Hunt

Wow, wow, wow...

Ďakujem Milleniumfalcon, inak aby som sa vrátila k tej téme Emma a Dean /dion-fortune/. Postava Emmy sa mi tam dostala tak trochu náhodou a nechcem prezrádzať, viem prečo som si tie rozhovory dovolila, ale to až o niekoľko stránok . :flower: :flower: :flower:

Super pokračování Boj se blíží... už se moc těším, jak to bude všechno probíhat a co se zvrtne... V tom přijíždějícím autě byla Natalie, však? Ale ty poslední slova Bobbyho... snad po ní nechcou hned začít střílet! Moc se mi líbilo, jak unesla toho chlápka z Roadhouse! To bylo pěkný

Ďakujem Madlen :sunny: , či po nej nezačne niekto strieľať to sa ešte uvidí /teda ja to už viem/, inak pokračovanie je, len to kontrolovanie chýb sa mi nikdy príliš nechce.
Momentálne idem na jednej dosť strelenej poviedke , takej krátkej, ale vôbec neviem či ju do fanfiction môžem dať.

renatko kedy ze planujes pokracovanie

Asi zajtra.

:sunny: :sunny: :sunny:

Pokračovanie 9. časti
___
„Super, dúfam, že ma nezastrelia hneď ako vyleziem z auta.“
Zbadala pohyb, niekto sa skrýval za hustým porastom bývalej záhrady.
„Sakra, ak sa nedostanem živá ani do vnútra, ťažko im pomôžem... rozmýšľaj.“
Pre istotu sa pomaly vyzliekla do trička, kabátik hodila do trávy a ďalej pokračovala so zdvihnutými rukami. Nezobrala so sebou z auta ani tašku, keď sa všetko vysvetlí, pôjde po ňu, teraz to bolo príliš nebezpečné.
„Ak ma nezabijú títo lovci Emma určite“ už videla ako sa pohádajú. Zaklopala... .
Dean prudko otvoril dvere a zbraň namieril na Natalie. Schmatol ju za ruku a nemilosrdne celou silou hodil na zem. Dopadla na kolená, ale ešte stále zachovávala pokoj a ruky dala za hlavu. Nestihla sa ani poobzerať po sestre, ďalší lovec na ktorého nevidela ju zviazal a prehľadal.
„Kto si ty suka?“ neodpovedala hneď „alebo ti mám prevŕtať hlavu guľkou?“
„Natalie.“
V tej chvíli už bola pri nich aj Emma. Všetci lovci v miestnosti si vydýchli, nebola to pasca pripravená upírmi...

Ellen neprestajne vyzváňal mobil, na displayi videla Garryho meno, odišla bokom aby hovor prijala.
„Nevoláš práve v najvhodnejší okamih, ak to nie je dôležité... .“
„Niekomu som prezradil kde ste, prepáč, tvrdila, že je sestra jednej lovkyne. Nemohol som zavolať skôr, zviazala ma. Ja... naozaj ma to mrzí, ale po tom čo mi povedala... .“
„Neskoro práve prišla, hovorila pravdu, je to Emmina sestra, ale ak sem neúmyselne priviedla nejakého nakazenca, neželaj si ma“ hovor zrušila.

„Znovu to vonku obzrite, mohol ju niekto sledovať.“ Deanov tón sa nezmenil, bol tak naštvaný, že by Natalie najradšej jednu vrazil, ako decku, pretože presne tak sa podľa neho správala.
„Prečo si prišla?“ ani sestra na ňu nepozerala dvakrát príjemne.
„Je tu nejaké miesto kde by sme sa mohli porozprávať?... sami dve.“
„Dievča dlhuješ nám vysvetlenie a nielen svojej sestre.“ Bobby pozeral na ženu pred ním a rozmýšľal čo to má znamenať.
Neplánovali jej vyhovieť, potrebovali sa všetko dozvedieť čo najrýchlejšie, čas sa krátil.
„Dobre“ zacítila ostré pichanie v kolenách, boli celé podliate krvou, ledva vstala.
„Pôjdeme hore.“
Po ceste sa obrátila na Deana „nikto ma nesledoval, neohrozila by som vás.“
„Takže ty by si nás neohrozila, to je pekné. Rozmýšľala si? Nie si lovec, ako vôbec vieš či ťa sledovali alebo nie“ chcel povedať aj niečo tvrdšie, ale Sam ho zastavil.
„No tak Dean, pre niečo sem určite prišla.“
Kolená bolieť neprestali, pomaly si sadla na okraj postele, okrem Emmy boli v izbe ďalší štyria lovci. Dobre si ich tváre pamätala, na ten sen pred troma dňami nezabudne asi nikdy. Emma v krátkosti povedala sestre mená lovcov, ktorí stáli pred ňou, až na Sama, pretože práve vo dverách potichu niečo preberal s Michaelom.
Dean hodil na stoličku bundu a čakal na odpovede, lenže nikto sa nepýtal, začal Sam.
„Prečo si prišla a kde si doteraz bola?“ jedine tento mladý lovec na ňu pozeral trochu priateľskejšie.
„Niečo som zistila. Myslíte si, že upíry sa spájajú iba kvôli početnej prevahe, lenže tak to nie je. Mŕtveho lovca, ktorého ste našli v lese nezabil obyčajný upír tak ako ani niekoľkých stratených študentov. Spájajú sa aby slúžili svojmu pánovi a s jeho pomocou boli silnejší ako kedykoľvek predtým. Vyvolali ho zo samotného pekla. Nič čo bežne platí na upíra na neho nezaberie, viacerí by ste išli na smrť.“
„Ako to všetko vieš?“
Natalie na Samovu otázku nereagovala a pokračovala ďalej „volá sa Balthazar, výnimočný je aj tým, že vie lietať.“
„Lietať?“
„Má krídla, verte mi nevymýšľam si.“
„Ak ti máme veriť budeš nám musieť povedať odkiaľ to máš.“
Obrátila sa na Sama, spoznala, že on je najjednoduchšia cesta, stačí presvedčiť jeho. „Ja... videla som to v snoch, duch mŕtveho lovca mi v ňom tiež povedal ako ho zničiť.“
Emma zatvorila oči a pokrútila hlavou, práve tohto sa od chvíle čo v záležitosti s vraždiacim duchom chlapca zistila o postupujúcich Nataliiných schopnostiach obávala, ale na sestrinu obranu nič nepovedala.
Natalie bezradne pozrela pred seba a použila rovnaké presviedčanie ako keď išla ku Gabrielovi s tým, že ich sledujú a musia vypadnúť, zabralo mnohokrát predtým, ale nikdy si to neželala tak veľmi ako práve teraz.
„Nemusíte mi veriť, ale nič sa nestane ak urobíte čo vám poviem. Nestratíte tým žiaden čas, všetko som pripravila. Stačí ak si so sebou zoberieme veci, ktoré mám v aute.“
„My? S nami nikam nepôjdeš!“ Emma to povedala tak dôrazne a prítomný vedeli, že názor ľahko nezmení, to by ale nemohla hovoriť svojej sestre... .“
„Dobre ma počúvaj, nepodržala si ma keď som to potrebovala, teraz to znovu neurobíš!“ u sestry dosiahla svojho, už nebola tak presvedčená, že ju so sebou nezoberie.
Ozval sa Dean „Hovorila si, že nestratíme čas a vieš čo, už sme ho s tebou stratili až dosť“ zobral pásku a chcel jej ju obviazať okolo rúk.
„Počkaj, porozprávam sa s ňou. Niečo sa mi na tom nepáčilo hneď od začiatku.“
Dean na brata pozeral s nespokojným výrazom, nakoniec súhlasil.
„Ako chceš, ale pohni si ubehla ďalšia pol hodina.“
Keď zostali sami Natalie prehovorila „Musíš mi veriť, už vo vlastnom záujme.“
„Tie sny, mala si podobné niekedy predtým?“
Hoci nerada odpovedala „Áno, duchovia odchádzajú, ale ku mne sa majú možnosť vrátiť vo sne a pomôcť.“
„Pomôcť? Sú aj tí zlí, možno by si si mala dávať pozor na túto... schopnosť. Vieš určite, že to čo si videla je pravda? Čo si vlastne videla?“ zaváhal „aj ja patrím medzi tých, ktorým dal démon jednu zo zvláštnych schopností.“
„Potom mi musíš veriť Sammy.“
Sam sa zatváril prekvapene „počkaj, Emma ti nepovedala ako sa volám.“
„Nie, to ten sen.“
Už vedel, že mal dobré tušenie keď si ju chcel vypočuť. Zamračil sa „hovorila si, že je aj v mojom záujme urobiť čo chceš. Čo bolo v tom sne?“
Videla som zomrieť Emmu, Bobbyho, lovca s ktorým si sa rozprával vo dverách tiež, a tvojho brata ťažko raneného. Nevidela som všetko, som si istá, že by ich neprežilo oveľa viac. Emmu napadol a zabil ako prvú, stála najbližšie pri akomsi oltári, Dean sa jej snažil pomôcť, za chvíľu ležal v kaluži krvi ale žil, potom nasledoval ten štyridsaťročný lovec Michael a nakoniec Bobby, rozdriapal mu celú tvár, zomieral kruto a pomaly iba preto, že vám pomohol a uvoľnil cestu k úteku. To jeho besnenie sa začalo v nejakej chate alebo zrube v rovnakom lese ako zabili lovca.
„Ten sme mali vyčistiť my šiesti. Ideme dole.“
Sam po tom čo sa dozvedel, nestrácal ani sekundu. Zvolal všetkých šiestich pri stôl, ostatných nemusel a ani na to nemal čas.
„Hovorí pravdu, na nič sa nepýtajte. Natalie, ako ho zabijeme?“
„Sammy“ brat ho chytil za rameno, pozrel mu do tváre, keď videl jeho odhodlanie a prosbu, ktorá sa z nej doslova dala čítať, zmenil tón na oveľa miernejší „vieš, že by som ťa nezatiahol niekde kde by sme si nemohli poradiť.“
„Áno, ale ani ja nedovolím aby sa ti niečo stalo a ona má informácie, ktoré budeme potrebovať.“
„Čo by sa mi malo stať?“
Sam neodpovedal.
„Dobre, nech sa poponáhľa“ otočil sa na Natalie, tá už vedela čo robiť. Bežala po tašku uloženú v aute na sedadle spolujazdca.
Dean jej zatiaľ upratal stôl „mimochodom pekné auto.“
„Jaguár XKR, škoda, nie je môj... To mala byť snaha o uzmierenie?“ povedala otrávene „Hmm, vieš čo takéto reči nemám rád, k veci.“
Položila tašku, povykladala z nej poháriky a začala s rozprávaním.
„Viaže sa k tomu povesť. Jeden upír získal veľkú moc, aby ju ešte rozšíril preniesol ju aj na syna. Syn sa mal stať jeho nástupcom, silnejším, lovci to nemohli dopustiť. Vtedy sa rovnako ako teraz spojili a vypátrali ich. V bitke všetci padli, okrem jedného, kňaza. Prišiel na spôsob ako ich dostať do pekla. Takmer oboch mal, ale otec sa za syna obetoval, zmizol v pekle a syn aj tak moc stratil. Lovec všetky svoje poznatky a predmety uschoval v kláštore.“
„A toto nám má pomôcť ho zničiť?“ Dean zobral zo stola jeden z pohárov, otvoril a ovoňal „ak nič iné tak len ten smrad ho zabije určite.“
„Takže preto si odišla. Ako to použijeme?“ Sam ukázal na stôl.
„Vlastne tu je asi dvesto rokov starý návod, bol zabalený spolu s jedným z predmetov, ktorý som potrebovala.“
Sam ho zobral do ruky, videl na ňom nakreslený kríž a v strede ružicu so štyrmi svetovými stranami. Nad každým ramenom kríža akási hviezda.
„Štyri poháriky s vodou treba hodiť, každý na jednu stranu a do stredu vyliať piaty v tvare kríža.“
Prikývla „vo sne som videla, že ho vyvolajú zostávajúci upíry, priletí otvorom v streche budovy do ktorej ste mali namierené.“
„Čo treba ešte urobiť?“
„Keď bude v miestnosti stačí prečítať toto, peklo sa má otvoriť jednosmerne, viete čo tým myslím a ak bude dosť blízko vtiahnuť ho.“
„Niečo ako diablova pasca. Mimochodom stále máme problém, v tom sne si náhodou nevidela či nálože tých nakazencov pochovajú?“ Dean pozrel na Natalie, ale nepredpokladal, že odpoveď dostane, stačilo pokrútenie hlavou.
„Dobre, najskôr sa pokúsime nájsť Lenoru, zoberte si poháre, musíme ten obrazec urobiť čo najskôr ako sa dostaneme na poschodie“ Sam rozdal nádoby okolostojacim, tri nechal pre seba „budem robiť návnadu, tak ho môžeme dostať čo najbližšie ku krížu. Ostatných nesmie zbadať.“
Dean zobral papier s textom a vložil do vrecka „trochu si osviežim latinčinu. Bobby, ty a Ellen si zoberte na starosť upírov, ktorý budú Balthazara vyvolávať, nechceme aby sa im to podarilo znova.“
„Otázky?“
„Nie.“
Ozvala sa Natalie „ešte niečo, ak vás uhryzne a nezabije radšej to urobte sami. Za pár hodín budete premenení.“
___
Lovci sa stiahli k autám. Natalie medzi nimi uvidela známu tvár muža zo sna, ktorého má upír v kapucni zabiť.
„Keď budete na lúke pri šachte obzrite sa dozadu a zabite ho.“
Nechápal čo mu hovorí, ale jej slová sa mu vybavili v správnom okamihu.
pokračovanie nabudúce...

Ziadne pokracovanie nabuduce, ale teraz!!! Chceeem!!!
Uzasne to graduje a velmi dobre sa cita-ani neviem ako a uz som na konci. Perfektné Tesim na dalsiu-prosim, prosim skoro

dievcaa preco to v tom najlepsom vzdy stopnes???ved ty ma zabijas!!!

presne taaak.. ani ja sa neviem dočkať pokračovania tejto fantastickej poviedky!!!! lietajúci Balthazar, Nataliene schopnosti, Sammy jako náávnada...naozaaj veeľmi supeer zápletka uaaf..neviem sa dočkať toho, jako to bue pokračovať ďaleeej

Teda, nemyslím si že som tu na to stopnutie nejaký expert. Keď napr. Madlen ukončila 5. časť každú chvíľu som sa musela pozerať do poviedok či nie je pokrač. a to je iba jeden príklad. Prihadzujem ďalší kúsok. :flower:

Pokračovanie 9. časti
___
Vyrazili, ako prvá čierna Impala, bol najvyšší čas zostávali im necelé tri hodiny.
„Budeš stále pri mne.“
„Nič iné ani neplánujem.“ Natalie sa pri odpovedi na sestru ani nepozrela, zobrala zbraň, ktorú jej podávala a ďalej nad niečím rozmýšľala.
Prázdne autá odstavené na lesnej ceste strážili dvaja lovci, po celú dobu neprehovoril ani jeden z nich. Ostatný sa predierali dopredu, mali šťastie nočná obloha bola bez mrakov a veľmi jasná. Postupovali rýchlo, lúku mali na dohľad.
Dean navolil číslo, ktoré dostal od Lenory, zakričal na lovcov. Baterky sa rozsvietili, dvadsaťštyri ľudí bežalo k východom z chodieb. Stačilo „hovor“ uskutočniť. Cesta späť neexistovala, úspech závisel od jediného momentu, každý lovec si teraz prial aby bolo s náložami všetko v poriadku. Dean neváhal, o chvíľu sa spod zeme sa ozvali výbuchy. Kruhy prepadnutej hliny okamžite pochovali všetko čo sa pod ňou nachádzalo. Ďalšie otrasy a stovky hlasov naraz utíchlo. Lovci zabíjali posledných upírov, ktorým sa podarilo z pekla podzemia utiecť včas.

Ku skupine šiestich prechádzajúcich na lúke uprostred lesov, oddelene od ostatných, sa rozbehli traja upíry. Bobby reagoval rýchlo, strelil jedného do nohy, stratil rovnováhu a klesol k zemi stále živí, nie nadlho... . Zostávajúci dvaja sa dostali bližšie, ale nemali šancu. Dean sekol, upírova ruka spadla na zem, zareval.
„Neboj sa, dlho ťa to bolieť nebude,“ mačeta preťala hlavu a bolo po všetkom, aspoň pre neho. Všetci sa teraz sústredili na poslednú upírku, snažili sa ju zasiahnuť, bola rýchlejšia, skočila na Natalie a tej vypadol nôž, nemala sa čim brániť. Chcela Natalie uhryznúť, nestihla, Emma jej vrazila kôl do chrbta, narovnala sa, vtedy pribehol Sam chytil ju za vlasy, dýka ľahko prešla krkom a bezvládne telo dopadlo dole rovnako ako telá dvoch predchádzajúcich. Ellen pomohla Natalie vstať, išli ďalej, teraz im už nikto v ceste nestál.
Všade naokolo bolo počuť streľbu a rev upírov. Lovci si zatiaľ viedli veľmi dobre ani jedného z nich nezabili.
Celú lúku osvetľovali plamene, fľaše s liehom poslúžili ako mali, sčernené zostatky upírov horeli aj po tom ako ich majitelia padli mŕtvy do trávy. Zo zápachu sa Natalie urobilo zle, lovci kráčajúci vedľa nej si akoby ani nič nevšimli, pohľady sústredili na cieľ. Bez povšimnutia sa dostali až na rúbanisko. Práchnivejúce konáre stromov praskali pod váhou postupujúcich. Jasná noc tomuto miestu dodávala ešte desivejšiu atmosféru, pne zrezaných ihličnanov pripomínali všadeprítomnú skazu. Boli na dohľad od budovy a naokolo žiadneho upíra, ani sa nesnažili postupovať opatrne.
„Čakajú vo vnútri.“
Dean pozrel na mladšieho brata „a my ich nesklameme. Pripravte sa“ vykopol dvere, okamžite na neho začal niekto strieľať, netrafil. Dean aj ostatný sa skryli za stenu.
„Z kadiaľ... ?” vyklonil hlavu, do dreva z druhej strany sa zavŕtala guľka, obrátil sa na Bobbyho stojaceho najbližšie „je pri schodisku, ideme na to, trochu na seba upútam pozornosť.“
„Dean!“ mladší brat ho chcel stiahnuť naspäť, neskoro už stál vo dverách.
„Neboj Sammy, ten kretén netrafí ani dvere od stodoly, vlastne myslím, že ani tú stodolu“ ako dopovedal tesne vedľa preletela ďalšia guľka, ale dosiahol svojho strelec po provokácii nedával pozor a v tom momente bol nekrytý.
Bobby namieril a súčasne s Deanom vystrelili, upír skončil na schodoch s dvoma zásahmi, jedným z pušky v hrudi a druhým z pištole uprostred čela. Mykal sebou a oči mal stále otvorené. Ellen zobrala sekeru pohodenú v kúte a dokončila prácu. Z miestností po oboch stranách sa začali objavovať ďalší.
Dean pozrel na Natalie „Toto sú tí čo ho majú privolať?“
„Nie.“
„Fajn.“
Zelenooký lovec zobral od Ellen sekeru... bez toho aby ostatný stačili niečo urobiť obom upírom poodtínal hlavy.
„Pozriem sa po Lenore.“ Sam aj Emma sa oddelili od skupiny smerujúcej na poschodie. Michael zostal strážiť prízemie.
„Rozdelíme sa, mám dvere v chodbe napravo.“ Videl ako na neho Emma súhlasne kývla. Otvoril prvé dvere, podlaha bola celá zaprášená, žiadne stopy iba drobné odtlačky, ktoré tu zanechala zatúlaná mačka. Po kútoch čierne pavučiny a porozhadzované veci, kancelárske stoličky, staré kartotéky. Podobne to vyzeralo aj v nasledujúcich izbách, ani Emma nemala šťastie, otočila sa na odchod, niečo ju zastavilo za stenou začula tichý rozhovor „... ešte máme knihu, vyvoláme ho, ak nás prekvapia tento text nemôžu dostať. Sú v budove, práve teraz to musíme stihnúť.“ Potichu prešla naspäť, zastavila sa pri Michaelovi a povedala mu kde sú.

Sam vošiel do ďalších dvier, vedel, že tento raz je v tých správnych, uprostred stolička, zem zakrvavená až k oknu a železnej podložke, na nej v prachu pozostatky ohorených kostí. V duchu si začal vyčítať, že ju do toho zatiahli. Poobzeral sa dookola, nakoniec to uvidel, ihneď odvrátil zrak, chcel čo najrýchlejšie vypadnúť, na chodbe takmer narazil na Emmu.
„Sú zamknutý v druhej kancelárii od konca.“
„Ideme hore.“

„Našli ste ju?“ Deanova otázka ani nemusela byť zodpovedaná, videl ako sa brat tvári.
„Neskoro, iba jej hlavu“ nebol čas na ľútosť „Emma zistila kde je kniha a upíry ktorých potrebujeme.“
„Sú tam asi piati a budú ju chrániť aj za cenu vlastného života.“
Bobby nabil brokovnicu „na nepríjemnosti som si už zvykol.“
Spolu s Ellen išli urobiť to na čom sa dohodli ešte v rosehouse.

„Hmm, tí parchanti si to tu vyzdobili...“ Dean pozeral na okná „...musím uznať“ potom zobral jeden z ťažkých svietnikov a prvú mozaiku ktorú mal po ľavej strane rozmlátil, neodolal.
Po krátkej chvíli Natalie zacítila nepríjemný studený poryv vetra. Pozrela cez otvor strechy na nebo, mraky sa začali spájať a na jednom mieste utvorili súvislú vrstvu.
„Prichádza, musíme byť rýchlejší“ zrazu si uvedomila, že nevidí sestru, prudko otočila hlavu smerom k oltáru, cez celé telo jej prebehli zimomriavky, striaslo ju a zavolala sestru k sebe.
„Zmením to“ v hĺbke duše cítila, že musí, inak pre ňu stratí zmysel všetko čo doteraz urobila, jej schopnosť aj jej život. Bratia začali pripravovať obrazec, mraky nad strechou černeli... .
„Dobre, všetci viete čo robiť.“
Sam hodil o drevenú podlahu dva poháre, jeden na severnú, druhý na južnú stranu. Tretí rozbila Emma a šla sa ukryť. Natalie zaváhala, zamyslene akoby automaticky odhodila pohár na zostávajúcu východnú stranu. Sam na to celé chvíľu pozeral, otvoril poslednú z nádob a obsah vylieval do presného tvaru kríža. Čakal, že sa tekutina vpije do dosiek alebo neutvorí úplne presný obraz, no nestalo sa tak. Obsah po dotyku s drevom nejakým spôsobom zhustol a keď Sam dokončil aj posledné rameno zmenil farbu na tmavo červený odtieň krvi. Nespokojne pokrútil hlavou „zbadá to, musím stáť pred krížom, lenže ak neuhnem včas...“
Aj Dean si všimol, že toto asi nebude dobrý nápad, podával mladšiemu bratovi zažltnutý papier s textom doteraz schovaným v bunde „tebe ide latinčina aj tak lepšie.“
„Takže pre teba to bude bezpečnejšie?“ pokrútil hlavou „nie, urobím to ja“ a papier vtlačil Deanovi naspäť do ruky.
Z prízemia začuli hlasy odriekavajúce neznáme slová. Oblaky sa začali stáčať do špirály, starší brat nemal na výber, teraz musel nechať Sama zariadiť veci po svojom. Za oltárom bol výklenok z ktorého mal dobrý výhľad a v prípade potreby mohol hneď zasiahnuť. Pripravený čakal, na opačnej strane dianie rovnako kryté pozorovali dve ženy. Až teraz ocenil ako im Natalie pomohla.
Vzduchom začali lietať rôzne veci, zdvihol sa prach a všetko bolo zrazu chaotickejšie než predtým. Samovi od úst stúpala para, vzduch v miestnosti citeľne o viac ako pár stupňov ochladol. Poletujúce kúsky ľadu pri dopade štípali na pokožke, ale zároveň vyčistili vzduch od prachu, stal sa až priezračne čistým.
Balthazar pristál tesne pred mladým lovcom, s úsmevom na tvári ho pozoroval. Vyceril zuby a krídla zložil pozdĺž tela. Bolo vidieť, že ľudskú podobu a hlavne dušu dávno stratil. Vystúpená čelusť a oči bledo šedej farby to iba potvrdzovali. Na sebe mal prehodený čierny plášť, ktorým zakrýval vychudnuté telo poprepletané zvýraznenými zelenými žilami. Od Sama bol vyšší o hlavu. Sam spravil krok dozadu, ale zbraň zostala neustále namierená na upíra pred ním. Vyľakaný pohľad mal Balthazara odpútať od obrazca.
„Ďalší lovec, myslíš, že ma zastavíš? Aj ten pred tebou sa o to pokúšal, smiešne ako veľmi bránil svoju spoločníčku, no ona bola moja a rovnako aj ostatný študenti, dar verných pre mňa. Keď som ho vešal na strom ešte žil aby mohol vidieť čo spravím s ňou. Ty budeš pozerať rovnako na lovcov, ktorí sú teraz na lúke.“
Upír sklonil hlavu k Samovmu krku, ten začal ustupovať, zdalo sa, že so svojou obeťou si chce najskôr pohrať, no z lovcovej strany bolo všetko na tej najlepšej ceste. Stačilo pár krokov, v bunde mal pripravenú dýku namočenú v rovnakej vode, ktorú doniesla Natalie. Na chvíľu by ho zastavil, presne koľko Dean potreboval k prečítaniu latinského textu a dokončeniu rituálu. Niečo ale nebolo v poriadku. Balthazar sa zrazu prestal usmievať a otočil sa smerom k oltáru.
„Ty?... ” číra nenávisť a záblesk strachu v očiach smeroval k jedinej osobe skrytej vo výklenku.
Sam vtedy využil príležitosť, aj keď okrídlený upír ešte nestál na kríži, vytiahol dýku a celou silou mu ju zarazil pod ľavé rameno, iba jej koniec mu zostal v rukách. Upír od bolesti zakričal, chcel si ju vytiahnuť, nemal ako.
„Dean!“
Z úkrytu vyšiel zelenooký lovec. „Tak čo, ako sa ti páči privítanie? Za niekoľko minút si v pekle bastard, už len za tie tvoje keci to urobím rád.“
Vypálil z pušky aby Balthazara dostal viac dozadu, lenže ten sa otočil naspäť k Samovi, ostré nechty mu zaťal do predlaktia a bez väčšej námahy hodil do jedného z okien. Zastavila ho iba drevená obločnica, ktorá so šťastím nepovolila, inak by vyletel z poschodia a čakal ho tvrdý náraz na zem. Zosunul sa na kusy skla po rozbitej mozaike, brat na neho volal, zbytočne bol v bezvedomí, cez rukáv zatiaľ presiakala krv.
„Teraz si to prehnal nakazenec“ starší brat sa k nemu rozbehol... .
Emma chcela strieľať, ale nemohla riskovať, že zasiahne Deana. „Natalie, k Samovi!“
Naklonila sa nad neho, hneď si vydýchla, mladý lovec sa pohol a napriek bolesti a miernej dezorientácii z nárazu vstal. V tú chvíľu ani jeden z dvojice pri okne nevidel čo sa deje s Deanom alebo Emmou. Obaja sa strhli, keď počuli Deana zakričať Emmino meno. Uvideli čo zatiaľ v tom zmätku Balthazar urobil... .
pokračovanie nabudúce...

Super
A prave ked som bola zacitana a nevnimala svet okolo mna, tak sa mi pred ocami objavilo:"pokračovanie nabudúce..." To bolo od teba dost krute. Ale az na tento tvoj podraz to nema chybu. Perfektne, nedherne, strhujuce, uzasne, uchvatne
Rychlo dalsiu cast

Violet, tak aby si nepovedala, že som taký podrazák prihadzujem ďalšie, ale dnes to bude naozaj všetko.

Pokračovanie 9. časti

Emma ležala pri oltári mŕtva. Natalie to vedela, no nemohla uveriť, predsa všetko zmenila, pozerala pred seba, bez pohnutia, všetko okolo nej v ten moment utíchlo počula iba tlkot vlastného srdca a myšlienku, že urobila chybu.
Dean strieľal, snažil sa Balthazara dostať od Emminho tela, bezhlavo, za každú cenu. Sam rýchlo vytiahol z vrecka fľašku, ktorú mal inokedy naplnenú svätenou vodou no nie dnes. Ihneď ako ňou polial Balthazarove krídla miestnosťou sa rozšírila typická vôňa medvedieho cesnaku, sčerneli, postupne odumierali. Upír pred nimi urobil niečo čo nečakali. Vystúpil na oltár, siahol dozadu a jedno z krídel jednoducho odtrhol, to isté zopakoval aj s druhým. Nemohol dovoliť aby mu prekážali, šialene sa zasmial, vytŕčajúce kosti zbytkov krídel postupne dorastali.
Sam brata odsunul na bok „Dean, teraz ho musíme dostať, prečítaj to“ kričal, pre hluk okolo nepočul skoro ani sám seba, čakal či mu brat odpovie. Ten namiesto toho iba vytiahol papier. Smiech prestal, Balthazar si uvedomil kam ho tí dvaja dostali, teraz nemal možnosť odletieť. Skočil po Deanovi, ale do cesty mu vstúpila žena. Strhol ju k podlahe, Dean neprestával, budovou prechádzali otrasy. Vír začal meniť smer, obracal sa k zemi priamo do budovy, strhol strechu a rozbil podlahu, cez obraz kríža tak vytvoril trhlinu. Mozaikové okná vyleteli z rámov, vzduchom lietali nebezpečné kusy skla a úlomky dreva, ktoré mohli kedykoľvek niekoho zasiahnuť. Dean sa práve jednému vyhol.
„Mám pre teba jednosmerný lístok do pekla“ pomyslel si keď dopovedal posledné slovo.
Sam chcel Natalie vytrhnúť z Balthazarovho zovretia, ale jediné čo tým získal bola ďalšia rana na tvári. Upíra pomaly sťahovalo bližšie a bližšie k priepasti aj s Natalie.
„To nebola ona, ukázal na Emmu, ale ty. Cítim to, za zlomené krídlo vtedy v noci, keď som predstúpil pred verných môžeš iba ty, škoda, že za teba zaplatil niekto iný, hodila by sa mi, ale neboj sa, zaplatíš rovnako. Myslím si... .“
„Je mi jedno čo si myslíš, pôjdeš tam dole, dobre si to tu naposledy obzri.“ Nataliiné slová zasiahli do čierneho, toho čo mu povedala sa obával aj on.
„Sammy.“
Mladší brat sa obzrel na Deana, aj bez slov vedel čo plánuje spraviť a v čom chce od neho pomôcť.
Dean prešiel na ľavú stranu, aby dosiahol na Natalie. Sam zatiaľ odvádzal Balthazarovu pozornosť, náboj namočil do vody a nabil.
„Pusti ju a ja ťa neprevŕtam týmto tu.“
„Hlupák, nemôžeš mi tým nijako ublížiť.“
„Naozaj? Na krídla to celkom pôsobilo, čo povieš?“
„Skús to a ona pôjde so mnou, stiahnem ju rád, taký ako ona skapú všetci do jedného.“
Sam nevedel čo si o tom myslieť, veď aj on medzi nich patrí, ako mohol vycítiť práve Natalie a prečo si ju najskôr pomýlil so sestrou.
Dean mu dal znamenie, že je pripravený, stačila malá odchýlka alebo aby mu do ruky narazil jeden z poletujúcich úlomkov. Musel počítať s vetrom... vystrelil.
Natalie pozrela smerom k Emminmu nehybnému telu, po líci jej stekali slzy. Čas sa pre ňu znova zastavil, počula guľku, ktorá preletela tesne vedľa nej, v duchu vyriekla iba dve slová
„zbohom sestrička.“
Sam neminul, na Balthazarovom čele sa objavil modrý pramienok krvi. Zatackal sa, ale rana začala takmer okamžite znova zarastať, bol oslabený no zďaleka nie mŕtvy. Vír silnel, Dean využil príležitosti a z boku do neho sotil, tak aby ešte zachytil Natalie a sám do priepasti nepadol. Neskoro, Balthazar pri páde zaťal pazúry do Nataliinej nohy a obaja viseli vo vzduchu na ceste do pekla. Jediné čo ešte držalo Natalie pri živote bolo to, že Dean jej stihol chytiť ruku.
„Drž sa!“
Vo chvíli keď im priskočil na pomoc aj Sam tmavovlasé dievča spolu s upírom zletelo dole.
Priepasť aj otvor v podlahe sa začal uzatvárať, z kríža a celého obrazca vyšľahli plamene, bratia stihli odisť práve včas. Oheň pohlcoval celú budovu a otrasy sa neustále stupňovali. Pod Deanom sa prepadla podlaha, ak by ho brat nevytiahol nemal šancu dostať sa z tadiaľto živí dopadol by presne do plameňov šľahajúcich z prízemia.
„Poď mi pomôcť s Emmou.“
„Dean, ona je mŕtva, ak sa budeme zdržiavať vynášaním jej tela neviem či z tadiaľto vyviazneme.“
Dean vedel, že má pravdu „bež, urobím to sám.“
Vtedy Sam pochopil, že presviedčať brata je teraz zbytočné, preto radšej bez slova nakoniec súhlasil.
Schodisko nebolo bezpečné, ale nejako sa im podarilo zísť dole. Oheň im zatiaľ odrezal cestu ku dverám. Posledná možnosť bola chodba smerujúca doprava. Vbehli do prvých dverí, našli ich iba po hmate, pre štipľavý, dusivý dym nič nevideli.
„Tadiaľto“ Sam rozbil okennú tabuľu prvou vecou čo chytil. Vypáčil priečku v strede okna a odhodil posledné ostré úlomky skla o ktoré sa mohli poraniť. O pár metrov obaja od vyčerpania klesli k zemi, pozerali na budovu, ktorá sa definitívne celá zrútila do seba.
„Pochováme ju?“
„Nie, najskôr zistíme čo je s ostatnými. Ako si na tom, tá ruka nevypadá najlepšie.“ Dean sa snažil aby na ňom zatiaľ Sam nič nespozoroval.
„V poriadku.“ Chcel dodať „a čo ty“ ,ale Dean sa už ponáhľal prezrieť rúbanisko pred zrútenou budovou.
Keď tam uvideli všetkých troch lovcov odľahlo im, až potom si všimli, že niečo nesedí. Bobby volal mobilom a pri Ellen, ktorá bola opretá o peň stál Michalel.
„Čo sa stalo?“
„Dobrá správa je, že máme knihu, zlá, že jeden z upírov nám ušiel, ale to teraz nie je také podstatné Ellen musíme dostať čo najskôr do nemocnice. Tí piati nakazenci nám dali zabrať na Ellen pritom padol kus dreva, privalil ju, skoro sme tam zostali.“
„Tak to bude problém.“
„Bude, nikto pri autách neberie mobil, možno ich upíry napadli, dúfam, že sú živí ak to tam zničili nemáme ju ako previesť.“
„Balthazar?“
„V pekle.“
„Aké vážne sú zranenia?“
„Nič povrchové. Neviem určite, vyzerá to na vnútorné krvácanie. Ledva stojí na nohách.“
„My dvaja ju zoberieme medzi seba. Musíme isť.“
Bobby prikývol „Čaká nás dlhá cesta... kde sú vlastne Emma s Natalie?“ odpoveď nepotreboval stačil jeden pohľad na bratov.
Lovci na lúke dorážali posledných upírov, niekoľký ktorých tu už nebolo treba im razili trasu lesom aby tak predišli možnému napadnutiu.
Ellen najskôr o pomoci nechcela ani počuť, prekráčala asi kilometer za lúku do lesa až potom keď sa zviezla a ocitla na zemi ju prijala. Posledné metre k autám ju museli takmer niesť, bola na hranici svojich síl a chvíľami upadala do bezvedomia. Nanešťastie na mieste zistili, že Bobbyho predpoklad bol správny. Niekoľko áut horelo a takmer všetky ostatné zničili, aj Impalu, ktorá mala povytŕhané káble, takže nešla ani naštartovať, oprava by zabrala najmenej dve hodiny. Pojazdné zostali možno tri nie viac. Uprostred vozovky ležalo telo lovca, o kus naľavo telá troch upírov.
„Takže ďalší. Na lúke sme stratili dvoch.“
„A dve v dome.“
Ellen opatrne položili cez zadné sedadlá, Bobby sadol za volant.
„Je tu ešte jedno miesto.“ Myslel pri tom na bratov, ktorí stáli najbližšie.
Dean pokrútil hlavou a bundu si nenápadne pritiahol bližšie k sebe. Sam nevedel či je to tým čo sa stalo Emme, ale teraz bola dôležitejšia Ellen, v duchu sa dokonca na staršieho brata nahneval. Vykročil k dverám spolujazdca „pôjdem.“
„Nie, mali by sme sa vrátiť a zistiť ako sú na tom ostatní, možno niekto potrebuje pomoc.“ Argument bol silný vedel, že zaberie, ale v skutočnosti si veľmi prial aby Sam do toho auta nenastúpil z úplne iného dôvodu.
Dodávka vyštartovala a stratila sa z dohľadu. Dean dobrých pár minút neprítomne hľadel smerom, ktorým odišli. Pod oblečením zvieral zbraň, váhal príliš dlho. Sam si všimol, že s ním niečo nie je v poriadku. Po čele mu stiekla kvapka potu, cítil slabosť.
„Čo je to s tebou Dean?“
pokračovanie nabudúce...

Tak to si radsej nemala ani pokracovat-ved teraz je to este napinavejsie. Co si to vykonala?!
A hned teraz mi povies co je s Deanom! Som nenarocna, ja viem
Zas uchvatne, vypravne a velkolepe. Som na teba hrdá. Klaniam sa ti

A len tak mimochodom kedy bude dalsia cast A co je s Deanoooooooom??? Pockat,pockat-vsak ho ten skaredy, zly upir nepohryzol a vsak nebude chciet od Sammyho aby ho zastrelil Ved tu zbran drzi len tak. Vsak? Vsaaak?

bravooo!!! opäť veeľmi dobre pokračovaniee..som uuplne zažratá do tejto tvojej poviedky dúfam,že ďalšia časť príde už čoskoro
inak škoda, že Emma a Natalie zomreli a dúfam,že aj s Ellen to dobre dopadne a chúďatko Sammy,že ho ten hnusný Balthazar zranil..ako dobre,že skončil v tom pekle

a inak má Violet spráávne otázky na ktoré by som aj ja chcela poznať odpovede čoo je s Deanom????

Áno, áno, čo je s Deanom? Prosím, odpovedz čo najskôr, lebo neviem...

Inak, ako vždy, skvelá poviedka. Ja už ani neviem aké ďalšie pochvalné uznania mám písať na túto aj na ďalšie poviedky. Vám všetkým patrí môj obdiv

Violet, ja som priehľadná ako ementál, máš pravdu iný je len jeden detail, ale menšie prekvapenie bude aj tak /dva dni dlhý kábel, skôr som fakt nestíhala /. Inak veď preto som na začiatku dala tých dvoch anjelov a teraz znova nepoteším s tým koncom , neviem prečo mi to tak nejako vychádza. Katka so sestrami to asi muselo takto dopadnúť. Ďakujem vám aj Milleniumfalcon!!!! ďalší kúsok, dúfam že som to tu s tými citmi neprehnala a budete so mnou aspoň trocha spokojní.

Pokračovanie 9. časti

Nakoniec sa rozhodol. Odhrnul oblečenie a ukázal Samovi ranu po uhryznutí, ktorú mu urobil Balthazar. Nemuseli si nič hovoriť, obaja dobre vedeli čo to znamená... .

„Budem musieť... dostať sa z toho. Nechcem niekomu ublížiť“ ,vytiahol pištoľ.
Keď Sam zistil čo tým vlastne myslí ihneď zaprotestoval „Ty tvrdohlavý idiot, prečo si mi to nepovedal skôr. S týmto tvojim akože riešením sa niekam strč“ ku koncu na brata doslova kričal, lovci sa po nich začali obzerať. Nevšímal si toho, jediné čo ho teraz zamestnávalo bol neuveriteľný strach o Deana, v hlave mal zrazu prázdno, žiadny nápad, strach vystriedala beznádej, zlosť samého na seba a nakoniec si uvedomil, že neexistuje nič čo by ho zastavilo dostať brata v poriadku späť.
„Teda, takto som ťa asi ani nadávať nepočul“ smutne sa na brata usmial, ale ten bol tak mimo, že radšej zvážnel „Sammy... nemám žiadnu inú možnosť. Spomeň si čo si mi vtedy povedal ty, keď si zistil že sa možno aj z teba stane démon.“ objal ho a chcel odísť, horšie sa asi cítiť ani nemohol, pripomenulo mu to smrť otca. Bojoval s tým, nechcel tu takto Sammyho nechať. Za chrbtom počul jeho slová a to mu takmer podlomilo kolená, hlas plný bolesti, ale aj odhodlania.
„Myslíš, že ti dovolím zabiť sa? Nikam nepôjdeš Dean, nie kým som tu ja.“
Samovi konečne svitlo, riešenie mal priamo pred nosom.
„Natalie rozprávala o kláštore, kam ten kňaz uschoval rôzne predmety súvisiace s lovom upírov.“
„S lovom... . Ak tam nič nebude? Je to ďaleko vieš ako dlho bola preč za ten čas budem dávno premenený a zabíjať.“
„S tým si nerob starosti, nasadaj.“
„Nerob starosti? O čom to hovoríš?“ Dean pokrútil hlavou a pozrel na auto, skôr vrak, ktorým ho chcel jeho brat niekam zobrať. „Kým mi nevysvetlíš ako zabrániť aby som niekomu neublížil nikam nejdem.“ Pozrel na brata a dúfal, že má naozaj dobrý plán.
„Ideme naspäť do rosehouse, vtedy ráno som si všimol pivnice, určite kamenná...“
Dean ho nenechal dohovoriť „neudrží ma, stačí jedno slabé miesto a predpokladám, že dvere slabým miestom určite budú.“
„Zariadim to“ prudko otvoril dvere aby sadol za volant, viac sa s bratom vybavovať nemienil.
Dean váhal, ale napriek mnohým pochybnostiam sa rozhodol Samovi vyhovieť. Mladší brat hnal auto rýchlosťou akou mu to tento vrak dovolil, cítil, že s riadením nie je všetko Ok, prial si aby ich nesklamalo aspoň teraz a dorazili čo najskôr. Dean bol čoraz bledší a viditeľne bojoval s nekontrolovateľnou triaškou. Žili na rukách začali zvláštne vystupovať, menil sa celý obehový systém. Červená krv modrala, Dean počul každý menší zvuk, zakrývať uši si ale nechcel, nie pred Samom. Zdala sa mu neuveriteľná zima a triaška neustále narastala na intenzite, nijako ju už nedokázal skryť.
„Sme na mieste.“
Namierili rovno do dverí vedúcich k pivnici. Sam na chvíľu odbehol, vrátil sa s nejakým náradím a reťazami. Do kamenných stien oproti sebe narazil úchyty na reťaze, navliekol a poriadne uzavrel aby článok tesne pri stene nemohol vykĺznuť. Zostávalo iba posledné, pripútať Deana.
„Všetko som pripravil“ musel si kľaknúť aby videl bratovi do očí vtedy ho striaslo, namiesto normálnej zelenej tam videl takmer šedú. Dean sedel schúlený v kúte, vynakladal obrovské úsilie aby vôbec Sama vnímal.
„Dobre... Sammy ak to nevyjde... prosím urob k čomu budeš donútený, nechcem žiť ako to zviera.“
Sam sa tváril, že nič nepočuje a sústredil sa na prácu. Približne o hodinu začal Dean kričať od bolesti. Trhal sebou a bez prestania kričal Sammyho meno. Pivnicou sa okrem kriku niesli zvuky lámajúcich kostí. Z Deanovho chrbta začali odpadávať kusy kože, šľachy praskali a pod svalmi cítil pohyb rastúcich krídel. Mladší brat to už nemohol počúvať, sadol si do tieňa kde nedosvietili sviečky položené pri Deanovi a sťažka si chytil tvár do dlaní. Z premýšľania ho vytrhol zvuk prichádzajúcej správy. „Asi Bobby. Skôr či neskôr mu aj tak budeš musieť zavolať Deana by nemal kto strážiť.“ Pozrel na display, odosielateľom ale určite Bobby nebol, videl neznáme číslo. Ešte viac bol prekvapený obsahom správy.
„Čo sakra?... .“
Nevedel čo to má znamenať, napriek tomu urobil presne to o čo ho odosielateľ žiadal. Z Deanovej bundy vytiahol fľašku s poslednými zbytkami bylinnej vody, pohľadal poháre s krvou z ich minulej návštevy a nalial do nich pár kvapiek. Keď prišiel dole za Deanom nezdal sa mu ten jeho zvláštny pokoj, mal pravdu jeho brat bol definitívne premenený. Zdvihol hlavu a začal sa šialene smiať.
„Tak čo Sammy? Týmto ma chceš udržať? Potrebujem piť, choď mi z cesty a zostaneš nažive.“
„Niečo pre teba mám“, priblížil sa celkom blízko a skôr než si premenený Dean niečoho všimol ihlou mu vstrekol do tela to čo hore práve zarobil.
„Pospíš si.“
Posledné čo Dean stihol, bolo že vytrhol zo steny jednu reťaz, ktorá mu pripútavala pravé zápästie, viac nemohol, upadol do zvláštneho útlmu a neskôr do spánku plného desivých predstáv.“
Sam vytiahol mobil, snažil sa na neznáme číslo dovolať, neúspešne. Niekoľko minút nervózne prechádzal z jedného konca kuchyne na druhý aby nakoniec znovu vytiahol mobil, tentokrát aby zavolal Bobbymu a vysvetlil do akej situácie spadli... .

+++
„Nakoniec sme ani nemuseli nič riešiť, Balthazar nevedel akú láskavosť nám tým spravil.“
„Nebola dôležitá, to Sam. Môj plán čoskoro uskutočním, dvere pekla sa otvoria a potom... ”
„Myslím, že si ju podcenil a ona nie je jediná.“
„Momentálne áno a okrem toho je mŕtva, tak prečo o nej hovoríš v prítomnom čase, neprišla ani na zlomok toho čo mohla dosiahnuť. Jedno hlúpe zlomené krídlo. Ako som hovoril pre nás nič neznamenala.“
„Máš pravdu, ale nič pre našu vec, možno niekto iný vedel prečo má také schopnosti keď jej ich predával.“
Žena upriamila nespokojný pohľad na muža pred sebou. Jeho žlté oči sa rozšírili „dobre, nech je po tvojom, zisti s kým sa v poslednom čase stýkala najviac a vybav to ako uznáš za vhodné.“
Usmiala sa „hmm, jej sestru by sme mali... . Ešte mi poďakuješ“ a odkráčala splniť úlohu.

+++
Reportérka malej oblastnej televízie práve stála pred internátnou budovou. Pozrela hore, okolie jedného z okien bolo úplne sčernené, iba pripomienka nedávneho požiaru.
„Sme pripravený, môžeš začať.“
Posledný krát si upravila vlasy a začala „Dnešný deň patrí pre študentov Massachusettskej univerzity určite k tým menej šťastným. V ich internáte dnes v skorých ranných hodinách došlo k požiaru, ktorý zapríčinil elektrický skrat, žiaľ pri tejto nehode prišlo o život mladé dievča, študentka školy iba dvadsaťtriročná Hannah Jonesová. Požiar sa podarilo dostať pod kontrolu takmer okamžite, okrem izby, ktorej okno môžete vidieť za mnou oheň poškodil susedné izby iba minimálne. Ďalšia tragédia sa odohrala neďaleko odtiaľto. Rovnako študenta školy, ktorý sa nedávno z internátu odsťahoval do podnájmu našli dnes ráno o približne rovnakej hodine obeseného v podkroví domu. Vyšetrovanie vylúčilo cudzie zavinenie, ale zatiaľ sme nezískali žiadne informácie ktoré by nasvedčovali, že mladý perspektívny študent mal problémy, aké ho dohnali k tomuto tragickému činu. Rektor univerzity dnes v mimoriadnom príhovore študentom vyhlásil minútu ticha za Hannah Jonesovú a Gabriela Howarda, mladých ľudí, ktorí dnes takto tragicky prišli o svoje životy.“
Reportérka ešte na konci vstupu zdôraznila svoje meno a celý štáb sa začal baliť na odchod.

+++
Sam využil príležitosť, svitalo, Dean zatiaľ spal, ale nevedel ako dlho to ešte potrvá, Bobby bol na ceste k rosehouse, iba teraz sa mohol ako tak prespať a po jeho príchode zistiť kde presne je kláštor o ktorom hovorila Natalie, hneď potom musel vyraziť.
Snažil sa zaspať, ale nemohol. Nespokojne sa prehadzoval z boka na bok, všetko to na neho doľahlo s intenzitou akú nečakal. Bolo to preto, že nič nerobil, ležal na pohovke iba so svojimi myšlienkami a veľkou bolesťou hlavy. Vstal a išiel sa napiť, fľašu s vodou mal položenú v kuchyni spolu s jedlom na ktoré teraz ani nepomyslel. Keď sa vrátil miestnosť mu pripadala iná, trhol sebou, pri okne zbadal postavu, ktorú doteraz nevidel pre jej tmavé oblečenie.
„Kto si?“ zbraň mal v pohotovosti.
„Odosielateľka správy.“
pokračovanie nabudúce...

nieee...chudáčik Dean kedy ho ten pošahaný Balthazar stihol vlastne pohrýznuť??? Do pekla s Balthazarom!! ale inak pevne verím,že Dean sa z toho dajako dostane,že ho Sammy z toho vysekáá aa kdo je vlastne tá záhadná odosielateľka správy??? som zvedaava aaaach..neviem sa dočkať ďalšieho pokračovaniaa..uuplne si ma nakopla týmto aa inak všetka česť a poklona veeľmi dobreee

To bolo co?! Este sa spamätavam. Uzasna cast. Ale Deaaaaaaan
A to ze som to tusila je len preto, ze som cakala, koho ten skaredy upir pohryzne a Torturing Dean-to je moje. Aj ked z neho nechcem mat skaredeho uja s kridlami
A teraz ked si sa tak rozbehla, tak nezaostavaj a nevyskakuj z rozbehnuteho vlaku jasne? Ale fakt je to grandiozne A tesim na pokracko

ty si ma rozplakalaaaa

Katka bolo to asi keď Balthazar hodil Sama do okna.

citácia :

V tú chvíľu ani jeden z dvojice pri okne nevidel čo sa deje s Deanom alebo Emmou.

Inak to som si už všimla, že Dean v problémoch je tu asi vždy nedostatkovým tovarom a ja by som zase uprednostnila aby sa v nich ocitol Sam, tak neviem. Som evil.
Sonca nechcela som , veď ja to napravím, len netuším kedy.

Dočítala jsem si zameškané části a koukám asi nějak takto Skládám ti velkou poklonu, za to jak si to krásně napsala Ty infarktové konce mě zabíjeli, nemohla jsem se od toho odtrhnout, ještě že už byly hned za tím další části, jinak bych už byla asi mrtvá Úžasná povídka Emmy a Natalie mi bylo líto Takže Baltazar ji sebou stáhl do pekla, jo? Pomalu jsem se vzpamatovávala s jejich smrti a pak přijde na řadu Dean a vysvytne, že je kousnutý... holka, já se málem sesunula pod stůl! Musí mu Sammy pomoci! MUSÍ Jen by mě zajímalo, proč se Gabriel zabil? Doufám, že se to ještě dozvím
Zase si to skončila v nejlepším! Těším se na pokráčko a snad bude brzo!

Pokračovanie 9. časti

Stará žena sa k nemu otočila a stúpla si rovno do svetla vychádzajúceho slnka. Jej vek odhadol asi na sedemdesiatpäť, šedivé, dlhé vlasy mala zviazané do elegantného uzla.
„Kvôli mne zomreli traja ľudia. Nechcem aby tvoj brat bol štvrtým. Ak by som netrvala na tom, že pôjdem s vami... Balthazar vycítil mňa a vtedy sa to všetko pokazilo. Na svoju chybu som prišla veľmi neskoro.“ Zvesila hlavu, v očiach sa odrážal neuveriteľný smútok.
„Oni mi už odpustili a tam kde sú je im dobre, ale odpustiť sama sebe asi nedokážem.“
Až po týchto slovách sa Sam trochu spamätal.
„Natalie?“
„Ako? Mala si byť mŕtva. Kým vlastne teraz si?“
Žena na otázky neodpovedala, slabo sa chápavo usmiala, ani sama nevedela kým je a prečo. Po ničom z toho netúžila, chcela byť obyčajným človekom nič viac. Jej duša po smrti neodišla, ale Nataliino postavenie bolo odlišné od mnohých prípadov duchov, ktorí zostali blúdiť medzi živými až pokým sa z nich nestala hrozba alebo nakoniec zmierený dobrovoľne neodišli v oslepujúcej žiare žltého svetla. Jej myseľ zaťažovali spomienky na blízkych a ako veľmi im neúmyselne ublížila práve tým čo sa s ňou stalo. Kým niekto chcel aby bola.
„Ak si démon neprežiješ, pošlem ťa odkiaľ si prišla.“
„Démon nie som.“
„Kto sa dokáže zmocniť cudzieho tela? Neklam mi!“ Sama premkol strach keď pomyslel na komplikácie, ktoré by mu démon určite priniesol.
„Prečo by som ti potom posielala tú správu a pomáhala vám? A toto telo... ona zomierala, pred sebou mala možno poslednú minútu života. Nikto pri jej posteli nestál, ani v tak ťažkej chvíli, pretože nemal kto“ smutne zvesila hlavu, vedela, že tieto reči Samovi nijako nepomôžu, ale jej vnútro zožierali čierne myšlienky a nevedela ich zastaviť. Snažila sa vzchopiť a prísť do reality okolo, kvôli bratom ktorí potrebujú pomoc.
Mladý lovec sa zamračil, nevedel ako položiť nasledujúcu otázku, po zaváhaní nakoniec prehovoril „démoni často klamú, poskytnú menšiu pomoc a za ňu potom žiadajú všetko, život, dušu. Je ešte možnosť... patríš... si anjel?“
Prehovorila slabým zlomeným hlasom „ani jedno ani druhé. Volajú nás znovuzrodení. Asi si počul o zázračných uzdraveniach. Niektoré z nich také zázračné neboli. Máme schopnosti, bez toho aby sme vedeli, predávame ich osobám ktoré máme radi. Ja som teraz stratila viaceré, ale niekto mi ich pomáha znovu nadobudnúť. Sammy, môžem ti poradiť, ale všetko zostáva na tebe, som príliš slabá aj to telo ma spomaľuje.“
„Ak je to dar od démona?“
„Nie.“
„Ako to vieš tak určite.“
„Proste viem a bola som si istá už predtým.“
Pozrel jej do očí „spomínala si tri obete... pred chvíľou som volal Bobbymu a Ellen ešte žila.“
„Je na tom veľmi zle, ale nie, stále žije. Hovorila som o svojich priateľoch Hannah a Gabrielovi a samozrejme o svojej sestre.“ Oči stareny sa zaleskli, smútok zastrel tvár bolesťou, ktorú prežíval niekto úplne iný vo vnútri jej tela.
„Kto ich zabil?“
„Gabrielov duch hovoril o žene s čiernymi očami.“
„Démon.“
Prikývla „skôr než sa spýtaš neviem kto to bol ani na čí príkaz jednala.“
Sam zložil zbraň a aby si bol úplne istý pofŕkal ženu svätenou vodou, keď sa nič nedialo pomaly prešla k sedačke.
„Ako vieš, že plnila niečí príkaz?“
„Niečo mi naznačil človek s ktorým som teraz v kontakte, vlastne vyhľadal ma on, ale toto všetko je moja starosť, musím zistiť viac.“
Lovec chcel položiť ďalšiu otázku, no potom pomyslel na brata a jeho prvoradou úlohou bolo získať informácie o možnosti premeniť ho naspäť. Opäť ho zaplavil pocit strachu a tak smeroval k tomu na čo dúfal, že mu Natalie odpovie, zaoberať sa ostatným bude neskôr. Utriediť myšlienky mu trvalo dlhšie ako obyčajne, pretože ich bolo toľko a s naliehavosťou sa drali von v podobe záplavy otázok.
„Ako dlho potrvá kým príde k sebe?“
„Po každej dávke bude spať asi päť hodín...“ nepokojne zovrela dlane k sebe „ale súčasne mu aj ubližuje“ nadýchla sa „Sammy ja neviem koľko ich Dean znesie. Okrem toho všetko čo sa s ním deje teraz, všetky zranenia zastávajú aj po premene naspäť.“
Sam pokrútil hlavou „musíš vedieť ako dlho mu to svinstvo môžeme podávať“ kričal „teraz mi povieš, že to čo som mu vpichol do krvi ho pomaly zabije?“
Natalie prispôsobila výraz tváre na chladný, vedela, že takto prinúti Sama upokojiť sa. Počula ako sa zhlboka nadýchol, potom nasledovalo dlhé ticho. Mladý lovec si uvedomil, že ak bude kričať na Natalie nič sa nezmení, jeho strach neustúpi ani mu neprestane zovierať hrdlo.
„Prepáč,... koľko dávok približne by ho už mohlo zabiť?“
„Desať? Asi na dva dni. Možno viac alebo tiež menej.“
„Balthazara to predsa zabiť nedokázalo, Dean je premenený rovnako, nechápem prečo by mal roztok pôsobiť rozdielne.“
„Aj keď sa zdá, že premena je úplná nie je to tak, dôjde k nej asi za päť dní, okrem toho Balthazara vyvolali z pekla, on bol premenený stovky rokov.“
„Čo potrebujem urobiť aby som ho premenil?“
„Navštíviť kláštor.“
„V ktorom si získala tie veci... ,ako som predpokladal. Ale čo mám hľadať?“
„Neviem, to zistíš na mieste. Vlastne som prišla, pretože mám informácie o niečom inom. Upír, ktorý Bobbymu a Ellen ušiel vyvolal Balthazarovho syna a ten teraz hľadá kam ten kňaz- lovec ukryl všetky veci. Ak nájde kláštor... následky budú veľmi zlé. Zničí aj to čo potrebuješ, Dean nebude mať šancu.“
„Ja to stihnem.“ Mladý lovec sa odmlčal, v skutočnosti to bolo iba jeho prianie a videl na Natalie, že chápe prečo nemohol povedať nič iné.
„Povedal by som, že pôjde po nás. Ak sa chce najskôr dostať k tým predmetom, asi vie niečo čo nám uniklo.“
„Chcel si povedať čo uniklo mne, no v podstate máte šťastie.“ zmĺkla a pokračovala v niečom inom pretože odpoveď na túto otázku aj tak nájde sám ak všetko vyjde ako má.
„Dobre, teraz ma počúvaj... ” žena v tichosti Samovi vysvetlila všetko čo zistila a čo mu určite pomôže.
K rosehouse sa blížila staršia dodávka. Škrípanie bŕzd na štrkovej ceste počuli až do vnútra. Zastavila pri zadnom vchode.
„Bobby, nechcem aby ma videl, zbytočne by sa vypytoval, nemáme toľko času.“
Zadné dvere smerujúce do kuchyne sa otvorili, kroky lovca boli čoraz zreteľnejšie.
„Predný vchod.“ Natalie vonku ešte stihla dopovedať posledných pár viet, ktoré ale na Samovo prekvapenie vôbec nesúviseli s terajším problémom.
„Vieš prečo sú anjeli zobrazovaný ako vznešené bytosti so smutnými pohľadmi?“
Sam pozeral na ženu pred sebou a chcel sa spýtať prečo mu to hovorí, potom ho však niečo prinútilo odpovedať „pretože si ich tak predstavujú ľudia.“
„Áno. V hĺbke duše sa boja čo sa stane s ich dušou po smrti a majú pravdu, každá, ktorá ide do pekla je zaťažená hriechmi a strachom, ale ak by tam vstúpila duša čistého neutrpela by ani na takomto mieste. Je to kľúč.“
„Kľúč k čomu?“
Smutne sa usmiala „neviem, možno ty na to prídeš.“
Naozaj nevedela prečo mu to hovorí, prinútil ju k tomu útržok sna kde videla Deana mŕtveho v Samovom náručí a jeho dušu v pekle. Z domu začuli ako Bobby volá na Sammyho. Vysoký lovec si na niečo spomenul „musím zariadiť... pri rúbanisku sme nechali“ nedopovedal, zamyslene pozrel na zem.
„Emmino telo, tým sa netráp, Michael všetko zariadi. Musím ísť.“ Starena v čiernom sa pomaly vzďaľovala z dohľadu a Sam vošiel naspäť do dverí rosehousu za Bobbym.
„Kde je?“
„Dole, jedna táto dávka ho uspí na päť hodín. Ak sa do dvoch dní nevrátim prestaň mu to dávať.“
Bobby pozeral na mladého Winchestera ako otec, ktorý sa práve chystá „usmerniť“ svoje dieťa, ale ten na neho ani trochu nereagoval. Hádzal do tašky všetko potrebné na cestu. Potom akoby mimochodom poznamenal, že Deana má udržať bez zbrane.
„Sam, pozri sa na mňa, s kým myslíš že sa rozprávaš? Poznám vás Winchestrovcov príliš dobre na to aby si ma mohol takto odbiť.“ Vytrhol Samovi z rúk vak, ktorý sa snažil zaplniť a tak na seba upriamil zaslúženú pozornosť.
„Rany, ktoré by si mu spôsobil po premene nezmiznú. Ak už budeš vedieť, že času je príliš málo snaž sa čo najlepšie zatarasiť dvere do pivnice a vypadni preč. A k tým dvom dňom, vydrží najviac desať dávok, postupne ho budú zabíjať. Zatiaľ nie je silný ako Balthazar.“
„Ako to myslíš, teraz sa upokoj, sadni si a vysvetľuj!“ hnev v očiach staršieho lovca bol dobre badateľný. Nemienil ho pustiť iba tak, stále sa bál o Ellen, ktorá teraz ležala v nemocnici a bojovala o život, Dean bol premenený a nemal poňatia či existuje spôsob ako ho dostať späť, iba nádej, že niečo nájdu v nejakom zapadnutom kláštore a teraz mu Sam povie tieto útržky informácií a chce rýchlo odísť.
„Viem čo robím, nemám čas Bobby, môj brat nemá čas.“ Tento raz Sam, aj keď to nemal v povahe, vetu povedal nekompromisným tónom a vak uchopil pevne do ruky „alebo sa tu budeme preťahovať?“
Bobby pokrútil hlavou „to dúfam, že vieš čo robíš. Uvedomuješ si čo bude ten okrídlený upír s Deanovou podobou vyvádzať! Bude zbesilo vraždiť každého kto mu príde do cesty. Ak sa mojou vinou z tadiaľto dostane už to nebude iba tvoja záležitosť. Z kadiaľ si vlastne získal takéto informácie?!“ kričal a na chvíľu v Samovej tvári videl narastajúci smútok, presne ten výraz aký vídaval aj predtým keď mladého lovca niečo trápilo, potom to bola už iba nepreniknuteľná maska.
„Ak ho bude musieť niekto zabiť“ prerušil vetu a prenikavý pohľad upriamil na priateľa „urobím to ja, ale až ako posledné možné riešenie.“
Po tomto sa Bobby už na nič nezmohol, nespokojne vzdychol a pustil Samovi tašku. Keď bol vo dverách spamätal sa a dostal zo seba jedinú otázku na ktorú dopredu poznal odpoveď „ty by si zabil svojho brata?“
Sam sklonil hlavu a ticho odpovedal, tento krát pravdivo „nie, aj keby ho posadol sám diabol.“
Lovec prikývol a zakričal „to auto nevyzerá najlepšie, zober si dodávku“ chcel mu hodiť kľúče, no hnedooký lovec pokrútil hlavou.
„Nemal by si sa z tadiaľto ako dostať. Ja si poradím, veď mám Deanov výcvik“ usmial sa a Bobby pochopil, že aj keby presviedčal akokoľvek Sama nezastaví, nie teraz keď chce zachrániť brata.

Mladý lovec vyšiel von a musel si rukou zacloniť oči. Oslepujúce jarné slnko dnes ožarovalo krajinu už od skorého rána. Na sviežich steblách trávy sa leskli drobné kvapky rosy a vôňa kvetov neďalekých zanedbaných stromov jabloní sa šírila do okolia, no Sam si toho príliš nevšímal, mal svoj cieľ, nemohol sklamať jedného z najdôležitejších ľudí vo svojom živote.

Prešiel popri zdemolovanom aute a za ním stojacej dodávke, smeroval do mesta. Stačilo si vybrať niektorú zo zapadnutých uličiek v ktorej by stálo viac áut. Potom to uvidel, naleštená Chevy Nova SS zo sedemdesiateho druhého s pár úpravami. Svetlá výška podvozku bola zväčšená o niekoľko centimetrov. Lepšie odpruženie, širšie kolesá, tvarované sedadlá a plechy nanovo nalakované tmavou sivo-modrou farbou vytvárali dojem dokonalosti. Sam nadvihol obočie „Dean by už asi slintal“ musel sa pri tej predstave usmiať. Aj keď on ani jeho brat neboli zástancami tuningu, táto kráska mala iba mierne úpravy, ktoré určite neuškodili jej vzhľadu, práve naopak. Najskôr chvíľu obzeral okolie, ako náhle sa uistil, že všetci susedia ešte spia a ani v dome majiteľa Novy nezbadal žiaden pohyb šiel k autu. Nenápadne pozrel do vnútra, na jeho prekvapenie auto nemalo iné zabezpečenie než uzamknutý volant. Náradím otvoril dvere a odomkol zabezpečenie na volante, zohol sa aby videl na káble, lenže naštartovať nebolo také ľahké ako predpokladal. Po podlahe na spolujazdcovej strane si všimol poukladané fľaše z alkoholu. „Sakra, mať tu tak Deana. Sedieť v cudzom aute príliš dlho asi nebude dobrý nápad.“ Pokrčil ramenami „Musím nájsť niečo iné“ keď taškou zavadil o uzáver jednej z priehradiek skoro mu spadla sánka. Dnu sa povaľovali kľúče „Teda, počul som o ľudskej hlúposti bez hraníc, ale tento to už trochu preháňa.“ Naštartoval aby čo najrýchlejšie odišiel z mesta aj napriek tomu, ako správne predpokladal, majiteľ, podľa fliaš, po včerajšom nie veľmi miernom pití bude ešte dlho vyspávať a políciu tak skoro nezavolá, možno večer.
Po šiestich hodinách jazdy sa už hlásila únava „Chlape, preber sa, zaspať za volantom v takejto rýchlosti...“ teraz oľutoval, že si nepospal aspoň na chvíľu alebo nekúpil kávu, čokoľvek čo by ho prebralo. Odstavil pri krajnici, z vaku vytiahol vodu a vonku si opláchol tvár. zo sedačky si všimol autorádia, ktoré zapol, ale práve dávali nejakú pomalú pesničku „Fajn, to si môžem pustiť rovno uspávanku.“ Pohrabal sa v priehradke medzi prednými sedačkami, ten chlap tam mal napálených asi tridsať cédečiek. Pri jednom sa zastavil, uvidel názvy ako Metalica, EA Trax a 3Doors Down usmial sa, vložil do prehrávača a pridal hlas.

Modrá Chevy Nova prechádzala z jednej zákruty do druhej a rýchlo zdolávala ďalšie kilometre náročnej cesty. Vodič vo vnútri uprene sledoval asfaltku, ktorá nebola práve v najlepšom stave, chvíľami prudko strhol volant do strany aby sa vyhol nezasypanému výmoľu. Spod kolies odlietavali drobné kamienky ležiace hlavne blízko neudržiavanej krajnice. Tie väčšie sa občas ohlásili zvukom prudkého nárazu do podvozku auta. Samove myšlienky smerujúce k bratovi na čas utlmila hlasná hudba a potreba neustálej pozornosti počas jazdy vzhľadom k terénu. Prsty rúk na volante poklepávali do rytmu Airbourn blackjack, ktorá práve zamestnávala reproduktory zabudované v dverách. Slnko vysoko na oblohe pripomínalo, že sa blíži poludnie a neúnavne zohrievalo celé okolie. Ak by existovala iná možnosť rýchlejšej prepravy ku miestu kde mal stáť starý kláštor lovec by ju určite využil, lenže na to bolo príliš odľahlé. Sam pozrel na hodinky a pridal keď si uvedomil, že Dean má v sebe už druhú dávku, ktorá na neho teraz pôsobí ako jed zahlcujúci premeneného. Na tvári cítil jarné slnečné lúče hladiace pokožku a prvý krát si naplno uvedomil, že toto môže byť jeho posledná cesta, že tu nemá brata, ktorý by mu pomohol a že ak zlyhá alebo ešte horšie, nikdy viac Deana neuvidí, pretože aj on je v prípade jeho neúspechu odsúdený na smrť. Po tom čo mu Natalie povedala by bolo hlúpe predpokladať aké bude všetko bezproblémové aj Balthazar im dal poriadne zabrať, zo štyroch ľudí pri tom zomreli dve sestry a dnes je na všetko sám, nemohol sa spoliehať na šťastie, ale to jediné mu nakoniec aj tak zostávalo, svetlo v tme, nádej, ktorá zomiera spolu s dušou človeka ako ten najposlednejší záchytný bod.

V rovnakom čase- rosehouse

Bobby vošiel do pivnice, oprel sa o jednu z príjemne chladných kamenných stien, rukou prešiel po zrednutých vlasoch a s povzdychom pozeral na Deana. Pristúpil bližšie, celá váha jeho tela spočívala na zápästí ľavej ruky, ktoré lemovali tmavé podliatiny, kolená sa dotýkali zeme a hlava bola sklonená dopredu, vyzeral, že iba spí. Vedel, že musí nanovo pripútať aj druhú ruku, ale vôbec sa mu to nepáčilo. „Do čoho si sa to dostal chlapče“ pomyslel si a odmietavo pokrútil hlavou, teraz už oľutoval aj fakt, že Sama pustil samého, mal zavolať aspoň Michaelovi. Na tvári sa mu objavil smutný úsmev „Niekedy mám pocit, že Sam by dokázal presvedčiť aj démona k dobrovoľnému návratu do pekla.“ Keď sa mu podarilo nahradiť roztrhnutú reťaz Dean znovu visel za obe ruky a kolená už nedosiahli až na zem. Odstúpil o pár krokov dozadu, keď zbadal dve dohorievajúce sviečky zodvihol ich z podlahy a chcel nahradiť novými, ktoré ako vedel, sa budú určite povaľovať niekde v dodávke. Niečo sa stalo, články reťazí vydali trhaný slabý zvuk. Bobby pozrel na mladého lovca, ale nezaregistroval žiadny pohyb, chvíľu iba tak stál a pozoroval či sa niečo nebude diať. Mal pravdu, po pár minútach znova rovnaký zvuk. Deanovým telom prechádzali rýchlo odznievajúce kŕče, iba akési záchvevy, ktoré sa neskôr s pravidelnosťou opakovali.

+++
Jeho kroky smerovali k starému dubu, všetko bolo zahalené v zvláštnej hmle. Chcel z nej von, nechápal ako sa sem mohol dostať, posledné čo si pamätal bola cesta autom do rosehouse, neuveriteľné bolesti a jeho brat ako kričal jeho meno a nakoniec nezastaviteľný smäd po krvi, túžba uspokojiť to čím sa stal. Ocitol sa na neznámom mieste, ktoré mu nebolo povedomé aj keď rozmýšľal nad rôznymi možnosťami. Kráčal stále dopredu a steblá vysokej hustej trávy mu zakrývali bosé nohy. Pozrel na kôru stromu, ktorá sa rozpadala pod rukami, pretože bola na viacerých miestach úplne spráchnivená. Po zemi sa plazili hrubé korene zakryté popadaným lístím, ale veľká koruna ich mala aj tak dostatok, iba v pár bodoch presvitali jasne svietiace hviezdy.
„Perfektné, takže znova nejaká haluz.“ Dean bezradne rozhodil rukami a sadol si na zem, tak aby sa mohol oprieť o kmeň stromu. Chytil kameň, ktorý mu ležal pri nohách a od zlosti ho celou silou odhodil čo najďalej od seba...

+++
Bobby znovu pokrútil hlavou, ale vedel, že nemôže urobiť vôbec nič. Otvoril dvere a šiel po sviečky, aj keď slnko osvetľovalo dom celkom dobre v pivnici nebolo žiadne okno, ak by sa niečo stalo na Deana potreboval vidieť. V dodávke si ešte zanadával nad tým, že na lesnej ceste keď s Ellen odchádzali nechal baterku, ktorá by sa mu teraz určite zišla a nemusel si tak robiť tú malú pivničnú seansu so sviečkami. Ako sa načahoval k veciam pohodených na podlahe pri mieste spolujazdca niečo ho napadlo. Prudko sa narovnal a pri tom si udrel hlavu „ty starý blázon rozmýšľaj.“

+++
Hodiny ubiehali a Sam pred sebou uvidel motel, presne ten v ktorom sa na ceste späť ubytovala aj Natalie. Musel tu zastaviť kvôli úlomku dreva, ktorý Natalie skryla v jednej z izieb kde pripravovala bylinnú vodu. Myslela si že takto to bude bezpečnejšie ak by ju chytili aspoň nemohli získať vec, ktorá mala zničiť podobných nakazencov ako Balthazar, plánovala sa poň vrátiť až to všetko skončí.
Zaparkoval a vystúpil z auta, prvú vec čo urobil bolo, že vytiahol drobné a nahádzal ich do automatu. Nekvalitná horúca káva síce nechutila najlepšie, ale na prebratie postačila. Prázdny plastový pohárik hodil do koša pred dverami vedúcimi k chlapovi, ktorý izby prenajímal. Sam sa na neho chvíľu neveriacky pozeral a nemohol odtrhnúť zrak z početných mastných fľakov na pôvodne bielom tielku.
„Tak čo mladý, budeš si ma tu obzerať alebo si sem prišiel aj pre niečo iné?“
Sam konečne zavrel ústa, snažil sa tváriť vážne a hlavne pozerať sa mužovi do tváre čo mu aj tak veľmi nepomohlo. Niekoľko dňové strnisko a celkovo zanedbaný vzhľad tohto ukážkového recepčného mu pripomenulo filmovú klasiku, jediné čo mužovi chýbalo bol ohorok z cigarety v ústach.
„Dobrý deň“ zamrmlal „chcel by som sa ubytovať.“
„To som už pochopil, platí sa vopred. Na koľko dní?“ netrpezlivo hľadel na Sama a dával mu na vedomie ako ho táto konverzácia neuveriteľne vyčerpáva.
Sam vedel, že ak by povedal, na ako dlho izbu potrebuje, čiže iba na pár minút, znechutený muž v stredných rokoch by ho zrejme vyrazil a tak sa rozhodol pre jeden deň.
„Nie, že mi tu budeš niečo vyvádzať chlapče. Takých ako ty som už zažil.“
Sam mal čo robiť aby sa nerozosmial, chlap za pultom totiž narážal na dámsku návštevu na jednu noc, preto ho uistil, že nič také neplánuje.
„Ešte niečo, chcel by som izbu 21...“ chlap ho znovu prerušil.
„Dvadsať jednotka je obsadená, ak sa mladému pánovi nepáči môže ísť z kadiaľ prišiel. Nerozdávame izby na prianie.“
To už Samovi smiešne nebolo ak by nepotreboval ubytovanie niečo rovnako „vtipné“ mužovi povie, ale ešte sa udržal „a susedné izby?“
Otrávený výraz hovoril za všetko, s námahou pootočil hlavu dozadu a pozeral na visiace kľúče „dvadsiatka by voľná bola.“ Chytil kľúč a bez toho aby počkal na súhlasnú odpoveď hodil kľúč na pult pred vysokého lovca „platí sa vopred“ ešte raz pripomenul a nastavil pred Sama dlaň. Povedať presnú sumu ho ani nenapadlo. Sam preto pohľadom rýchlo našiel zdrap papiera, ktorý predstavoval cenník a zaplatil. Rozmýšľať nad tým ako sa dostane k izbe ktorú potreboval bude neskôr.
„Ďakujem“ povedal mierne ironicky, čo nemohlo mužovej pozornosti ujsť, ale ani trochu ho to nezaujímalo. Vo dverách sa takmer zrazil s nízkou, guľatou ženou, ktorej na perách hral permanentný úsmev.
„Prepáčte.“
„To nič, dúfam, že sa k vám správal slušne“ ukázala očividne na svojho dočasného zamestnanca v špinavom tielku „chvíľu ho tu nechám a na stole ma potom čakajú minimálne tri sťažnosti.“
Sam nevedel čo povedať, preto iba nahodil úsmev, videl, že žena by sa s ním ďalej rozprávala a tak radšej rýchlo vyšiel z dverí.
Motelová izba vyzerala celkom útulne a čisto. Dokonca aj zariadenie bolo modernejšie, kovové lampy pripomínali študentský štýl a na posteli našťastie nechýbali mäkké účelné vankúše.
„Ako sa tam dostať?“ zvalil sa na posteľ a rozmýšľal nad možnosťami, ktoré by boli čo najreálnejšie, ale po chvíli zistil, že takmer každá z nich je neuskutočniteľná bez bratovej pomoci. Stačilo tu mať Deana, jeden by odviedol pozornosť a druhý sa zatiaľ vkradol do izby. uvedomil si, ako automaticky do svojich plánov zahŕňa aj jeho. Potom, ale prišiel aj na iné spôsoby, len nevedel ktorý bude ten najlepší. Takmer vyskočil z postele „stačí poznať meno toho ubytovaného.“ Namieril si to rovno k chlapovi ktorý ho ubytoval. Našťastie medzitým nikam nezmizol.
„Prepáčte, môžem sa vás na niečo spýtať?“
Muž v špinavom tielku si až teraz všimol Samovho krvavého rukávu.
„Ak chceš lekárničku máš smolu.“
Sam ihneď zmenil plán a spoľahol sa na jedinú vec, vedel že zaberie. „Nie, iba škrabanec“ videl, že mu neverí, ale to mu bolo jedno, pokračoval „raz som tu už bol ubytovaný, v dvadsať jednotke a viem, že je obsadená, lenže vtedy som si v nej zabudol fotku svojej snúbenice. Vlastne, dostal som sa do dosť nepríjemnej situácie, ona teraz chce vedieť kde tá fotka je, nechcem aby si myslela, že som ju vyhodil.“ nahodil úprimný výraz zbitého psa a čakal ako muž zareaguje.

Uveril mu „to je síce pekné, ale čo s tým mám ja?“
„Možno by sme sa mohli dohodnúť“ a na pult položil niekoľko bankoviek.
„Dobre, zatiaľ ho zdržím... a čo dostanem za to, že nezavolám políciu a vy nebudete musieť vysvetľovať kto ste a kde ste prišiel k tomu zraneniu.“
Sam bez poznámok prihodil zopár bankoviek a keď videl slabé prikývnutie, zobral si od muža náhradný kľúč, odišiel naspäť do izby počkať kým ostane dvadsať jednotka prázdna.
Počul ako muž z vedľajšej izby vychádza a zamyká za sebou. Počkal aby si bol istý, že je dostatočne ďaleko, použil kľúč aj keď v skutočnosti ho vôbec nepotreboval.
„Takže šiesta od dverí.“ Steny izieb pri vchodoch boli vyložené drevenými doskami bledej farby, pohľadom zastavil na jednej z nich. Nôž, ktorý si so sebou zobral vložil do drážky a dosku bez problémov vypáčil, z vnútorného úzkeho priestoru vypadol úlomok na konci sčerneného dreva spolu s papierom, Nataliiným prepisom toho pôvodného, ktorý zobrala v tú noc do rosehouse. Dosku zatlačil na pôvodné miesto, ale z vonku začul hlasný rozhovor, jeden z nich určite patril recepčnému, snažil sa zastaviť muža, ktorý si dvadsať jednotku prenajal, podľa jeho nahnevaného tónu hlasu vedel, že nemá veľa času. Úlomok zdvihol z podlahy a zamkol dvere z vnútra. Rýchlo vbehol do kúpeľne a otvoreným oknom von, chcel z tadiaľto čo najskôr vypadnúť, vedel že toto bol iba malý úspech, začiatok a jeho čakajú ešte oveľa väčšie problémy. Zaradil rýchlosť a Chevy Nova mohla zdolávať ďalšie kilometre... .

+++
Ani nevedel ako dlho pod stromom sedí, ale niečo sa predsa začalo meniť, niečo čo nechcel. Jeho ruky boli zrazu ako kusy ľadu, chladná krv sa dostávala stále bližšie k srdcu a o chvíľu už kolovala celým telom. Noc mu pripadala ako deň, všetko okolo, každý tieň zmizol, rovnako to bolo aj so zvukmi, tichý šum lístia v korune počul tak zreteľne ako kroky prichádzajúcej.
„Ako si sa sem dostala? Nie to nemôžeš, ja predsa nezomieram!“ kričal na ženu pred sebou „choď do pekla suka, teraz ťa nebudem počúvať, viem že nemôžem byť mŕtvy.“
Pekná tmavovláska s úsmevom pokrútila hlavou „bola som na teba snáď naposledy zlá Dean? Okrem toho možno si si nevšimol, smrť do pekla zostúpiť nemôže, mám radšej spoločnosť zomierajúcich.“
„Ja... zomieram?“ pozrel na svoje skrehnuté ruky a na tvári bol vidieť jeho strach z očakávanej odpovede „kde to vlastne som?“
Mladá žena k nemu pristúpila o pár krokov bližšie „Nie Dean nezomieraš, práve preto nemáš na tomto mieste čo hľadať“ zaklamala a sklonila hlavu „Je mi ľúto, ale musím ťa poslať naspäť.“
„Naspäť? Niečo sa so mnou stalo“ a vtedy mu došlo čo to bolo, premenil sa „takto nemôžem, ak ma teraz necháš ísť ublížim každému kto mi príde do cesty.“
„Ublížiš? Ty im urobíš niečo oveľa horšie, ale ja budem mať prácu“ neprítomne pozerala do diaľky a nezaujímalo ju čo lovec pred ňou hovorí.
„Nie, to pre teba neurobím, si rovnaká ako... .“
„Ako čo? Tí tvoji zatratenci pekla, démoni, alebo si chcel povedať niečo iné? Jeden z nich ti umožnil návrat späť, nezabudni to, že si prežil je aj jeho zásluha. Nemysli si, že mňa baví, rovnako ako ich, brať ľudské životy.“
Dean ju chytil a pritlačil ku stromu „žiadnemu nakazencovi nevďačím za život, môj otec ma dostal späť, nikto iný.“
Vytrhla sa z jeho zovretia „ako chceš, ale potom nebuď prekvapený čo sa s tebou bude diať.“
Dean sa zamračil a nevedel čo si má o jej slovách myslieť „ak niečo vieš povedz mi to.“
„Nebude treba, je to rovnako zbytočné ako ťa presviedčať o niečom v čo sám za žiadnu cenu nechceš uveriť.“
„Čo so mnou urobil?!“
„Už je čas“ priložila dlaň k Deanovmu čelu a on upadal do bezvedomia... .

+++
Stará kamenná budova v tejto pustatine vyzerala pri dopade slabého svetla mesiaca ako by sa tu zastavil čas a ona neúprosne odolávala všetkým zmenám okolo. Srdce mu bilo čoraz rýchlejšie, za malú chvíľu sa dozvie či bratovi dokáže pomôcť. Pre orientáciu si musel na cestu svietiť baterkou, noc nebola tak jasná a jemu nezostávalo nič iné iba dúfať, že svetlo nikto z kláštora nezbadá, ale jeho teraz zamestnávalo aj niečo iné, nevedel ako ďaleko v pátraní je Balthazarov syn, cítil že po toľkých hodinách bude dosť blízko. Popri stene sa prikradol ku dverám o ktorých mu povedala Natalie na jeho prekvapenie neboli uzamknuté ako predpokladal, vytiahol zbraň, niečo nebolo správne. Pomaly prešiel k druhým dverám, ktoré boli rovnako odomknuté a zišiel po schodoch, Sam vedel, že ho niekto sleduje, ale nebol príliš opatrný, dva krát za sebou počul tiché zašuchotanie, to mu stačilo na odhadnutie protivníka. Rýchlo zašiel do tmavého výklenku pri schodisku a dopredu hodil zapaľovač, jedinú vec čo mal vo vrecku svojej bundy. Jeho prenasledovateľ zastavil, ale potom začul buchnutie zapaľovača o kamennú podlahu pivnice, za predpokladu, že je to nepozvaný návštevník zrýchlil krok aby ho dohnal, pretože už vôbec nevidel svetlo baterky a začal tápať v úplnej tme.
„Kto si?“ Samove slová ho úplne vyviedli z miery, rovnako aj baterka, ktorou mu svietil do očí.
„To by som sa mal pýtať skôr ja. Naposledy ste z tadiaľto niečo zobrali aj keď vám tá vec nepatrila“ odpovedal s trasúcim sa hlasom.
Sam si premeral muža v nápadne odlišnom hnedom oblečení, bol to mladý mních s puškou v ruke. vysoký lovec mu ju vytrhol a odhodil čo najďalej do tmy, potom mnícha pritlačil ku stene a prezrel mu zuby.
„Čo to robíte? Ja nie som... ”
„Nič, čo viete o tých predmetoch?“
„Snažíme sa ich chrániť už dlhú dobu tým, že o nich nemá nikto vedieť.“
Sam odložil zbraň aby z muža dostal ďalšie informácie. „Dôverujte mi, neublížim vám, sľubujem, iba... potrebujem s ich pomocou niekoho zachrániť viem, že mi neuveríte, ale... ” Sam chcel pokračovať no mních ho prerušil.
„Čokoľvek mi poviete určite nebude viac bláznivé než to čo viem o predmetoch a ich pôvodnom ochrancovi, tomu ktorý ich sem všetky ukryl.“
Sam hľadel mužovi do očí v ktorých videl ešte stále strach a nevedel čo si myslieť, nakoniec prehovoril.
„Ten človek bol lovec a to čo lovil je aj dnes veľmi nebezpečné.“
„Videl som.“
Mních ho naozaj prekvapil, ale mladý lovec teraz nemal toľko času.
„Tak mi o tom všetkom porozprávajte, ale neskôr musím niečo pohľadať.“
Sam pristúpil ku skrini a otvoril ju, prehľadával veci starostlivo uložené na policiach, ale bolo ich toľko a on nevedel čo presne potrebuje, s nádejou sa nakoniec obrátil na muža, ktorý ho mlčky pozoroval.
„Poznáte význam tých predmetov?“
Pokrútil hlavou „iba niektorých a ten kto mi o tom všetkom kedysi povedal je mŕtvy, ostatný ich utajujú, preto že sú presvedčený o nebezpečí čo tie veci skrývajú a o šialenstve Williama Caina keď ich zhromažďoval, tak sa ten lovec volal.“
„Úlomok kríža, ktorý ste ukradli slúžil k zastaveniu Balthazara, mýtického pána upírov, mal by ste ho vrátiť.“
Sam nadvihol obočie „mne tak mýtický nepripadal, skôr až príliš reálny“ potichu prepovedal skôr pre seba, pokračoval hlasnejšie „okrem toho ja ho ešte budem potrebovať.“
„Čože? On skutočne... ,ale veď podľa legendy mal byť uväznený v pekle.“
vysoký lovec mu teraz nemohol vysvetľovať celú situáciu preto netrpezlivo položil ďalšiu otázku. „Malo by tu byť niečo čo premení... ” chvíľu premýšľal ako Deana nazvať „... nainfikovaného.“
„O tom viem iba toľko, že to má byť nejaký prášok, žiadna kniha, žiadne zariekavanie, obrazec ani nič podobné, ale určite nie je uložený tu, našiel by som ho.“
Mních zamyslene prikývol sám sebe „teraz mi začína dávať zmysel aj tá potopená stavba.“
„Voda z toho jazera je výnimočná, Natalie... ale to je jedno.“ Sam prestal s vysvetľovaním.
„To som vedel dávnejšie, videl som ten papier pri úlomku aj načo úlomok slúžil, ako som povedal, myslím, že ani vy neviete o tom jazera všetko.“
„Ak mi tie informácie teraz nemajú pomôcť ani ich poznať nepotrebujem, nemám čas.“
„Možno ich potrebovať budete. Počul som, že William vyvozil spolu s ľuďmi, ktorých platil z miesta kde je teraz jazero množstvo hliny a kamenia, neskôr tam začal stavať kostol. Vtedy sa o ňom hovorilo, že sa úplne zbláznil. celý ten kostol bol zvláštny. mal veľmi nízky strop a pôdorys v tvare obrovského kríža. Potom postavil z kamenia štyri kopy v tvare hviezdic a raz v noci to celé zaplavil. Predtým neďaleko tiekla rieka, jamu s ňou prepojil širším kanálom, ktorý sám vykopal.“
„Myslíte si, že to nerobil iba preto aby voda z jazera mohla byť použitá na obrazec z papiera? on vlastne z toho jazera urobil obrovskú pascu.“ Teraz už Sam vedel ako by mohol Balthazarovho syna zastaviť aj sám a pritom by mal oveľa väčšie šance zo všetkého vyviaznuť v poriadku, no momentálne sa musel sústrediť na iný problém, záchranu brata.
Zúfalo znovu a znovu prehadzoval predmety, v nádeji, že mních niečo prehliadol, no na jeho zdesenie po prášku o ktorom hovoril nenašiel ani najmenšiu stopu. Kľakol si až ku spodku skrine a s narastajúcim hnevom po ňom celou silou udrel päsťou, všimol si zvláštneho zvuku. Dno bolo určite duté, ešte raz poklepal po dreve a rukami sa snažil vylomiť dosku zabraňujúcu prístupu k obsahu skrýše.
„Prinesiem náradie?“
„Nie, pomôžte mi už to skoro mám.“
Železné klince na jednej strane povolili a doska sa s praskotom nadvihla. Sam vytrhol aj druhú stranu a kus dreva odhodil stranou. Odhrnul pavučiny a nepohnute obzeral nájdený predmet, odľahlo mu, že ho za ten čas nikto nenašiel a nepremiestnil. Videl niečo ako starý denník, no stále nevedel či v ňom nájde lovcov odkaz pomocou ktorého by brata premenil naspäť. Netrpezlivo ho zobral do rúk a srdce mu začalo biť ešte rýchlejšie než predtým, pod denníkom totiž bola pohodená fľaštička z hrubého zakaleného skla s popisom na prilepenom papieriku. Iba pár skratiek latinských slov. Sam ich nevedel rozlúštiť a tak odstránil korkový uzáver, ampulka skutočne obsahovala prášok neurčitej farby. Znovu ju zatvoril.
„Čo znamenajú tie skratky?“
„To prvé je nerast, nachádza sa... ”
„Bolo by lepšie keby si držal hubu mních.“
Obaja sa okamžite otočili. Boli tak zaujatý nájdenými vecami, že nespozorovali dvoch upírov, ktorí zatiaľ dorazili do kláštora a našli Sama nepripraveného na ich útok. Viditeľne išli práve po fľaštičke a denníku. Vysokému lovcovi jeden z upírov vytrhol zbraň no on rýchlo siahol po jednej z dýk položenej na polici, zabodol mu ju do srdca čo ho spomalilo a potom mu ďalšou prerezal krk. Chytil si ranu a padol na zem, jeho chrčanie sa ozývalo celými pivničnými priestormi. Sam vedel, že ešte nie je mŕtvy, ale aspoň ho na dlhšiu dobu zastavil. Druhý upír si zatiaľ s mladým mníchom robil čo chcel. Odhodil ho do steny, jeho telo sa bezvládne zosunulo dole a dôležitá fľaštička skončila na kamennej podlahe, kotúľala sa po nej a vydávala typický zvuk. Upír chytil mužovi hlavu a prudko ňou trhol. Sam už iba počul lámajúce sa stavce, nemohol nič urobiť. Skočil po ampulke a dúfal, že ju z tadiaľto vynesie živí. Ležal na zemi, ale predmet, ktorý má zachrániť Deana pevne zvieral v dlani, za žiadnu cenu ho nemienil dať nejakému nakazencovi. Upír s úsmevom stál pred ním a ako sa Sam chcel postaviť znova ho silným kopancom zvalil naspäť. Sam zaťal zuby, ale prišli ďalšie kopance, po chvíli keď upíra prestalo baviť takto sa s lovcom hrať zohol sa k jeho ruke a za predlaktie ho zdvihol zo studenej podlahy. Vykrútil mu ju a Samovi tak vypadla dýka, už nemal na upíra s čím zaútočiť. Pritlačený k stene visel vo vzduchu, upír ho tam pridržiaval jednou rukou a tou druhou sa pokúšal Samovi zobrať ampulku s práškom, ale mladého lovca nemohol dostať tak ľahko. Boli blízko police na ktorú Sam dokázal dočiahnuť, vzal jednu z fliaš a rozbil o stenu, úlomok skla čo mu zostal v ruke zarazil upírovi do oka, sám si pri tom rozrezal dlaň, ale upíra vypichnuté oko a rana bolela oveľa viac. Zareval a vyceril zuby, lovca musel pustiť. Sam chcel ujsť alebo aspoň sa dostať k dýkam no vtedy ho napadol upír, ktorý predtým ležal na zemi.
„Nezabíjaj ho!“ zakričal keď videl ako jeho spoločník drží zbraň pri Samovej hlave „za to oko sa s tebou pekne pohrám. Keď s tebou skončím budeš prosiť o rýchlu smrť, ale pochybujem, že ti ju náš pán dopraje“ zasmial sa „už prichádza, jeden z nás, ten ktorý vám ušiel, tam vonku ho začne privolávať vo chvíli ako mu oznámime úspešné dokončenie úlohy“ vytiahol mobil a chcel volať.