KAPITOLA III - Codex Gigas

Jéééj Madlen už som sa zamýšľala , kde je moja verná čitateľka no som rada, že je poviedka a jej časti také chutné jednohubky weru ďalšia poviedka vám veľa povie o Angele. tak ak budem takýmto tempom pokračovať, ako som sa rozbehla, lebo už mám pokračovanie, tak o chvíľu to tu je. (čo je také malé upozornenie, že ak ešte nemáte po ruke oživovacie prístroje, tak máte ešte trochu času si ich zohnať heh )
no a teraz ďalšie časť. no nie je to veľká ekšn, ale je to niečo, čo budem aj v nasledujúcich poviedkach ešte rozoberať, len teraz to bude také tajomné (zase) a nedávajúce zmysel, ale tak teda...
ENJOY & SEE YA LATER MAFIA...

ČASŤ DESIATA

V prachu padajúcom v lúčoch odporného žltého svetla v kúpeľni sa zjavila Danielle. Hľadela pred seba na zem na nehybné telo, čo ležalo na podlahe skrútené bolesťou. No nereagovalo. Ani sa nepohlo. Len tam tak ležalo ako mŕtve. A Danielle mala v tvári ten najzdesenejší výraz. Samou hrôzou sa nevedela pohnúť. Dalo by sa povedať, že sa aj bála pohnúť, aby sa jej tušenie nenaplnilo. Stála tam iba pár sekúnd, no jej sa zdalo, že prešlo niekoľko hodín. Nakoniec sa odhodlala a nahla sa trochu dopredu. Angela sa stále nehýbala. Danielle sa nad ňou hlboko sklonila a chcela sa jej dotknúť, keď sebou Angela šklbla a z ľavého boku sa prevalila na brucho. Sucho zakašľala. Danielle sa s ľakom a následne s úľavou vystrela. Angela sa pokúsila zhlboka nadýchnuť, no pľúca mala zovreté. Rukami sa zaprela do zeme a skúsila teda vstať. No do svalov jej vystrelila ostrá bodavá bolesť a celú ju ochromila. Z ťažkosťami sa jej podarilo nadvihnúť pár centimetrov. Vzdala to a zosunula sa späť na chladnú dlažbu. Zalapala po dychu. Stále sa nemohla poriadne nadýchnuť. Bolesť pulzovala celým jej telom a bola čoraz intenzívnejšia. Prevalila sa na chrbát. Vtom ju oslepilo silné neónkové svetlo lampy. Zažmurkla, lebo videla akosi rozmazane a chcela sa poobzerať okolo seba. Zrazu si uvedomila, kde sa nachádza. Zbadala aj postavu stojacu nad ňou. Modrá machuľa šiat, neostrá ružová tvár a čierna škvrna vlasov. Danielle len nemo stála. Angela zavrela oči a poriadne ich stisla. Zaťala zuby a znova oči otvorila. Veľmi to nepomohlo. Nedokázala zaostriť ani na desať centimetrov pred seba. Na celej tvári sa jej zaleskli kropaje potu. Z čela sa jej tri kvapky skotúľali po spánku a okrúhlych jazvičkách kamsi do vlasov. Tie mala poriadne mokré od toho, ako strašne sa spotila. Bolesť bola prenikavá a taká silná, že od nej počula ohlušujúci tlkot svojho srdca v ušiach. A to ako bilo, cítila v každom kúsku svojho tela. Teraz ju zalial obrovský chlad. Nabehla jej z toho husia koža a začal sa triasť zimou. Cítila ako jej čelo žeravie, ako sa začína viac a viac potiť, ako jej telo slabne a svaly nepočúvajú. Dostala horúčku, ktorá ju celú ovládla a robila si s ňou, čo chcela. Vyvolala aj kŕče, ktoré udreli znenazdajky a zasiahli jej brucho. Trhla sebou a ešte viac sa skrčila. Obomi rukami si chytila pás a zatlačila naň, aby bolesť trochu potlačila. Plytko po malých nádychoch dostávala kyslík do svojich pľúc. Danielle sa len bezmocne prizerala. Nevedela Angele nijako pomôcť. Zrazu, akoby zázrakom, začalo všetko ustupovať: tlkot srdca zoslabol, zimnica sa vytrácala, horúčka sa miernila, bolesť utíchala a pľúca sa jej začali rozovierať a plniť vzduchom. S úľavou si vydýchla, že je po všetkom a zavrela oči. No mýlila sa. Z najtemnejších kútov sa k nej blížilo čosi ďalšie. No tento útok dobre poznala.
Otvorila oči a už videla jasne, ostro. Už by aj vstala, keď to náhle prišlo. Aj keď ležala, všetko okolo sa prudko zatočilo. Pred očami sa jej zahmlilo a svet sčernel. Prišla ďalšia bolesť. No tento krát bola tupá a prichádzala od srdca. Vystrelila zo stredu a ozrutnou rýchlosťou prebehla celým jej telom, kde sa usadila a neponáhľala sa preč. Angela sa chytila za hruď a zastonala. Schúlila sa do klbka a prevalila na ľavý bok. Zaťala zuby a zasyčala bolesťou. Danielle si k nej kľakla a zase len bezmocne pozerala, ako jej verná priateľka bojuje so svojim utrpením. Z času na čas jej akási neviditeľná sila pripomenula to, čím je a to, za čo a aj čím za to zaplatila. Horká pachuť na jazyku, ktorej sa vždy zbavovala veľmi dlho a ktorá sa vždy objavila s týmito mukami, jej neúprosne pripomínala, čo sa nenávratne blíži. A že sa to blíži dosť rýchlo. Rýchlejšie než myslela.
Schúlené klbko polonahého dievčaťa odetého len v bielom tričku a nohavičkách nehybne ležalo na studených dlaždičkách kúpeľne. Oči malo otvorené no s neprítomným pohľadom. Pozeralo do prázdna. Dýchalo pomaly a plytko, svoju myseľ sústredilo na jeden bod v kúte miestnosti a trpezlivo čakalo. Čakalo, kým táto bdelá nočná mora odíde, kým prestane šepkať slová bez zvuku, ktoré už pozná naspamäť a pustí jeho telo zo zovretia. Trvá to len krátko, no vždy o čosi dlhšie, aby si snáď nezvyklo, že niekto zabudol, že niekto odpustil.
O pár minút je už zlý sen preč. Angela si vydýchla a s úľavou zavrela oči. Nechala ich chvíľu zavreté a zhlboka sa nadýchla. A ešte raz. A ešte jeden poriadny nádych. Uvoľnila zovretie, ktorým zvierala svoje telo, aby sa tak pokúsila prehlušiť, či zmierniť bolesť. Zdvihla sa zo zeme. Z jej ľavého oka sa na zem skotúľala malá slzička. No nie od ľútosti nad svojim osudom. Len od nekontrolovateľného zatínania viečok. Pozrela na stranu, k umývadlu. Danielle tam stále stala a nemo so smútkom na Angelu hľadela. Nič nehovorila. Nenachádzala povzbudivé slová, ktoré by Angele uľavili.
Angela si zotrela pot z čela. Cítila, že horúčka tak celkom nezmizla a uhniezdila sa v jej tele. Sila sa jej pomaly vracala, ale bolesť svalov po nevysvetliteľnom útoku čohosi neznámeho jej ešte nedovolila vstať na rovné nohy, tak sa k sprche len doplazila. Vliezla dnu a pustila na seba ľadovú vodu. Po prvotnom šoku, že sa snáď pod ňou prelomila ľadovcová kryha a ona sa topí v zamrznutej rieke, si jej koža na štípajúci chlad vody zvykla. Pod padajúcim prúdom vody sedela niekoľko minút, kým nebola celá rozmočená. Kým z vlasov nezmyla všetok pot, kým jej tie dva kúsky oblečenia, čo mala na sebe, nenasiakli do poslednej nitky.
Danielle videla, že jej priateľka má už všetko pod kontrolou. Aj tak jej nemohla nijako pomôcť, a tak sa vyparila zas niekam do neznáma.
„Čo to, do pekla, bolo!?“ šepla si Angela sama pre seba, zaklonila hlavu a nechala ľadovo chladnú vodu stekať po svojej tvári.

pokračovanie nabudúce...

waw.... chúďa Angela čo jej bolo? ja som sa tak zlakla ešte dobre že je vporiadku. A k predchádzajúcej kapitole. moc sa ti podarila keď som ju čítala behali mi zimomriavky tesim sa na dalsiu cast a na ojasnenie tejto Angelinej ehm..."nevoľnosti"

Mazec!!! Chudák Angela! Co to bylo?? Jsem ráda, že je v pořádku, docela jsem se polekala, že by se ten Samův sen začal plnit... vzpomněla jsem si, že už jednou měla podobnou menší nevolnost, ale toto... bylo mi jí docela líto. Jsem zvědavá, co se jí stalo... proč začala lovit... Nikita, skvěle si to všechno opsala Měla jsem to živo před očima

no čas je teraz veľmi zaujímavý, ale tak hodím to sem teraz, lebo zajtra nebude času, idem totiž slavit heh.
na začiatok poviem, len jednu nepodstatnú vec a to že: "nenávidím školu!!!" táááák a je to von. už je lepšie...
teda vidím tu pár nových smilov heh jeeeeej (bože ale som všímavá )
oh aj ďakujem za komenty, teším sa spolu s vami. a Madlen hej už mala jeden menší záchvat, no tento bol little bit iný, ale aj k tomu sa dostnem. no weru Angela nie je žiadna padavka zo všetkého sa dostane (alebo nie ? no uvidíme... )
tak a teraz ďalšia časť. nebudem nič prezrádzať, snáď len to, že je to o čosi dlhšie, pusťte sa do toho. komenty si prečítam až v nedeľu večer, tak nešetrite slovami (chváli???)(kritiky???)

teda ENJOY & SEE YA MAFIA...

ČASŤ JEDENÁSTA

Nové ráno s chladným vzduchom pomaly ohrievalo slnko, ktoré sa ospalo ťahalo po oblohe. Na blankytne modrej oblohe nebolo jediného mráčika, za ktoré by sa mohla tá žeravá guľa skryť. Nebude jej dlho trvať, kým z tohto rána zas spraví príjemný deň.
Pred budovou márnice s frflaním nahnevanej príšery zastalo čierne auto. Vystúpili z neho tri vysoké postavy a zamierili k hlavnému vchodu. Štíhla žena, kráčala v pätách dvoch mužov, predbehla ich a priskočila k dverám. Chytila kľučku, čím zatarasila vchod a zadržala tak svojich spoločníkov.
„O päťdesiat babiek, že nás dnu dostanem bez falošných preukazov.“ Angela pootočila hlavu napravo, kde za ňou stál Dean.
„Pch! Päťdesiat dolárov.“ zamrmlal Dean.
„Hej! A budeme s telami sami a pitevné správy k tomu.“ doplnila.
Dean pozrel na brata.
„Heh!“ Sam sa pousmial, „To je dobrá ponuka.“ a súhlasil s Angelou.
„Fajn! Tak sa predveď.“ Dean mávol rukou smerom dovnútra.
Vošli do haly. Bola prázdna. Až na recepčnú, čo sedela za stolom a pozornosť sústredila na svoju prácu. Ani si nevšimla, že niekto prišiel.
Chalani zastali pri dverách a Angela podišla k recepčnej. Oprela sa o stôl a začala sa s ňou rozprávať.
Dean nastrkoval hlavu a snažil sa z diaľky zistiť akú metódu Angela použije. No veľa toho nevidel. Výhľad mu zakrývala Angela v svojej koženej bunde a tmavých jeanach. Ale pozoroval ju naďalej. Aj Sam, ale len letmo.
„Ehm, ako sa jej v noci spalo? Bola hore dosť skoro.“ nadhodil Dean.
Sam naňho pozrel s miernym preľaknutím v očiach. V tom sa na dvoch urastených a vysokých chlapov oblečených v jeanoch a bundách pozrela recepčná a rýchlo si ich premerala. A zas sa venovala Angele.
„Hehm... Pfú... Ja myslím, že fajn.“ Sam sa poškrabal kdesi vzadu na hlave a potom si prešiel tou rukou aj po tvári snažiac sa zotrieť z nej rumenec, ktorý mu začal vystupovať do líc.
Nehodlal sa mu pochváliť, kde Angela v noci spala. Mal aké-také tušenie, ako by na to asi reagoval a vedel, že by sa mu to veľmi nepáčilo. Hlavne keď si všimol, že Dean po Angele pokukuje už od ich prvého stretnutia. Toto bola vlastne prvá noc, ktorú strávili v moteli spolu. Doteraz Angelu iba vyzdvihli v meste, kde lovila a zviezli ju k ďalšiemu prípadu. No a oni sa vybrali po svojom.
Dean ani veľmi nevnímal, čo mu Sam hovorí. Skôr natŕčal uši, aby započul čosi z rozhovoru Angely a recepčnej.
„No vyzerá, že...“ Sam sa to pokúsil ešte spresniť.
No to už slečna v recepcii podala Angele hnedé zložky. Angela pozrela na bratov a mávla hlavou na dlhú chodbu pred nimi, aby sa tam vybrali. Sama tým smerom vykročila. Chalani ju dobehli a Angela nastrčila pred Deana vystretú dlaň. Tomu sa na tvári zráčil namrzený výraz chlapa, ktorého práve obrali o ťažko zarobené peniaze. Zo zadného vrecka vytiahol svoju peňaženku a strčil Angele do tej dlane bankovku.
„Posledné dvere napravo.“ nasmerovala ho, keď prešli sklenenými dverami, ktoré delili hlavnú halu od chodby pre zamestnancov.
Následne na to si zelený papierik vopchala do zadného vrecka svojich nohavíc. Dean zrýchlil, čosi nezrozumiteľné si zamrmlal a vyrazil k dverám. Sam sa nad jeho stratou len pousmial.
„Čo si jej to vlastne povedala?“ opýtal sa Angely so širokým úsmevom na tvári.
„Že sme súkromní detektívi. Najala si nás škola a rodičia, aby sme čo najskôr ten prípad vyšetrili. Skôr ako polícia, ktorá to naťahuje.“ pochválila sa mu a podala mu polovicu spisov.
Sam si v ich hneď začal listovať. Aj Angela. A nasledovali Deana do posledných dverí napravo.
Keď vošli, Dean si už obzeral boxy, kam odkladajú telá po pitve. Sam si stihol preletieť všetky spisy. Pozrel, kde je jeho brat a potom mrkol na meno na prvej zložke.
„Hľadaj Tobeyho Shermana.“ povedal Deanovi.
Dean pozrel menovky na boxoch a otvoril jednu zo stredu.
Angela vošla ako posledná. Síce zahĺbená do študovania spisov, ale stále duchom prítomná. Hneď vo dverách očami pohľadala škatuľku s latexovými rukavicami, a keď ju zbadala, šla si jeden pár zobrať. Chalani zatiaľ podišli k telu mŕtveho Tobeyho a pozreli naň.
„Čo presne hľadáme?“ opýtal sa Dean.
Sam mykol plecami. To už pri nich stála Angela a naťahovala si druhú rukavicu na svoju pravačku.
„Chceme zistiť, či boli študenti naozaj posadnutí.“ odvetila mu a hnedé spisy položila na bielu plachtu.
Tú preložila na tele tak, že odkryla chlapca po pás. Naskytol sa im nevídaný pohľad. Vlastne nezrovnalosti si sprvu všimla len Angela. Sam s Deanom trochu ustúpili. Hoci vedeli, akých nechutných vecí sú démoni schopní, nikdy si nezvykli na nimi zdevastované telá nevinných ľudí. Aj keď tento prípad bol ešte mierny. Študent, a pravdepodobne aj ostaní šiesti, bol dobodaný a následne na to vykrvácal.
Teraz pred nimi ležalo telo s niekoľkými bodnými ranami v hrudi. Až na zošitú ranu v tvare Y, tieto rany po noži zošité neboli. Telo bolo ružovkasté. Pery malinovo ružové, tvár hladká ako mramor a tenučké žilky hlboko skryté pod kožou. Žiadna posmrtná sinavosť. Nebyť rán a rezu z pitvy vyzeralo by to, akoby ten chlapec iba spal.
Sam prvý prekonal počiatočný odpor a naklonil sa nad telo. Angela si ho už poriadne obzerala.
„To je zvláštne. Vôbec nevyzerá ako mŕtvy.“ poznamenal Sam.
„Hej. okrem iného.“ dodala Angela a položila ruku na chlapcovu hruď. Bola teplá.
Aj Dean prekonal odpor a podišiel bližšie k telu. Všetci traja poriadne sklonili hlavy nad telo, že ho lepšie preskúmajú. Angela zatlačila na chlapcov hrudník. Z bodných rán sa v tej chvíli vyvalila čierno-červená polotuhá krv. A spolu s ňou aj odporný železitý pach rozkladu. Dean a Sam sa rýchlo odvrátili.
„Pane Bože, čo to je?!“ zvolal Dean.
Jedine Angela sa neodvrátila: „Rozkladajúca sa krv a...“
„...síra.“ doplnil ju Sam.
„Áno. Telo je na pohľad ako živé. Rozkladá sa zvnútra, aj keď je v tom chladiacom boxe.“ Angela začala vysvetľovať a popritom si nabrala trochu páchnucej krvi na prsti obalené latexom, „Stála telesná teplota: tridsať sedem stupňov, krv netuhne a je v nej cítiť síra.“
„Boli posadnutí.“ oznámil Sam.
„Presne tak. Démoni boli zabití s nimi.“ Angela mu to potvrdila.
„Teda ten, kto ich zavraždil, zabil zároveň človeka aj démona.“ Sam to zhrnul.
„Takže čo? Jeden démon zabil siedmich démonov? Aký mal na to dôvod?“ primiešal sa Dean.
„Zrejme kvôli tomu, čo tí siedmi našli v Diablovej Biblii.“ odpovedala mu Angela.
„Vyvolávací text.“ povzdychol si Sam.
„Ouh. To ich zabil, aby mohol toho Lucifera vyvolať sám?“ Dean to ďalej rozoberal.
„Pravdepodobne.“ reagoval Sam a obrátil sa k Angele, ktorá si čuchla ku krvi na prstoch, „Lenže ten text nedáva žiadny zmysel.“
„Je to totiž stará latinčina a k tomu tajný dialekt. Rozumie jej... teda skôr rozumelo jej iba pár ľudí na svete.“ vysvetlila mu prečo nerozumie tým slovám na zdrape papiera.
„A démoni, samozrejme.“ doplnil ju Dean so sarkazmom v hlase.
„A démoni.“ zopakovala a oči presunula z prstov na Deanovu tvár, do jeho očí.
Dean sa však neusmial. Krčil čelo nad prípadom. Mal pred sebou sedem mŕtvych ľudí, ktorých zabil akýsi démon a ten sa teraz chystal vyvolať ešte mocnejšieho démona. Presnejšie kráľa démonov. To sa mu vôbec nepáčilo.
„Ale na to, aby ho vyvolal mu chýba jeden kus.“ dodal Sam.
„To je naše šťastie. Vieš si predstaviť ten bodrel, čo by tu nastal?“ zamrmlal Dean s vážnou tvárou.
„A teraz pôjde po nás, keďže máme ten papier. Ani to nie je ten najšťastnejší prípad.“ začal Sam, keď si predstavil, že sa z nich stala návnada.
Angela si stiahla rukavice z rúk hľadiac na telo Tobeyho Shermana. Odhrnutou plachtou ho zakryla. Polotuhá krv sa začala vpíjať do bavlny a červeno-čierne škvrny od nej sa pomaly zväčšovali. Vzala teda hnedé spisy z jeho nôh a zatlačila stôl späť do boxu.
„Žiaden strach. Vymyslíme, ako toho bastarda dostať.“ Angela ich skúsila povzbudiť a pobrala sa k dverám.
„Fajn a čo teraz?“ opýtal sa Sam.
„Teraz sa najeme. Som hladná.“ Angela k nemu pootočila hlavu a potisla dvere.
Sam pozrel na Deana, no ten len mykol plecami a obaja vykročili za ňou.

pokračovanie nabudúce...

Tak to bola super časť. Ako ich Angela dostala dnu. A potom tie peniaze Jaj chudák Dean. Ten mŕtvy chlapec musel vyzerať hnustne a teraz sú kvôli tomu papieriku návnadou juj teším sa na ďalšiu casť skvelo si to napísala

Skvělá část! Angela je opravdu šikovná, takto je dostat dovnitře bez průkazů, obleků,... A chudák Dean přišel o padesát dolarů
No, ale představa mrtvého chlapce, rozkládajícího se už uvnitř, byla docela fuj... Divím se tomu, že měla ještě pak Angela hlad... Takže z našich lovců se kvůli jednomu papírku stala návnada! Jsem zvědavá na další část!

tak a som tu opäť aj s novou časťou.
na začiatok vám ďakujem za milé slová :flower:
čas je aký je, ale keďže zajtra mám iné nemilé povinnosti, tak to sem hádžem teraz.
no poviem len toľko, že UŽ to bude o čosi zaujímavejšie a sme veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi blízko odhaleniu. tak toľko k naťahovaniu
ENJOY THE READING & SEE YA MAFIA...

ČASŤ DVANÁSTA

Tanier so zeleninovou polievkou bol už takmer studený a nedotknutý. Stál tam pred Samom a teplá vôňa plávala vzduchom, odkedy čašníčka ten tanier položila. Volala svojim voňavým hlasom, aby sa Sam do nej pustil, ale on ho odignoroval. Sedel za stolom oproti Deanovi a zaujato listoval v otcovom denníku. Prešiel ho od začiatku do konca, zafučal, poškrabal sa na hlave a začal v ňom listovať odznova. Občas sa pozrel na malý kúsok popísaného papiera, kam čosi predtým načmáral, prečítal si to a opäť hľadal v denníku.
Dean nevedel povedať jedlu nie a ako náhle ho mal pred sebou, pustil sa doňho. To, že Sam sa jedla ani nedotkol, si všimol až keď bol jeho tanier poloprázdny. Potom ho prežuvajúc sledoval. A aj keď dojedol, nespúšťal z neho zrak.
„Ehm, budeš to jesť?“ Dean ďobol do taniera so studenou polievkou.
Ani nepočkal, čo mu na to jeho brat odpovie a už sŕkal z taniera.
Sam, evidentne vytrhnutý z dôležitej práce, na neho pozrel: „Hmm??“
„Čo tam vlastne hľadáš?“ s pokrčeným čelom sa nadvihol, aby videl na zdrap papiera, ktorý Samovi nedal pokoja ani pri jedle.
„Nič, len...“ Sam sa poškrabal na zátylku.
To mu už Dean schmatol ten kus papiera a prečítal si, čo ma ňom je.
„... do kosti ťa obžerie. Kopla ťa múza?“ zarazene naňho pozrel.
„Nie, to... to sa mi snívalo.“ povedal Sam trochu zahanbene.
Vedel, ako na to Dean zareaguje. To bola jediná vec, čo si z toho sna pamätal.
„Fuuh! Máš naozaj krásne sny. Často sa ti sníva v rýmoch?“ Dean si začal brata doberať.
„Ha-ha!“ Sam ho zahriakol.
Vytrhol mu papier z ruky a vložil do denníka. Ten hneď zavrel a poobzeral sa okolo. Očami hľadal Angelu, ktorá s nimi nesedela. Zbadal ju pri pulte. Rozprávala sa s pani za pokladňou. Aj teraz, pri jedle sa venovala práci a vyzvedala, či náhodou v tomto bistre nevedia niečo o mŕtvych študentoch.
„Tak vďaka.“ Angela ukončila rozhovor.
„Vôbec nemáte za čo.“ povedala jej vedúca.
„Vy sa zaujímate o tie vraždy?“ zaznelo spoza novín naľavo od Angely.
Pozrela vedľa seba. Rozprestreté noviny sa zložili a na mladú ženu sa upreli hlboké hnedé oči urasteného muža v zelenkavej košeli a čiernom saku. Na tvári mal nepatrný úsmev a v tých tmavých očiach nevídané hrejivé priateľstvo.
„Vyšetrujem ich.“ spresnila svoj záujem Angela a premerala si každý centimeter štvorcový tváre toho chlapa.
„No, ja som Vincent Coldreins.“ noviny poskladal do úhľadného obdĺžnika a podal jej ruku.
Angela na jeho gesto nereagovala, len mu prenikavo pozerala do očí: „Viete niečo o tom?“
„Áno. Niečo o tom viem.“ na to sa Angela na stoličke natočila k nemu, no on skontroloval hodinky, „Bohužiaľ už musím ísť. To viete, práca.“ ešte viac sa usmial a rozhodil rukami, „Čo keby sme sa stretli neskôr? Končím o siedmej, tak povedzme o ôsmej v Ashlandskej záhrade?“
Vincent na odpoveď nečakal a zdvihol sa zo stoličky. Angela ho očami neustále sledovala. Prešiel jej poza chrbát a zamieril k východu. Angela otočila hlavu doprava a pozorovala, ako odchádza. Len čo cinkol zvonček a dvere sa za Vincentom zavreli, Angela si uvedomila, že v bistre nevidí tú známu postavu. Poobzerala sa dookola, aby ju v nejakom kúte objavila, ale Danielle tam nebola. Dobre vedela, čo to znamená.
Danielle ju prenasledovala ako tieň. Stála vždy niekde opodiaľ a dávala na svoju spoločníčku - priateľku, pozor. To bola jedna z jej povinnosti. Pred rokmi, na začiatku, keď sa spoznali, sa k tomu zaviazala a plnila si to naozaj svedomito. Vždy v strehu po jej boku. A ak náhodou nebola nablízku, to ju Angela poslala hľadať ďalší nadprirodzený úkaz, aby s tým nemusela strácať čas ona a mohla rovno vyraziť od jedného prípadu k ďalšiemu.
Danielle Angele zmizla z dohľadu, len keď sa niečoho neuveriteľne bála. Aj keď ju Angela zakaždým ubezpečovala, že sa ničoho báť nemusí.
A teraz, uprostred prípadu, Angela Danielle neposlala hľadať nový prípad. To by ju len rozptyľovalo. Teda to bol ten druhý prípad: Danielle mala strach. A Angela si domyslela z čoho.
Vytiahla z vrecka bankovku a podala ju vedúcej, ktorá sa vrátila k pokladni. Potom vstala, vzala si svoj tanier s poslednými desiatimi hranolkami a šla si prisadnúť k bratom.
„Počuj Sammy, nechceš sa podeliť aj s Angie o svoj roztomilý sen?“ Dean začal rýpať do brata, keď si k nim Angela prisadla.
Ten na neho nevraživo zazrel.
„Žartíky si nechajte na neskôr. Večer ideme na lov.“ oboch ich ohromila.
Sam na ňu prekvapene pozrel: „Čože? Ako to myslíš?“
„Práve som sa rozprávala s tým démonom.“ strčila si do úst dve hranolky.
To už zbystril aj Dean a narovnal sa: „A to ti len tak povedal »Ahoj! Ja som démon a zabil som sedem posadnutých študentov.«?“
Angela pokojne dojedla posledné fritované zemiačiky a pozrela najprv na Sama a potom na Deana. Z ich tvári sršal neskrývaný údiv a napäté očakávanie.
„Nie. Povedal, že vie niečo o tých vraždách.“ naďalej pokojne pozerala na nespokojného Deana.
On čakal inú odpoveď: „Podľa toho si zistila, že je to démon?“
„Odkiaľ vedel, že to boli vraždy, keď v novinách sa o tom písalo ako o nešťastných úmrtiach?“ namiesto odpovede mu položila otázku.
„Kedy a kde?“ zamiešal sa Sam, aby už Dean nespochybňoval Angelin inštinkt.
To Dean aj tak už nemal v pláne. Angela ho presvedčila.
„Dnes o ôsmej v Ashlandskej záhrade.“ povedala.

pokračovanie nabudúce...

Jaj super pokracovanie. To ako Dean zobral Samovi jedlo to ti višlo A ten rozhovor Angelino odhalenie démona juj tak dalšia časť bude akčná. Teším sa

Dobře Věčně hladový Dean obral Sama o polévku Co jiného se od něj dá čekat Angela si moc pěkně a rychle dokázala odvodit, kdo je ten pán a jak přirozeně to vysvětlila bratrům Skvělá část
Těším se na další pokračování

Aloha!
no weru teda, Dean rocks a Angela tiež . díky, díky, díky za vaše slová. a pripájam ďalšiu časť bez zbytočných rečí. poviem len, že tento part bude... úúúúúh dosť dobrý, teda podľa mňa . tak teda ENJOY a som zvedavá, či aj vy budete so mnou súhlasiť (že je dosť dobrý)...
tak zatiaľ, ja si idem pozrieť sexy vampire PI
SEE YA MAFIA...

ČASŤ TRINÁSTA

Večer pomaly rozprestrel svoj závoj nad mesto. Na oblohe žiaril temný modrý zamat posiaty drobnými ligotavými bodkami menej či viac vzdialenými hviezdami. Vzduch bol príjemne teplý a kde-tu ho občas ofúkol chladný svieži vánok. Pod jeho slabunkým náporom sa steblá trávy a hlávky rozmanitých kvetín prehýbali z jednej strany na druhú ako do tónov melódie.
Angela pomaly kráčala chodníčkom pomedzi záhony a nenápadne skenovala terén. Pozvoľna vdychovala večerný vzduch a aj keď bolo teplo, mala na sebe svoju koženú bundu, ktorá zakrývala puzdra aj s ich obsahom.
Zastala a otočila sa za seba, či náhodou nekráča za ňou. Ale nikde nebolo ani živej duše. Zhlboka sa nadýchla. Už aj chcela vydýchnuť, keď jej špičku nosa pošteklila omamná vôňa horského ihličia, sladkasto kyslých višní a prenikavého ostrého korenia. Rovnaká vôňa z chodby, rovnaká akú cítila vo sne. Zalial ju pocit prítomnosti ďalšej osoby, ktorá sa k nej dostala iným spôsobom, ako po vlastných nohách.
V sekunde sa otočila a už na toho chlapa mierila svojou zbraňou: „Ahoj Vincent!“
Hneď po jej pozdrave zo svojich úkrytov vyskočili aj Dean so Samom, obaja takisto so zbraňou v ruke namierenou na Vincenta. Ten sa obzrel na jedného brata a potom na druhého.
Obdivne si hvizdol: „Teda, vzala si si so sebou aj uvítací výbor.“ pochválil Angelu.
Otočil sa späť k nej. Jeho oči sa zaleskli čiernou temnotou. Ústa v týždennom strnisku sa mu rozšírili do úsmevu. Malé a nenápadné oči no zato s prenikavým pohľadom sa so zdvihnutými lícami takmer v tvári stratili. Úsmev mu kútiky úst a pokožku okolo očí zhrnul do dlhých vrások, čím pôsobili jeho črty tváre ešte ostrejšie a ešte mužnejšie. Aj jeho široký nos akoby sa smial. Bol to pekný muž. Vysoký a statný, so širokými ramenami ako stvorenými na tuhé objatie a dokonalú ochranu. So svalnatou hruďou, ktorú by neváhal nastaviť pred letiace guľky. Až na to, že Vincent je démon.
„Hej, toto sme si nemohli nechať ujsť!“ zahlásil Dean.
„Zabil si siedmych ľudí, aby si mohol Lucifera vyvolať sám?“ opýtal sa ho Sam.
Vincent sa k nemu otočil ani sa neunúval vrátiť očiam ľudskú podobu: „Ho-hoh! Takú prácu by som si nedával, keby som ho chcel privolať.“ zasmial sa.
„Tak prečo?“ spýtala sa Angela.
Vincent na ňu pozrel, ale nič jej na to neodpovedal.
„Vlastne na tom nezáleží. Už sa ti to ani nepodarí! Toto je totiž tvoj posledný deň na zemi ty bastard! Vraciaš sa do pekla!“ vychrlil zo seba vyhrážky Dean.
„Oh, naozaj?“ Vincent otočila hlavu so zlomyseľným úsmevom na Deana.
Vtom sa zdvihol silný vietor, ktorý postrhával zo stromov lístie a zo záhonov vytrhol celé kvety so stonkami. Zo zeme sa do vzduchu vzniesla aj suchá zemina a spolu s flórou zaútočila na troch ozbrojených lovcov. Prach sa im odstal do očí a zákerne ich v nich pichal a burina ich fackovala po tvári. Všetci traja sa snažili nežmurkať a nestratiť tak démona z dohľadu, ale to bolo takmer nemožné. Pridržali si aspoň lakte pred nosom a ústami a oči poriadne prižmúrili.
Vincent sa obratne dostal k Samovi, ktorý sa z neho pokúšal nespúšťať oči, a schmatol ho za vystretú ruku. Pretočil sa za jeho chrbát, zdrapol ho za ramená a ruku so zbraňou mu silou pritlačil ku krku na tvár. Vietor trochu ustál. Vincent sa so zákernosťou a škodoradosťou pozrel na Angelu.
„Chytaj, chytaj maličká, dve červené jabĺčka. Keď ich chytíš, pozri na ne...“ začal s odporným úškľabkom.
Vietor znova zosilnel a na pár metroch štvorcových sa premenil na ukrutnú víchricu, ktorá znovu zaútočila na lovcov. Tráva a prach okolo nich lietali tak husto, že vytvorili hmlu, čo sa im dobíjala do tiel. Odrazu do nich udrela malá tlaková vlna a Deana s Angelou zrazila na zem a pováľala ich po zemi. Sam sa k nim prikotúľal po tom, čo ho Vincent odhodil k priateľom. Nato zmizol a s ním aj ten, pre iných záhadný, prírodný úkaz. Všetci traja sa rýchlo zo zeme pozbierali a zmätene sa rozhliadali okolo seba, aby našli démona. Nikde ho nevideli, no zato sa okolo nich rozoznela druhá časť tej Vincentovej riekanky.
„...na svoje krvavé dlane. Nie, to nie sú jabĺčka, ale z tela srdiečka.“ nôtil hrozný hlas.
Všetci sa obzerali a snažili sa zamerať odkiaľ to znie. Rozľahlo sa však ticho. A následne hlasný škodoradostný smiech. Ten už znel z jednej strany. Obzreli sa za ním. Angela sa rozbehla tým smerom.
„Hej!!“ zakričal za ňou Dean.
Nereagovala. Bratia sa na seba pozreli a rozbehli sa za ňou. Angela sa zastavila pri vchode do Ahlandskej záhrady a počkala, kým ju Sam s Deanom dobehnú. Zatiaľ sa rozhliadala po ulici.
„Rozdelíme sa! O tridsať minút pri aute.“ povedala a popritom si skontrolovala zbraň.
Na reakcie udychčaných bratov nečakala a rozbehla sa hore ulicou. Po chvíľke zmizla v tme. Sam a Dean si znovu vymenili pohľady plné údivu nad Angelinou odhodlanosťou. Ani sa poriadne nevydýchali a vybehli do noci aj oni. Sam šiel dole ulicou a Dean za Angelou a potom odbočil do napravo do bočnej ulice.
Asi za dvadsať minút už Dean nahnevane kráčal tou istou ulicou späť k autu. Krčil čelo a ak sa mu priplietol pod nohy nejaký malý kamienok, skopol ho z cesty na stranu za chodník do trávi. Pár krokov od auta vytiahol z vrecka jeanov kľúče. Už ich aj strkal do zámky, keď zdvihol hlavu a pozrel do ulice. Oproti sa k nemu rýchlym krokom blížila Angela. Tiež nahnevaná. Zdvihla zamyslený pohľad zo zeme a pozrela na Deana. Obzrela sa naokolo, či tam niekde nie je aj Sam.
„Čo? Ani ty nič?“ opýtal sa jej, keď zastala pred autom.
„Nie. Nič.“ pokrútila hlavou, „Do pekla!!“
„Hej. Tam ho pri najbližšej príležitosti pošlem.“ zahundral si Dean.
„Sam tu ešte nie je?“ opýtala sa Deana na brata.
Ten mrkol na hodinky: „Ešte má šesť minút.“
Angela prikývla a čas si začala krátiť pochodovaním okolo auta. Zrazu zmeravela. Uvedomila si, že ju zas nikde nevidí. A to sa jej vôbec nepáčilo.
Vtom začula tupý úder a ako čosi padlo na zem. Otočila hlavu k autu. Dean tam nebol. Chcela tam, kde stal, priskočiť, ale nestihla spraviť ani krok a za chrbtom sa jej ozval známi hlas.
„Ahoj maličká!“ pozdravil ju.
Angela sa otočila a vtom ju Vincent ovalil drevenou pálkou po hlave.

pokračovanie nabudúce...

Poznámka autora:
Ashlandská záhrada sa v Lexingtone naozaj nachádza. Je súčasťou Ashland Estate, neveľkého pozemku, kde je jedna obytná budova (o ktorej neviem na čo slúži), kvetinová záhrada a inak rozľahlejší voľný areál so stromami. Na Ashland Estate sa dá z centra mesta dostať po East Main Street a Richmond Road.

Nikita tak ja rozhodne súhlasím Skvelá časť. Ten vietor, rastliny, a básnička brr až ma zamrazilo. A ten záver.

citácia :

„Nie. Nič.“ pokrútila hlavou, „Do pekla!!“
„Hej. Tam ho pri najbližšej príležitosti pošlem.“ zahundral si Dean.

som zvedavá či sa mu to podarí. A tiež som zvedavá kde je Danielle Juj už aby tu bola dalšia časť

Superní pokračování Ale takto to v nejnapínavějším ukončit, to se nedělá! Bude mi to vrtat hlavou co a jak bude s nimi a jestli si Sama už nedostal, když se nevracel (snad ne, kdo by je pak zachránil) Jinak toto pokračování se ti fakt ohromně povedlo Takže Danielle Angelu pořád sleduje a je jí stále někde nablízku, jo? I když se s ní lovkyně nebaví...
Těším se na pokráčko!

a som zas tu! tento week bol akási nemastný-neslaný a hlavne vyčerpávajúci. tak dúfam, že to už bude lepšie. hlavné je, že som prežila a pozrela si jeden úžasný seriál (ďalší na mojom NAJ liste) a neviem ho vytriasť z hlavy. keď som ho pozerala, vyzerala som asi takto:
ale k veci, čaká vás tu ďalšia časť. nebudem viac zdržovať kecami, tak teda...
ENJOY & SEE YA MAFIA...



Pozvoľna naberal vedomie, akoby sa preberal z tvrdého spánku bez snov. V momente, keď si uvedomil, čo sa vlastne stalo, keď sa mu v mysli dali myšlienky znovu do pohybu, preletela mu hlavou od zátylku ostrá bolesť. Začala mu pulzovať vo vnútri lebky a najsilnejšie ju cítil na mieste nečakaného úderu. Vydal zo seba zadrhnutý bolestivý povzdych. Pokúsil sa otvoriť oči a zistiť situáciu. No na to ani nemusel svoje oči otvárať. Uvedomil si, že sedí na tvrdej stoličke, obe jeho nohy čosi silno zviera a aj keď má hlavu v predklone, na chrbte cíti operadlo. Skúsil sa pohodlnejšie usadiť na tej stoličke, ale nemal ako. Bol len v tričku, jeho košeľa a bunda sa nachádzali nevedno kde. Rozostrený zrak sa vrátil do pôvodného stavu, tak sa pozrel na seba. Členky nôh mal priviazané o nohy stoličky. Hrubý povraz mu zväzoval zápästia. A aby toho nebolo málo a z pút sa nemohol len tak ľahko dostať, zviazaný bol aj cez hruď o to operadlo. V takejto situácii jeho inštinkt hľadal najrýchlejšiu a najúčinnejšiu cestu k oslobodeniu. Ignorujúc aj svoju bolesť hlavy sa porozhliadal okolo seba. A jeho zrak najprv zamieril pred neho. Pohľad mu padol na Angelu.
Tiež sedela na stoličke a zviazaná rovnako neosloboditeľne ako on. Nohy naširoko roztiahnuté, lebo stolička bola o dosť väčšia od tej, na ktorej sedel on. Bundu nemala na sebe a povraz sa jej zarezával do kože. Na ľavom spánku jej svietila veľká zaschnutá krvavá škvrna.
„Vitaj späť medzi živými.“ pozdravila ho, keď na ňu uprel zrak.
„Áh, už sa prebral aj ten frajer.“ zaznelo Deanovi za chrbtom.
Pokúsil sa za hlasom otočiť, ale neveľmi sa mu to podarilo. Vincent okolo neho prešiel a vošiel do jeho zorného poľa. Podišiel k Angele a skontroloval, či uviazal povraz dosť pevne, aby sa z neho nedostala.
Nahnutý za Angelinim chrbtom pozrel na Deana: „Dobre si sa vyspal?“ opýtal sa ho a narovnal sa.
Dean na neho len zagánil.
„Tuto princeznej som musel tri krát dohovárať.“ chytil jej tvár za bradu a natočil jej ľavú stranu Deanovi na oči.
Angela sa mu hneď vytrhla a zabodla doňho nevraživý pohľad, ktorý, keby vedel zabíjať, z Vincenta by striekala doširoka-doďaleka krv.
„Hej, prepáč, že som nesplnila tvoje očakávania. Nezostávam v bezvedomí veľmi dlho.“ poznamenala sarkasticky.
Dean toho mal plné zuby a začal sa vytrhávať z povrazov. No proti tuhému zovretiu pút nič nezmohol. Zdvihol teda zrak a poobzeral sa okolo, kde sa to vlastne ocitli.
Na zemi sa váľala žltkastá slama zanesená suchým bahnom. Podlaha pod nimi bola vydupaná hnedá zem. Celé to videl len dosť nejasne, bolo tam veľké prítmie. Slabo ich osvetľovali iba dve lampy visiace z asi štyri metre vysokého stropu. Napravo aj naľavo bolo niekoľko drevených stĺpov a oni dvaja sedeli v uličke, či na chodbe a v stenách oproti nim boli akési boxy s drevenými vrátkami, ktoré nedoliehali úplne na zem, ale bola tam medzera asi dvadsať-tridsať centimetrov. Vo vzduchu nezacítil ani štipku mesta. Sedeli v akejsi starej nepoužívanej stajni ďaleko za mestom. Ich výkriky o pomoc by tu nikto nepočul.
„To je chvályhodné maličká.“ pobavene sa zasmial.
„Ty bastard! Pôjdeš rovno do pekla!“ precedil cez zuby Dean.
„Nemyslím si, že práve ty si ten typ, čo má exorcizmus v malíčku.“ Vincent sa bavil ďalej.
Dean pozrel na Angelu, ktorá Vincenta sledovala, kam sa pohol.
„Skúsila som to.“ opätovala mu pohľad, „Tri krát.“ narážala na ranu na svojej hlave.
„Vieš, pobudol som na tom prekliatom mieste príliš dlho. Takže sa tam nemienim vrátiť.“ oboznámil ich so svojim plánom.
„A to si si s prvým nádychom slobody povedal, že budeš vraždiť posadnutých ľudí!?“ v Deanovi to pomaly vrelo.
Znova sa na stoličke trhol, či sa povraz trošku neuvoľní. No ani tento krát sa mu nepodarilo s tým nejako pohnúť. Lano sa mu len viac a viac zarezávalo do kože a odieralo ju do krvi. Keď to Vincent zbadal, podišiel k nemu, aby skontroloval aj jeho putá.
„Skoro. Zabíjať obyčajných ľudí nie je taká zábava. A navyše: ja si vyberám rovnocenných súperov.“ s radosťou mu objasnil svoje dôvody.
„Skvelé!“ Dean zasršal sarkazmom, „Vieš čo? Keď ťa zabijem, vyhlásim ťa za svätého.“
Vincent sa zase pobavene zasmial a pozrel na Angelu: „Máš vtipného priateľa.“
„Kedy si vyliezol na zem?“ opýtala sa zvedavo Angela.
„Hmm, sú to asi dva roky.“ ochotne viedol rozhovor.
Utiahol lovcovi povraz silnejšie, na čo Dean zastonal.
„No, tak to si tej slobody veľa neužiješ.“ poznamenala.
Vincent sa na ňu doširoka usmial: „To by som napovedal. Ešte jedna malá prácička a miznem.“
„Čože?! To snáď nemyslíš vážne, ďalšie mŕtvoly!“ skríkol naňho Dean.
„No, presnejšie ešte jedna mŕtvola.“ opravil ho.
Angela naňho pozrela s obavami v očiach. Dean začal z posledných síl bojovať s povrazom omotaným okolo jeho hrudníka, ale už bol spútaný tak natesno, že aj malý pohyb mu spôsobil obrovské bolesti a iba ho viac vysilil.
„Buďte tu slušní.“ rozlúčil sa s nimi pohľadom najprv na mykajúceho sa Deana a potom na pokojne ale nahnevane sediacu Angelu.
A pobral sa chodbou von do noci. Angela ho s narastajúcim hnevom pozorovala, zatiaľ čo Dean sa neprestával pasovať s putami a vzdychal bolesťou a námahou. Angela sa započúvala do ticha, ktoré po chvíli preťalo staré známe vrčanie motora. Dean ho nevnímal, či skôr nepočul cez to fučanie, vzdychanie a stonanie. Po bezúspešných pokusoch to celé vzdal a hlboko si povzdychol. Pozrel na Angelu. Hlavu mala natočenú do strany a pozorne načúvala každému zašuchotaniu.
„Ach! Povedz, že máš nejaký plán.“ vydral zo seba želanie.
Otočila k nemu pohľad: „Hej. Dokonca štyri. Trčia tam, z toho trámu.“
Mykla hlavou na opačnú stranu, ako sa pred chvíľou dívala. Tam z dreveného podporného stĺpa vyčnievali jej štyri dýky.
„A mám aj piaty. Leží tam.“ mykla hlavou opodiaľ toho stĺpa, kde sa na zemi, spolu s jeho oblečením váľala aj jej bunda, v ktorej nosila rozkladací nožík.
„No super!“ vzdychol Dean.

AAA skvelá časť Dean priviazaný k stoličke a len v tričku Som zvedavá kto bude tá posledná obeť A kde je Sam? Snáď mu Vincent nejako naublížil Strašne sa mi páčilo ako si to napísala veliká poklona

Super pokračování Strašně se mi líbí, jak dokážeš všechno okolo tak krásně popsat, že si s tím dáváš takovou práci
Tak Deana a Angelu dostal přeci jen ten démon, ale zase jim svitla naděje, že se dostanou ven! Copak se ale stalo se Samem? Hledá je teď někde nebo co s ním je? Jsem moc zvědavá, jak se to bude vyvíjet dál! Těším se na pokračování!

tak som zase nelenila a ďalšia časť je na svete. chcete vedieť ako sa odtiaľ dostanú??? tak čítajte a užívajte si
ja vám inak pekne ďakujem za milé slová. no mňa to baví tak detailne opisovať a vykresľovať. ani neviem prečo, ale keď som tak začala písať, tak v tom pokračujem, aby som to nejak výrazne nenarušovala, keďže moje poviedky na seba naväzujú.
inak mám v hlave aj iný projekt, ktorý chcem potom písať trošičku inak, tak potom uvidíte či mi to pôjde aj inak...
ale teraz už dosť rečí, na úvod to stačí, teda ENJOY THE RIDE & SEE YA MAFIA...

ČASŤ PÄTNÁSTA

Doposiaľ sedela Angela pokojne a nesnažila sa bojovať s Vincentovými uzlami. No teraz začala konať. Zamykala pravou nohou dopredu a dozadu, aby trochu uvoľnila povraz. To iste urobila aj s druhou nohou. Narovnala sa na stoličke a trhla sebou doprava a potom doľava. Tak sa naklonila dopredu a ľavou nohou sa poriadne zaprela do zeme. Pravou nohou z celej sily trhla, akoby ju chcela narovnať. Noha stoličky trochu zapraskala. Dean na ten zvuk zdvihol sklesnutú hlavu a pozrel na Angelu. Trhla nohou ešte raz. To už zaznel poriadny praskot a jej noha ostala vystretá. Podarilo sa jej odlomiť nohu stoličky. Trochu sa zakolísala, no ihneď svoju nohu položila na zem, aby nestratila rovnováhu a nespadla. S ľavou nohou urobil to isté, vtrhla ju však na prvý pokus.
„Wow, teba by som naštvať nechcel.“ Dean jej zložil svojskú poklonu.
Nohu zložila späť na zem. Teraz sa skúsila najväčšou silou, akú v sebe pozbierala, narovnať a tým rozlomiť tú starú spráchnivenú stoličku na polovicu, niekde medzi sedadlom a operadlom. No zlomila ju len na jednom mieste operadla. Tá druhá tyč spájajúca sedadlo a operadlo a predĺžená do zadnej nohy stoličky bola pevná a nechcela sa len tak ľahko pustiť. Ale Angele to stačilo, už sa mohla vzpriamiť. Rozhliadla sa okolo seba a hľadala niečo, ani sama nevedela, čo presne by to malo byť, ale niečo, čím by sa zbavila tých drevených triesok. Nič svetoborné ju nenapadlo, tak to skúsila s drevenými vrátami. Podišla k nim, prikrčila sa a zboku sa o ne zaprela prečnievajúcim operadlom. A narovnala sa. Zničená stolička sa trochu pohla smerom dole a Angela bola o kúsok bližšie k slobode. Videla, že to funguje, tak teda pokračovala. Dean ju s neskrývaným úžasom sledoval. O malú chvíľku padli na zem zvyšky stoličky. Angela si s úľavou vydýchla, že má prvú časť za sebou. Pozrela na Deana.
„Výborné! Skvelé! Super!“ pochválil ju za dobrú prácu, pričom pri každom slove prikyvoval hlavou a usmieval sa.
Angela na jeho reakciu nereagovala. Bola už síce takmer voľná, ale nie úplne. Ešte musela rozviazať povraz. Tak teda pokračovala. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla z pľúc všetok kyslík. Cítila však, že to nestačí a tak to spravila ešte dva razy. Potom, keď už boli jej pľúca úplne zvraštené a zbavené vzduchu, poskackala si a povraz omotaný okolo jej hrudníku padol na zem do udupaného prachu a slamy. Znova sa poriadne nadýchla. Zviazané ruky za chrbtom nadvihla, ako najviac vedela a začala nimi trieť o povraz. Podaril sa jej o trošku povoliť zovretie a prekrížiť si zápästia odraté do krvi. Potom sa oprela o stenu vedľa vrát a zosunula sa k zemi do drepu. Pravú nohu pritlačila čo najviac k stene a tie zviazané ruky krkolomne ťahala ku kolenu, kde jej trčala zlomená noha stolička. S veľkou námahou, ale predsa, sa jej podarilo schytiť ten kus dreva a vytiahla ho spoza zviazaného členku. Rovnakým spôsobom vytiahla drevený trám aj z povrazu okolo svojej ľavej nohy. Zas vydýchla zvyšky námahy z pľúc. Zostala ešte v drepe a pomaly, veľmi pozvoľna, pretiahla svoje zviazané ruky popod zadok a pod stehná. Potom si sadla a bradu pritiahla k pokrčeným kolenám. Skúsila, či sa jej dajú ruky prepchať aj cez lýtka, členky a chodidlá, ale v tom jej bránili čižmy. Tak si ich vyzula a s nimi si z nôh zvliekla aj povraz, ktorým bola o stoličku pripútaná. Najprv prestrčila pravú nohu a následne na to ľavú. Teraz to už pôjde rýchlo. Už je vlastne voľná. Obula si naspäť čižmy a pozrela na Deana. On z nej nespúšťal oči a s neuveriteľným záujmom pozoroval každý jej pohyb, ktorým sa oslobodzovala. V tom úžase dokonca stratil slová a nevedel, čo povedať. Angela vstala a podišla k stĺpu so zapichnutými dýkami. Vytrhla z neho prvú zospodu, pevne ju zovrela oboma rukami, a keďže bola otočená čepeľou dole, nemusela ju teda nijako otáčať, rozrezala povraz. Už si s úľavou nevydýchla. Vyšklbla druhú dýku a obe si založila do puzdier v čižme. Potom vytrhla zvyšné dve a do druhej čižmy vložila jednu z nich. Znova pozrela na Deana. Akoby ho kontrolovala. Ten až teraz zistil, že Angela pravdepodobne nikdy nechodí neozbrojená. Podišla k jeho tvári a nahla sa k jeho ľavej nohe, aby mu prezerala povraz okolo nej. Dean na ňu mlčky hľadel. Krvavá škvrna na jej spánku ho upútala už predtým a vyvolala v ňom divoký hnev, v ktorom by bol schopný Vincenta dobiť do krvi. Teraz si ju mohol prezrieť zblízka.
Zaschnuté potôčiky krvi vychádzali z jedného miesta kdesi vo vlasoch a rozchádzali sa do všetkých strán. Angela teda prevaľovala hlavu z jednej strany na druhú, visela jej vpredu a mala ju aj zaklonenú dozadu. Rubínovo červená tekutina sa jej rozpŕchla po čele a stekala okolo očí, po nose až na ľavé líce, ako mykala hlavou, keď sa preberala z bezvedomia. Pár tenučkých strmienkov jej zbehlo po líce, keď mala hlavu položenú na pravom ramene a stieklo jej až k brade, kde zletelo niekoľko kvapôčok na kožu jej dekoltu tielka. Posledný a najsilnejší prúd krvi jej zliezol priamo dole po spánku. Obišiel jej okolo ucha a zlial sa po krku až k ramienku tielka, kde sa vpil do tkaniny. Aj vlasy pri rane mala zlepené krvou, ako jej po kvapkách vyvierala z rozťatého tkaniva.
Obzrel si aj jej ruky. Sprvu si chcel dôkladne poobzerať jej tetovania, ale teraz ho skôr upútali odreniny prechádzajúce priečne cez jej ramená. Presne ako jemu. Domýšľal si, čo sa stalo, kým bol on v bezvedomí. Tiež sa pokúšala z toho zovretia dostať rovnakým spôsobom ako on a kožu si pooškierala do krvi. Svoje pokusy vzdala, keď videla, že to nefunguje a Vincent by jej lano uviazal ešte silnejšie, takže by sa z pút nedostala už vôbec. Tak radšej prestala a plán oslobodenia si nechala v zálohe, kým budú bez jeho dozoru.
Prerezala povraz aj na pravej nohe a prešla Deanovi za chrbát. Oslobodila z pút aj jeho ruky. Dýku si strčila späť do čižmy, presne tam, kam patrí a poriadne sa poobzerala po chodbe, kde je východ.
Dean zo seba zhodil prerezaný povraz a rozčertený vstal zo stoličky.
„Zabijem ho! Ten bastard jeden!“ mumlal si pre seba.
V mysli už premýšľal nad tým, ako ho dostane a čo s ním spraví, za to, ako zaobchádza so ženami, vlastne ako zaobchádzal s Angelou. Ako ich odvliekol bohvie kam, preč od Sama, ktorý ani nevie, čo sa stalo. A ktorý mu preto pravdepodobne vyvoláva, aby to zistil a aby zistil, kde sú.
Vtom si uvedomil, že doposiaľ nepočul svoj telefón vyzváňať. V panike si ohmatal vrecká jeanov, aby ho našiel. Ale telefón so sebou nemal. Zamieril k pohodenému oblečeniu. Aj Angela si šla vziať svoju bundu, pod ktorou ležali jej puzdra s koltmi. Dean košeľu s bundou zdvihol a prehľadal vrecká, aby vyšmátral mobil, hoci si nespomínal, žeby ho vkladal práve tam.
„Do riti!“ zahrešil, keď ani tam nič nenašiel.
„Do pekla!“ aj Angela zanadávala, keď zo zeme zodvihla prázdne puzdra, „Ten sukin syn má moje zbrane!“
Prekutrala aj svoje vrecká v bunde, či jej náhodou aj tam niečo nechýba. Tabatierka, rozkladací nožík, pakľúč, zápalky a aj malá baterka, však nechýbali. Jedine miesta v kožených obaloch zívali prázdnotou a volali po svojom ozbrojenom obsahu.
„Čože? No to je skvelé!“ poznamenal Dean.
Angela si obliekla bundu a vydala sa smerom, ktorým pred vyše piatimi minútami vybehol Vincent. Dean sa, so svojimi vecami v ruke, rozbehol za ňou.
Zastavili sa až hranici asfaltovej cesty a vyjazdenej zeme pred opustenou stajňou. Pozreli do tmy na jednej strane, potom na druhu stranu a na ďalšiu. Noc pohltila všetko okolo nich. Len v diaľke na obzore v temnote sa ligotali maličké bodky svetiel ako hviezdičky vzdialených galaxii na čierno-modrej oblohy.
Boli ďaleko. Ďaleko od mesta. A to bol Vincentov plán.

pokračovanie nabudúce...

Tak už jsou volní i když daleko, předaleko od Sama. Tuším, že Vincent vzal Deanův mobil, aby ho na něco využil, co? Jak si popisovala Angelino vysvobozování z pout, tak se mi úplně vybavilo "hadí žena" Jak ještě přetáhla ty ruky přes nohy dopředu, tak teprve Moc pěkná čás, jsem zvědavá, jak se to bude vyvíjet dál.

no Madlen správne tušíš, sú ďaleko od Sama. ale môžeš sa tešiť ako to vyriešia. dúfam, že sa pobavíte, kým príde koniec. a áno, Vincent má Deanov mobil, ale pšššt, ja som nič nepovedala, to zostane len medzi nami
dnes som totálne "aut of order" a nevládzem a úprimne, neviem kedy si cez týždeň nájdem čas čosi popísať, ale pokúsim sa čosi si pre seba ukradnúť. okrem toho, chcem ešte doprekladať titulky (už mám polovicu hotovú).
len poviem, že to už mám premyslená až do konca

Spoiler:

takže sa tešte aj na CHAPTER IV ktorá tu je o chvíľku
inak za milé slová
LOVE YA ALL...

Super pokračovanie. Naozaj sa mi veľmi páčilo ako sa Angela dostala z pút viem si živo predstaviť Deanove pohľady ako si opísala tie pramienky krvi a všetko okolo toho no paráda Tak teda Chapter IV Strašne sa teším aj na pokračovanie aj na novú poviedku

Nikita tak práve som dočítala poslednú s tvojich poviedok a musím povedať že sa mi páčia všetky tri ale teraz k tejto. ten príbeh je super to ako to vyšetrovali som vôbec netušila o čo ide a potom to odhalenie to všetko bolo veľmi pekne napísané. a to ako to všetko opisuješ sa mi strašne páči to je niečo čo ja nedokážem, ale tu mám o všetko podrobnú predstavu. Angela je naozaj šikovná celkom som si ju obľúbila. teraz som zvedavá čo bude dalej a aký má vlastne plán Vincent tak sa teším na pokračko a tiež na tú Chapter IV.

woooow wiktoriano tak u mňa máš poklonu, že si zvládla prečítať si toľko strán, čo som napísala.
som rada, že si páči a preto vám naložím ďalšiu porciu. trošku humoru na začiatok a trocha napätia neskôr.
predvčerom som mala pocit, že na mňa niečo lezie, ale nakoniec ani nevyliezlo, tak vďaka bohu. preto je možné, že ďalšia časť tu bude čo nevidieť, alebo vymyslím ešte čosi inšie a poteším ešte viac. jedno je však isté, tento týždeň budem mať zaujímavo krátky, tak si možno lepšie zorganizujem čas a počká vás tu hádam aj nejaké prekvapenie.
THAT'S ALL FOLKS, NOW ENJOY THE RIDE...
& SEE YA MAFIA...

ČASŤ ŠESTNÁSTA

Teraz to začalo vrieť v Angele. Obzrela sa okolo seba a zbadala rozobratú dodávku, čo stála hneď pri dverách, z ktorých vybehli von. No upútalo ju čosi iné. Páčidlo opreté o jej koleso bez pneumatiky, ktoré už obrastala tráva. Rozbehla sa k dodávke a schmatla to páčidlo. Dean sa naďalej obzeral okolo a hľadal nejaký funkčný dopravný prostriedok, ktorým by odtiaľto čo najrýchlejšie vypadli. Vtom sa ozvala strašná rana. Tresk!!! Trochu ho myklo. Otočil sa za zvukom. To sa už Angela znovu rozohnala a celou silou zaborila páčidlo do dverí dodávky. V zlomku sekundy sa železná týč od preliačiny, ktorú vytvorila, odrazila späť do priestoru, za Angelin chrbát. Tam na okamih zastala a už sa aj vracala ako rozzúrený bumerang a útočila na bezbranný šrot. Takto do nej búšila hodnú chvíľu. Dverám vodiča, zadným dverám, ich oknám a aj kapote uštedrila aspoň tucet rán. Dean na ňu nechápavo a so zdesením hľadel. Keď už jej hnev pominul, udychčaná prestala devastovať už aj tak dosť zničené auto. Vydýchavala sa s pohľadom upretým na kopu železa. Ešte posledný krát sa rozohnala tresla do auta zvrchu. Pod tou silou sa plech strechy dodávky prehol.
Angela sa narovnala a poriadne vydýchla. Obrátila sa na Deana. Ten nevychádzal z údivu.
„Potrebovala som niečo rozbiť!“ vysvetlila mu svoj náhly amok.
„Hej, samozrejme.“ pritakal jej, akoby to bola samozrejmosť.
„Mám jednu nepodstatnú otázku.“ povedala so zjavným sarkastickým tónom v hlase, „Prečo chce ten démon, Vincent,“ zdôraznila jeho meno, „zabiť tvojho brata?“
Dean na ňu prekvapene vyvalil oči: „Čo? O čom to hovoríš?“
„Myslíš, že by sa unúval uniesť len nás dvoch a nepočkal by tam na všetkých?“ opýtala sa ho.
Dean sa nad tým zamyslel. Angela však čakala jeho odpoveď na svoju predchádzajúcu otázku.
„No tak povieš mi to?“ vyzvala ho, aby sa prebral z toho hlbokého zamyslenia.
„Zrejme preto, že Sam máva vízie.“ povedal jej prvé, na čo si ohľadom svojho brata spomenul.
„Vízie, hm.“ zopakovala jeho posledné slovo.
„Hej! Myslí si, že nejako súvisia s démonom, čo nám zabil mamu.“ ešte doplnil s nespokojným výrazom.
Angela už splietala v hlave plán: „Dobre. Musíme ho predbehnúť.“
„O Sama sa nemusíš báť. Je ostražitejší než hocikto iný.“ snažil sa ju trochu upokojiť, aj keď sám pokojný nebol.
Angela naňho prísne pozrela: „Dean, ON má tvoj telefón a pravdepodobne vie kopírovať tvoj hlas. Ak mu aj volal, Sam si myslí, že si to ty. A Vincent vzal tvoje auto. Sam mu tie dvere sám otvorí.“
Dean na ňu zdesene obrátil pohľad. Angela vystrela ruku, v ktorej stále zvierala páčidlo, keď spozorovala jeho pohľad pri zmienke o jeho milovanej Impale. Vystrelil k nej a vzal páčidlo. Teraz od nej prebral štafetu on a zbesnene začal trieskať do starej dodávky. Angela trpezlivo čakala, kým Deana prejde ten nával zúrivosti. Rozmýšľala nad tým, čo skôr urobiť, aby sa včas dostali k Samovi.
Dean tieto myšlienky na chvíľu vypustil z hlavy. A vypúšťal zo seba aj obrovský hnev a tĺkol železnou tyčou po plechovej streche úbohej dodávky. Tá zúrivosť doňho vliala nový príval energie, ktorú stratil pri márnych pokusoch vyvliecť sa z Vincentových pút. Vrčal a syčal a preliačiny sa prehlbovali, diery zväčšovali, až auto zostalo zmenené na nepoznanie. Búšil doňho ďalej a predstavoval si, že to, čo mláti je Vincentova hlava za to, že ho ešte aj okradol o to najdrahšie.
Tresk!! Zaznel posledný úder a Dean sa nadýchol, aby sa s čerstvým vzduchom doňho vliala nová sila.
„Už si skončil?“ za chrbtom mu zaznela Angelina otázka.
„Ehm.“ zahundral dychčiac a pustil páčidlo na zem.
„Fajn, tak odtiaľto vypadnime.“ navrhla a rozbehla sa po ceste vedúcej zo stajní do tmy.
Dean sa pobral za ňou. Tu, na tomto mieste, ktoré videlo nejakého človiečika tak možno pred najmenej desiatimi rokmi, by aj tak nenašli nič pojazdného. Auto šli hľadať inam. Museli prejsť niekoľko kilometrov, aby sa vôbec dostali k nejakej civilizácii. Tam niekde medzi stajňami a Lexingtonom stál malý rodinný domček s rozľahlejším pozemkom vzadu.
Potichučky sa prikradli k hlavnému vchodu. Ale k dverám zvoniť ani klopať nešli. Teraz musela ísť slušnosť bokom. Žiadať civilistov, aby požičali auto dvom neznámym a ešte k tomu pochybne vyzerajúcim ľuďom a vysvetľovať im, že je to otázka života a smrti, by bolo aj tak zbytočné. Toto obyčajní ľudia, čo v tieňoch vidia iba obyčajné tiene, nikdy nepochopia. A navyše by tým stratili čas, ktorého nemali na rozdávanie, keďže aj k tomuto domčeku to chvíľu trvalo. Radšej zvolili inú cestu.
Mali šťastie. Striebornú Hondu nechali domáci zaparkovanú vonku pred garážou. Prikrčení sa priplazili k dverám vodiča. Dean potiahol kľučkou, či ju náhodou nenechali otvorenú. Zamknutá. Angela preto vytiahla svoj pakľúč a v zlomku sekundy bolo auto otvorené. Alarm sa nespustil. Zrejme ho ani nemali. Angela pomaly otvorila dvere.
„Nastúp.“ povedala Deanovi.
Poslúchol a už aj bol dnu. Za ním Angela. Stále zostávali prikrčení a sledovali dom. V oknách sa síce nesvietilo, ale aj tak tam občas vrhli pohľad, keby rodinku náhodou zobudil nejaký nezvyčajný lomoz.
Dean už ohmatával spodok palubnej dosky spolujazdca, aby prekrížil správne kábliky a Hondu tak naštartoval. No než to stihol urobiť, Angela vrazila svoj malý rozkladací nožík do zapaľovania. Deana to prekvapilo. Pozrel najprv na nožík použitý ako kľúč a potom na Angelu s odhodlaným výrazom. Ona si jeho údiv všimla. Otočila k nemu tvár.
„To si sa naučila kde, pri skautoch?“ okomentoval jej nečakaný krok.
„Neviem ako ty, ale ja nemám čas na hranie.“ kývla na jeho snahu naštartovať auto bez poškodenia.
Deanovi nezmizlo prekvapenie z očí. Nadýchol sa, že jej niečo povie, ale ona ho predbehla.
„Poisťovňa im to preplatí.“ dodala.
„Vieš, páči sa mi tvoj prístup.“ pokúsil sa jej zložiť poklonu na to, ako si z mnohých vecí nerobí ťažkú hlavu.
Ešte raz skontrolovala dom a jeho okná a naštartovala. Svetlá nechala vypnuté a pomaly, aby motor veľmi nevrčal, zacúvala na hlavnú cestu, z ktorej sem odbočili, keď zbadali usadlosť. Pekne tichulinko sa tam otočila a ešte pár metrov prešla pomaly, až kým sa nestratili z dohľadu sklenených očí domu. Dean sa obzeral a kontroloval, či niekoho z rodiny nezobudili. Ale nič sa nedialo. Obyvatelia pokojne spali a ani si ich nevšimli. Pár metrov za domom už rozsvietila svetlá a poriadne dupla na plyn. A uháňali do noci na pomoc Samovi.

pokračovanie nabudúce...

Nikita. no ja som to čítala aj dosť dlho kým som sa dostala nakoniec
a táto časť je super. to ako si vybíjali zlosť na tom aute bolo sa mi veľmi páčilo aj ked to naozaj pomáha. ja tiež do niečoho tresnem ked mám nervy.
a Angela sa mi páči stále viac. aj kradnúť nie lepšie ako Dean
teraz dúfam že sa im podarí zachrániť Sama a teším sa na pokračko

Tak už mají i dopravní prostředek Bylo pěkné, jak se nejprve Angela a pak i Dean museli vybít tím mlácením do auta Takže jsem se nepletla a Vincentovi se mobil bude ještě hodit a to tak, aby Sama vlákal do pasti! To bude ještě zajímavé! Snad stačí Angela s Deanem mu přijet na pomoc!
Parádní pokračování těším se na další!

tak a som tu zas a bez zbytočných rečí ideme konečne zachrániť Sama.
nepochybne som mala plodný deň, a dúfam, že ma to neopustí. to hlavne preto, aby som vás v stredu večer alebo v priebehu štvrtka potešila (ak mi to pôjde ovšem) niečim, čo tu už dosť dlho omieľam.
tak teda ENJOY THE RIDE & SEE YA MAFIA...

ČASŤ SEDEMNÁSTA

Neporiadok v motelovej izbe zostal nedotknutý, tak ako ho tam všetci traja nechali, než ráno vyrazili do márnice. Noc sa tam so západom slnka nepozorovane vkradla, ale jej vláda sa skončila, ako náhle sa dvere dokorán otvorili a dnu vpochodovala vysoká dobre stavaná postava a rozsvietila všetky lampy v izbe. Vtedy sa tma poschovávala do tieňov.
Sam pochodoval hore-dole po izbe ako nervózny lev v klietke. Poškrabal sa vzadu na hlave, prešiel od okna dverám, pošúchal si zamyslene bradu a už sa aj otáčal a vyšľapával dieru do podlahy zas k oknu. Náhle ho napadlo, že ešte skúsi niečo pohľadať na internete, kým sa tí dvaja vrátia, ale to ho hneď prešlo, lebo vedel, že v takejto situácii by sa nemohol sústrediť. Deana s Angelou stratil pred niekoľkými hodinami. Vytiahol z vrecka mobil, že Deanovi ešte raz zavolá, keď sa mu od posledného ich hovoru neozval zhruba tridsať minút. Vtedy mu oznámil, že tak za štvrťhodinu sú, aj s Angelou, späť v moteli a že majú dôležité informácie ohľadom toho démona, čo si vraždí vlastných. Meškali. A to ho znervózňovalo. Už aj stačil tlačidlo rýchlej voľby, keď jeho uši zachytili známe vrčanie. S úľavou si vydýchol a vykročil k dverám, aby ich privítal. No len čo ich otvoril, nestihol ani poriadne spozorovať, kto sa k nemu blíži, a už sa zrútil k zemi v mdlobách a v čiernej tme.

V žltkastých svetlách pouličných lámp z jedného tieňa do druhého preskakovali dve prikrčené postavy. Hondu odparkovali kdesi v ulici a k motelu sa už dopravili po vlastných. Na motelovom parkovisku prebehovali od auta k autu a pritom kontrolovali, či ich náhodou nezachytili oči, ktoré ich vidieť nemali. Takto sa dostali až k Impale zaparkovanej pred dverami ich izby. Angela vykukla spod kufra a pozrela, či sa nedeje niečo podozrivé, alebo či nejdú neskoro. Všade bol pokoj. Aj Dean nakukol a snažil sa niečo zachytiť spoza záclon v okne, ale bolo to márne. Asi boli zatiahnuté aj závesy.
Angela vytiahla z bundy pakľúč a šikovným ťahom otvorila kufor. Dean ho hneď pomaly nadvihol, aby nevydal ani to najmenšie vrznutie, ktoré by Vincent začul. Nato nadvihol aj falošné dno a vytiahol odtiaľ jednu zbraň, ktorú podal Angele. Potom vytiahol zbraň aj pre seba. Opreli sa o zadný nárazník, obaja naraz skontrolovali obsah zásobníka, naraz ho zatlačili späť a naraz zbrane nabili. Kto by ich nepoznal, povedal by, že sú zohratý tím. Ani by ich nenapadlo, že to je v podstate ich prvá spoločná akcia.
Pozreli na seba.
„Môžeme?“ opýtal sa Dean.
Angela prikývla. Odrazili sa chrbtami od auta a vyrazili. Prikrčení pribehli k dverám, opreli sa tam o stenu pri zárubni. Angela na jednu stranu ku kľučke, Dean na druhú stranu k pántom. Pozreli na seba. Najprv kývol hlavou Dean na znak, že vykopne dvere. Angela mu odkývla, že je pripravená. Dean teda vyrazil. Rozkopol dvere a vletel dnu. Naskytol sa mu strašný pohľad. No bol lepší, ako si predstavoval. Sam sedel zviazaný na stoličke pri okne vedľa svojej postele. Mal zviazané aj ústa, aby nemohol kričať a privolať tým pomoc a pekne modrú modrinu pod okom. Dean pozeral na postavu stojacu pred ním. Bol to Vincent. Mieril naňho jednou z Angelinych zbraní. A už-už by vystrelil, keď dnu vpadol Dean. Angela ostala ešte von za dverami. Vincent otočil polovicu tela smerom k nemu. Pobavene sa pousmial nad tým, koho vidí a žmurkol. Oči sa mu utopili v temnej čierni zla. Mávnutím hlavou odhodil Deana na kúpeľňové dvere, ktoré sa pod náporom tej obrovskej sily roztrieštili s obrovským rachotom a Deana vpustili do miestnosti na studené kachličky podlahy. Vincent pozrel von otvorenými dverami, či v nich neuvidí aj Angelu. No nik do nich nevstúpil. Počul len Deanove stonanie z kúpeľne. Tak sa vrátil tam, kde prestal, a síce k stlačeniu spúšte zbrane namierenej na spútaného a bezmocného Sama. A zase už takmer stlačil kohútik, keď mu okolo hlavy zasvišťala guľka, ktorá sa zaryli do steny za Samom, presne medzi dve okná. To sa už aj Dean pozbieral a hľadal po zemi svoju pištoľ, ktorá mu pri dopade kamsi spadla. Vincent sa prekvapene otočil, aby videl útočníka. Uprel svoj čierny zrak na dievčinu, ktorá naňho mierila a bola pripravená vystreliť pri akomkoľvek Vincentovom nevhodnom pohybe. Vincent sa len zvona zasmial a hodlal aj naďalej pokračovať v tom, čo si zaumienil. Bol presvedčený, že Angela ho nezabije. Otočil sa späť, že už Sama naozaj zastrelí, keď mu guľka preletela okolo ucha ešte raz. Zdesene sa obzrel za Angelou, ktorá na neho neustále mierila a bola odhodlaná ho skutočne bezkompromisne zastreliť, ak sa opäť pokúsi na Sama čo i len namieriť. Z kúpeľne vyletel Dean a aj on vytasil nájdenú zbraň na démona. Sam to zo zatajeným dychom a divoko bijúcim srdcom všetko sledoval. Vincent stále zarazene pozeral temnými očami na Angelu. Bola z toho v pomykove, prečo na ňu upiera taký vyčítavý pohľad. Vincent uznal za vhodné to ukončiť. Vtom sa izbou prehnala menšia, ale aj tak dosť silná tlaková vlna. Deana to znovu obúchalo o dvere kúpeľne, Angelu to odhodilo na okno pri dverách, ale nerozbila ho a Sama to so stoličkou prevrátilo na zem.
Keď vlna ustala, Deanovi s Angele vystrelili ruky s namierenými zbraňami do izby hľadajúc v nej Vincenta. No nikde ho nebolo. Zmizol spolu so svojou vlnou, ktorou rozhádzal absolútne všetko v miestnosti. Zostal po ňom na zemi len kolt, čo ukradol Angele.
Dean okamžite vystrelil k bratovi, keď usúdil, že nebezpečenstvo menom Vincent pominulo. Zdvihol stoličku so Samom, sňal mu handru z úst, čo mu zabraňovala rozprávať a začal ho rozväzovať.
„Skôr ste nemohli doraziť?“ položil mu sarkastickú otázku na privítanie.
„Jasné Sammy, nemáš za čo.“ odpovedal mu Dean, akoby Sam povedal "Ďakujem".
Angela sa zatiaľ zamyslene rozhliadala po tom chaose, čo im Vincent v izbe zanechal. Kde stál, ležala jej pištoľ. Na stole pod nejakými vecami si všimla Deanov mobil a aj svoju druhú zbraň. V hlave jej vŕtal démonov výraz tváre po jej druhom výstrele, ich únos, básnička zo sna, na ktorú si zrazu spomenula, prečo ju Vincent raz brutálne udieral, keď sa ho pokúšala vymietať a teraz jej ani vlások neskrivil, len ju trochu obúchal. Ešte sa nestretla s démonom-lovcom. Bolo to dosť čudné.

Do motelovej izby sa už zakrádalo ranné brieždenie. Aj keď boli závesy stále zatiahnuté, prvé slnečné lúče sa cez malé škáročky dostali dnu a snažili sa zaliať miestnosť svojou žiarou.
Spúšť v nej bola už minimálna a všetci traja upratovali len posledné zvyšky neporiadku po Vincentovom predstavení. A balili sa. Stihli si aj zmyť špinu zo stajní a tiež krv a ošetriť si rany. Motel bol našťastie poloprázdny a nikoho ten treskot, buchot a rachot nezobudil. Možno to bolo aj Vincentovou zásluhou, ale to teraz troch lovcov trápilo najmenej.
„Do pekla!!“ Angela hlasno zahrešila.
Pritom tresla nejakým kúskom oblečenia o posteľ, kde si balila veci do svojho vaku. Cez čierne tielko opásaná prázdnymi puzdrami sa posadila vedľa bundy, kde ležali aj jej dve zbrane. Chalani na ňu pozreli.
„Čo sa deje?“ prvý sa opýtal Sam.
Angela opäť vstala a pozrela sa naňho. A na Deana, ktorý z nej nespúšťal zrak a na perách mal tú istú otázku.
„Nikdy mi nič neujde. Dostanem všetko. Duchov do očistca, démonov do pekla, monštrá zabijem. Preto o mne nik a nič nevie.“ začala a založila si vlasy za uši, pričom si odokryla ľavý spánok prelepený náplasťou, „A teraz je na slobode jeden démon.“
„Myslíš, že nás to teší?!“ zahriakol ju nahnevaný Dean.
„Nie! Ja len...“ začala sa prechádzať hore-dole, „Stavia ma to do nepríjemnej situácie. Už pre nich nie som neznáma hrozba. Už mám meno.“ pozrela na Deana s obavami v očiach a hlase.
Zmiatol ho jej strach. Či skôr malé znepokojenie. U nej by ho nečakal.
„Nemaj strach. Dostaneme ho.“ pokúsil sa preto aspoň o malú útechu.
„Tak o tom pochybujem. Ten už je dávno preč z mesta a bohvie kam sa podel.“ povedala Angela a pokračovala v balení.
„Ako to vieš?“ opýtal sa Sam.
Angela pozrela smerom k oknám pri posteli, kam sa do steny medzi nimi zaryli dve guľky. Tie už stihla dlhou pinzetou vytiahnuť, aby zničila všetky stopy vedúce k nim. Pozrela na malú Danielle s previnilým výrazom. Tá len zakrútila hlavou, čo bol znak toho, že v meste už žiadny ďalší démon nie je.
„Jednoducho to viem. Prácu, čo tu mal dorobil a keď sa mu nepodarilo ťa zabiť, radšej zdúchol.“ sklopila zrak späť do hlbín svojho vaku, „A my by sme mali tiež. Čo najrýchlejšie.“
Dean so Samom doteraz na nej viseli očami a balenie prerušili hneď, ako hlboké mlčanie preťala Angelina nahnevané zakliatie. Tak sa k nemu vrátili a hádzali veci do vakov.
„Sammy? Nepovedal ten démon Vincent niečo tebe?“ opýtal sa Dean a balil ďalej.
Sam naňho pozrel a zakrútil hlavou: „Nič konkrétne. Skôr to vyznelo, ako hatlaniny nejakého blázna.“
„Hmm. Ani o tých vyvolávacích sprostostiach? Či ich chcel použiť alebo čo?“ Dean sa pýtal ďalej.
K tejto téme rozhovoru medzi Samom a Vincentom sa ešte nedostali. Keďže bol Vincent veľmi zhovorčivý aj za mestom, predpokladal, že aj Sama potešil milým rozhovorom.
„No, vraj ich zabil, aby zabránil tomu vyvolávaniu a tie tajné texty zničil.“ odpovedal mu.
Angela sa dobalila, zavrela si batoh a pozrela na bratov. Aj oni na ňu. Zo zadného vrecka jeanov vytiahla malý poskladaný zdrap papiera a rozložila ho. Posledný krát si ho prečítala. Podišla k stolu a pritiahla si popolník, čo na ňom ležal, k sebe. Z predného vrecka vybrala zápalky. Vytrhla tyčinku s červenou hlavičkou a škrtla ju. Zapálila pokrčený papierik popísaný neznámym dialektom latinčiny a hodila ho do popolníka. Všetci traja sledovali, ako rýchlo horí a ako text na ňom mizne v jemnučkej čiernej spálenine, ktorá sa aj nepatrným dotykom rozpadne na tisíce drobulinkých kúsočkov.

koniec

Skvěle si to zakončila! Opravdu jsem nečekala, že by jim Vincent mohl utéct! Už chápu, proč se toho o ní dozvíme tolik v následující části! Jak Angela řekla, už není pro nadpřirozeno neznámá... jsem zvědavá, co dál vymyslíš! Moc se mi líbilo, jak krásně si to všechno popsala a i ten závěr s pálením textu, jsem si říkala, co s ním udělá Opravdu úžasné!
Těším se na další část!