Dva príspevky za sebou... no a čo!!! V tejto chvíli som taká nasratá, že je mi to úplne jedno.
Ak som si pred dvomi týždňami myslela, že nestíham, tak teraz som v takej riti, že nevidím ani svetlo na konci tunelu. A za to môžem poďakovať našej milej škole a oddeleniu polonistiky na fakulte!!!!! No teda veru u mňa to vyhlásenie:
Škola by ma osvietila, len keby začala horieť. platí naozaj do písmena a do bodky.
Som neskutočne vytočená, naštvaná, nasratá ako nikto, že by som rozmlátila aj kamión, keby sa mi postavil do cesty a k tomu ešte aj v takom zúfalstve, že z toho revem ako hysterická ženská.
No jednoducho ak sa z toho všetkého dostanem v zdraví a bez nervového zrútenia, budem tie tri mesiace oslavovať. No ak by so sa tu už neobjavila, tak to som zvolila ľahšie riešenia a pravdepodobne som si niečo urobila, alebo som urobila niečo niekomu inému, najpravdepodobnejšie niekomu za to všetko zodpovednému a sedím vo vyšetrovacej väzbe. (sorry za tie slová, ale aspoň máte obraz o tom, aká je moja zúrivosť a zúfalstvo neopísateľné) prosto škoda slov na to čo sa v mojej škole deje!!!!
No skrátka, ďalšia časť je hotová, dávam vám ju tu a ja sa, tento krát seriózne, odmlčím na dobu neurčitú. Čo platí aj o tom, že k čítaniu vašich poviedok sa dostanem len-boh-vie-kedy!!! Tak mi to prepáčte.
ČASŤ DEVIATA
„Dosť dlho.“ zopakovala predchádzajúcu odpoveď.
Dean videl, že z nej viac asi nedostane, skúsil teda niečo iné, nevnímajúc Sama: „A prečo si začala s lovom?“
„Dean!!“ zaprskal Sam znovu.
Dean sa nechápavo pozrel na brata, ktorý mávol rukou pri krku, aby ho umlčal. Spozoroval, že Angele nie sú tie otázky príjemné. Dean si to v sekunde uvedomil a prestal.
Ona nenápadne Deana predbehla a zastala pred ním. Ten do nej v tom okamihu vrazil. A o krok ustúpil.
„Také otázky by si lovcovi nemal klásť. Je to nebezpečné.“ povedala ticho. „Ja... prepáč.“ povedal previnilo.
Boli takmer pri dome. Ten kúsok cesty prešli už mlčky.
Angela prešla francúzskym oknom. Zo zeme zdvihla starú zožltnutú zaprášenú záclonu a poutierala ňou prach na lopate. Sam a Dean ju nasledovali. Spod pohovky vytiahla svoj vak, pohodila ho na sedačku, z ktorej sa zdvihol obláčik prachu. Hoci už bola oprášená a aj sa na nej sedelo, prach sa akoby zažral do každej škáročky a sedačka ho pľula pri každom, aj nepatrnom, dotyku.
Angela si vak otvorila a ponorila doň ruku až k plecu. Siahla takmer na dno. Pomrvila ňou na jednu stranu. Potom na druhú. Robila miesto, aby tam mohla zasunúť svoju lopatu. Keď už vyhĺbila aký-taký priestor pre náradie, zatlačila lopatu rukoväťou dolu a kovový plech obklopila ostatnými svojimi vecami. Vyložila z neho známu dámsku koženú bundu a aj puzdra s koltmi. Položila ich na pohovku. Namiesto nich strčila do vaku malú tašku z ramena. Vak poriadne zavrela. Bratia ju mĺkvo sledovali. Sam pozornejšie. Stál z druhej strany pohovky, bližšie k vchodovým dverám. Dean sa prechádzal sem a tam po miestnosti s previnilým výrazom tváre. Akoby hľadal slová na ospravedlnenie. Možno to tak nevyzeralo, ale aj Angela mala dobrý prehľad o všetkom, čo tí dvaja robia, kde stoja, či prestupujú z nohy na nohu, dokonca aj ako sa tvária.
„Počujte, môžeme sa ráno stretnúť a poviem vám, čo viem.“ pozrela najprv na Sama a potom sa obrátila k Deanovi.
Oni okamžite zareagovali a v údive na ňu pozreli.
„Myslím tým o vašom otcovi. Poviem, čo viem. Možno vám to pomôže ho nájsť.“ pokračovala, pričom si navliekala a zapínala puzdra.
Rovnaké ako nosia policajti: kožený kríž na chrbte a puzdra pozdĺž tela vo výške ramien, vždy poruke.
„Čo tak v tom bistre, kde ste ma vysadili.“ nespúšťala oči zo Sama a čakala na jeho odpoveď.
Ten chvíľku pouvažoval, mrkol na Deana, ktorý prikývol a súhlasil aj on.
„Dobre. Tak o deviatej.“ navrhla obliekajúc si bundu.
Prehodila si vak na rameno a vyrazila k predným dverám.
„Počkaj a kam ideš?“ Dean sa ju snažil zastaviť.
Angela cez plece zamrmlala: „Ja sa musím ísť vyspať.“ a už sa stratila vo vchodových dverách.
Dean za ňou v tej sekunde vyštartoval, no Sam ho stihol zadržať.
„Už ju, prosím ťa, nechaj.“ úprimne ho požiadal.
Dean ho poslúchol, aj keď mu to nebolo po vôli a nechal svoju krásku odísť.
Obaja sa teda pobrali k autu, ktoré už na nich nedočkavo čakalo, hoci sedadlá im nevyhrialo. Cestu k nemu premlčali. Akoby ich ťažil veľký pocit viny, ktorý sa snažili v sebe prehrýzť. Sama, že Angelu podozrieval a myslel si o nej, že je kriminálnička na úteku. Deana, že do nej tak dobiedzal, rýpal a vyzvedal, keď mu do jej života vôbec nič nebolo.
„Bože, bol som idiot.“ zamrmlal si Sam, keď otváral dvere auta.
„Hm“ odpovedal mu Dean neprítomne, v hlbokom zamyslení.
„Je ako my. Bojuje na strane dobra.“ hovoril si nahlas.
„Hm.“ Dean sa opakoval.
„Možno otcovi pomohla. Dala mu stopu na vraha našej mamy.“ pozrel na brata.
„Hej. Možno.“ povedal Dean so stále zamysleným výrazom a naštartoval.
Vánok jemne povieval a ohýbal dlhé stebla trávy do jednej strany a potom do druhej. Húpali sa v rytme tichej, nepočuteľnej hudby, ktorú hrali iba pre ne. Slnko príjemne hrialo už od východu a pomaly putovalo nebom. Osvetľovalo asfaltovú cestu a stromy, ktoré ju tu a tam lemovali. Slnečné lúče prenikali pomedzi komáre a ich tiene dopadali na zem. Olizovali cestu a pomaly, so stúpajúcou žeravou guľou oblohy, sa skracovali. Ich nerušené vylihovanie rušili len kroky dlhých štíhlych nôh, ktoré pomaly kráčali po krajnici.
„Zas budeš stopovať?“ ozvalo sa za jej chrbtom.
„Čo iné mi ostáva!“ pootočila hlavu a zakričala za seba.
„O niečom by som vedela.“ dievčina sa zjavila vedľa nej a vykročila s ňou.
Angela odignorovala jej poznámku.
„Mohla si ísť s nimi. Boli by ste dobrý tím.“ malá pokračovala.
„Z toho by boli len problémy.“ odbila jej návrhy.
„Prečo? Ty si dobrá, oni sú dobrí. Tak v čom je problém?“ divila dievčina.
„Nerada na seba pútam pozornosť.“ vysvetlila Angela.
Dievča zastalo: „Mala by si si nechať od ľudí poradiť.“
„A ty by si sa mala prestať báť duchov Danielle. Nič ti neurobia.“ obrátila zbožné prianie proti dievčaťu.
Danielle sa zadívala za Angelou a zrazu sa jej na tvári objavil víťazoslávny úsmev: „No, možno zmeníš názor.“ a zmizla.
Angela sa zastavila a nechápavo pozrela do prázdna pred sebou. Otočila sa, no nikoho nevidela. Zazrela však čosi v diaľke. Rovnou cestou sa ďaleko-ďaleko na obzore, nepozornému oku by to aj celkom ušlo, no nie Angelinmu, sa čosi rútilo dopredu. Čosi čierne, lesklé a rýchle.
„A do riti!!“ zahrešila.
Otočila sa späť smerom, ktorým kráčala, a pokračovala v ceste. Čierna Impala ju o chvíľu dohonila. Len čo bola pri jej boku, Dean prudko spomalil a šli popri nej krokom.
„Ahoj! Ako si sa vyspala?“ oprel sa lakťom o stiahnuté okienko a vystrčil trochu hlavu.
„Ako nikdy v živote.“ sarkasticky mu odpovedala.
„Vieš, keď si včera tak rýchlo vypadla... Trochu som rozmýšľal, prečo si sa ponúkla, že si s nami pokecáš o otcovi a tak, ale nesedel mi tam ten pocit viny v tvojom hlase.“ začal s širokým úsmevom.
„Bože! Bola som odhalená! Čo si teraz počnem?! To budem musieť vymyslieť inú taktiku!“ afektovane híkala.
„Hej.“ Dean sa pousmial nad jej malým vystúpením, „Tuto so Samom nám dalo trochu práce, než sme ťa našli.“
Angela sa sklonila, aby videla do vnútra auta. Sam sa nahol a s plachým úsmevom jej zamával na pozdrav.
„Bravo! Chcete za to medailu?“ zase bola sarkastická.
Narovnala sa šla ďalej.
„Tam v meste si odviedla vynikajúcu prácu.“ začal Sam, „Len sme si hovorili, či nepotrebuješ s niečím pomôcť.“
„Nie, vďaka. Pracujem sama.“ odmietla ich skôr, ako jej mohli položiť aj ponuku na odvoz.
„No tak! Ako sa chceš dostať k ďalšiemu prípadu? Stopom?“ Dean začal s presviedčaním.
„Hej! Nemusíte si robiť o mňa starosti. Viem sa o seba postarať.“ opäť sa sklonila, aby na nich videla a poodhalila bundu tak, aby videli na puzdro s koltom, „Ste ako váš otec. Plný starostí o ostatných.“ zamrmlala si pre seba, keď sa vystrela.
„Ale vážne, mi ťa na ceste nenecháme.“ teraz to skúšal Sam, „Našli sme ťa a môžeme ťa prenasledovať všade. Nie je tak Dean?“ mrkol na brata.
Ten spolupracoval: „Absolútne!“, a z tváre mu úsmev nemizol. Naopak, bol čoraz širší a neodolateľnejší.
Angela videla, že inú možnosť ako nastúpiť do auta nemá. Bratov by sa nezbavila. Na to by potrebovala auto. A to jej vyhodil do vzduchu jeden veľmi nevďačný majiteľ baru, ktorému spôsobila vcelku veľké škody na majetku, keď zneškodňovala jednu z množstva príšer a ktorému zachránila život pred istou smrťou.
Angela zastala: „Fajn! Kým si nezoženiem auto, môžem byť s vami.“
„Ok.“ Dean kývol hlavou na znak súhlasu.
Auto zastavilo a Angela prešla k zadným dverám. Otvorila ich, hodila dnu svoj vak a nastúpila. Dean pridal plyn a pohli sa.
„Tak, kam to bude?“ otočil k nej hlavu Sam.
„Flagstaff v Arizone. Poltergeist tam terorizuje celú štvrť.“ zavalila.
To bolo mesto, kam mali namierené predtým, ako sa vydali do Elidy.
Sam sa pousmial. V tvári mal spokojnosť. Podarilo sa im aspoň na nejaký čas získať veľmi dobrého spojenca, lovkyňu, ktorá sa vyzná a môže im nielen pomôcť, ale ich aj niečomu priučiť.
Čierna železná kráska poriadne zavrčala a vyrútila sa veľkou rýchlosťou po severnej ceste z mesta v Novom Mexiku, kde už nikdy nebude blúdiť stratený duch.
koniec
Poznámka autora:
Mestečko Elida v Novom Mexiku skutočne existuje, nachádza sa a Route 70. Či je tam už skôr opísaný dom Samanthy, alebo motel, či na juhu nejaký polozbúraný dom, to už neviem, to je už práca mojej fantázie.
Toto som vytiahla niekde t internetu, či tak podobne:
Elida is a town in Roosevelt County, New Mexico, United States. The Population was 183 at the 2000 census.
A ani mesto Flagstaff v Arizone nie je výmysel a mesto tam je. Len toľko na objasnenie, ak by sa tu našli nejaké protesty, či niečo podobné.No a nakoniec mám pre vás niekoľko správ. Tá prvá, zlá, je hore v zúrivom úvode. Tú druhú zlú ste si prečítali pár riadkov vyššie. Tá tretia, už lepšia, je, že ja som zďaleka neskončila a Angelu a Danielle ešte stretnete. Ďalej budem na vás zas zlá a viac vám nepoviem, aby ste sa mali na čo tešiť a aby som neprezradila pointu dopredu. Tak zatiaľ.
P.S.: komenty mi tu nechajte, ja sa tu občas stavím a prečítam si vaše postrehy. Verím, že v momentoch, keď budem na úplnom dne, mi zdvihnú náladu a dodajú mi silu sa to všetko do školy naučiť, aby som sa rýchlo mohla k vám vrátiť.
Domov 
Stránka 
woooooooooooooooooooooow to bola psna 
Ale kdepak je její společnička?? 
a Sammy, aký je v šoku, no, Angela má svoje metódy. Inak naozaj, kde je jej spoločníčka 
Už se nemůžu dočkat další části. Skvělá povídka!! 
chlapec bol taky zlaty a snazivy..a tie Angeline hlasky, s ktorymi ho odbijala su dobreee 
Teda, Angela je ešte viac záhadnejšia, hlavne čo sa týka daddy Winchestra, to hltám každú info, ktorú by sa mohli 
dozvedieť. Taaaakže, tu je moja 
....no každopádně se aspoň můžu těšit na další Angelin příběh 
). Všetko pekne zahalené tajomstvom až do úplného konca a niekedy som mala pocit, že čítam umelecký opis - chválim tie opisy sa mi veľmi páčili. Jediné čo ma ešte zaujíma je kto bolo to malé dievčatko, ktoré sprevádzalo Angelu - ale ako tak čítam tvoje príspevky je možné, že je to v nejakej tvojej poviedke vysvetlené, alebo v blízkej dobe bude, tak sa nechám prekvapiť. Poviedka sa mi veľmi páčila 
ale musím povedat že to za to stálo... 
este raz velká pochvala k tomuto dielku... 
