Secrets & Awakening

Co to... co to jako...... úplně se mě dělalo špatně spolu s Deanem Teda d-f to je pokráčko super, paráda U tebe a Samabel klasika- opět to schytal Dean No a nakonec i Sammy v průšvihu
Ty jo, no už se fakt nemůžu dočkat další části - končit to v tak napínavém Prosíííím, další část

tak fajn idem na to, uz mam nieco napisane, tak na tom idem este popracovat a dnes sa mozte tesit na pokracko a pre milovnikov spoilerov, tu mam jeden

Spoiler:

tak a teraz idem pracovat, nech nemusite dlho cakat

jupíííí..... no to jsem moc zvědavá......už se těším

ok takže jakože končím..hem já už chci ted..juhu těším seeee

Ano,ano,ano dneska prosíííím A ještě bych tě dion chtěla poprosit,jestli by jsi alespoň ty nemohla mít se mnou trochu slitování, když Jannča a Samabel mě tak trápí

Neskor, v dome nasej tajuplnej neznamej
Sam sa zobudil v tmavej chladnej miestnosti bez okien. Hned ako otvoril oci, pohladom zacal hladat svojho brata. Miestnost, v ktorej sa nachadzal, vsak bola mala a preto mu netrvalo dlho, aby si uvedomil, ze Dean tam nie je. Rychlo sa postavil a zamieril k dveram. Sokujuco boli zamknute. Zacal do nich teda kopat a udierat pastami, aby ich vylomil, ale nic nezaberalo. Po chvili mu z ruk zacala kvapkat krv a aj v nohach citil ostru bolest. Zufalo odstupil od dveri a klesol k stene. Pred ocami mal obraz trpiaceho Deana. Sam sa desil toho, ako zranitelny bol jeho brat v tejto chvili. V stave, v akom ho naposledy videl, nebol schopny celit akemukolvek nepriatelovi. Dopekla, ved nebol schopny ani len stat na vlastnych nohach. Sama striaslo. Opat sa postavil a so vzrastajucou starostou o brata zacal znova intenzivne busit do dveri s nadejou na vyslobodenie. Jeho snaha vsak bola marna.
Samove ruky boli uz cele zakrvavene a musel si sadnut na zem zo strachu, ze ho nohy uz dlhsie neudrzia. Sam si zakazal mysliet na Deana, lebo mal pocit, ze sa z tolkeho strachu o nho asi zblazni. Namiesto toho zacal rozmyslat, kto a preco ich uniesol. Zene, ktora ich zajala, sice nevidel tvar, ale jej hlas urcite nepoznal. Vzhladol k dveram. Niekto predsa musel pocut jeho trieskanie do dveri. Preco ho nikto neprisiel upozornit? “Mozno preto, ze su prilis zaneprazdneny s mojim bratom.” Pomyslel si Sam. Pri tej predstave sa zhrozil. Dean bol vzdy ten silny; vzdy ho chranil; vzdy tam pre nho bol, ked ho potreboval….Sam pomaly zacal prepadat zufalstvu. Bol hladny, smadny, vycerpany a v rukach aj nohach citil pulzujucu bolest. Jeho mysel sa s nim kvoli unave, ktoru pocitoval zacala zahravat. Branil sa spanku, ale spomienkam, ktore sa mu zacali vynarat pred ocami sa neuabranil….

Pred 10 rokmi, v Oregone…
Sam nedavno dovrsil 12 rokov a John dospel k zaveru, ze uz je dost stary na to, aby mohol ist na lov spolu s nim a Deanom. Malo ist o bezny pripad pomstychtiveho ducha, ale vo winchestrovskom pripade to nie je nikdy bezny pripad. Sam bol pred lovom trocha nervozny a Deanovi neunikol strach v jeho ociach.
“Sakra otec, preco musis aj jeho tahat do tohto zivota? To ozaj chces, aby skoncil ako lovec?” Dean mal svojho otca velmi rad a vzdy ho posluchal na slovo. Bol jeho hrdinom, ale obcas mal pocit, ze jeho otec nevie ako vychovavat Sammyho. Dean sa zmieril s tymto typom zivota uz davno, ale svojho brata sa pred nim snazil chranit. Existenciu nadprirodzena tajil az do poslednej chvile a dokonca aj potom, ako sa jeho brat dozvedel o duchoch, demonoch a vsetkych ostatnych priserach, mu o lovoch, na ktore otec chodil hovoril len velmi malo. Snazil sa jeho pozornost viac upriamit na skolu a veci, ktore sa povazovali za normalne. K jeho radosti, Samovi sa v skole ozaj darilo. Mal vynikajuce znamky a vacsina ucitelov si ho rychlo oblubila.
Dean si pametal na jeho prvy lov. Potom, ako otca po dlhu dobu prosil, aby mu dovolil ist s nim, sa mu otec podvolil, a v 10 sa tak stal jeho zalohou. Ked sa Sam dostal do toho veku, Dean sa zlakol, ze by ho otec chcel brat s nimi a preto Johna presviedcal o tom, ze Sam este nie je pripraveny. Parkrat sa ho dokonca snazil presvedcit, aby Sama vobec do lovenia nenutil, ale otec ho vzdy odbil tym, ze Sam chce lovit, a ze musi byt pripraveny bojovat s tym, co je tam vonku aj sam, lebo oni tam nebudu vzdy, aby ho ochranili. Dean odmietal pripustit, ze by Sam mohol byt niekedy bez jeho ochrany, ale ako obycajne sa s otcom nehadal. Cele dva roky sa mu darilo Sama chranit pred lovenim, ale dnes mu otec oznamil, ze Sam ide s nimi a tak sa jeho najvacsie obavy vyplnili. Dean nemal predstavu, ako chce uchranit svojho brata i otca pred duchom, ktoreho sa chystali znicit.
Svoj vlastny strach vsak dokazal bravurne maskovat a ked zbadal Samovu tvar uplne ho zatlacil do ustrania a naklonil sa k bratovi.
“Hej, Sammy, to bude v poriadku, uvidis. Iba klasicky duch, nic zvlastne. Proste spalime jeho kosti a bude. Ani sa nenazdas a sme opat doma.” Usmial sa na nho. Samove oci sa stretli s jeho.
“Dean, co ak ma ten duch dostane?”
“Nedostane. To nedovolim. Ja ta ochranim, ano? Nemusis sa bat, ja nedopustim, aby ti niekto alebo nieco ublizilo. V poriadku?”
Sam sa nanho pozrel s nadejou v ociach.
“Slubujes?”
“Slubujem, Sammy.”
Sam svojmu bratovi absolutne veril a tak sa upokojil. Netrvalo dlho a dorazili na miesto, kde bol pan Johnson pochovany. Dean a John si vzali z kufra lopaty a dali sa do vykopovania truhly. Sam mal kontrolovat okolie a davat pozor, ci sa Johnson niekde neobjavi. Deanovi slo kopanie trocha pomalsie ako obycajne, lebo stale sa ubezpecoval, ci je Sam v poriadku, co Johna vytocilo.
“Dean! Krucinal, co si myslis, ze robis? Nemame celu noc, na to, aby sme sa tu mohli flakat. Prestan konecne civiet na svojho brata ako na zjavenie a zacni makat. On je tu, preto aby daval pozor na nas a nie my nanho, rozumel si?” Dean sokovane prikyvol, avsak Johnov vybuch uputal aj samovu pozornost, ktory si preto Johnsona nevsimol, az kym nebolo neskoro. V jednom momente prekvapene hladel na otca a v druhom uz zhrozene pozeral do tvare nepriatela.
“Dean!” Dean zacul samov vykrik a zastavil sa mu cas. Zbadal ducha, ako sa priblizuje k jeho bratovi a nadprirodzenou rychlostou sa vyhupol z hrobu a bezal mu na pomoc. John sotva pocul samovo volanie, ked si uvedomil, ze Dean uz je pri bratovi.
“Ako sa tam mohol tak rychlo dostat?” John nechapal, ale aj on sa bleskovo dostal z jamy pripraveny zachranit svojich synov.
Tesne pred tym ako sa Johnson naciahol za Samom sa pred nim objavil Dean a Sama odstrcil. Johnsonove ruky sa tak omotali okolo deanovho krku a nadvihli ho do vzduchu. Dean sa zacal dusit a duch ho s obrovskou silou odhodil niekolko metrov daleko a otocil sa spat k svojej predoslej obeti. Avsak to ho uz zasiahla strela plna soli a on sa rozplynul. John rychlo hodil zbran Samovi s prikazom strielat na vsetko, co sa pohne a tiez ho poslal skontrolovat brata, zatial, co on vykope johnsonovu mrtvolu a spali ju. Sam sa rozbehol za bratom a ked uvidel krv, ktora mu stekala po cele, zhrozil sa.
“Dean!? Si v poriadku?”
“Uhm..” Bola jedina odpoved, ktorej sa dockal. Sam videl ako bratovo telo letelo vzduchom, aj to ako sa zastavilo pri naraze do sochy anjela, ktora bola umiestnena v strede cintorina. Netrvalo dlho a pribehol k nim aj John. Deana pre istotu odviezli do nemocnice, lebo uder do hlavy vyzeral byt silny. Nastastie sposobil len mensi otras mozgu a tak tam Dean ostal len cez noc na pozorovanie.

Sucasnost…
Samovi vosli slzy do oci pri tejto spomienke. Bola len dalsim dokazom toho, ako velmi ho jeho brat miloval, ako vela sa kvoli nemu obetoval. Sam ani len nedokazal spocitat, kolkokrat bol Dean zraneny kvoli nemu. Kolkokrat trpel, len preto, aby Sam nemusel. Z jeho myslienok ho vytrhlo sramotanie klucika v zamke a na to prudke otvorenie dveri,v ktorych stala opat ta zena. Tentokrat vsak nemala kapucnu a tak sa jej Sam pozrel do tvare. Bola atraktivna, ale Sama sklamalo, ze ju nikdy pred tym nevidel. Tak trocha dufal, ze ak by ju spoznal, aspon by vedel, s kym maju tu cest. Sam pri jej prichode bleskovo vstal a pohotovo sa opytal:
“Kde je moj brat? Co si mu urobila?”
“Neboj sa,prave k nemu ideme. Uz sa ta nevie dockat.” Sladko sa nanho usmiala a pred tym nez Sam stihol zareagovat na jej odpoved alebo sa pokusit utiect zdvihla ruku a on sa opat ocitol na zemi v bezvedomi. Na to sa otocila a do miestnosti vosli dvaja velky a svalnaty muzi s prazdnymi pohladmi.
“Preneste ho k tomu druhemu.”
“Ano madam!” Svorne obaja odvetili. Zdvihli Sama a niesli ho do miestnosti, na konci chodby. Zena ich len ticho nasledovala.

Predtym, v miestnosti na konci chodby
Dean sa opieral o stenu a rukami si stale zvieral brucho. Odkedy sa prebral stale mal neznesitelne krce. V zaludku mu vsak uz neostalo nic, co by mohol vyvratit. Avsak aspon uz neboli tak intenzivne ako v hoteli. No jeho choroba bola to posledne, co ho teraz trapilo. Nevedel, co sa stalo so Samom potom, co omdlel. Cele jeho vnutro horelo hrozou, ze Sam uz mohol byt aj mrtvy… Dean sa obvinoval, ze ho nedokazal ochranit. Nenavidel sa za to, aky je slaby. Nedokazal sa ani len postavit, aby sa pokusil o utek. Len tam sedel, snazil sa ostat pri vedomi a neprepadnut panike. Taky pocit zufalstva, aky ho zasiahol v tejto chvili necitil uz velmi dlho. Bolest, v ktorej sa nachadzal mu otupovala zmysly a on sa ocitol niekde medzi vedomim a bezvedomim. Vtom zacul hlas, ktory k nemu prichadzal akoby z velkej dialky a pred ocami zbadal zahmlene obrysy nejakej postavy.
“Sammy…” Zasepkal. V usiach sa mu vsak zacal ozyvat len skodoratostny smiech.
“Nie, zlatko, Sammy tu nie je. Este nie. Ale neboj sa, o chvilu svojho braceka uvidis znovu. Nechceme predsa, aby zmeskal cele predstavenie.” Odpovedal na jeho otazku zensky hlas.
“No teraz pekne otvor usta a vypi toto.” Zena mu podala akusi casu.
“Nie…” Zachrapcal Dean. Nevedel, co ma vypit, ale bol si isty, ze nech je to cokolvek, len by sa potom citil este horsie.
“Kde je Sam?” premohol sa este opytat, aj ked si nebol isty, ci tu otazku vyslovil nahlas.
“Je v poriadku. Zatial. Pozri, mozeme to spravit lahsou alebo tazsiou cestou. Bud to vypijes sam alebo ta to donutim vypit, ale vysledok bude stale ten isty.” Prilozila mu casu k ustam a Dean jej obsah nakoniec vypil. Nemal v sebe dost sily na odpor. Akonahle sa tekutina ocitla v jeho zaludku, zacala mu rozpalovat vnutro.
“Co…”
“Je to len dalsi jed, ktory mi pomoze dostat sa do tvojej mysle. Som silna, ale to aj ty, Dean a tak som sa rozhodla ulahcit boj, ktory mame pred sebou. Jed v tvojom organizme nie je smrtelny, len sposobuje velke bolesti. Oslabuje tvoje telo, ale co je dolezitejsie aj tvoju mysel. Si slaby a zranitelny. Bude pre mna hrackou dostat z teba vsetko, co budem chciet. Myslim, ze tato cesta do tvojho vnutra bude velmi zaujimava. Veci, ktore som sa o tebe a tvojom bratovi dozvedela….Povedzeme, ze ma vase zivoty fascinuju. A vsetko to, co v sebe skryvas…Este nepoznam vsetky tvoje tajomstva, no coskoro budem. A aj tie, o ktorych uz viem, by stacili na znicenie teba aj tvojho brata.”
Dean pocuval jej vysvetlovanie a vobec sa mu to nepacilo. Kolko toho moze vediet? Dokaze v nom ozaj citat ako v otvorenej knihe? Moze niekto mat taku moc? A co s tym ma Sammy? Chcel este nieco povedat, ale predtym nez stihol otvorit usta sa dvere otvorili a zena ho opustila. Nechala ho sameho s jeho myslienkami, trapit sa, co sa stane. Dean civel do steny a snazil sa nepredstavovat si vsetky tie karastroficke scenare, ktore mu napadali. Sustredil sa len na dychanie a fyzicku bolest, ktoru citil. Avsak netrvalo dlho, kym do miestnosti, kde bol vazneny vosli dvaja muzi nesuci tretieho, ktory bol v bezvedomi. Dean okamzite spoznal postavu, ktoru polozili na zem oproti nemu a vedel, ze preziva svoju najhorsiu nocnu moru.

Ani len netusil, aku mal pravdu….

no super....
teda musím říct, že jsem celá napjatá, co bude muset Dean snášet...a Sam taky
ale vážně se mi to moc líbí a začíná s to nějak nebezpečně napínavě rozjíždět
..... těším se na další....krása

koukám,že se pomalu přidáváš k těm dvoum a postupně mě těma vašema povídkama zabíjíte
dion nádhera - úžasné a co mě zase totálně dostalo byl ten flashback to já vážně miluju -to je krása a já moc za něj děkuju .... no a jinak teda opravdu chudáci naši dáváš jim oboum pěkně zabrat a mám tušení že bude hůř.... ... prosím nenech nás dlouho čekat a hoď sem co nejdřív pokráčko,prosíííím

zeby som cez vikend este nieco zosmolila??? no uvidim, posnazim sa, ked vidim tie hroby...ale vdaka za pekne slova co sa mucenia tyka, no ehm pozname sa a prepac janka, ale ja mam tuto poviedku v hlave uz velmi velmi dlho, mam ju celu kompletne premyslenu, len detaily treba vychytat a muceniu sa sammy nevyhne, to skor dean to schytal, kvoli mojej posadnutosti nim.... ale sam ten bol jasny od zaciatku. on je ten, kto to bude mat tazke... a hlavne ten pocit viny...no chudacik, ale uz nic neprezradcam, nechajte sa prekvapit, pripadne pockajte na dalsi spoiler

a to my čekat budeme... pořád.... juj, se těším

no já myslím,že to za chvilku bude válka na třech frontách ale jinak se vážně těším na pokráčko,strašně moc

no jako janko musím říct - já jsem nějaký ten probeček čekala, ale že na mě hned vyrokujete s jankou s takovýma nadávkama teda ... ještě teď se z toho vzpamatovávám

paneboze to uz aj u mna vojna??? a to este neviete to najhorsie, no to som zvedava ako teda dopadnem ale nebojte najblizsia cast by mala byt trocha viac zamerana na nasu neznamu, na objasnenie jej postavy a podobne..takze to bude take menej ehm infarktove aj ked urcite vam tam nejaky action zaver hodim ale tak janka nevyhlasuj vojnu tak to predom, lebo potom nevies ajy protiutok zvoli, ani kto si to odnesie ale no nezabijajte ma za to, co sa tam bude diat no tato poviedka bude este na dlho, takze snad rozdychate...

samabel: no mne sa nahodou pokracko pacilo

Další skvělá část a ten flashback!! Moc krásně napsané, už se nemůžu dočkat pokráčka, prosím ať je co nejdřív!! Námět této povídky je fakt dobrý! Jsem zvědavá, co se o Deanovi ještě dozvíme!

chudaaaaaaaaaaaaaaak...on musi vzdycky tak rpiet mno nic no...on to prezije...snad
a tesim dalej cause je to supeeeeer

tak este raz vdaka za pekne slova dnes je piatok, takze po skole by som sa mala dat do pisania pokracka a niekedy k veceru, by sa to tu mohlo objavit ale ako uz byva zvykom davam aj spoiler

Spoiler:

jupííí....se těším

mother fucker bože to bolo brilantní bože bože já už zase měla jen tak tak do pláče ty jeho pocity a všechno bože asi raz chcípnu a když se mu tam ta suka hnusná snažila vlít tu tekutinu já tady měla chut zařvat di s tím do prdele on ti nebude pít nějakou cypovinu co mu dáš a on to pak udělal a pak to bol je a já jen jalko..holy crap, Dean you asshole a no já nemožem a nakonec ta poslední věta..tak to mi tedka bude vrtat palicou jako včelka

citácia :

“Nedostane. To nedovolim. Ja ta ochranim, ano? Nemusis sa bat, ja nedopustim, aby ti niekto alebo nieco ublizilo. V poriadku?”
Sam sa nanho pozrel s nadejou v ociach.
“Slubujes?”
“Slubujem, Sammy.”

to bolo perfektné a dojemné u toho som už bulela akože

no prostě no coment nádherná to povídka a já už chcem dalšíííííí

otazocka
chce sa vam to citat? lebo ja by som aj chcel, ale ked tie pribehy vdim, odstrcuje ma od nich neznama sila

dakujem za pekne slova a tu je teda to slubene pokracko... flashback sice je, ale sklamem vas netyka sa nasich brothers no hadam sa aj tak bude pacit. musim povedat, ze tato cast bola pre mna velmi tazka na napisanie, lebo uz predsa len zacalo ist do tuheho, ale este stale to nebolo TO, kde som sa chcela ocitnut, aby poviedka mohla konecne dostat grady. konecne som sa cez to vsak preluskala a az teraz sa pribeh ozaj zacne


Dean sa pohol smerom k bratovi, ale pred ocami mu vybuchli hviezdicky.
“Ts, ts, ts” ozvalo sa od dveri.
“Na tvojom mieste by som sa velmi nehybala. Len sa budes citit horsie.”
“Nechaj mojho brata na pokoji!” Dean na nu zakrical.
“Ale ved ja som mu predsa nic neurobila.” Nevinne sa nanho usmiala. Dean sa pozrel na bezvedomeho brata a pebodol ju pohladom Hej to vidim.
“Je len trochu mimo, ale nic mu nie je. Teda, este nie.” Dean spozornel. Ocakaval, ze bude pokracovat, ale zena sa len otocila k svojim sluhom a v jazyku, ktoremu Dean nerozumel im dala dalsie pokyny. Na to sa naklonila k nemu a do ucha mu posepkala:
“Uz coskoro, Dean….” Potom opustila miestnost.

Jeden z muzov tiez odisiel a po chvili sa vratil so stolickou a povrazmi. Sama usadili do stolicky a pevne ho zviazali. Ked boli s pracou hotovi postavili sa k dveram ako straze a ich prazdne oci sa upierali na Deana akoby v ocakavani, ze sa o nieco pokusi. Dean bol vsak prilis slaby a tak len bezmocne hladel na brata a obvinoval sa z toho, ze ho nedokazal ochranit. Vzdy sa snazil stat pri nom, podporovat ho, utesovat….Branit ho a chranit pred vsetkymi a vsetkym. Zlyhal uz velakrat pri vykonavani tejto ulohy a teraz mal pocit, ze sa vo vycitkach utopi. Ako mohol dopustit, aby dostali jeho brata? Aby ho dostali opat…. Prave sa mu vracala chvila, ked mu Sam zomieral v naruci a Dean chcel kricat, no predtym nez ho spomienky dokazali uplne pohltit, vratila sa ich mucitelka s dalsou casou v ruke.

“Chybala som ti?” spytala sa zartovne.
“Myslela som, ze budes smadny.”
“Nic uz nevypijem.” Odvetil jej Dean s rozhodnostou v hlase.
“Oooo, ale ano, vypijes.” S tymito slovami presla k Samovi a dotkla sa rukou jeho cela. Samovym telom myklo a na to sa zacal preberat. Dean to s hrozou pozoroval.
“Tak co Dean? Mam ta prosit?” povedala a hrala sa s dykou velmi blizko Samovej tvare.
“Nie! Nie prosim. Ja urobim, co budes chciet, len mu prosim neublizuj.” Zena k nemu prikracala a podala mu casu. Dean ju trasucimi rukami chytil a zacal pit.

Sam mal pocit akoby prespal tyzdne. Obraz sa mu vsak pred ocami pomaly vyjasnoval a on si uvedomil, ze je konecne pri Deanovi. Citil, ze je zviazany na stolicke, ale to ho netrapilo. Dolezite bolo len to, ze je so svojim bratom, ktory bol este stale nazive. Avsak pocit nadeje okamzite vystriedal strach, ked zaregistroval dyku tesne pred jeho ocami. Vzdialene pocul aj akesi hlasy. Jeden z nich bol Deanov a znel vydesene. To sa Samovi nepacilo. Deanov hlas nikdy neznel vydesene… Vzapeti dyka zmizla a Sam videl ako zena od neho odstupila a vlozila nejaku casu do deanovych ruk.

“C..co to…” Samova mysel este nepracovala celkom tak akoby mala. Vtom vsak zbadal ako sa Dean z case napil a jeho zaludok zacal robit salta. Odrazu sa mu vsetko vratilo. Motel, bistro, jed…. Jed!

“Dean! Nie!” Chcel brata zastavit, no bolo uz neskoro. Dean sa roztriasol a casa mu vypadla z ruk. To malo, co v nej ostalo sa vylialo na studenu zem podzemia. Tekutina mala cerveno-ciernu farbu a na kamene, ktore pokryvali podlahu posobila ako kyselina. Sam v uzase sledoval ako ich rozozierala az sa zacala dvihat para. Sam vzhladol k bratovi. Deanov pohlad signalizoval cire zdesenie. Ak ten jed dokazal spravit toto s kamenom, co asi sposoboval deanovmu vnutru? Samovi prislo zle. Nemal silu na to mysliet, nemal silu pozerat, ako Dean zatal zuby i paste, ako zavrel oci a bojoval s bolestou. Uprel svoju pozornost teda na mucitelku.
“Preco mu to robis? A kto sakra vobec si?”

Jej oci plne uspokojenia sa odvratili od trpiaceho a upriamili svoju pozornost na tvar odhodlaneho mladeho muza.
“Volam sa Desire a preco mu to robim? Sam, Sam, Sam…. Vravis to, akoby som mu ublizovala, ale ja mu pomaham. Konecne ho oslobodim od vsetkych tych tajomstiev, ktore ho zabijaju. Nesnaz sa mi nahovorit, ze ty si nikdy nechcel vidiet do jeho vnutra; vediet, co pred tebou skryva…Dnes sa to dozvies, len si nie som ista, ci sa ti to bude pacit.”

Deanovo telo sa odrazu na par sekund naplo a potom ochablo signalizujuc stratu vedomia jeho majitela. Zena sa zasmiala.
“Myslim, ze je cas.” Vyriekla a zamierila k Deanovi.
“Cas na co? Neopovaz sa ho dotknut, pocujes? Zabijem ta ak mu ublizis. Nechaj ho!” samov krik vsak bol zbytocny. Zena bola myslienkami uz niekde celkom inde. Ukazovakom sa dotkla deanovho spanku a privrela oci. Telom jej prebehol krc a ona nadviazala spojenie.

Sam sa na stolicke mykal, trhal, sklbal, krical, nadaval, no nic z toho mu nepomohlo. Par nekonecne dlhych minut mohol len bezmocne pozorovat ako Desire vsava vsetky deanove spomienky, vsetky jeho myslienky, pocity…napokon sa spojenie ukoncilo a Desire zacala zhlboka dychat. Po chvili otvorila oci a postavila sa, viditelne vycerpana.

“Fuuuu, to teda bolo nieco.”
“Heh snad si si nemyslela, ze ti Dean dovoli sa mu len tak hrabat v hlave.”
“Ow zlatko, samozrejme, ze som to necakala, preto som mu dala predsa vypit ten jed. Tvoj ubohy bracek nemal najmensiu sancu mi odporovat. Mna vycerpalo nieco ine a sice vaha toho, co som zistila. Je na case, aby zacala ozajstna zabava.”

Desire presla do stredu miestnosti a nakreslila na zem kruh. Na to zacala recitovat latinske slova, pocas ktorych sa kruh rozziaril slabomodrou farbou a v jeho vnutri sa rozprudila hmla. Desire bola s vysledkom svojej prace ocividne velmi spokojna.
“Ide to lepsie, ako som si myslela………”

Sam sa s obavami pozeral na kruh a mal neblahe tusenie, ze nech to uz sluzilo na cokolvek, nebude sa mu to pacit. Navyse sa Dean zacal preberat a Sam mal pocit, ze Desire cakala len na to.
…aby zacala ozajstna zabava… “Nie, nie zabava, ale nocna mora.” Pomyslel si Sam.

Medzitym, na opacnom konci krajiny
Slnecne luce rozpalovali popraskanu zem, vietor rozfukaval oblakmi posiatu oblohu a vsade panovalo nadprirodzene ticho. Sum listia bol jediny zvuk, ktory sa rozlahal po tejto nadhernej aleji. Stromy ovesane najroznejsimi plodmi, luky plne pestrofarebnych kvetov, dlhe ulicky lemovane lavickami, na ktore si casto sadali zalubenci, ale aj priatelia, ktori sa chceli porozpravat, ba dokonca aj nahodni okoloiduci, ktori sa rozhodli na chvilu si odpocinut a pokochat sa krasou tohto carovneho miesta, v ktorom akoby sa zastavil cas. Spev vtakov, cvrlikanie cvrckov vzdy zanikali v rozhovoroch ludi. Ked clovek kracal po jednej, z tych dobre znamych nekonecnych uliciek mal pocit, ze vsetci stastni ludia su tu. Kam sa pozrel videl usmiate tvare a smiech bol neodmyslitelnou sucastou tohto parku. No dnes tu nebolo zivej duse a vsadepritomne ticho bolo predzvestou niecoho strasneho. Aj on to citil. Osamely muz s tak tajuplnym pohladom, ze vam mraz behal po chrbte. Povodne sa na tomto mieste nechcel zdrziavat, pretoze nemal rad pritomnost ludi, bol to samotar. No prazdnota parku, tak prenho netypicka, ho donutila pristavit sa. Stal tam s pohladom uprenym do neznama a hrozil sa toho, co pride. Nemusel cakat dlho….

Rok 1661, Lothian, Skotsko
Male dievcatko so strachom sledovalo, ako jej mamu priviazuju ku kolu, ktory stal na dlhych polenach za skandovania davu. Nechapalo, co sa to vlastne deje. Preco ti ludia kricia? Preco je jej mama taka smutna? Co sa to robi? Vtom sa ozval hlboky hlas jedneho z muzov stojacich pred davom.
“Tato zena bola odsudena z vykonavania carodejnictva na smrt upalenim. Jej poprava je vystrahou vsetkym carodejniciam, ktore sa ruhaju Bohu vykonavanim magickych ritualov a zariekavanim.” Po ukonceni formalneho predslovu k ludu sa otocil k zene:
“Pros o milost a mozno ti Boh odpusti, ty hriesnica!” Dievcatko si v duchu zelalo, aby sa jej mama ospravedlnila, mozno by ju potom pustili, no nic take sa nestalo.
“Prosit o milost? Boha o odpustenie?” zena sa zacala hystericky smiat.
“Ja nemam Boha ani pana, ktoremu by som sa mala klaniat.” Odvetila a vsetci boli prekvapeni jej drzostou.
“Ako sa opovazujes?! Za toto zhoris v pekle! Podpalte ju!” krical muz.
“Toto este nie je koniec. Moja moc je vacsia nez si dokazete predstavit a smrt je len zaciatkom cesty. Jedneho dna sa vratim a vy mi za vsetko zaplatite!” Ludi striaslo pri jej slovach. Plamene sa uz zacali dotykat jej noh, no namiesto vykrikov bolesti a hrozy sa priestorom zacal ozyvat len jej smiech. Pohladom nasla v dave svoje dievcatko a nahlas preniesla niekolko latinskych viet. Tomuto jazyku mnohi nerozumeli a davom sa zacal sirit strach a panika. Zena sa na svoju dceru poslednykrat usmiala a odvratila sa k jej popravitelovi.
“Nemal by si sa zahravat s ohnom lebo sa popalis.” Na to ju plamene celkom pohltili, no muza jej tvar a posledne slova prenasledovali dlhe roky.
Malemu dievcatku len stekali slzy po liciach a tvar muza, ktory podpalil najdolezitejsiu osobu v jej zivote, sa jej vryla do pameti rovnako ako posledne slova jej mami. Stalo tam a sledovalo ako ohen slaha do vysky, ako nan ludia hladia a s uspokojenim prikyvuju. V ten moment si utrelo tvar do rukava a vsetkych ich preklialo. Nenavist sa v nej rozhorela ako ohen, ktory pohltil zenu darujucu jej zivot.
“Mala si pravdu, mama. Tvoja smrt neostane nepotrestana a oni zaplatia za to, co urobili. Doplatia na vlastnu nevedomost. To prisaham!” Otocilo sa a odislo nepovsimnute ludmi, ktorych nejake dieta nezaujimalo. Avsak prave toto male dievcatko splnilo slub, ktory pre nich znamenal strach, smrt a prenasledovanie.

V priebehu nasledujucich mesiacov bolo odsudenych okolo 600 dalsich ludi z carodejnictva. Vsetci v Skotsku. Pri kazdej z poprav bolo v dave jedno male dievcatko, ktore vsetko pozorovalo s kamennou tvarou a len pri kriku obeti sa na jej tvari zracil usmev…

Sucasnost…
Dean pomaly zdvihal viecka, no kvoli ohlusujucej bolesti v hlave videl rudo. V tom vsak zacul dobre znamy hlas, ktory ho vytiahol z temnoty.
“Dean… Dean si v poriadku?” Pohladom nasiel svojho brata a zmohol sa len na prikyvnutie.

“Och, chlapci puka mi srdce od dojatia. Aka to velka bratska laska.” Posmesne zacala Desire.
“Smiesne vzhladom na to, ako velmi si navzajom ublizujete.”
“Co uz len ty mozes o nas vediet?” Vysukal zo seba Dean.
“Viem o tebe vsetko, Dean Winchester a co nevidiet bude aj tvoj brat. Co myslis, kde by sme mali zacat? S smrtou Jessicy, vasho otca, Sama alebo by som mala ist viac do minulosti a povedat mu, ako casto si musel osetrovat vlastneho otca. Ako casto si musel zbierat prazdne flasky od alkoholu, hm?”
“Drz hubu! Sam nepocuvaj ju, len sa ta snazi oklamat a zahravat sa s tvojou myslou. Vsetko, co povie su klamstva.”
“Ach Deano” Deana pri vysloveni jeho prezyvky z detstva myklo.
“Ja nebudem musiet vraviet nic, vsetko to uvidi na vlastne oci.” Na to hlavou kyvla ku kruhu.
“Uz ho viac nemozes chranit, Dean. Je cas pravdy a on sa dozvie vsetko.”
“Nie Sam, nepocuvaj ju. Vsetko je to len trik.”

Desire k nemu podisla blizsie.
“Vies, ze nie je a on to vie tiez. Ludia vravia, ze hnev je ako jed, ktory sa ti siri telom. Skutocnym jedom duse je vsak vina. Kazdy moze uniest len iste mnozstvo. Chcel si svojho brata od tohto bremena usetrit, no dnes sa stanes svedkom jeho padu. Budes to ty, kto ho zabije, nie ja.” Deanove zrenicky oci sa rozsirili pri jej slovach, rovnako ako samove.

Desire na to podisla ku kruhu, v ktorom sa para zahmyrila a prehovorila:
“Zacnime teda pekne od zaciatku. Chces vediet, kolko si toho tvoj brat pameta o smrti vasej mami?” Para sa nebezpecne rozkrutila a na to sa v nej zacal formovat obraz zenskej postavy s blond vlasmi. Obaja bratia sa zhrozili pri pohlade na deanovu spomienku z tej noci.

“A zabava sa zacala…”

sisel: no viem, moje pokracka su dost dlhe, ale pridavam ich len raz tyzdenne, takze preto su moje party trocha dlhsie. sorry, ale ja som proste vyrecna dusicka

co sa najnovsej casti tyka, tak na vysvetlenie:
to male dievcatko bola Desire.
novy neznamy muz este zohra dolezitu rolu a kazdopadne sa o nom dozvieme viac.
teraz budu postupne nasledovat flashbacky z detstva bratov a potom sa budem vraciat k udalostiam zo serialu, ktore stali za povsimnutie, postupne po epizodach...
lov na carodejnice sa skutocne v Skostsku v rokoch 1661-1662 uskutocnil a zacal v mestecku Lothian, aj ked nikto nevie preco a skutocne bolo okolo 600 ludi obvinenych z carodejnictva v tychto rokoch.
poslednymi slovami som chcela naznacit, aky vplyv toto vsetko bude mat na sama. teda fakt, ze ho to bude pomaly zabijat.
desire znamena silne prianie alebo tuzbu.


no tot asi vsetko pokracko o tyzden

tak to je vážně mazec

no skvělá zápletka teda bráškové si teda zkusí ... až hrůza ....ale teda tohle se mi vážně líbí...

momentálně asi píšu z pekla či z ráje pač som naozaj mrtvá z té poídky já tu asi chcípnu bože noc tak zajímavýho sem poslední dobou ani nečetla tento part bol šupa a já ozaj nemožem z toho ako to všetko popisuješ a prostě no ne ta zápltka bude můj konec až se začnem dozvídat nevídané..bože to je haluz já tu brečela a jakože uuž sem se poučila neposlouchat within temptation při čtení takéto povídky jinak nebudu vidět na obrazovku bože toto mi nedělej on tam sám pije jed aby Sama ochránil a přitom udělal vlastně něco čím ho bude zabíjet čím ho bude..no prostě něco co se před ním snažil celou dobu utajit... bože co to tají??, já celou dobu měla otevřenou =pusu až by mě tam moucha vlítla bože bože geniální zápletka bože já cí part a sisel klidně to nečti ale já můžu klidně tohodle pokráčko každý den takže makajjjjjjjjjj

jeeej to som ozaj rada, ze vas poviedka chytila a ze ste sa vobec tak daleko dostali, lebo tie moje zdlhave uvody....ale tak ja sa proste musim vykecat hm no viem, ze chcete pokracko, ale ja to vidim zase na ten piatok, aj ked vzhladom na to, ze idu prazdniny tak mozno uz aj stredu posnazim sa teda, co najskor.

samabel: no ozaj velmi si cenim, ze sa poviedka paci aj tebe a braskov ozaj ceka toho jeste hodne

SNlois: no ty si ma tym tvojim siahodlhym prispevkom uplne odrovnala to ti ozaj prislo az take smutne???? no teeeda a toto ani nemala byt jedna z tych smutnych casti, tie este len pridu... to som zvedava, co budes pri nich robit

páááááááááááááni...to bolo..takeeeeeee mne vypadli slova normalne
živo som si to šecko predstavovala, až zimomriavky...proste