Tak konecne som to uz upravila do podoby, v akej sa mi to paci, takze vam dnes ponukam 5 kapitolu
Soniq: no este uvidime, ale v najblizsej dobe by som mala byt doma
CHAPTER 5- THE PLAN (PLAN)
Sam sa opatrne postavil a kym sa vobedz stihol spametat z toho, co sa stalo, pocitil ako ho stisli mocne ruky v tuhom objati. Jeho prvou myslienkou bolo, ze je to urcite Dean, no vtom si uvedomil, ze osoba, ktora ho objimala k nemu aj hovori. Okamzite ten hlas spoznal a srdce mu poskocilo od radosti. Bobby. Usmial sa a objatie mu srdecne opatoval.
“Tak rad ta opat vidim na nohach… Ach chlapci, do coho ste sa to zase zaplietli?”
“Aj ja ta rad vidim, Bobby.”
Odvetil Sam a pohladom presiel po ostatnych pritomnych. Videl Desire i nejakeho neznameho, ktory v nom vyvolaval cudny pocit, no na jeho prekvapenie nikde nebol Dean a to ho znepokojilo. So strachom sa pozrel na Bobbyho a trasucim hlasom sa spytal:
“Kde je Dean?” Bobby sa udivene pozrel na Desire.
“Ty si mu to nepovedala?”
“Co mi mala povedat?” spytal sa Sam, ktory zacinal panikarit.
“Mrzi ma to, ale Dean je prec.”
“Co tym myslis ‘prec’?”
Bobby len kyvol hlavou niekam zanho. Sam sa pomaly otocil a pohlad, ktory sa mu naskytol mu vyrazil dych, zlomil srdce a otupil jeho mysel. Dean tam nehybne lezal so zavretymi ocami a vyzeral tak pokojne… tak kludne… Vybuch emocii, ktory Sama zasiahol bol najsilnejsi zo vsetkych, ktore Sam zazil. (vacsinu z nich v poslednej dobe). Opat mal pocit, ze pada, ze sa topi, ze bludi v tme…Netuzil po nicom inom len sa schovat do bratovho narucia a plakat. Nechat sa znovu pohltit zialom a lutostou. Prinutil sa vsak ovladnut, lebo vedel, ze dalsi breakdown by neprezil a tentokrat uz natrvalo. No a mrtvy by Deanovi tazko pomohol. Zatlacil teda vsetok ten chaos v jeho srdci hlboko do svojho vnutra. Vedel, ze skor ci neskor to zo seba bude musiet dostat a smrt brata nanho dolahne, no teraz musel ostat silny. Teraz nebol cas na lutost, no na pomstu je casu vzdy dost. Uvedomil si Sam a zvrtol sa k Desire.
“Ty si ho zabila! Za to mi zaplatis, ty suka!” Skrikol a jeho ruka vyletela k desirinmu hrdlu, ale Lestat rychlostou obdivuhodnou aj na upira, sa postavil pred neho a nedovolil mu ublizit jej.
“Ona ho nezabila. Sam sa rozhodol odist, pretoze sa nevedel zmierit s tvojou smrtou.”
Samovi takmer vyhrkli slzy do oci, no toto bol novy Sam, ktory neplakal a ani sa tak lahko nevzdaval. Tvrdo sa svojmu oponentovi pozrel do oci, z ktorych mal Lestat len uzke strbiny a doslo mu, ze oproti nemu stoji upir. No namiesto toho, aby strachom cuvol alebo sa vydal hladat nejaku macetu, tam ostal pokojne stat a pohrdavo zazerat na tvora pred nim.
“Co tu robi ta vec?” spytal sa chladne.
Lestat si odfrkol a urazene odvetil:
“Ta vec ti zachranila zivot.” Smerom k Bobbymu este poznamenal.
“Nevravel si, ze Sam je slusny, mily a chapavy clovek? Zatial sa fakt preukazal ako stelesnenie dobrosrdecnosti.”
Bobby chcel zareagovat, lenze nestihol, lebo sa opat ozval Sam.
“Som slusny, mily a chapavy k tym, ktory si to zasluzia. A mimochodom, ak mi tu niekto zachranil zivot, tak to bola Desire. No viditelne ma to neodradilo od tuzby zabit ju. Priviedli ste ma spat do sveta, kde je moj brat mrtvy. To si naozaj myslite, ze vam budem vdacny? Ze sa budem usmievat a tvarit akoby bolo vsetko v poriadku?”
Desire, Bobby aj Lestat len ticho stali, snaziac sa najst vhodne slova.
“Ak si myslite, ze si neuvedomujem, ze Dean je v pekle, tak sa velmi mylite. Tiez viem, ze mam na tom svoj podiel viny a to dost velky. Mozno som zacal obvinovat Johna viac ako seba, mozno sa mi dokonca podarilo uniknut z vazenia, ktore som si vybudoval, ale to neznamena, ze som zabudol na to, co sa stalo predtym ako som zomrel, alebo potom, co som zomrel. Ja viem, ako velmi kvoli mne Dean trpel a stale trpi. No tiez si uvedomujem, ze za toto vsetko moze Desire. To ona nas uniesla, to ona nas mucila a to ona nas zabila!” krical na nich Sam.
Chceli ho uz parkrat prerusit, ale nedokazali to. Vsetci traja citili, ze Sam porebuje zo seba dostat aspon cast jeho emocii. Navyse proti pravde sa tazko argumentuje.
“Nechapem preco ste sa unuvali zachranit ma. Ak je pravda, co povedal ten upir a Dean naozaj zomrel, lebo nechcel zit bezo mna, co vas nuti mysliet si, ze ja budem schopny zit bez neho? A nepozeraj na mna tak prekvapene Bobby. Momentalne som totiz plny cirej nenavisti voci Johnovi a Desire, ktora ma zoziera. Stratil som najdolezitejsiu osobu v mojom zivote, zomrel som a bol som vrateny spat osobou, ktora ma zabila a navyse, ked sa ma spytala, ci sa chcem vratit, akosi sa zabudla zmienit, ze zmysel mojho zivota sa s nami ale vratit nemoze, lebo hori v pekle! Takze ak si myslis, ze taketo veci ludi nezmenia, mam pre teba novinku. Zmenia a to poriadne.”
Sam sa prestaval kontrolovat. Vsetko na neho zacinalo doliehat a ocitol sa na pokraji vybuchnutia.
“Ako mam podla vas zit s vedomim, ze moj brat je mrtvy kvoli mne. Ze je kvoli mne v pekle. Co odo mna teraz ocakavate? Ze sa len pousmejem a pojdem dalej? Alebo azda mate nejaky plan ako zachranit Deana?” Vyzyvavo na nich pozrel, no nikto nic nepovedal. Je pravda, ze ziaden konkretny plan nemali, boli skor plny vieri a nadeje. Dufali, ze spolu so Samom na nieco pridu, no ako tam tak stali, tvarou v tvar Samovi ziadajucim nejake napady, dokaz, ze ho naspat nepriviedli len-tak, bolestne si uvedomili, ze nemaju nic, o co by sa mohli opriet.
“To som si myslel.” Povedal nakoniec ticho Sam. Chvilu sa neodvazil nikto nic povedat, no potom sa Sam opat rozculil.
“Tak na co vsetci cakate? Ze z nicoho nic zacnem robit zazraky a vdaka mojim peknym ociam nam vratia Deana spat?!” Sama ubijala vlastna neschopnost a tak sa snazil odreagovat na ostatnych. Bolo mu sice luto Bobbyho, ktory si taketo spravanie pravdepodobne nezasluzil, ale utesoval sa tym, ze na zvysnych dvoch mu nezalezi a pomer 1:2 bol stale prijatelny. Bobby bol sokovany Samovym netypickym chovanim a Desire si myslela, ze uz toho urobila dost a nechcela nic viac pokazit, takze ostal jedine Lestat, aby Sama upokojil. Podisiel teda k nemu blizsie a polozil mu ruku na rameno.
“Sam…” nestihol vsak nic viac povedat, lebo sa stala zvlastna vec. Pri dotyku lestatovej ruky so samovym ramenom vyprskli z miesta stretnutia cervene iskricky a Sam sa podrazdene odtiahol.
“Ty sa ma nedotykaj!” Vsetci ostatni vsak nanho hladeli s udivom. Sam najprv nechapal, co tak necakane urobil, ze nanho vsetci zizaju, kedze si cervenych iskriciek nevsimol, no potom sa blizsie pozrel na lestatovu ruku a videl ako sa na nej vdaka upirim regeneracnym schopnostiam zahojuje slaba popalenina. Sokovane sa otocil k ostatnym s otazkou v ociach. Slova sa odhodlala chopit Desire.
“Vsetci vieme, ze mas v sebe demonsku krv…” Zacala, ale prerusil ju Bobby.
“Tak moment, co? Akoze ma v sebe demonsku krv?”
“Ach, pardon. Zabudla som. Mala som povedat, ze vsetci dolezity vieme, ze ma v sebe demonsku krv.” Odvetila trochu drzo Desire a Bobby sa uz uz chystal nieco odvrknut, ked zasiahol Lestat.
“Na toto teraz nemame cas. Proste, ked bol Sam maly Azazel mu dal vypit par kvapiek svojej krvi. Mozme teraz prosim pokracovat?” prosebne pozrel na Desire a ta prikyvla hlavou.
“Proste dolezite je, ze Sam v sebe ma demonsku krv a tak ma v sebe aj potencial robit neskutocne veci. Sam svoje schopnosti vzdy potlacal a tak nikdy nemohol vsetko svoje nadanie naplno vyuzit. Obmedzilo sa to len na vizie a pripadne ojedinele vyuzitie telekynezy. Teraz vsak, ako sam povedal, prezil nieco, co ho prinutilo zmenit sa. Ako sa v nom uvolnila nenavist voci otcovi, rovnako sa v nom mohli uvolnit aj jeho schopnosti.”
Vsetci ju pocuvali so zaujmom, ale nikto neprejavil tolko nadsenia ako ona.
“Co to nechapete? V toto sme dufali, na toto sme cakali! Teraz mozeme dostat Deana spat!”
Sam bol prvy, ktory sa ozval.
“Ako?”
Desire sa ozajstne dosiroka usmiala.
“To je predsa jasne. Konecne uskutocnim svoj plan! Pojdeme do pekla a vzoprieme sa Belialovi. Ja prevezmem vladu, a ked zasadnem na tron podsvetia, prepustim Deana.”
Po tychto slovach Sam zbledol, Bobby ocervenel a Lestat bol takmer priesvitny.
“Ty si sa zblaznila,ze?” prehovoril Bobby.
“Myslis, ze na teba bude Belial cakat sam, kym sa mu postavis? Urcite si uz zhromazdil bandu demonov. Cele peklo ocakava tvoj prichod!” pokracoval a pripojil sa k nemu aj Lestat.
“Bobby ma pravdu. Nevsimla si si ako sa v poslednej dobe vyskytuje malo paranormalnych javov a takmer ziadne demonske posadnutia? Vsetci sa pripravuju na boj.”
Desire sa vsak usmievala dalej.
“A vy si myslite, ze ja som sama? Naozaj ocakavate, ze sa chystam dopit peklo solovo? Ale no tak… To nemozete mysliet vazne. Aj ja mam predsa svoju armadu.”
Bobbymu sa vsak stale nieco na celom plane nepozdavalo.
“ A co Lilith? Budes chciet, aby sa stala vladkynou sveta a my sa jej podriadili?”
Desire sa len rozosmiala.
“Je mi uplne jedno, co sa stane s Lilith. Uzavrela som s nou len dohodu o vzajomnom neutoceni, to neznamena, ze sme teraz najlepsie kamaratky. Ak ju chcete zabit, nech sa vam paci.”
Bobbyho vsak trapila este jedna vec.
“A co Dean? Nechcela si z neho nahodou spravit tvojho krala? To ti mam uverit, ze ho len-tak prepustis?” rozhodol sa Bobby vyslovit svoje obavy nahlas.
Desire zmizol usmev z tvare a zosmutnela.
“Mas pravdu. Dean by bol skvelym kralom, no moje plany sa v tomto smere trochu zmenili.” Nachvilu pozrela na Lestat a potom pokracovala.
“Pozri, Bobby. Stale ho milujem. Klamala by som ak by som tvrdila, ze nie. No mozno som si uvedomila, ze niekto iny by bol lepsim vladcom, ze niekoho ineho milujem viac.”
Bobby vedel, ze hovori o Lestatovi a citil ako to jeho priatela znervoznuje, no on jej stale neveril.
“Si demonka, preco by som ti mal verit? Demoni klamu.”
Desire zvaznela a tichsim hlasom odpovedala.
“Vies, ako sa rodia demoni, vsak? Povedz mi, stala som sa aj ja demonkou touto cestou?”
Bobby zavahal.
“Na co narazas?”
“Vsetci demoni boli ludia a v pekle sa zmenili. Vacsina z nich to nechcela, ale nedokazala tomu zabranit. To nedokaze nikto. Par jedincov sa vsak do pekla rozhodlo vybrat dobrovolne a chceli sa stat demonmi, podobne ako ja. Aj oni podlahli caru ciernej magie, no medzi nimi a mnou je jeden obrovsky rozdiel. Oni zomreli, aby sa stali tym, co vy tak velmi nenavidite. Ja nie.”
Nastalo ticho. Opat sa vsak ozval Bobby.
“Prosim?” nechapal to. Ako sa mohla stat demonkou a nezomriet?
Tentokrat sa Desire znovu usmiala.
“Bola som carodejnica, ale stale len obycajny clovek, az kym sa zo mna v istom veku nestalo nieco ine. Tuto Lestat ma na moje poziadanie premenil, takze som sa stala upirkou. No a upiri su viac-menej nesmrtelny, vsak? Takze az som sa rozhodla nasledovat Azazela, len som si pokojne vosla do pekla, prijala do svojho vnutra demona, podriadila si ho a stala sa jednou z nich. Ja som zomrela pri premene na upira, nie na demona. To ma robi inou, odlisnou, zvlastnou… Niektori demoni vravia, ze si pametaju, ake to je byt clovekom. No ja si myslim, ze vsetky spomienky casom vyblednu a to, ze si to pametaju, nemeni nic na tom, ze oni uz ludmi nie su. Ja si nielenze pamatam, ake to je, ale cast zo mna je stale ludska. Premena na upira totiz nebola uplne kompletna. Lestat a mozno par dalsich starsich upirov su jediny, ktory dokazu cloveka premenit, no zaroven mu nechat jeho ludskost- schopnost citit. Ked som sa zmenila na demona pripustam, ze som vsetky city potlacila, no nezabila. Ja som sa stala tym, cim som uplne dobrovolne a pri zmysloch. Po celu dobu som si bola vedoma toho, co sa deje a cely proces som riadila a kontrolovala. Prebehlo to proste presne tak ako som chcela.”
Vsetci na nu udivene hladeli. O niecom takom este ani jeden z nich nepocul. Sam si odrazu nieco uvedomil.
“Takze, ty sa vies ovladat?”
Desire sa znovu rozosmiala.
“Samozrejme, ze viem. Ak by som to nedokazala, urcite by bol pocet mrtvych osob v mojom okoli vacsi. Tu a tam niekoho samozrejme pre radost zabijem, ako napriklad nedavno moju sluzku Alex, ale vacsinou na seba nepritahujem zbytocne pozornost. Nemusim zabijat, pokial nechcem. Aj ty to dokazes, Sam. Ovladnut sa. Nie je to lahke, preto to vacsina nedokaze, ale ja verim, ze ty si dost silny, aby si dokazal vyuzit svoje schopnosti bez toho, aby si presiel na temnu stranu. Navyse budes mat toho najlepsieho ucitela.”
Sam na nu vyjavene hladel.
“Takze ty ma chces naozaj ucit?”
“Samozrejme. Pravda, ak mi to dovolis… Proste ak chceme vyhrat tuto vojnu, potrebujem ta na mojej strane. No musime sa ponahlat. Cas tam dole plynie inak ako tu. Nemozme si byt isty, ako dlho tam Dean naozaj je a ak nam bude trvat prilis dlho, kym ho zachranime, nemusi to uz viac byt Dean, ak viete na co narazam.”
Sam roztrasene prikyvol.
“Tak teda rychlo zacnime!”
Lestat stal ticho v rohu miestnosti az do tejto chvile.
“Je tu ale jeden problem.”
Pozornost vsetkych sa upriamila nanho.
“Do piatich dni musis byt mrtva.” Odvetil, hladiac Desire priamo do oci a videl ako jej mizne farba z tvare.
“Alebo zomriem ja.” Ticho dodal.