do telefonu. Hlas neznamej zeny, s ktorou sa stretla len raz v zivote jej odpovedal.
“Velmi dobre. Dufam, ze si odmenu patricne uzijes.” A na to ukoncila zena hovor. Gine sa trochu triasli ruky z udalosti tohto dna. Flasticku od jedu aj papierik s cislom vyhodila do kosa a rozhodla sa rychlo zabudnut na to, co sa stalo. Sustredila sa len na peniaze, ktore tymto ziskala a moznosti, ktore sa jej vdaka tomu naskytli. Vratila sa spat do prace a na bratov alebo tu zenu uz viac nepomyslela.

Medzitym, niekolko km daleko v luxusnej vile
Alex, sluzka domu len neveriacky pozorovala ako jej pani ranajkovala v zahrade. Vedela, ze jej pani je velmi extravagantna zena s mnohymi tajomstvami a na jej obcas blaznive vystrelky si uz zvykla. Avsak dnes ju jej pani absolutne zarazila, ked je prikazala prestriet stol vonku. Bol sice slnecny den, ktory predpovedal prichod jari, ale aj tak boli vonkajsie teploty v polovici januara este stale iba cosi nad nulou. Alex nechapala, ako jej pani moze pokojne sediet v zahrade a necitit chlad. Navyse tam takto bola uz par hodin a vyzerala, ze tuho premysla. Ked slnko na oblohe dosiahlo vrcholu pani zacala neustale kontrolovat cas a pohlad jej az neprirodzene velakrat zabludil k mobilnemu telefonu na stole. “Zrejme ocakava nejaky hovor,” myslela si Alex. Vtom videla ako sa pani nacahuje za mobilom a odpoveda volajucemu. Hovor netrval dlho, no jej pani viditelne potesil. Po jeho ukonceni sa razantne postavila a opustila zahradu. Isla hore do svojej izby, pravdepodobne sa pripravit na dalsi z jej nocnych vyletov. Alex nevedela, kam jej pani kazdu noc chodila, ale mala pocit, ze to ani nechce vediet a tak sa nepytala. Hoci ju jej pani obcas desila tym, ako rychlo dokazala “zmiznut” alebo pohladmi, ktorymi sa pozerala na niektore jej navstevy, svoju pracu mala rada. Nebolo tazke pre tuto zenu pracovat a dom, hoci bol velky, bol lahky na udrzbu. Alex mala tiez dovolene pouzivat vonkajsi bazen a mala nadhernu izbu, v ktorej byvala. Jedlo mala tiez zadarmo a este k tomu slusny plat, takze sa rozhodla tuto pracu si udrzat, nech to stoji cokolvek. Lepsiu by asi aj tak nenasla. V dome sa nachadzali miestnosti, do ktorych vstupit nemohla a to bol pre Alex najvacsi problem, lebo bola trochu zvedava, ale dokazala sa prekonat. Rozmyslala, kedy sa asi jej pani vrati tuto noc, ked ju z jej myslienok vyrusil hlas zeny, ktora sa v miestnosti ako zvycajne objavila tak necakane, ze Alex privodila takmer infarkt.
“Alex, kedy si mala posledne dovolenku?” spytala sa jej pani domu.
“Myslim, ze pred 7 mesiacmi, pani, ked ste mi povolili ist za sestrou, ktorej sa narodilo dievcatko.” Odvetila Alex.
“Myslim, ze si zasluzis oddych, Alex. Svoju pracu si robis dobre a tiez sa blizi datum tvojich narodenin, vsak?” Alex ostala sokovana. Nikdy by si nepomyslela, ze jej pani si bude pametat datum jej narodenin a tak sa len vdacne usmiala a prikyvla na suhlas. Na to je pani podala obalku.
“Vsetko najlepsie.” Alex nevedela, co robit, a tak trasucimi rukami otvorila obalku, v ktorej nasla letenku a poukazku na zajazd k moru, na Floridu na dva tyzdne.
“Ja neviem co povedat.” Vyjachtala Alex.
“Nehovor nic, len sa chod rychlo zbalit, leti ti to dnes vecer.” Usmiala sa na nu.
“Dakujem, dakujem velmi pekne.” Podakovala Alex a rozbehla sa do izby pripravit na dovolenku jej snov.
Zena sa za nou len spokojne usmievala.
“Ludia vedia byt tak naivny a hlupy…”

Kratko po obede, na ceste do motelovej izby
Uz boli takmer pri dverach, ked Deanovi zacal rebelovat zaludok. Nechcel znervoznit brata, ako obycajne a tak sa k nemu otocil so slovami:
“Ty, Sam nechcel by si ist kupit este nejake zasoby jedla a vody na cestu a tiez mapu okolia?” Sam sa zahladel na Deana akoby nechapal , preco by mal ist na nakup prave teraz, ale rozhodol sa mu vyhoviet.
“Oki fajn, budes v pohode?”
“Jasne, ja som predsa vzdy.” Odvetil mu Dean. Sam sa otocil a pobral sa do obchodu, zatial, co Dean vosiel do izby. Len co za sebou zavrel dvere, ponahlal sa do kupelne. Stihol to len tak tak. Nadvihol zachodovu dosku a nechal nech z neho vsetko, co sa posledne dni zjedol vyjde. Davit prestal tesne pred tym ako pocul buchnut dvere. Roztrasene sa postavil a presiel k umyvadlu. Oplachol si usta aj tvar a na chvilu si este sadol na okraj vane a pockal, kym sa mu svet prestane tocit pred ocami. Na to zacul bratov hlas spoza dveri.
“Dean si v poriadku?” S namahou sa postavil a presiel k dveram.
“Jasne, ze som. Preco by som nemal byt? Co si si myslel, ze sa splachnem do zachodu?”posmesne sa spytal Sama. Ten sa zarazil, ale len odvetil.
“Nie prepac, ja len, ze si sa necitil dobre, tak ci sa ti nevolnost nevratila.”
Dean sa na mladsieho surodenca usmial usmevom, ktory Sam okamzite spoznal. Bol to ten, ktory mal jeho brat rezervovany iba pre nho. Obaja teda presli k posteliam, ze si na chvilu odpocinu ako sa dohodli pred tym, ked sa Dean zrazu chytil za brucho a padol na zem, kde sa stiahol do klbka a zacal sa neovladatelne triast.
“Dean!” skrikol Sam, ktory bol okamzite pri bratovi. Nebol si vsak isty, co robit a tak sa ho len opatrne dotkol, dufajuc, ze fyzicky kontakt Deanovi pomoze. Horucava salajuca z deanovho tela ho vsak vydesila na smrt. Okamzite vystartoval k telefonu, ze zavola sanitku, ked zachvat presiel.
“Dean, hej, Dean, co ti je? No tak bracek, hovor so mnou.” Dean lezal na zemi a vyzeral strasne vycerpane. Odrazu vsak prehovoril:
“Sammy…” Povedal to s naliehavostou v hlase, akoby to bolo varovanie a Samovi hned doslo, co bude nasledovat. Schmatol smetny kos pri dverach a rychlo ho polozil pred Deana, ktory donho zacal vracat v momente, ked sa pred nim objavil. Sam ho zozadu podopieral a snazil sa ho upokojit.
“To bude v poriadku, Dean. Je to len chvilkova nevolnost.” Ubezpecoval jeho i sam seba. Ked Dean skoncil pomohol mu na postel a priniesol mu navlhceny uterak. Ustarostene sa nanho pozrel. Dean nevyzeral dobre. Prave, ked sa ho chystal opat opytat, ako sa citi sa deanova tvar opat skrivila od bolesti a on sa stiahol do klbka, ak ked tentokrat na posteli. Tvar zaboril do vankusou a rukami sa pevne objimal okolo trupu. Sam zacal takmer panikarit. Avsak takmer, znamena, ze nie uplne a tak sa opat naciahol za telefonom. Dean mal zrejme otravu jedlom a s tym si on poradit nedokazal. Pred tym nez sa mu podarilo vytocit 911 mu v tom opat nieco zabranilo.
Dvere na ich izbe sa prudko otvorili a dnu vstupila mlada zena. Oblecena bola v dlhom ciernom kabate s kapucnou na hlave a do tvare jej nebolo vidiet. Jedinym pohybom ruky smerom k Samovi, ho pritlacila k stene a zabranila mu v akomkolvek dalsom pohybe. Dean sa zufalo snazil postavit a pomoct bratovi, ale krce mu uz neustupovali a ked sa postavil, este sa ich intenzita zvacsila a opat ho poslali k zemi vo velkych bolestiach.
“Opatrne, Dean. Nechces si predsa ublizit.” Prehovorila ladovym hlasom tajuplna zena. Sam sa na nu nenavystne pozrel.
“Co chces, ty suka?”
“Ale, ale, Sammy. Co to nepocujem? Ake nepekne slova. Mal by si si davat pozor na jazyk, inak si to niekto odnesie.” Akonahle dokoncila vetu otocila sa spat k Deanovi, ktorym presla vlna bolesti a on upadol do bezvedomia.
“Ty mrcha, nechaj mojho brata na po…” Nez stihol dopovedat, demonkin pohlad sa uprel nanho a jemu sa zatmelo pred ocami.

cítím nebezpečí na míle daleko
....no úžasný...... vážně podle mého gusta.....ty přesn víš, co na mě učinkuje...... skvělé...jsem zvědavá, jak to bude dál...... moc se mi to líbí...... jééé, jak já tohle žeru

: D na zaciatku som neviem preco citala bistro to isti..no neva super pokracko...ako vzdy chudak chalani... cim dalej tym viac tesim na pokracko

Super, skvěle!! To je úžasný!! Moc moc moc moc moc se mi to líbí!!! Jejda v nejlepší to skončit, to je hrozný!! Já to snad ani do pokráčka nevydržím!!! Krásně napsaný. Já u toho skoro ani nedýchala! Prosím o brzké pokračování!!

dakujem damy, som rada, ze aspon niekoho som tou dlzkou neodradila

samabel: no vies povodne to mal schytat len sam, ale akosi mi nedalo napotrapit aj deana no co uz, ale tak mi hned bolo jasne, ze tebe sa to bude pacit

ettie: tak bistro to isti, hej? to ma odrovnalo

madlen:no co sa toho ukoncenia tyka, tak to vies, povedala som si, ze ked vy ma viete trapit vo vasich poviedkach, tak aj ja vam hodim par infart koncov a uprimne, mas sa na co tesit

co sa pokracka tyka, tak ako som uz pisala, asi buduci vikend, mozno v piatok. pokusim sa aj pocas tyzdna nieco zosmolit, to by som to tu potom mono take kratsie useky hadzala, ale nemyslim, ze to tak urobim. pravdepodobne vam budem pokracka davat kazdy vikend, ale budu rozsiahlejsie. mozem vam vsak povedat, ze v najblizsej casti uz konecne zacne ist do tuheho

já dnes umřu z těch povídek..chudinka Dean otráven..no ty mi dáváš..ale krásný krásný já chci dqaalší část hej jakože já veděla že budeš Deana trápit... ale otrávit ho..takto..aby se zeblil z podoby.. fakt nádhera už se teším až bude do tuhého

je to super uz sa ozaj tesim na pokracko