KAPITOLA I - Angela

Super pokračování!! Moc pěkně napsané, vybavovala jsem si každý detail! Moc se ti to povedlo! Taky jsem zvědavá kdo je ta její pomocnička a i o Angele bych se chtěl dozvědět trochu víc, je to zajímavá osoba. Skončila si to docela napínavě,tak doufám, že brzo bude další část.

ooooh ženušky ďakujem vám strašne moc za vaše slová chváli a som neskutočne rada, že sa vám moje skromné dielko páči.
dion, to ma teší že to hlceš jedným dychom
budem sa snažiť ako to len pôjde aby som cez víkend zas čosi hodila, len mam za týždeň skúšku, tak sa musím povenovať aj lexikológii...
no a mám už nejaké námety na ďalšie poviedky -> to len tak mimochodom

Já jsem se po dlouhé době konečně k tvojí povídce dostala.... já vím, ostudné ....ale musím říct že přečíst si ty čtyři části pěkně za sebou, bez dlouhého úpěnlivého čekání na pokráčko mělo taky něco do sebe

moc se mi tvoje povídka líbí... to jakým způsobem tam spojuješ brášky a Angelu....no super...
...hups, teď budu muset zase pokaždé čekat. :oops: ...no ale to nevadí.... určitě to čekání bude stát za to

takže se moc těším, až něco přibyde

ahojte wsetci....ak by ste chceli wediet, tak ja som ta pluha,ktora sposobila Nike taky tazky week a hlawne weekend ...ale napriek tomu dufam,ze mi to odpustite...anjelik gratulujem je perfektna...som zwedawa co nam predwedies nabuduce miznuci doktori hmmm...a tie tet no to ako keby som teba widela...skoro w kazdom pripade super...

aaaach jo.. tak toto som stihla napísať asi za tri dni (od minulého pondelka) len to sem dávam teraz bo som dnes po skúške, na ktorú som sa musela od stredy učiť.......

taaaaaaaaak zas pripomínam, že som rada, že sa Vám páči môj výtvor, podávam už piatu časť, hádam zachutí.....
no dosť bolo kecov, tu to máte a užite si to.... a potom rýchlo koment plíííííííííz
ENJOY...

ČASŤ PIATA

Čierny Chevrolet sa pomaly, takmer krokom, dorútil po prašnej zemi k rozpadline domu a zastal.
„Pekné miestečko na bývanie.“ poznamenal Dean ironicky, keď vytiahol kľúče zo zapaľovania, „Čudoval by som sa, keby tu nestrašilo.“
Bratia vystúpili z auta a zamierili k domu. Zatiaľ čo si Dean so záujmom obzeral okolie, Sam hľadel na dom. Premeral si ho od ohlodaného komína až po spráchnivené základy a zrakom sa pristavil pri vchodových dverách, v ktorých zazrel niečo podozrivé. Dvere boli otvorené a v nich v tieni za potrhanou sieťkou stála postava a dívala sa na Sama. On v nej hneď spoznal stopárku.
S očami prilepenými na tieň vo dverách zašklbal za Deanov rukáv koženej bundy. Ten sa pozrel na brata, a keď Sam stále hľadel na dom, pozrel aj Dean tým smerom. Smerom na verandu.
„Ale čo!“ poznamenal, keď ju zbadal.
Angela potisla dvere a vyšla von. S batohom na pravom pleci kráčala priamo k chalanom. Dean sa potešil, že ju zas vidí a doširoka sa usmial.
„Dobré ráno!“ pozdravil ju, keď k ním podišla bližšie.
Len na neho letmo pozrela. Potom na Sama, ktorý nebol jej prítomnosťou veľmi nadšený a jeho podozrenie vzrastalo, no neodvážil sa jej na niečo opýtať. Ani sa pri nich nezastavila, ani slovo im nepovedala a šla ďalej. Dean sa za ňou obzrel, ale Sam len nervózne pokrútil hlavou nad neustálymi bratovými pokusmi ju zbaliť a šiel do domu. Jeho brat sa spamätal až na vrzgot verandy pod Samovou váhou a rozbehol sa za ním.
„Hej! Počkaj na mňa!“ zakričal v behu.
Sam ho ignoroval a vošiel dnu.
Vo vnútri víril vzduchom prach a vytvoril tam takmer takú hustú hmlu, že ledva bolo vidieť na krok. Aj neporiadok v dome to skoro zakrylo.
Sam stál uprostred predsiene a obzeral sa okolo seba. Rukou rozháňal prach pred svojou tvárou. Dean ho dobehol dnu.
„Čo sa tu dialo?“ tiež ho prekvapilo množstvo prachu.
Sam mlčal a vykročil k obývacej izbe. Dean ho nasledoval.
V izbe bolo prachu ešte viac a aj neporiadok a porozbíjané predmety naznačovali, že toto bolo epicentrom niečo, čo sa udialo v noci.
„Čo je to? Cítiš to?“ Dean zacítil čosi nezvyčajné vo vzduchu.
„Hej. Cítim.“ poznamenal Sam, ktorému takisto udrela do nosa neobvyklá vôňa, „Nejaké kvetiny.“
Dean pokrčil plecami a ďalej tomu nevenoval väčšiu pozornosť.
Sam sa rozhodol preskúmať izbu zblízka a vykročil vpred.
Stolík, sedačka a stolička stáli uprostred miestnosti tak, ako ich tam Angela nechala. Len soľný kruh zmizol. Teda aspoň väčšina z neho.
Dean z vrecka vytiahol svoj EMF meter a začal sa prechádzať po miestnosti. Len čo ho zapol, kontrolka vyskočila na maximum a prístroj zapišťal.
Sam sa pri stoličke zohol, lebo ho na zemi čosi upútalo.
„Bože! Pozri na to! Tu musela byť včera poriadna party!“ poznamenal Dean keď sa EMF ozvalo.
„Hej! A tu na zemi bola soľ.“ dodal Sam a pošúchal si prsty, ktorými prešiel po podlahe na mieste kde bol ešte v noci ochranný kruh.
„Čo? Ty myslíš, že tá aróma a soľ...“ vypol EMF a pozrel na Sama.
„Robila seansu a vyvolávala ducha? Áno!“ Sam pozrel na brata a vstal.
Dean na sekundu ustrnul, no okamžite vyštartoval von k autu v nádejí, že Angela tam ešte bude.
„Dean!“ zakričal naňho a vystrelil za ním, „Dean!“
Len čo vyšiel z dverí, začal pohľadom hľadať dievčinu. No nikde ju nevidel. Akoby zmizla, akoby sa rozplynula vo vzduchu hneď, ako chalani vošli do domu.
„Musíme ju nájsť!“ povedal rozhorčene Dean, keď za chrbtom zacítil, že ho brat dobehol.
Sam na neho podozrievavo pozrel.
„Ona vie o tom hajzlovi, čo tu zabíja ľudí! Musíme z nej dostať všetko, čo vie!“

Parkovisko bolo takmer ľudoprázdne. Stáli na ňom len tri autá, z ktorých jedna kráska bola čierna Impala. Nestála tu dlho. Ani motor nestihol vychladnúť, keď z opačných strán ulice k nej rýchlo prikráčali dve vysoké postavy mužov a nastúpili.
„Dobre, ty prvý. Čo máš?“ opýtal sa Dean.
„Hrabal som úplne všade. Nikde nič podozrivé. Prvý doktor zmizol v päťdesiatom ôsmom. Vyšetrovali to a uzavreli ako zmiznutie. Aj ostatných šesťdesiat tri prípadov bolo uzavretých ako zmiznutia. Nik tomu nevenoval pozornosť.“ Sam vyklopil tú trošku čo zistil.
„Tak to sa mi nezdá. Ako sa dá ignorovať šesťdesiat tri nezvestných lekárov?“ divil sa Dean.
„Tak to neviem. Ale ako sa zdá, tu bez tela nie je žiadny zločin.“ usúdil.
Dean len mlčky pokrútil hlavou.
„Ale na niečo zaujímavé som narazil.“ po týchto slovách Dean zbystril pozornosť a Sam pokračoval: „Ako som sa tak usilovne prehrabával v tom archíve, všimol si to recepčný a trochu sme sa dali do reči.“
„Hej a čo ti povedal?“ vyzvedal.
„Vraj nie som prvý, ktorý sa zaujíma o tie prípady. Pred desiatimi rokmi tam pátrala aj snúbenica jedného nezvestného doktora, Samantha Hatwayová.“
Dean pozrel na brata: „To je zaujímané!“ prehodil, „Na policajnej stanici mi povedali to isté. Po jeho zmiznutí chodila na stanicu každý deň a vraj bola schopná prevrátiť mesto na ruby, len aby ho našla. A vieš komu patril ten opustený dom za mestom? Doktorovi Davidovi Smithovi.“
„To je ten prvý nezvestný lekár!“ Sama to prekvapilo.
„Presne! Stavíš sa, že je za to zodpovedný práve on?“ naštartoval auto.
Zaparkovali ho pred úzkou ulicou, v ktorej sa mal, podľa adresy, čo Dean získal od milej recepčnej v jednej z nemocníc svojím neodolateľným úsmevom a malým flirtom, nachádzať dom Samanthy Hatwayovej. V nej by sa totiž nemohol otočiť, keďže to bola slepá ulička. Obaja vystúpili a pobrali sa tou uličkou.
„Dean?“ oslovil Sam brata.
„Hm?“ zamrmlal si Dean popod nos.
„Len by ma zaujímalo,“ začal opatrne, „prečo si včera tak besnil, keď sme sem mali ísť?“
No on predstieral, že nevie na čo Sam naráža: „O čom to hovoríš?“
„Dean!“ Sam ho zahriakol, „Včera! V aute!“ náznakom mu to pripomenul.
„Ale... ťažká noc.“ poznamenal sucho.
„Dean! Prestaň s tými nezmyslami a povedz mi to!“ schytil brata za rameno.
Dean sa otočil a otrávene pozrel na Sama: „A ja ti hovorím, že to bola len zlá noc!“
Pobral sa ďalej. Sam naňho pozrel s malým zúfalstvom v očiach.
„Prečo to robíš?! Prečo mi nič nepovieš?!“ Sam ho dobehol.
Už stáli pred Samanthinim domom, keď sa Dean k bratovi obrátil s nevraživým výrazom tváre.
„Naozaj to chceš vedieť?!“ oboril na naňho.
Sam pokýval hlavou: „Áno.“
„Fajn!“ takmer skríkol, ale zahryzol si do jazyka a na chvíľu sa odmlčal. „Len... mal som také tušenie.“
„Čože?“ Sam na neho prekvapene a s úškrnom na tvári vypleštil oči.
„Myslím to vážne Sam! Myslím, že otec je v Arizone.“ Pozrel naňho so psími očami, „Alebo aspoň bol.“
„Prosím?“ Sam nechcel uveriť, „A to len tak, z ničoho nič, si mal vnuknutie? Hľadáme otca po stopách takých zahladených, že by ich nenašiel ani sám Boh a tvoje tušenie ti s istotou hovorí, že náš otec je práve teraz v Arizone! No tak Dean! Ty tomu veríš!“
„Do čerta Sam! Čomu verím, sú moje inštinkty!“ musel sa premáhať, aby nereval na celú ulicu. No nechcel sa hádať s bratom, keď mu nechce neveriť a konverzáciu zakončil: „Vieš čo?! Kašli na to, dobre! Už sa o tom nebudeme baviť!“ a vošiel na dvorček domu Samanthy Hatwayovej.
„Vedel som, že nič nemám hovoriť!“ zamrmlal si nahnevane.
Prebehol po schodoch a zaklopal na rám dvier. Na tvári mal stále nahnevaný výraz. Bolo to poznať podľa zvrášteného čela a záhybkov, ktoré mu vytváral jeho vnútorný hnev.
Sam k nemu priskočil a ani on sa netváril pokojne. No len čo začuli, že sa ktosi k dverám priblížil a otváral ich, úplne sa zmenili. Zahodili za seba svoj spor, akoby sa medzi nimi nikdy neodohral a že je všetko v poriadku. Majú tu predsa prácu, tak načo ťahať rodinné problémy do biznisu.
Dvere sa málinko poodchýlili a zo škáry na nich hľadela žena.
„Dobrý deň. Ste Samantha Hatwayová?“ opýtal sa Dean zdvorilo.
„Áno, to som.“ odpovedala Samantha a dvere otvorila ešte kúsok.
„My sme detektívi zo Santa Fe a vyšetrujeme tu zmiznutia doktorov.“ začal Dean.
„Nie ste detektívi a nič nevyšetrujete.“ odvetila mu Samantha.
„Čo to hovoríte? Sme detektívi. Tu sú preukazy.“ Dean sa začudoval a už vyťahoval z vrecka jeanov placky.
„Myslíte, že vám naletím? Päťdesiat rokov to nik nevyšetroval a zrazu sem niekoho pošlú? Nebuďte smiešni.“ vyhŕkla naňho.
„Dobre. Nie sme detektívi, ale zmiznutia vyšetrujeme.“ priznal Dean.
V tom mu do toho skočil Sam: „Vieme, že vám zmizol snúbenec. Tiež bol doktor, však?“ potisol sa bližšie k dverám a do väčšieho zorného poľa Samanthy, „Nechcete vedieť, kam zmizol? Môžeme vám pomôcť ho nájsť.“
„Myslíte si, že ho teraz, po desiatich rokoch, nájdete živého? Tomu neveríte tak ako ja.“ priznala so smútkom v hlase.
„Je nám to veľmi ľúto. Ale musíte nám povedať všetko, čo o tom viete.“ Dean na ňu začal naliehať.
Samantha na nich chvíľku bez slova hľadela: „David Smith. Všetko to súvisí s Davidom Smithom.“ povedala nakoniec.
Nemala potrebu im povedať, že nie sú jediní, čo za ňou boli ohľadom zmiznutí. Nepovažovala za podstatné povedať týmto dvom "detektívom", že sa tu potuluje ešte niekto. Že tu niekde rieši tento problém aj mladé dievča, ktoré pracuje osamote a nikoho k tomu nepotrebuje. Ale v tejto chvíli Samanthe pripadalo vhodné, aby tej dievčine s tým niekto pomohol. Zvlášť ak to boli podobne typy. Odhadla ich na prvý pohľad. Osamelí s klamstvom na perách ako zásterka, pomocou ktorej sa dostanú do priazne nič netušiacich ľudí a poľahky od nich vymámia potrebné informácie. Hoci Angela jej neklamala a bola úprimná a títo dvaja sa snažili byť nenápadní, vedela, že všetci sa zaujímajú o to isté. O veci medzi nebom a zemou, o skryté a nebezpečné tajomstvá temna, o tiene v tieňoch. Jednoducho o veci, ktoré je lepšie nevedieť.
Po týchto slovách sa dvere pred bratmi zavreli. Dean pozrel na Sama so spokojnosťou v tvári. Otočil sa a vybral sa k autu. Touto návštevou si vlastne len potvrdil, čo už vedel.
„Čo robíš? To nám má ako stačiť?“ začudoval sa Sam obzerajúc sa za domom, keď sa snažil dobehnúť Deanovu rýchlu chôdzu.
„Ona nám viac nepovie.“ vysvetlil mu to.
„Ako to môžeš vedieť?“ čudoval sa Sam.
„Lebo to už povedala niekomu inému.“ Dean vyslovil pre Sama prekvapivú novinu.
„Komu? Myslíš Angelu?“
„Presne tak. Preto dnes v noci pôjdeme do toho zbúraniska a pohovoríme si s ňou.“ Dean prezradil svoj plán.
„A ona bude taká milá a všetko ti povie.“ Sam sarkasticky reagoval.
„Neboj sa, to už zariadim.“ Dean sa uškrnul a nastúpil do auta.

Aj tejto noci vládol oblohe mesiac v celej svojej kráse. Guľatý a žiarivý v splne strážil svoj hárem hviezd, ktoré od neho brali energiu a z plných pľúc sršali bielym svetlom do priestoru. Noc bola preto jasná ako letný deň. Človek ani nepotreboval žiadne osvetlenie, aby na čokoľvek videl.
Bratia sa rozhodli, že najvhodnejší čas na sledovačku bude za tej najväčšej tmy, keď bude mesto už hlboko spať. Auto nechali v kroví asi pol míle od starého domu a vybrali sa tam cez pole. Chceli do ešte stojacej ruiny prekĺznuť zadom, kde by mohli Angelu nepozorovane sledovať a v najnevyhnutnejšom prípade zasiahnuť, aby jej zabránili urobiť čokoľvek, čo by pokladali za paktovanie s duchom mŕtveho doktora.
Od auta postupovali rýchlo a mlčky bez zbytočných hlúpych rozhovorov. Par metrov pred zadnou verandou zastali a obzerali dom. Zrakom hľadali nejaký vhodný ľahký a hlavne nehlučný a nenápadný prístup. Dvere, čo viedli z tej verandy do kuchyne odignorovali, pretože by to bolo príliš nápadné a radšej si vybrali okno kúpeľne na poschodí. Potom by stačilo, aby sa prikrčili niekde pri zábradlí a cez škáry v stenách sledovali, čo sa bude diať v obývacej izbe, kde predpokladali, že bude Angela zase miešať svoje kadidlá.
Poľahky a potichučky sa vyšplhali k oknu a prekĺzli dnu. Pred každým krokom si dobre prezreli miesto, kam chceli položiť nohu, aby podlaha nevydala čo i len najmenší lomoz a neupozornili tým na svoju prítomnosť v dome.

Angela sedela dolu v obývačke na pohovke pri stolíku a stoličke, ktoré tam nechala v rozmiestnení z minulej noci. Aj dnes sa sem vrátila po zotmení a hneď sa začala pripravovať na to, že túto noc skoncuje s pomstychtivým duchom, ktorý sa vymkol spod kontroly. Všetko potrebné už mala hotové a teraz sa už balila. Ľanové vrecúška s bylinkami, plátnové sáčky s rôznymi pochutinami bežne používanými v kuchyni, misky, mažiarik a zdrapy plátna v niekoľkých farbách pchala do svojho vojenského vaku a popritom jedla jablko. To, čo jej zostalo na provizórne opravenom konferenčnom stolíku vkladala do malej tašky. Svätená voda v plastikovej fľaši, nová škatuľa soli, ktorú cez deň kúpila, hranatá plechovica s benzínom a uzlík plátna zviazaný tenkým povrázkom starostlivo uložené v žalúdku zošednutej starej tašky budú teraz čakať na príhodnú chvíľu, aby splnili svoj účel. Tašku potom položila vedľa seba na pohovku a z vaku ešte vytiahla lopatu, keď sa jej za chrbtom ozval známi hlas.
„Vieš, že...“ dievčina mala hlavu vykrútenú na strop a očami sledovala skoro nepočuteľné zvuky z poschodia, ktoré mohlo zachytiť len vytrénované ucho človeka, čo celý život na niečo striehne.
„Hej viem.“ Angela ju prerušila a odhryzla si z jablka.
Potom vstala, lopatu položila k taške na sedačku a vak šupla pod ňu.

pokračovanie nabudúce...

Super část!! Moc se mi tvoje povídka líbí. Dokonce i bratři už jsou tak trochu na dobré stopě za Angelou Ale stále jsem se nic moc nedozvěděla o Angele a její společničce...
Ukončila jsi to dost napínavě, jsem zvědavá, co bratři chcou dělat a mám pocit, že Angela o nich ví... To bude ještě hodně zajímavé... Jen tak dál. Už se těším na další part

jeeeeeeeeeeej ďakujem velice pekne... slová chváli mi vždy dodajú elán do ďalšieho písania

no ja viem, že vám to toho veľa nepodávam o Angele, ale som si tak povedala, že tu trochu rozvírim hladinu a predstavím ďalšieho lovca, aby to nebolo také monotónne a tak. no a asi sa v tejto poviedke nedozviete všetko o lovkyni a jej spoločníčky, ale sľubujem, že nebudete o to všetko ukrátení/ukrátené.......
tak snáď vám to nebude vadiť, alebo áno?

wow super mne sa poviedka velmi paci a to s tym denaovum tusenim, no teda ozaj soky, ale super urobene

skvělé... teď si to pro mě tak zatajemnila, že se vážně třesu na pokračování...
jsem zvědavá, co se ještě dozvíme o Angele a jak se s ní budou kluci vypořádávat

paci,paci uz sa tesiiiiiiiim na pokracko

ladies and gentlemen, may I have your attention please... taaaaaaaaak prichádza VEĽKÁ časť konfrontácie Angely a bratov Winchestrových, na ktorú už netrpezlivo čakáte, tak teda tu je... či skôr bude, lebo je akosi dlhšia, tak ju teda rozdeľujem a budem vám to napätie dávkovať postupne....

čo k tomu ešte dodať? jaaaaaaaj aha ENJOY...

a komenty plííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííz...

ČASŤ ŠIESTA

Sam a Dean sa pomaly a potichu prikrádali k dverám z kúpeľne na chodbu. Dean dozerajúc na to, aby Sam náhodou nestúpil na niektorú vŕzgajúcu latu podlahy, chrbtom narazil na dvere. Zatočil kľučkou a otvoril ich. To, čo v nich stalo ho trochu vyľakalo.
„To aj domov chodíte oknom v kúpeľni?“ opýtala sa Angela a zahryzla do jablka.
Na tú otázka sa Sam narovnal. Už sa nemusel nenápadne zakrádať a dávať pozor, aby nenarobil hluk.
„Ako si vedela, že sme tu?“ opýtal sa zarazený Sam.
„Prosím vás! Aj stádo splašených koní narobí menší hluk ako vy dvaja.“ sucho prehodila pokojne prežúvajúc jablko ďalej.
Otočila sa a pobrala sa dole do obývačky. Bratia šli za ňou. Angela si sadla späť na sedačku a vyložila si nohy na stolík.
„Takže ty si tak trochu sqvoterka, čo?“ nadhodil Dean v obývačke.
Angela mu neodpovedala, len ho očami pozorne sledovala a ďalej pokojne žula.
„Často varíš svoje odvary v starých strašidelných domoch?“ Dean pokračoval vo vyzvedaní.
Angela naďalej mlčala.
„Ty si tiež lovec!“ odhalil Sam to, čo mu vŕtalo v hlave od poslednej návštevy ruiny domu.
Angela prešla pohľadom z Deana na Sama. Aj Dean zarazene mrkol na brata.
„Blahoželám. Vyriešil si najväčšiu záhadu tohto sveta.“ poznamenala sarkasticky.
„Super! Lovkyňa - čarodejnica.“ zamrmlal Dean a znovu sústredil svoj zrak na dievča.
„Hej!“ skríkla naňho, „Dávaj si pozor na jazyk, lebo ti tá lovkyňa – čarodejnica vyrazí zuby z papule!“ a dopovedala už pokojnejším no vážnym a tvrdým tónom. Malý ohryzok, čo medzičasom zostal z veľkého šťavnatého jablka, zovrela pevne v ruke, až z neho spravila malú hrčku a tú potom hodila cez francúzske okno do poľa. Hodila ju celou silou, no to vrhnutie vyzeralo, akoby len mávla rukou na pozdrav. Hrudka ladne preletela vzduchom cez izbu až von, kde odmerala takmer dvojnásobnú vzdialenosť od sedačky k oknu. Dopadom rozvírila prach suchej zeme a jemne zatriasla steblami trávy spálenej poludňajším slnkom.
Dean si to nemohlo nevšimnúť: „Len piánko, dobre?“
„Tak fajn! Keď sme si to ujasnili, môžeme sa každý pobrať svojou cestou!“ vstala.
„Vou-vou-vou! Tak to teda nie!“ Dean namietal, „To je naša práca loviť duchov a posielať ich do horúcich pekiel.“
„To vám neberiem, ale ja mám všetko pod kontrolou.“ ubezpečila ho Angela.
„Vážne?“ zamrmlal si Dean a začal sa pomaličky prechádzať a nenápadne si obzerať sedačku, na ktorej Angela sedela a na ktorej mala pohodené veci.
„Tie kadidlá, čo tu včera rozvoniavali, na čo vlastne slúžia?“ Sam sa zamiešal do rozhovoru.
Angela naňho pozrela s nemalým prekvapením v tvári: „To si snáď robíš srandu!“
„Čo? Vyvolávala si ducha mŕtveho doktora a trochu sa ti to vymklo z rúk?“ Dean ďalej rýpal.
„Čože? A vy dvaja mi chcete tvrdiť, že lovíte zlo?“ Angelu bratia čoraz viac prekvapovali.
„Hej, no... pozri, len chcem vedieť či...“ začal Sam, no Angela mu hneď do toho skočila a dopovedala vetu zaňho: „...či náhodou nevyužívam čiernu mágiu a duchov vo svoj prospech?“, založila ruky na hrudi, „Nie! To nerobím.“ a pozrela na Sama krivým pohľadom.
Na chvíľu sa rozľahlo po miestnosti až odstrašujúce hrobové ticho, no to hneď o sekundu Angela prerušila: „Viete čo vy dvaja géniovia, ja to tu zvládnem aj sama, takže môžete ísť... kamkoľvek.“
„Dobre teda.“ Sam nakoniec súhlasil, hoci mu to bolo proti srsti. Videl v dievčati veľa skúsenosti, s ktorými, keby sa podelila, by obaja, on aj Dean, mohli byť v boji proti zlu efektívnejší.
„Ale mohli by sme si vymeniť čísla, keby náhodou...“ Sam sa pokúsil od Angely vymámiť kontakt.
„Nemám telefón.“ skočila mu do reči.
Dean sa na ňu prekvapene zadíval. Zaskočilo ho, že takáto sexy kosť nevlastní mobil. Mal totiž v pláne sa s touto kráskou odnikiaľ, ako predpokladal, viac zblížiť. Fascinovala ho natoľko, že veľmi rýchlo zabudol na svoje podozrenie voči nej.
Angela spozorovala údiv v tvárach oboch bratov: „Komu by som asi tak volala?“
A Dean to okamžite využil: „Tak to tu asi budeme musieť ostať, lebo by sme si radi pokecali o tých tvojich postupoch.“ a pohodlne sa usadil na stoličku.
„Fajn! Ale neposerte to.“ Angele neostávalo nič iné len im vyhovieť.
„Mimochodom, ja som...“ trklo Sama, že je na čase sa aj predstaviť.
„Sam a Dean Winchestrovci. Ja viem.“ Angela mu znova skočila do reči.
Na túto informáciu obaja bratia zbystrili pozornosť. A Angela sa posadila späť na pohovku.
„Odkiaľ o nás vieš?“ opýtal sa Dean.
„Stretla som Johna.“ povedala, len tak mimochodom, akoby to nebolo také podstatné či dôležité.
„Čo?! A kde?! Kedy?!“ Sam sa začal horúčkovito vyzvedať.
Aj Dean sa na stoličke vzpriamil, len čo začul otcovo meno. A Sam by bol aj pokračoval v kladení naliehavých otázok, aby sa dopátral k otcovi, ale Angela ho prerušila: „Pššt! Už je tu.“
„Čože? Kto?“ Sama to zmiatlo.
„Nie kto, ale čo.“ takmer šepkala, „Ako som povedala, nie že to poseriete!“ mrkla prísnym očkom na jedného a potom na druhého urasteného lovca.
V miestnosti sa zrazu začalo pomaličky ochladzovať. Mráz štípajúci až na kostiach sa rozlieval po telách momentálnych obyvateľov domu, akoby ich chcel najprv znehybniť, aby nemali šancu ujsť a až potom, pekne pomaly, zabiť. Bratia si pritisli bundy tesnejšie k telu, no veľmi im to nepomohlo sa zahriať. Chlad sa už dostal všade. Angela mala na sebe stále to isté čierne tielko, bez bundy, no sedela pokojne, nezatriasol sa jej ani jediný sval na tele, akoby vôbec necítila zimu.
Všetci v napätí a mlčky zízali do tmy ožiarenej mesiacom a striehli, čo sa bude diať.
Ohlušujúce ticho prerušil až hlas odnikiaľ: „Čo tu ešte chceš?!“
„Ako som povedala, chcem sa dohodnúť.“ povedala Angela a hlavu otočila smerom k rohu oproti oknu.
Z tieňa vykročila bledá postava ženy v starých letných šatách a účese z päťdesiatych rokov. Už si ju všimli aj bratia. V ich tvárach bolo badať veľké prekvapenie.
Duch sa podozrievavo pozrel na dvoch neznámych: „Čo tu chcú tí dvaja?!“
„Zaúčajú sa. Ale nie sme tu preto, aby sme sa zoznamovali.“ Angela odpovedala skôr, ako mohol niektorý z bratov reagovať.
Žena zase venovala pozornosť Angele: „Čo chceš za tú dohodu?“
„Chcem vedieť, kde máš hrob.“ povedala Angela a čakala, čo na to pani doktorova.
Tá sa začal pomaličky prechádzať po obývačke. Chalani ju ostražito a mlčky pozorovali.
„To je všetko? Nič viac?“ mŕtvej to veľmi nesedelo.
Angela len nepatrne mykla hlavou a trošku zdvihla ľavým obočím na znak, že viac ku šťastiu nepotrebujem.
Žena sa neprestajne ladne prechádzala a mrkala striedavo očkom na Angelu, na Deana a na Sama.
„Dobre teda!“ prehovorila nakoniec a rozplynula sa v chladnom povetrí.
Sam a Dean sa zmätene začali obzerať po izbe.
„Čo to...“ Dean bol z toho trochu mimo.

pokračovanie nabudúce...

ty kokos, chudaci chlapci takych magorov z nich spravila ale inak celkom cool poviedka tato cast bola dost infarktova a to s Johnom proste paaaaaaaaani, uz sa tesim na dalsiu cast len mi trocha vadi ten deanov zaujem o angelu a fakt, ze ona ho ignoruje. taka mrcha no a ziadne vaznejsie vztahy s nasimi bratmi jasne ziadne baby, lebo ma slahne

měla jsem z toho takový pocit, že kluci se museli cítit vedle ní jako by byli 100 let za opicema...chudák Dean, jeho egu, to moc neprospělo

a jak Dean zbystřil při vzpomínce na otce...to se mi líbilo, tenhle detail

no Angela jim zatím moc prostoru nedává...jsem vážně zvědavá,co to mělo všechno znamenat a co se z toho ještě vyklube

citácia :

„Čo to...“ Dean bol z toho trochu mimo.

tak tohle bylo dobré zakončení ..už si představuju en jeho výraz a nadzvednuté obočí

takže prosímmmmm o další :shame:

bože, dúfam že som vám nesprotivila poviedku to by ma veľmi mrzelo.

no ja viem, že to tak trochu blbo vyznie

no tak hádam do konca poviedky prežijem a nik zatiaľ na mňa nechystá voodoo bábiky a špendlíky

ďalšia časť by sa tu mala objaviť asi v priebehu týždňa, hádam do piatku, ak mi do toho niečo vážnejšie nepadne a tiež to bude asi takáto dĺžka....

a ešte čosi, aby som vás trošilinku navnadila

Spoiler:

zprotivila???....jak si na to prosím tě přišla.....vždyť já se tady třesu očekáváním na další část ...
je to super...líbí se mi tvůj, trochu jiný pohled....jen tak dál a žádný strachy

ale nie nikita, to je nahodou super na tej poviedke aspon ja som to rozhodne v zlom nemyslela poviedka sa mi urcite nesprotivila prave naopak velmi sa mi paci, len mam znej taky mierny pocit, ze si feministika

no a na pokracko sa velmi tesim, super si navnadila

jeeeeeeeeeeeežiš tak to mi odľahlo, a ako veľmi.

a feministka??? hmmm tak to som teda nečakala... no ono je to tak, že Angela je taký samotársky typ a rada robí robotu sama, a iným lovcom sa vyhýba aby sa nedostala do nebezpečenstva, a chalani jej to tak trochu komplikujú teraz, keď prišli na to, kto vlastne je..... ale nebojte ona sa s tým nejako zmieri....... oops to som asi prezradila už dosť... no nič aspoň sa máte na čo tešiť

ale ved tak to som len zartovala s tou feministkou a jejda napinas riadne

dion, ale dobrý....díky tvé poznámce o feministce jsme z nikity zase dostali aspoň maličkou novou nápovědku.... to by se na ní mělo zkoušet častěji

Jéé další část!! Angela je zajímavá postava, no a já doufám, že se o ní brzo dozvím ještě víc, než si nám teď prozradila. Mě se hlavně kvůli ní ta povídka líbí, je takové jiná než ostatní, přijde mi skoro, jako by ona byla hlavní postavou...
No moc se těším na další čast až mi trochu víc objasní situaci, skončilo zajímavě.... Jinak moc pěkná část, povedla se ti!

juuuuuuuuuuuuuuu...to bolo super aj u mna doma sa predchivlou -ochladilo asi by som si mala vziat dake lieky na ukludnenie
už tešim na pokračko!

no musím sem hodiť malý oznamček...

jaxi-taxi som asi niekde zaspala na vavrínoch alebo prestala vnímať čas a realitu..... no jednoducho mi dnes doplo, že sa mi akosi končí semester a blíži sa ku mne pani smrtka v podobe skúšky na ktorú sa trasie každý, kto niečo prenáša... teda keď nespravím, vykopnú ma... takže to musím tu latinu bezpodmienečne spraviť inak

no v zásobe už mám papierové vrecúška, do ktorých budem predýchavať a papiere pred sebou .... to teda znamená, že písanie musí isť bokom alebo ho musím obmedziť na absolútne minimum.... czyli pokračovanie bude neviemkedy, tak držte všetky palce čo máte aj tie čo nemáte, ja sa idem modliť a dusiť

no chello chello...co sa tu spi ?Damiapani ja pridam nejaku tu pikosku zo zakulisia...uz je hotowy cely pribeh a skoro na swete aj dalsi...a ked budete posluchat tak nam Nika hodi cosi aj sem tak si to pekne uzite...nika cakame na twoj dalsi pokus...cmuk

Tak, mám zmáknuté už všetky časti, čo si napísala, WOW! Deanove ego muselo naozaj dosť klesnúť, keď mu Angela nesadala na lep, dialógy nemajú chybu a teda musím priznať, že Angelina spoločníčka mi už hodne nahlodáva myšlienky...... Naoza pekne opisuješ aj veci okolo, páči sa mi to Už sa teším na ďalšie parts!

no tak som písala, že ďalšiu part hodím neviemkedy a to neviemkedy je dnes...
no podarilo sa mi ukradnúť si nejaké tie chvíľky na písanie, lebo keď niečo dva-tri dni nenapíšem tak mám z toho absťák... som normálne závislá...
tak sa pokúsim aj naďalej kradnúť si po večeroch chvíľky oddychu od latinčiny a čosi trošku naťukať do môjho booku a pokračovanie bude zase tak neviemkedy, čiže asi o týžden....

ale dosť bolo blalbanin, prejdem už k veci, takže kde som to skončila... aha! udivený Dean... teda ENJOY...

ČASŤ SIEDMA

Angela si prehodila tašku cez rameno a do ruky vzala lopatu.
„Poďme!“ zavelila vstávajúc a lopatu si oprela o plece.
Sam na ňu prekvapene pozrel: „Čože? A kam?“
„Hľadať poklad ty génius.“ sarkasticky poznamenala a vyrazila cez francúzske okno von do poľa.
Bratia za ňou okamžite vystrelili.
„Hej počkaj! Ešte si nám nepovedala, kedy si stretla nášho otca?“ Dean rýchlo nadviazal na predchádzajúcu šokujúcu informáciu.
„Pred pár mesiacmi.“ odpovedala mu stroho.
„Kedy presne a kde?!“ Dean ju strhol za ruku.
Ona zastala a rázne sa mu vytrhla zo zovretia: „Asi tri mesiace dozadu. V nejakom zastrčenom mestečku.“ a znova vyrazila vpred do prázdneho poľa.
Dean hodil pohľad na Sama a dobehol k dievčaťu.
„Posral nejakú robotu, tak som to musela po ňom upratať.“ pokračovala, keď pocítila jeho prítomnosť za chrbtom.
„Čo? To nie je možné! Náš otec nikdy nič nezbabral.“ namietal Dean rozčúlene.
„Si si istá, že to bol náš otec?“ primiešal sa Sam, aby sa uistil, že sa naozaj jedná o ich otca.
Angelu to už dosť iritovalo a otočila sa k nim: „Veľký čierny dvojdverový GCM Sierra Grande z osemdesiateho deviateho, samovýsuvný box s vybavení vzadu na korbe a vnútri plno falošných preukazov a kreditiek?“
Sam pozrel na Deana.
„No prosím.“ obrátila sa a pokračovala v ceste.
„To ste si dali po malom exorcizme pivo a hodili reč, alebo čo?“ zabŕdol Dean.
„Keď som to po ňom upratala, mal svoju sentimentálno-patetickú chvíľku a rozrečnil sa o svojej rodine. Medzi rečou spomenul, že máte čierny Chevrolet Implu z šesťdesiateho siedmeho. Podľa toho som vás spoznala.“ pokračovala.
„Takže ty si o nás vedela, hneď ako si nastúpila do auta.“ vydedukoval Dean.
„Nevieš náhodou kam mal potom namierené?“ opýtal sa Sam skôr, ako mohla Angela reagovať na Deanovu poznámku.
„Nie.“ odpovedala stroho.
Na chvíľu zavládlo uprostred pustého a vyschnutého poľa ticho. Bratia sa snažili rozdýchať sklamanie z toho, že sa im skoro podarilo dostať na otcovu stopu.
„A kam to vlastne ideme?“ prehlušil to mlčanie napokon Dean.
Angela mlčky viedla výpravu vpred. Až sa v diaľke na obzore zjavilo pár zoschnutých vetvičiek starých stromoch s nepatrným množstvom zožltnutých a zošúverených lístkov, dostal Dean odpoveď na svoju zvedavú otázku.
„Tam!“ kývla hlavou presne smerom k riedkemu hlúčiku stromov, ktorý sa s ich pribúdajúcimi krokmi pomaly približoval.
„Ako vieš, že je tam pochovaná?“ opýtal sa Sam.
„Lebo tam šiel duch mŕtvej doktorovej manželky.“ odpovedala mu pokojným hlasom Angela.
„A to vieš zas odkiaľ?“ čudoval sa Dean jej istote.
„Jednoducho to viem.“
„Môžem sa opýtať, čo si včera v dome pálila?“ Sam sa snažil ukojiť svoju zvedavosť, ktorú v ňom vzbudzovala lovkyňa a chcel tým aj umlčať Deana a jeho nedôveru, ktorú akosi nedokázal v sebe potlačiť, hoci sa mu Angela veľmi páčila.
Angela si ticho vzdychla: „Byliny na svoju ochranu.“
Sam pozrel na brata. Aj Dean sa naňho mlčky s menším údivom v tvári pozrel. Lovkyňa očividne vedela o svete duchov a o tom, ako sa pred ním ochrániť, viac než ktokoľvek, koho poznajú.
„A to funguje?“ Sam sa pýtal ďalej.
„Áno funguje.“ milo mu odpovedala.
„Takže si ducha nevyvolávala?“ pridal sa do vypočúvania aj Dean.
„To nebolo treba. Prišla sama. Stačilo prestavať nábytok a paničku to privolalo samo.“ predpokladala.
„Kde si sa také veci naučila?“ zaujímal sa Dean ďalej.
„Veľa čítam.“
Keďže kráčala dosť rýchlo a bratia ju nasledovali, o malú chvíľočku boli na mieste.
Uprostred ničoho sa na malom ostrovčeku suchej zeme čnelo do výšky asi štyri metre pár nahých stromov, ktoré sa márne snažili odieť žltučko hnedé lístky. No aj oni to pomaly vzdávali a jeden po druhom opúšťali svojich ochrancov a rozlietavali sa do pustej krajiny. A konáre týchto starcov, čo v hustej tme vyzerali ako kostnaté ruky pradedov, by ich aj pochytali a vrátili späť na svoje hrude, ale už nemali síl nimi pohnúť. A tak len tíško a nehybne kameneli v jednej polohe a len kedy-tedy sa pod náporom silnejšieho vetra pohli, pričom zo seba vydali duté a zúfalé kvílenie, ktoré aj tak nik nepočul. Akoby smútili za svojimi deťmi, ktoré sa s nimi každý deň postupne lúčili. Toto miestečko pánu Bohu za chrbtom, ale aj za chrbtom mestu Elida, pôsobilo, akoby skrývalo desivé tajomstvo. Čo bola aj pravda.
Dnes o ňom vedela len jedna žena. Len jedna žena ho strážila ako oko v hlave, ako najcennejší poklad. Mohli by jej ponúkať čokoľvek a ona by nič neprezradila.
Vysoká ani nie sto sedemdesiat centimetrov. Nevytŕčala z davu, no ani sa v ňom nestrácala. Všimli by si ju vtedy, keby sama chcela, aby si ju všimli. No vedela prejsť popri človeku bez toho, aby on, čo len na nepatrný moment, spozoroval jej prítomnosť v svojej blízkosti. Zlatisté vlasy jej splývali pozdĺž okrúhlej tváre a vlnky na ich koncoch sa nežne dotýkali jej ramien. Tie vyfúkané polokadere sa opatrne tiahli hore, akoby chceli upozorniť na jej bledozelené mandľové oči, v ktorých bol kedysi taký jas, toľká radosť, ktoré sršali na svoje okolie obrovskou láskou. Na perách bol vždy úsmev, ktorý rozdávala priehrštím každému, koho stretla. Bez rozdielu, či sa jej sused usmieval, alebo vládli na tvári pani z trhu dve zvislé vrásky medzi obočím, ktoré naznačovali, že jej manžel zase prišiel v noci domov opitý, hoci sľúbil, že sa už nikdy neopije. Úsmev zapĺňali dva rady snehobielych zúbkov. Pri plnom sústredení sa zavše pritisli na ružovkastú prikrývku až zbelela a keď ju znova pustili, naliala sa do nej krv a opäť boli jej pery ružové. Pleť tohto stvorenia bola jemná a hebká, bez jedinej chybičky s marhuľovým nádychom, ktorý mal na lícach prirodzený odtieň tmavej lososovoružovej farby, preto si nikdy nemusela labutienkou nanášať červeň na tvár. Aj pokožka jej tela niesla podobné vlastnosti: mäkká a jemná, hebká a vláčna. Najradšej na nej nosila hráškovozelené šaty s kvetinami na tkanine, bez rukávov, s odkrytými ramenami. K tomu si vždy uviazala do vlasov purpurovú stuhu, aby vytvorila kontrast a upútala tak na seba všetku pozornosť. Presne preto si ju jej manžel vzal, ale veľmi rýchlo zabudol, čo doma má.
To však bolo už veľmi dávno. Dnes je všetko úplne inak. Úsmev jej z tváre naveky zmizol, oči stratili iskru a aj ich farba vybledla. Nezostalo po nej ani stopy. Tak ako jej plné pery už nie sú červené a zaliate krvou. Tak ako jej pokožka nie je jemná na dotyk, lebo sa jej nič nedokáže dotknúť. Tak ako jej šaty stratili svoje kúzlo, tak sa ona sama stala súčasťou sveta, ktorý nepatrí živým.
V túto noc tu stojí nad svojim hrobom, o ktorom nik nevie. Len dve osoby naozaj vedeli, čo hrozné sa tu kedysi odohralo. A obe sú dnes mŕtve. Iba duch jednej z nich stále blúdi po svete a nevie nájsť pokoj a nepozná dôvod svojho prekliatia, ktoré si ani nedokáže dostatočne uvedomiť.
Stojí tu nad hrudou zeme, bez náhrobného kameňa, bez kytice naznačujúcej, že za ňou niekto smúti, bez žiadneho náznaku miesta večného a pokojného odpočinku jednej ubolenej duše. Len zo zeme sa plazí palina a kričí do sveta, že pod ňou spočinula duša, ktorá nevie nájsť pokoj.
„Tu! Asi meter.“ vyriekla tichučko, keď sa tí traja zastavili uprostred riedkej čistinky.
Angela pozrela do tváre mŕtvej ženy, v ktorej sa zrazu objavilo ukrutné utrpenie, skrývané toľké roky. Lopatu zapichla do zeme a tašku zhodila obďaleč, aby jej pri kopaní nezavadzala. Sam a Dean na seba mlčky a trochu prekvapene pozreli, že im duch tak pokorne pomáhal, keď ešte včera besnil po dome ako zmyslov zbavený.
„Prepáč, ale inak to nejde.“ ospravedlnila sa Angela za to, čo mala v pláne urobiť, a síce odkryť jej kosti.
Sklonila sa nad hrobom a obtrhala burinu, aby jej neprekážala pri kopaní. Lopatu vzala pevne do rúk a zarazila ju ešte hlbšie do zeme. Nabrala kopu zeme a prehodila ju nabok. Znova vrazila lopatu do pôdy a nabrala hlinu. A tak to šlo ďalej. Hoci bola zem vysušená a prašná kopalo sa celkom ľahko. Alebo to aspoň tak vyzeralo. Angela mala dosť veľkú silu a kopanie jej šlo rýchlo.
Dean na ňu chcela zapôsobiť a podišiel k nej bližšie: „Daj! Pomôžem ti s tým.“
Angela sa narovnala a zlovestne na Deana zazrela: „Vyzerám snáď, že kopem svoj prvý hrob?“
Na tie slová hneď ustúpil krok späť a ruky odtiahol od lopaty, ktorú sa chystal chytiť: „Ako chceš!“ a vrátil sa k Samovi, ktorý stál neďaleko, aby ho nezasiahla dopadajúca hlina.
Jeho zas fascinovala metóda, akou Angela loví.
Pani Smithová tam nehnute stála a pozorovala každý Angelinin pohyb. Ani okom nemrkla, len ostražito sledovala, ako sú jej hrob a kosti postupne obnažované. Netrvalo dlho a v hline sa objavili pozostatky ženy mŕtvej viac ako päťdesiat rokov. Angela vyhodila lopatu z jamy a kľakla si ku kostiam. Rukami začala odpratávať zeminu, kým neodkryla celú kostru. Potom vstala a rukami sa oprela o okraj jamy. Málinko sa prikrčila a vyhupla sa hore. Sam a Dean sa priblížili k jame. Angela im sedela pri nohách a utierala si pot z čela chrbtom ruky, no hneď aj vstala a schmatla svoju tašku. Pohrabala sa v nej a vytiahla škatuľu soli. Hodila očkom na ducha, či náhodou nebude protestovať, no ten iba ticho stál a pozoroval ju. Posypala kosti soľou a škatuľu strčila späť do tašky. Potom kosti poliala svätenou vodou a nakoniec benzínom. Bratia ju prekvapene sledovali, no nevyriekli ani slova. Otázky si nechávali až po obrade, ktorý ako správne vytušili, bude Angela vykonávať. A tiež nechceli očividne veľmi zúrivého ducha naštvať natoľko, aby začal práve v tomto celkom pokojnom rozpoložení besniť.

pokračovanie nabudúce...