Secrets & Awakening

hmm no rozhodla som sa vam 14 cast rozdelit, lebo neviem ci to dnes dopisem, idem si dat teraz pauzu a aj tak uz to mam pomerne dlhe, takze vam sem hodim iba zaciatok, teda cast s bobbym a lestatom a budto dnes nadranom alebo v priebehu zajtrajsieho dna vam hodim aj druhu cast 14 kapitoli s chlapcami. takze vuala 14 chapter (zaciatok)

CHAPTER 14- 24 HOURS (24 HODIN)

Bobby bol zufaly.
“Naozaj nie je ziadna cesta ako sa dostat dnu?” spytal sa Lestata.
“Je mi luto Bobby, ale naozaj nie je. Alebo o nej aspon ja neviem. Pozri viem, co pre teba ti chlapci znamenaju a ver mi, ze spravim vsetko, co je v mojich silach im pomoct. No teraz nam neostava nic ine len cakat.”
Bobby prikyvol a pobral sa k ich veciam. Ked sa ubezpecil, ze maju vsetko pripravene na utok, sadol si na jednu z mala laviciek v zahrade a svoj pohlad uprel do neznama. Bolo na nom vidiet ako velmi sa trapi. Lestat sa na nho smutne pozrel a rozhodol sa lovca odputat od pochmurnych myslienok.
“Bobby?”
“Hmmm.”
“Povedz mi o nich este nieco. Ako sa vlastne John dostal k loveniu? Ako zomrela ich mama? Preco si povedal, ze John si ani sam neuvedomoval ako velmi ma svojich synov rad? Ublizil im azda niekedy?”
Bobbyho naval otazok prekvapil, no netrvalo mu dlho kym sa spametal.

“Ich mama zomrela v den, ked Sam dovrsil veku siestich mesiacov. Uhorela na strope jeho izby. John videl ako sa to stalo a zufalo sa snazil tomu aj pochopit. Prave to je dovod, pre ktory sa stal lovcom. Jeho cielom bolo najst a zabit toho, kto zabil jeho zenu. Dlho sa snazil zistit, kto je vlastne zodpovedny. Nakoniec vysvitlo, ze to bol demon Azazel. No v tom case uz bolo neskoro. Kym sa Johnovi podarilo vypatrat pravdu nachadzal sa vo velmi tazkom dusevnom rozpolozeni. Trapil sa kvoli smrti manzelky, pocitoval zodpovednost za svojich synov a este sa aj obvinoval za to, co sa stalo. Bolo toho proste privela naraz na jedneho obycajneho muza. Nedokazal prestat smutit za laskou jeho zivota ani zodpovednosti za deti sa len tak lahko nezbavis. Avsak svoj pocit viny sa rozhodol preniest na niekoho ineho. Bolo to v case, ked este o nadprirodzenom svete nevedel a tak sa rozhodol vinit jedneho z jeho synov. Vsimol som si toho pomerne rychlo. Sposob akym k Deanovi hovoril, ako sa k nemu spraval. Bol proste chladny akoby ani neslo o jeho syna. No v jeho ociach som vzdy videl lasku, ktoru k synovi pocitoval. Len on na nu zabudol. Musel sa vzdat tohto luxusu, aby mohol zit dalej. Aby sa mohol postarat o Sama, aby mohol chytit toho, kto toto vsetko sposobil. Dost ma hnevalo, co John urobil. Obetoval detstvo jedneho zo svojich synov pre toho druheho, no chapem ho. Ked som ja zabil svoju zenu… Sam velmi dobre vies ako velmi ma to vtedy zasiahlo. Skoro som to neprezil. Neviem, ci by som mal silu ist dalej, ak by si nebol prisiel a nepomohol mi. Tvoje rozpravanie vtedy zahnalo tmu, v ktorej som bludil. Vsetky tie veci, ktore si mi povedal o vsetkych tych veciach tam von… Dal si mi dovod preco zit. Johnovym dovodom boli jeho deti. Kvoli nim sa nesmel vzdat, no stale to bolo prilis tazke vyrovnat sa s tym vsetkym naraz. Svojho syna netyral, ani ho nebil pokial si na to nenasiel nejaky dobry dovod. Uprimne, dlhe roky som si myslel, ze johnova nevrazivost voci Deanovi nikdy neprerastla do niecoho vacsieho. Az ked Sam odisiel studovat na Standford a opustil otca aj Deana som zistil celu pravdu. Dean aj John zacali pracovat kazdy sam na svojich pripadoch potom, co Dean takmer zomrel kvoli johnovej posadnutosti a neopatrnosti. Jeden z deanovych samostatnych lovov bol len niekolko kilometrov odo mna. Dean sa pri nom zranil a nevedel si sam rany na chrbte osetrit a tak prisiel za mnou. Bol dost v biednom stave a tak som zavolal aj Johna. Kym vsak stihol prist, Dean dostal infekciu sprevadzanu vysokymi horuckami. Zacal bluznit a hovorit zo sna. Vtedy sa ukazalo ako velmi sa Dean bal, ked bol maly, svojho otca. John ho nebil casto, no ked nanho zdvihol remen, tak to vzdy bola poriadna bitka. Prisaham, ze ked som ho pocul kricat a prosit otca, aby prestal, som mal pocit, ze Johna asi zabijem. Ked vtedy John ku mne dorazil namieril som nanho svoju zbran a chybalo len velmi malo k tomu, aby som vystrelil. Dean sa ale uz citil trocha lepsie a bol ako-tak pri zmysloch, takze ako obycajne zacal otca ospravedlnovat a nedovolil mi mu ublizit. Poslal som Johna vtedy prec so slovami nech sa uz viac nevracia. Dean sa po Johnovom odchode zacal uzdravovat pomerne rychlo. Dost vela sme spolu vtedy hovorili. Bolo to asi jedinykrat kedy sa mi ten chlapec otvoril a povedal, co citi. Po jeho slovach, som si uvedomil pricinu Johnovho konania a odpustil som mu, co spravil, pretoze kto som ja, aby som neodpustil ak to ten, koho zranil najviac dokazal? John spravil vela chyb pri vychove svojich deti, no snazil sa tak velmi ako len mohol. On proste viac nedokazal. A svoje deti pripravil dobre na to, co ich v buducnosti cakalo. Mozno zlyhal pri preukazani svojej lasky, no staral sa o nich dobre. Snazil sa. Ja viem, ze sa snazil… Bol vsak proste prilis zaujaty pomstou, lovom… John svojich synov miloval a myslim, ze nakoniec im to aj dokazal. Obetoval sa predsa pre Deana. Bol to len obycajny clovek a je ludske robit chyby. John ich spravil mnoho, no niektore z nich napravil. Nebola to jeho vina, co sa stalo. To tento zivot z neho spravil chladnokrvnu osobu.”

Lestata lovcovo rozpravanie zaujalo, hlavne zmienka o Azazelovi. Konecne nasiel spojovaci bod medzi Desire a Winchestrovcami.
“Bobby, preco Azazel zabil Johnovu zenu?” Lestat tuzil vediet viac. Este stale mu totiz chybalo par kuskov, aby bola skladacka kompletna.

Bobby znervoznel. Nechcel Lestatovi klamat, ale pravda proste neprichadzala do uvahy. Lestat nebol demonom, no stale bol bytostou z nadprirodzeneho sveta a on nechel riskovat tym, ze by mu povedal o Samovych viziach.

Lestata priatelovo vahanie znepokojilo. Preco mu to nechce povedat? Vtom si vsak na nieco spomenul.
“Bolo to kvoli Samovi vsak?”
Bobby sa nanho neveriacky a zaroven vystrasene pozrel.
“Pocul som o Azazelovych planoch. Heh, myslim, ze vsetci poculi o jeho planoch. Mal otvorit branu pekla a vypustit von armadu demonov, ktorych mal viest Vyvoleny. Azazel vybral par kanditatov na tuto ulohu a dal im iste schopnosti. Spravil z toho sutaz o moc. Myslim, ze Sam bol jednym z tychto kandidatov, vsak?”

Bobby bol sokovany tym, kolko toho Lestat vie, ale uvedomil si, ze sa rozprava s niekym, kto je na tomto svete uz storocia. S niekym, kto sa pohybuje v temnych kruhoch. Jasne, ze Lestat vedel o Azazelovych planoch. On vie predsa takmer o vsetkom, co sa deje medzi demonmi alebo tam dole. Na potvrdenie Lestatovho tvrdenia mu mykol hlavou. Nemalo zmysel dalej tajit, kto je Sam alebo lepsie povedane, kym by mal byt.

Lestat sledoval slnko, ktore zacalo pomaly zapadat a rozmyslal nad tym, co Desire zamysla. Chce naplnit plan svojho ucitela a spravit zo Sama vodcu? Zeby chcela zosadit Beliala z tronu? Lestat vedel, ze Desire mala iste problemy s tymto konkretnym demonom, ale myslel si, ze az zasadne na tron ako kralovna, tak to bude po jeho boku. Belial je predsa prilis mocny demon na to, aby ho dokazala Desire porazit. I ked…. Dlho sa s nou nestretol a nevie presne ako velmi jej schopnosti vzrastli.
“Hmmm. Mozno chce svojho vlastneho krala.” Rozmyslal Lestat.

Slnko vsak zapadlo a hoci sa ani jednemu z nich nechcelo spat, vedeli, ze zajtra musia byt pripraveny a tak si najprv lahol Bobby zatial, co Lestat ostal strazit. Stale ich predsa mohli z domu prepadnut. Noc im ubehla pomerne rychlo.

Ked nastalo rano Lestat opat vybral svoj noz a tentokrat sa mu podarilo urobit dieru do neviditelnej steny. Obaja sa rychlo prestrcili dnu a pobrali sa dovnutra. Hned ako vosli vrhli sa nich Desirine straze. Lestat ich vsak zneskodnil rychlostou blesku. Boli to len mrtvoly ovladane myslou Desire. Nieco ako zombie, ale nie celkom.

Obaja schadzali postupne dole do podzemia, ked sa domom rozniesol desirin vykrik.
“NIE!”

Zrychlili a ked vbehli do miestnosti, kde boli Dean a Sam vazneni vyrazilo im dych. Pohlad, ktory sa im naskytol bol strasny. Bobby citil ako sa mu podlamuju kolena.
“Nie, nie to nemoze byt pravda.”

Jeeeej už to tu je tak to utekám rýchlo prečítať

tak toto ma dostalo ja teraz ani nezaspim, moje nervy no co sa tam stalo. Ja to ozaj nevydrzim

dion- Tý jo, ty mě chceš zabít! Takto to ukončit! (i když vím, že já mám co říkat )
Krásná část, těším se na další na zbytek! Už aby tu byl!!
Bobbyho vysvětlení bylo moc pěkné i když smutné Pěkně si to napsala

teeeeda....vďaka za pokračko
ale zas ten infarktový koniec ja som straaaašne zvedavá, ako to bude ďalej !!!bože...že ty si im niečo zase vyviedla , však?

citácia :

Co si neuvedomovala bol fakt, ze nie len Sama by dokazal pocit viny zabit....

prečo mám pocit, že to má niečo spoločné s touto vetou??,
ale som rada, že si objasnila trošku to johnovo správanie... ved vieš...John je predsa John
takže ďakujeeeem za pokračko a teším sa na ďalšie

Teda Dion.... asi dnes urobím aj nové verše, keď je daddy Winchester očistený, teda spoň trochu a to že som skoro zinfarktovala pri poslednej vete, teda ja neviem, čí tam mám čakať Deana ako Kinga alebo mŕtveho Sama, kuuuurňa, už moc špekulujem, už aby bolo pokráčko, lebo dnes fakt nezaspím, budem čakať a čakať a čakať a čakať....

jestli si hodně rychle nepřečtu pokráčko, tak

WOOOOOW To je supeeeeeeeeeeeeeeer. Tak toto som radšej ešte nemala čítať (dúfam, že som ťa neurazila, je to vážne skvelé), lebo to skončilo tak stráááášne napínavo Zasa budem chodiť nervózna jak pes a pritom budem strpčovať život okoloidúcich. Tak sa poponáhľaj s pokráčkom. Nenechaj trpieť nevinných.

Nieeee ja chcem okamžite pokráčko si zo mňa robiš prdel takto skončiť inak opäť chválim samozrejme super napínavé nič nechýbalo úplne skvelé takže John už je v poho tiež máš dobré nápadíky dakujem za dalšiu časť ,ale rýchlo zas dalšiu inak neviem neviem vynikajúce poklona velká a samozrejme velká vdaka

Páni, tak to bylo něco... no super... jéé, já jsem tak napjatá, jak to bud pokračovat
a to Bobbyho vysvětlování
úžo

oh dion
dufam ze ten vykrik neznamenal ze prisla o princa
ty ma raz zabijes dievca

a bobbyho rozpravanie

Anwiel: ajoj počúvaj kde si zohnala tie fajnové obrázky čo máš pod textom? Sam tam je ozaj supeeer.

Blanka napísal:

Anwiel: ajoj počúvaj kde si zohnala tie fajnové obrázky čo máš pod textom? Sam tam je ozaj supeeer.

Súhlasím

Blanka: No, asi 2 hodiny sem hladala na photobucketu. Je tam toho hrozně moc a pak sem se další hodinu nemohla rozhodnout, jaký tam dam. Sem ráda že se líběj

vsetkym velmi krasne dakujem za mile slova a chcem sa vam ospravedlnit, ze ste tu dnes nenasli slubene dokoncenie pokracka, ale dnes som sa necitila dobre, takze pisanie tohoto bolo to posledne co ma trapilo. pokusim sa zajtra nieco napisat, ale este neviem ako mi bude, takze nic neslubujem

co sa tyka toho, co sa v nom dozviete, tak hlavne to bude o tych flashbackoch a koniec bude tak trocha podobny tom, ktory uz je aj ked nasepkam vam a poviem, ze kristine mala velmi dobru poznamku s tou vetou

este raz sa ospravedlnujem za meskanie, snad budete mat strpenie

Juj tak dúfam,že ti bude zajtra lepšie

Get well soon.

CHAPTER 14- 24 HOURS (24 HODIN)

24 hodin predtym, podzemie luxusnej vily
Desire sa zo siroka usmievala. Uz za par hodin bude Sam mrtvy a Dean jej kralom. Toto predstavenie sa vsak rozhodla ukoncit velkolepo. Naklonila sa k Samovi a zasepkala:
“Co povies na to, ze by sme si finale trocha vylepsili?” Ked Sam neodpovedal iba ustupila o krok a povedala:

“Uti-nam monos hyperaesthesia is cui hyperaesthesia id secundus.”

Po tychto slovach sa jej ruka dotkla Samovho srdca a na chvilu zaziarila.
“Tak a teraz budes mat moznost pocitit na vlastnej kozi bolest, ktoru citil tvoj brat.”

Dean aj Sam sa pozreli jeden na druheho. Obaja boli vystraseny a obaja vedeli, ze pomaly prichadza ich koniec. V tichom porozumeni privreli oci cakajuc na zobrazenie poslednych spomienok.

Obaja bratia sedeli v impale a Dean sa skumavo pozeral na Sama.
“Teraz, ked je koniec, chcem aby si mi povedal to tajomstvo.” Sam sa len pousmial.
“Si moj brat Dean a zomrel by som za teba, ale je par veci, ktore si musim nechat sam pre seba.”Dean sa len smutne pozeral na cestu pred nim a trapil sa, preco mu to Sam nechce povedat. Kedy mu jeho brat prestal doverovat? Ked sa vecer ubytovali v dalsom pocestnom moteli a Sam zaspal vycerpany z lovu, Dean si potichu sadol za pisaci stol a z vnutorneho vrecka svojej kozenej bundy vybral dennik, ktory si pisal uz istu dobu. Trocha sa mu triasla ruka, ked sa snazil pomocou slov vyjadrit svoje zmatene pocity.

“Sam odloz tu zbran.”
“To je rozkaz?”
“Skor priatelska prosba.”
“Zacinam byt unaveny z plnenia tych tvojich rozkazov.”
“Vedel som to. Ellicott ti nieco urobil, vsak?”
“Aspon raz vo svojom zivote si zavri usta.”
“A co urobis Sam?Zbran je naplnena solou, tym ma nezabijes.”
Bum. Vystrel. Sila, ktora donho udrela ho odhodila niekolko metrov dozadu. Prerazil drevene dvere a dopadol na chladnu kamennu zem.
“Nie, ale bude to pekelne boliet.”
Chvilu mu trvalo kym popadol vyrazeny dych, no hned s prvym nadychom mu na hrudi vybuchla bomba.
“Sam! Musime spalit Ellicottove kosti a vsetko sa to skonci.Budes zase normalny.”
“Ja som normalny. Len konecne hovorim pravdu. Myslim tym, preco sme vobec tu? Pretoze pocuvas otcove rozkazy ako dobry vojak? Pretoze vzdy robis to, co ti povie bez kladenia otazok?To az tak velmi tuzis po jeho respekte?”
“To nie si ty Sam, kto rozprava.”
“Toto je rozdiel medzi mnou a tebou. Ja dokazem mysliet sam za seba. Nie som tak pateticky ako ty.”
“Tak co spravis? Zabijes ma?”
“Mam dost toho, ako mi stale hovoris, co mam robit. Nie sme o nic blizsie k najdeniu otca, nez sme boli pred 6 mesiacmi.”
“Tak potom na, ulahcim ti to.”
Vybral svoju zbran a podal ju bratovi.
“Tu mas. Vezmi si to. Prave naboje zaberu ovela lepsie nez sol. Vezmi si to!”
Pozeral sa do hlavne svojej vlastnej zbrane, ktorou nanho mieril Sam. Stale dufal, ze jeho brat by nebol schopny stlacit spust.
“Tak velmi ma nenavidis?”
Spytal sa s bolestou v hlase. Jediny pohlad do Samovych chladnych oci mu zlomil srdce.
“Myslis, ze mozes zabit svojho vlastneho brata?”
Bol toho Sam naozaj schopny? Smutne prikyvol vsimnuc si bratovu trasucu sa ruku so zbranou. Preco uz nevystrelil?
“Tak prosim stlac spust.”
Posledna vymena pohladov a
“Sprav to!” Cvak.
Urobil to. Zbran vsak nebola nabita a tak sa miestnostou rozlahlo len prazdne cvaknutie. A potom este jedno a dalsie. Sam stlacal prazdnu zbran s nadejou, ze vystreli. Dean mu ju vsak vyrazil z ruk a potom ho omracil. Odisiel znicit Ellicotta a velmi sa snazil dostat zo svojej hlavy ten zvuk cvaknutia. S kazdym stlacenim spuste akoby ho naozaj zasiahla gulka. Kde spravil chybu? Kedy prestal byt uzasnym velkym bratom a stal sa nenavidenou prekazkou? Ked sa vtedy vratili spat do izby, zavrel sa v kupelni a pokusil si osetrit rany. Nebolo to nic lahke. Hrudny kos ho stale nesmierne bolel pri kazdom nadychnuti a navyse aj jeho chrbat bol cely zakrvaveny od prerazenia tych dveri. Pred bratom vsak nedal nic najavo. Nemusi ho zbytocne znepokojovat. V tu noc vsak nezazmuril oka. Stale ho prenasledovali obrazy Sama ako stlaca spust. Velmi dufal, ze to bolo poslednykrat, kedy si taketo nieco musel prezit. Bohuzial sa mylil.

Bola chladna noc a on stal na mole. Rozhliadal sa po okoli snaziac sa zachytit nejaky pohyb, ktory by mu napovedal, kde je jeho brat. Pohlad do jeho posadnutych ciernych oci nedokazal dostat z hlavy. Jeho najhorsia obava sa naplnila. Ked ho brat prosil, aby ho zabil a on nanho mieril… Bolo to ako najhorsia nocna mora. Nemoze Samovi ublizit. Nikdy by si to neodpustil. Naklonil sa a zahladel na vodu po nim, ked vycitil jeho pritomnost. Prudko sa otocil a zbadal ho. Bezcitny vyraz tvare, zbran v ruke. Sam na nic necakal. Namieril a vystrelil. Gulka zasiahla jeho rameno a on spadol do chladnej vody. Uz po druhykrat sa ho jeho vlastny brat pokusil zabit. Dean vedel, ze ho caka vela prebdetych noci.

“Otec nechce nasu pomoc.”
“Mne je to jedno.”
“Dava nam rozkaz.”
“Mne je to jedno.”
Nemohol uverit tomu, co mu prave brat povedal. Je pravda, ze nikdy s otcom nevychadzali najlepsie a zvykol sa rozkazom parkrat vzopriet, no aby sa vobec nezaujimal o to, co jeho otec chce?
“Nemusime vzdy robit to, co nam on povie.”
“Otec nas prosi, aby sme robili svoju pracu, aby sme zachranovali zivoty. To je dolezite.”
“Ja chapem, ver mi, ze chapem, ale hovorim tu o jednom tyzdni, aby sme ziskali odpovede. Aby sme sa pomstili.”
“Pozri, ja viem ako sa citis…”
“Ozaj?”
Opat ho bratova odpoved prekvapila. Kam tymto smeroval?
“Kolko si mal rokov, ked zomrela mama? Styri? Jess zomrela pred siestimi mesiacmi. Ako dopekla mozes vediet ako sa citim?”
Kde sa nabrala vsetka ta krutost v jeho hlase? Bolo to akoby opat hovoril so Samom ovplyvnenym Ellicottom. Naozaj si jeho brat mysli, ze zabudol na bolest zo straty matky? Ze sa cez to uz preniesol?
“Otec hovori, ze je to pre nas nebezpecne. Viditelne vie nieco, co mi nie, takze ked povie, aby sme sa do toho neplietli, tak sa do toho nebudeme pliest.”
“Nerozumiem tej slepej viere ktoru v neho mas. Ved sa ho nikdy ani len na nic nepytas!”
“Ano! Hovori sa tomu byt dobrym synom.”
Na to sa dvere impaly otvorili a Sam vystupil von. Isiel do kufra a zacal si brat svoje veci. To od neho chce znova odist? Vobec ho nezaujima ako sa bude citit?
“Si sebecky parchant, vies o tom? Len si robis, co chces a je ti jedno, co si ostatni myslia.”
“To si ozaj myslis?”
“Ano”
“No tak tento sebecky parchant ide do Kalifornie.”
“Ale no tak. To nemyslis vazne?”
“Myslim.”
“Je hlboka noc a ja odchadzam. Necham ta tu, pocujes?”
“Prave to chcem, aby si urobil.”
Pohlad do bratovyh rozhodnych oci mu povedal, ze Sam nazor nezmeni.
“Maj sa, Sam.”
Nahnevane nastupil do auta a vyrazil. Takmer okamzite sa mu slzy zacali tisnut do oci a olutoval toho, co spravil. Sam od neho opat odisiel. Opat ho nechal sameho. Preco? Preco mu len tak velmi ublizuje?

“Ty chces spat do skoly?”
“Ano az sa to skonci. Co je? Je na tom nieco zle?”
Tak a je to opat tu. Zase ho chce opustit.
“Nie, nie, je to pre teba dobre.”
“No a co budes robit ty, az sa to cele skonci?”
“Nikdy to neskonci. Budu dalsi. Stale tu bude nieco na lovenie.”
Vazne si Sam mysli, ze sa to pre nho niekedy skonci?
“Ale musi tu byt nieco, co chce len sam pre seba.”
“Ano nechcem, aby si odisiel, hned ako bude potom.”
“Co mas za problem?”
Problem? Ako mu to len mal povedat? Ako mu mal povedat, ze chce ostat s nim?
“Preco myslis, ze ta vsade taham? Preco myslis, ze som pre tebe prisiel do Standfordu?”
“Pretoze otec bol v problemoch. Pretoze si chcel najst tu vec, ktora zabila mamu.”
“No ano toto, ale je to v tom aj viac. Ty, ja, otec… Chcem, aby sme boli zase spolu. Chcem, aby sme boli zase rodina.”
“Dean, my sme rodina. Urobil by som pre teba vsetko, ale veci uz nikdy nebudu, take ake boli predtym.”
“Mohli by byt.”
“Ja nechcem, aby boli. Nebudem takto zit vecne. Dean, az sa to skonci, budes ma musiet nechat ist vlastnou cestou.”
Preco? Preco ho Sam nechce v jeho zivote? Dean len smutne sklonil hlavu. Takze predsa len od neho Sam odide. Dean netusil ako sa s tym chce znova vyrovnat. Nebol si isty, ci to vobec dokaze.

“Tesne predtym, nez otec zomrel, mi nieco povedal. Nieco o tebe.”
“Co?”
Zavahal. Ma mu to povedat?
“Dean, co ti povedal?”
Uz to nedokazal v sebe dusit.
“Povedal, ze chce aby som sa o teba staral… daval na teba pozor.”
“To ti povedal asi milionkrat.”
“No tentokrat to bolo ine. Povedal, ze ta musim zachranit.”
“Zachranit pre cim?”
“Povedal len, ze ta musim zachranit, ze na nicom inom nezalezi a ak by som to nedokazal, tak…”
“Tak co, Dean?”
“Tak ta musim zabit. Povedal, ze ta mozno budem musiet zabit, Sammy.”
“Zabit ma? Co to dopekla ma znamenat?”
“Ja neviem.”
“Musel mat nejaky dovod na to, aby to povedal. Vedel, ake ma pre mna ten demon plany?Mam prejst na temnu stranu alebo tak nejako?Co este povedal, Dean?”
“To je vsetko, prisaham.”
“Ako to, ze si mi to nepovedal?”
“Pretoze to bol otec a prosil ma o to.”
“No a co! Vezmi za seba nejaku zodpovednost, Dean! Nemal si pravo to predo mnou tajit!”
“Myslis, ze som to chcel?Prosil som Boha, aby si nikdy neotvoril usta. Potom by som nemusel cele dni pocuvat ten krik v mojej hlave!”
“Tak to obaja musime prist na to, co sa to deje a potom, co dopekla to znamena.”
“Musime? Rozmyslal som nad tym a myslim, ze by sme sa len mali stiahnut, ved vies?Aspon na chvilu, bolo by to bezpecnejsie. Takto sa mozeme uistit, ze …”
“Co? Ze sa nepridam na stranu zla? Ze sa zo mna nestane nejaky vrah?”
“To som nikdy nepovedal.”
“Boze, ak nebudes opatrny, jedneho dna ma budes musiet zlikvidovat, Dean.”
“Nikdy som to nepovedal!”
“Dofrasa Sam, cela ta vec sa vymyka kontrole,v poriadku. Si imunny voci nejakemu divnemu demonskemu virusu a ja ani neviem, co este dopekla. A si na mna nastvany, chapem to. To je fajn, zasluzim si to. Ale stiahneme sa, kym nezistime, co dalej, okey?”
“Zabudni na to.”
“Sam prosim, chlape. Hej, prosim. Len mi daj trocha casu. Trocha casu na rozmyslanie, okey? Ja ta prosim. Prosim.”
Nikdy ho o nic tak velmi neprosil, ako ho vtedy prosil o to, aby mu dal cas. No Sam jeho prosbe nevyhovel. Opustil ho a vydal sa najst odpovede. Bez jedineho slova odisiel presne tak, ako jeho otec. Skoro ho Gordon vtedy zabil. Ked ho Dean zbadal na tej streche strielat po jeho bratovi… Nezalezalo na tom, ze Sam od neho odisiel. V ten moment bol pripraveny zabit toho sviniara za to, ze chce ublizit jeho bratovi. Bolo neuveritelne, ako rychlo dokazal Dean odpustit Samovi, nech uz ho zranil akokolvek velmi.

“Potrebujem, aby si na mna daval pozor.”
“Hej, robim to vzdy.”
“Nie. Nie, nie, nie. Musis na mna davat pozor… v poriadku? A ak sa niekedy stanem niecim, cim nie som … musis ma zabit.”
“Sam..”
“Dean, otec ti povedal, aby si to urobil. Musis.”
“ Hej, no otec je somar. Nikdy mi nemal nic povedat. Take veci sa vlastnym detom nehovoria.”
“Nie, mal pravo to povedat. Kto vie, co by sa zo mna mohlo stat? Uz teraz kazdy okolo mna zomiera.”
“No, ja nezomieram, okey? A ani ty. Podme, sadni si.”
“Nie, Dean, prosim. Ty si jediny, kto to moze urobit. Slub mi to.”
“Neziadaj to odo mna, Sammy.”
“Dean, prosim. Musis mi to slubit.”
Ako mu to ma slubit, ked vie, ze by toho nikdy nebol schopny? No bratove oci, tak prenikave a plne obav ho prinutili k tomu, aby suhlasil.
“Slubujem.”
Stale dufal, ze si to na druhy den Sam uz nebude pametat. No Sam si to pametal a Dean musel zit s pocitom, ze slubil vlastnemu bratovi, ze ho zabije. Kazde rano sa zobudzal so strachom, ze mozno prave dnes bude musiet svoj slub splnit. Dean nevedel, ako dlho takto vydrzi pokracovat.”

Spomienky skoncili a Desire sa spokojne pozrela na Sama, ktoreho odputala a nechala ho spadnut na zem. Sam sa drzal za srdce a Desire vedela, ze vsetky Deanove pocity zmiesane s jeho vlastnymi ho zabiju.

Dean si vsimol, ze jeho brat pada a hoci sam takmer nic nevidel a cele telo mal ako v ohni po tejto serii spomienok, z poslednych sil sa doplazil k bratovi, ktoreho chytil do narucia.
“Sammy, nie, nie, prosim.”

No Sam ho uz nemohol pocut. Snazil sa dychat, ale do pluc sa mu ziaden vzduch nedostaval. Ta bolest bola privelka, chcel aby skoncila. Zavrel oci a nechal temnotu, nech ho pohlti. Citil bratovu pritomnost a tak mu ospravedlnujuco stisol ruku a potom uz len ochabol v jeho naruci.

Deanovi stislo srdce. Takze predsa sa jej len podarilo Sama zlomit. Podarilo sa jej to kvoli nemu. Dean ten pocit nedokazal zniest. Opatoval bratovo stisnutie a rozhodol sa ho nasledovat. Na podlahu tak dopadli dve bezvladne tela, ani v jednom z nich uz viac nehorel zivot.

Desire sa s hrozou pozerala ako jej milovany zomiera a z hrdla sa jej vydral sdrcervuci vykrik:
“NIE!”

Do miestnosti vtom vtrhli dvaja muzi, obaja vsak skameneli vo dverach pri pohlade na bratov, ktory radsej spolocne odisli na druhy svet, nez by mali zit jeden bez druheho.

pozn.a.:“Uti-nam monos hyperaesthesia is cui hyperaesthesia id secundus.” - nech jeden citi to, co citi druhy.

ospravedlnujem sa, ze to tak dlho trvalo, ale bola som chora a potom sa mi akosi nedarilo pisat. najblizsie bude pokracko v stredu a nebojte sa ja nejako vyriesim tu situaciu v ktorej su chalani.

ospravedlnujem sa za nejake chybicky pri prepisovani konkretnych momentov zo serialu... snad ich nie je vela.

no a kedze som sa zmestila do pokracka, tak ako som mala v umysle, dalsia chapter bude posledna v poviedke secrets.

dalsia poviedka sa bude pravdepodobne volat zrodenie temnoty alebo prichod temna alebo nieco v tom zmysle.

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa tie spomienky

citácia :

Potrebujem, aby si na mna daval pozor.”
“Hej, robim to vzdy.”
“Nie. Nie, nie, nie. Musis na mna davat pozor… v poriadku

a ten koniec...nenenene len to nie ešte ze prisla "pomoc"
len nech sammy a dean..vies no...
super pokračko! uuuuuuuuuuz nech je streda

no tak vdaka ettie a asi ta sklamem, ale v tomto momente oni su mrtvi... myslim, ze som to tam jasne napisala, ze obaja uz zomreli....

ja sa nehram

no prepac ale tak hovorila som to od zaciatku, ze toto je possible death fic, takze ste to mohli cakat

ja viem,ja viem..ale...aj tak
ale napisala si to krasne

dakujem ved tak ja este nieco vymyslim a uvidime ktory to nakoniec prezije....