Secrets & Awakening

Je fajn, že jsi se rozhodla pokračovat ve psaní. Ještě, že si Sam na Deana vzpomněl, asi by ho tam nechali, jak byli zabráni do hovoru. Také netrpělivě čekám na další část.

Po tom všetkom, čo sa stalo boli lovci takí unavení a vyčerpaní, že po príchode do vily, len padli do postelí a zaspali tuhým spánkom.


Krátko po obede, v luxusnej vile
Dean sa pomaly prebudil a na chvíľu ho oslepilo jasné slnečné svetlo prenikajúce do miestnosti cez strešné okno. Aj cez sklo cítil príjemné teplo, ktoré vyžarovali lúče slnka a v duši mu zavládol pokoj. Bol preč. Unikol z toho strašného miesta. Konečne sa mohol nadýchnuť bez obáv z toho, že ho každú chvíľu niekto začne mučiť. Pár minút teda len ležal na posteli a vychutnával si ten pocit slobody.

Potom si však spomenul na udalosti, ktoré predchádzali jeho pádu do pekla a zmeravel. Ako len mohol dopustiť, aby Sam tak trpel? Už nespočetne veľakrát zlyhal ako veľký brat a chyby, ktorých sa dopustil mu stále kradli spánok. Vždy sa zaprisahal, že je to poslednýkrát, kedy dovolil, aby niekto jeho malému bračekovi ublížil, no nech sa snažil ako chcel, nakoniec sa aj tak za každým ocitol v situácií ako je táto. Kedy mu vnútro opäť zožieral pocit viny a rástol v ňom odpor voči sebe samému. Prečo je len taký nemožný? To sa nedokáže poučiť? Koľkokrát sľúbil otcovi, že dá na Sama pozor? Koľkokrát bratovi prisahal, že bude stáť pri ňom a nedovolí, aby sa mu niečo stalo? Všetko to boli len prázdne slová. Nič z toho nedokázal. Zaťal päste a vstal. Musí to napraviť. Musí sa Sammymu ospravedlniť a prosiť ho, nech ho neopúšťa, aj keď vedel, že si jeho spoločnosť už nezaslúži.

Potichu zišiel dole. V kuchyni bol Bobby a stál pri šporáku, zrejme niečo varil, ale keďže mu bol otočený chrbtom, Dean si tým nemohol byť istý. Na chvíľu zaváhal. Mal by sa Bobbymu poďakovať už teraz? Túžba vidieť brata však bola silnejšia, a preto prešiel popri kuchyni k zadným dverám. Brata našiel sedieť na lavičke pri malom jazierku, ktoré sa nachádzalo na rozsiahlom pozemku patriacemu k vile. Bez slov si prisadol a zahľadel sa na vodnú hladinu. Ani jeden z nich neprehovoril. Nevedeli čo povedať a hlavne sa báli reakcie toho druhého. Až to Dean nevydržal:

„Mňa to naozaj všetko veľmi mrzí, Sammy.“

„Dean, prestaň. Povedal som ti, že nič z toho nie je tvoja chyba, tak sa prosím nezožieraj. Ak by sa mal niekto ospravedlniť, tak som to ja.“

„Prečo preboha by si sa mi mal ospravedlniť ty?“

„Pretože som bol naivný a slepý. Nikdy som si nevšimol ako veľa si toho pre mňa obetoval, ako veľmi si musel trpieť. Nikdy som sa ti ani poriadne nepoďakoval. Vieš, hoci ľutujem ako veľmi ti Desire ublížila, som rád, že mi ukázala všetky tie spomienky. Pomohla mi tým otvoriť oči. Bol som len namyslené decko, ktoré myslelo jedine samo na seba. Moje hádky s otcom, odchod na Standford... Nikdy som pri tom nemyslel na teba, ani mi nenapadlo zamyslieť sa nad tým, ako sa cítiš ty. Bol som taký idiot.“

„Ach, Sammy. My sme obaja veľkí idioti. Chceme jeden druhého chrániť, a pri tom robíme presný opak. Asi je pravda to, čo sa vraví, že najviac ubližujeme tým, ktorých milujeme. No dovoľ mi, tu a teraz ti niečo sľúbiť. Sľub, ktorý už naozaj nebude porušený, niečo, čo dokážem splniť.“

„Dean...“

„Sammy... Sam. Sľubujem ti, že nech sa už stane čokoľvek, vždy budem po tvojom boku a už ti nikdy nič nezatajím. Nech by ťa to už malo zraniť akokoľvek veľmi, nebudem pred tebou viac skrývať žiadne tajomstvá, ani svoje pocity. Ak ma bude niečo trápiť, poviem ti to.“

„Aj ja ti sľubujem to isté. Ja... Som taký rád, že si späť“

Samovi vyhŕkli slzy do očí. Dean na nič nečakal a okamžite ho objal.

„Som tu. Som pri tebe.“

„Nevieš si predstaviť aké to boli muky... vedieť, že si tam dole a ja sa k tebe neviem dostať... Ten strach, že možno sa nám nepodarí ťa zachrániť alebo prídeme príliš neskoro...“

„Ššššš. Už je dobre. Nič z toho sa nestalo. Zvládol si to super. Zachránil si ma.“

Nejakú dobu tam teda len tak sedeli, vo vzájomnom objatí a vďaka sile, ktorú čerpali z toho druhého, vyhrávali boj, ktorý viedli sami so sebou. Posledné dni boli pre nich veľmi náročné, no dosť sa toho aj naučili. Teraz mali šancu začať odznova a ani jeden z nich nechcel, aby jeho vnútorní démoni pokazili radosť a šťastie toho druhého. Zahnali teda svoje obavy do úzadia a začali sa psychicky pripravovať na ich ďalšiu spoločnú cestu.

pozn.a.: no zase sa mi podarilo zbúchať krátke pokračko. už by som fakt chcela túto poviedku dokončiť, ale ani boh netuší, kedy sa mi to nakoniec podarí... som v poslednej dobe fakť dosť zaneprázdnená a ak aj mám čas, tak moja múza si práve dáva šlofíka a prebúdza sa v zásade len vtedy, keď sa mi písať nedá no nič. takýmito maličkými pokračkami sa možno jedného dňa dopracujem aj k definitívnemu koncu tejto poviedky.

Dion ono je pokračování - super sice kraťoučké, ale člověk se musí radovat z maličkostí.....
tak kluci si dali slib, že si nebudou nic zatajovat - hmmm nevím proč, ale nějak jim to nevěřím - ale uvidím, co přinese (jednou snad ) pokračování
jsem moc ráda, že tu a tam přihodíš novou kapitolku, protože já se k této povídce celkem ráda vracím, a tak mě těší každé nové slovo, které sem vložíš

Dion: Nevadí, že je to krátké. I po malých kouskách se určitě "prokoušeš" ke konci.

dúfam, teraz bola tá pauza "len" polročná hlavne ma štve to, že som nejako vypadla z písania a nie som veľmi spokojná s mojimi výtvormi, ale tak snáď sa ešte rozpíšem... a táto ff si fakt zaslúži koniec. neviem ako dopadnú moje zvyšné dve rozpísané, ale minimálne túto poviedku by som ozaj chcela dopísať až do konca. a som rada, že ju ešte stále čítate ja by som to už dávno vzdala

aaa keď sme už pri tom nevzdávaní sa...pokračko...kedy?