Prečo tak nenávidím slovo obeta

dzajnisko tak to bolo suúer úžasné ako bojovala vo vnútrys tým démonom a ten bobyho pohreb a ako to potom zistila to bolo niečo waaaw a Dean ju ukľudnil to sa mi páčilo majú k sebe strašne blízko a tá dohoda to bolo niečo ona ju má už tak dlho to ich ešte ani nepoznala a tá hádka o tom sam tresol Rury to si mi splnila sen Ďakujem mrcha jedna bolo to super pokračovanie neuveriteľne vynikajúce skladám ohromnú obrovskú gigantickú poklonu a ešte jednu

Dzajnisko pomaly ma dorážaš týmito dĺžkami. Nie v zlom ale že koľko vecí vieš natrepať do troch strán. . jednoznačne najúžasnejšia poviedka zo všetkých, ktorých som tu na tomto fóre čítal. .
Pekne si opísala všetko no a nakoniec, chudera Ruby to schytala. .

citácia :

Rubyino obočie vystrelilo do takej výšky, že keby to bolo fyzicky možné, tak sa odpúta od jej tváre a vznáša sa jej kúsok nad hlavou.

No týmto si ma dorazila. Jednoznačne cool opísané. ja som normálne nevedel, že kde som prestal, lebo som sa rehotal jak nejaký blázon. .
Patrí ti vééééééééľkááááááááááááá poklona

Nemůžu začít jinak než Tohle byla vážně skvělá část (jako ostatně vždycky.) Strašně se mi líbí vztah Dean a Jane... jak ji uklidňoval a jakou o ní má starost a vůbec všechno . Ten Bobbyho pohřeb No a Ruby...ta potvora...konečně ji někdo praštil
Na tuhle povídku se namotávám pořád víc a víc. Jsem vážně zvědavá jak tohle všechno nakonec dopadne, jaké dějové zvraty na nás ještě chystáš . Nakonec sem musím přidat ještě jednu poklonu

tak som konečne dočítala túto extra dlhú časť
no a bolo to super ako vždy. ako sa Dean staral o Jane to bolo také milé. aj to ako jej nechceli povedať že Bobby zomrel.
tak ona vzala dohodu na seba už predtým.
jednoduchu úžasná časť teším sa na dalšiu

v prvom rade vám posielam obrovitánske ĎAKUJEM
ja som vedela, že vás raz dĺžkou pokráčka neodvratne zmohnem ako prepáčte, ale aj ja keď pozerám, že wordovské počítadlo strán v dokumente skočilo na číslo 10, tak už prevraciam očami lenže všetko to, čo tam chcem vtrepať, proste nezmestím do nejakých troch, dúfam, že chápete
som rada, že sa vám páči vzťah Deana a Jane a niektorí z vás nemajú chuť ju odtiaľ vyškrtnúť čo všetko sa ešte o nich dozviete...
ako vidím, lentilke a kattie som urobila riadnu radosť, keď Sam tresol Ruby ja mám Ruby rada, ale nie v tejto poviedke
hm, pohreb Bobbyho na takéto pochmúrne veci som veľmi náladu písať nemala, ale tak dúfam, že to vystihlo všetko, čo som chcela
a ozaj, to, ako Jane bojovala vnútri s tým svojim démonom - to je ešte len slabý odvar
no a ako zakončím tento rozťahaný post? tým, že ďalšie pokráčko je asi tak v polovici

and here it comes...
*************
Jane sa nepokojne zamrvila, a tak Dean radšej prešiel od okna, z ktorého civel von, k posteli. Znova jej opatrne na chrbte vyhrnul to tričko, aby zistil, či sa to náhodou nezhoršuje a odľahlo mu – aj keď to vyzeralo aj na druhý pohľad strašne, našťastie sa jej s tým nedialo nič podobné tomu, že by sa zranenia rozširovali alebo čo. Keď už chcel zabehnúť po nejakú tú čistú gázu, vo dverách sa zjavil jeho brat s obväzmi v ruke.
„Vďaka, Sammy,“ uznal Dean, keď si ich od neho vzal a jemne ich poprikladal na rany.
„Viem, že sa bude štvať, ale musí ísť do nemocnice, toto nedokážeme vyliečiť sami,“ odhadoval Sam a sadol si na stôl oproti posteli.
Druhý lovec jej stiahol tričko do pôvodnej polohy, takže skryl všetky tie obväzy a Jane sebou len trošku mykla. Jemne na ňu položil prikrývku, sadol si hneď vedľa jej vankúša a už po miliónty raz ju zľahučka pohladkal po hlave.
„Hej, ale počkáme, kým sa zobudí, musí si oddýchnuť, veď ledva stála na nohách.“
Sam síce počúval, čo jeho brat hovorí, ale v mysli sa mu naschvál vynorilo niečo iné... to na čo sa bál myslieť... Čo AK má Ruby pravdu? Stačilo, aby ma Jane – Azazelov potomok -, len objala a mal som víziu. To je divné. Lenže kvôli tomuto sa mu hlavou rojilo viac otázok – Vedela Ruby hneď od začiatku, akú má Jane krv, len mi to proste nepovedala ako veľa vecí predtým? To by sa tak na ňu podobalo. Ale ten jej šibnutý plán ho načisto dorazil. Ako mohla čakať, že by som si niečo začal s bratovou frajerkou? Aj keby bola Jane najsexi žena sveta, stále to bola Deanova baba a on by nič také nikdy nemohol urobiť. Už len kvôli tomu výjavu, čo mal teraz Sam pred očami – nech si hovorí Dean čo chce, jeho neoklame, je nad slnko jasnejšie, že ju zbožňuje. Stačilo mu vidieť ako sa o ňu stará, ako ju vždy náruživo obraňuje, ako pre celé tie týždne bez nej trpel. Dokonca zabil iného lovca len kvôli tomu, aby sa jej neskrivil čo len vlások.
Sam si už ani nemyslel, že ho niekedy uvidí takto zaľúbeného a keď sa už tak stane, udeje sa veľké bum a oni sa dozvedia, že práve ona chráni jeho život tým svojim. Alebo skôr svojou smrťou. Naozaj nemôže byť nič v živote jednoduché?
Jeho pohľad znova zaletel k tým dvom a videl, že Jane sa už prebrala.
„Zlato, spala si sotva hodinu,“ zašomral Dean, keď sa pozrel na hodinky, „no tak, zavri oči.“
„Ja vážne nemôžem, to, čo mi dala Ruby síce trochu pomohlo, ale potrebovala by som toho aspoň pár litrov, aby som spala normálne... no a toľko toho vypiť... bleah,“ znechucovala sa z vankúša. „Mimochodom, kde je?“
„Naskočila na svoju metlu a pri všetkom šťastí ju tak skoro neuvidíme,“ ozrejmil jej Sam a bez okolkov pokračoval, „Jane, treba ťa odviezť do nemocnice.“
Vyvalila oči. „Čo? Prečo??“
„Ten chrbát ťa už nebolí?“ spýtali sa obaja naraz a ona pochopila.
„Hej, ale na to nepotrebujem ísť do nemocnice. Vraciam sa domov, Sophi to zvládne.“
Dean zaklipkal očami. „Čo má znamenať to „vraciam sa“?“
„No, ja by som vám aj ponúkla, aby ste šli so mnou...“
„...ako keby som nejakú ponuku potreboval...“
Jane sa na sekundu uškrnula, no hneď to prešlo. „Ale teraz je všade bezpečnejšie, než pri mne, rozumieš?“
„Ani ti v krvi nekoluje morfium a trepeš.“
„Dean, nerob si z toho srandu, ja to myslím vážne,“ zašomrala a s ťažkosťami a jeho pomocou sa posadila, „oni... oni zabili Bobbyho len kvôli tomu, že tu bol vtedy, keď som tu bola aj ja, chápeš? Nemôžem riskovať, aby ste dopadli rovnako.“
„No, máš smolu,“ odpinkol ju Sam, „nemienim s ním byť, keď bude znova taký besný a nepríjemný, kvôli tomu, že nie je s tebou, takže ideme aj my.“
„Hej, no tak, mohli by ste trochu rozmýšľať nad tým, čo hovorím? Nechcem, aby sa vám niečo stalo...“
„Nie je to ešte ani deň, čo som si ťa udobril a ty ma znova pri sebe nechceš?“ zdvihol obočie Dean. „O tom teda riadne pochybujem... ja sa od teba nehnem.“
„Ale...“
„Ani sa nesnaž, prehlasovali sme ťa,“ ozrejmil jej to mladší brat, „dúfam, že to tvoje „doma“ má dve voľné izby navyše.“
„Stačí jedna pre Sama, ja sa s tebou potlačím aj v jednej,“ pozeral sa na ňu druhý lovec nevinne a Sam prevrátil očami.
Jane pozerala z jedného na druhého ako na tenisový zápas a mračila sa. Vedela, že hovoria tónom, akoby sa nič nestalo len kvôli tomu, aby jej nepreskočilo a nezačala démončiť, no neodpustila si pripomienku. „Chľastali ste bezo mňa, či čo?“
„Nie, toto je práveže úplne triezve zmýšľanie,“ vyvrátil jej tvrdenie Dean, „jednoducho ťa nespustím z očí.“
Démonka pokrútila hlavou a vzdychla si, no skôr, než stihla niečo povedať, znova začal hovoriť Dean.
„Ale, ešte predtým... chcem vedieť presné znenie tvojej dohody.“
Hneď ako to počula, zneistela a znova striedavo mrkla na oboch bratov. „Veď to je úplne obyčajná dohoda...“
„Práveže, keď to takto tvrdíš, tak sa mi to nezdá. Nevravím, že ti neverím, ale chcem presné znenie a neopováž sa niečo zatajiť,“ hovoril jej prísne, ale nie už tak chladne, ako predtým.
Démonka si otrávene vzdychla. „Okej, fajn. Takže, urobíme to tak, že ja sa teraz pôjdem osprchovať, vy sa zbalíte, ja sa zbalím a odtiaľto pôjdeme za Gavinom a odtiaľ ku mne.“
„Gavin??“
„Démon, s ktorým som uzatvárala dohodu. Ukáže vám spomienku.“
*********
Jane si po sprche - ktorá jej síce hnusne vyštípala celý chrbát, no zmyla z nej Ryana -, horko-ťažko dala na rany nové obväzy, nakydala na seba mejkap, aby zakryla zopár modrín na tvári a urýchlene sa balila. Bola si istá, že chalani sa zbalia rýchlejšie, keďže svoje veci majú ešte v taškách a len berú nejaké knihy a ďalšie veci, ktoré by sa mohli hodiť. Vedeli, že sa sem už nikdy nevrátia a všetci traja pred sebou navzájom skrývali všetok ten smútok zo straty Bobbyho - preto sa snažili baviť čo najnormálnejšie, nik z nich nedokázal myslieť na to, čo sa stalo v tomto dome pred pár hodinami a čo už nemôžu zmeniť.
Všetko už mala v dvoch kufroch – z ktorých v jednom zaberal najviac miesta hlavne gigantický plyšový Garfield a aj keď ju z toho bolel celý chrbát, potichučky ich strepala na prízemie. Omrkla vzduch – Sam bol medzi pozostatkami obývačky a presne tak, ako čakala, zhľadúval knihy a Deana nevidela, takže bude asi niekde inde. Je jedno kde, hlavne, že ma neuvidí. Nemôžem ich vziať so sebou.
Okamžite sa aj s kuframi vyvalila von z domu, prišla k svojmu autu s tmavými sklami a hodila si batožinu do kufra. Na to rýchlo – v rámci možností -, vbehla do auta, no keď za sebou zaplesla dvere, skoro ju porazilo.
Na mieste spolujazdca sedel Dean.
„Kamže kam sa tak ponáhľaš?“ pýtal sa so zdvihnutým obočím a Janein porazenecký výraz hovoril za seba. „Vedel som, že nám budeš chcieť zdrhnúť zo všetkých tých šľachetných dôvodov.“
„Ani sa nemusím pýtať, ako si sa sem bez kľúčov dostal, však?“
„Ako keby si nevedela, že sa dostanem hocikam.“
Nespokojne si vzdychla nad tým, že jej plán nevyšiel a premýšľala, ako by mohla aj tak dosiahnuť to, aby nešli s ňou.
„A, mimochodom, presadneme si, nenechám ťa šoférovať vesmírnu loď s takým chrbtom.“
„Dala som si tabletky, je to v pohode,“ uisťovala ho, „takže pokojne môžeš ísť šoférovať svojho miláčika, ja to tu zvládnem aj sama.“
„Sam pôjde za nami mojim autom, už som sa s ním dohodol... a to, že si si dala tabletky to ešte všetko zhoršuje, máš spomalené reflexy, takže makaj a presadaj,“ komandoval ju, vzal jej z rúk kľúče, ktoré práve pchala do zapaľovania a vyšiel von.
Ona však zostala sedieť, privrela oči a otvorila ich hneď, ako Dean otvoril jej dvere.
„Mám ti pomôcť?“
Jane len pokrútila hlavou a trochu spomalene vyšla z auta. On však spozoroval jej výraz tváre a vedel, že v sebe niečo dusí.
„Čo je?“
„Nič.“
Prevrátil očami a nepustil ju obísť ho. „Jane??“
Uprela naňho nahnevaný pohľad. „Správate sa, ako keby som vám chcela zle. Uvedomuješ si, že byť v mojej blízkosti, je akoby si mal na čele napísané „Chcem umrieť“?“
„Celý život sa ma pokúša niečo zabiť, rozštvrtiť, predhodiť ako krvavú obetu alebo jednoducho zjesť. Prečo máš pocit, že toto je niečo iné? Ja som si zvykol a ty si super bonus.“
„Tak to som sa teda nikdy necítila lepšie,“ zahundrala, obišla auto a opatrne si sadla na stranu spolujazdca.
*********
„Ako vieš, že príde ten Gavin a nie niektorý iný z tých démonov?“ spýtal sa Sam, ktorý práve vystúpil z Impaly na ošumelej križovatke a postavil sa vedľa svojho brata opierajúceho sa o Janeine auto. Tá práve zhromažďovala všetko potrebné do malej škatuľky a hodila ju Deanovi – ona sa so zahrabávaním naťahovať nebude, on chce vedieť presné znenie dohody.
„Dohodli sme sa, že ak budem na križovatke ja, príde vždy len on,“ vysvetlila a spoločne prešli do stredu ciest.
Starší lovec poslušne zahrabal škatuľku a po chvíľke čakania sa za nimi objavil vysoký uškŕňajúci sa blondiak.
„Ja už som si ani nemyslel, že ma znova prídeš pozrieť,“ hovoril stále s príjemným úsmevom a žmurkol na Jane, ktorá sa unavene usmiala.
„Bola som donútená, keď už tak... ale kde je to tvoje „neposadnem žiadneho odfarbeného blondiaka, každý druhý vyzerá ako gay“, há?“
Démon sa rozosmial. „Jedna kočka, ktorú zaúčam, letí na blondiakov, takže chápeš...“
„Ou, zabudla som, že je apríl, máte nábor... to je tak... čudné,“ zašomrala, ale Gavina to nijak neodradilo od jeho úsmevu.
„Skôr ty si čudná, prešiel ťa nákladiak, že vyzeráš takto skvostne?“
„Tvoji šéfovia,“ ozrejmil mu Dean, ktorý bol doteraz ticho a iba sa pozastavoval nad tým, čo to má Jane za priateľov.
Blondiak preskočil pohľadom z Jane na Deana hneď vedľa nej a potom aj na Sama.
„Takže vy ste Winchesterovci, áno? Keby ste počuli, čo všetko o vás troch koluje medzi démonmi...“
„No to som zvedavá,“ odvetila Jane.
Znova prešiel zrakom na ňu. „Nemal by som hovoriť nič, ale... prehovorila si ma,“ zasmial sa znova radostne, až čudne ľudsky, ako keby vo vnútri toho človeka vôbec nebol démon.
„Lilith a Ryan stresujú, zlosť si vybíjajú dolu na nováčikoch a vôbec sa im nepáči, že ste stále pokope. A, počul som o tom vašom priateľovi...“
„Toto preskoč, prosím ťa,“ hlesla démonka a on prikývol.
„To, čo sa dialo posledné mesiace ich hrozne štve. Bol som za Lilith kvôli jednej dohode – jeden hlupák si zaželal celosvetový mier a tváril sa, že ide spasiť Zem...“ poburoval sa s chichotaním, no keď u nich troch nenašiel žiadnu, taktiež sa chichotajúcu odozvu, pokračoval ďalej, „no, ale to je jedno... vtedy som započul, ako sa Ryan rozbľakuje, že sa nemôže dostať cez nejaké čary alebo tak...“
Všetkým trom sa na tvárach na chvíľu zjavili spokojné výrazy a Jane mu to vysvetlila. „Tak trochu sme donútili Ruby, nech nám zabezpečí dom.“
Gavin sa zrazu zatváril znechutene. „Tú mi ani nespomínaj.“
Bratom bol ten démon hneď sympatickejší.
„Hop, sorry, zabudla som,“ ospravedlňovala sa rýchlo a on iba potriasol hlavou.
„To je jedno... čo si to vlastne chcela, keď si ma volala? Vieš, Lucy čaká na lekciu manipulovania...“
Jane sa zasmiala, ale rýchlo stíchla. „Potrebujem, aby si nám ukázal spomienku s mojou dohodou.“
Démon sa zamračil. „Vyzerám ako DVD prehrávač??“
„Gavin, no tak, som unavená, neštvi ma,“ prevrátila očami.
Gavin len niečo nezrozumiteľne zavrčal a keď luskol prstami, zrazu bola všade naokolo noc a ocitli sa na úplne inej križovatke.
Všetci videli Jane a Gavina spred roka, ale vyzerali, ako keby na diaľkovom ovládaní niekto stlačil pauzu – boli bez pohybu, či mrknutia oka. Démon prešiel k bielemu nablýskanému Mustangu so šedými pruhmi, ktorý parkoval tesne vedľa dvoch stopnutých a tam sa oprel, aby mal čo najlepší výhľad.
„Tak toto auto je oveľa lepšie, prečo ho nemáš aj teraz?“ spýtal sa Dean, keď si domyslel, že na ňom prišla Jane v minulosti.
„No, to nie je moje, je Chrisove,“ vysvetlila a on sa ukradomky zamračil, na čo sa Sam trochu uškrnul, „moje krásne tmavočervené Porsche mi v to ráno zroloval jeden idiot v nejakom kamióne, pár sekúnd po tom, čo som si vybehla po kávu.“
Nespokojne pokrútila hlavou a sadla si na kapotu, zatiaľ čo Dean sa oprel o auto medzi ňu a Gavina a Sam si sadol vedľa Jane. Boli dosť blízko na to, aby počuli každé slovo, o ktorom sa budú baviť brunetka a démon – teraz vysoký s tmavými vlasmi zostrihanými nakrátko -, v minulosti. Blondiak vedľa nich sa ešte spýtal, či si niekto nedá pukance, no po Deanovom vraždiacom pohľade radšej zmĺkol a hoci nemusel pohnúť ani prstom, výjav pred nimi sa dal do pohybu.
„Nemusela si sa tak nahodiť, vieš, že si na oblečenie nepotrpím – čim je ho menej, tým lepšie,“ zasmial sa Gavin v minulosti, keď videl Jane v svetlozelených minišatách kratších, než bol čierny kabát do pol stehien, čo mala na nich a vysokých čiernych lodičkách.
Jane prevrátila očami. „Charitatívny večierok...“
„Ou, démonka čičíkajúca si svoje ľudské svedomie prachmi, ktoré nezarobila a ktoré s radosťou nezištne daruje, chutné...“
„Čo tá dobrá nálada?“
„Ále, vieš,“ vzdychol si spokojne, „Irak a okolie, veľa zúfalých ľudí z biedy a z podobných vecí, čo znamená veľa dohôd, chápeš.“
„Kruté,“ zhodnotila to zamračene.
Gavin zdvihol obočie. „Bývala si zábavnejšia,“ posťažoval sa a ona len pokrčila plecami.
„Prečo si tu? Pochybujem, že si sa tu len tak z nudy zastavila.“
Jane sa naňho chvíľu skúmavo pozerala a prehovorila až potom. „Aké je to tam dolu teraz? Keď je Azazel mŕtvy?“
Démon na ňu uprel rovnaký pohľad, ako ona pred chvíľou. „Nebyť toho, že sa nemôžeš odpútať od tela, vzal by som ťa na okružnú jazdu, ale takto... čo ti takého môžem povedať, vieš si to predstaviť... každý sa snaží stať jeho novým nástupcom, je to tam dosť husté... a tvoj bývalý a jeho ségra vyzerajú na víťazov...“
Brunetke sa na tvári objavil kyslý výraz. „Takže tipujem, že jeden z nich drží dohody.“

„Áno, Lilith sa toho ujala, prečo?“
„Ehm... videla som ako Karen pred dvoma týždňami uzatvára dohodu s Deanom Winchesterom...“ začala pomaly, no démon ju ihneď prerušil.
„Nie.“
„Čo „nie“?“
„Nemôžem zrušiť tú dohodu a ani nikto iný okrem Lilith. Je pre ňu príliš cenná.“
Jane si namosúrene vzdychla a pozerala niekam do blba, potom jej však napadlo niečo iné. „A keby...“
„Pochybujem, že aj keby sa ti podarilo nejako presvedčiť Ryana, tak ti to pomôže. Takú láskavosť by Lilith neurobila ani preňho... vravím ti, ona sa toho nepustí.“
Démonka zúrivo zavrčala a založila si ruky. „Vieš, býval si nápomocnejší.“ Naschvál mykol plecami tak, ako ona predtým. Chvíľu sa prechádzala sem a tam, očividne úporne premýšľajúc, zatiaľ čo Gavin sa tam nezúčastnene s rukami vo vreckách kolísal na pätách.
„Vážne by som ti pomohol, keby som mohol...“
Prestala sa prechádzať a zahľadela sa naňho. „Vlastne aj môžeš.“
„Ako?“
„Ber mňa.“
Démon zaklipkal očami, akoby nerozumel tomu čo počul, no ona sa naňho pozerala odhodlane.
„Č-čo tým akože myslíš?“
„Čo asi??“
On však pokrútil hlavou. „Neviem, čo sa ti stalo, ale určite si sa zbláznila...“
„Gavin, no tak...“
„Žiadne „no tak“!“ zahrmel démon a po prvýkrát za ten krátky čas, čo ho bratia poznali, sa na jeho tvári objavil nahnevaný výraz. „Si už načisto šialená?!“
Jane sa však naňho stále pozerala absolútne rozhodne a pristúpila k nemu tak blízko, že medzi nimi nebolo ani pol metra. „CHCEM tú dohodu urobiť, keď mi nepomôžeš ty, zavolám si niekoho iného.“
„Ja zle počujem, vážne... čo s ním takého máš, že chceš zaňho dať život? Nik normálny by to v tvojej koži neurobil.“
„Nemusíš nič vedieť, stačí keď ma pobozkáš... no tak.“ Priblížila sa k nemu ešte viac.
„Tak prr, hej? Niežeby som nebol rád, že si taká náruživá do bozkávania, ale odvtedy, čo si bola na našej strane sa toho s dohodami všeličo zmenilo. Tak si ma najprv aspoň vypočuj,“ odsunul ju od seba a oddialil sa, na čo sa zamračila.
„Pamätáš si na to, keď som ti kedysi dávno hovoril, že to s tým uzatváraním dohôd bozkom a desať vykúpených rokov vymyslel s Azazelom Ryan ešte kým boli spolu zadobre? Dovtedy sa iba podávali porezané ruky,“ vysvetľoval a ona prikývla.
Vzdychol si. „Po Winchesterovi... presne pred dvoma týždňami... a po Azazelovej smrti... sa akosi... akoby som to povedal... vydala nová smernica pre uzatváranie dohôd.“
Jane sa uškrnula. „Smernica??“
„Žiadnemu človeku, ktorý uzatvára dohodu za život iného človeka nesmieme dať dlhší čas, než je rok.“
„Fajn, s tým som, vlastne, počítala, ani on nedostal viac...“
„Ale je tu ešte niečo,“ začal a bolo na ňom vidieť, že si je istý, že ďalšie oboznámenie ju odradí. „Ak bude zapredanec odvlečený do Pekla a Pekelná brána sa otvorí, nesmie sa vyškriabať von. Ak by to urobil, človek, za ktorého dal život, v tom istom momente zomrie a pôjde do Pekla namiesto zapredanca.“
Skutočná Jane cítila, ako sa na ňu Dean vyčítavo pozrel, no ona neodtrhla pohľad od spomienky.
„Čože?“ vyvalila v minulosti na démona oči.
On sa spokojne usmial, keď videl, že toto ju zaskočilo. „Po tom, ako sa zistilo, že niektorí, ktorí si za svoju dohodu mali odpykávať pobyt tam dolu, ušli, pravidlá sa sprísnili. Hlavne, keď démoni vedia, že colt majú teraz ľudia a tak môžu v zúfalstve bránu znovu otvoriť.“
O rok mladšia Jane sa na chvíľočku zamyslela, no hneď prehovorila. „Dobre, beriem to.“
„Nebuď hlúpa...“
„Beriem to. Ale chcem, aby si mi niečo sľúbil.“
Bolo vidieť, že Gavin vôbec nemá chuť tú dohodu urobiť, ale to odhodlanie lesknúce sa v jej očiach bolo až príliš pevné.
„Čo?“
„Ani Lilith ani Ryan sa o tejto dohode nesmú dozvedieť.“
Démon sa neveselo zasmial. „Ou, áno, moja zlatá, a to mám ako urobiť??“
„Viem, že to dokážeš, tak sa netvár, ako keby to bolo niečo nemožné,“ zavrčala.
Gavin chvíľu úporne premýšľal a prísne na ňu pozeral.
„Tvoja dohoda bude platiť, ale nepoviem o nej nič im dvom. Ale keby sa ma opýtali otázkou presne mienenou na teba, nebudem im klamať. Nie som taký hlúpy, aby som sa obetoval.“
„To mi stačí,“ odobrila mu plán a potiahla ho za golier k sebe. On ju však ešte zastavil.
„Presne mi povedz, čo chceš, aby mi potom neprišla reklamácia,“ zasmial sa.
„Chcem, aby celý trest, ktorý plynie z dohody Deana Winchestera, prešiel na mňa. Ja zomriem, ja pôjdem do Pekla a nevyškriabem sa odtiaľ, aj keby som bola posledná duša, čo tam bude.“
„Vieš, po kom máš ísť, aby si nezomrela ani ty ani on,“ pýtal sa jej sprisahaneckým hlasom a ona naňho žmurkla. Hneď po tom sa démonove oči sfarbili na červeno, pritiahol si Jane k sebe a spečatili dohodu.
*********
„Mali by ste niečo vedieť,“ nadhodil skutočný Gavin, keď sa spomienka rozplynula a oni znova stáli na najbližšej križovatke pri Bobbyho dome, „Lilith niečo tuší.“
„Ako to?“ zažmurkala Jane, ktorá vyzerala ospalo.
„Neviem, ale všetci démoni, ktorí uzatvárajú dohody sa majú dostaviť k nej a skontrolovať s ňou každú jednu, ktorú daný démon urobil a ešte stále trvá. Neviem, ako na to prišla, ale...“
„Urob, čo musíš, Gavin,“ zašemotila démonka, trochu sa jej zatočila hlava a pridržala sa Deanovho pleca. „Dočerta aj s tými utlmovákmi.“
„Fajn, ľudia, musím ísť, viete, Lucy čaká...“ veľavýznamne sa uškrnul a pomaly sa od nich vzďaľoval. „A, Jane, pokúsim sa, aby na to Lilith alebo Ryan prišli čo najneskôr. Viac fakt nemôžem urobiť.“
„Okej, Gavin, maj sa,“ povedala trocha nezrozumiteľne a zahrabla prstami do vzduchu na pozdrav, no jeho už nebolo.
Dean opatrne schmatol démonku a s pripomienkou „poď sem, ty narkoman“ ju polospiacu uložil na zadné sedadlo jej auta.
*********
Celé hodiny, počas ktorých Jane spala, museli bratia čakať, kým sa preberie, pretože sa jej akosi zabudli spýtať ešte kým bola bdelá, kde to vlastne býva – teraz im to prišlo hlúpe, ale nikdy sa s ňou ani jeden nebavil o jej domove, brali ju akoby do Bobbyho domu patrila odjakživa.
Prebrali všetky možné teórie, ako Jane dostať z dohody – jednu šialenejšiu ako druhú a pod chvíľou ju kontrolovali, aby zistili, či ten jej spánok nie je len zastierací manéver, aby im mohla zdrhnúť. Ona však len konečne tvrdo spala, až do chvíle, kedy ju Dean musel zobudiť, lebo sa jej snívalo určite niečo zlé – súdiac podľa plaču, ktorý posledné sekundy sprevádzal jej spánok.
„Jane, zobuď sa,“ povedal tichým hlasom a jemne ňou zatriasol. Pomaličky otvorila oči a vystrašene sa obzerala okolo seba.
„To som ja, nemusíš sa báť,“ upokojoval ju a keď sa ubolene posadila, vliezol na zadné sedadlo k nej.
Rýchlo si utrela slzy z tváre a zaklipkala očami do stmievajúceho sa večera. „Koľko som spala?“
„Pár hodín... konečne,“ odpovedal jej a chvíľu boli ticho, ktoré však netrvalo dlho, aj keď sa Jane vyhýbala jeho pohľadu.
„Ako si mohla urobiť takú dohodu?“ neveriacky a rozorvane krútil hlavou.
Démonka sa slabo usmiala a keď si ovinul ruku okolo jej pliec, prisadla si k nemu bližšie a pokojne sa oňho oprela. „Ako by som ťa mohla nechať ísť do Pekla?“
„Nemala si to robiť... dokonca si ma ani nepoznala...“ hovoril tichým hlbokým hlasom.
„Na tom nezáleží. Ja... vieš... vtedy, keď Sam umrel... zostala som tam s vami. Podľa toho, aké správy som vtedy dostala, všetky ostatné zostávajúce vyľudnené miesta boli prázdne. A aj keď som vedela, že by som mala ísť za tým výnimočným, ktorý žil ako posledný, z toho, čo som začula z Bobbyho monológu k tebe, Sama zabil práve ten. V tej chvíli mi bolo jedno, čo s ním bude. A ani neviem prečo, ale jednoducho to bolo tak,“ rozprávala a on iba počúval. Pokúšal sa nejako pochopiť, prečo urobila niečo tak šialené, aj keď vedel, že to nedokáže. Ona ho pomaly – tak, aby ju ten chrbát nebolel ešte viac -, objala, čelo si oprela o jeho krk a pokračovala.
„Keď Bobby vtedy odišiel a ty si tam zostal so Samom sám, bola som tam, v tom dome, s vami. Ty si bol tak zronený, že by si nevšimol ani to, keby sa tam k vám po suchu prebúral parník a nie to ešte mňa, keď viem byť fakt potichu, ak chcem. Viem, že je to odo mňa drzé a vtieravé, ale pozorovala som ťa, počúvala som, čo si hovoril... a v duchu som sa musela nenávidieť za to, čo prežívaš a čo som ti spôsobila...“
„Povedal som ti, že to vôbec nie je tvoja vina,“ prerušil ju hneď, ale ona len pokrútila hlavou.
„Tým, že som sa tam nedostala vtedy, keď som mala, som tomu chlapovi, čo zabil tvojho brata, len vydláždila cestu. Mám na tom rovnaký podiel, ako on, možno väčší...“
„Jane, to jej blbosť...“ protirečil jej, pevnejšie ju objal a ona sa nebránila.
„Netušila som, čo mám urobiť, aby si sa cítil lepšie, nevedela som, ako ti pomôcť... až si mi potom sám ukázal spôsob, ako by som to všetko mohla aspoň trochu napraviť... urobil si dohodu.“
„Zruš tú svoju... prosím.“
Brunetka zdvihla hlavu a v hustnúcom šere pohľadom našla jeho oči.
„Urobila som ju ešte vtedy, keď som ťa skoro vôbec nepoznala a ty čakáš, že keď už viem, aký si, tak ju zruším? Robíš si zo mňa riť??“ rypla doňho s úškrnom na odľahčenie situácie, no on nezmenil svoj nešťastný výraz tváre.
„Veď práve preto, aký som... možno som zachránil nejakých ľudí, ale...“
„Dean, to vôbec nie je o tom, koľko ľudí si zachránil, rozumieš? Nechápem, že práve ty sa tak podceňuješ, robíš zo seba niekoho podradného, kým nie si...“ snažila sa mu vtĺcť do hlavy a pohladkala ho po tvári, kvôli čomu nachvíľu privrel oči.
„Mohol by si mi urobiť láskavosť a konečne pochopiť, že ty si jeden úžasný človek? Máš síce stále tie svoje chlípne rečičky, ten samoľúby úsmev a potrebu správať sa v duchu „som nad vecou“ aj keby ti horelo za zadkom... ale si skvelý chlap s obrovským srdcom a aj keby sa niečo pokazilo, za teba sa oplatí umrieť.“
Lovec na ňu uprel zdrvený pohľad. „Nehovor to.“
„Čo??“
„Že by si za mňa umrela. Nehovor to. Neumrieš. Nesmieš.“
Jane sa potichu zasmiala. „Myslím, že Lilith bude určite stačiť to, že si sa tak rozhodol a nechá nás na pokoji.“
„Musí,“ povedal rozhodne a pozeral sa na jej bledú tvár, ktorá v tejto tme vynikala. „Rozkopala si mi dokonca aj to, že by som otvoril aj Pekelnú bránu, ak by som musel, lenže ako ťa poznám, ty by si ju zvnútra zatvárala, aby sa mi nič nestalo. A keďže si taká čudná masochistka, jediné, čo z toho vyplýva je, že nemôžem dovoliť, aby sa ti niečo stalo.“
Jane zvážnela. „Musíš mi sľúbiť, že neurobíš žiadnu hlúposť, ak sa niečo domrví a ja skončím dolu.“
„...nedomrví, ty budeš žiť... nemusím robiť žiadne hlúposti...“
„Dean, naozaj, ak sa tam ku mne dostane nejaká správa o tom, že tu hore robíš blbiny, tak prisahám, že si vybavím nejakú päťminútovú priepustku alebo čo a prídem ťa nakopať,“ vyhrážala sa mu a ani si nevšimla, ako sa dostala k nemu tak blízko – zrazu mu sedela na kolenách a jeho tvár bola len pár centimetrov od tej jej.
„Noo... to záleží od toho... čím väčšia blbina, tým bude priepustka na dlhší čas?“ uškŕňal sa a naschvál si robil žarty z niečoho, čo dúfal, že nikdy nebude musieť urobiť.
„Si hrozný,“ zasmiala sa a v jej smútkom pretkaných očiach sa nachvíľu zjavila tá iskrička, ktorú tam už tak dlho nevidel. Nečakal, kým im niečo pokazí tento moment a pobozkal ju.
Ona však nechcela pokračovať a odtiahla sa. Iskrička z jej očí razom zmizla.
„Čo sa deje?“
Pár sekúnd neodpovedala, no potom začala pokojným hlasom. „Nechcem, aby si so mnou bol len z ľútosti alebo z vďačnosti, že neumrieš, či z nejakého pocitu, že keď už nemôžeš urobiť nič iné, tak so mnou aspoň budeš...“
„Jane...“
„Nechcem, aby si ma ľutoval, preto som ti o tej mojej dohode nepovedala skôr. Nemohla by som byť s tebou šťastná, aká som bola, keby si so mnou bol len z povinnosti...keby si si proste zaumienil, že so mnou musíš byť kvôli tomu, čo som urobila.“
„Už nie si?“ spýtal sa.
„Čo?“
„Šťastná... so mnou.“
„Dean...“ prehovorila a smutne si vzdychla – aj keď bola strašne nešťastná, už len kvôli tomu, že tu teraz bola s ním, sa cítila ako najšťastnejšia ženská na svete, ale... „Ako by si sa cítil, keby...“ začala, no on ju nenechal dohovoriť.
„To, že chcem byť s tebou nie je ani z ľútosti, ani z ničoho iného, čo si spomenula – ak mi ešte dokážeš veriť, tak to aspoň v tejto veci urob. Ja si neviem predstaviť, že by som s tebou nebol. Si to najúžasnejšie, čo som kedy vo svojom živote mal a nedovolím, aby mi ťa niekto vzal.“
Jane zostala bez slova, oči jej trošku zvlhli a so slabým úsmevom mu jemne prešla rukou po tvári. Po líci sa jej skotúľala jedna osamelá slza a keď ju Dean palcom zotrel, démonka bola tá, ktorá teraz priložila svoje pery na tie jeho.
Netrvalo to dlho, ale obaja boli tých pár sekúnd znovu šťastní, v tom momente pre nich neexistoval žiadny problém, v podstate neexistovalo nič okrem nich dvoch.
Až kým sa neozvalo Samovo zaklopanie na okno jedných zadných dverí auta.
„Tvárme sa, že tu nie sme. Je tu super,“ navrhla Jane a Dean sa uškrnul.
„Aj tak by si nás prezradila, lebo by si začala kuvikať, že si hladná.“
„To určite, to skôr ty.“
Druhé zaklopanie.
Démonka niečo frustrovane zavrčala a pomaly otvorila dvere, aby nimi Sama neskolila.
„Čo je, Sammy?“ ozval sa spoza nej Dean a Sam vyzeral... čudne zarazene.
„Dúfam, že neruším, ale toto je dôležité.“
Naschvál odstúpil od dverí, aby mohli vyjsť von a keď tak urobili, oproti nim stála štíhla blondína s hnedými očami.
Jane vôbec nevedela, kto to je, no starší lovec preskočil pohľadom zo ženy na svojho brata a naspäť a jediné na čo sa zmohol, bolo: „Jo???“

Dzajnisko já nemám slov ...tohle bylo uplně super pokračování. Strašně se mi líbí ty hlášky co píšeš
Gavin...já jsem nemohla... prý DVD přehrávač To je asi první démon, který mi byl sympatický. No a ten rozhovor Deana a Jane v tom autě...jsem to četla s výrazem "jéžiš, to je hezký " (asi na stará kolena nějak měknu ) A nakonec takové překvapení...Jo... Už se těším na další pokráčko, jsem napnutá jak kšandy...

Dzajnisko toto bolo úplne super veľmi dobre si vysvetlila tie dohody. aj ked tie pravidlá sú terz ešte viac kruté no a ten Gavin bol celkom sympatický a výcvikový tábor pre démonov či čo to bolo a nakoniec to čo povedala Jane o Deanovi to bolo krásne. úžasne si to vystihla. ale čo tam robí Jo?
a ešte ti musím zložiť opäť obrovskú poklonu

baby, moooc ďakujem
- som rada, že sa vám Gavin ľúbil taký démon nedémon
- rozhovor Deana a Jane - ja to nechápem, ale takéto medové veci sa mi strašne ľahko píšu takže si ich ešte užijete... teda... no...
- uff, tie dohody... viem, že som im to riadne sťažila... ale tak Lilith ani Ryan nezaháľajú
- a Jo... ona to tam trochu stelenoveluje ale len máličko, nemám ju rada, takže v tejto poviedke bude mať len tie momenty, pre ktoré je užitočná, viac priestoru nedostane
véééééééľka vďaka, kočice, som rada, že sa vám toto pokráčko páčilo

jeeeeeeeeeej to bolo pekne pokračovanie pacilo sa mi ako jane chcela zdrhnut ale dean bol rychlejsi a gavin dvd prehravac nemal chybu velmi pekne pokracko na zaver romantika a ten koniec takze jo? pekne pekne teism na dalsie pokracko!

Tak toto je super. . Strašne sa my páčila táto časť. .Tá spomienka a Gavin boli úžasní. . Túto časť by som povedal na pauznejšiu. to je teda slovo. , ale aspoň aj to bolo. Takže teraz sa objavila Jo. hmmmm . čo také by z toho mihlo byť. Takže bude aj Ellen?
Klaniame sa pred tebou.

to bolo niečo ten démon na križovatke bol super sa mi celkom páčil ten jeho zmysel pre humor a snažil s im aj pomôcť a tá dohoda ten dodatok že nesmie odísť z pekla záver bol super ich rozhovor čo všetko si povedali a aj nepovedali to bolo ničo úžasné mám Jane rada a dúfam že sa tomu peklu vyhne bolo to vynikajúce pokračovanie skladám poklonu

fjvhbklfbgvdfjkbWTF??? Jo??? noo dobre dalšie šoky ,ale však už by som si asi mala zvykať na to v tejto ( najlepšej ,najúžasnejšej, najgeniálnejšej ) poviedke ..Jo ona je vlastne nevlastná sestra Jane , no tak to bude viac než zaujímave vzhladom na to , že aj ona niečo cítila alebo cíti k Deanovi teda, ak to bude aj vo ff .. nooo proste ďalšia pecková krásna časť ten rozhovor Deana a Jane bol tak nádherný , že ja už vážne nemôžem ty to tak krásne opisuješ a perfektne píšeš tento dej čo sa tam odohráva proste to je jedna obrovská bomba ten démon čo s ním Jane uzavrela dohodu mi bol tiež celkom sympatický , no a to ako si to uzatváranie napísala bolo úžasné , že aj keby sa peklo otvorilo ona proste nemôže ujsť to som fakt pekelne zvedavá ako to vymyslíš všetko , pretože Jane som si až moooc oblúbila takže dúfam , že sa žiadna cesta do pekla neuskutoční a naš ( krásny , sexi, neodolatelný ) Dean niečo vymyslí fakt úplne neviem ako to mám napísať fenomenálna práca a som strašne zvedavá ,čo tam Jo robí hmm no veď už sa teším , keď sa to dozviem v pokráčku , ktoré bude už velmi skoro .. bude že ???,ale lebo musí fajn dohodnuté

Dzajnisko celý výkend som frčala na tvojej poviedke. Dočítala som tie zameškané stránky a v prvom rade, by som chcela zložil veeeeľkú poklonu Skutočne parádne, bombovo napísané ked som skončila bola som tak zošokovaná Jane, a potomok Azazela? Deanove strihy Janeina dohoda Ruby a Jane na večierku Ožratá Ruby toto nemalo chybu Ryan a Torturing idú fakt super dokopy strašne sa mi páčila tá casť ale chudáčik Bobby táto posledná časť bola parááááádna Pripájam sa k ostatným...aj mne sa Gavin zdal super Som zvedavá, prečo prišla Jo Táto poviedka sa mi neuveriteľne, hrozne, mega páči Teším sa na pokračovanie

ako, ľudkovia, sorry, že som nereagovala skôr, ale absolútne nebolo času
a v prvom rade:
ja z vás nemôžem, vy ste úplne úžasní, že ma vraždíte takými bombovými komentármi
to ja by som sa vám mala klaniať, nie vy mne - stále to dokážete čítať a vyjasniť mi aj ten najhnusnejší deň
som z vás strašne šťastná, ĎAKUJEM
a odvážim sa povedať, že ďalšie pokráčko tu bude ešte dnes alebo zajtra

Dzajnisko dnes a dnes a dnes. ja som zvedaví, že čo bude s Jane. pjosím. . My sa modlíme a ty pracuj.

okej, tak som si pohla a je to tu no, som zvedavá
************
Blondínka stála asi dva metre od nich, ale už odtiaľ Dean videl, že vyzerala inak, než si ju pamätal – bola akási strhaná, na tvári jej bolo vidieť útrapy. Celá sa trošku permanentne triasla a nevypadala veľmi dobre.
„Tak som vás konečne našla, odkedy nedvíhate mobily?“ povedala bezvýrazným tónom a pozerala sa iba na bratov, Jane nevenovala žiadnu pozornosť. Stále sa tak čudne chvela, akoby sa mala každú chvíľu rozpadnúť ako vežička z drevených kociek.
„Ehm, sorry, vypnuté zvonenia,“ ozval sa Dean – on ani Sam nechceli zobudiť Jane, keby im náhodou niekto volal -, a zamračene si premeriaval blondínkin výraz, „Jo, prečo si tu? Stalo sa niečo?“
Vedel, že toto stretnutie nebude len čistá náhoda, keď ich hľadala a to neveštilo nič dobré. To sa mu aj potvrdilo - Jo sklopila zrak, zovrela pery a keď sa na nich znova pozrela v očiach mala slzy.
„Vlastne... hej. Akurát včera som pochovala vlastnú matku,“ hovorila zlomeným tichým hlasom, aký u nej bratia nikdy nepočuli.
Jane rozumela obsahu slov, ktoré Jo povedala, no keďže ona Ellen nepoznala, necítila nič. Videla však, že Sama a Deana to vzalo. Blondínka so slzami stekajúcimi po tvári prešla pár krokov k Deanovi a ten ju súcitne objal.
Démonka vedela, že toto je to „mrzí ma to, je to strašná tragédia“ objatie, no aj napriek smutnej udalosti, ktorú Jo prežila, sa Jane vôbec nepáčilo, ako pevne ho tisla k sebe. Nechápala, čo sa deje, pretože kvôli takýmto maličkostiam ako je objatie, doteraz nikdy nežiarlila – v podstate sa nebrala až za takú hysterku, akou by mohla byť.
Ani nepotrebovala, aby ju Sam jemne štuchol do boku, sama sa s nádejou sústredenejšie pozrela na blondínu, aby skontrolovala, či nie je posadnutá. Nebola. Žiadne poľahčujúce okolnosti.
„Ako sa to stalo??“ pýtal sa mladší lovec. Jo sa odtiahla od Deana, pustila ho a utrela si slzy z tváre.
„Ja... ja neviem,“ povedala zastretým hlasom a bezradne pokrčila plecami, „boli sme dohodnuté, že prídem na tento víkend za ňou, lenže mne to nakoniec vyšlo tak, že som mohla prísť už skôr... no keď som sa s ňou chcela nejako skontaktovať, vôbec neodpovedala. Tak som sa k nej snažila dostať čo najrýchlejšie... no v bare, ktorý teraz s jednou kamoškou mala, som našla iba...“ Jo si vzdychla a znova zovrela pery, aby ju smútok nepremohol.
„Každý jeden človek v tom bare bol mŕtvy a všade tam bolo strašné množstvo krvi... a všetci mali po sebe veľa rezných rán, ako... ako keby ich mučili alebo čo...“
Bratom bolo strašne ľúto, že Ellen takto skončila, mali ju radi, lebo bola to super ženská a tak, ako ani Bobby, si nezaslúžila zomrieť a už vôbec nie démonovou rukou. Všetci okrem Jo presne vedeli, kto vraždí takýmto spôsobom. Pokiaľ však nepovedala nič o tom, že by v tom bare zostali stopy síry alebo hocičo iné, čo by naznačovalo, že to urobili démoni, nepovedali o tom ani slovo. Boli si istí, že ona vie, že to má niečo spoločné s tou pekelnou háveďou, no boli ticho – nechceli, aby kvôli svojej prchkej povahe urobila nejakú hlúposť.
„Jo, máš kam ísť?“ spýtala sa jej Jane, tváriac sa čo možno najviac nezištne.
Blondínka sa po prvýkrát obzrela na ňu. „Nájdem si niečo, to nie je problém.“
Démonka si opakovala, že je to jej nevlastná sestra a prežíva ťažké časy, takže keď môže, mala by jej nejako pomôcť. A hoci sa jej to veľmi nepozdávalo – milo a nápomocne sa správala len k vybraným ľuďom a Jo medzi nimi nebola -, navrhla jej niečo.
„Teraz by si nemala byť sama, tak čo keby si šla s nami? U mňa sa pre teba isto nájde ďalšia izba, kým sa znova nepostavíš na nohy.“
Jo nevyzerala, že jej je Jane sympatická a neisto zatiahla: „No, to naozaj nie je potrebné...“
„Druhýkrát ti to navrhovať nebude, prijmi to, kým sa dá,“ poradil jej Sam, akoby presne vedel, čo sa odohráva v Janeinej hlave. Tá sa už začala radovať, že jej krvopotný návrh odmietla, no netrvalo to dlho.
„Tak... tak fajn,“ zatiahla Jo a démonku išlo urvať. Vytasila však svoj najpríjemnejší úsmev, aký mohla, dúfajúc, že si to nik nevyloží ako porazeneckú grimasu.
„Ale... asi ma budete musieť zobrať autom vy, pretože ten šrot, na ktorom som prišla, ledva dofrčal sem,“ zahundrala blondína a obzrela sa na staručký Ford, ledabolo zaparkovaný neďaleko nich.
„Sam...“ začal Dean, no keď videl, ako sa jeho brat a Jo na seba pozreli, vedel, že ich spolu do auta posadiť nemôže. „Jo,“ vzdychol si, „pôjdeme mojim autom, Sammy, ty odvezieš Jane, okej?“
Janeina nevlastná sestra si vydýchla, že nemusí ísť so Samom a ten žmurkol na démonku, ktorá sa naňho usmiala, ale na Deana zazrela. Keď sa Jo odobrala preniesť si veci z tej rachotiny, na ktorej prišla, do Impaly, Sam videl na Jane, že sa chystá na Deana vypáliť „zopár“ otázok, takže sa odtiaľ radšej pratal do jej auta.
„Čo ten pohľad, hm?“ vyzvedal Dean, keď potiahol odchádzajúcu démonku za ruku späť – očividne sa na poslednú chvíľu rozhodla, že predsa len žiadna paľba otázok nebude a chcela ísť do svojho auta-, a pozrel sa na jej nespokojnú tvár.
„Prečo s ňou nemôže ísť Sam, ale ty sa tak horlivo ponúkaš?“ nešťastne vyhŕkla potichu. Nevedela, čo si má myslieť, že Dean a Jo medzi sebou mali... alebo majú??
„Naposledy, čo som ju videl, bola priviazaná o jeden stĺp a posadnutý Sam jej držal pod krkom nôž, tak mi iste rozumieš, že posadiť ich spolu do auta nie je veľmi dobrý nápad... nevyzerá, že by mu to tak rýchlo zabudla,“ vysvetľoval jej a chytil ju za boky, nech mu tak rýchlo neujde, „a, mimochodom, neponúkam sa, ale nik iný, kto by s ňou mohol ísť, nezostáva.“
Opatrne jej priložil svoje pery na tie jej, no keď vôbec nespolupracovala, otvoril oči a videl, že stále zazerá smerom k Jo, už usadenej v Impale. Naschvál sa postavil tak, aby bola vďaka jeho telu Jane v zákryte a nemohla spoza neho vidieť Jo.
„Jane, je to len kamoška... a... aj tak budem celú cestu myslieť iba na moju sexi polodémonku,“ udobroval si ju a ona sa naňho trochu usmiala.
„Neverím,“ uškrnula sa, ale pritiahla si ho k sebe, takže teraz nebol medzi nimi žiadny prázdny priestor.
„Ou, ale samozrejme... viem ti úplne presne povedať, na čo budem myslieť,“ usmial sa, „na tie tvoje krásne pery... na ten tvoj úžasný kukuč... na ten tvoj zadok – najlepší, aký som kedy videl...“
Démonka sa potichu zasmiala. „Typický chlap – hocičo pekné, čo povieš, hneď zahlobíš nejakou volovinou.“
„...zadok, ktorý najskvostnejšie vyzerá na zadnom sedadle môjho auta v tých malých čiernych nohavičkách...“
„...kriste...“
„...alebo, vlastne, bez nich...“
„Okej, konči s tou ódou na môj zadok,“ smiala sa, „došlo mi, že sa ti páči.“
„...a mnoho ďalších dokonalých partií tvojho perfektného tela, pravdaže,“ dokončil Dean, ako keby viedli vážny vedecký rozhovor, no dojem vážnosti pokazil tým, že sa začal uškŕňať.
„Ty už si ale aký beťár,“ zhodnotila stále sa smejúc a pobozkala ho, čo hneď využil, zahrabol rukou do jej vlasov a jediné, čo mu v tej chvíli vadilo bolo to, že ju kvôli tomu jej chrbtu nemohol poriadne objať. Prišlo mu až zvláštne, ako všetky zlé a smutné veci zrazu nachvíľu zmiznú, pokým ju má pri sebe.
Po chvíľke jej už otváral dvere na jej aute a aj so Samom sa dohodli, že Jo nepovedia o tom, že Jane je jej démonická nevlastná sestra, pokiaľ sa nestane niečo, že sa tomu nebudú môcť vyhnúť.
*********
„Ako ti je?“ spýtal sa Sam Jane, keď vyrazili na dlhú cestu k nej domov - Vernal, Utah.
„Ále, vďaka tým oblbovákom, čo mi ešte kolujú v organizme celkom fajn...“
„Ak chceš spať, tak pokojne, ja ti tu nebudem vyvreskovať Eye Of The Tiger ako Dean,“ uistil ju a obaja sa zasmiali.
„Nie, zatiaľ sa cítim schopná na bdenie, dám ti vedieť, keby sa čosi zmenilo,“ usmiala sa, „môžeš si vyvreskovať, čo chceš.“
„No, to nejdem, ale niečo sa ťa spýtam.“
„Okej, do toho,“ mykla Jane plecami a kvôli následnej pálčivej bolesti v chrbte to hneď oľutovala.
Sam si vzdychol, jeho výraz razom zosmutnel a sprísnel a pozeral na cestu pred sebou.
„Čo myslíš, že mi Bobby povedal ako úplne, úplne posledné slová pred tým, než...?“ pýtal sa a jeho pohľad dokončil vetu zaňho.
„Ja... neviem,“ skoro zašepkala zhrozená polodémonka, „prečo sa ma to pýtaš, preboha??“
Chvíľu bolo ticho, ona sa naňho zamračene pozerala, no on sa stále díval pred seba. Potom však prehovoril.
„Štyri slová,“ zahundral, „len štyri. A ja stále nemôžem uveriť, že si o tom pred Deanom ani necekla.“
Jane sa vôbec nepáčilo, kam sa zberala táto debata. Pevne dúfala, že Sam nemyslí na to, na čo ona.
„Nerozumiem,“ vydralo sa z nej a snažila sa o neprevinilý tón. Na to lovec zafučal alebo zavrčal a nakoniec jej to ozrejmil.

„Fajn, citujem,“ zašomral a tento raz sa na ňu na okamih kukol, aby videl jej reakciu, „Jane čaká Deanovo dieťa.“
Démonka zostala iba s pootvorenými ústami civieť pred seba. Nemohla uveriť, že mu to Bobby povedal.
„A nesnaž sa mi to teraz nejako zapierať, donútil som Ruby k tomu, aby mi povedala pravdu – došlo mi, že ona musí vidieť, že máš v sebe ďalšieho polodémona.“
„Sam...“ vydýchla Jane, no on ju hneď prerušil.
„Neopováž sa po mne chcieť, aby som pred ním čušal, je to môj brat a je to jeho dieťa,“ vyhlásil nekompromisne.
„Sam, počúvaj...“
„Nie, nebudem mu klamať a nechápem, prečo to robíš ty.“
„Sam, prosím...“
„Dobre, som zvedavý na ten tvoj preborný dôvod, prečo mu tajíš je vlastné dieťa,“ vyzval ju, keď sa naňho tak zronene pozerala, a hlas mal podfarbený miernym rozčúlením.
Zmätene zaklipkala očami a naprázdno prehltla. „On... on nevyzerá na to, že by deti chcel.“
„Okej, tento dôvod je riadne debilný, máš nejaký ďalší??“
„Nemyslím, že by bolo dobré, aby to vedel.“
Lovec nahnevane zavrčal. „Ja ťa rozdrapím... prečo by to nemalo byť dobré?!?“
„No... pozri sa na to mojim zmýšľaním...“
„Tak to teda pochybujem, že to dokážem pochopiť...“
„...okej, čisto hypoteticky - povedala by som mu to, nech už zareaguje ako chce. Lenže, ČO AK by bol rád a ja o tri týždne umriem aj s bábom, lebo ma roztrhá pekelný pes?? Mohol by byť nešťastný.“
Sam zalapal po dychu. „ „Mohol by byť nešťastný“?! Ty nie si normálna! Uvedomuješ si, že by ho to zložilo aj keby sa to stalo bez toho, aby o bábe vedel?? To nie je dôvod na to, aby si mu to nepovedala!“
„Jasné, že je!“ zvolala, ako keby mu vysvetľovala nejakú banalitu a on to nechce chápať. „Nechcem, aby trpel, rozumieš?“
„Ako by si, dočerta, chcela dokázať, aby netrpel?? Už len kvôli tomu, že si urobila tú dohodu, sa bude zožierať, ak sa ti stane niečo zlé,“ zahrmel a nechápal tento jej postoj.
„On... vy...“ zatiahla bezradne.
„No?!?“
Jane po Samovi šibla previnilým pohľadom. „Ak by som... ak by som to fakt nezvládla... vy by ste si ma nepamätali.“
Lovec musel vyvinúť veľa sebazaprenia, aby zrazu surovo nedupol na brzdu. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol a až potom prehovoril.
„Prosím?!“
„No...“ začala pomaly, „ja som sa dohodla... s Ruby... že ak by som zomrela, tak by na vás uvalila nejaké kúzlo, ktoré by úplne vymazalo akékoľvek spomienky na mňa. A tak by Dean nikdy nemusel byť nešťastný kvôli mne.“
„Nechápem, ako s tebou môže vydržať, ak stále trepeš podobné sprostosti,“ odvrkol frustrovane okamžite a krútil hlavou.
Démonka pár sekúnd len čučala pred seba. „Myslela som, že práve ty by si to mohol chápať.“
„Čo by som mal chápať?! Tú tvoju sebeckosť?!?“
Tento raz zalapala po dychu Jane. „Sebeckosť?!? Ty si myslíš, že by som mu to nepovedala, keby som mohla? Že mu to nechcem povedať?! Že ma baví pred ostatnými radšej tajiť milión vecí, ako by im to malo ublížiť?! Myslíš si, že mi robí radosť to, že nemôžem mať normálny život?! NEVIEŠ si predstaviť, ako veľmi by som chcela byť raz niekedy vydatá, mať deti, dom, trebárs splácať pôžičku a byť šťastná! Dala by som všetky prachy, ktoré som kedy mala, dala by som hocičo za to, aby som mohla mať takýto obyčajný život, tak mi nehovor, že som sebecká!!“
Zadychčane sa otočila k svojmu oknu a s uslzeným pohľadom pozerala von.
Sam zostal ticho. Nie kvôli tomu, že mala teraz výstup, ale kvôli tomu, ČO hovorila. Doteraz si ani tak neuvedomoval, čo všetko s ňou má spoločné. Presne tak, ako ona, aj on chcel iba obyčajný život, ktorý nikdy nemohol mať, a aj keď sa o to akokoľvek snažil, Azazelova krv kolujúca v tej jeho ho vždy dobehla.
„Okej,“ vzdychol si umierneným hlasom, „nepoviem mu nič, sľubujem.“
Jane sa naňho otočila a nechápavo zaklipkala očami. Kým však stihla niečo povedať, prehovoril on.
„No, iba tieto tri týždne. Ak budeš sedemnásteho mája ešte stále živá a zdravá, nič ma nedonúti, aby som to pred ním ešte tajil.“
Sedemnásteho mája. Keď prežije až do tohto dňa bude to znamenať, že najneskôr deň pred tým porazila Lilith, pretože šestnásteho jej vyprší dohoda. Dobrý návrh, zhodnotila si sama pre seba. Aj tak bola už dávno rozhodnutá, že ak dokáže zabiť Lilith a nezabije pri tom svoju ľudskosť a nič sa nestane ani s bábom ani s Deanom, povie mu, že je tehotná - aj keď bola nervózna z jeho reakcie -, skôr však nie.
„Fajn, prijímam.“
„Ako keby si mala inú možnosť,“ zamrmlal Sam, ale keďže nechcel, aby sa ešte hádali, zobral tú tému z iného konca. „Ako je na tom bábo? Po celom tom boji dnes??“
Jane sa usmiala. „Nemusíš sa báť, jemu sa nestane nič zlé... môjmu démonovi síce chvíľu trvalo, kým prekonal to, že som tehotná – preto mi bolo vtedy tak čudne, tie výkyvy teplôt a podobne -, ale teraz je všetko v pohode a moje brucho je momentálne akoby z ocele. Tomu drobcovi sa nemôže stať nič, aj keby ma niekto nakopal presne tam, kde si vylihuje - ono to vôbec nepocíti... teda až na to, keby sa niekomu podarilo rozpárať mi brucho... to už je iné,“ pri pomyslení na to ju striaslo a prešla si rukou po mieste, kde rástlo to stvorenie. „Každopádne, určite je v poriadku, cítila by som, keby niečo nebolo tak, ako byť má. Môj démon ho prijal a teraz ho absolútne chráni.“
Sam sa usmial, keď videl, aká je pri pomyslení na to bábo šťastná a spokojná. Bolo to také zvláštne... na sekundu si predstavil typickú americkú rodinku, ktorá by vôbec nebola typická – matka polodémonka, otec lovec a okolo nich behá drobec, ktorého prvé slovo určite bude „muffin“ alebo „koláč“ alebo niečo dokonale sarkastické.
„Myslíš, že Ryan o tom nevie?“ zaujímal sa lovec, keď precitol z predstavy, koľko bude táto rodinka asi míňať na jedlo, „takisto, ako Ruby, on tiež vidí, že máš v sebe ďalšieho démona, nie?“
„Ou, no, áno,“ potvrdila mu a prikývla, „mohol by to vidieť, keby sa pozeral poriadne. Lenže on má toľko práce s vystatovaním sa, že sa na také niečo neobťažoval. A musel by sa na to sústrediť – Ruby to tiež videla len preto, lebo vedela, čo má zrakom hľadať. Nie je to až také ľahké, ako sa zdá.“ Usmiala sa a spomenula si na to, aký bol Bobby vyťukaný z toho, keď mu Ruby povedala, že Jane je tehotná. Bolo to také vtipné vybaviť si znova ten jeho výraz... ale aj strašne smutné. Už nikdy ho neuvidí a pritom jej nikdy ani na um nezišlo, že ona Bobbyho prežije – bolo samozrejmé, že tu bol... takisto samozrejmé ako fakt, že ho chcela za krstného pre bábo. Lenže táto vízia sa už smutne rozplynula.
„Vieš, čo je zvláštne?“ spýtala sa Sama po chvíľke ticha.
„Hm?“
„To, ako ten chrobáčik reaguje na rôzne osoby. Myslím, že je to tým jeho démonom... stačí, aby sa ma niekto chytil a ja začnem cítiť niečo, čo sa úplne odlišuje od mojich dovtedajších pocitov... Napríklad, chytila sa ma Ruby a mňa začala bolieť hlava,“ uškrnula sa, „a ako sa ma hneď potom chytil Bobby, bolo mi zrazu úplne fajn. Keď sa ma dotýkal Ryan, boli to muky... ono nejakým činom cítilo taký strach, že som si myslela, že všetka tá bolesť, ktorú som odrazu v celom tele cítila, ma zabije alebo čo...“
„A Dean?“ vyzvedal lovec.
„No, je pravda, že je to veľmi, veľmi príjemné...“ usmievala sa a Sam jej radšej skočil do reči.
„Teda, asi ani nechcem počuť viac,“ smial sa.
Teraz sa už smiala aj ona. „Vôbec to nie je tak, ako si myslíš... jednoducho, ten drobec nejako cíti, že je pri mne jeho otec - a to sa ma ani nemusí dotknúť, stačí len, keď je pri mne blízko... a ja mám pocit, ako keby som bola nadrogovaná šťastím... úplne mimo, hlava v oblakoch... proste krása.“
„Vôbec nie si zamilovaná,“ skonštatoval vševedúco sa uškŕňajúci Sam.
Jane nepovedala nič, iba sa usmievala. Potom jej však niečo napadlo. „Ale vieš, aké je to nefér? Vtedy, keď ma Dean presviedčal, aby som s ním šla kuknúť to narodeninové prekvapko, som to musela prijať, pretože to bábo bolo také šťastné z toho, že tam Dean je, že som mala čo robiť, aby som sa tvojmu bratovi úplne odvecne nehodila okolo krku. Ešte šťastie, že som sa to už naučila trochu zvládať.“
„Myslím, že ten drobec má viac rozumu, než jeho rodičia – asi vás chce mať pokope, v tom to bude,“ odhadoval lovec a ani nečakal na to, čo mu odvetí démonka. Bol zvedavý, čo sa stane, keď sa jej dotkne on, tak sa jej hneď jemne chytil brucha. Jane zostala trochu zarazená – nemala šancu zvyknúť si na to, že Sam vie o jej tehotenstve -, ale potom sa začala smiať.
„Čo je?“ pýtal sa a stiahol ruku späť k sebe, no musel jej nechať chvíľku na vydýchnutie. Ani potom však neodpovedala, iba znova priložila jeho dlaň tam, kde bola predtým a keď sa znova začala bez príčiny smiať, pustila ju.
„To... to je tak zlaté... mňa to proste... strašne to šteklí,“ hovorila zadýchane a stále sa trochu chichotala.
Sam sa uškrnul. „Ako vidím, tak aj keď sa to malé ešte nestihlo narodiť, je to celý otec – už teraz si zo mňa robí posmech.“
„Á, nie, ono sa raduje,“ vyvrátila mu teóriu a žmurkla naňho. Stále sa jemne usmievala a spokojnosť z nej priam sršala.
„Vyzeráš, že si naozaj šťastná, že si tehotná... aj keď dosť mladá... teraz by si mala behať niekde po žúrkach alebo tak a nestresovať sa s démonmi a deťmi...“
„Hovoríš, ako keby som mala pätnásť, alebo čo," zasmiala sa, ale pokračovala. "No... ja mám žúrok na celý život akurát tak dosť, to ti prisahám,“ uškrnula sa čudne a tvárila sa nejako potmehúdsky, „a náhodou, fakt som z bábätka šťastná. Zbožňujem deti a vždy som ich chcela... aj keď som vedela, že by som žiadne radšej nemala mať.“
Lovec chápavo prikývol. „Nedá sa nejako zariadiť, aby nebolo ako ty? Teda, niežeby si ty bola nejako zlá, rozumieš, chcel som povedať...“
Jane sa uškrnula. „Tak dúfam, že si myslel, či sa dá zbaviť sa jeho démona, lebo inú vec ti neprepáčim.“
„Presne to som myslel.“
„Hmm, čuduj sa svete, ale dá sa to. Lenže na to potrebujem Ruby, aby mi pripravila niečo ako čaj... ktorý značne prekračuje kompetencie obyčajného čaju,“ vysvetľovala a trochu gestikulovala rukami. „A tá mi s pokojným výrazom povedala, že nič také pre mňa neurobí, pokým neporazím Lilith. Vraj si to mám zaslúžiť. Krava.“
Sam prevrátil očami. Mal dosť, keď sa Ruby vtedy šeptom pýtal, či to, čo dala Jane na upokojenie, nemôže bábu uškodiť a ona len mávla rukou, že „koho to trápi, potrebujeme ju a nie to decko“. Nedokázal pochopiť, či bola až taká suka odjakživa alebo sa mu až teraz otvorili oči.
„A nemôže to pripraviť pre teba radšej Sophi?“
Na démonkinej tvári sa objavil neistý výraz. „Ehm... ona o tom, že som tehotná... akosi nevie... a pochybujem, že bude skákať meter dvadsať... a, každopádne, ona takýto druh mágie nejako... neovláda,“ ozrejmila mu. „Jediná, koho poznám, že také niečo vie, je Ruby...“
„No, tak v tom prípade ju k tomu donútim...“
„Ooo, Sammy je drsný,“ zachichotala sa, ale hneď sa stále smejúc opravila, „sorry, si Sam, ja viem, ale neodolala som... a ty si myslíš, že to dokážeš?“
Lovec sa na ňu pozrel absolútne sebaisto až diabolsky nebezpečne. „Keď sa mi zachce, tá potvora mi bude zobať z ruky, ona vôbec nie je problém.“
*********
Po niekoľkohodinovej ceste, nespočetných kilometroch a pár zastávkach na natankovanie – kde Dean desať minút hučal do Jane, že musí zjesť aspoň polovicu kuracej bagety, inak sa naštve, hoci sám nejedol nič -, sa konečne dostali do cieľa.
„Nevedel som, že tvoje „doma“ je obrovské, ako celá štvrť,“ zhodnotil ohromene Sam, keď šinúc sa v aute po príjazdovej ceste, videl nehorázne veľkú, prekrásnu vilu, dokonale zašitú v hustom lese a Jane sa len uškrnula.

No tak toto. Chudera Jo. Ja som to vedel, že kvôli Ellen je taká.
No a Jane je tehotná. . To musím predýchať. UFF. To je teda bomba.
Dzajnisko si strašne super. paráda. . bez poklony ani neodídem.

ha! ja som to vedelaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa! to uz bolo v plane v tej casti ked janey bola veeeeeeeeeeelka zima a toto co Ruby ze uz viem co jej je? a my sme tu mali tie rozne teorie? :D:D:D:D
perfektne pokracko! skoda ze Ellen umrela najprv bobby teraz ona
Rozhovor Sama a Jane v aute super inast to mimio bude fest silne ked prezilo to vsetko co prezilo
btw: už su v 2 stories tehotne sraanda
ale lubi sa mi to pokracko velmi diky zan! a ked sa bude dat tak rychlo rychlo dalsie!

jeeeee,teraz ma napadlo.chudatko dean nic nefi...a ta jo

No pááni... Tak Jane je těhotná... sice mi ta možnost proletěla hlavou už v té částí, kterou zmiňovala Ettie, ale jakože fakt... (Jen mě tak napadlo, co by to baby udělalo, kdyby mu na pískovišti někdo vzal bábovičky... Ono by se naštvalo, nahodilo fialové očička po mamince a... ) Ten rozhovor Jane a Sama v autě byl super Jak hned musel zkusit, jak na něj bude to malé reagovat . Tohle byla prostě další povedená část js vážně super spisovatelka (už se těším na další pokračování )

no teda tak toto bolo niečo na začiatok chudera Ellen to by som jej neželala a Janeina žiarlivosť pri tom objatí to bolo zlaté rovnako aj to ako rozpravala o tom dieťati že sa nan teší ta predstava rodiny bola super že prvé slovo mufin to bude teda vážne super decko ak sa narodí ako démon a to Samove odhodlanie odhľadom Ruby
teším sa na pokračko

ježiši, vy ste za zlatí
- som bola zvedavá, ako zoberiete to, že Jane je s Deanom tehotná - hoci, máte pravdu, musela by som vás otrasne podceňovať, keby som si chcela myslieť, že ste na to neprišli už strašne dávno

kattie napísal:

Jen mě tak napadlo, co by to baby udělalo, kdyby mu na pískovišti někdo vzal bábovičky... Ono by se naštvalo, nahodilo fialové očička po mamince a...

tak toto ma dostalo, vážne
- no a to, že Dean nič nevie - môžem povedať, že sa to dozvie a bude nasratý...
- chúďa Ellen, ja viem
- no a pokráčko... neviem, kedy bude, nejdem radšej nič hovoriť dopredu
mooooc ďakujem, sweethearts

Dievča ja ťa milujem ja ťa totálne žerem no kokos skoro ma šlak trafil , že Jane tehotná noo tak ja som to narozdiel od iných absolutne nečakala a vyrazilo mi to dych , no proste , že wow . A ako Jane so Samom mali ten rozhovor v aute tak ten bol taký skvelý, úplne úžasný a normálne sa mi chcelo plakať , keď tam hovorila o tom , že za 3 týždne ju roztrhajú pekelný psi aj s bábom a Deana by to strašne ranilo keby to vedel a tak jaj ach nooo proste to bol môj koniec jednoducho Dean a daddy to je taká krásna predstava , že ááááááééééééééúúúúúúúúúúýýýýýýýýóóóóóááácchh nádhera inak to bude dobre akčné dieťa teda , ak Ruby dá ten nápoj vypiť Jane alebo ak sa vôbec narodí ( čo fakt dúfam , že áno ) noo a to čo si napísala , že Dean bude riadne nasraný tak na to som zvedavá na tú jeho reakciu , pretože kvôli jeho dohode zomre baba , ktorú lúbi a ešte aj jeho bábo to je strašné veď jeho môže aj ...ja neviem ani to si proste neviem ani predstaviť ako sa bude cítiť , keď sa to dozvie predčastne akoby mal fúúúú to bude ťažké rozdýchavanie a páčilo sa mi ako si písala , že keď sa Jane niekto dotkne tak to bábo reaguje na to a že keď sa jej dotkla Ruby tak ju rozbolela hlava a keď Dean tak úplne , že to je úžasné proste nádherne si to opísala brilantne napísala a všetko ....no a ešte som sa nevyjadrila k Jo tak sa predsa len splnilo to čo som predpovedala a ako Jane žiarlila a tak no proste paráda a pri tolkých udalostiach by som aj zabudla na Ellen jaj takže Bobby mŕtvy aj Ellen mŕtva fakt chudera ( aj ja som ju v svojej poviedka zabila aj ty , no haluz ) proste bestová časť ja som na tejto ff už tak závislá totálne som sa na ňu namotala jednoducho skvelé je to ako droga takže už teraz mám absťák, takže rýchlo ďalšiu časť plllls