Prečo tak nenávidím slovo obeta

„Dean, musíš sa upokojiť, rozumieš, čo ti hovorím??“ prehovorila naňho naliehavo Ruby, no on sa stále bolestivo chichotal. Z domu bol počuť Emilyin krik, no nevyzeralo to, že ju už Sam vymietol – skôr bola naštvaná, že sa o to pokúša. Deanov smiech stále neustával a celé sa to zhoršovalo – znova vypľúval krv a viac než predtým.
„Dean! Pozri sa na mňa! Dean!“ rázne hovorila Ruby, čupla si k nemu a zdvihla mu bradu k nej, „mysli na niečo smutné, okamžite! Niečo strašne smutné...Dean, mysli na svojho otca! Na to ako zomrel! Alebo na svoju mamu! Dean, mysli na to, inak umrieš!“
Stále bolo počuť Emilyin krik, Samovi sa darilo, ale ešte potreboval trochu času. No Ruby si uvedomovala, že Dean tú trochu času nemá a aj keď videla, že sa snaží sústrediť sa na to, čo mu povedala, nemôže sa. K tomu sa pridalo ešte to, že počul Emilyin hlas a to ho akoby nútilo smiať sa ďalej.
„Dean, mysli na to, ako zomrel Sam!! Okamžite!!“ zvolala Ruby ešte ráznejšie než predtým a priložila mu dlane na uši, aby nemohol počuť Emily.
Lovec utrápene zavrel oči a silou mocou sa snažil sústrediť na to, čo mu poradila neznášaná blondínka. ...Sam sa stratil a len jeho vinou, lebo ho posielal do toho sprostého bistra...Sam pomaly kráča k nemu a Bobbymu a za ním sa naprahuje Jake s nožom v ruke...Sam klesá na kolená a umiera mu v náručí...Sam leží na matraci v ošumelom dome a Dean vie, že sa nepreberie...a to len kvôli nemu, mal na neho zakričať skôr, že je za ním ten zkurvysyn...Sam kľačí na kolenách, pohľad má nesústredený a Dean vidí na svojej ruke, ktorou ho chytil na chrbte, krv...
„Dean....Dean...“ pokúšal sa ho prebrať z najhorších spomienok Rubyin hlas a on zistil, že sa už nesmeje a je čudne pokojný, ale bránica ho bolela stále. Blondínka držala v dlaniach jeho tvár a znepokojene sa naňho pozerala. Vyzeral strašne – celý spotený, kruhy pod očami, umučený pohľad, telo stále v bolestnom kŕči a celý sa triasol. Rýchlo sa od nej odvrátil a zas vykašliaval krv. Z domu bolo práve počuť, že Sam úspešne vymietol šaša z Emilyinho tela. Ruby si sadla vedľa Deana, hrabala sa v nejakej koženej taške, ktorú si zrejme priniesla a vopchala mu do dlane hrču požmolených byliniek.
„Žuj.“
„No tak toto do mňa nedostaneš, preboha, veď to vyzerá akoby to...“ hovoril slabým hlasom a chytal sa za brucho.
„Dean...“
„Nebudem jesť žiadnu burinu...“
„Žuj!!“ rozkázala Ruby a naštvane ho tresla po chrbte.
Dean znechutene jedol bylinky a vyzeralo to, že vynakladá riadne úsilie na to, aby nezvracal. Do toho vyšiel na verandu Sam a prestrašene zahrnul brata otázkami o jeho zdravotnom stave. Ten však iba znechutene žul a neodvažoval sa otvoriť ústa, pretože by to všetko rovno vypľul.
„Urobila som čo som mohla, žije,“ zhodnotila situáciu Ruby. „Nech si požuje tie bylinky a potom ich zje,“ hovorila a keď videla Deanov pohľad, ktorý bol najznechutenejší za celý čas, dodala: „Ale nie, robím si srandu, nemusíš to jesť...len ich poriadne vysaj, potrebuješ dostať do tela ich šťavu. Zastaví to to vnútorné krvácanie.“
Umučený lovec sa zhrozil – to bolo ešte horšie, ako ich zjesť -, ale urobil čo povedala. Síce necítil, že by mu to nejako pomohlo, ale zatiaľ mu to ani neublížilo.
„Ale je v poriadku, nie? Či treba ešte niečo urobiť? Mám ho odviezť do nemocnice??“ Sam sa démonky horlivo vypytoval.
„V poriadku by mal byť, ale tú nemocnicu by som mu odporučila, nikdy nevieš...“
Dean dožul a vypľul burinu niekam do strany od nich a okamžite začal protestovať: „Ja vôbec žiadnu nemocnicu nepotrebujem, Sammy, som úplne v pohode.“ Vstal a musel sa chytiť vchodových dverí, lebo ho zase zachvátil kŕč. Sam k nemu okamžite pribehol, prehodil si jeho ruku cez plece a vyčítavo sa pozrel na Ruby.
„Čo?! Ty si myslíš, že to nemá následky? Skoro zomrel, ani ja nedokážem to, aby bol ako nový!“ rozhorčovala sa, „jasné, že ho to bude ešte pár dní bolieť.“
„Okej, Ruby, chápem,“ chlácholil ju Sam, pri tom, ako viedol stále potichu protestujúceho brata k Impale a ona kráčala popri nich, „a...fakt vďaka, neviem si predstaviť, čo by...“
„To je v pohode, Sam,“ žmurkla naňho a nachvíľu sa jej stretol pohľad s pohľadom druhého brata, ktorý jej krátko prikývol.
*********
Bratia práve nasadli do auta, ktoré bolo zaparkované na nemocničnom parkovisku. Posledné hodiny sa rozprávali len málo – Deanovi sa hovorilo ťažko, pretože zakaždým, keď niečo povedal, znova ho rozbolelo celé brucho. Navyše teraz bol ešte aj pod utlmovákmi, ktoré mu nariadili v nemocnici, takže ani necekol. Sam naštartoval auto – nekompromisne odmietol to, že šoférovať chcel jeho brat a vydali sa naspäť k Bobbymu. Po chvíli mu niečo napadlo a tak prehovoril.
„Počúvaj, Dean, vieš čo? Tá tvoja Jane je možno predsa len na niečo dobrá,“ zhodnotil Sam a Dean naňho len nechápavo mrkol. „Emily – teda, ten démonský šašo v nej – mi povedal všeličo, keď som ho vymietal. Aj to, prečo mala Kirsten ten amulet.“
Dean nehovoril nič, tak pokračoval.
„Ten klaun si vyberal obete a následne na nich poštval Hershovú – vraj ona sama sa chcela zbaviť svojho manžela a tak spolupracovala s klaunom. A ona tým, že tých ľudí v podstate sexuálne obťažovala, akoby prenášala na nich ten vírus, alebo čo to, dopekla, vlastne bolo. A ten amulet jej len uľahčoval vplývať na nich tak, aby ich dostala čo najrýchlejšie do postele. Škoda, že sme to nevedeli skôr, nebolo to napísané ani nikde v tých knihách, potom by som ťa za Hershovou nikdy ísť nenechal.“
„Ale medzi obeťami boli aj ženy...“ ospanlivo zachrapčal Dean a prešiel si po rebrách.
Sam sa uškrnul. „Toto je vraj dosť kontroverzné mestečko.“ Dean porozumel a tiež sa uškrnul.
„A tak sa dostávam k tomu, čo som chcel povedať,“ vzdychol si, „ešte dobre, že máš tú svoju Jane – keby si nemal zábrany a vyspal by si sa s Hershovou, ten vírus by postupoval oveľa, oveľa rýchlejšie a pravdepodobne by si namieste zomrel. Preto starý Hersh zomrel v spálni.“
Dean chápavo prikývol a keď Sam nehovoril nič ďalej, pod vplyvom oblbovákov z nemocnice za chvíľu zaspal. A mladší brat bol len rád, že sa ho ešte vôbec nespýtal na to, čo tam tak rýchlo robila Ruby.
*********
Po niekoľkých hodinách cesty a Samovho častého pokukovania po svojom bratovi, zrazu začul zvonenie mobilu. Jeho telefón to nebol, to, čo bliakalo pesničku od AC/DC bol Deanov mobil. Mladší brat nechcel, aby sa zobudil a tak rýchlo hľadal jačiacu vyklápajúcu sa vecičku. Ako naschvál ho našiel práve vtedy, keď zvonenie dohralo a keď sa pozrel na displej, zistil, že mu prišla správa a to od nikoho iného ako od tej polodémonky. Chvíľu váhal, ale potom správu otvoril s vedomím, že to nerobí kvôli tomu, aby šmíroval, ale kvôli tomu, keby sa náhodou s Bobbym alebo s ňou dialo niečo zlé. Vedel, že Deana by porazilo, keby bola Janey, ako ju mal v uloženú v mobile, v úzkych a on by to prespal a nemohol by ju ísť heroicky zachrániť.
V správe stálo toto:
Ahoj, ja len tak, ze ako ste na tom? Dufam, ze ten blby pocit, co mam od vcera vecera je len z tej cudnej lasagne, co som jedla a ze ste obaja ok. Ozvi sa mi, ak mozes, lebo ak zosediviem, uz taka kocka nebudem My sme prave dostali ducha, ktory bol taky blby, ze sa vlastne dostal sam a este z toho bol aj rad Aj by som ti napisala „pozdrav brata“, ale on by ma akurat tak nakopal, takze ta poslucham a nejdem vyryvat Tak sa zatial maj, posielam velky bozk.

Sam sa uškrnul a rozhodol sa, že aj napriek nechuti jej zavolá – nechcel, aby Deana zobudil ten čudný náramok len kvôli tomu, že sa bude ona báť. Volal rovno z Deanovho mobilu – on ju nechal žiť, tak nech si na ňu peniaze míňa on -, a po pár zazvoneniach sa ozval jej hlas, v ktorom bol cítiť úsmev, radosť a to, že jej neskutočne odľahlo.
„Ahooj.“
„Ehm...to som ja Sam, takže ten sladký hlások si radšej nechaj...“
„Ou...a...ehm...prečo voláš s Deanovho mobilu??“ opýtala sa začudovane a takmer okamžite sa hlasnejšie a hlavne vystresovane začala vypytovať: „Stalo sa mu niečo? Je posadnutý, v base alebo v nemocnici?? Sam, kriste, hovor!!“
Lovec sa uškrnul. „Okej, najprv sa upokoj, lebo ak budeš šalieť, tak ho ten tvoj náramok zobudí...“
„On spí?“ zareagovala znova sladkým hlasom, akoby na svete nebolo nič krajšie ako vidina sladko si spiaceho Deana.
(Ehm...yeah. – poznámka autorky posledná, nebojte )
Sam od seba odtiahol telefón a kým si ho znova priložil k uchu, venoval mu znechutený WTF? výraz v tvári.
„Hej, spí. Ale máš pravdu, bol v nemocnici a práve je pod utlmovákmi, situácia so šašom sa trošku vymkla spod kontroly...“
„...preboha...“
„...ale vďaka Ruby sme to zmákli a je v poriadku.“
„A prečo bol potom v nemocnici??“
„No, chcel som sa uistiť, že mu fakt nič nie je...ale má v podstate „len“ veľmi natiahnutú bránicu. Našťastie nič vážnejšie, doktor povedal, že bude ok.“
Na druhej strane bolo chvíľku ticho, Sam tušil, že to predýchava – len nevedel, či to, že Dean mal ťažkosti alebo to, že sa ho vôbec dotkla Ruby-, ale potom prehovorila. Trochu čudným tónom, ale hlas mala pevný.
„Tak Ruby, hej? Ehm...okej...tak že jej...že...ehm...ďakujem,“ odkázala Jane a posledné slovo z nej vyšlo s takými problémami, s akými by ich, podľa Sama, povedal aj Dean.
„To jej povedz sama, nie?“ usmial sa naschvál Sam aj keď tušil odpoveď, len chcel vedieť, či začne vyrývať alebo jeho brata fakt tak poslúcha. To, čo počul bola len akási dlhá nerozlúštiteľná spleť hundrania a jediné, čo z toho Sam dešifroval bolo: „Si rob srandu z kvetináča, a nie zo mňa.“ Potom však pokračovala normálne ďalej.
„Ehm a...kedy sa vrátite? Či máte ešte niečo na práci?“ spýtala sa krotkým konverzačným hlasom.
„No, ako to vidím, tak u Bobbyho by sme mali byť pozajtra ráno alebo poobede...“
„Okej, takže v sobotu...“ spresnila si Jane sama pre seba.
„Hej, v sobotu,“ pritakal Sam a v tom mu niečo napadlo. „Počúvaj, označím mu tú tvoju smsku znovu ako neprečítanú, nech sa potom nerozčuľuje, že sa mu hrabem vo veciach. Chcel som iba vedieť, či tam nemáte problémy, chápeš...“
„...jasné...“ podotkla chápavým neposmievačným tónom.
„...tak dúfam, že sa na teba môžem spoľahnúť, že keď sa ti ozve, uhráš to na to, že sme spolu nevolali, jasné?“ hovoril skôr rozkazovačným ako prosebným hlasom a Jane znova zostala chvíľu ticho.
„Fajn, samozrejme,“ súhlasila, aj keď Sam netušil, že si musela riadne zahryznúť do jazyka, aby mu niečo neodvrkla na to, akým tónom tú prosbu hovoril. „A ty mi sľúb, že nebudeš otvárať žiadne ďalšie smsky.“
„Och, dobre, ani si nejdem predstavovať...“ pochopil Sam a hovoril trošku priškrteným hlasom.
„Nepredstavuj...“ uškrnula sa Jane a dobre sa bavila na tom, čo teraz asi chodí Samovi po rozume.
„Okej, končím.“
„Maj sa.“
„Ahá, a mimochodom,“ dodal ešte, „nenakopal by som ťa.“ Zasmial sa, zložil a nechal polodémonku na druhej strane visieť so začudovaným Čo?
*********
Sobota večer
Obaja lovci vystúpili pred Bobbyho domom. Boli v oblekoch, pretože cestou sem natrafili na niečo, čo sa javilo ako možný prípad pre nich, ale mýlili sa. Takéto veci sa im niekedy stávali a teraz to našťastie nebolo až také strašné mrhanie časom, lebo mesto, kde sa za podivných okolností zabil chlap (o ktorom zistili, že mal skôr niečo s mafiou, ako démonmi), nebolo ďaleko od trasy ich cesty späť do Južnej Dakoty. Už keď boli pri dverách, Sam zrazu zistil, že si zabudol v Impale mobil a tak sa poň vrátil, no Dean vošiel do domu. Plán, ktorý mal v hlave – že sa okamžite pôjde z tohto obleku, ktorý ho hryzie, prezliecť -, narušil krik z obývačky. Opatrne prešiel k dverám tej miestnosti a kvôli scénke, ktorá sa mu vyjavila pred očami, zostal z otvorenými ústami.

ááááá to čo ten koniec??? ma chceš zabiť??? inak jéééj torturing dean to bolo krásne dúfam, že ho to ešte bude trocha bolieť mohla by mu na to janey nechtiac zatlačiť alebo tak ale inak si to zvládla fakt super som hltala každé slovo a úplne som si to užívala. skvelá práca neviem sa dočkať pokračka.

inak ten klaun nemal chybu. fakt super vymyslené! a tá baba, čo obťažovala Deana a ako od nej "zdrhol"... no a že kontroverzné mestečko skrátka paráda.

dzajnisko juuuuj to bolo úžasné hnusný klaun tak mu treba a Dean chudáčik najprv tá zlá ženská a potom tie zlé vtipy a ten záver čo videl pokračovanie prosím a čo najskôr a ešte som zabudla

Takže.
Dzajnisko je to B O M B A . Ten šašo sa mi páčil aj keď som mal isté obavy predtým alé bol cool. .
No Torturing bol trošku nezvyčajný ale bohovský. A tie úbohé vtipy . no takto si ich prečítať je dobré. No a KONEČNE poriadna dĺžka. No mal som to za 10 minút ale bolo to super. aj keď 3900 slov je 3900 slov. .
No som zvedavý či nebude Jane naštvaná na Ruby aj keď teraz poďakovala. . No podľa mňa v tejto poviedke bude súboj medzi Ruby a Jane. Aspoň by to nebolo zlé.
A Konečne čakám že kedy sa prejavý skutočná Janeina Démonicky - fialová moc.

Dzajnisko úplne úžasná časť a torturing bol úplne super krásne si to opísala. aj ked musím spomenuť že to bol úplne nový spôsob mučenia o takom niečo som ešte nepočula ale páčilo sa mi to úplne súhlasím s tým že nie je nič krajšie ako spiaci Dean
no a ako Ruby pomohla a Samov telefonát s Jane to bolo tiež dobré teraz som zvedavá čo tam Dean videl.

Čo ten koniec? Chceš ma pripraviť o rozum?
Musím povedať: Úžasné!!! Ten šašo, trpiaci Dean, rozhovor Jane so Samom!
Užívala som si to úplne moc.
Neviem sa dočkať ďalšej časti!!!!

To je parádní pokračování Tvojí povídku miluju čím dál víc! Pěkně to bylo vymyslený s tím démonem! A to jak Deanovi Ruby pomohla, to jí šlo dost dobře připomenout mu nějakou smutnou událost, co? I když mu tím vlastně zachránila život. Konečný rozhovor s Jane a Samem se mi moc líbil, jak se Janey držela na uzdě A jsem zvědavá, co se děje! Konec si usekla opravdu v nejlepším! Prosím brzo pokračování!

nehorázne super, že ste až toľkí zmákli tých 7 wordovských strán ja už neviem, čo mám za vďaky napísať, lebo sa tu len stále opakujem ale strašne strašne strašne najviac neuveriteľne veľmi moc vám ďakujem
- ako vidím, torturing Dean sa ľúbil Dionka, neboj, jeho to ešte stále bude pobolievať
- že som to sekla v najlepšom? žeby?
- str8tking, tak tebe by sa páčil súboj Ruby a Jane
- no, Ruby sa premohla a zachránila Deana - predsa len by ho nenechala umrieť Samovi pod nosom, nie? už ale to, akým spôsobom to urobila je vedľajšie, keďže to úspešne prežil

(pôvodne som rozmýšľala, že Deanovi by nepomohli ani smutné spomienky a Ruby by sa v strese zmohla len na to, že by ho znechutene pobozkala a on by sa z takého šoku upokojil lenže to by si vypísala lístok pod gilotínu menom Janey a Ruby ešte musí žiť...aspoň kým nepríde jej čas )
- Jane so Samom sa navzájom snažia vystáť len kvôli Deanovi, hoci, neskôr sa to zmení
- už mám napísané 2 a pol strany nového pokráčka, tak uvidím, kedy to stihnem dokončiť zatiaľ sa majte a znova stráááášne moc ďakujem

Len tak ďalej Dzajnisko.

Sory, ze chvalim az tak neskoro,ale snad lepsie ako nikdy. Dufam
Peeerfektneee pokracovanie. Naozaj uplne waw a jeeej a juu a este a ooo a uuu a ououou a suuupeeer a fiiiha a...

Violet, ďakujem moc pekne, každá chvála, samozrejme, poteší
táák, je tu ďalšie pokráčko - zase niečo na dlhšie čítanie - prešla som hranicu 4000 slov...akože nechápem, aká dlhá bude posledná časť, ak sa to neprestane vyvýjať takýmto smerom
enjoy
************
Dean párkrát po sebe zaklipkal očami, či sa mu len nemarí a keď zistil, že vidí dobre, mal chuť začať sa strašne smiať – ale tento raz naozaj.
Na zemi v strede obývačky sa hemžilo klbko opätkov, nechtov a vlasov, v ktorom okamžite spoznal Ruby a Jane. Obidve na seba vrieskali ako šibnuté, náruživo sa mlátili a všetko to zaklincoval Bobby, ktorý nad nimi len rezignovane stál a krútil hlavou.
Dean akosi zabudol na to, že sa chcel ísť okamžite prezliecť z toho obleku, šmaril svoju tašku na zem vedľa seba a namiesto toho, aby ich šiel rozdeliť, si len založil ruky, oprel sa o zárubňu a sledoval tú lomičku. Bobby si ho zrazu všimol a prešiel popri nich k nemu, akoby boli mínové pole.
„Čakal som vás skôr, čo vás zdržalo?“ pýtal sa tónom, ktorý vôbec neodzrkadľoval to, že za ním sa po ľudsky mlátia dve démonky.
„Mysleli sme si, že máme prípad, ale nakoniec to nespadalo do našej platovej skupiny,“ vysvetľoval Dean a Bobby chápavo prikývol. „Čo sa to tu vlastne deje??“
Starší lovec sa odvrátil a pozrel sa tie dve – nedalo sa rozoznať, ktorá ziape čo, počuli akurát, ako jedna kričí na druhú, že ju má okamžite prestať ťahať za vlasy, lebo ju rozštvrtí.
„Neviem, prišiel som už do hotovej bitky,“ pokrčil plecami.
„A to si ich ešte nerozhodil?“
„Och, no, snaha bola,“ pripustil, „ale o sekundu sa na seba vrhli znova. Ako také vypatlané sliepky, dočerta.“
Chvíľu bolo medzi lovcami ticho, iba sa pozerali na tie dve a nevyzeralo to, že sa tá mlátička tak rýchlo skončí. Bobby však prehovoril na Deana.
„Tak ja idem, čakal som len na vás, kým sa vrátite. Potrebujem si zabehnúť za jedným starým kamošom – má nejaké problémy s dákym poltergeistom, či čo -, lenže nemôžem tu Jane nechať samu skrz tie blbnúce náramky. Mal by som sa vrátiť pozajtra, chcem, aby si ju mal dovtedy čo možno najviac pod kontrolou,“ vysvetlil Bobby a pomaly odchádzal. „A ozaj, keď sa tie dve domlátia, vrecká s ľadom sú pripravené v mrazničke – Jane ti isto začne skuvíňať za ušami, že bude opuchnutá. A, aby som nezabudol, neurobte mi z domu hodinový hotel. Ďakujem.“
S úškrnom sa otočil na päte a odišiel.
Dean sa znova obzrel na bijúce sa ženské a keď videl, ako sa Jane šikovne dostala na Ruby a začala ju bez milosti mlátiť, pokým sa ona nemohla hýbať, prebehla mu po rozume nadšená veta „to je moje dievča“ a so záujmom to pozoroval.
Do toho vošiel do dverí Sam; pozrel na tie dve, pozrel na svojho brata a vyčítavo mu vytkol: „To tu budeš len tak stáť?!?“
No ten ho však cez krik démoniek nepočul, a s úškrnom si hovoril svoje: „Predstav si ich ešte v plavkách a blate. To jediné im chýba, za to by som aj zaplatil.“
Sam otrávene prevrátil očami a v tom stalo pár vecí naraz; mladší brat sa otočil do chodby a odložil si svoju tašku - Ruby sa dostala na Jane a teraz začala mlátiť ona ju – to sa už Deanovi nepáčilo a vyštartoval k nim. Jane stačila len sekunda na to, aby zo seba démonku dostala preč – nejakým zázrakom sa jej podarilo zo seba Ruby skopnúť a do toho Dean polodémonku dvíhal na nohy. Nevenovala ani najmenšiu pozornosť tomu, kto ju zdvihol a to, že ju okolo pása drží a nasilu ju vzďaľuje z miesta „činu“ jej očividne prekážalo, pretože nemohla znovu skočiť na blondínu. Tá vyzerala, že je na tom rovnako, hneď ako vstala, sa so zúrivým výrazom vrhla k nim, ale tú už schmatol Sam a pratal sa s ňou čo najďalej.
Medzičasom Jane spoznala, že ten, kto na ňu hovorí, aby sa upokojila, je Dean, ale okamžite naňho vybehla, nech ju pustí. Snažila sa mu vyšklbnúť z náručia, ale veľmi sa jej to nedarilo – Dean bol fyzicky predsa len oveľa silnejší ako nejaká 55-kilová ženská. Asi päť metrov od nich sa dialo to isté medzi Samom a Ruby a mladší lovec toho už mal vážne dosť.
„Okej, stop, skončite! Okamžite!!“
Na oboch stranách sa démonky postupne začali tváriť pokojne, aj keď sa stále prebodávali tými najprotivnejšími nenávistnými pohľadmi.
„Fajn, to by sme mali. Teraz – čo sa to tu vlastne deje?!“
Ani jedna najprv necekla, obe len zhlboka dýchali a upravovali si strapaté vlasy. Jane však potichu hundravo zasyčala „...čachruje s tými svojimi sprostými špinavými paprčami...“ a znova sa dialo to isté. Z veľkým úsilím ich znova upokojili; Dean pre istotu zozadu držal jednou rukou obe Janeine ruky za zápästia a druhou jej pás, lebo to vyzeralo, že Rubyine – teraz už démosky čierne -, oči ju ešte viac provokujú a nechcel, aby Bobbyho obývačka nedobrovoľne vybuchla alebo niečo podobné.
Práve vtedy, keď ju tichým hlbokým hlasom konečne presvedčil, aby bola pokojná a radšej s ním išla preč z obývačky, si začala pre zmenu hundrať popod nos Ruby: „Len si poslúchaj toho svojho miláčika...ako taký verný psík...vlastne suka...“
„No ty už máš len čo hovoriť!!“
Kvôli tomu, čo sa udialo nasledujúcu chvíľu na seba obaja bratia v ten istý moment vyčítavo zahučali: „Držíš ju vôbec?!“ pretože Ruby, ktorá vyzerala pokojnejšie ako Jane, využila situáciu, že Sam ju už nedržal tak pevne a hneď na ňu vybehla a Jane, ktorú Dean viedol von a držal tiež jemnejšie, taktiež nestrácala čas, vykrútila sa mu a démonky si znovu surovo skočili do vlasov.
Ani Dean ani Sam nechápal, kvôli čomu sa mohli začať takto mlátiť a vzájomná nenávisť oboch žien sa v miestnosti dala krájať. Vďaka sile oboch lovcov ich hneď rozdelili a teraz už ani jeden neriskoval – Sam Ruby okamžite postavil do Diabolskej pasce, na čo Jane dostala záchvat smiechu, no ani ju protibitkárske opatrenie neobišlo – Dean jej bez akýchkoľvek problémov znova preventívne chytil zápästia, schmatol ju okolo bokov a niesol ju preč, takže popri jačaní „Dean, okamžite ma pusti!!! Čo si myslíš, že robíš?!?! Okamžite ma PUSTI!!“ mohla akurát tak bezmocne kopať do vzduchu, kvôli čomu sa teraz začala rehotať blondínka. Starší lovec prešiel s brunetkou ku schodom, tam ju pustil, ale šiel tesne za ňou, nech si nezmyslí utekať späť a dobre urobil, pretože ona akýmsi zázrakom počula Rubyino tiché hundranie „to je jedna načisto vymetená krava!“ a okamžite sa chcela vrátiť.
„Keď tam na teba vyletím, ty...“
„No tak to si vyhoď z hlavy, dievča,“ zahrmel Dean a okamžite ju nekompromisne otočil späť na smer hore schodmi. Ako po nich šli, lovcovi sa asi kvôli všetkému tomu naťahovaniu znova ozvala nie tak stará bolesť v bránici a mimovoľne ho striaslo. Vyšli na poschodie, Dean si masíroval brucho a Jane sa naňho ani nepozrela, pokým neprišli k posledným dverám napravo. Tam jej otvoril dvere na jej vlastnej izbe a vtisol ju dnu.
„A neželaj si ma, ak ťa zbadám dolu, idem ti po ľad,“ zahlásil autoritatívne a ona bez slova, ale nadutá, zaplesla dvere.
Lovec predvídavo zostal chvíľu opretý pri dverách a splnilo sa presne to, čo očakával – naschvál sa pozeral na hodinky a počítal sekundy, bolo ich desať - Janeine dvere sa znova otvorili a na čele mala napísané, na čo sa chystá. Keď ho videla, na tvári sa jej zjavil výraz porazeného a prevrátila oči.
„Ty nie si normálna, však??“ spýtal sa unudeno-pobavene.
Ona len niečo nezrozumiteľne zavrčala a znovu zabuchla dvere.
*********
„Pusti ma, Sam, no tak, pusti ma,“ presviedčala ho Ruby uväznená v pasci, „no tak, už som úplne pokojná, nie ako tá sprostaňa... to je jedna načisto vymetená krava!“
Sam stál pred ňou s prekríženými rukami a pobavene sa na ňu pozeral. „Okej, pustím ťa, ale chcem vedieť, prečo ste sa tak mlátili.“
Ruby prestala pobehovať sem a tam, tiež si založila ruky a začala si poklepkávať nohou. „Existuje hranica zvedavosti, vieš, Sam? A toto už je za ňou.“
Lovec len zdvihol obočie.
„Proste to nie je tvoja vec.“
„No a čo, chcem to vedieť, takáto bitka sa len tak nevidí,“ uškrnul sa, no Ruby nehovorila nič.
„Fajn,“ zahlásil, „tak ja si tu teraz sadnem a nepustím ťa von, pokým mi to nepovieš.“
„Veľa šťastia,“ zahundrala Ruby a mračila sa naňho.
Po minúte
„Sam, pusti ma odtiaľto, som hladná,“ zavrčala zo zeme, kde sedela opretá o ruky s prekríženými nohami, pretože sa jej nechcelo stáť a lovec jej odmietol dať stoličku.
„Tak si buď,“ zasmial sa Sam a provokačne prechádzal ku chladničke, no v strede cesty naďabil na ešte teplé hranolčeky na sporáku. Vzal ich a čupol si k démonke naschvál tak, aby sa kvôli Pasci nemohla jedla ani dotknúť. „Hmmm, perfektne voňajú, dáš si??“
„Prisahám, že ťa za toto nakopem, keď sa odtiaľto dostanem.“
„Tak to by som ťa asi nemal púšťať, však? A to som to práve chcel urobiť...“
„Už ťa vidím...no tak, Sam, aj tak to zo mňa nevytiahneš, zbytočne sa pokúšaš mučiť ma...Sam...“
„Bavíte sa?“ spýtal sa z dverí Dean, ktorý sa zachechtal pri pohľade na scénku „Sammy máva pred Rubyným ksichtom s hranolčekmi a ona si popri tom rekreuje na dlážke“.
Sam sa otočil na brata a uškrnul sa, no úsmev ho prešiel, keď videl, že ako prechádzal ku mrazničke, masíruje sa pod rebrami.
„Ešte stále to neprechádza??“ Vyskočil od Ruby a vrátil hranolčeky späť na sporák.
„Ale čoby, je to v pohode, Sammy, nestresuj,“ zašomral a vytiahol ľad. Mladší lovec si ho aj tak nedôverčivo premeriaval a chcel vysloviť obavu, no do toho sa zo zeme ozvala Ruby.
„Hoď sem ten ľad, nech ho prekľajem a potom jej ho môžeš ísť nacapiť na ten jej debilný nechutný namyslený ksicht,“ navrhla Deanovi.
Sam sa potichu zasmial, pokrútil hlavou a zahryzol sa do hranolčeka, no jeho brat sa otočil na démonku.
„Ja...viem, že si mi zachránila život a...som ti...“ hovoril neplynulo a z nevôľou pokračoval, „...vďačný...“ Ruby len pomaličky zdvihla obočie a kútikmi úst jej trhalo.
„Ale už sa jej ani nedotkni...“ hovoril prísne a ani nežmurkol, „...skrížiš jej čo len vlások a neručím za seba.“
Démonka prevrátila očami a mladší brat chcel očividne odľahčiť tému: „Už si z Jane dostal, prečo sa tak bili??“
Dean pokrútil hlavou. „Ešte som sa nepýtal, prečo?“
„Lebo ona,“ vysvetľoval Sam a kývol hlavou na Ruby, „nechce povedať ani "ň". Divné, nie?“
„Pochybujem, že tá mrcha niečo povie,“ predpovedala blondínka s nevysvetliteľným čudným výrazom v tvári.
„Uvidíme,“ zasmial sa víťazoslávne Dean – Jane mu to určite povie -, a odchádzal aj s ľadom z miestnosti. Pri dverách však zastal. „Mimochodom...ako si nás tak rýchlo našla?“ spýtal sa smerom na Ruby, „v dome toho šaša?“
Sam aj ona si dali záležať na tom, aby sa na seba navzájom nepozreli. Dean však videl, ako obaja na sekundičku stuhli, no Ruby hneď začala pohotovo vysvetľovať: „Sledovala som vás, samozrejme. Bolo len otázkou času, kedy sa s vami niečo zomelie, hlavne s tebou. Tak buď len rád, že som tam bola.“ Hovorila suverénne a namyslene. Dean sa ešte raz na obidvoch letmo kukol a vyšiel z obývačky s tým, že sa mu na tom aj tak niečo nezdá.
*********
Lovec vošiel do izby a videl ako si brunetka pred zrkadlom čistí dlhý hlboký škrabanec pod kľúčnou kosťou.

„Dean, mohol by si mi, prosím ťa, pomôcť?“ spýtala sa slabým hlasom. Hodil vrecko s ľadom na posteľ a prešiel k nej.
„Takže, ja sa tu teraz opriem,“ oprela sa o kúsok holej steny, „ale, neber to ako nejaký návrh, alebo čo...“ Uškrnula sa a podávala mu obväz, na ktorom bolo niečo ako priesvitný gél. „Potrebujem, aby si mi toto pricapol na tú ranu a držal, kým ti nepoviem, okej?“
Zamračil sa, lebo nechápal, čo také by na tom nezvládla sama, ale pristúpil k nej, prehodil jej vlasy poriadne za plece, aby jej nepadali do rany a priložil jej tam ten obväz. Na to sa z nej vydralo akurát tak ubolené zakňučanie, nešťastne zavrela oči a prerývane dýchala.
„Čo to, vlastne, robíme?“ pýtal sa Dean a starostlivo si ju obzeral. Až teraz si všimol, čo má na sebe – čiernu košeľu s rukávmi po lakte a čiernozelené obtiahnuté rifle.
Brunetka po chvíľočke nabrala dych a odpovedala. „No, toto je niečo, čo tú ranu zacelí a, pri všetkom šťastí, by tam po nej nemalo zostať nič, žiadna jazva, chrasta, ani nič podobné...“ vysvetlila a otvorila oči. Potom mu prešla jemne prstom okolo škrabanca pod pravým okom na líci a dodala: „A ako vidím, tak to budeme musieť použiť aj na teba, až teraz som si to všimla.“
„Hej, viem, že tam čosi mám, jednej z vás sa pošťastilo zmangľovať aj mňa,“ uškrnul sa. Stále boli pri sebe bližšie a bližšie – oveľa viac, ako by sa patrilo na ošetrujúceho a ošetrovanú -, a keď sa Janeina ruka dostala z jeho tváre a pritiahla ho za krk k sebe, začalo sa krátke zvítavanie.
„Zneužívaš situáciu,“ zhodnotila s úsmevom, keď zistila, že jeho ruka klesla trošku nižšie, než bol prisosnutý ozdravujúci obväz.
„Oživujem si spomienky,“ bránil sa Dean.
„To teraz musí chvíľku počkať, mám tu raneného lovca, vieš?“ stále sa usmievala a len trošku sa od neho odtisla. „Už mi to môžeš dať dole...ten obväz,“ dodala, keď jej Dean začal rozopínať košeľu. Tento raz poslúchol a keď odstránil obväz, po rane zostalo len ľahko začervenané miesto.
„Wau...“ zmohol sa na reakciu.
„Hovorila som, že Sophi vie robiť divy,“ žmurkla naňho. „Tak a teraz ty,“ rozkázala, schmatla ho za plecia a posadila ho na posteľ, skoro na ten ľad, čo doniesol. O sekundu sa k nemu prirútila aj vatovým tampónom, kde nakvapkala trochu čírej tekutiny z nejakej fľaštičky. Jemne ho chytila za krk a sústredene mu čistila škrabanec. Nebolo to nič veľké, ale nechcela, aby túto tvár kazila nejaká jazva.
Ako tak pred ním stála a ošetrovala ho, chytil ju okolo stehien a nevinne sa opýtal: „Janey?“
„Hm?“
„Prečo ste sa tam dolu s Ruby mlátili?“ Zvedavo čakal na odpoveď.
Jane sa schválne nahla po druhý tampón, na ktorý dala tú gélovú vec a bez slova mu to priložila na ranu. Ucukol len trošku, až také strašné mu to zase nepripadalo a hoci Jane predpokladala, že to odvráti pozornosť, Dean začal znova vyzvedať.
„Prečo ste sa tam mlátili, hm?“
„Dúfam, že ťa to veľmi nebolí, nie je to hlboké, malo by to byť v pohode,“ zahovárala.
„Ty mi to jednoducho nechceš povedať, však?“
„Nie.“
„Nechápem prečo.“
„Tak necháp,“ odvetila mu vecne a mykla plecami. „Už to prestalo štípať?“
„Nie,“ zašomral. „Ale Ruby to Samovi už povedala.“
Brunetka na chvíľu stuhla, ale hneď prekukla jeho klamstvo.
„Nepovedala, neklam.“
„No tak, povedz mi to, ja to nepoviem nikomu,“ zaprisahával sa.
„Tak. A je to, nezostalo tam po tom ani stopy,“ usmiala a pobozkala mu začervenané miesto.
„Kto teraz zneužíva situáciu, čo?“
„Ja môžem,“ uškrnula sa a bleskovo upratala tampóny. Hneď sa k nemu vrátila, sadla si vedľa neho a on jej podal vrecko s ľadom, ktoré si priložila na trochu opuchnuté líce.
„Povedz mi to.“
„Si otravný.“
„To je to až také strašné, že to obe tak zatĺkate?“
„Hlavne, že Ruby to Samovi už povedala, však?“
„No tak.“
„Nie, nemusíš vedieť všetko,“ uškrnula sa a jemne ho žďubla do brucha. Dean na to zareagoval úplne odlišne ako inokedy, teraz bola na jeho tvári miesto úškrnu nespokojná grimasa.
„Kriste, Dean, prepáč, prepáč, ja som úplne zabudla...!!“
„To si teda šťastná,“ vzdychol si a mračil sa.
Jane odložila vrecko s ľadom a s ustarosteným výrazom si k nemu prisadla bližšie. Jednou rukou mu chlácholivo prechádzala po chrbte a druhou šikovne rozopla jeden gombík na jeho košeli a dostala sa presne na to miesto na bruchu, po ktorom si prechádzal on. Jemnejšia ruka mu hrejivo hladila boľavé svaly a všetko to znovu obnovené bodanie a pálenie postupne prechádzalo.
„Prepáč, fakt. Je to lepšie? Aspoň trošku?“ spýtala sa krotko, akoby sa bála toho, čo na ňu vybafne. On ju však začal pomaličky bozkávať. „Hej,“ povedal a ani od nej neodtrhol pery, „ale ešte máš čo vynahradzovať.“ Usmial sa a ona sa popri bozkávaní nechala zľahka zatlačiť na posteľ. Tesne pred tým, ako si na ňu ľahol, mu z tej košele tú ruku vytiahla, aby mu náhodou neublížila ešte viac, no keď jej on prešiel po jednej strane drieku, cukla a zjojkla ona.
„Čo sa robí, ublížil som ti??“ pýtal sa ostražito a odtiahol sa od nej.
„Nie, nie, ty nie, len...“ vyvádzala ho z omylu, zdvihla sa na lakte a odhrnula si na tom boku košeľu. Tam mala krvavý šrám, veľmi podobný tomu, ktorý sa jej už zahojil.
„Mňa z tej Ruby raz vážne porazí,“ zavrčal Dean, postavil sa z postele a prešiel k tým jej dezinfekčným vecičkám. Jane sa ani nepohla, len ho pozorovala, ako sa o chvíľu vracia k nej na posteľ s tampónom s pár kvapkami tej čírej tekutiny, obväzom a hojivým gélom. Ľahol si k nej a oprel sa o lakeť, trochu jej rozopol košeľu, aby sa ľahšie dostal k rane a opatrne jej to začal čistiť.
„Ešte raz sa ťa dotkne a prisahám, že ju zabijem,“ hundral naštvane a znova jej hodil zabudnuté vrecko s ľadom.
Jane sa usmiala. „Takže teraz mám osobnú ochranku??“
„Samozrejme, vo dne v noci...so mnou sa ti nestane nič zlé,“ potvrdzoval a zasmial sa, „a garantujem ti, že kompetencie bodyguarda určite riadne prekročím.“ Nahol sa k nej, krátko ju pobozkal a znova sa vrátil ku škrabancu.
„Myslím, že to mi vôbec nebude vadiť,“ odobrila s úsmevom a pricapla si ľad na tvár. „Prečo vlastne máš oblek? Či chceš byť ako pravá ochranka?“
„Vari sa ti nepáčim?“ uškrnul sa.
„Myslím, že nepáčenia sa sa ty báť nemusíš,“ usmiala sa, „len či som niečo prespala a aj ja som sa mala hodiť do gala?“
„Toto gala nie je...a ani tak skoro žiadne nebude,“ dodal, keď si spomenul na poslednýkrát, čo mal smoking, „ale mysleli sme si, že máme prípad, no nakoniec sme zistili, že to nemá nič s našou robotou.“
Jane iba chápavo prikývla a ďalej sa nevypytovala. Dean prešiel k tomu, že jej na rane pevne držal obväz s gélom a ona len trpiteľsky zovrela pery.
„Len si trp, keď sa mlátiš s niekým, o kom ani nevieš, kde pchá tie svoje paprče, fuj...“ zhnusoval sa.
„Aspoň toto už nebolí tak veľmi, ako to predtým,“ vzdychla si.
„Prečo vlastne ste sa nemlátili ako démonky, ale takto?“
„Noo, takže: kebyže bojujeme ako démonky, bolo by po Ruby, buď v sekunde alebo do pár hodín – podľa toho, ako veľmi sadistickú náladu by som mala,“ vysvetľovala, „lenže, ak by bola Ruby mŕtva, Sam sa naštve a zabije mňa. To by si sa, podľa mojich predošlých skúseností, naštval ty, lenže by si už nemal koho zabiť, tak by si sa akurát mohol štvať na Sama. Sam by sa štval, že ťa štve, že zabil tvoju polodémonku a ty by si sa štval, že Sama štve, že tá polodémonka zabila jeho démonku. A to, čo z toho vyplýva, je, že by ste sa štvali a možno aj vzájomne sa seba a to by nikomu nepomohlo.“
Jane dochrlila informácie a spokojne sa pozerala na Deana, ktorý pobavene pozeral na ňu.
„Čo je?“
„Vieš...ľudia takto čudne rozprávajú, keď kvôli zraneniam dostanú morfium, ale ty ho očividne vôbec nepotrebuješ,“ smial sa a popri tom odkladal veci na ošetrovanie.
Jane len zamávala rukou pred svojimi ústami, ako by ich zamykala a odhodila kľúč a ticho pozorovala, ako si lovec vyzlieka sako a hádže sa k nej na posteľ.
„Ták, moju polodémonku už nič nebolí?“ pýtal sa rozšafne, prehodil si cez ňu ruku a omotával si jednu vlnu jej lesklých čokoládovohnedých vlasov okolo prsta.
Jane zaklipkala dlhými mihalnicami a odložila vrecko s ľadom, ktoré už aj tak skoro vôbec nebolo ľadové. „Akú tvoju polodémonku? Ty máš polodémonku??“
„Sama si to povedala,“ uškŕňal sa a nebadane jej pomaličky rozopínal ďalšie gombíky na košeli.
„No to teda určite nie,“ s úsmevom krútila hlavou.
„No to teda určite áno,“ tiež sa usmieval a začali sa bozkávať. Keď sa to už rozbehlo do vášniva, Jane ho zrazu odtisla, vyskočila k dverám a na dvakrát zamkla.
„Nepotrebujeme tu žiadnu nevítanú spoločnosť,“ odôvodnila to, vyzliekla si košeľu úplne a hodila ju na zem a Dean, - ktorý sa medzičasom posadil -, ju chytil za zadok a pritiahol k sebe. Popri bozkávaní mu ona rozopínala košeľu – s kravatou zápasiť nemusela, lebo v tej ani neprišiel -, a on jej vyzliekal rifle.
„Počúvaj, ak si všimnem, že ťa tá bránica a podobne čo len trošku zabolí, tak končíme, rozumel si? Nemienim ťa nechať sa dokaličiť ešte viac,“ hovorila pomedzi bozky, keď už sedela obkročmo na Deanovi len v sýtočervenej spodnej bielizni a systematicky mu vyťahovala rozopnutú košeľu z nohavíc. Ten naschvál nehovoril nič, len si ju pritiahol ešte bližšie k sebe. V tom sa ozvalo tiché zaklopanie.
„Toto nemôže byť pravda,“ skleslo zahundrala a chcela sa vymaniť z Deanovho zovretia.
„Kašli na to, keby to bolo niečo vážne, tak je to iné klopanie,“ vyhováral jej to, ale ona na seba hodila aspoň tú svoju košeľu, šla otvoriť a nechala ho tam sedieť.
Opatrne otvorila dvere – tak, aby ju bolo vidno iba od pása nahor -, a v nich stál Sam.
„Sorry, že ruším, ale potrebujem kľúče od auta...“ hovoril Sam nevídane ospravedlňujúcim tónom.
„Načo?!“ zašomral očividne rozhorčený starší brat a Jane sa tvárila nezúčastnene.
„Nemám päť rokov, nemusím ti vysvetľovať, že si idem skočiť do baru,“ zahundral a krútil hlavou, „ako keby som ja vždy presne vedel, kam ideš.“
Dean čosi nezrozumiteľne zavrčal, Sam mu nerozumel, ale Jane áno a tak natiahla ruku k jeho saku, vybrala odtiaľ kľúče od Impaly a podala ich mladšiemu lovcovi.
„A neopováž sa tam posadiť Ruby, nemienim to auto celý týždeň dezinfikovať,“ zavrčal znova, ale Sam iba prevrátil očami a odišiel preč.
Jane zatvorila dvere a ako sa o ne oprela, v celej kráse sa videla v náprotivnom zrkadle, čo znamenalo, že aj napriek jej krycím manévrom, ju Sam videl polonahú.
„Tak teraz neviem, čo je horšie – či to, že som sa práve nezvratne zhodila pred tvojim bratom, alebo to, že si tak odporne protivný,“ vzdychla si a Dean bol zrazu pri nej.
„Však, ale nie som protivný na teba, nemáš sa na čo sťažovať,“ hovoril celkom iným hlasom ako na Sama – uvoľnenejším a hrubším -, a bozkával jej sánku.
„Pokiaľ viem, Ruby ti zachránila život, nie? A ty sám si si vyvážal démonku v aute - a keby len to -, tak prečo si taký protivný?“ odtiahla sa od neho, sadla si na posteľ, prehodila si cez nohy prikrývku a z očí jej sršal presný opak „len poď ku mne, Dean“.
„Odkedy obraňuješ ju? Pokiaľ viem, nie je to tak dávno, čo by si ju najradšej zabila,“ rozladene sa pýtal so zvrašteným obočím a opieral sa o dvere.
„Ale to nie je to isté.“
„Pozri, zlato, mám nechutný pocit, že Sammy s ňou niečo má a sama si ju označila ako jeho démonku, takže...“
Jane mu však skočila do reči. „Po prvé - to bolo na spresnenie označenia, nebolo to myslené tak. Po druhé – Sam by sa s Ruby nespustil. A po tretie - Aj keby náhodou, ty sám spávaš s démonkou a svojmu bratovi ju nedovolíš?“
Dean naštvane zafučal a prevrátil očami. „Takže, zhrňme si to – pred pár dňami som skoro zomrel, jediné, na čo som sa tešil, si bola ty a teraz, keď máme prázdny dom, sa ideme hádať kvôli RUBY???“
Videl, ako jej pohľad zmäkol, ale keď dohovoril, znova sa naschvál začala tváriť naštvane.
„To má byť citové vydieranie, Winchester?? No, to na mňa neplatí, aby si vedel, choď s tým oblbovať nejakú precitlivenú Annie, ktorá ti to zožerie.“
Lovec sa víťazoslávne usmial – vždy, keď ho volá priezviskom, hnevá sa iba akože. Vyzliekol si košeľu, ktorú mu predtým nestihla vyzliecť ona, odhodil ju na zem a začal liezť k nej na posteľ.
„Kam sa hrabeš, há? Si myslíš, že keď sa tu budeš tak dramaticky obnažovať, tak ti to pomôže??“ hovorila namyslene a cúvala od neho, zatiaľ čo on sa k nej približoval ako taký lev číhajúci na korisť.
„Je čas na plán B,“ zašepkal jej do ucha, keď narazila na stenu a už nemala kam ujsť. Prikrývka, ktorou si doteraz zakrývala nohy bola zrazu nezvestná, Dean schytil Jane za stehná tesne pod zadkom a šikovným nenásilným pohybom ju stiahol pod seba.
„Aký plán B?! Žiadny plán B!“ rozčuľovala sa, no to už sa on na ňu náruživo vrhol a tak už nemala ani ako protestovať, že podľa nej toto teda vôbec nie je fér. A potom už protestovať ani nechcela.
(A kto by sa jej aj čudoval, rúra jedna. – zase poznámka autorky )

dzajnisko toto bolo úplne úžasné
tá bitka na začiatku sa mi strašne páčila aj ked by ma zaujímalo prečo sa tak pobili
som rada že to ešte deana trochu bolí dúfam že ešte aj bude.
to ošetrovanie bolo úplne super no a ten koniec musím povedať že Jane strašne závidím tak rada by som v tej chvíľi bola na jej mieste

dzajnisko super trikrát hurá, fanfáry a všetko podobné bolo to úžasné pokračovanie ako sa tie dve mlátili a Dean len pozeral a ten záver hhhhhhhhhhhhhh
skladám obrovskú poklonu vynikajúca časť už sa neviem dočkať ďalšej

Jeeee to sa mi páčilo. Je to bomba. . No aj ja by som strašne rád zaplatil na ten zápas. .
Bolo to super a dĺžka je cool. Si skvelá autorka Dzajnisko.

Já se na začátku neskutečně bavila, jak se dvě démonky byli jako normální baby!! A Bobby jak je jen tak pozoroval a pak se k němu přidal Dean! Prý v plavkách a v blátě Prostě úžasné! Taky by mě moc zajímalo kvůli čemu se tak pomlátili! Doufám, že se to jednoho dne dozvíme! Opravdu parádní pokračování! Těším se na další část!

juuuuuuuu dzajnisko to bolo dobre
jedna veta lepsia ako druha

citácia :

plan B

mh

Ja som teraz došiel nato že som predpovedal budúcnosť. Alebo nie. DZAJNISKO chcem vedieť či si ten súboj medzi Ruby a Jane mala vymyslený alebo si sa inšpirovala odomňa??????????????????????????????????????????

áááách, ďakujem sa úžasné komentáre, veľmi veľmi ma to potešilo
wiktoriano, myslím, že nie si jediná, kto jej závidí, ja by som si aj nohy dolámala pri tom behu do tej postele videla si Shreka 2, ako tam na tej pláži, či kde, na Shreka skočila Fiona? Dean=najsexi Shrek ever, ja=Fiona... ďakujem, už môžem zomrieť od šťastia
Madlen, som rada, že sa ti tá mlátička páčila ale pochybujem, že niekedy zverejním, prečo sa mlátili, uvidíme
str8tking, na tom predpovedaní budúcnosti asi niečo bude, lebo túto bitku som mala pripravenú asi už dva mesiace ak nie viac
lentilka, Ettie - ďakujeeeem, strašne moooc

. No tak takýto od..eb som ešte v živote nedostal . Ale tak aspoň som dobre trafil že čo tam asi bude.

str8tking: ehm, nepochopila som narážku ale nejaké jasnovidecké črevo isto máš

mám tu nové pokráčko a v dohľadne blízkej budúcnosti pribudne aj ďalšie tak nech sa vám páči
btw - Deanova košeľa použitá v tejto časti je presne
táto http://supernatural.cinemaview.sk/gallery/displayimage.php?album=390&pos=4 - to len pre predstavivosť
************
Po asi troch týždňoch
Ako sa pri magickom železnom pentagrame, ktorý chránil vchod do Pekelnej brány, zhromaždili skupinky kempujúcich démonov, zhromaždilo sa tam aj zopár skupiniek lovcov a tí zničili väčšiu – ale nanešťastie zároveň slabšiu -, časť bývalých pekelníkov. Zistilo sa, že Bobby aj Jane dostávajú každý deň správy o vývoji tamojšej situácie – čo boli v podstate jediné správy o démonoch.
Za celý ten čas, odkedy sa bratia vrátili z Owensbora, sa nikde neobjavili žiadne znamenia, ktoré by poukazovali na nejakú démonskú aktivitu. Zničili pár duchov a obaja bratia sa vďaka Jane, ktorá kvôli tomu podplatila koho mohla, len tak-tak vyhli tomu, aby sa znova dostali do basy za znehodnocovanie hrobov – aj Jane aj Sam pochybovali, že Deanovo odôvodnenie (keďže sú papierovo mŕtvi, chodia do príbytkov ostatných nebožtíkov iba na návštevu a to nie je žiaden protiprávny čin) by niekto bral ako poľahčujúcu okolnosť.
Zrazu mali Dean aj Sam veľa času, keď museli brázdiť štáty krížom-krážom len občas, a tak ho venovali hlavne prekladu Jimových kníh, pri čom im, samozrejme, pomáhali aj Bobby a Jane. Ruby, ktorá ich raz za čas prišla pozrieť - teda omrknúť Sama a naštvať Jane-, sa kvôli tomu nechala schválne počuť, že „tá mrcha“ sa s tým prekladom len sprosto vtiera, aby mala pocit užitočnosti a aby mohla visieť na Deanovi. Za to by ju asi brunetka umlátila obrovskou starou latinskou knihou – nebyť zásahu staršieho brata (Dean, sediaci aj s Jane na gauči, iba ovinul ruku okolo jej pása, ďalej lúštil tú sprostú nezrozumiteľnú latinu, odkiaľ sa aj tak určite nič nedozvedia a absolútne si nevšímal, že zatiaľ čo chlípal horúcu kávu, ona tam bezmocne bojovala s ním a ešte aj na diaľku s Ruby).
Janeina izba sa už v podstate stala za tie týždne aj jeho izbou, hoci sa im dosť dlhý čas darilo predstierať, že lovec naozaj stále slušne spáva na gauči v obývačke. No jedno ráno, keď Dean prišiel medzi ostatných do obývačky posledný – kde bolo jasne vidieť, že gauč je absolútne nedotknutý -, ho privítalo Samove pobavené „ako sa ti spalo, Šípková Ruženka?“, Bobby rezignovane krútiaci hlavou a prevracajúci očami a Jane, ktorá mu ústami spoza knihy, ktorú držala naopak, naznačovala „už o tom vedia“.
Bobby bol v podstate rád, že po rokoch v dome nie je len sám, a tým, že Samove útoky na Jane sa znížili na nulu, to bolo len lepšie. Oboch bratov na ich naliehanie musel uistiť, že mu vôbec nevadí, že uňho teraz vlastne bývajú - aj tak ich bral ako vlastné deti a tešilo ho, že presne vie, čo je s nimi a že sú v poriadku. A aj keby ich tam z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nechcel, musel by Deana odtrhnúť od Jane, čo sa javilo nielen ako neuskutočniteľné, ale v konečnom dôsledku by sa mohla jedna polodémonka dosť naštvať a tým by sa mohla zväčšiť pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti niekde v okolí vybuchne a spadne nejaká pekná budova.
Dnes však bolo v dome okrem Deana a Jane po dlhom čase úplné prázdno – Sammy bol od rána preč, kvôli nejakému starému kamošovi zo Stanfordu, tým pádom tam nemala prečo Ruby ukazovať svoju tvár a Bobby vraj niečo má, ale nechcel povedať čo, a keď Jane zvedavo prehodila, či to „niečo“ má niečo spoločné so Sophi, už nepovedal vôbec nič a radšej ušiel pred brunetkiným dobiedzaním.

Dean práve vyšiel z izby a vzdychol si. „Okej, tak poď, nech to mám za sebou čo najskôr.“
Hneď za ním vyšla víťazoslávne sa tváriaca Jane. „Trošku elánu, však ty si prehral stávku, je to len tvoja vina.“ A vyšvihla sa mu na chrbát. Lovec poslušne kráčal s nákladom na chrbte a výnimočne nehovoril nič.
„Čo si tak ticho, hm? Som príliš ťažká, že nemáš dych?“ pýtala sa s jednou rukou okolo jeho krku, druhou ovinutou zospodu jeho ramena a s nohami okolo jeho bokov.
„Nie.“
„Dean, ty si sa fakt odul, že si prehral??“
„Nie.“
„Mňa porazí, tak ja prvýkrát vo svojom živote vyhrám v pokri, zatiaľ čo ty si vyhral všetkých tých milión hier pred tým, a ty sa kvôli tomu ofučíš? To snáď nie,“ smiala sa a dala mu pusu na líce.
„Vravím, že nie. Kam ďalej?“ spýtal sa, keď dorazili pod schodisko.
„Hmm...kuchyňa, pravdaže,“ uškrnula sa. „Si si vedomý, že toto je úplná stotina hocijakej inej veci, ktorú som musela urobiť kvôli prehre ja? Ty si bol niekedy fakt zlý.“
„Ale, tak radšej by som vyhral len raz a to teraz, aj keby som musel robiť všetko, čo si robila ty,“ vysvetľoval a ona pri kredenci zoskočila na zem.
„Aj ten telefonát do tej náboženskej televízie, kde som v marci musela spievať tebou zmenenú koledu s tým úchylným textom??“
„Pokojne.“
„Ešte stále čakám, že ma nejako vystopujú, unesú a upália na hranici za rúhanie, alebo čo,“ zašomrala si popod nos. „Ale teraz vážne, to som fakt taká strašná vodička, že si so mnou už nikdy nechceš sadnúť do auta?“ Pozrela sa naňho veľkými smutnými očami. On sa zatiaľ prehrabával v poličke nad jej hlavou a hľadal tie prekliate pistácie, ktoré jej musel vylúskať, čo bola - po nesení na chrbte -, druhá polovica plnenia dlhu za prehratú stávku.
„Tak, keď som ti ten jediný raz dovolil šoférovať vlastné auto – teda, to bol už druhý raz, čo si ho šoférovala, ale ten prvý raz som ti to nedovolil, všakže...“ hovoril, prísne sa na ňu pozeral a lúpal tie malé svinské orechy.
„...no ale ten prvý raz si bol na mol, to bolo len v rámci prevencie nabúrania,“ bránila sa.
„...som si pomyslel, že jazdíš ešte vyšinutejšie ako ja a to je dosť čo povedať...“
„...ale čoby...“
„...ale ten jediný a posledný,“ zdôraznil to posledné slovo, „raz, čo som išiel v tom tvojom BMW-čku a ty si bola za volantom, som bol rád, že som odtiaľ vystúpil živý a zdravý.“
„Tak no...veľa ľudí také autá nevyužíva naplno a to je nehoráznosť, nie?“ uškrnula sa a vyžierala pistácie.
„Zaujímavé, že k normálnym veciam ako nožnice div nepotrebuješ návod na použitie, ale BMW so všetkou tou elektronikou, kvôli čomu to auto vyzerá ako vesmírna loď, zvládaš úplne v pohode...teda až na to, že ideš skôr tou vesmírnou rýchlosťou, než pozemskou. Šoféruješ ako blázon ak nie ešte horšie.“ Dean potočil hlavou, rekordne rýchlo ošúpal všetky orechy a splnil to, čo musel.
„Ale sa mi ty tu už toľko nepaprč, hádam sa so mnou teraz nechceš hádať,“ zaklipkala nevinne očami a pritiahla si ho za golier košele k sebe, aby ho mohla bozkávať. On ju po chvíli jemne schytil pod pazuchy, vyložil na kuchynskú linku, pritlačil sa k nej a rukami jej prechádzal po celom tele, čo sa dialo, pokým mu ona nezačala vyzliekať kockovanú košeľu – počkal, kým mu ju vyzlečie a vzal ju na ruky. Zatiaľ čo ona náruživo zamestnávala jeho pery, pomaly s ňou prešiel k pohovke v obývačke. Počas tej krátkej cesty sa Dean akčne zbavil jej trička, ktoré zostalo pohodené nevedno kde, takže bola len v tmavej podprsenke a keď zastal, zoskočila z neho a pred tým, než ho donútila ľahnúť si na chrbát, sa postarala o to, aby aj jeho tričko už bolo minulosťou. S nezbedným úškrnom si naňho sadla a začala mu bozkávať to jeho pevné brucho a hruď a popri tom ho šteklila vlasmi na vypracovaných svaloch. Keď však už prišla k jeho ústam a on ju chcel pobozkať, vždy sa trochu odtiahla, až ho dohnala k tomu, že si tiež sadol, pritisol si ju k sebe a ona prestala šaškovať. Bozkávajúc sa dostali obaja do predošlej vodorovnej polohy, Dean sa jednou rukou prebojovával cez jej rifle a druhou v jej zahrabol do vlasov a Jane jednou objímala jeho tvár a druhou mu hladila hruď...
„Och, niekto mi mal zavolať, že tu dneska vládne bezuzdný párik nadržancov,“ zareagovala Ruby vo dverách obývačky a na tvári mala viac než znechutený výraz.
„Prekrista,“ zhrozila sa Jane, keď v tom – v podstate -, tichu, zrazu zarezonoval blondínkin hlas.
„Toho radšej nevolaj, asi by s vami veľmi spokojný nebol – nikdy ste nepočuli niečo ako „nezosmilníš“? A keď sme už pri tom...“ prechádzala obývačkou a s odporom zobrala na malíček Janeine tričko, ktoré sa - nevysvetliteľnou náhodou, pravdaže -, ocitlo v knižnici na opačnej strane miestnosti a hodila ho k nim „...sú dve hodiny poobede, čo ste zvery?“
„Ruby, vypadni, Sam tu aj tak nie je, nemáš tu čo hľadať,“ vrčal Dean, ktorý stále ležal, držal na sebe Jane a popri tom sa pokúšal dešifrovať to mrmlanie, čo z nej vychádzalo – mal pocit, že začul niečo ako „sprostá krava“, „exhibicionizmus“ a „vypadni“.
„Sam tu bude tak do pol hodiny, vari si ešte nečítal noviny??“ zahundrala blondína vševedúco a zamávala nimi v ruke.
„Nič nehovor, nechcem to počuť, radšej si počkám na brata,“ šomral napajedene Dean, pretože Jane sa od neho pri mene Sam so smutným povzdychom odtiahla a šla po všetko porozhadzované oblečenie. Košeľu a tričko hodila Deanovi - ktorý už sedel a úspešne sa mu darilo si čo najrýchlejšie nahrnúť krv späť do mozgu -, a sama sa tiež obliekala.
„Počúvaj, myslela som si, že si lepšie vyvinutá,“ unudene hodnotila Ruby polodémonkin hrudník, „na to, že on sa po tebe stále tak liepa.“ Kývla na hlavou na Deana.
Jane si doobliekala biele tričko so šedou potlačou a veľkým véčkom, pozrela sa na svoje slušné trojky v ňom a následne sa stretli Deanov aj Janein WTF? pohľad.
„Mohla by si niekam zaliezť a skapať, nech sa nemusím zbytočne namáhať??“ vybrechol už aj tak dosť vytočený Dean a prevrátil očami.
Tesne za tým sa ozvala Jane: „Choď si liečiť svoje komplexy zo svojej nevyvinutosti niekam inam, neotravuj tým mňa,“ precedila otrávene, „alebo si choď rovno posadnúť iné telo – najlepšie také, ktoré nebude hniť, vieš??“
Ruby očividne nemala čo ďalšie povedať, iba niečo nezrozumiteľne zafrflala a venovala sa novinám, ktoré si doniesla.
„Poď sem,“ zahlásil pošepky lovec a stiahol k sebe polodémonku, aby si ku nemu sadla, „ideme jej urobiť nervy, čo povieš?“ Uškrnul sa, dal jej strašne cmukavú pusu a obaja celkom jasne počuli blondínkino zahundranie. V tom sa však odtiahol.
„Nepýtaj sa ma, prečo mi to teraz napadlo, lebo neviem,“ zasmial sa potichu, „ale som si istý, že tá tvoja posteľ hore doteraz ani raz nejako veľmi nahlas nezavŕzgala, tak to mi na to povieš?“
Jane sa na okamih zatvárila previnilo, ale potom sa usmiala. „Ups...“
„Hmm?“ pýtal sa s viditeľným záujmom.
„Noo...okej, ale sľúb mi, že sa mi nijako pomstíš, ja už poznám tie tvoje nálety na môj krk...“
„Sľubujem, čestné skautské,“ uškrnul sa.
Brunetka naňho vyvalila oči. „Ty si bol skaut???“
„Nezahováraj a vráť sa k téme.“
„Takže...ehm...chcela som ťa len vyskúšať, či...ehm...so mnou vydržíš celú noc aj bez toho, aby sme spolu spali...ááááá!!“
„Ja ti dám skúšať ma,“ zahrmel Dean, podnikol nálet na jej krk, celou váhou sa na ňu zvalil, začal ju štekliť po celom tele a ona sa len smiala a smiala.
To Ruby dohnalo k tomu, že sa zdvihla zo stola, na ktorom sedela a znechutene vychádzala von z miestnosti s hundraním: „Mali by k vám dávať tie vrecká ako v lietadle, je mi z vás na vracanie...“
„Kedy ona šla lietadlom???“ spýtal sa Dean, a Jane, ktorá ledva naberala dych, len nechápavo pokrútila hlavou.
*********
„Dean, môžem sa ťa spýtať na absolútne dotieravú a hlavne otravnú vec?“ pýtala sa tak trochu rezervovane, keď prechádzala z kuchyne k nemu na gauč aj s jahodovým koláčom a pistáciami.

„Kvôli tomu ma ideš podplatiť koláčom?“ uškrnul sa náruživo.
„Nie, koláč je čisto môj, ty si ho vyžral skoro celý, zostal mi len tento mini kúsok,“ zasmiala sa, sadla si k nemu a zasypala koláč pistáciami.
„Tak teraz si ho celý úplne pokazila, aby si vedela,“ znechucoval sa. Prehodil poza ňu na pohovke ruku, vzal jej vidličku z ruky a odhŕňal orechy zo želatínovo-lekvárovej jahodovej polevy. Potom si z vyčistenej časti kúsok odkmasol a šťastne začal žuť.
„Hovor. Som pripravený na všetko.“
„Ehm...noo...“ začala rozpačito, „...ehm...Dean...my...teda ja a ty...“
„...skvelá dedukcia...“
„...ticho, lebo to nedopoviem...uff...my...teraz spolu akože...chodíme??“
Dean sa usmial, v živote ju nevidel až takú rozpačitú.
„Akože teraz sedíme, nie?“ uťahoval si z nej a vložil si do úst ďalšie sústo.
„Ale akože fakt.“
Lovec sa na ňu chvíľu len tak bez slova pozeral a uvedomil si, že ho už unavilo sústavne si vsugerovávať, že sa mu len páči. Vedel, že by to tak nemalo byť – že by ju mal pre jej dobro poslať dočerta a nie jej hovoriť, že spolu chodia – ale vedel aj to, že by to asi nezvládol. Dosť mu stačilo, keď boli so Samom tento mesiac párkrát na love – až ho prekvapilo, ako mu Jane chýbala. Nechápal, ako to robí, ale zakaždým prišla s niečím, čo ho k nej priťahovalo ešte viac ako dovtedy a on sa cítil skoro ako posadnutý. Ňou.
„Potrebuješ počuť verdikt, či čo?“ uškrnul sa.
Jane si vzdychla. „Okej, oficiálne sa cítim ako ešte väčší hlupák, než som si myslela, že sa cítiť budem.“
„Počkať, počkať, toto sú rozpaky, ja som to videl,“ tvrdil a naťahoval sa za ňou, ako sa ona otáčala, keď pred ním chcela skryť červeň na lícach.„Strašne sa mi páčiš, keď sa červenáš,“ usmieval sa spokojne a naschvál jej odhŕňal vlasy z tváre, aby to mohol vidieť.
„To si potom riadne čudný, však vyzerám ako nejaká gigantická zrelá paradajka.“
„Nie, si rozkošná,“ smial sa a chcel si vziať ďalší hlt koláča.
„No, ale akéto veci nevrav, lebo potom ťa táto paradajka bude chcieť bozkávať...“ uškŕňala sa, vybrala mu z ruky vidličku, hodila ju ku koláču a jeho ruku si ovinula okolo seba, „...a nikdy nevieš, či bozkávanie zeleniny náhodou nie je nejaká strašná úchylka.“
„V tom prípade som strašný úchyl,“ uškrnul sa aj on a miestnosťou sa zase nieslo tiché cmukanie.
Po chvíli však ustalo a Dean začal vyzvedať. „Tak, chceš počuť, čo si o tom myslím?“
Jane neurčito mykla plecom. „Nechcem, aby si sa do niečoho nútil, ja len...och, no toto budú fakt triezve myšlienky,“ dodala a zasmiala sa, keď videla, ako zmenil polohu a teraz ležal s hlavou položenou v jej lone.
„Len sa neboj, ja zvládam všetko,“ vehementne vyhlasoval. „Okej, takže idem na to – podľa mňa...to v podstate môže byť niečo ako chodenie...neviem ako tebe, mne to nejako vyplynulo zo situácie...“
„Teraz z ktorej,“ spýtala sa, ale usmievala sa ešte viac ako predtým.
„Žeby z tej tvojej žiarlivostnej scénky vtedy v bare??“ spresnil Dean, ale vôbec nevyzeral nahnevane, skôr pobavene.

Hneď na druhý deň, ako prišli bratia z Owensbora, Dean vytiahol Jane do baru, do trochu vzdialenejšieho, ktorý bol asi polhodinu cesty autom od Bobbyho domu. Dean tam išiel s víziou toho, že obohrá nejakých ľudí o prachy a Jane sa zatiaľ dostala medzi ľudí, hlavne sa zoznámila a dlho kecala s tamojšou barmankou. Tá jej povedala všemožné klebety o každom návštevníkovi toho baru a aj jej vždy presne ukázala, o kom práve hovorí. Po čase sa dostala k nejakej "veľmi poctivej dievčine", ktorá vraj spala s každým chlapom, ktorý kedy v tomto bare bol a barmanka lietala pohľadom, popri utieraní pivových krígľov, po návštevníkoch, aby jej ju ukázala: „To je ona, vidíš? Tamtá blondína, čo je oblečená ako v zlom kabarete,“ spresňovala popis, ale v bare bolo plno ľudí. „Teraz, teraz sa pozeraj...práve ide k tomu fešákovi...hm, toho som tu ešte nevidela...“
Roj ľudí sa pred Jane zrazu preriedil a ona videla odfarbenú blondínu s hnusnými linkami okolo očí, z ktorej až sršalo, že sa mienila lepiť práve na Deana.
„Ako vyzerám?“ spýtala sa Jane barmanky a tá sa zasmiala. Mala na sebe obtiahnuté čierne rifle, čierne čižmy na vysokom opätku a čierne obtiahnuté tričko bez rukávov s výstrihom, ktorému sa Dean najprv potešil a potom začal dumať, či ju tak oblečenú do toho baru vôbec vezme.
„Hriešne dobre, cica, niekoho si tu určite klofneš,“ predvídala.
„Tak, za chvíľu som späť,“ povedala brunetka, prehodila si dlhé vlny cez plece a žena za barom len začudovane dvihla obočie.
Jane zoskočila z barovej stoličky a s vraždiacim pohľadom a zlovestným klopotom jej čižiem sa približovala k miestu, kde si tá dievčina práve položila tú svoju hnusnú nepestovanú paprču na to jeho skvostné plece. Namyslene priklopkala k miestu činu - kde tá dievčina mala zozadu na Deanovych pleciach položené už obe nechutné paprče -, a zahlásila: „Sorry, cica,“ znechutene odhodila tie jej ruky z jeho ramien a tvárou v tvár čudujúcemu sa Deanovi si na neho obkročmo sadla, „tento je môj.“ A začala ho bozkávať tak, že sám Dean, ktorý viac, než nadšene spolupracoval, strácal dych – tak ako všetci naokolo. Ozvalo sa akurát tak pár zvýsknutí, písknutí a nejaké „whooo!“ . Keď sa po chvíli od neho odtiahla, Dean nemal slov a Jane videla, že tá dievčina stojí ako prikovaná, ofučane a prekvapene na tom istom mieste.
Polodémonka zdvihla obočie, očami sa jej na stotinu sekundy mihol záblesk fialovej tak, aby to videla len tá dievčina a panovačne sa spýtala: „Ešte si tu?!?“
Tá dievčina sa, jemne povedané, okamžite pratala z cesty a Jane vedela, že chúďa teraz nevie, či videla ten záblesk naozaj alebo nie. Brunetka teraz konečne venovala pozornosť Deanovi – stále mala ruky prepletené okolo jeho krku a on ju rukami pevne držal pri sebe – a usmiala sa naňho. „Teraz už môžeš hrať ďalej, sorry, že som rušila.“ Uštedrila mu ešte jednu pusu na líce a popri tom mu pošepkala: "Ten vedľa má dve esá." Potom sa mu vymanila z objatia, odišla znovu k baru a nechala spokojne vyzerajúceho Deana za stolom.

„Tak náhodou, vôbec som nežiarlila, hej? To bolo len také...obranné opatrenie, však to dievča bolo vážne škaredé...“ bránila sa Jane.
„No, len zahováraj, keby som vtedy v tom bare urobil prieskum, tak by určite všetci tvrdili, že si žiarlila,“ uškŕňal sa Dean od ucha k uchu a vedome ju vytáčal.
„Okej, fajn, možno...trošku,“ pripustila. „Ale ty tiež a aj ja mám na to svedkov, hej?“
„Nič také si nepamätám...“ zahováral lovec, ale potmehúdsky sa usmieval.
„Nie? Fakt? Nepamätáš si, ako si zdrapil toho chlapíka a vyvliekol ho von, keď sa ma pýtal, či si s ním nepôjdem zatrsať??“ vyzvedala.
„Fajn, možno sa také niečo udialo, ale to len kvôli tomu, že to bol ožratý kretén...sama si mu hovorila, že s ním nikam nejdeš a ešte aj ja som mu aspoň štyrikrát povedal, že ty si tam so mnou,“ chrlil zo seba horúčkovite Dean, „a potom, keď ťa ešte začal oblapávať...no...trochu mi došla trpezlivosť.“ Pokrčil plecami.
Jane sa uškrnula. „Toto som sa ťa už dávno chcela spýtať – čo sa stalo tam vonku? Čo si mu povedal?“
„Nič, len také obyčajné veci,“ snažil sa vyhnúť odpovedi.
„Obyčajné veci? Kvôli obyčajným veciam ten chlapík, keď sme do toho baru prišli druhýkrát, vybehol možno ešte skôr, ako sa za nami zatvorili dvere?“
„Keď si tak na to spomínam, raketovou rýchlosťou odtiaľ vybehla aj tá blonďatá kočka, kvôli ktorej si žiar-...“
„Ehm, fajn, uzatvárame tému kto kedy na koho žiarlil, okej?“ zahatala Jane ďalšiu diskusiu – nechcela, aby vedel, prečo odtiaľ tá „kočka“ tak rýchlo zdrhla -, radšej sa k nemu sklonila a dala mu pusu.
„Kedy znova dostanem taký bozk ako vtedy v tom bare?“ vyzvedal Dean túžobne.
„Keď prestaneš vyžierať moje koláče,“ ozrejmila mu situáciu.
„No dočerta.“ Sám vedel, že ak toto kritérium pretrvá, tak to bol prvý a posledný bozk takého druhu.
Jane sa zrazu zamyslela, chvíľu kukala do blba a potom sa jej pery roztiahli v úsmeve.
„Čo?“
„Od koho bola tá pesnička, čo sme vrieskali, keď sme šli odtiaľ naspäť sem? Teda ja som vrieskala a ty si spieval? Chcem si to dať ako zvonenie na teba.“
„Och, počkaj, toho bolo vtedy viac...ehm, myslím, že to mohol byť Billy Squier...?“ odhadoval a vraštil čelo, lebo si nebol istý.
„Hej, hej, to je ono...páni moji, nevedela som, že vieš tak spievať...“
„Mali sme to nahrávať, bol by z toho riadny duet,“ smial sa Dean.
„Skôr si musím nahrať teba, ja by som ti to akurát kazila tým mojim čudným zvukom hlasiviek - ako keby si privrel sliepku za krk medzi dvere a zárubňu, alebo čo,“ chichotala sa Jane.
„Tak ale to si ešte nepočula spievať Sama, hej?“ hovoril Dean sprisahaneckým chechtaním, „ty spievaš ako pop-star oproti tomu, čo zo seba vydáva on.“
„Preboha,“ pokrútila hlavou, „takže ten duet môže byť Sam a ja, čo povieš? Myslím, že keď to vyskúšame na nejakého démona, tak ho to vymetie oveľa rýchlejšie, než nejaký exorcizmus.“
Obaja vybuchli smiechom.
„Nevieš, kde je Ruby??“
Ďalší výbuch smiechu.
Bavili sa dosť dobre na predstavách, ako Ruby hystericky svojvoľne opúšťa telo a radšej sama sa zničí, ako by mala počúvať Happy Birthday od Sama a Jane. No to, že sa smiali a veľa, neprospievalo Deanovi, ktorého znova začala pobolievať bránica. Jane mu – tak, ako už veľakrát pred tým -, znova jemne prechádzala po brušných svaloch a sama sa snažila už nechichotať, aby mu to upokojovanie nesťažila, a tak ho len hladkala po tvári. Niečo jej zrazu napadlo.
„Niečo sa ťa spýtam, ale nesmieš sa smiať, nech sa ti nepohorší, jasné?“ Dean poslušne prikývol očami.
„Ako si nazval ten tvoj pohľad, keď zvraštíš obočie, privrieš oči a zošpúliš pery, hm?“
Dean sa uškrnul a vytasil ten najdokonalejší The Blue Steel pohľad, na aký sa zmohol a Jane sa začala strašne smiať. „Mňa z teba vážne porazí.“
„Tak toto teda vôbec nie je smiešne, presne takto som sa raz fotil v base,“ oboznamoval ju.
„Ty si fakt cvok,“ chichúňala sa stále a vytiahla mobil, „počkaj, ja si ťa musím odfotiť.“
„No, ale ja sa sám fotiť nejdem,“ vyhováral jej to Dean.
„Tak si vezmi koláč, to bude momentka,“ navrhla mu a rozosmiala sa ešte viac. Dean sa však posadil, prehodil cez ňu ruku, aby ju mohol objať a priložil svoje líce k tomu jej. Ignoroval, že brunetka protestuje, že ona sa fotiť nebude, pretože podľa nej vždy vyzerá na každej fotke ako zombie po fláme a donútil ju, aby ich s The Blue Steel ksichtami cvakla spolu. Keď lovec videl výsledok, uškrnul sa – tá fotka vážne nemala chybu.
„Šikovná a sexi zombie po fláme, super, takú fotku ešte nemám,“ zasmial sa a Jane by ho – nebyť jeho bolestí -, asi ušteklila na smrť. Namiesto toho sa však začali bozkávať, ale netrvalo to dlho, pretože polodémonku zrazu strašne striaslo a odtiahla sa.
„Tebe je zima??“ neveril vlastným očiam Dean – mohol byť aj mráz a ona by behala v tričku bez rukávov.
„Nie, ja neviem, len ma proste striaslo...“ zamračila sa a striaslo ju znova.
„Teba nejako trasie od rána, nie? Na to sme sa obaja zobudili,“ spomínal si Dean a nechápal, prečo si také veci vôbec pamätá. Vyzliekol si košeľu, obliekol ju jej a potom si ju naschvál vzal na kolená, aby ju mohol zohrievať.
„Toto je fakt úžasne príjemné, budeme to robiť častejšie, zapíš si to do diára,“ hovorila s čelom opretým o jeho krk, schúlená na jeho hrudi, zatiaľ čo on ju hrial. Usmial sa a chvíľu nič nehovorili, Dean len počul, ako pravidelne dýcha.
„Ty spíš??“
„Práve sa na to chystám, pri tebe sa tak strašne dobre spí...“ priznala sa slabým hlasom a okamžite na to začala trochu silnejším hlasom: „a nechápem, prečo ti musím zakaždým zatrepať pravdu, bože, toto je fakt neznesiteľne trápne...“
Lovec sa uškrnul a stále ju zohrieval, ona znova stíchla a práve vtedy počul, ako sa otvorili vchodové dvere a o sekundu na to sa Sam zjavil v obývačke.
„Čau...Dean, máme prípad, pár ľudí neďaleko odtiaľto sa našlo úplne roztrhaných na framforce,“ prišiel a ledva na nich dvoch pozrel – už si zvykol, že stále musia byť na sebe nalepení ako také morské sasanky -, a chcel si ísť do izby po veci, aby mohli hneď aj vyraziť. Ale tento raz niečo upútalo jeho pozornosť a pozrel sa na nich znova a pozornejšie. „Preboha, čo sa ti stalo???“
Dean zvraštil obočie. „Čo trepeš?“
„Však, ale nie ty, myslím Jane,“ vysvetľoval Sam, ukazoval na ňu a prišiel k nim bližšie. Dean sa na ňu zamračene pozrel – má ju pri sebe, nemôže sa jej stať nič -, a okamžite sa zhrozil.
„Janey, hej, počuješ ma? Otvor oči, no tak!“ prihováral sa jej ráznym hlasom a snažil sa ju prebrať. Jane zrazu bola biela ako krieda, vlastne možno ani to, pretože to by aspoň nejakú farbu najprv musela mať. Tvár aj ruky mala sinavo-priesvitné, pery a nechty fialové od zimy, pod očami čierne kruhy a triasla sa.

dzajnisko úžasné pokračovanie Dean je teda riadne zaľúbený a sú z Jane taký zlatý a tá scéna v bare fakt super a najlepší je ten záver čo sa deje sa dozvieme predpokladám v ďalšej časti takže veľmi skoro poprosím a ešte super poviedka super pokračovanie

dzajnisko, to zasa bolo niečo! Super časť! Až ma skoro porazilo, keď som zistila, že už som na konci.
Ale čo ten koniec? Čo je s Jane? Už sa teším na to, ako ju bude Dean starostlivo opatrovať, bude, však?
Ja ich spolu proste zbožňujem.
Teším sa na ďalšiu časť, dúfam, že bude čoskoroooo.

super pokračko akože ako stále. nejdem sa opakovať. táto poviedka je jedna z mojich NAJ. fakt sa ti ohromne darí. ja sa vždy tak nasmejem a ten náznak bolesti u deana proste skvelé!