Prečo tak nenávidím slovo obeta

dzajnisko zase raz som pri tvojej poviedke umrela Sam a Jane sa bozkávajú a nevedia sa od seba odtrhnúť to to teda nie a tý dvaja boji spriaznený proti svojej voly a Dean jemnenko to bolo čo a ten záver hádam vážne nie je mrví to mi nerob aaaaaaaa no skvelá časť až na ten záver aaaaaa ale skladám poklonu bolo to skvelé

Dzajnisko tak toto sa mi páči torturing Dean, len by si to potom mohla napísať, že čo PRESNE jej Deborah spravila
Super pokračko. Tie momentky boli super a samova vízia. no dovi dopo
A ten bozk. Prečo si ich nenechala aby si to užili Však by to bolo super. BTW: nie práve to chcela Ruby aby ehm boli spolu? Super super super
Patrí ti poklona ako vždy Len som zvedavý, že čo rbili medzi tým Sam s Jane. A netrpezlivo čakám.

jezisi kriste...my god...dean?!? to co?!? on nemoze byt mrtvy! proste nemoze!!! a preto sa velmi velmi velmi tesim a som zvedava na pokracko!

ááá, vy ste super, som rada, že sa vám to pokráčko páčilo
Nicol: keď Dean je taká vhodná osôbka na mučenie Torturing!Dean!Club rulez
lentilka: len mi ty neumieraj ešte pár častí musíš vydržať ako vidím, teba sa vôbec nepáči vízia Sam&Jane
str8tking: oooch, neboj sa, napíšem, ako sa Debora realizovala na Deanovi a to s tou Jane a Samom - to nemyslíš vážne však toto nie, Jane je Deanova, žiadne sharing toto nebude a, áno, Ruby chcela, aby boli spolu práve pre to, čo sa deje so Samom
Ettie: no, chudák Dean... čo už aj to sa stáva
ďakujem moc krásne za komentíky

Však aj ja som ho zabil a neukameňovali ma. a čakám napäto na pokračko. A dobre no keď Sam a Jane tak čo už

str8tking: však ja som nikde nenapísala, že som ho zabila, ale ani to, že som ho nezabila a Sam a Jane - to by už bola iná poviedka
no, lidičky, pripravte sa na dlhé pokračovanie som sa trochu rozbesnela zase dúfam, že enjoy
************
Pred pár hodinami
Na mieste, odkiaľ Debora odtiahla nôž, zostala po Deanovom tetovaní proti posadnutiu len zoškvrčaná koža.
„Ach, Winchester,“ vzdychol si Ryan, ako keby bol veľmi unavený, „ty máš proste ten problém, že ako hlupák sa liepaš po démonke... to ti ešte nedošlo, že nemáte prečo byť spolu?? Ste úplne odlišní, nepatríte k sebe... ona je moja... a ty si odpad.“
Lovec, ktorý sťažka dýchal a snažil sa nemyslieť na tú otrasnú bolesť, čo sa mu rozliezala po tele, aj tak posmievačne precedil: „So mnou spáva, teba chce zabiť – kto je tu odpad?“
Ryan sa snažil netváriť nahnevane, ale veľmi sa mu to nedarilo. „Však ty sa dosmeješ,“ prezradil mu, vytrhol z Deborinej ruky nôž a pohol sa k nemu. Lovec už v tej chvíli vedel, že to nebude nič dobré, ale bolo to ešte horšie, než čakal – Ryan čepeľou noža začal Deanovi sťahovať spálenú kožu tetovania a to čo najpomalšie, ako sa dalo, čo spôsobilo neskonalé nadšenie v oboch pároch démonských očí, v ktorých bolo jasne vidieť chorú radosť z utrpenia človeka.
„Ešte máš nejaké pripomienky, Winchester?“ spýtal sa spokojne démon a hodil nôž naspäť Debore.
„Naser si, zkurvysyn.“
„Milé,“ zaceril sa, keď videl, že aj keď sa Dean tvári nezlomne, je mu z tej bolesti veľmi zle, „s takýmto slovníkom si uspel aj u Jane? Ako vidím, dá mi to roboty, aby som ju dostal do normálnych koľají.“
Prechádzal sa okolo neho, ako keby bol nejaká úžasná cirkusová atrakcia a stále sa nechutne vyškieral. „Vieš, ale tento váš vzťah, alebo ako to nazvať,“ začal, no prerušil to tým, že sa schuti zasmial, „vás len oslabuje, to vám nedošlo? Stačí, aby som si chytil jedného a ten druhý sem okamžite zúrivo nabehne. To je tak roztomilé... a úbohé.“
Obaja démoni sa zasmiali a Dean mohol akurát tak len zazerať. Každý jeden raz, čo sa nadýchol, mu spôsoboval hnusnú bolesť na prsiach kvôli tej spálenej rane, tak sa snažil upokojiť, ale očividne to bolo málo, pretože srdce mu stále bilo ako splašené.
„Ale, môžem ti prezradiť, že to už nebude trvať dlho,“ uškrnul sa démon, keď sa znova dostal pred lovca a navzájom si pozerali do očí, „Jane bude zase taká, aká bola predtým. A som si istý, že ty budeš ten prvý, ktorého stiahne z kože, určite bude zhnusená, keď si uvedomí, aké hlúposti posledné roky robila.“
Dean sa však usmieval tiež. Nemal pochýb o tom, že aj keby Jane bola už znova zlá, nezabila by ho. Síce nechápal tú svoju čudnú istotu, ale jednoducho to vedel.
Ryan očividne čakal nejakú lovcovu poznámku, ktorá by ho mohla vytočiť, ale nedočkal sa, čo ho prekvapilo a trochu sa zamračil. I tak len mykol plecami a začal rozprávať znova.
„Hm, no, ale ešte predtým, než konečne nadíde chvíľa, že sa budeš niekde rozkladať,“ hovoril príliš spokojným hlasom, v ktorom sa odrážala neotrasiteľná istota o pravdivosti jeho slov, „využijeme tú vašu lásku, či čo to má byť a pekne vás ňou aj zruinujeme, čo na to povieš?“
Znova sa uchechtol a pokynul Debore smerom k Deanovi, takže si naňho okamžite sadla ako predtým a vôbec jej nevadilo, ako zhnusene sa na ňu lovec pozerá. Ten nechápal, o čo sa tu kto teraz mieni snažiť, no zrazu zacítil, že sa už vôbec nemôže pohnúť. Vtedy videl, ako sa naňho démonka radostne vyškiera a následne na to ho, na jeho počudovanie, Ryan odviazal od tej stoličky, takže nebyť tej démonskej sily, ktorou ho tam držala Debora, nespútavalo by ho už nič. Aj tak sa však mohol akurát len prizerať tomu, čo sa stane... Ryan zrazu opustil miestnosť, no o pár sekúnd sa vrátil len obrovský čierny dym a Deanove zelené oči sa zaliali tmavou farbou.
„Tak poďme na to,“ uškrnul sa lovec úplne nedeanovsky, schmatol Deboru surovo k sebe a začali sa vášnivo bozkávať.
Medzitým
Impala si to závratnou rýchlosťou šinula k Janeinej vile a vyzeralo to tak, že keď je Sam rozrušený, ignoruje tachometer ešte viac, než Dean. Strašne sa bál, že tam dorazia neskoro a to bezvedomie, v ktorom svojho brata videl sa zmení na niečo horšie. Ani si nechcel nič také predstaviť, iba dupol na plyn ešte silnejšie.
„Okej, takže nič nie je okej,“ vzdychla si Jane, keď práve dotelefonovala. „Chris sa o tom, že sa niečo deje dozvedel asi ešte skôr, než sme sa v tom dome prebrali my dvaja,“ začala mu tlmočiť hovor, „nejaký jeho kamoš mu zavolal, aby zohnal toľko lovcov, koľko môže a nabehol k Pekelnej bráne, pretože sa tam nahrnulo toľko démonov, ako asi ešte nikdy...“
Nachvíľku sa prerušila a nasucho prehltla, no zlepšiť ten hrozný pocit, že sa deje niečo zlé, ktorý pretkal od telefonátu s Ryanom každý jeden jej nerv v tele, sa jej nepodarilo.
„Snažia sa predísť tomu, čo sa stalo s bránou pred rokom a hlavne získať colt späť,“ dodala, zavrela oči a začala sa štípať do ruky.
„Čo to robíš??“ mračil sa na ňu Sam.
Stále neotvorila oči a štípanie pretrvávalo. „Potrebujem sa zobudiť z tejto nočnej mory... nič nie je tak, ako to malo byť.“ Posledné slová priam zakňučala.
„Ou, tak to mi nehovor, že si si tento deň dopredu aj nejako naplánovala...“
Démonka otvorila oči a prestala sa štípať. „Nielen tento deň. Všetko sa to pokašľalo. Nič nie je tak, ako to malo byť... vy... vy ste tu nemali byť, nemalo sa vám nič stať... Ryan ani Lilith nemali vedieť o tom, že nejakú dohodu mám... Bobby mal ešte stále žiť... Dean ma vôbec nemal mať rád... nemala som byť tehotná...“
„Dobre, sklapni! A upokoj sa, lebo ťa šmarím do kufra. Som z teba ešte nervóznejší, než som kedy bol.“
Sam vyzeral dosť rozčarovane, takže Jane zostala ticho a kukala von oknom na svojej strane. Všetko okolo nich sa doslova len mihalo.
„Počkať, teraz mi niečo napadlo,“ ozval sa znovu lovec, „ako to vlastne malo byť? Ako presne si si predstavovala, že sa to všetko udeje??“
Obzrela sa naňho. „No, v prvom rade, vy ste mali byť niekde na míle, možno kontinenty ďaleko,“ vysvetlila mu pomaly a keď videla jeho výraz v tvári, vedela, že musí pokračovať, „Bobby vám mal dávať falošné stopy Lilith a huckať vás niekam úplne opačným smerom, aby sa vám niečo nestalo, keby sa čosi pokašľalo...“
„A to je riešenie?? A hlavne ma zaujíma, čo by sme dostali ako vysvetlenie toho, že po Deana si neprišiel pes – niežeby som nebol rád, že sa tak nestalo, ale predsa... aké ďalšie klamstvo by ste si pre nás vymysleli?!“
Démonka len pokrčila plecami. „No, to neviem, k tomu sme sa nejako nestihli dostať...“
„Raz ma z teba vážne porazí,“ zavrčal Sam.
„Jednoducho ste mali byť radi, že ste radi. Nič iné som nechcela...“
Lovec len prevrátil očami. „Nechcem nič počuť. Radšej buď ticho a hlavne sa upokoj, ak si zabudla, si tehotná, takýto rozruch môjmu synovcovi alebo neteri sotva prospieva.“
Brunetka sa v tej chvíli zastavila v nevyrieknutej vete, pretože sa musela rozplývať nad tým, že také niečo vôbec povedal, ale to jej následne do hlavy nasadilo ďalšiu myšlienku.
„Sam, dúfam, že naša dohoda platí... nepovieš Deanovi, že som tehotná, ani keby čo sa dialo.“
„Dohoda bola, že mu to poviem zajtra, ak prežiješ a to dodržím.“
Prikývla, ale bolo vidieť, že chce niečo dodať. „Ale nepovieš mu to, aj keby som zomrela, však nie? Potom by to už nemal prečo vedieť, aj tak by som bola ja aj bábo už nenávratne preč. Nechcem, aby bol zbytočne nešťastný, ak by byť nemusel...“
Sam sa pre istotu nadýchol a vydýchol, aby si upokojil nervy, lebo byť s touto ženskou v jednom aute príliš dlho – hlavne, keď hovorí takéto veci – bolo preňho dosť obtiažne.
„To ti nemôžem sľúbiť naisto. Je to môj brat... mal by vedieť...“
„Sam... prosím ťa.“
„Nie, toto po mne nechci. Síce sa za ním s tým nepohrniem, ale ak sa ma niečo také spýta, klamať mu nebudem. A dúfam, že ani ty si mu o tejto veci neklamala, ak sa ťa to spýtal. Ani si nechcem predstaviť, aký by bol nahnevaný, keby prišiel na to, že si mu toho drobca zatajila.“
Jane sa znova pozrela zo svojho okna von a jediný, koho sa v tejto chvíli bála, bol Dean.
*********
„Ach, chvalabohu, chvalabohu,“ ozvala sa Sophi, keď uvidela Sama a Jane v poslednej miestnosti vily, o ktorej obranných čaroch polodémonka dúfala, že vydržia a nemýlila sa. Čarodejnica oboch rýchlo objala a následne sa Sam a Kate šli vo vlastnom objatí rozpučiť, čo Jane pripomenulo, že toho, na ktorého by sa vrhla ona, momentálne niekde mučia a to len a len kvôli nej.
„Sophi, kde je Dean??“ spýtala sa nervózne. Tá však iba zarazene zaklipkala očami.
„Zlatko, on mal byť s vami, nie??“
„Ryan ho uniesol a podľa toho, čo sme so Samom zistili, by mali byť niekde tu...“
Sophia však na nich stále nechápavo kukala.
„Jediné, čo vieme my je to, že niekto zlomil moje čary, čo ochraňovali tento dom...“
„To nám došlo,“ skočil do toho Sam, ktorý sa stále objímal Kate, „videli sme, ako to vyzerá zvonku.“
Len pred pár minútami, keď vchádzali do domu, videli, čo sa stalo s touto krásnou vilou. Všetky steny, na ktoré mali výhľad pri rýchlom prebehnutí dnu, boli akoby dopukané, všade boli dlhé praskliny a šrámy. Síce to nik nepovedal, ale všetci mohli len dúfať, že táto budova vydrží ten nápor démonov.
„No, ja idem, nemôžem tu zostať, musím ho nájsť,“ zahlásila Jane a prešla k dverám s myšlienkou, ako veľa času stratili tým, že sa museli trepať takú diaľku k Jimovi a Claire, ktorí ani neboli tí praví a že teraz má už len okolo hodiny a pol dokonca tohto dňa, z čoho jej zvieralo žalúdok. Sam ju však zastavil.
„Počkaj, idem s tebou.“ Na to sa obrátil znova na Kate, ktorá čakala takúto jeho reakciu a aj keby ho najradšej nepustila nikam, vedela, že on si nevydýchne, kým nenájde svojho brata.
„Vy dve hlavne nikam nechoďte, dobre?“ hovoril čarodejniciam pokojným hlasom, „Jane je z polovice démon, ja mám znova to tetovanie – nás neposadne nič, ale vás by mohli riadne využiť. Takže, zostaňte tu, kým niekto z nás po vás nepríde...“
Obe rozrušene, ale odhodlane prikývli a následne v tej miestnosti osameli.
*********
Sam a Jane urýchlene prebehli halou a démonke vtedy došlo, že vlastne ani nevie, kde by mala Deana začať hľadať.
„Ako vyzerala tá miestnosť, kde si videl Deana v tej vízii??“ opýtala sa ho potichu a riadila sa jeho krokmi.
„Myslím, že je to suterén, spoznal som tam tie tehlové steny...“
„Zdravím, Sammy,“ ozval sa hlas spoza nich ženský hlas, práve vtedy, keď chceli vkročiť do chodby, ktorou by sa dostali k schodom do suterénu. Obaja sa otočili a uvideli nízke chudé dievča s vlasmi v odtieni špinavý blond a s čiernym pohľadom upretým len na lovca.
„Poznáme sa?“ zatiahol. Vôbec nevedel, čo má byť toto za démonku a ani prečo ho volá „Sammy“.
Prekvapene zdvihla obočie. „Ou, ty ma nespoznávaš? A prednedávnom sme si tak dobre rozumeli... dokonca sme spolu aj zabili... nepamätáš si tie krásne časy?“
Konečne sa mu vyjasnilo, no rád z toho nebol. Jane iba preskakovala pohľadom z démonky na Sama a naopak a nechápala.
„Jane, choď, ja to tu vybavím...“
„Ale...“
„Choď,“ zavrčal na ňu lovec a neodtrhol pohľad od blondínky, „prídem za tebou hneď ako sa bude dať.“
Polodémonka vedela, že on je rozhodnutý a keby sa s ním chcela hádať, iba by stratila drahocenný čas, ktorý ubiehal, tak iba krátko prikývla a vydala sa do suterénu.
Ostatní dvaja zostali stáť na svojom mieste, iba na seba zazerali. Sam však ako prvý prerušil čo čudné ticho a rozhodným hlasom sa spýtal: „Čo tu robíš, Meg?“
*********
Jane rýchlym krokom schádzala do suterénu. V tejto časti domu sa veľmi nevyznala, pretože nemala rada takéto tmavé miesta - podzemie je niečo, kde človek nikdy nevie, čo naňho môže vyskočiť a dnes to bolo myslené doslova. Samé chodbičky a čierne kúty. A hoci nevedela, koľko démonov sa potuluje po jej dome, dúfala, že istí dvaja sa tu neobjavia, pokým nedostane Deana do bezpečia.
Najprv sa dala na tie menšie miestnosti, no nikde nič, až keď chcela vyjsť z poslednej takej, vo dverách uvidela malé dievčatko.
„Ahoj,“ povedalo smutne a približovalo sa k nej, takže ona radšej cúvla. Nie preto, že by bolo posadnuté Lilith – čo jej napadlo ako prvé -, ale preto, že zablikalo a keď sa naň pozrela bližšie videla, že nie je hmotné. K tomu všetkému malo na tele veľa krvavých rán, ktoré tohto malého ducha robili ešte strašidelnejším.
„Vyrástla si, odkedy som ťa videla naposledy,“ zašomralo dievčatko zamyslene a stále z Jane nespúšťalo pohľad, čo démonke robilo nervy – démonov sa nebála, ale za to z duchov šla vždy zošalieť... a hlavne, proti duchom svojou silou nezmohla nič. Dievčatko videlo, že sa jej bojí a očividne ho to potešilo.
„Ty sa bojíš, vidím ti to v očiach,“ povedalo pokojne a úsmev sa mu rozlieval po tvári.
„Naozaj?“ zahundrala naschvál niečo Jane a nedokázala uveriť, že vo vlastnom suteréne nemá niečo železné. Toto je trápne, pomyslela si.
„Ale, dobre ti tak,“ uznal duch a urobil k nej pár krokov bližšie.
„Och, tak to ti ďakujem, zlatko,“ usmiala sa trochu nervne a ani netušila, ako sa odtiaľto má, dočerta, vymotať. Do toho sa to dievčatko zacerilo ešte viac, čo démonke vôbec nepomohlo.
„Vieš, lebo aj ja som sa bála, keď si mi zabila rodičov... a tiež ti to bolo jedno,“ zapišťalo so srdcervúcim pohľadom a Jane na ňu vyvalila oči, „ale potom si zabila aj mňa a ja som sa prestala báť. Ktovie, či to bude fungovať aj na tebe...“
Brunetka sa začala triasť na celom tele, nezvládala to, že je v jednej miestnosti s duchom a už vôbec nie to, že práve ona môže za to, že z tohto dievčatka ten duch aj je. O pár sekúnd sa to však zhoršilo ešte viac – ani si nevšimla ako a do celého priestoru sa dostalo nespočetné množstvo duchov, ktorí okolo nej uzatvárali tesný kruh. Ukradomky sa po niektorých poobzerala a nanešťastie v pár z nich spoznala svoje obete. Všetci sa prikrádali bližšie a bližšie a nemuseli povedať nič, stačilo jej, že videla zopár tých mdlých tvárí a vedela, o čo sa tu snažia. Netušila, ako sa toto komu podarilo, ale bolo to účinné – nahnať duchov jej obetí do jedinej miestnosti s ňou v strede – to bolo pre ňu horšie ako ktorákoľvek nočná mora.
„Vzala si nám naše deti!“ skríkol škrekotavo duch jednej staršej ženy, ktorá nemohla vyzerať ani za živa prívetivo, takže teraz to bolo ešte horšie, „donútila si nás pozerať sa na to, ako ich mučíš... vraždíš...“
„Ja... je mi to ľúto... ja...“ habkala, ale vedela, že to jej nijako nepomôže.
Vtedy sa ozval dunivým hlasom duch z opačne strany. „Koho trápi, či je ti to ľúto, suka?! Musel som celé hodiny pozorovať, ako moje deti a ženu derieš po kúsku z kože!! Je mi jedno, či ti je to teraz ľúto!!!“
Všetci ostatní duchovia súhlasne prikyvovali a jej sa do očí nahrnuli nefalšované slzy. To, že brala životy iným, nevinným ľuďom je jedna z vecí, s ktorými sa nikdy nevyrovná.

Postupne začal každý duch prekrikovať toho druhého, na každej tvári rovnaký šialený, odplaty chtivý výraz a aj keď počula len útržky ich výkrikov, bolo jej z toho všetkého strašne hrozne.
„Ticho!“ začula zaziapať ďalší ženský hlas, „teraz sa s ňou chcem porozprávať ja.“
Jane sa ledva donútila pozrieť na ducha ženy, ktorý sa predral spomedzi ostatných a postavil sa blízko ku nej. Túto ženu démonka vôbec nespoznala, netušila kto to je.
„Vieš, kto som?“ spýtala sa jej hnedovlasá, už na prvý pohľad odvážne vyzerajúca žena, asi 45-ročná, vážnym ráznym, trochu chrapľavým hlasom.
Keď však Jane previnilo zavrtela hlavou, spomedzi duchov sa ozval výkrik „Ani si nepamätá svoje obete!“, čo vyvolalo všeobecné pobúrenie, no duch tej ženy iba utišujúco zdvihol ruku.
„Myslela som si a nečudujem sa,“ zahundrala a obchádzala si démonku dookola, „mňa si totiž nezabila, ako týchto. No aj tak si mi zničila život už len tým, že si sa narodila.“
„Nechápem,“ zašepkala zničene a znova zavrtela hlavou.
Žena znova prešla pred ňu a prísne sa na ňu pozrela. „Čo vieš o svojich skutočných rodičoch?“
Jane síce párkrát nechápavo zaklipkala očami, ale o niekoľko sekúnd jej padla sánka. „Vy... vy ste... vy ste Ellen?? Však? Matka Jo?“
Žena sa na ňu usmiala, no vôbec nie povzbudzujúco. „Na to že si polovičatý démon ti to celkom páli. Ktovie, či ti tak rýchlo dojde aj to, kto sa postaral o to, aby tvoja prekliata matka otrčila kopytá.“
Démonka až príliš dobre pochopila, čo jej Ellen naznačovala, nechcela tomu veriť, ale...
„Vy?“ hlesla a nevšímala si, ako sa všetci duchovia na toto divadlo pozerajú s očividnou radosťou, „ale... ale prečo??“
„Prečo asi? Môj muž urobil chybu, to som mu odpustila. Ale tvoja mater? Bolo by mi jedno, keby sa spolu len vyspali... ale mať spolu decko? Myslíš, že by som si nechala nejakou démonskou štetkou zničiť rodinu? To snáď nemyslíš vážne!“
„Moja mama bola spolovice rovnaký človek ako každý iný,“ zakvílila zhrozene.
„Nebola, polodémoni nie sú ľudia. Nemajú čo dýchať náš vzduch. A ty si mala jediné šťastie to, že mi bolo ľúto odpraviť ťa ako decko. No, ako vidím, môžem to dokončiť teraz... sama mi isto dáš za pravdu, že bude lepšie, aby si sa vyhla tomu, čo sa stalo tvojej mame... nech náhodou z nejakého chlapa s ľudskou krvou neurobíš otca svojho prekliateho decka...“
„Prečo mi to vlastne hovoríte??“ pýtala sa šokovane a civela do hnedých oči, preplnených krutosťou.
„Aby si sa mala v Pekle čím týrať, ty suka, bodaj by tam bola tvoja jediná myšlienka na to, že ty môžeš za smrť tvojej matky...“ zavrčal škodoradostne duch nejakého robustného chlapa.
V tej chvíli – akoby na nejaký povel – sa všetci duchovia nahrnuli na ňu, začali po nej vystretými rukami chmátať a driapať ju a onedlho medzi nimi načisto zmizla.
Práve v tom momente však do miestnosti vošla štíhla blondínka a a celú ju zaliala bielym svetlom. Ozval sa len krik duchov, nejaké zasvišťanie a zrazu hnusné otupné ticho.
Polodémonka sa pomaly so slzami v očiach postavila s kolien, s ľahkými škrabancami na tvári, krku a rukách, no keď videla, kto je to dievča, čo ju zachránilo, hneď začala zazerať.
Bola to Jo – presne tak, ako si ju pamätala ráno odchádzať spred jej domu, ale brunetka vedela, kto v skutočnosti okupuje telo jej nevlastnej sestry.
„Čím som si zaslúžila takúto záchranu, Lilith,“ nadhodila protivne a po kajúcnej nálade nebolo ani stopy.
„Bacha na tón, s akým sa so mnou rozprávaš, pokojne ich sem môžem zavolať znova a pokochám sa na tej tvojej „mrzí ma to“ tváričke.“
Jane k nej vystrela ruku, ale tak, ako predpokladala, nestalo sa vôbec nič.
„Smola, cica, nemusíš sa o nič snažiť,“ uškrnula sa Jo/Lilith a zamávala jej s radostným ksichtom pred tvárou čarovným vrecúškom.
„Hmm... ktovie prečo pri sebe nosíš to vrecko... hádam sa ma len nebojíš, moja,“ uškrnula sa tiež.
„Vtipné, naozaj. Ale chcem sa s tebou porozprávať bez tých tvojich trápnych pokusov zničiť ma alebo podobne. Takže, čo keby sme preskočili tieto reči a začali sa rozprávať vážne?“ nadhodila Lilith, zatvorila dvere a čo najpohodlnejšie sa usadila obďaleč na drevené škatule.
Jane zostala zarazená takouto zmenou témy a uvedomila si, koľko času stratila na to, aby sa dostala k Deanovi. „Nemám čas, nechaj si to na neskôr.“
„No, ale neskôr môže byť naozaj neskoro,“ prehodila spevavým hlasom a zasmiala sa, keď polodémonka prešla k dverám a chcela ich otvoriť. Márne.
„Pusti ma von, nechci ma naštvať.“
„Nie, nie, až keď si vypočuješ môj návrh.“
„Tvoj návrh, hej? Tak vy mi unesiete chlapa, robíte s ním ani-si-nechcem-predstavovať-čo a ja mám počúvať nejaké tvoje debilné návrhy?!?“ zvolala vynervovane.
Lilith zdvihla jedno obočie. „Hm, klídek, sestra.“
„Nie si moja sestra, ty suka.“
„Ale ovládam jej telo, to je to isté,“ ledabolo mykla plecami, „mimochodom, je krajšia ako ty, to musí byť pre teba nepríjemné... hlavne po tom všetkom, čo prežili spolu s tým tvojím Deanom...“
Jane prevrátila očami. „Takéto drísty si nechaj, to by som ti nezožrala ani keby si sa neviem ako snažila... radšej prejdi k tomu tvojmu návrhu, nudíš ma.“
„Tak fajn,“ usmiala sa žiarivo, ako keby jej šla povedať o výhre v lotérii, „čo keby som ti povedala, že zruším tvoju dohodu, nechám ťa pokojne aj s Deanom a tvojou sestrou odísť... môžeš mať život aký si vždy chcela-“
„Za čo?“ prerušila ju hneď, nemala chuť počúvať jej reči a potrebovala sa čím skôr dostať k Deanovi.
„Ani ma nenecháš dohovoriť?“ uškrnula sa, „chcem ti vykresliť, čo všetko môžeš mať-“
„No tak!“
Lilith vyzerala, že takýto vývoj situácie si teda nepredstavovala a okamžite jej zliezol z tváre ten jej milý úsmev a ani hlas nemala taký spevavý. „Stačí, ak sa vyspíš so Samom. O všetko ostatné sa postarám ja.“
Polodémonka zavrela oči, zvraštila obočie a začala sa smiať. „To si zo mňa robíš srandu, však?“ zasmiala sa neveselo, no hneď sa jej výraz vrátil do toho pôvodného nahnevaného, „ani za nič. Smola.“
„Ts ts ts, len počkaj, kým ťa s tým viac oboznámim, jasné?“ zahundrala blondínka rozčarovane. „Predstav si to takto – ja dostanem Sama a ty ten svoj pokojný nudný život, po ktorom tak túžiš. Čo môžeš chcieť viac??“
„Sekla si sa, zlato, ty nemôžeš zrušiť moju dohodu,“ vytkla jej a bola čoraz nervóznejšia, strach o Deana sa v nej stupňoval.
„No, v podstate nie...“
„A myslíš si, že kebyže sa aj so Samom vyspím a ty by si si ho odvliekla neviem kde, Dean by si nevšimol, že má o brata menej? Už ti tá tvoja dlhovekosť lezie na mozog a senilnieš, či čo?? Choď do čerta.“
Lilith sa však znova začala usmievať. „Hm, no ale keby Dean vôbec nevedel, že niekedy toho brata mal a Sam takisto...?“
Jane zdúpnela. Mala pocit, že vie, čo chce táto démonka urobiť.
„Ó, vidím, že to našej malej Janey došlo,“ uškrnula sa, „presne tak. Vieš, že keby som fakt chcela, dokážem zariadiť, aby sa do vášho života dostala iná realita... mohla by si byť s Deanom šťastná, on by netušil, že v nejakom inom živote nejakého brata aj mal... mohli by ste si žiť niekde na predmestí s kŕdľom detí... nikdy by si nemala dohodu, nik by nešiel do Pekla... nechala by som vás na pokoji... a ten tvoj priateľ Bobby by ešte stále žil...“
Blondínka sa spokojne usmievala a naschvál hovorila takým zasneným hlasom, aby Jane donútila predstaviť si niečo také...
„...a to všetko len za cenu toho, že mi predhodíš nejakého bezvýznamného chalana pre váš život. Dobrá ponuka, nie?“
Brunetka vyzerala zamyslene, no o chvíľočku sa na druhú ženu len zhnusene pozrela. „V žiadnom prípade.“
„Ale no tak, ani si o tom neporozmýšľala,“ prehovorila naoko sklamaným hlasom, „nemáš veľa času a ani možností, Jane, uvedom si to...“
„Vieš, čo? Keď už má byť Sam pre nás taký bezvýznamný, prečo ho chceš ty??“ vyzvedala odrazu polodémonka. Naozaj si to priala vedieť. Lilith sa však len znova usmiala.
„Ách, no tak... je vysoký, svalnatý, krásny... ktorá by ho nechcela? Ty jedného Winchestera máš, prečo by som ja nemohla mať toho druhého?“
Jane prevrátila očami, ale vzápätí sa jej v mysli vynorila iná otázka. „Prečo chceš, aby som sa s ním vyspala, než by sa dostal k tebe?“
„Ou, ako keby si nevedela,“ zaksichtila sa na ňu, „viem, že Ruby vám pomáhala... tá malá beštia očividne vykecala viac, než bolo dobré... ale ja som si to s ňou už vybavila...“ Pri posledných slovách sa zatvárila dostatočne zlovestne, aby jej došlo, čo je s Ruby. Aj by sa nad tým možno pozastavila a bolo by jej to ľúto, ale teraz na to vôbec nemala čas.
„Vypočula som si ťa, stačí? Nemienim urobiť nič také! A teraz ma už konečne odtiaľto pusti!“
Lilith nepovedala nič, iba s tajomným úsmevom otvorila dvere a vyšla z miestnosti. Jane však začula jej tichý šepot, keď okolo nej v tele jej sestry prechádzala – „nájdem si ťa a chcem počuť lepšiu odpoveď“.
*********
Polodémonka urýchlene vyšla z miestnosti a začala prehľadávať postupne posledné tri časti suterénu. Ani v prvej, ani v druhej nebolo ani stopy po Deanovi, takže vedela, čo ju bude čakať v poslednej, ak sa Sam nemýlil. Keď však otvorila dvere na tretej veľkej miestnosti, ocitla sa zoči-voči nejakej červenovlasej ženskej.
„Ách, tu ťa máme,“ zatrilkovala žena, no Jane ju svojou démonskou silou plesla o najbližšiu stenu. Videla, že ju posadla Debora a bola taká vynervovaná, že nemienila strácať čas s nejakými obkecmi.
Tá však vyzerala, že je jej to jedno a aj keď bola priklincovaná o stenu, zostala pokojná.
Brunetka sa obzrela po miestnosti s ťaživým pocitom v žalúdku a na konci v jednom rohu videla známu postavičku zvalenú na zemi a bez pohybu. Okamžite sa pohla tým smerom, ale zastavil ju Deborin hlas.
„Ani si nevieš predstaviť, ako som sa s ním vyhrala... už presne chápem, čo ťa k nemu tak ťahá – takýto sex som teda nezažila riadne dávno,“ rozprávala s nadšením a Jane sa pomaly otočila naspäť k nej. „Len dúfam, že Ryan ho potom neumučil až príliš, vieš, aký je, niekedy nepozná hranice a je ťažké ho zastaviť... a, aby si vedela, keď skapeš, chystám si nechať toho tvojho lovca pre seba...“ vyškierala sa.
Polodémonka však urobila rozhodnutie, ktoré zmylo úsmev z démonkinej tváre. Len k nej vystrela ruku, časť miestnosti prežiarilo fialové svetlo a za ani nie desať sekúnd bolo konečne po Debore a to okupované telo ryšavej ženy sa zviezlo na zem.
Jane už vtedy nevenovala pozornosť nikomu inému, ako zakrvavenému dobitému chlapovi, ku ktorému si práve kľakla a začala ho preberať.
„Dean, zlato, preber sa, no tak,“ prihovárala sa k nemu polohlasne a dlaňou mu jemne prešla po tvári. Nevyzeral veľmi dobre, ale Jane si mohla vydýchnuť, pretože o pár sekúnd trhane pootvoril oči. Vtedy sa vykašľala na to, že má ďalšiu halucináciu a vôbec nevidí Deana takého, aký v skutočnosti je, iba ho natešene pobozkala na ústa.
„Že si sem aj dorazila,“ zachrapčal s námahou a ani znova neotvoril oči, keď sa odtiahla. Ona sa však usmiala a znova ho pohladkala po tvári.
„Vieš, zopár komplikácií, ako zvyčajne,“ uškrnula sa a nechala sa bozkávať, keď si ju znova pritiahol k sebe. Po chvíľočke to však zatrhla.
„Na to ešte budeme mať času,“ ozrejmila mu stále s úsmevom, no odtiahla sa, „teraz ťa musíme dať dokopy... dokážeš sa postaviť?“
Iba prikývol a aj keď otvoril oči, vyhýbal sa jej pohľadu. Horko-ťažko sa s jej pomocou vytiahol na nohy, s rukou okolo jej pliec sa o ňu podopieral a teraz ju začal znova bozkávať, tento raz na sánku.
„No tak, musím ťa dostať k Sophi...“ uškrnula sa nad jeho správaním. On však neprestal, iba pomedzi bozky tlmene prehovoril: „Som tak rád, že si tu...“ a natisol ju na priľahlú stenu.
„Čo je to s tebou, hm?“ zatiahla, keď jej jednou rukou zablúdil pod čierne tričko bez rukávov, druhou jej zovrel stehno a pritlačil svoje pery na tie jej. „Dean?“
„Chcem ťa,“ zamumlal a v podstate sa od nej ani neodtrhol, „máš už len málo času a chcem, aby moja posledná spomienka na teba bola takáto.“
Jane vedela, že s ním niečo nie je v poriadku – poznala ho celkom dobre a bola si istá, že toto by pravý Dean nikdy nepovedal. Doteraz, keď sa s ňou rozprával, nikdy nehovoril o tom, že by mala zomrieť, nepripustil to ani v slovách, vždy hovoril len o tom, že to prežije.
„Christo,“ zašepkala zhrozene a keď ju Dean zrazu prestal bozkávať a pozrel sa na ňu čiernymi očami, jej obavy sa potvrdili.

„Ja som to vedela,“ zasyčala, „preto si sa na mňa ani nepozrel!“
Uškrnul sa a aj keď sa mu snažila vytrhnúť, nepustil ju. „Pamätám si, že sa musíš druhým pozerať do očí, aby si mohla uvidieť, či sú posadnutí, miláčik.“
„Och, tak si sa rozhodol oklamať ma?“ vrčala, „to máš smolu, Dean sa bozkáva príliš dobre na to, aby ho mohol napodobniť nejaký retard, od začiatku som vedela, že to nebol on.“
„Ou, naozaj?“ spýtal sa s predstieraným záujmom a chytil ju pevne pod krkom, „tak prečo si ma hneď nevymietla alebo nezabila, hm? Asi si pri tom hlupákovi ešte aj osprostela.“
Démonka sa snažila dýchať ešte kým mohla, ale vôbec netušila, čo má robiť. Bola si istá, že Deana si tento idiot podal a mučil ho viac, než dosť a ona nechcela riskovať, že by mu ešte prihoršila, keby chcela Ryana zabiť v jeho tele.
Démon to istotne vedel, pretože po chvíľke pustil jej krk z jeho pevného zovretia a len sa na ňu vyškieral, ako keby to ani nebola Deanova tvár, ktorá na ňu pozerala.
„Vypadni z neho,“ precedila slabým hlasom.
„Aj na to príde čas, moja, neboj sa,“ oboznamoval ju, „len by som chcel vedieť, aký je to pocit, keď vieš, že ten tvoj Dean bez akýchkoľvek námietok s radosťou pretiahol Deboru... asi si sa riadne zmýlila, zlatíčko, on ťa nemiluje... a hlavne chcem vedieť, aké to je - vidieť niekoho koho miluješ ty, ako v ňom kempuje ten, kto ho zabil.“
„Klameš, nezabil si ho,“ hovorila s istotou a trochu pevnejším hlasom, „tomuto neuverím ani keby si ako chcel.“
Na Deanovej/Ryanovej tvári však zostal ten spokojný výraz. Nepovedal nič, iba sa od nej odtiahol a rozopol si bundu, košeľu a rozhalil si aj tričko, pretože to bolo v polovici po celej dĺžke roztrhnuté. To, čo Jane teraz videla na Deanovej hrudi sa jej vôbec nepáčilo – kam sa pozrela, mal väčšie i menšie popáleniny, rezné rany a samé krvavé škvrny.
„No, čo, už mi veríš?“ vyrýval s úškrnom a znova ju chcel oblapiť rukami, no teraz bola ona tá, ktorá ho oprela o stenu.
„Vypadni z neho.“
„Kam sa tak ponáhľaš, čo?“ zdvihol obočie, „jáj, ty ešte stále v sebe živíš predstavu, že dnešnú noc prežijete? Zlatko, asi ťa budem musieť sklamať, ale takto to teda určite nedopadne...“
„Vypadni z neho, okamžite!“ vykríkla, no on sa zase tak čudne zákerne usmial a pomaly prehovoril.
„Naozaj to chceš? Chceš, aby som opustil toto jeho telo?? Aj za cenu toho, že tohto svojho Rómea už nikdy neuvidíš otvoriť oči? Prišla si neskoro, miláčik, neskoro... umrel len kvôli tebe... umučil som ho na smrť a ty si ho nedokázala zachrániť,“ hovoril jej posmievačným, neuveriteľne spokojným hlasom, no zrazu sa z jeho úst vydral von obrovský kúdol čierneho dymu a o sekundu na to by sa zrútil na zem, nebyť Jane, ktorá jeho bezvládne telo pomaly uložila na rovnú zem a začala ho kriesiť.
„Dean, no tak, no tak, preber sa,“ snažila sa hovoriť pokojne, no hlas sa jej triasol. Lovec bol strašne bledý, dobitý, krvavý a pulz mal hrozne slabý, akoby jeho srdce bilo len z posledného.
Netušila, čo má robiť, myseľ jej zaliala panika a jediné slová, ktoré jej teraz behali po rozume boli „umrel len kvôli tebe“. Nemala silu ubrániť sa slzám, ktoré jej vyhŕkli do očí. Vzala ho do náručia, prstami mu jemne prechádzala po doráňanej tvári a ticho vzlykala.
„Nemôžeš ma tu nechať samu, poklad, prosím, prosím, preber sa,“ kvílila potichu, „sľúbil si mi, že sa ti nič nestane, Dean, sľúbil si mi to, sľúbil... prosím ťa, preber sa, prosím...“
Stále ho opatrne hladkala po tvári, privinula si ho tuhšie k sebe a venovala mu uslzený bozk. On sa však vôbec nechcel prebrať, stále bol mŕtvolne bledý a ani sa nepohol.
Démonka vytiahla mobil a po chvíľočke vyhŕkla plačlivým hlasom: „Sam, suterén, rýchlo...“ a keď ho zaklapla, len tam sedela s Deanom v náručí, plakala a bolo jej jedno, že stráca posledný čas, ktorý má šancu nájsť Lilith. Bez neho jej nič nedáva zmysel... ak by ju opustil, už by tu nemala prečo zostať, nechcela by sa zachrániť, nechcela by žiť ďalej.

To je fakt dlhé pokračko. Takže torturing dean na plné pecky Super a Debora ho išla znásilniť. A ryan v jeho tele FUJ.
Chuderka Jane sa trápi kvôli tomu, že sú tam Dean so samom. ty vole a ten jej plán ako ich udrží v bezpečí. A sam čo povedal? že synovec alebo neter To je super. konečne z neho bude strýko. A oni normálne zničili vilu. prečo????????
Je tam meg? fuha to je super. táto poviedka je čím ďalej tým lepšia
Jane sa bojí ducha ja skapem To Jane ju nakoniec zabila Amen tma a potom tie všetky Janeine obete a jej psychický torturing
a je tam Ellen to nedám. Ellen jej teda dala Lilith posadla Jo?
Lilith žiada aby sa vyspala so Samom a chce im dať novú realitu? nech sa neopováži oddeliť sama od deana. inač super.
Končne je po debore. Super. hnusoba jedna
Ja som vedel, že je to ryan. A ako si fandil. No christo mu dalo. takže s Deanom sa debora pri sexe pohrala čo. Sado-maso.
A nakoniec sa to skončilo tak isto ako predtým. Takže si ho teraz zabila alebo nie?
Inačdĺžka bora ohromná a jednoducho som hltal vety za sebou.
Ďakujem za toto skvelé pokračko A rýchlo ďalšie.
oooooooooops som sa rozpísal. ale neva

str8tking: ja viem, že toto pokráčko bolo hrozne dlhé, ale mne preplo, tak som sa musela vypísať
no, som rada, že sa ti pokráčko tak páčilo a to ako si sa hecol tým kilometrovým komentom - no SUPER
Jane má všelijaké fóbie... zatiaľ z duchov a z pavúkov uvidím, či jej vymyslím aj nejaké ďalšie
s Deborou je koniec Ryan si fandí stále a Lilith... no, tá sa snaží presviedčať
to s Ellen sa ešte dovysvetľuje... a možno ešte viac zapletie
a či Dean je mŕtvy alebo nie... to bude v ďalšom pokráčku - sľubujem, že určite kratšom ako toto
ešte raz, ďakujeeeem

Ja nehovotím aby si písala kratšie pokračká. Len sa vypíš. Ja budem len rád. len nech to je čím skoršie

Dzajnisko tak týmito poslednými dvoma častami si ma úplne dorazila akoze to bozkávanie Sama a Jane a chudák Dean ako si ho Debora podala. no ale aspon bol torturing a to s tými duchmi a ešte aj Ellen a čo jej povedala chúda Jane. Lilith posadla Jo a ten návrh čo jej dala. zabila by som ju Ryan posadol Deana a ten koniec. však nie je mrtvy akoze toľko šokov naraz ja mám naozaj dost rýchlo to pokračko nenapínaj ma dlho a ešte skladám obrovskú poklonu.

Zabi ho!!!!!! To by bolo super.

wiktoriano: no, vidím, že "chudák Dean" a následne - yeah, torturing sme na tom rovnako
hm, Jane to naschvál má v posledných minútach dohody čo najhnusnejšie nech netrpí len Dean, solidarita, nie?
a Lilith a jej návrh... a mŕtvy alebo živý Dean uvidíte, ako to skončí
strááášne moc ďakujem za taký super koment
str8tking: to čo za rady hnusné mi tu dávaš?

Ja len by som bol zvedaví na to, že čo by bolo keby ho zabiješ.

máš čudné zvedavosti, počúvaj ale tak... hmm, čo by bolo, keby Dean zomrel? asi jeho pohreb, nie? ... ...

dzajnisko ved prečo by som nemohla Deana aj poľutovat aj ked si uzívam ked trpí
a Str8kingove nápady si nevšimaj on vzdy musí pokúšat. nechaj Deana zit

No však by som aspoň nebol sám so zabíjaním Deana. Ja som ho bez problémov zabil. Nooooooooooo aspoň to skús.

wiktoriano: však ja nehovorím, že by si ho nemala ľutovať, samozrejme, že ho treba poľutovať, veď je to Dean
str8tking: no, buď som to skúsila alebo nie... všetko mám v hlave, ale sem to písať nejdem zatiaľ, počkaj si na pokráčko

ááá, pokráčko a kratšie tento týždeň asi nepribude okrem tejto časti nič ďalšie, pretože v stredu a vo štvrtok mám praktickú maturitu z účta, informy a administratívy, takže nebude času ale budem sa snažiť čo najskôr znova prispieť
********
Sam horúčkovite blúdil suterénom a snažil sa Jane nájsť čo najskôr. Už len kvôli tomu tónu jej hlasu v telefóne si ani nechcel predstavovať, čo sa deje – príliš sa bál, že túto noc niekoho stratia.
Rýchlo prešiel ďalšou chodbičkou a keď v tom tichu začul slabučké rozprávanie, vedel, kam má ísť. Prebehol tých pár metrov a ocitol sa v dverách miestnosti, v ktorej ležala na zemi nejaká ryšavá žena, no to, čo ho zaujímalo viac bola Jane sedicaca na zemi s Deanom v náručí... a Samovo srdce na pár sekúnd akoby prestalo biť. Dean bol presne tak dobitý a zakrvavený, ako ho videl vo svojej vidine, až nechcel veriť, že to nie je znovu nejaký prelud, ale pravda... nachvíľu zamrel na mieste, no potom sa vrhol k nim dvom.
„Čo sa stalo??“
Jane sa až po jeho otázke otočila k nemu a zistila, že je tam a kľačí pri nich a zlomeným hlasom prehovorila. „Ryan ho posadol... žije, ale vôbec sa nechce prebrať... Sam, urob niečo, lebo sa zbláznim...“
Tak ako jej aj Samovi pretkala celé telo panika, no po tom, čo skúsil svojmu bratovi pulz na krku, urobil aspoň niečo. Vytiahol fľašku so svätenou vodou, ktorú mali obaja lovci vždy pri sebe, odkrútil uzáver a trochu z nej vyšplechol na Deanovu tvár.
Nechcel ho preplesnúť – hlavne, keď videl v akom stave už je -, a ani ním nejako triasť, alebo čo, lebo sa hrozil toho, že by mu zhoršil zranenia, ale keď videl, ako po tom ošpliechaní Dean zamračene, dezorientovane a s námahou pootvoril oči, vedel, že toto stačilo.
Starší lovec si neuvedomoval, kde je a čo sa deje, no spoznal Sama a ten jeho spokojný úsmev, ktorý mu venoval a keď ho zrazu niečo pevne stislo a nepustilo, vedel, že je to Jane aj bez toho, žeby ju videl - stačilo mu cítiť jej vôňu. Bol rád, že je Sam aj ona v poriadku, ale to zovretie, v ktorom ho polodémonka držala bolo dosť silné a on mal o chvíľku problém vôbec sa nadýchnuť.
„Jane,“ vydralo sa z neho chrapľavo a ona sa našťastie odtiahla, hoci teraz mu bolo čudne chladno. Ona sa však uškrnula. „To je to najlepšie slovo, aké si teraz mohol povedať.“
„Brácho, ty vieš teda vystrašiť, toto nám už nerob,“ radil mu Sam a on sa iba usmial, hoci trochu pokrivene. Posadil sa a trochu omámene poklipkal očami.
„Ako sa cítiš?“ vyzvedala jemným hlasom Jane, keď videla, že asi nie je v poriadku.
„Nemáš niečo zlomené alebo tak?“ zapojil sa do toho aj Sam.
Dean sa iba pomaly zmätene poobzeral po miestnosti a až potom potichu odpovedal. „Som v poriadku,“ prehodil otrávene, „ale dal by som si nejaký sendvič, umieram od hladu...“
Mladší brat sa len uškrnul na Jane. „Je v pohode.“
Po tom, ako Deana konečne ťažkopádne postavili na nohy a po rozhodnutí, že Sam ho bude podopierať - pretože videli, že sa mu motá hlava, aj keď si to nechcel priznať -, sa konečne preťapkali suterénom a vyšli po schodoch. Keď však dorazili k dverám, kde sa schovávali Kate a Sophi, Jane sa narýchlo otočila k Samovi.
„Ukáž mi to tvoje tetovanie, chcem vidieť, či je neporušené,“ zatiahla a aj keď sa mladší lovec zatváril čudne, poslúchol, „a teraz sa mi pozri poriadne do očí...“
Dean na nich len nechápavo a stále trochu dezorientovane poškuľoval, v podstate to bol rovnaký pohľad, akým sa na celú situáciu pozeral aj Sam, ale Jane to netrápilo. Už hodnú chvíľu mala pocit, že jej schopnosť rozlíšiť démona od človeka zlyháva, pretože čím ďalej, tým mala viac halucinácii a hlavne mala problém pri pohľade na niekoho vedieť s istotou, čo je zač.
„To aby som si bola istá, či nepošlem Deana s nejakým démonom, rozumieš,“ usmiala sa na Sama a vzápätí do toho skočil starší lovec chrapľavo a prerývane.
„Ako poslať? Čo ideš robiť??“
Ona však len priložila poslednýkrát svoje pery na tie jeho, no on sa po chvíľočke odtiahol.
„Čo si myslíš, že ideš robiť?!“
Jane sa naňho iba pousmiala. „Čo asi? Musím ju dostať... nejako to skončiť... inak by sme mali túto noc všetci riadnu smolu,“ smutne sa uškrnula.
„Sama za ňou nepôjdeš, rozumela si mi?!“ vyhŕkol na ňu nahnevane a pustil sa Sama čo znamenalo, že sa dosť zatackal, takže ho brat znova musel chytiť.
„S tebou tiež nie,“ ozrejmila mu, keď videla v akom je stave a obzrela sa na mladšieho brata. „Postaraj sa mi oňho, dobre?“
On však nevyzeral na to, že sa len tak vzdá. „Sam, pusti ma, no tak...“
„Dean, prestaň,“ začali Jane aj Sam naraz, ale potom pokračovala iba ona, „najdôležitejšie je, aby si sa dostal čo najrýchlejšie k Sophi, jasné? Nie je ti dobre, nesnaž sa nás presvedčiť o opaku.“
Jemne a láskyplne mu prechádzala rukou po tvári a on sa na ňu kukal načisto zmučeným pohľadom.
„Prestaň sa takto ku mne správať...“
Ona sa len znova pozrela na druhého brata. „Sam, vezmi ho tam, okej?“ Ten prikývol. Vedel, že keby jej odporoval, iba by stratila čas, ktorého už má beztak málo a nič by to nevyriešilo.
„Jane,“ začal Dean, no ona sa od neho úplne odtiahla, takže vedel, že ju nezadrží. Bol celý zoslabnutý na to, aby ju nepustil a na druhej strane – vedel, že ak by to neurobil, vôbec jej tým nepomôže. Jediné, čo mohol urobiť bolo nechať ju ísť, teraz by ju len spomaľoval – ledva sa vliekol popri Samovi a nie ešte aby chodil sám... Celé telo ho bolelo, všetko sa mu mihalo pred očami a skutočnosť, že ju teraz vidí možno poslednýkrát, mu naozaj nepridala.
„Povedala by som ti „milujem ťa“, ale nechám si to až na zajtrajšie ráno k muffinom,“ uškrnula sa, pustila sa dlane, ktorou držal tú jej a Sam začal Deana ťahať k dverám, hoci ten mal čo robiť, aby neodmietol ísť... Vtedy mu skrsol v hlave iný plán – Sophi ho čo najrýchlejšie uzdraví a on si potom nájde Jane nech by už bola kdekoľvek. Vonkoncom ju nemienil nechať samu, nechránenú...
„Sam, choď s ňou,“ zahučal doňho ešte vo dverách a Jane to stihla počuť, pretože čakala, kým neuvidí, že sú obaja bezpečne pri čarodejniciach.
„Čo?“
„Sam, nepočúvaj ho, dobre? Blúzni alebo čo,“ začala polodémonka.
Dean však začal vrčať. „Jane, prestaň, Sammy, ty choď, na teba sa môžem spoľahnúť, že dohliadneš na to, aby nerobila blbosti...“
„Viem sa o seba postarať aj sama, jasné?! Sam, ber ho, keď bude po všetkom, prídem po vás...“
To boli jej posledné slová pred tým, ako sa náhlivo otočila na opätku a už jej nebolo.
„Porazí ma z nej, ona je šibnutá,“ vrčal starší brat a nechal sa tým druhým vtiahnuť k čarodejniciam.
*********
Jane míňala kopu dvier, okien a chodbičiek a onedlho sa znovu dostala do haly, odkiaľ mohla prejsť do – väčšinou nevyužívanej - miestnosti vedľa pracovne. Len tu si mohla byť istá, že nik nenájde to, čo tu má schované – žiadny člen domácnosti sem v podstate vôbec nechodil, iba ak si naozaj pomýlil dvere.
Rýchlo vbehla dnu, potichu za sebou zatvorila dvere a vrhla sa na policu s milión zásuvkami. Keď však otvorila tú, ktorú si pamätala, že je tá jej, nebolo tam nič. Absolútne nič.
Vtedy odrazu zacítila za sebou pohyb – niečo ju chytilo zozadu okolo pása a pri uchu počula unudený hlas: „Hľadáš toto?“
Okamžite vedela, kto sa to na ňu nalepil, ale aj tak bola dosť v šoku. Hlavne keď videla, čo drží v ruke.
„Vedel som, že sa budeš snažiť uchmatnúť si čo najviac času na tú tvoju... ehm... záchranu, či čo to...“ škľabil sa Ryan, keď sa mu otočila v tvár a v ruke si pohadzoval dlhé tmavé vrecko.
„Čo zase otravuješ? Teraz naozaj nemám čas na obkecy nejakého kreténa...“
No hneď stíchla, pretože zistila, že znova nemôže použiť svoje schopnosti – nech robila, čo chcela, vrecúško stále zostávala v démonovej ruke a čo bolo horšie, jeho obsah – čierny prášok, ktorý na istú dobu dokáže zadržať pekelného psa za dverami -, bol už jeho vinou vysypaný na zemi.
„Tak,“ povedal spokojne a to vrecúško kamsi odhodil, „to by sme mali.“
„Fajn, tým pádom tu ja nemám čo robiť,“ vzdychla si Jane a chcela vyjsť von z miestnosti. No to Ryan očividne nemal v pláne a zaplesol jej dvere pred nosom.
„Ak mi nechceš povedať, kde je tá tvoja sprostá sestra, tak ma láskavo nezdržuj...“
Démon však len prevrátil očami a v mihu sekundy ju plesol o stenu – ani nevedela ako a kvôli tomu nárazu sa jej začala točiť hlava. Zostala tam však prilepená ako nejaký ľudský plagát.
„Keby si tak nachvíľu sklapla, čo by sa stalo?“
„Ryan, povedala som ti – ja jednoducho nemám čas na tieto tvoje sprostosti...“
„Hm... no, budeš musieť počúvať, miláčik... mám pre teba návrh.“
„Aj ty? Už vám načisto hrabe? Kašlem na nejaké návrhy...“
Ryan však len hodil rukou a Jane sa nemohla pohnúť už vôbec – dokonca ani hovoriť, toto sa jej pri ňom ešte nestalo.
„Vravel som, sklapni. To neustále skákanie do reči je otravné.“ Pomaly urobil popred ňu pár krokov a potom znova spustil. „Ten návrh... je jednoduchý... možno až príliš... ale účinný...“
Na Jane bolo vidno, že by bola radšej, keby sa dostal k pointe, no on naschvál hovoril slimačím tempom.
„Takže,“ vyhlásil a zastal pri nej úplne blízko, dívajúc sa jej presne do očí, „chcem od teba našu poslednú spoločnú noc. Tým získaš presne to čo chceš – nezomrieš a aj toho tvojho debila nechám na pokoji. Ak to neurobíš – máš smolu. Skapeš o pár minút, následne zabijem Deana a aj každého koho si kedy mala rada. Tak... čo ty na to?“
Znovu mávol rukou a ona mohla hovoriť.
„Keby si sa radšej zabil sám, aby som nemusela počúvať takéto zbytočnosti, čo ty na to?“
Ryan si unavene vzdychol a plesol jej jednu kvalitnú do tváre.
„Skús to brať trochu vážne, dobre, zlatko?“ Chytil ju za sánku a prinútil ju pozerať sa na neho. „Buď rozumná, urob čo chcem a budeš mať pokoj.“
Ona sa však s krvácajúcou perou len neveselo zasmiala. „Ak chceš, tak si ma mláť, ale ja ti nedám.“
„V tom prípade si pre mňa bezcenná a nič mi nebráni v tom, aby som ťa zabil,“ vyškieral sa aj on.
„Ou, to by si neurobil – hlavne nie teraz, keď to vyzerá tak, že tu zostanem kvôli tomu vášmu hafanovi rozfláknutá po zemi na rezance,“ smiala sa stále, „pochybujem, že by si sa vzdal takého pôžitku.“
Popri tom, ako jej prstami prechádzal po krku očividne kvôli rozhodovaniu, kde ju má schmatnúť, aby sa mu dalo škrtiť ju čo najúčinnejšie, si oblizol pery a znovu sa nepríjemne uškrnul.
„No, možno pri tebe urobím výnimku,“ oznámil jej a na precízne vybratom mieste jej ovinul prsty okolo krku a pomaly stískal. Jane to však stále nenaháňalo strach, nemala pocit, že by sa ho mala báť a stále sa usmievala.
„Vieš, čo je najvtipnejšie?“ vydrela zo seba trochu priduseným hlasom a Ryan trošíčku povolil zovretie, hoci to bolo na úzkej hranici škrtenia a neškrtenia. „Mohol si mať všetko, čo chceš. Celé tie roky, čo sme boli spolu si ma mal ako na striebornom podnose, bola by som urobila pre teba hocičo, nech by to bolo akokoľvek choré. Bolo mi to jedno, pokiaľ som bola pri tebe... dokonca ešte aj asi rok potom, čo si ma skoro zabil, som uvažovala, že by som sa k tebe vrátila... a môžeš si hovoriť, čo len chceš, ja viem, že si ma mal rád.“
Démon sa zaksichtil načisto znechutene. „Prestaň sa tu strápňovať... jediné, kvôli čomu som ťa pri sebe trpel bolo to, že také štetky ako ty, sú dobré v posteli...“
„...vravím – môžeš si hovoriť čo chceš, poznám ťa príliš dobre na to, aby som vedela rozoznať, kedy klameš a kedy nie. Som si istá, že si ma mal rád... a ja som ťa milovala. Odpustila by som ti hocičo... hocičo, len nie to, že si ma zradil. Pokojne si nechal Carsona, nech dostane čo chce... vedel si, že som ho neznášala od prvej chvíle, čo som ho uvidela, ale očividne ti to bolo úplne jedno... a ja som bola ešte k tomu až taká naivná, že som ti verila, že ma chrániš.“
„Nemohol som urobiť nič iné. Musel som sa uistiť, že sa pridáš k nám, nech to stojí čo chce,“ povedal odmerane.
Ona sa smutne zasmiala a odvrátila od neho pohľad. Po chvíľke sa však znova pozrela späť a rozprávala trošku tichšie. „Stačilo mi povedať „zbaľ sa a poď so mnou“, nič iné by som počuť nepotrebovala. Šla by som hocikam, kam by si chcel, bola som tak šialene zaslepená, že asi neexistovalo nič, na čo by si ma nepresvedčil... ale ty si sa rozhodol inak, všakže... gratulujem, ublížil si mi tak, ako nik.“
„No... mohla si mi to povedať a uľahčila by si si to,“ mykol plecami, ako keby ho to nezaujímalo, ale Jane vedela, že tak hovorí naschvál. „Ale... tento druhý raz som Carsona neposlal ja. Lil ho dokázala priviesť späť a poštvala ho na teba... mne sa to nepáčilo... v tomto som prsty nemal.“
Povedal to takým hlasom... takým iným hlasom... no jej to prišlo ako niečo dôverne známe.
„Ja viem,“ skoro zašepkala a v podstate ju ani neprekvapilo, že ona sama znovu stojí na vlastných nohách, dokáže sa hýbať ako len chce a Ryan v tom nevidí žiadny problém. Pomaly zdvihla ruku k jeho tvári a dlaňou mu prešla po líci a hoci najprv nechápavo trošku ucukol, napokon ju nechal a len sa na ňu pozeral a ona sa usmiala. Toto bol presne ten Ryan, do ktorého sa pred všetkými tými rokmi tak šialene zamilovala, presne tento jeho pohľad, v ktorom bolo jasne vidieť, že sám nevie, čo sa deje, a ktorý kedysi tak zbožňovala.
Nechápala, ako je to možné, ale niekde v najmenšom kútiku tej svojej duše ho ešte stále mala trochu rada. Práve ju chytala taká čudná melanchólia, atmosféra medzi nimi jej pripadala strašne známa a príjemná, ale nebolo to kvôli tomu, že by sa ju snažil posadnúť hriechom. Jednoducho si vybavila v pamäti to, že kedysi im bolo spolu vážne dobre, dokonca aj v ľudskom, nie démonskom zmysle a on to zaklincoval ešte aj tým, že ju tiež pohladkal po tvári, utrel krv z kvôli nemu natrhnutej pery a jemne priložil svoje ústa na tie jej... bolo to presne také isté ako vtedy, keď ešte chodila do školy, s Ryanom sa ešte len spoznávali a všetko, čo si k nej prvé týždne dovolil, bol len bozk. Nemohla uveriť, že popri tom, ako to celé začalo sa to takto to skončilo...
Po chvíli sa však odtiahol, no zostali opretí čelo o čelo, on mal ruky okolo jej pása. Bolo ticho, ani jeden nehovoril nič, počuli iba tiché tikanie nástenných hodín. To prerušila tichým šeptom Jane.
„Ryan?“
„Áno?“
Pár sekúnd jej trvalo, kým sa premôže na to, čo sa ho chcela spýtať a keď sa zhlboka nadýchla, smutne prehovorila. „Kto z vás zabil Bobbyho?“

Teraz sa od nej už úplne odtiahol, ani sa na ňu nepozrel, no keď sa ho to spýtala znova, opäť ju tresol obrovskou silou o stenu a ona tam zostala priklincovaná, no v bezvedomí.
Na nejaký moment tam iba stál a pozeral na ňu, zamyslene, nechápavo, jednoducho zvláštne. Bolo to jeden z mála razov, kedy nevedel, čo má robiť – a toto sa mu nestávalo pri nikom inom ako pri nej. Pamätal si však hlas svojej zbožňovanej Lilith spred pár mesiacov...

...ona bola pre teba ako zbožňované šteniatko, no ten, kto mal okolo krku obojok, si bol ty. Dokáž mi, že to tak už nie je...a uisťujem ťa, že myšlienku, ktorú som ti nedávno predostrela aj zrealizujeme...

V duchu zavrčal, ale podišiel k nej, vytiahol nôž a aj keď chvíľu váhal, nakoniec jej ním prešiel zopár centimetrov pod kľúčnou kosťou – tam, kde jej bolo cítiť biť srdce. Krv, čo potreboval, musela byť najlepšie odtiaľto a keď jej začala z tej rany kvapkať, nastavil pod ňu stredne veľkú sklenenú fľaštičku a nechal tam ztiecť asi deci.
Rana bola síce dosť hlboká, možno viac, ako chcel, ale krv z nej prúdila pomaly, takže si musel chvíľku počkať, no ani za ten čas neprišiel na to, čo urobí ďalej... vedel, že by ju mal zabiť, bol by hrozný hlupák, keby to neurobil...
Keď však zatvoril fľaštičku s uspokojujúcim množstvom krvi, iba mávol rukou a Jane sa zrútila k zemi.
Čo najtichšie sa z tej miestnosti vytratil, zavrel dvere a chcel odísť s tým, že si je vedomý, akú veľkú chybu robí, ale jednoducho si nemohol pomôcť a práve teraz ju nedokázal zabiť. To sa však už z myšlienok prebudil na to, že o proti nemu stojí ten starší Winchester s coltom v ruke a vzápätí si uvedomil pálčivú bolesť vo svojej vlastnej hrudi.
*********
Dean videl, že Ryan bol nejaký mimo a tak využil tú chvíľu na to, aby ho zasiahol – a trafil sa. Tento raz sa nestalo nič také ako predtým, že by démon tú guľku zastavil a nezostalo na ňom ani škrabanca, ale naozaj sa trafil a pevne dúfal, že presne do srdca. Príležitosť overiť si to však nemal, pretože Ryan raketovou rýchlosťou prešiel k obrovským vchodovým dverám a vytratil sa do noci.
V tú chvíľu však Dean a aj Kate a Sam, ktorí k nemu práve pribehli, počuli, ako niektoré hodiny v dome začali nahlas odbíjať polnoc.
Nečakal na nič, rýchlo sa presunul k dverám, z ktorých videl vychádzať Ryana a vbehol do tej miestnosti, lenže to, čo tam videl, sa mu vôbec nepáčilo.
„Jane, preber sa, no tak,“ začal ráznym hlasom, keď si kľakol k nej na zem, kde bola zvalená a hneď ako uvidel ešte aj tú reznú ranu, jeho strach o ňu sa znásobil. „Zlato, no tak,“ skúsil to znovu a Sam a Kate, ktorí sa zjavili vedľa Deana tiež, mohli našťastie onedlho vidieť, ako pomaly a trochu omráčene Jane otvára oči.
Pohľadom zablúdila najprv k staršiemu lovcovi a trochu sa usmiala, no keď sa s jeho pomocou opatrne posadila a len tak ledabolo pozrela do dverí, musela sa ta pozrieť znova a šok neprechádzal.
„Pes,“ zašepkala zdesene, bledá ako krieda.
Dean vzápätí vyzeral na srdcový infarkt, ale keďže sa nemusel pýtať na to, kde ten pes je, lebo videl, ako na to miesto vo dverách Jane sústredene civie, iba ju zdrapil, postavil na nohy a všetci štyria rýchlo prebehli celou miestnosťou, hlavne opačným smerom. Prišli až k dverám, ktoré spájali pracovňu a túto nevyužívanú miestnosť a náhlivo cez ne prešli. Zatiaľ čo Sam a Kate ukladali ku každému oknu a obidvom dverám sušené rastlinky, ktoré slúžia na istý čas proti pekelným psom rovnako, ako ten čarovný čierny prášok, ktorý vďaka Ryanovi už nemali, Dean posadil neprítomne vyzerajúcu Jane na ten veľký kancelársky stôl a prezrel jej tú krvácajúcu ranu.
„Budeš v poriadku, len si na to pevne tlač,“ hovoril jej pokojným hlasom a sám sa jej rukou snažil zastaviť to krvácanie.
Keď sa však znova pozrel Jane do očí, už nevidel predošlý neprítomný pohľad – tento raz sa neuveriteľne sústredene pozerala niekam zaňho, no keď sa otočil, videl len Kate.
„Jane, poklad, čo sa deje?“ vypytoval sa jej nervózne, no z jej úst vyšlo len pošepky jediné slovo: „Lilith.“
Dean na ňu vyvalil zrak a nechcel veriť, ale keď sa znovu pozrel na Samovu frajerku, jej slabučko modré oči zahalila biela farba.

tak toto bolo super pokračko to ako Sam preberal Deana svätenou vodou sa mi strašne páčilo a Dean hrdina ako vzdy ze je v poriadku a ešte chcel ist aj s Jane Ryan je vzdy taký odporný a to načo chcel Janeinu krv
a ten koniec. ten pes tam a ešte aj Lilith tak to ešte bude husté

dzajnisko som dohnala pokračovania a nemám slov ten rozhovor zo samom v aute to bolo skvelé tý chudovia čo ju obklopili všetky tie ich výčitky a Ellen to jej priznanie no a z toho Lilithino návrhu som nemohla to si vážne myslí že by jej vyydala Sama mrcha jedna a Dean posadnutý rayenom tak to bol fakt šok a potom ako tam ležal bezvládny to bolo ohromné a keď sa prebal tá hláška o sendviči A sam a Meg to by ma zaujímalo čo sa tam dialo No a potom ako nechcel dean odísť to bolo skvelé a keď ju potom rayen napadol a pritlačil o stenu ten ich rozhovor a bozk to fakt ale má na ňu slabosť a Dean ho zasiahol som ale asi nezabil však no a tá krv to bolo čo načo ju potreboval no a ten záver tie pekelné psy a lilith posadla Kate tak to bolo som pri týchto pokračovaniach asi desať krát umrela bolo to skvelé paráda sa hrozne teším čo sa bude diať to vyzerá že sa blíži finále sa strašne teším ako sa to všetko skončí skvelá poviedka skvelé pokračovania

ajeeeeeeeeeeeeeje..ta to posli uz ked tam je pri nich lilith:D
super pokracko ako vzdy!!!
drzim palce na maturach!

No môj ty bože. Ten koniec bol ale strašne super.
Dean stále tvrdohlavý a hrá sa na siláka a Sam a Jane no aspoň oni mali mozog a presvädčili ho aby išiel k Sophy.
No vtedy ako bola Jane s Ryanom ehm....to bolo trošken divné ale potom dobré. Takže Ryan teraz utekal preč. aký posero. len by som chcel vedieť, že čo chce s tou krvou.
No a keď utekali pred pekelným psom tak mi to bolo SORRY také smiešne. lebo som si predstavil ako nesie Dean jane na pleci a bežia ako v nejakom anime. Jaj môj mozog je dnes fantazírovaný sorry ešte raz.
Ale inač super bombové pokračko.