Hunt

Skvelé! Skvelé! Skvelé!

Ďakujem milleniumfalcon, že si si našla čas. Hodila som to sem po takej dlhej dobe, že som nevedela, či to ešte niekoho bude zaujímať, takže skáčem od radosti, inak pokračovanie je, iba nemám čas to nejako v rámci možností skontrolovať.

+++
Tma okolo pomaly ustupovala, keď otvoril oči ihneď spozoroval, že nemôže byť na rovnakom mieste ako predtým. Prial si aby v diaľke zbadal starý osamelý dub, aby cítil mäkkú trávu pod nohami, ale všetko to čo videl bolo až desivo reálne, rovnako ako pach krvi, ktorú cítil na kilometre ďaleko, tlkot ľudských sŕdc a nezvládateľný smäd. Jeho myseľ postupne prestala rozlišovať to čo by za normálnych okolností nikdy neurobil, nie ak by nebol premenený. Zhlboka sa nadýchol aby si vychutnal vôňu svojej potravy, ľudskej krvi a bolo mu jedno koho pri svojom love zabije, hlad bolo to čo chcel uspokojiť ako prvé. Po stranách boli rozostavené sviečky, ktoré ho rušili svojim svetlom. Posledná myšlienka, posledný záblesk ľudskosti patrila zdeseniu a otázke prečo ho poslala späť aby mohol zabíjať a vtedy jeho skutočná duša zostala uväznená kdesi hlboko vo vnútri. Narovnal sa a počul ako na seba jednotlivé články reťazí neustále narážajú aj pri jeho najnepatrnejšom pohybe. Mykol najskôr pravou rukou, ale reťaz sa mu nepodarilo roztrhnúť hneď na prvý krát. Úsmev prezrádzal, že si s tým nerobí veľké starosti, trhol rukou ešte silnejšie a skoba vrazená do múra o kúsok povolila. Netrvalo dlho a premenený Dean sa oslobodil úplne. Znova sa spokojne usmial, za dverami počul približujúce sa kroky jeho prvej obete... .

+++
„Byť tebou bastard ten hovor odložím na neskôr... aj keď potom ho už asi nebudeš schopný uskutočniť.“
Upíra prekvapil hlas muža za ním, ale keď sa otočil uvidel už iba ostrú čepeľ neúprosne smerujúcu k jeho krku. Hlava dopadla na zem skôr než zvyšok tela.
Ani Sam nestrácal čas, podrazil upírovi, ktorý na neho mieril, nohy a zachytil mačetu čo mu neznámi hodil. Nemilosrdne zoťal hlavu aj druhému upírovi a otočil sa na muža v stredných rokoch, až z blízka keď do ruky zobral baterku zbadal, že ho pozná.
„Michael? Ako si sa dozvedel... ?“
„Zavolal mi Bobby, spomenul si, že v nemocnici, keď som bol pozrieť Ellen som mu oznámil ako musím ísť vybaviť niečo do tejto oblasti.“
„Čo si išiel vybaviť?“
„Bolo to zvláštne, dostal som na mobil správu. Myslel som, že mi ju poslal jeden z vás, ale Bobby ma z toho omylu vyviedol hneď ako mi po telefóne oznámil čo sa deje s Deanom a kde približne sa nachádzaš ty. Bola v nej jedna prosba.“
„Ale ako Bobby zistil kam som šiel?“ okamžite ako to dopovedal uvedomil si, že Bobby ho musel vystopovať pomocou jeho mobilu.
Michael sa usmial „podľa tvojho výrazu predpokladám, už asi vieš.“
Sam súhlasne prikývol, vytiahol mobil, navolil neznáme číslo správy od Natalie a ukázal Michaelovi. „Je to toto číslo?“
„Áno, čo sa to sakra deje? Odosielateľ ma v nej žiadal aby som na určenom mieste pochoval Emmino telo.“
„Písala ju Natalie.“
„Natalie je predsa mŕtva.“
Sam sa na Michaela ani nepozrel, ale podľa prekvapenia v hlase vedel, že chce vysvetlenie.
„Prepáč, ale vysvetľovať budem neskôr teraz musíme zastaviť toho nakazenca vonku, ak sa mu títo dvaja neohlásia určite mu dôjde, že niečo nie je v poriedku a Balthazarovho syna vyvolá aj tak.“
Po ceste zo zeme zdvihol svoj zapaľovač a spolu s Michaelom vyšli po schodoch zo studenej pivnice. Mladý lovec pozrel na display mobilu, bolo štvrť na jednu a vonku ešte väčšia tma ako keď sem prišiel. Nebolo potrebné pripomínať, že sú vo veľkej nevýhode oproti upírovi, ktorý ich mohol vystopovať oveľa jednoduchšie než oni jeho.
„Neviem kde je, nevidel som ho. Mám šťastie, že ma nezbadal ani on.“
„Myslím, že rád môžem byť aj ja, ďakujem za pomoc.“
„Mne ďakovať nemusíš, to skôr Bobbymu.“
„Z ktorej strany si prichádzal?“
„Zľava, z cesty som sa dostal k severnej stene kláštora.“
„Takže úplne z opačnej ako ja. Bude niekde tam.“ Sam ukázal smerom k jazeru a svojmu zaparkovanému autu. Dúfal, že ho upír nenašiel, pretože v prípade ak by museli utiecť auto potrebovali, aspoň Michaelove v poriadku určite bolo. Ticho prehovoril na staršieho lovca.
„Jeden z nás ho musí prilákať, inak ho nedostaneme.“
„Dobre ja to skúsim“ povedal Michael, pretože videl ako Sama upíri doriadili, aj keď sa snažil prudké pohyby mu očividne spôsobovali bolesti.

Upír sa rozhliadal po okolí, v duchu si opakoval latinské slová, ktoré s radosťou za pár minút vysloví aby privolal svojho nového pána a pod jeho velením a s jeho obrovskou silou už viac nebude musieť trpieť pre to čo sa z neho stalo, čím sám chcel aby bol. Ďakoval za šťastnú náhodu tej noci v budove na rúbanisku. Po privolaní Balthazara na nich zaútočili dvaja lovci, ak by na ženu nepadol ten kus dreva dostali by ich všetkých, aj jeho, ale on mal šťastie a unikol. Knihu síce zachrániť nedokázal, ale text si veľmi dobre zapamätal, on jediný, potom privolal Balthazarovho syna a už teraz vedel, že sa mu za jeho oddanosť poďakuje. Nepochyboval o tom, že mu dá vlastnú, ešte väčšiu skupinu než mal dokedy lovci všetkých nevyzabíjali. Jeho nasledujúce myšlienky zastavil krik, ktorý počul úplne zreteľne. Bol to Michaelov trik ako na seba upozorniť.
„Sam, kde si?“ kričal na mladého lovca, ktorý zatiaľ dokončoval pascu.
„Niečo pre teba“ pomyslel si a slučku zamaskoval uložením do vysokej trávy.
Upír sa blížil k mužovi, ktorý stále neprestával vyvolávať meno priateľa. Bezradne prešľapoval v blízkosti skupiny stromov. Upír sa spokojne uškrnul, nečakal, že dnes uloví svoju prvú obeť tak skoro. Považoval ho za obyčajného chlapa, ľahko dosiahnuteľnú potravu, ale jeho inštinkty ho tiež upozorňovali aby dával pozor.
„Hľadáte niekoho?“
Michael sebou trhol a neveriacky hľadel na postavu, ktorá sa zrazu z ničoho nič objavila za ním. Upír urobil dva kroky vpred a Michaelov výraz sa okamžite zmenil.
„Áno teba nakazenec.“
Kým sa stačil spamätať slučka okolo nôh sa stiahla a upír visel dolu hlavou. Michael sekol mačetou, ale upír bol rýchlejší, vytiahol nôž nejako sa dostal k lanu a prerezal ho, pár sekúnd ležal v tráve. Lovec mu znovu mieril na krk no odsekol upírovi iba ruku, ktorú rýchlo nastavil aby si zachránil život. Upír celý bez seba skočil na Michaela, našťastie Sam bol na blízku. Guľka zasiahla upíra do hlavy a keď videl, že lovci sú v prevahe nechcel nič riskovať, pustil Michaela a bežal smerom ku kláštoru, Sam hneď za ním, ale pre početné zranenia začal zaostávať. Kým sa starší lovec spamätal obaja mu zmizli z dohľadu. Vstal a chcel sa čo najskôr dostať k Samovi. Nedobehol ani ku kláštoru, keď zbadal Sama ako k nemu kráča naspäť.
„Zabarikádoval sa tam.“
„Ako sa k nemu dostaneme?“
„Nedostaneme, je v pivnici, žiadne okná a strieľať alebo vylamovať dvere nepomôže sú príliš pevné, nestihli by sme to.“
Michael hodil mačetu na zem „nakazený parchant, musíme rýchlo preč, privoláva ho.“
Sam bez slova pozoroval oblohu, videl ako sa mraky sústreďujú do jedného bodu nad kláštorom „to nestihneme máme iba niekoľko minút.“
Starší lovec pokrútil hlavou „tak ľahko ma nedostane, mali by sme sa pripraviť“ z jeho slov bolo cítiť, že veľmi dobre vie ako to celé dopadne, ale nechcel sa vzdávať, ak má zomrieť poriadne mu to sťaží.
Sam sa pozrel Michaelovi do očí „som bratova posledná nádej, ja mu pomôžem“ povedal odhodlaným tónom a po chvíli z vnútorného vrecka vytiahol úlomok starého kríža „myslím, že už viem čo urobíme. Dúfam, že ten mních mal pravdu. Ak nám to vyjde z jazera bude jedna veľká pasca a my ho pošleme tam kam patrí.“
Michael sa spokojne usmial „takže máš plán. Povedz čo odo mňa chceš, pretože na vysvetľovanie asi čas mať nebudeme.“
„Prilákame ho k jazeru. Musíme ho tam stiahnuť. Tu je opis toho latinského textu, ak nebudem môcť prečítaj ho ty, ja ho viem naspamäť.“
„To je všetko?“
„Ak sa z toho jazera stane to čo si myslím tak áno, ak nie... .“ Sam nemusel hovoriť viac.

Zacítili silný poryv vetra, konáre stromov sa ohýbali pod jeho narastajúcou intenzitou a čierne mraky pomaly dostávali konečnú podobu špirály. Dorazili k jazeru, na jeho hladine sa v tejto tme neodrážalo nič iba svetlá dvoch bateriek, celí povrch bol čierny a kvôli silnému vetru sa úplne zmenil.
„Ešte musím niečo zariadiť, počkaj tu na mňa.“ Sam vytiahol mobil, chcel povedať Bobbymu, pre prípad, že sa niečo nepodarí, kde nechá ampulku s práškom, no Bobby nedvíhal a Sam mohol iba dúfať, že je v poriadku. Nechal mu odkaz v ktorom mu krátko vysvetlil na čo prášok slúži a kde ho nájde, ak on neuspeje. Ampulku zakopal pri jeden z mála kríkov v blízkosti cesty a kameňmi urobil dohodnutú značku. Potom sa vrátil k Michaelovi.
Sam si vyzliekol bundu a rozprestrel ju na zem.
„Niekde tu by to malo byť.“ Pátral po byline, ktorá sa mala nachádzať v blízkosti jazera, ale nájsť ju v tejto tme s baterkou nebolo také jednoduché. Smerom od kláštora sa začali ozývať výkriky zdesenia a prosby o pomoc. Po chvíli aj neľudské zarevanie, ktoré sa ozývalo po okolí. Sam neúnavne prehľadával breh jazera, obavy, že to nestihne mu hľadanie ešte sťažovali. Michael mu pomáhal tým, že svietil po brehu aj s druhou baterkou, pretože bylinku akú Sam potreboval dobre nepoznal.
„Sam ak chceš niečo urobiť, urob to teraz“ kričal Michael keď videl okrídleného upíra ako krúži nad okolím kláštora a pátra po nich. Pre silný vietor už nepočul ani tie výkriky ľudí z kláštora.
Mladý lovec sa usmial, konečne našiel čo hľadal, rastliny cesnaku medvedieho, natrhal ich čo najviac. Spolu s úlomkom dreva ich zabalil do bundy, zaťažil kameňmi a hodil do vody uprostred jazera. Okrídlený upír sa rýchlo približoval, zbadal ich.
„Rozdelíme sa!“
Michael bežal na pravo tak aby Sama ani Balthazarovho syna nespustil z očí. Sam netrpezlivo čakal, s jazerom sa zatiaľ nič nedialo a upír pristál na brehu iba niekoľko metrov od neho.
„Ty si ten lovec, ktorý mi zabil otca?“
Sam ustupoval a pohľad mu stále priťahovala skôr hladina nepokojného jazera.
„Nie, ja som ho iba poslal do pekla bastard.“
S jazerom sa niečo dialo, začalo to uprostred, aj Michael čakal na znamenie od Sama a v ruke držal kúsok pokrčeného papiera... .

No zase skvelá časť. Zbožňujem túto poviedku. Tak sa popnáhľaj s ďalším pokračovaním, prosííím. Nenchaj ma trpieť nevedomosťou čo sa stalo s Bobbym a Deanom a čo bude so Samom. Prosííím...

Pokračovanie bude pravdepodobne dnes, len sa mi do toho veľmi nechce, pretože to mám uložené momentálne na inom PC. Som rada, že sa ti páčil aj najnovší kúsok, ďalší bude tak trochu... ale radšej nebudem prezrádzať dopredu.

Konečně jsem si dopřečetla všechna nová pokračování! Jsou skvělá Napínavá a akční! Máš to všechno moc pěkně vymyšlené a krásně napsané Jsem moc zvědavá, jak se to dál vyvine! Doufám, že Dean Bobbymu nějak neublížil Líbilo se mi, jak si popsala ty jeho pocity, když procitnul Těším se na pokračování!

Viem, že som chcela dať to pokračko už včera, nejako mi to nevyšlo, ospravedlňujem sa. Ďakujem Madlen. Už v tomto kúsku sa dozviete ako to vlastne s Bobbym dopadne a hlavne čo bude robiť Dean a Sam, takže príjemné čítanie.

+++
Starší lovec otvoril dvere a zostal zarazene stáť na ich prahu, pozeral po pripravenej dávke, ktorú mal použiť až za ďalšie tri hodiny. Bola položená na krabici v kúte, matné svetlo sa odrážalo od povrchu. Mohol iba dúfať, že sa k nej dostane skôr než Dean čo bolo nepravdepodobné a Bobby to dobre vedel.
„Ale no tak Bobby“ Dean slabo pokrútil hlavou „snáď mi nechceš ublížiť, mne človeku, ktorého pokladáš takmer za rodinu.“
„To ti neublíži, ale bol by som radšej keby si nerobil problémy.“
Zatiaľ čo hovoril pomaly sa presúval bližšie k debne a nenápadne vložil pravú ruku do vrecka, vedel, že premenený Dean mu ľahko zabráni vziať si striekačku naplnenú látkou, ktorá by ho znova uspala.
„Nerob si to ťažšie, Sama tu necítim, ale predpokladám, že nemôžem čakať ako mi sám povieš kde je.“
Bobby sa zasmial „predpokladáš správne a vieš aj to, že z tých dverí nevyjdeš pokým... ”
„Čo? Pokým sa nebudem znova ovládať?“ vyceril ostré zuby „to nepôjde, možno ak by ma premenil obyčajný upír nie on alebo si chcel povedať kým ma nezabiješ?“
Namiesto odpovede Bobby skočil po striekačke aby prinútil Deana niečo urobiť, priblížiť sa a on mohol použiť ďalšiu doteraz skrytú v bunde, no nič také neurobil, iba sa ďalej smial.
„Niekto iný by sa možno na tie tvoje triky chytil Bobby, ja ťa poznám až príliš dobre. Nie som niečo čo iba ovláda Deanovo telo ako démoni, to je tvoje slabé miesto, nechceš uveriť, že by som to mohol byť skutočne ja.“
Skôr než stačil Bobby čokoľvek urobiť premenený Dean ho odhodil cez dvere až doprostred veľkej miestnosti rosehousu. Keď k nemu prišiel a naklonil sa nad neho Bobby mu rýchlo zarazil ihlu do ramena, ale než mu stačil obsah vstreknúť do krvi Dean mu vykrútil ruku a zahryzol do krku. Dlhé nechty sa zarývali do obete a bezmocný krik sa ozýval po opustenom schátralom dome za mestom až zrazu prestal. Bobbyho nehybné telo ležalo na krvou sfarbenej podlahe a jeho prázdny pohľad, odrážajúci hrôzu posledných minút života, smeroval ku špinavému stropu.
Sedel v rohu miestnosti, mrazivé nepreniknuteľné ticho ho ubíjalo, s každou ďalšou myšlienkou prichádzala mučivá bolesť nad tým čo urobil. Chvíľu tomu nemohol uveriť a potom bolo znovu všetko ako predtým. Vyšiel von, slabý vietor bol príjemne chladný, rozprestrel krídla a šialený smiech predznamenával, že dnes v noci bude ešte veľa mŕtvych... .

+++
Jazerom sa šírila tmavá tekutina zo stredu, presne tá ktorú už Sam videl keď dokončil obrazec v budove uprostred lesa. Mala krvavočervenú farbu a po hladine sa rozlievala až kým ju nezaplnila úplne až po okolité okraje. Než sa okrídlený upír spamätal Sam ho strhol do vody a on reval od bolesti. Krídla boli úplne dotrhané, ale pokožka sa stačila znova a znova zaceľovať. Sam sa snažil dostať z jazera „teraz Michael!“ kričal na lovca, ktorý doteraz čakal a nechcel čítať pokým nebude mladý lovec vonku z vody, pretože by ho zabil spolu s upírom.
„Myslíš, že ti to teraz vyjde?“ a stiahol Sama pod hladinu. Sam zúfalo kopal, nestačil sa poriadne nadýchnuť a bodavá bolesť zo zranení mu to ani nedovoľovala. Nič nevidel, vonku bola tma a pod vodou sa nedalo rozoznať už vôbec nič. O chvíľu sa mu podarilo dostať nad hladinu. Ešte raz zakričal na Michaela, ale nedostal žiadnu odpoveď, dúfal že iba kvôli vetru ktorý ju prehlušil, mýlil sa lovca napadol upír, ktorého nestihli dostať predtým a tak mu zabránil aby mohol akokoľvek pomôcť Samovi. Sam si všimol, že je takmer v strede jazera a na pravo od neho z vody vytŕča kríž, najvyšší bod potopeného kostola. Z posledných síl sa k nemu chcel dostať, ale ostré nechty sa mu nekompromisne zaťal do nohy, snažil sa zhlboka nadýchnuť a znova bol vtiahnutý do úplnej nepreniknuteľnej tmy, ktorá mohla byť jeho poslednou pascou. Rukou stihol niečo zachytiť a pred sebou nahmatal kamenný múr kostola. Až vo vode si uvedomil čo vlastne drží, bol to úlomok, ktorý hodil do jazera, nejakým spôsobom sa musel uvoľniť a on ho chytil keď stúpal ku hladine. Okrídlený upír si Sama stiahol bližšie k sebe aby mohol všetko ukončiť, zlámať mu väzy, ale namiesto toho zacítil neznesiteľnú bolesť a musel ho pustiť. Vytrhnúť z rany kus dreva, ktorý ho oslaboval bolo ťažšie než čakal, potreboval sa dostať von z vody, mladý lovec bol rýchlejší. Samovi ubúdali sily ani nevedel ako doplával až ku brehu, dusivý kašeľ mu znemožňoval zopakovať latinský text, niekoľko sekúnd, ktoré mu pripadali nekonečne dlhé kľačal ne zemi a jediné na čo dokázal myslieť bola únava, všetko sa mu zdalo rozmazané, ale potom niekde za sebou začul hlasný výkrik. Tento raz už jasnejšie uvidel ako sa hlava jedného z dvojice stojacej za ním skotúľala na zem vzápätí nasledovaná zvyškom.
„Sam!“ Michaelovi odľahlo, že ho vidí živého „kde je?“
Sam namiesto odpovede vstal a nahlas odriekaval slová, druhý lovec sa k nemu bez ďalších otázok pridal, pretože až potom zbadal upíra s potrhanými krídlami ako sa vynára z jazera nebezpečne blízko k brehu. Vír pohltil jazero, ale teraz bola jeho sila oveľa väčšia. Strhával všetko v okolí jazera, breh sa prepadával dovnútra a obaja lovci ustupovali dozadu. Okrídlený upír zatiaľ stál na rovnakom mieste ako predtým snažil sa dostať preč, ale náraz odtrhnutého konára ho strhol ešte bližšie ku stredu. Vír naberal na sile a on nemal šancu skončil rovnako ako jeho otec. Michael prešiel za Samom a chvíľu pozorovali všetku tú spúšť, no vietor pomaly ustal a hladina jazera bola zrazu zvláštne pokojná až na otrasy ktoré vychádzali niekde zo dna. Ďalší prudký otras a na dne sa utvorila hlboká trhlina siahajúca od jedného ku druhému protiľahlému brehu, vodná hladina okamžite klesla a odokryla ruiny kostola uprostred.
„Musím ísť, ďakujem.“ Sam podal ruku staršiemu lovcovi pred sebou a ponáhľal sa k autu zistiť či je v poriadku a či na ňom môže odísť.
„Počkaj Sam, zvládneš to?“
Usmial sa „to vyzerám až tak zle?“ s námahou sa zohol ku kameňom tvoriacim značku a vyhrabal fľašku s práškom vo vnútri „stratil som denník“ povedal už vážnejšie „bolo tam všetko... mohol nám byť užitočný,“ pozrel smerom k autu, pretože teraz ho zamestnávalo skôr to ako čo najrýchlejšie doraziť do rosehouse „zmizol v jazere,“ pokračoval „neviem čo znamenajú tie skratky“ chvíľu sa pohrával s ampulkou v ruke, ale nakoniec ju schoval, nasadol do Novy a otočil sa k Michaelovi „zvládnem to, tie predmety... tu už nie sú v bezpečí.“
„O to sa postarám“ hľadel na Sama trochu s obavami, pretože stále nebol presvedčený či cestu zvládne, potom ale musel súhlasiť, že má pravdu, rozhodol sa zostať a predmety ukryť na inom mieste pokým nepríde polícia.
Sam naštartoval, opustenú cestu osvetľovala iba modrá Chevy Nova, netrpezlivo pozrel na hodinky a vyrazil.

+++
Po ulici kráčala osamelá postava, muž unavený z práce sa práve vracal domov. Za sebou zazrel tieň, ale keď sa otočil nikto tam nebol. Pokrútil hlavou a pretrel si unavené oči, zo širokej ulice odbočil na bočnú neosvetlenú cestu smerujúcu k radovej zástavbe. Znova sa mu zazdalo, že ho niekto sleduje, čakal že ak sa otočí uvidí niekoho tesne za sebou, ale na prostriedku chodníka zbadal iba zatúlanú mačku, ktorá pred chvíľou vybehla z odpadkov. Smial sa sám sebe, že práve on sa takto naľakal obyčajnej mačky a keď sa obrátil naspäť videl už iba chladný pohľad šedých očí uprených na neho. Deanova ďalšia obeť ležala v tme, možno ráno niekto nájde telo, ale po jeho vrahovi nenájdu žiadnu stopu. Potreboval ďalšiu krv, neznámy ktorého práve zabil nevyvolal u Deana žiadne výčitky, nič čo by ho prinútilo prestať, po Bobbym to bol len ďalší bezvýznamný človek... .
V prítmí chodby rodinného domu pozoroval tieň ženy, ktorá sa zobudila na zvuky vychádzajúce z prízemia. Strhla sa keď zbadala z tmy vychádzať zvláštnu siluetu muža, najskôr si ani neuvedomovala čo je na ňom také zvláštne a potom posledná myšlienka, posledné slová patrili iba tomu, že tá osoba pred ňou nemôže byť reálna, že sa jej všetko iby zdá, ako veľmi sa mýlila. Krik ženy ustal a ona pomaly zomierala. Natiahla ruku niekde ku schodisku a potom bezvládne klesla na podlahu, Dean si všimol, že zo schodov na nich niekto pozerá. Vo vnútri bojoval s tým, že by mal zabiť ďalšiu svoju obeť iba dieťa, ale po tom všetkom čo už urobil bolo neskoro. Matka spolu s malým chlapcom ležali vo vlastnej krvi a on vyrážal na ďalší lov, tentoraz nie za potravou, ale za človekom, ktorého veľmi dobre pozná, cítil že sa blíži, že o chvíľu dorazí do rosehouse... .

Sam sa skláňal nad Bobbym, pohľad plný bolesti nad stratou tak blízkeho človeka a slzy v očiach prichádzajúceho iba pobavili.
„Sammy, čakal som ťa,“ pozrel na brata a pokračoval pri čom mu z tváre ani teraz nezmizol rovnaký škodoradostný úsmev „prepáč, ale Bobby bol príliš tvrdohlavý, veď ho poznáš, nedal si povedať.“
„Dean, čo si to urobil... prišiel som ti pomôcť a Bobby sa o to snažil tiež.“
Premenený Dean pokrútil hlavou „A teraz mi začneš tvrdiť, že všetko bude v poriadku, ale no tak, ja ťa poznám. Ty si chcel pomôcť iba sám sebe.“
„Nie Dean, nerob to. Niečo som našiel, niečo čo ti...“
„Pozri sa na mňa, myslíš, že stojím o tvoju pomoc?!“
Sam vytiahol zbraň a odhodil ju k protiľahlej stene miestnosti, vytiahol ampulku „Toto je tvoja jediná šanca Dean, sľubujem, že sa z toho dostaneš.“
„Sľubuješ?“ nahlas sa rozosmial „my dvaja si navzájom klameme ešte viac než všetkým tým ľuďom okolo,“ rozhodil rukami „ty si naozaj myslíš, že ťa nezabijem?“ z Deanovej tváre sa v tej chvíli vytratil nepríjemný úsmev „zabijem a bude to bolieť.“
Odhodil ho ku schodisku, ktoré sa stáčalo a končilo na poschodí. Sam chcel získať čas a dostať sa hore, nestihol, jeho brat ho stiahol naspäť. Ostré nechty sa mu zarazili do hrude a vytvorili dlhé krvavé pásy. Nemohol dýchať pľúca sa plnili jeho vlastnou krvou jej horkú príchuť cítil už aj v ústach z posledných síl prehovoril na Deana „prepáč... ja... nedokázal som to“ zacítil ako mu po tvári steká slza, ale nie jeho bola Deanova naposledy sa pozrel na staršieho brata a zatvoril oči.
Dean sa v ten okamih akoby prebudil zo sna v ktorom nedobrovoľne uviazol, nechápal ako mohol. Kričal na Sama ale zbytočne.
Vstal „čo si mi to urobila ty suka“ Deanov krik sa ozýval po miestnosti, ale odpoveď neprichádzala. Nevedel, že toto všetko sú iba predstavy, predstavy, ktorými musí prejsť pretože pomaly zomiera niekde v zatuchnutej špinavej pivnici pripútaný reťazami ku stenám. Pomaly upadal do tmy, rovnakej ako predtým pri starom dube.

Práve som to dočítala a musím povedať, že toto bolo FAKT DOBRÉÉÉ! Keď Dean zabil Bobbyho... No akosi som sa s tým zmierila, ale potom keď zabil aj Sama (mala som pred očami len tmu)... Tomu som nedokázala uveriť a už vôbec nie zmieriť sa s tým. Takže som tak hrozne rada, že sa tieto veci odohrali len v Deanovej hlave. No a z tohoto celého, čo som tu práve napísala, vyplýva, že je to SAKRA výborná poviedka a že sa teším na jej ďalšie pokračovanie.

Ďakujem za koment Milleniumfalcon. To by som asi nemohla urobiť ani ja, zabiť v poviedke ešte aj Sama, takže som rada, že si to nepovažovala za priehľadné. Možno trochu sklamem, ale mám napísané zatiaľ asi iba 3 strany, ale teraz sa do toho pustím a dúfam, že nabudúce nesklamem a že sa bude páčiť. Už by som Hunt chcela aj pomaly ukončiť tak som zvedavá ako to dopadne a či poviedku znovu nepredĺžim, pôvodne mala byť kratšia. Ešte raz ďakujem, inak pekný avatar.

Ja chceeeeeem dalsiu cast. No tak dievca, hod ju sem. Prosim, prosim pekne prosim A inac waaaw, je to cele

Violet, ja viem túto poviedku riadne zanedbávam , ale neviem sa nejako pohnúť, mám niečo napísané, ale chcela by som ju poriadne ukončiť a zatiaľ ma nič moc nenapadá , skúsim sa posnažiť. Inak teraz zažívam veľkú zábavu s PC, pomaly všetko odchádza- na klávesnici štrajkuje áčko, myš sa pri prudkom pohybe odpája a vrchol všetkého- monitor štartujem fénom . Takže nebudem sa ďalej vyhovárať a radšej idem niečo vymyslieť.

No tak to ti radim mlada dama, pretoze toto sa neda povazovat za vyhovorku. Nie, nie, veru nie. Nabuduce lepsiu poprosim To ja len ze som sa zacitala a teraz cakam a cakam a cakam a... Ale pod tlakom sa ti zrejme fantazia nerozbehne, takze kľud a ja si ako spravny fanusik-citatel pockam

Toto mi nedělej, nebo mě budeš mít na svědomí... Nejprve Bobby pak Sammy a mezitím ještě tolik lidí zabitých Deanovýma rukama... a nakonci se dočtu, že se to všechno odehrávalo v jeho hlavě... ufffff to mi spadl kámen ze srdce Jsem zvědavá jak to bude dál. Toto je úžasná povídka Těším se na pokračování

A co takto dalsiu cast? Haaa? Nie ze by som chcela vyrývať, ale presne o to mi ide Nie ze by som chcela vediet ako to bude dalej, ale chcem!!! A uz vobec si nemysli, ze by som ta chcela poprosit o pokracko. Ibaze by to zabralo a nejake by si sem hodila. Prosim, prosim, prosim

Po dlhom čase sem konečne dávam poslednú časť Hunt, ak to ešte niekoho bude zaujímať a prečíta si ju , mala byť podstatne dlhšia, ale na druhú stranu ak by som to neukončila teraz asi už nikdy, takže príjemné čítanie a ďakujem za všetky pekné slová. Aby som nezabudla dobre ten dnešný Silvester oslávte.

+++
Vo vetre sa vznášal dym, ktorý stúpal čoraz vyššie k nebu. Na lúke uprostred hustého lesa horeli kopy dreva na ktorých boli poukladané telá lovcov. Svetlo z ohňov osvetľovalo tiché postavy stojace okolo. Po lúke sa šíril iba zvuk praskajúceho dreva ako ho plamene stále viac pohlcovali a obaľovali do svojho neúprosne zničujúceho zovretia. Žlté oslepujúce svetlo a žiar o chvíľu zahalil aj telá zabalené do bielej látky, ktoré nehybne ležali na hromadách.
Smutný pohľad pre tých čo zostali. Ani myšlienka, že lov pre nich skončil dobre nedokázala odohnať hlboký smútok, že niekoľký z nich neprežili. Dnes bola smutná noc, pre všetkých lovcov a ich rodiny, ale nebola posledná. O niekoľko minút sa zuhoľnatené kusy sčerneného dreva začali prepadávať, do výšky lietali žiarivé iskry a z obrovského ohniska sa stávala beztvará kopa. Slová boli zbytočné, sklonené tváre dávali tiché posledné zbohom. Z tmavej noci sa príchodom slnka na horizonte stávalo nové ráno, nový začiatok a na lúke nezostal nikto iba prach a zhorená tráva vítala nový deň.

+++
Bobby nervózne prechádzal po miestnosti, odostrel otrhaný záves a zotrel z okna vrstvu špiny aby videl na príjazdovú cestu. Zahrešil, nevidel žiadne auto a v ruke držal prázdnu striekačku poslednej dávky. Samov mobil nefungoval, jediné čoho sa mohol držať bol jeho posledný odkaz, ktorý mu nechal keď nestihol prísť k mobilu, pretože práve opravoval úchyt reťaze a v pivnici bol bez signálu. Michaelovi sa pokúšal dovolať tiež, ale zbytočne. Ešte raz pozrel na koniec cesty a pustil záves z ruky aby zakryl okno. Nad okolie sa začali sťahovať mračná, vyzeralo že o pár hodín bude pršať. V rosehouse bolo zrazu nepríjemne chladno čo Bobbymu na už aj tak zlej nálade nepridalo. Vedel, že Sam mal problémy keď mu nechával odkaz s označením miesta kde nechal to čo môže brata zachrániť. Deanove kŕče sa stupňovali až prerástli do neustávajúcej triašky, Sam mal pravdu viac ako túto poslednú dávku by určite nezvládol, lenže otázkou bolo či ho reťaze a dvere udržia, Bobby sa musel rozhodnúť. Sadol si na sedačku v rohu pri okne, oprel sa o kolená a rozmýšľal čo urobí. Mal niekoľko možností, jednou z nich bolo zavolať niektorému z lovcov, poslať ho po ampulku a sám zostať, pokúsiť sa Deana udržať. Ďalšou bolo vypadnúť z rosehouse, ale pre Bobbyho neprichádzala do úvahy a poslednou dať Deanovi dávku naviac... . Z myšlienok ho vytrhol zvuk prichádzajúceho auta. Tmavo modrý Chevrolet sa približoval veľmi rýchlo, na vodiča ešte nevidel, ale o chvíľu zistí či to Sam zvládol, vyšiel von a s úľavou pozeral na mladého lovca, ktorý síce s ťažkosťami, vystupoval z Novy pri zadnom vchode.
„Máš to?“
„Áno Bobby“ vytiahol ampulku z vnútorného vrecka bundy a musel sa zachytiť ešte stále otvorených dverí Novy „čo je s ním?“
„Nevyzerá to najlepšie, ale to ani s tebou“ povedal keď mu Sam trasúcou rukou podával sklenú fľaštičku.
„Som v poriadku.“
Pozrel nespokojne na Sama a ironicky sa pousmial „Vidím, ty a Dean máte tuším často podobné utkvelé predstavy,“ podoprel ho a spolu odkráčali do vnútra „čo Michalel?“
„Museli sme sa rozdeliť, potom ti všetko porozprávam... a ďakujem, že si ho poslal.“
„Ako to použijeme?“ otvoril ampulku a hľadel na prášok.
„Neviem, ten denník som nestihol ani poriadne prezrieť.“
„Aký denník.“
„To je na dlho,“ Sam zobral ampulku, malé množstvo prášku odsypal do pohára v kuchyni, zalial trochou vody a premiešal. Usmial sa keď videl, že prášok sa úplne rozpustil a v pohári zostala iba číra tekutina „myslím, že je to podobné ako s tými dávkami.“
„Takže mu to musíme dostať do krvi.“
Sam namiesto odpovede siahol po zabalenej striekačke, vylial z pohára vodu a hľadal lieh alebo alkohol na jeho vydezinfikovanie. Potom si spomenul, že ho asi nechal v aute, chcel sa pohnúť od stola, ale jediné čo dosiahol bolo, že takmer spadol na zem.
„Sadni si. Ja to urobím.“
Zostávalo iba čakať, ani jeden z nich nevedel, či tá látka zaberie, ani ich otec nikdy nenašiel spôsob ako upíra premeniť naspäť, ale Sam veril, že tentoraz to vyjde. Bobby zatiaľ preniesol Deanovo telo z pivnice na prízemie, na rozloženú sedačku a Sam si sadol hneď vedľa neho. Prázdnou miestnosťou sa ozývalo praskanie kostí, všetky sa vracali do pôvodného miesta a po krídlach o pár minút neboli žiadne viditeľné stopy. Sam pozoroval hodiny na stole, každá minúta netrpezlivého vyčkávania ho vyčerpávala, už v kuchyni, keď Bobby odišiel pre lieh, si prezrel zranenia, ktoré mu upíri spôsobili. Ťažko sa mu dýchalo a na pravom boku v oblasti rebier mal veľké čierne podliatiny. Potreboval sa vyspať, všetko vnímal zvláštnym zastretým spôsobom, ale teraz bolo pre neho podstatné niečo iné.

O niekoľko hodín neskôr
Dean sa konečne prebral, najskôr chvíľu neprítomne pozeral na strop až keď zaregistroval obrysy postáv s ťažkosťami potichu prehovoril takže mu nerozumel Sam ani Bobby, ktorý stál trochu ďalej pri okne. Potom sa prudko posadil s prekvapeným výrazom v tvári, ale aj so strachom. Najskôr sa musel presvedčiť či nemôže niekomu ublížiť, pozrel na ruky a to ho upokojilo, žiadne vystúpené žili neprirodzenej farby, no iba dovtedy kým si nespomenul čo urobil Bobbymu, všetkým tým ľuďom... a Sammymu. S hrôzou pozeral okolo seba a aj keď si to nechcel pripustiť pátral po telách na podlahe. Chcel vstať, nemohol, hlava sa mu točila a bol ochromený z myšlienky, že by mohol prežiť ak je Sam mŕtvy, ak ho on sám zabil. Prišlo mu zle a nebyť človeka ktorý stál pri ňom asi by spadol na špinavú zem.
„Pomaly.“
Keď počul ten hlas nemohol uveriť, že pred ním je skutočne Sammy aj napriek dezorientácii sa znova postavil a objal ho. Uvedomil si, že nič z toho nebolo skutočné.
___
Pred hlavným vchodom zastavilo policajné auto, Bobby videl ako muž, ktorý z neho vystúpil kontroluje zámok. Zahrmelo a on chvíľu pozoroval šedé mraky, na dome nič podozrivé nezbadal a tak odstúpil od dverí a kontroloval okná či v nich neuvidí nejaké svetlo, ale vtedy začalo zo zatiahnutej oblohy husto pršať, vytiahol vysielačku a niekomu oznámil, že nič čo by nasvedčovalo obývaniu rosehousu bezdomovcami nenašiel.
„Ešte to tu prídeme obzrieť spolu, keď prestane liať, nemám chuť sa teraz prechádzať po tej zrúcanine“ hodil vysielačku na sedadlo spolujazdca a po štrkovej ceste sa vracal naspäť na stanicu.
Bobby odstúpil od dverí. „Zdá sa, že musíme vypadnúť. Zvládnete to?“
„Za menej než dve hodiny sa nevráti, potrebujeme opraviť Impalu“ pozrel na brata, ktorý v tejto chvíli s ťažkosťami sedel, ešte stále bol bledý a on sa necítil o nič lepšie.
„Dean teraz určite Impalu neopraví.“
Bolo vidieť, že ich rozhovor ani nevníma.
„Vy choďte, ja ju opravím a prídem za vami.“
Bobby pomohol Deanovi prejsť po zadné dvere, až tam sa spamätal a zamrmlal niečo smerom k Samovi. Pred zadným vchodom videl stáť naleštenú Chevy Novu.
„Kde je Impala?“
Sam sa usmial „Takže už je ti lepšie. Vieš, že Impala je momentálne nepojazdná.“
„Kde si zobral toto?“
„Radšej sa nepýtaj.“
„A mne vyčítaš šípky...“ Dean pozeral na brata a na tvári mal pohoršený výraz čo Sama dosť pobavilo „Ako to, že si neopravil naše auto? V akom je vlastne stave?“
„Prepáč Ellen v nemocnici, ty premenený, podľa teba som mal u Impaly držať čestnú stráž?“
Nasadli do Novy „Ako je Ellen?“
Bobby mu pokojne odpovedal, pretože ani Sam nevedel o lovkyni nič nové. „Pred pár hodinami volala Jo a vyzerá to dobre.“
„Zatiaľ Bobby, ubytujeme sa v Hadley.“
Sam zaradil rýchlosť a mohli vyraziť na cestu „Mám niečo s rukou.“
„Asi preto, že si ňou vytrhol zo steny reťaz.“
„Som dobrý, ale podľa toho ako si sa tváril pri nastupovaní asi nebudem jediný mrzák v tomto aute.“
„Potom ti všetko poviem, myslím, že to dĺžim ešte stále aj Bobbymu.“
Dean sa začal hrabať v prehriadke s CD „Hmm, nemá najhorší vkus.“
Sam sa zhlboka nadýchol a bodavá bolesť sa znova ohlásila, chcel myslieť na niečo iné. „Takže, aké to bolo?“
„Čo aké bolo?“ Dean pozrel otrávene na brata, vedel na čo sa pýta, ale v skutočnosti o tom čo sa mu celý čas keď bol v bezvedomí zdalo nechcel hovoriť.
„Ja neviem, ...tam v Rosehouse, keď si nás zbadal bol si z toho dosť mimo.“
„Chlape, myslel som si, že zomieram.“
Sam sa usmial a neveriacky ďalej pozeral na brata „Dean, ty si ma objal, predpokladal som, že si videl niečo ako koniec sveta.“
„Drž hubu a pozeraj na cestu, ak sa na mňa ešte raz pozrieš s tým svojím idiotským úsmevom vrazím ti. Deväťdesiat za mestom som išiel naposledy za traktorom. Ak pôjdeš celou cestou tak pomaly radšej si kúpim kravu a odveziem sa na nej.“
Po hodine cesty dorazili k motelu. V izbe si mohli konečne oddýchnuť a normálne sa vyspať. Obaja ležali na posteliach a čakali na Bobbyho. Sam zatiaľ Deanovi porozprával o tom čo všetko sa stalo, všimol si, že už nebol tak bledý, ale niečo ho zožieralo. Sam nevedel ako začať, myslel si, že je to kvôli Emme.
„... to dievča. Viem aké to pre teba... ”
Brat ho zarazil v polovici vety. „Sam, ak by to prežila a my skončili s týmto prekliatym prípadom, rozlúčili by sme sa a každý šiel vlastnou cestou, sme lovci.“ Vedel, že to čo povedal bola pravda. Pozrel na Sama a vstal z postele „tie polámané rebrá, musíme s tým niečo urobiť, obviažem ti ich.“
Sam chcel protestovať, ale čím skôr to bude mať za sebou, tým lepšie. Niečo zamrmlal, posadil sa iba s veľkými ťažkosťami, bolesť ktorá vyrážala z boku spôsobila, že sa takmer nemohol nadýchnuť, zaťal zuby aby to vydržal a vyhrnul tričko.
„Sakra Sammy, to si sa musel nechať takto zmlátiť?“
„Prepáč, ten naštvaný upír bol dosť iniciatívny“ prepovedal ironicky a ďalej nad niečím rozmýšľal.
„Chcem sa ťa na niečo opýtať... Ja... ”
„Už zase? Som v poriadku, ak sa ma spýtaš na niečo ohľadom Emmy prerazím ťa a tento raz to myslím vážne.“
„Nie, tak sa upokoj.“
„Hmm, do toho.“
Sam dlho rozmýšľal a potom sa s úplne vážnym výrazom obrátil na brata.
„Fakt tak chrápem?“
„Neponáhľam, pokojne sa môžeš smiať ďalej a Dean, dúfam, že sa pri tom zadusíš.“
„Prepáč Sammy, ale musíš uznať, táto otázka bola fakt mimo.“
„Takže?“
Dean stále s úsmevom pozeral na brata, nakoniec pokrútil hlavou. „Nie, bol to Bobby, počas mojej stráže v Rosehouse, tvoje bolo iba to zamrmlanie na konci.“
„Ty magor, vedel som, že si to na mňa... .“
„Nie nevedel, inak by si sa teraz netváril tak spokojne.“
Deanov výraz sa o chvíľu zmenil, hľadel pred seba a Sam vedel na čo myslí.
„Všetci tí lovci... som rád, že sa to skončilo.“
„Aj ja.“
Ticho prerušilo zvuk prichádzajúceho auta, poznali, že je to Bobby, obaja sa na seba pozreli a v tom momente si naplno uvedomili aké mali šťastie, že tento lov prežili.

Koniec

jakže koniec? ale velmi pekny koniec
dufam, že čokosro bude dalsia poviedka

Ďakujem Ettie, ja som hlavne rada, že som túto poviedku už uzavrela , niečo mám rozpísané, ale už po niekoľký krát som si povedala, že už nikdy nezačnem s rozpísanou poviedkou a ešte chcem pokračovať v Mary. Ešte raz ďakujem, že si si našla čas, aj dnes.

Moc pěkně si to ukončila! Povídka se ti moc povedla Líbilo se mi, že i když bráškové byli v takovém stavu, potlučení, polámaní, tak jim nechybělo to jejich rýpání do sebe. S tím chrápáním si mě dorazila!! A Dean objal Sammyho, to věřím, že Sam chtěl vědět, co se dělo Těším se na tvojí další tvorbu

No tak toto bola absolutna bomba Poviedka sa mi strasne pacila ani neviem napisat presne ktora cast pretoze moja sanka je na zemi - presne takto som vyzerala celu poviedku
Ta zapletka s upirmi a Deanova premena bola vazne vynikajuca. Trpela som cely cas.
a ten deanov sen akosa mu zdalo ze zabil bobbyho a Sama no ako vtedy som nedychala a tam kde si to uvedom,il ze zabil Sama som mala slzy na krajicku
Reni bolot o vynikajuco napisane a strasne sa tesim na dalsie

Renáta: no páni, teprve dnes jsem se dostala k tvé povídce a je perfektní, je dlouhá, napínavá - málem mě kleplo , když si zabila Bobbyho a Sammyho a z Deana byl lítající magor a pak přišla neskonalá úleva, že to byl jen sen ...uf! je pravda, že místy jsem se ztrácela, ale jinak super, a ty slovní přestřelky a hádky mezi brášky... a co mám nejvíce ráda, že to dobře dopadlo takže reallyreally

Renáta: Skvělá povídka Taky mě málem kleplo, když Dean zabil Bobbyho, Sama a ještě spoustu dalších nevinných Naštěstí se mu to jen zdálo. To jsem si fakt oddychla. A ano, taky miluju šťastné konce, takže mě jsi určitě potěšila