Prečo tak nenávidím slovo obeta

lentilka, ja som úplne zabudla reagovať na ten tvoj super koment!! straaašne moc ďakujem, som rada, že sa ti časť páčila no a to, čo Dean robil na križovatke, sa možno niekedy dozviete
no, a mám tu po krátkej pauze pokráčko a neviem, ako to bude vyzerať s ďalším, takže radšej nič nesľubujem Btw, toto je pokráčko číslo 45
************
„Si si istá, že to bude fungovať?” spýtala sa Jane, keď pred pol piatou bolo už konečne po celom rituáli a znova si schovávala Deanov prsteň aj prívesok, ktorý jej podávala Sophi, do županu.
Čarodejnica si vzdychla. „Po prvé – nie som žiadna fušerka, ak si sa o tom ešte nepresvedčila,“ zašomrala a polodémonka prevrátila očami, „a po druhé - malo by. Ale dúfam, že sa to nikdy nebudem musieť dozvedieť.“
Trochu ju striaslo, keď si predstavila, že tento rituál Deana ochráni len vtedy, ak by Jane zomrela. V poslednej dobe sa jej začal až rozum pozastavovať nad tým, čo toto dievča robí pre toho chlapa, ale asi ho má fakt rada a konečne to nie je len nejaký vyšinutý úlet, pomyslela si sama pre seba.
„Vieš, čo ma zaujíma?“ zatiahla Kate, ktorá od konca rituálu len postávala vedľa nich a so zamračenou tvárou si premeriavala Ruby, presne tak, ako aj ona ju... no teraz sa obrátila na Sophi. „Odkiaľ máš krv Lilith a Ryana?“
Čarodejnica sa len spokojne uškrnula. „Nemusíš vedieť všetko.“ Potom vrátila pohľad z Kate na Jane. „Pozri, moja, je normálne, že sa bojíš, ale... našli sme tento rituál spolu, zvážili sme ho zo všetkých možných hľadísk... Deanovi to neublíži, nepošpiní mu to krv, ani nič iné, to vieš, iba ho to bude chrániť, keby si... veď vieš.“
Pohladkala Jane po líci a usmiala sa. „Tak sa netráp, kým nemusíš, bábo môže byť šťastné len ak je aj jeho mama.“
„AKÉ BÁBO?? TY SI TEHOTNÁ????“ zhíkla Kate a dokorán roztvorené oči civejúce na brunetku jej skoro vytlačili nos aj ústa z tváre. Polodémonka si vzdychla a hneď ako si Sophi uvedomila, že Kate to ešte nevedela, plesla si po čele. Tak hlúpo sa prerieknuť.
„Láskavo neziap,“ zahundrala Ruby výhražným hlasom na čiernovlásku, „a neopováž sa to niekomu zavesiť na nos, lebo ťa v tom momente prekľajem a budeš za sebou ťahať iba svoje polámané krvavé hnáty...“
„Ruby,“ prevrátila očami Jane.
„Čo je? Nepotrebujem, aby sa to ten tvoj Rómeo dozvedel a robil zbytočné problémy. Máš sa starať o to, aby si porazila Lilith a nie o nejaké chlapské ego,“ zavrčala blondína a zazrela znova na Kate, ktorá sa rovnako „milo“ pozerala na ňu. „Tak, ak ma už nečakajú ďalšie čary na srdcervúcu ochranu nejakého idiota, majte sa,“ prehodila ledabolo a po pár krokoch od nich bola zrazu preč.
Všetky tri ženy, ktoré ešte zostali v záhrade, sa pobrali pomalým krokom do domu.
„S kým to máš?“ spýtala sa ihneď Kate a Jane na ňu iba zaklipkala očami.
„S kým asi?!“
„Však veď dobre, nemusíš na mňa hneď hučať,“ zamrmlala mladšia čarodejnica, „len pevne dúfam, že si nepretiahla aj Sama a nemôže to byť jeho.“
Démonka zo seba vydala zvuk, ktorý bol zavrčanie skomolené so zahundraním, ale potom zo seba dostala odpoveď. „Nie, nemôže to byť Samovo. Ale to neznamená, že by si sa po ňom mala liepať ty.“
Kate sa však usmiala. „Ha, neskoro,“ odvetila spevavým hlasom a oči jej žiarili.
Sophi za nimi išla v úplnej tichosti a uškŕňala sa. Tieto dve baby sú úplne rovnaké, ale aj tak budú do seba vyrývať za to isté, pomyslela si a kútikmi úst jej trhlo ešte viac.
„Počúvaj, viem, aká si, ale Sam nie je ako tí jednorazoví chlapi, rozumieš? Nezahrávaj sa s ním,“ presviedčala ju démonka.
„Šibe ti? Však ja nechcem, aby bol len na jednu noc...“
„...prekrista, len mi nepovedz, že si do neho zamilovaná...“
Lenže čiernovláska natešene prikývla a Jane prešla hlavou myšlienka chudák Sam.
„Je taký ÚŽASNÝ...“ rozplývala sa Kate, Sophi sa stále ticho uškŕňala a Jane v duchu ľutovala, že tá záhrada je taká veľká a musí s ňou absolvovať až tak dlhú cestu, „ako, ja ťa nepochopím... prečo si šla po Deanovi a nie po ňom...? Teda, niežeby Dean nebol fajn, ale... ak by som mala na výber, naňho sa ani nepozriem, ale rovno skočím po Samovi...“
„Oukej, fajn, stačí, nechcem...“ zvraštila obočie brunetka. Dosť, čo ju Sam podrobil podrobným interview o Kate, ešte aj ona teraz ospevuje jeho. Rozkošné.
„Rozumieš, všetky tie svaly, ten krásny pohľad, ten hlboký hlas, tie pery, tie bozky, tie ruky, ten jeho smiech... a je taký múdry a vtipný a krásny a vysoký a... a tie dokonalé svaly... VŠETKY svaly...“
Kate vyzerala, že s touto ódou na Sama len tak skoro neskončí a nebyť toho, že sa konečne dostali do domu a každá z nich šla do svojej izby iným smerom, Jane by z nej asi porazilo. Keď sa však čiernovláska odobrala spať, Sophi ešte nachvíľu zastavila polodémonku a podala jej malú úzku fľaštičku s tmavou tekutinou.
„Naozaj sa nemusíš báť, že by to zmenilo Deanovu krv alebo jeho osobnosť, dobre? Len mu nakvapkaj do úst tých päť kvapiek a to je všetko, bude ho to chrániť, ak ho už nebudeš môcť ty,“ vysvetlila jej už po miliónty krát a ona prikývla. „No, a ako vidím, tak bábo už nemá žiadnu démonskú stránku,“ dodala, keď trochu odstúpila a sústredene sa jej pozrela na brucho, „a áno, je v poriadku, neboj sa. Bude z neho krásny malý človiečik.“
*********
Jane potichu vbehla do svojej izby s hrčou v hrdle, lebo naozaj netušila, ako sa dopracuje k tomu, aby dostala tých päť kvapiek do Deanovych úst bez toho, aby si to všimol. Zmes Lilithinej, Ryanovej a jej krvi zakliata a spojená čarodejnicami na ochranu presne určenej osoby vďaka prítomnosti Deanovho prívesku a prsteňa, určite nebude nič chutné.
Keď však prišla bližšie a videla, ako si lovec spokojne oddychuje, vydýchla si. Ležal si spokojne na chrbte a s pootvorenými ústami.
*********
Hodiny ubiehali ako voda, akoby naschvál chceli dokázať, že Janeina dohoda sa isto blíži a neujde pred ňou. Dialo sa presne to, čo si myslela, že sa bude, ak sa niekto dozvie o tom, že má dohodu – všetci boli čoraz viac nervóznejší, zachmúrenejší a tichší a najhorší z toho bol Dean. Celý čas iba hundravo vrčal, keď sa ho niekto niečo opýtal a jedol len vtedy, keď mu Jane doniesla tanier rovno pred neho a zhabala mu knihu, v ktorej sa v práve tej chvíli hrabal. Úsmev na jeho tvári videla len málokedy a to tiež iba na stotinu sekundy, takže potom iba premýšľala, či si to namýšľala alebo to bolo naozaj.
Netušila, čo má robiť, akoby mohla pomôcť tým, ktorí trpia kvôli nej... a to som ešte ani nezomrela... hoci sa na mňa všetci tak pozerajú.
Jediní dvaja ľudia, pri ktorých nemala ten pocit hnusnej ťažoby v žalúdku, boli Michael a Emma. Vedela síce, že decká niečo tušia, pretože tá pochmúrna nálada medzi dospelými bola citeľná, ale aj keď sa jej na to pýtali, vyhovorila sa na nejakú hlúposť a dúfala, že sa tým už nezaoberajú.
Teraz akurát sedela na mramorových schodoch v odľahlejšej časti domu s mikinami dvojčiat pod zadkom a sledovala, ako súťažia v tom, kto sa v hrubých ponožkách na nohách došmykne po kĺzavej podlahe ďalej. Predtým sa do týchto bojov zapojila vždy aj ona, no aj keď vedela, že jej bábätku by sa nemalo stať nič aj keby ju niekto do toho brucha udrel, nemienila zbytočne riskovať hoci ani pád na šmykľavej dlážke.
Uškrnula sa. Už si o sebe začínala myslieť, že jej z tej dohody fakt hrabe, pretože ako tak pozorovala tieto decká, predstavila si, aké by to bolo, keby boli jej... a hneď na to jej napadlo to, čo jej raz za tieto dni prezradil Dean...
„...keby si mi nepovedala, že sú to Sophiine vnúčatá, Emmu by som tipoval za tvoju dcéru. A možno som si to aj chvíľku myslel... je celá ty...“
Keby jej to nepovedal, možno by jej to ani nikdy nezišlo na um. Ale teraz, keď sa sústredila na dievčatko, v podstate to bilo do očí – hnedé vlasy, slabozelené oči, štíhla postava a rovnaký sebavedomý úsmev... dokonca ešte aj ten víťazný tanec, v ktorom momentálne Emma radostne poskakovala do kruhu, predvádzala rovnako aj jej teta. A hoci sa nikdy nepovažovala za niekoho, kto by si zaslúžil byť vzorom pre malú Emmu, v kútiku duše ju veľmi potešilo, že takéto nevinné stvorenie ju má tak rado.
„Teta Jane, ona podvádzala! Ona nevyhrala! Mala prešľap, fakt!!“ ozval sa nešťastne Michael spod schodov a ju to vytrhlo z myšlienok.
„Ale vyhrala som, to je jasné, môžeš byť genus, ale to ti pri šmýkaní sa nepomôže,“ vystatovalo sa dievčatko a práve si véčkami z ukazováka a prostredníka na oboch rukách prechádzala popred oči.
„Veď ale NIE! Mala si prešľap, ja som to videl, teta Jane, to nie je fér...“
„Ty máš prešľapy stále, len sa tvárim, že ich nevidím, tak prestaň,“ odbila ho Emma rozčarovane a prestala trsať.
„No to isto, vôbec NIKDY nemám ŽIADNE prešľapy...“
„Ale máš...“
Do toho však už zasiahla Jane. „Decká, prestaňte sa hádať, no tak...“ No to vôbec nepomohlo a dvojičky na ňu spustili sťažnosti obe naraz.
„...prešľap...“
„...genus...“
„...nie je fér...“
„...klame...“
„...nevyhrala!“
„Prestaňte, jasné? Inak ujo Dean zruší sľub, ktorý vám dal, že vás niekedy prevezie v jeho aute.“
Dvojčatá naštvane otvárali ústa, ale nevyšiel z nich žiadny zvuk, takže vyzerali ako nejaké namosúrené akváriové rybičky. Túžba previesť sa v Impale bola pre nich očividne silnejšia ako hádka, tak si iba obaja naraz založili ruky a škaredo na seba zazerali.
„Oukej, toto je rozhodne lepšie,“ usmiala sa démonka, „a teraz spať...“
„...ešte nijé...“ začali obaja naraz.
„...je osem hodín...“
„...ešte chvíľu...“
„...keď vás tu starká o takomto čase uvidí, tak ma nakope,“ uškrnula sa a aj keď oni dvaja anjelsky zaklipkali očičkami, nepomohlo to a o chvíľu sa šinuli s mikinami hore schodmi so vzájomným tichým obviňovaním, že „kvôli tebe musíme ísť spať... kvôli mne nie, kvôli tebe... nie, to kvôli tebe...“.
*********
Medzitým

...len krv jej zbožňovaného milenca, muža s čistou krvou milujúc ju, dokáže zachrániť ju od záhuby...

Na týchto pár slov civel Dean už asi po tisíci raz a stále nechápal. Teda, dúfal, že dobre pochopil aspoň to, že on je ten, kto by mohol Jane nejako zachrániť, ale nerozumel AKO. Čo, dopekla, mám urobiť s tou mojou krvou?! rojilo sa mu v mysli a stupňoval sa v ňom nepokoj.
„Chlapče,“ začala Sophi, ktorá s ním sedela pri stole v kuchyni a ktorej jedinej povedal o tejto vete, „pozri, síce nevieme, čo to znamená, ale aspoň máme akú-takú nádej, nie? A si fakt šikovný, ja by som to v tej knihe nikdy nenašla...“
„Čo jej to pomôže, keď ani nevieme, čo s tou krvou robiť a to má...“ pozrel sa frustrovane na hodinky, „...dočerta, ani nie dvadsaťosem hodín...“
„Ahojte,“ pozdravila oboch Jane, ktorá v bielej obtiahnutej blúzke s trištvrťovými rukávmi a čiernych nohaviciach dlhých pod kolená, práve flegmaticky vošla do kuchyne a Dean tú knihu bleskovo a nenápadne schoval. Nechcel, aby o tom vedela, tá jej šialená snaha o to, aby sa mu nič nestalo, by ju donútila nejako mu prekaziť to, aby jej pomohol a to nepotreboval. Musí ju zachrániť. Nič iné si nepripúšťal.
„Á, teba som chcela vidieť,“ usmiala sa na ňu počkala, kým Jane vpečatila veľkú pusu na Deanovo líce, on si ju hneď posadil na svoje kolená, objal ju okolo pása a až potom začala hovoriť. „Vieš, volala som s jednou známou... expertkou na čiernu mágiu...“
Jane sa uškrnula. „Óó, Sophi odhaľuje svoju temnú minulosť, kedy sa kamarátila s expertmi na čiernu mágiu...“
„Buď ticho a počúvaj,“ zašomral unavene Dean a ona sa, trochu zarazene, prestala uškŕňať a stíchla.
Čarodejnicu trochu prekvapilo, že Jane naozaj takto Deana počúva – bola si istá, že keby jej to povedal niekto iný, tak naschvál vyrýva ešte viac, ale teraz bola ticho a pripravene na ňu pozerala, tak začala s vážnou tvárou rozprávať.
„...no... a táto moja známa si po dlhšej debate spomenula na niečo, čo by proti tebe mohol použiť Ryan ešte kým by si žila.“
Démonka si len zachmúrene vzdychla. „No? Čo by to malo byť?“
„Ako vieme vďaka tomu tvojmu kamošovi Gavinovi, už vedia, že máš dohodu a hľadajú ťa. A táto moja známa si myslí, že Ryan alebo Lilith ti určite navrhnú, že ak by si sa k nim pridala, nezomrieš...“
„...to by bolo aj tak to isté...“
„...ide tu o to, že existuje niečo ako kliatba...“ vysvetľovala Sophi pomaly, ako keby sa jej do toho fakt nechcelo, „ktorá... ak ťa ňou Ryan dostane, už nebudeš mať silu byť viac na dobrej strane. Staneš sa pravdepodobne démonom a navždy budeš zlá.“

Jane okamžite párkrát preskočila pohľadom na Deana a späť na čarodejnicu. „Ale v čom spočíva tá kliatba, há?? Ja nebudem zlá, predsa nechcem byť.“
„Hmm... dobrovoľný sex s démonom.“
Brunetka len zdvihla obočie a o sekundu sa začala neveselo smiať. „No... a to má byť nejaký problém? So žiadnym démonom sa spať nechystám,“ uistila ju ihneď a možno len inštinktívne, ale predsa, preplietla prsty jednej ruky s tými Deanovými.
„Ja nehovorím, že áno,“ zavrtela hlavou čarodejnica, „ale vieš, aký je Ryan... s celou tou jeho schopnosťou dostať do postele koho chce, to budeš mať ťažké, ak vie o tejto kliatbe...“
„Ale počkať, ako to, že tá kliatba už nepôsobila aj predtým? Ak je to pravda, teraz by som nebola tu s vami, stále by som bola zlá... nie?“
Sophii myklo trochu zvráskaveným kútikom úst. „Mala si šťastie, že si sa od neho odpratala pred tým, ako si mala 21. Kliatba by zabrala už nasledujúci deň po tvojich narodeninách... vek zohráva dôležitú úlohu v mnohých kliatbach. Takže, aspoň vieš, že sa mu máš vyhýbať ako najviac dokážeš.“
„V žiadnom prípade s ním nemienim robiť nič a už tobôž nie sa s ním vychrápať. Aj keby ma mal na mieste rozštvrtiť, tak nech. Nikdy viac už neurobím niečo také,“ zaprisahávala sa démonka zaryto a väčšinu z toho svojho príhovoru venovala skôr Deanovi, kvôli čomu sa čarodejnica diskrétne odpratala z kuchyne – vraj skontrolovať, či sú decká v posteliach.
„Dean, ver mi, nikdy viac nebudem zlá a ani sa nevyspím so žiadnym démonom, naozaj,“ dušovala sa stále a pozerala do tých jeho unavených očí, „však ja som celá tvoja... a to beznádejne, to vieš.“ Usmiala sa a láskyplne ho pobozkala na pery.
„Jasné, že ti verím... to bolo len preto, aby si sa mala na pozore,“ prehodil zachrípnutým hlasom a ona mu zľahka prešla rukou po líci. Vyzeral strhane a unavene, ale aj tak to pre ňu bol Jej Dean – najkrajší a najúžasnejší chlap v celom vesmíre.
„Poklad, vyzeráš unavene... čo by si povedal, keby sme šli hore a dostal by si odo mňa tú masáž, ktorú tak zbožňuješ...hm?“ navrhla potichu a znova mu dala pusu.
Trochu sa uškrnul a na tvári sa mu objavil aj jeden z jeho zriedkavých úsmevov. „Keď ťa dostaneme z dohody, teraz nemáme čas.“
„Ale no tak... sám vieš, že v tých knihách nič nie je... a potrebuješ si oddýchnuť – aj keď nehovorím, že tie tvoje kruhy pod očami nie sú neskonale sexy...“ zasmiala sa, no on nevyzeral na to, že má chuť vtipkovať.
„Prestaň.“
„S čím??“
„Prestaň sa správať, ako keby ti bolo jedno, že sa ti zajtra v noci končí dohoda.“
V jeho pohľade a hlase bolo niečo také čudné, že sa od neho odtiahla a postavila sa z jeho kolien.
„To si myslíš? Že mi to je jedno?“
„A nie? Všetci, ktorí o tom v tomto dome vedia, sa snažia nejako ťa z toho dostať. Ale ty? Nič... načo, však? Presúšaš sa tu, ako keby si sa nudila, hráš sa s deckami, si na všetkých milá – dokonca ešte aj na Jo a Kate -, spisuješ závety... ty si sa jednoducho zmierila s tým, že zomrieš a lúčiš sa!“ zhodnotil zničene.
„Mňa z toho Sama porazí,“ vzdychla si potichu, keď jej došlo, ako sa o tom závete Dean asi dozvedel.
„To je všetko, čo mi k tomu povieš?!“ pýtal sa lovec, ktorý sa medzičasom postavil zo stoličky, takže sa na ňu tým nahnevaným výrazom teraz pozeral zhora.
„A čo také ti mám na to povedať? Sám vieš, že to, čo si povedal je blbosť!“
„Mala by si sa vidieť a potom by si nehovorila, že je to blbosť! Aspoň sa tvár, že ti záleží na tom, aby si tu zostala!“
„Fajn, Dean, ale čo mám robiť?! Mám prečítanú asi každú knihu v tomto dome a ani v jednej nie je nič, čo by mi pomohlo prelomiť dohodu bez toho, aby si zomrel, alebo niečo, čo by mi pomohlo nájsť Lilith! Môžem akurát tak čakať a dúfať, že si ma nájde ona skôr, než zomriem! Ešte niečo mi chceš vyhodiť na oči?!“
Obaja sa od seba odvrátili, v jednom vrelo to, v druhom iné a ani jeden sa v skutočnosti vôbec nechcel hádať, jednoducho to na nich zrazu všetko doľahlo.
„Dean, pozri,“ prerušila hrobové ticho ako prvá Jane, „nebyť teba...“
„Nebyť mňa, nebola by si v dohode a nemala by si za zadkom žiadneho pekelného psa,“ doplnil za ňu on zmučeným hlasom pozeral niekam za ňu.
„To som v žiadnom prípadne nechcela povedať,“ povedala prísne, ale potom pokračovala jemnejším hlasom. „Nebyť teba, nezáležalo by mi na tom, či to prežijem alebo nie. To ty máš zásluhu na tom, že som sa dožila až dneška, rozumieš? Naozaj to chcem prežiť, ver mi. Nič iné si neželám viac, ako tu zostať... s tebou.“
Keď však čakala nejakú reakciu, nedočkala sa jej ani po dlhšej chvíli. Dean len civel niekde do blba a nehovoril nič, očividne bol zabraný do vlastných myšlienok... na čo sa Jane rozhodla, že radšej odíde, nemala čo dodať.
Lovec zostal kuchyni na pár sekúnd sám, ale hneď sa rozhodol, že pôjde za ňou. Nechápal, prečo je zrazu takýto – veď práve on bol vždy ten, kto nepripúšťal, že by sa niekomu mohlo stať niečo zlé, keď to spomínal Sam pred niektorými lovmi... ale teraz šalel už len pri myšlienke na Jane, na to, že by ju navždy stratil, že by sa jej už nemohol dotknúť, na to, že by sa pri nej už nikdy viac nezobudil.
Keď však nabehol do haly, počul už len Chrisovo: „Čo malo znamenať to bliakanie?!“
„Nič, všetko je v pohode,“ zašomrala ihneď Jane a keď obaja započuli kroky, obzreli sa a uvideli Deana.
„Odpáľ, Ward, nemá ťa to čo zaujímať,“ zahundral lovec, vzal jej dlaň do tej svojej a chcel sa pohnúť ku schodom, ale Chris ich stopol.
„To sa ním naozaj necháš len tak komandovať? Navrieska na teba a ty sa správaš, ako keby bolo všetko v poriadku?! Čo sa to, dopekla, s tebou deje?“
„Chris, prestaň, to nie je tvoja vec...“ začala Jane, no skočil jej do toho Dean.
„Počul si ju, Ward, radšej si choď zahrať ten tvoj squash alebo čo...“
Chris sa na lovca zaškľabil. „Mne teda rozkazovať nebudeš, skrachovanec...“
„Ou, pán Zbohatlík sa ozval, čo?“ odvetil mu s úškrnom.
„Jane, ja nechápem, prečo ho tu ešte držíš...“
„Prestaň sa správať ako idiot,“ zavrčala Jane a pohľad, ktorý upierala na Chrisa nebol jeden z tých pekných.
„Ja som idiot? Obetuješ zaňho život, on si ešte dovolí po tebe aj ziapať a tebe to vôbec nevadí!“
Démonka prevrátila očami. „No tak sme sa pohádali, kristepane, to je až také nenormálne? Láskavo si rieš svoje vzťahy a nestaraj sa do môjho!“
On sa však neveriacky zachechtal. „Mohla by si mať hocikoho, koho by si chcela, ale ty si vyberieš toto nič a ešte si ho aj naláduješ do domu?!?“
Jane cítila, ako to v Deanovi vrie, tak mu naschvál pevnejšie stisla ruku, aby sa za ním nerozbehol. „Chris, keď ti tu Dean tak vadí, mám návrh – sťahovanie, há?“
„A čo asi sa ti už dosť dlho snažím povedať? Už dávno si ho mala odtiaľto vykopnúť...“ lamentoval Chris.
„On sa nesťahuje. Ty sa môžeš začať baliť, ak ti niečo vadí.“
Dean sa víťazoslávne uškrnul a Chris zaklipkal očami.
„Čo si to povedala?!“
Jane nehla ani brvou, iba sa sústredene pozerala na Chrisov sklamaný výraz. Už ju dožralo to, ako Deana stále odsudzuje a zhadzuje a pritom ho ani nepozná. „Počul si.“
„To si naozaj taká hlúpa a naivná alebo to iba hráš?!“ štval sa a namosúrene sa približoval k nim, „čo myslíš, že po čom ide tento chudák?! Sotva to bude nejaká tá tvoja láska...“
V tej chvíli mal však Dean celého tohto divadla s Chrisom už dosť a urobil to, na čo mal chuť veľkú časť pobytu v tomto dome – pustil Janeinu ruku, pohol sa k nemu a tresol mu takú cez hubu, že sa Chrisovi ledva podarilo udržať na nohách.
„Ešte nejaké pripomienky, Ward?“ zavrčal bezočivo Dean na muža, ktorý si práve zložil ruku z krvácajúceho nosa a rozbitej pery a pozeral na krvavé škvrny na nej. Pohŕdavo sa pozrel na lovca a uchechtol sa, vzápätí sa však zahnal aj on po ňom, no udrieť sa mu ho nepodarilo, pretože Dean sa šikovne uhol. Celý čas sa posmievačne uškŕňal, čo Chrisa provokovalo ešte viac a tak neprešlo veľa sekúnd a lovec vychytal úder pod oko a druhý muž ďalší do nosa.
V tú chvíľu však už boli pri nich Sam a Kate, ktorý sa usmievajúc práve vyšli z jednej chodby, no keď videli svojich bratov ako sa odušu mlátia, radšej ihneď skočili medzi nich. Mladší lovec schmatol a ťahal toho staršieho preč od Chrisa, ktorý sa na Deana znovu nevrhol len vďaka tomu, že ho neviditeľnou silou držala k nemu vystretá dlaň čarodejnice.
*********
Dean vyšiel rýchlo hore po schodoch a onedlho vbehol do izby, ktorej označenie sa už medzičasom zmenilo z „Janeinej“ na „ich“ a v posledných lúčoch slnka presvecujúcich miestnosť si všimol démonku, ktorá sa práve postavila z postele a s prekríženými rukami si ho hrozivým pohľadom premeriavala.
„Ani som si nevšimol, kedy si odtiaľ odišla...“
„Možno je to tým, že si mal priveľa práce s tlčením Chrisa, čo myslíš?“
Tá malinká časť v ňom, ktorá dúfala, že mu pogratuluje k zloženiu toho debila, sa v momente rozplynula.
„Už ma fakt dožral...“
„Ale to ste sa nemuseli mlátiť, preboha...“
„Teraz aspoň vie, že nepotrebujem, aby si ma tak bránila a sám sa dokážem postarať o to, aby čušal...“
„No, tak prepáč, že som sa ťa vôbec zastala!“
„Dobre vieš, že som to tak nemyslel, nechytaj ma za slovíčka, jasné?!“
„To si môžeš byť istý, že sa ťa tak skoro nechytím vôbec!“ predostrela mu nahnevane, „takto som si teda svoju poslednú noc nepredstavovala...“
„A ako, há?! Mali sme si s kakaom sadnúť na gauč, prezerať fotky a spomínať alebo sa dohodnúť na tom, akej farby bude smútočná kytica, ktorú ti mám položiť na hrob, či čo?!“ vybuchol. Už ho naozaj unavilo, ako niekto, koho miluje, počíta s tým, že ho naveky opustí a tvári sa, že je to niečo úplne normálne.
Jane však vyzerala, že ju to zaskočilo. Iba naňho zostala civieť a nasucho prehltla, po chvíli sklopila trochu zarosený pohľad a pevne zovrela pery.
„Jane...“ začal Dean, no ona ho zlomeným šepotom prerušila.
„Rob si čo chceš, trebárs choď kúpiť tú kyticu, ale neukazuj sa mi na oči,“ vzdychla si, prešla okolo neho, a o chvíľu otvárala dvere a chystala sa preč z izby.
No on jej ich, hoci nevedel, čo od nej v takomto stave môže čakať, zaplesol rovno pred nosom a otočil si ju tvárou k sebe, pritlačil ju chrbtom o tie dvere a začal ju bozkávať.
Cítil, že jej po líci stiekla slza, rovnako ako cítil aj to, že sa ho od seba snaží odsunúť, no on ju objal ešte pevnejšie a o chvíľu si ho aj ona tuho privinula k sebe. Chvíľočku sa takto opierali o tie dvere a bozkávali sa, až sa Dean odhodlal k tomu, že jej začal rozopínať gombíky na blúzke a jej to očividne nevadilo, pretože za okamih mu pomohla zbaviť sa jeho zelenej košele a urobila s ním pár krokov smerom k posteli. Teraz bola jej blúzka síce niekde, no nevedno kde, Deanovo tričko si taktiež vzalo dovolenku a vďaka Janeiným pohotovým rukám lovec práve vykračoval z vlastných zvlečených riflí. Znovu sa trochu pretmolili miestnosťou a boli skoro pri posteli, no to už Dean démonke vyzliekal tie čierne nohavice. Stiahol jej ich až na stehná, no aby ju pri obnažovaní nemusel prestať bozkávať, schmatol ju tesne pod zadkom a zdvihol, čo jeho voľnej ruke umožnilo zbaviť Jane toho nanajvýš nepotrebného oblečenia úplne. Pomedzi všetko to bozkávanie sa usmievala na tom artistickom kúsku, čo s ňou urobil a následne na to sa spolu vrhli do vankúšov a prikrývok.
Síce počuli, že im niekto začal klopať na dvere, no vyzeralo to tak, že to majú na háku, a aj keď tušili, kto vyčkáva na chodbe, ani jeden sa od toho druhého neodtiahol, skôr naopak.

A ktokoľvek to klopal a čokoľvek po nich chcel, v tú noc sa nedoklopal.

Dzajnisko super pokračovanie. ja som si už myslel, že mu to Jane povie. Už som sedel takto pred obrazovkou že a nestalo sa. A konečne chris dostal do gebule. magor jeden sprostý namyslený.
Sa teším, že bolo pokračko a už 45. no tak to je sila. pomaly to je novela a nie poviedka ale neva.

juuuuuuuuuuuuuuuuu pokrackooooooooooo! ejha...to s cistou krvou...dean uz asi velmi cistu krv nema,nie, ked mu nakvapkala ten misung?
vazne super! ako vzdy uz 45 perfektne pokracko! tesim na dalsie a drzim palce

tak konečne pokračko Sam má niečo s Kate? tak to je fakt chudák a čo to dala Jane Deanovi Jane má uz len jeden den to bolo strašne smutné no ale páčilo sa mi ako Chrys dostal po hube konečne fakt si zaslúzil. som zvedavá ako sa to bude vyvýjat dalej

thanks, ľudkovia
wiktoriano: ty tú Kate fakt nemáš rada to je milé
Ettie: ale má čistú krv, ten mišung, čo mu dala, mu krv nijako nepošpinil, naschvál som to tam napísala
str8tking: ty už len čakáš na to, kedy sa Dean dozvie, že Jane je tehotná, ako vidím a ja viem, že táto poviedka už má obludné rozmery, ale prepáčte mi to však neprejde veľa častí a už sa to skončí

hlavne sa mi páči, ako sa vám páči, že Chris dostal od Deana natrieskané ste zlatí

Dzajnisko. Ehm ehm dozvedel som sa, že jedna nemenovaná osoba vie, že čo sa stane na konci tejto poviedky. A povedala, že Jane bude ležať na smrteľnej posteli a nakoniec sa Dean zabije a pojde za ňou do pekla.

tá nemenovaná osoby vie, čo má povedať
uisťujem sa, že si tu napísal blud a nebudem z mojej novely robiť Rómea a Júliu

dzajnisko takže predsa ešte pokračovanie a nijaká pauza to bolo vynikajúce aký začína byť Dean zúfalí chudáčik ako ju má rád a má o ňu prísť a ako sa to prejavuje už nevtipkuje a ako striekal chrysa no a tá scéna v ich spálni to bolo nádherné a kate a sam hhhh to sa mi nejako nepáči a ako o nom básnila nie že by nemala pravdu ale aj tak a teším sa čo Dean vymyslí to s tou krvou bolo super som zvedavá či to bude nutné aby ho chránila ale tá križovatkou čo tam robil to ma stále trápi no a tá vec s tou kliatbou teším sa na ďalšiu časť táto bola super a že 45. no to sa mi nezdá veď je to len také kratučké musíš ešte veľa častí pridať

jééééj, lentilka, ďakujééém som si myslela, že fakt bude nejaká dlhšia pauza, keď som mala matury, ale tak, vieš si predstaviť - mala som sa učiť, tak som radšej písala poviedku
júúj, áno, Dean je zúfalý a mláti kreténov
Kate a Sam... ...chúďa, ste si ju teda vôbec neobľúbili
moooc dík, som rada, že sa ti časť páčila a vážne, už toho nebude veľa, raz to predsa skončiť musí už konečne

ja chcem pokračovanie kcem kcem kcem. Duajnisko ja kcem.

takže mám zlého informátora? mňa šlahne.

ja kcem pokračko

ou, no ale, čo mám robiť, keď chceš pokráčko, há? presne viem, čo dám do tejto časti, ale nemám ani čas ani chuť písať, takže neviem, kedy tu bude ale, možno mi strihne a nakope ma múza "chcenia písať" a nejako sa mi podarí niečo sem hodiť
zatiaľ však nič dopredu nehovorím
a to s tým informátorom čo keby si nechal spoilery na túto poviedku tak, a počkal, kým bude koniec, hm? však onedlho sa dočkáš, ani nebudeš vedieť ako

Tak ty si stratila múzu? To je mi ľúto. Však počkaj ja ti nejakú chytím a pošlem poštou
A informátorovi už nebudem veriť.

ách, no tak je tu ďalšie pokráčko. Neviem, čo je to so mnou, ale mám nejakú čudnú náladu, nechce sa mi písať ani poriadne rozmýšľať, takže sa vopred ospravedlňujem za prípadné bludy a chybičky v texte, okej? prípadné blbiny mi hláste, pls dúfam, že do budúceho pokráčka na tom budem lepšie, ale hádam sa vám bude páčiť aj táto časť
*********
Dean už asi hodinu spal – nech sa bránil akokoľvek, únava a vyčerpanie ho premohli, takže ho Jane nemusela ani veľmi presviedčať, aby si oddýchol. Stačilo, že naschvál začala rozprávať nehorázne monotónnym a nudným hlasom niečo absolútne nezaujímavé a lovec už o pár sekúnd vedľa nej zadriemal.
Ona však ani za nič nedokázala zaspať. V hlave mala príliš veľa myšlienok, ktorých sa bála, myšlienok, že o niekoľko hodín tu už nebude. Zistila však, že o seba sa strach v podstate nemala, vedela, čo ju čaká, keby sa jej nepodarilo poraziť Lilith, brala to niečo ako krutú realitu, ktorá má od zajtra zákonite nastúpiť... už teraz si vedela predstaviť tú šialenú zvrátenú radosť tej suky aj jej bračeka, keď ju uvidia v Pekle a bola si istá, že ani netuší, aké všetky druhy mučenia tam pre ňu majú prichystané.
To však ani zďaleka nebolo to, čoho sa tak strašne desila. Doživotie v Pekle brala ako zaslúžený trest s krásnym bonusom, že jej duša zachráni tú Deanovu. Ale s tým, že by mala umrieť tehotná, nikdy nepočítala...
Bála sa toho, že sa zase raz preukáže tá jej neschopnosť a jej vinou by umrelo to maličké. Bála sa toho, že Dean sa dozvie, že je tehotná, v nepravú chvíľu. Bála sa toho, že aj keby premohla Lilith, nezvládla by sa vzoprieť svojmu démonovi a zabila by v sebe svoju ľudskosť. Už nikdy nechcela byť zlá, no ak by ju už navždy ovládal len jej démon, ušliapalo by to celé jej odhodlanie sekať dobrotu.
Bála sa, že dnes je posledný deň, kedy vidí Deana. Aj keď vedela, že preňho by bolo najlepšie vyškrtnúť si zo života nejaké démonické monštrum, ktoré sa k nemu votrelo, bola príliš sebecká a zbabelá na to, aby sa lovca vzdala dobrovoľne. Neskutočne sa bála, že dnes o polnoci ho navždy opustí.
Nech však hovoril, čo chcel, ona vedela, že si nezaslúži žiť. Takisto ako aj mala pocit, že to „milujem ťa“, ktoré od neho počula, nebola pravda. Asi to bol jeho spôsob, ako vyjadriť niečo, čo k nej cítil kvôli tomu, že neumrie on, ale ona. Možno súcit, možno vďaka, možno ľútosť.
Vtedy, keď jej to povedal, bola šťastná ako blcha. No o nejaký čas jej došlo, že jednoducho chcel byť len milý, keď s tými slovami naňho vyrukovala ona. Však kto by sa chcel zaťažovať nejakou hlúpou neschopnou démonkou? Nik.
Zo slabozelených očí, ktoré civeli na strop sa práve vykotúľala slza a Jane naprázdno prehltla, ale dusivá hrča v jej hrdle nezmizla.
Dean sa však v tej chvíli na bruchu zahemžil a rukou, ktorou ju celý čas objímal, si ju prisunul ešte tesnejšie k sebe a následne jej spokojne zafučal rovno do ucha. Pobavene sa uškrnula, no na to sa hneď zarazene usmiala, pretože zrazu urobil niečo, čo sa jej zdalo strašne zlaté – v spánku sám od seba pohol hlavou, prekonal tých pár milimetrov a vtisol jej bozk na líce.
Neotvoril oči, vôbec sa nezobudil, ale toto gesto stačilo na to, aby sa Jane trochu upokojila a zaspala tiež.

Asi dve hodiny na to sa Dean prebudil oddýchnutý a svieži, no vzápätí sa na seba začal hnevať. On si tu spokojne spal, zatiaľ čo Jane ubiehajú posledné hodiny do vypršania dohody. Zaplavili ho previnilé pocity, takže rýchlo vstal z postele, na dve minúty vbehol do sprchy, obliekol sa a nebyť toho, že si démonka zo sna nespokojne vzdychla, šiel by do pracovne a zahrabal sa do tej knihy, kde našiel tú vetu, podľa ktorej jej môže pomôcť. Určite niečo prehliadol a bude tam napísané niečo bližšie.
Keď sa však pri dverách obzrel za tým povzdychom, prešiel radšej k posteli a oblečený si ľahol vedľa nej. Nechcel, aby sa zobudila, veď ak sa naozaj dostane do stretu s Lilith, musí byť predsa silná a oddýchnutá, tak sa jej radšej ani nedotkol. Zrazu sa však trochu zamračila, no keď ju začal hladkať po vlasoch, znova sa tvárila uvoľnene, čo ho potešilo. Vždy sa mu páčilo to, že on je ten, ktorý ju dokáže upokojiť, nech sa deje hocičo. Vedel to, aj keď mu to ona sama ešte nikdy nepovedala, vedel to skôr, než sa ho na to pýtala tesne po Bobbyho smrti Ruby, ale vtedy si to asi ešte tak neuvedomoval.
Skôr, než mohol premýšľať nad niečím ďalším Jane trhane pootvorila oči a keď naňho zaostrila, iba vyčudovane prehodila: „To si bol vážne ty? Ja som si myslela, že sa mi to len sníva.“
„Nechcel som ťa zobudiť,“ zašomral ospravedlnenie a stiahol z nej ruku.
„To nevadí, aj tak som také pekné zobudenie už dávno nezažila.“
Dean sa žiarivo usmial tým jeho beťárskym spôsobom a pohol sa bližšie k nej. „A čo toto?“ spýtal sa a keď priložil svoje pery na tie jej, pritlačila si ho k sebe a riadnu chvíľu sa pomaly bozkávali. Keď sa však lovec odtiahol a znovu obaja vedľa seba len nevinne ležali, hoci sa trochu objímali, Jane mu odpovedala na otázku.
„Poviem ti, že ťa vyzlečiem a nepustím z postele, čo ty na to?“ uškrnula sa, no vzápätí sa zarazila, „ozaj, prečo vlastne si už oblečený?“
„No, už som nemohol spať, ale ty si tu tak sladko oddychovala, že som ťa nechcel budiť a radšej som...“
Dean však nedopovedal, pretože démonka mu skočila do reči, ako keby ho vôbec nepočúvala.
„Vieš, čo ma štve?“
„Čo??“
„Prečo si ty tie tvoje vlasy géluješ, keď si aj tak najväčší kočkoš, keď si strapatý a rozospatý?“
Pozerala sa naňho, akoby bol vinný z nejakého vážneho prečinu a on len zdvihol obočie.
„To tu mám chodiť ako taký vidlák??“
„To som nepovedala,“ zasmiala sa, „ale aj tak by si bol ten najrozkošnejší vidlák, akého som kedy videla.“ Stále si ho usmiato premeriavala a keď si Dean uvedomil, aký zámer sa schováva za tými jej žiariacimi očami, bolo už neskoro. V sekunde už bol celý strapatý a Jane vyzerala neuveriteľne šťastne.
„Tak toto si nemala,“ zahrmel lovec s naoko nahnevaným výrazom a hoci démonke doplo, čo sa asi bude diať, ledva sa otočila na druhý bok a posunula po posteli smerom od neho s cieľom ujsť čo najďalej, on ju už stiahol naspäť chrbtom k sebe a zaútočil na jej krk.
Zatiaľ čo ju ocucával, ona pišťala, smiala sa a snažila sa nejako dostať z jeho zovretia, no on ju držal pevne, takže jej ostávalo akurát počkať, kým sa mu uráči skončiť jej mučenie, čo sa, našťastie pre ňu, stalo onedlho.
Venoval jej posledný, naschvál strašne cmukavý bozk na krk a oprel sa o lakeť, takže mohol pokojne pozorovať, ako si Jane zadychčane zotiera z tváre slzy smiechu a stále sa uškŕňa.
„Mám taký pocit, že by si sa uživil aj ako upír, Winchester.“
„No len ďalej provokuj a pustím sa do druhého kola, Devornová,“ vzdychol si a jemne ju štuchol do boku.
„Ja to skôr vidím na moju odplatu,“ usmiala sa a keď ho teraz štuchla ona a on s úškrnom ucukol, zatvárila sa viac než víťazoslávne, pre zmenu sa vrhla ona naňho a začala systematické ničenie šteklením. To však netrvalo dlho, lebo Dean si s ňou dokázal dosť rýchlo poradiť, takže teraz v podstate pokojne ležala na ňom, s rukami pridržiavanými tými jeho za chrbtom a na tvári trochu nespokojný výraz.
„Vieš, že toto nie je voči mne vôbec fér?? Však, čo ja zmôžem proti všetkým tým tvojim svalom s tou mojou mušou silou??“
„Sa tu teraz netvár ako neviniatko,“ odpinkol ju, ale keď sa naňho stále neprestala smutne kukať, prevrátil očami. „Fajn, tak ja ťa pustím... ale neopováž sa znova ma začať štekliť... a neklipkaj tak na mňa tými tvojimi kukadlami...“ zasmial sa, keď sa tvárila ako anjel nevinnosti, ale pustil ju a ona ho naozaj nezačala štekliť, iba ho krátko pobozkala a prehovorila: „Mám nápad.“
„Hm?“
„Už nevylezieme z tejto postele.“
„Dosť dobré,“ uznal lovec, „priam skvostné.“
Ako však znova spojili pery, ozvalo sa zaklopanie na dvere a Dean si otrávene vzdychol. „...ale zle načasované.“
„Ale čoby,“ zahundrala démonka a namiesto toho, aby šla otvoriť, iba nahmatala prikrývku a od hlavy po päty ich oboch zakryla, takže boli ako v bunkri.
Lovec sa zasmial. „Toto má akože pomôcť, hej?“
„No, samozrejme,“ oznámila mu, no než sa naňho stihla znovu nalepiť, klopanie sa ozvalo znova.
„Možno je to niečo dôležité, však prečo by tu niekto vyklopkával o pol štvrtej ráno??“ zamračil sa.
„Keby to bolo niečo dôležité, tak sa tie dvere rovno rozletia, nie?“
V tej chvíli sa dvere otvorili, vysoká tmavá postava rozsvietila svetlo v ich izbe a Jane si z hlavy naštvane stiahla prikrývku. „Čo je?!“
„Je dosť trápne predstierať, že spíte, keď už celý dom aj tak počul ten tvoj záchvat smiechu,“ spustil kompletne oblečený Chris a očividne ho vôbec netrápilo, že ich vyrušuje, „akokoľvek, mám pre teba odkaz... hneď po tom včerajšom incidente ti volal Jim... síce som tu klopal okamžite potom, ale ignorancia je ignorancia, však?“
„Okej, keď budeš mať pocit, že nám chceš povedať, kvôli čomu volal, tak daj vedieť...“ zašomral Dean, ale Jane mu radšej rukou prikryla ústa a pokračovala ona, „Chris, daj nám sekundičku, hej?“
Chlapík odišiel a Jane sa s nevôľou postavila z postele, sprevádzaná lovcovým nezrozumiteľným vrčaním, ktoré o chvíľu vyústilo do krátkej pripomienky: „Župan.“
„Čo?“
„No, župan, nie?“ vysvetlil jej, keď sa tiež postavil z postele a prešiel za ňou, a aj keď mala na sebe tričko na ramienka a kratučké šortky, zakrútil ju ešte aj do svojho tmavošedého županu a vyzeral veľmi spokojne.
Jane sa uškrnula. „Vôbec nežiarliš, však?“
„Presne tak, ja iba pred-žiarlim, veď to poznáš,“ ozrejmil jej situáciu, znovu sa hodil na posteľ a snažil sa udržať tú spokojnú náladu aj vtedy, keď démonka vpustila do ich izby toho idiota.
„Takže, mohol som vám to povedať skôr aj bez tejto ceremónie,“ začal rozprávať Chris a Dean sa sústredil len na to, ako by tento idiot vyzeral s ceruzkou v čele, „Jim a Claire vraj zistili, ako nájsť Lilith.“
„Ako??“ spýtali sa lovec aj démonka naraz a Chris len sucho dodal, „neviem, to mi nepovedal. Mala si mu ihneď zavolať, ale očividne si mala na práci niečo oveľa dôležitejšie s týmto...“
„Fajn, vďaka za info, zbohom,“ zavrčal naňho Dean z postele.
Brunetka zazrela na lovca a preskočila pohľadom na Chrisa, na ktorého sa tiež nepozerala bohvieako prívetivo a odmerane sa spýtala: „Je pol štvrtej ráno, prečo si takto vyobliekaný?“
Ten iba prevrátil očami. „Ty si zabudla? Dnes beriem decká k ich starkej Susan, sama si to navrhla, aby boli v bezpečí, keby čosi.“
„Ou, jasné,“ potvrdila zamyslene, no bolo vidieť, že je trochu zaskočená a posmutnela.
*********
„Fajn, tak, hneď ako sa bude dať, vyrazíme, o takej desiatej sme tam,“ hovorila Jane do mobilu o pár minút a vyzerala nervózne. Na to sa s Jimom rozlúčila a pozrela sa na Deana prešľapujúceho vedľa nej, no vtedy však naňho musela vyvaliť oči, ale vzápätí sa silne zamračila a radšej sklopila pohľad.
„Hej, hej, hej, čo sa deje?? Je ti zle??“ spýtal sa znepokojene a pristúpil k nej radšej bližšie.
„Nie, je mi dobre, som v pohode...“
„Ty... ty si mala halucináciu, však?“ chcel vedieť, hoci nepotreboval odpoveď, stačilo, že videl, ako sa bojí naňho opäť pozrieť. „To už asi nie som taký kočkoš, čo?“
Jane sa naňho ešte stále nepozrela, iba bez slova pokrútila hlavou.
„A čo takto??“ vyzvedal a naschvál si ešte viac rozstrapatil vlasy, takže keď už konečne nabrala odvahu znova sa naňho kuknúť, začala sa chichotať.
„No, ako vidím, budem musieť behať po svete ako vidlák, aby si sa na mňa mohla pozrieť,“ zhodnotil to naoko trpiteľsky, ale za tým sa hneď uškrnul.
Démonka však len zaklipkala očami a bez obalu a od veci sa opýtala: „Môžem niečo...?“
Na to Dean iba mykol plecami a ona ho po chvíľke pevne objala okolo krku.
„Poklad, to bude v pohode, ver mi,“ hovoril na ňu pokojným hlasom, keď ju pritískal k sebe.
„Ja viem... viem... verím ti.“
„Kto iný by to zvládol, ak nie my, hm?“
Usmiala sa trochu pokojnejšie, ale nepovedala nič, až dokým zašepkala: „Vieš, že ťa milujem, však?“
„No jasné, však, kto by mňa nemiloval??“ uškrnul sa a stále objímajúc ju pobozkal na líce. „Ale ja ti to teraz nepoviem, lebo si to v tej tvojej hlavičke čudne poskladáš a budeš si myslieť, že ti to hovorím len kvôli tomu, že máš dohodu... takže najskôr to budeš počuť zajtra ráno, keď budeme v posteli vyžierať muffiny.“
„Dohodnuté,“ privolila, a aj keď sa stále objímali a Dean jej nevidel do tváre, vedel, že sa usmieva. Rovnako však ani ona nemohla vidieť, ako jej do vlasov bez vydania akéhokoľvek zvuku, to „milujem ťa“ predsa len naznačil perami a objal ju ešte pevnejšie.
*********

O pár desiatok minút
„Sam, toto mi robíš naschvál, veď ja sa zbesniem, keď nebudem vedieť, čo s tebou je...“
„Ale so Sophi budeš v bezpečí, takže aspoň ja môžem byť pokojný.“
„To je ale dosť sebecké...“
„Kate...“
„No ale vážne, keby som bola s tebou, aspoň by som ťa ako čarodejnica mohla ochrániť, keby som musela, ale takto???“
„Nediskutujem...“
„Sam, nechcem ti zle...“
Párik však zrazu vyrušili Emma a Michael, ktorí s nimi čakali pri zaparkovaných autách vonku pred vilou, aby sa so Samom rozlúčili, takže sa prestali hádať.
„No toto, Sammy, mal by si si dávať bacha, aby si za chvíľu takto neobjímal vlastných drobcov,“ zhodnotil starší brat, keď prišiel s úsmevom za nimi a videl, ako Emma vrúcne stíska mladšieho lovca, ktorý si k nej musel čupnúť. Keď sa však Sam znova vystrel do celej svojej výšky a pomyslel si, že chudák jeho brat ani nevie, čo hovorí a došlo mu, že zajtra sa Dean dozvie, že bude mať dieťa. Pri všetkom šťastí. Zvláštne.
Sam a Kate sa síce obaja pozerali na Deana divným pohľadom, ale on na to nestihol nijako zareagovať, pretože práve prišla Jane a pôsobila, ako keby sa jej chytila nádcha - pred chvíľou sa lúčila so Sophi a Chrisom, no to krpcom neprekážalo v tom, aby sa na ňu vrhli.
Michael sa s druhým párom rozlúčil ako prvý. S Deanom si znova frajersky ťukol päsť o päsť a tváril sa pri tom ako nejaká uznávaná celebrita a Jane na jej povel vystískal úplne najviac, ako vedel. Tesne pred tým, ako odišiel ešte Deanovi nakázal, aby sa o Jane postaral, pretože on – aj keď je ešte len školopovinný -, je veľmi vyťažený a hlavne nemá tristo rúk ani času na to, aby stíhal zachraňovať ženy z problémov. Na to mu lovec musel odprisahať, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby splnil jeho príkaz, takže keď Mike odchádzal do auta, tváril sa veľmi spokojne.
Potom tam s nimi zostala už len Emma, ktorá sa na nich zdola skúmavo pozerala a potom prehovorila: „Teta Jane? Fakt nebudeš mať s ujom Deanom bábo??“
„Zlatko, to sme si už vysvetlili, nie?“ vzdychla si démonka a Dean vedľa nej iba klipkal očami.
„Prečo si to vlastne myslíš?“ spýtal sa jej s viditeľným záujmom a Jane až premklo.
Emma sa poškriabala po hlave. „No, ja neverím tomu, že najprv musí byť svadba... no a vy si stále dávate pusy... a každý hovorí, že deti sú vtedy, keď sa majú dvaja dospelí radi a dávajú si pusy... tak ja nechápem, prečo nechápete, že sa to pýtam... a hlavne nechápem to s tým kvietkom a včeličkou, keď som sa pýtala, ako prichádzajú deti na svet... a ani to s tým bocianom nie je veľmi dôveryhodné...“
Vtedy sa však ozvalo Chrisovo: „Okej, decká, do auta!“
To prerušilo Emmine myšlienkové pochody, takže si obaja dospelí riadne vydýchli, že jej nemusia vysvetľovať niečo, čo ani netušili, ako by jej to vysvetliť mali. Teraz sa už museli rozlúčiť, takže Jane si čupla k Emme, aby ju nemusela zdvihnúť, lebo na to sa nejako necítila.
„Teta Jane??“
„No??“
„A keď sa vrátime od starkej Susan, tak ma znova vezmeš za tetou Nicol??“ spýtala sa s nádejou.
Jane sa usmiala. „Samozrejme, zlatko, a budeme trsať celý deň v kuse.“
„Super!“ vydýchla si Emma a keď pustila démonku, na Deanovo prekvapenie ho malá donútila, aby si k nej čupol tiež a takisto ho vystískala.
„Ja viem, že sa o tetu Jane postaráš, takže ti to nemusím kázať ako ten chumaj,“ prezradila mu potichu do ucha a on sa uškrnul, „ale neopovážte sa mať svadbu skôr, ako sa vrátime, lebo ja mám byť družička, už to mám u tety Jane vybavené.“
„Okej, drobec, dáme ti vedieť,“ zasmial sa, Emma to zaklincovala tým, že mu vpečatila pusu na líce a odbehla od nich preč.
Jane, ktorá doteraz na nich civela úplne rozcítene, akoby nikdy nevidela nič krajšie, znova precitla až vtedy, keď sa Dean vystrel s pobaveným úsmevom na tvári.
„Čo ti hovorila?“
„Že mám na teba dať pozor a tak podobne,“ vysvetlil jej v skratke a Jane sa zamračila, ako keby nechápala, prečo to obe decká po ňom chceli, no Deana zaujímalo niečo iné. „Kto je teta Nicol??“
„Nepoviem ti, lebo budeš slintať.“
„No to isto, hovor.“
„Scherzingerová. Kedysi chodila s Chrisom, nejako sme sa potom skamarátili a naučila ma tancovať... no a teraz spolu učíme tancovať aj Emmu,“ prezradila mu a on sa snažil čo najrýchlejšie spracovať informácie.
„Ty tancuješ?? Ako to, že som o tom nevedel a hlavne – ako to, že som nedostal od teba nejaké súkromné vystúpenie, há?“ chcel vedieť ihneď, no ona sa iba usmiala.
„Ani ty mi nespievaš, keď chcem, smola,“ vytkla mu a uškrnula sa. Lovec zostal chvíľu zamyslene ticho, no Jane jasne počula jeho slastný povzdych „Pussycat Dolls...“
„Viac túžobne si to povedať už nemohol, čo?“ pokrútila hlavou napoly pobavene, napoly pobúrene, ale ďalej to radšej neriešila.
Vlastne, ani by už nemala čas, pretože práve popri nich prešla bez akejkoľvek reakcie Jo so svojimi vecami a vložila ich do Chrisovho auta. Dean a Jane sa na seba pozreli a naraz prevrátili očami – takto sa k nim dvom správala od vtedy, čo bola na návšteve v ich izbe a nič sa za ten čas nezmenilo. Ani nevedeli, aké má plány, iba vedeli, že odchádza s Chrisom zaviesť decká k Susan, to bolo všetko.
Keď sa Kate a Sam konečne dobozkávali a rozlúčili sa a Chrisovo aj Kateino auto pomaly opúšťalo príjazdovú cestu, Jane kývala na pozdrav dvojičkám, ktoré jej šialene mávali, a mohla len dúfať, že ich ešte niekedy uvidí.
*********
„Myslíš, že Samovi nevadí to, že ide mojim autom a nie s nami??“ spýtala sa Jane, keď už konečne vyrazili.
„Ale čoby, sám chcel ísť tou kopou elektroniky, určite mu to nevadí,“ uisťoval ju a pokojne šoféroval svoju milovanú Impalu ďalej.
Ona sa však zamračila. „No ak chcete ísť spolu, tak ja pôjdem svojím autom, nechcem vám prekážať.“
„Chrobáčik, netrep,“ prevrátil očami, no ona sa uškrnula.
„Ideme si nadávať do hmyzu, chrústik?“
„Vlastne... chcem sa ťa na niečo spýtať...“
„No?“
„Si tehotná?“
V tej chvíli Jane zamrela, srdce jej prestalo byť a vyrazilo jej dych.
„Prečo sa ma to pýtaš??“ povedala krotko a snažila sa pôsobiť absolútne pokojne.
Dean mykol plecami. „No, tak som rozmýšľal, že keď Sophi dokáže ľudí preskenovať pohľadom, ako si hovorila, mohla by vidieť aj to, či si tehotná alebo nie. Lenže pochybujem, že by mi to zavesila na nos... a keďže Emma je jej vnučka a v podstate má zdedené schopnosti, musí vidieť to, čo ona, nie? A k tomu všetkému, Emma je dieťa a tie väčšinou hovoria pravdu alebo aspoň opisujú to, čo vidia, či sa mýlim? Takže nemôže byť až také čudné, že som na to zvedavý, keď sa ťa to ten drobec už dvakrát spýtal.“
Démonke prebleslo mysľou, že podceňovať vnímavosť chlapa vedľa nej, asi nebola tá správna voľba.
„Tak?“ vyzvedal stále rovnakým, pokojným ale vážnym hlasom a vyšetrujúc sa na ňu pozrel. Na to sa v sekunde musela rozhodnúť nad dvoma možnosťami – klamať ďalej alebo nie a keď sa mu pozrela do očí aj ona, vedela, čo povie.
„Nie som, pravdaže nie.“
Lovec sa nezatváril ani šťastne ani nešťastne, iba prikývol, jednoducho to prijal. Lenže keď si už Jane myslela, že je z najhoršieho vonku, prišla ďalšia otázka.
„Ale keby si bola, tak by si mi to povedala, však?“
Znova sa jej zasekol hlas a so zamrznutým úsmevom zostala civieť pred seba.
„Samozrejme.“
„Tak fajn,“ usmial sa na ňu, vzal do svojej dlane tú jej, preplietli si prsty a ako hnal svoju Impalu k Jimovi a Claire rýchlejšie, tým viac sa Jane cítila previnilo.
*********
O pár hodín na to konečne dorazili k miestu, na ktorom sa Jim s Jane dohodol, že sa stretnú a bratia a ona vystúpili z áut.
„Počúvaj, mne tá tvoja ruka na mojom zadku vôbec nevadí,“ oznámila Jane Deanovi a Sam sa radšej tváril, že nepočúva, ale kútikmi úst mu mykalo, „no tam dnu je Jim a posledná vec, ktorú si v súvislosti s tebou pamätá je to, že mi musel vyhodiť dvere z pántov, ak si pamätáš... a ja sa budem síce snažiť, aby bol na teba milý, ale vieš, aký je.“
Lovec okamžite spustil ruku z jej zadnej partie a chytil ju slušne a cudne za ruku a tváril sa, ako keby bozk bol absolútnym vrcholom ich vzťahu, takže pri pohľade naňho sa Jane aj Sam museli chichotať.
„Ou, a ešte niečo,“ precedila cez úsmev, keď videla, ako im z okna jediného domu široko ďaleko nadšene kýva Claire, „oni nevedia, že dohodu mám ja, stále si myslia, že je v nej Dean, takže sa podľa toho aj láskavo správajte, prosím vás. Ak sa to dozvedia, zabijú ma predčasne a ešte aj v Pekle mi vybavia zaracha.“
To, že ani jeden z nich nepovedal nič, sa odvážila brať ako súhlas a o chvíľočku vstúpili všetci traja dnu.
„Ach, zlatíčka moje, taká som rada, že vás vidím,“ radovala sa Claire a Jane a Deana ihneď v predsieni objala, no keď prišla k Samovi, zarazila sa, lebo až teraz zistila, že jeho nepozná.
„Claire, to je Sam Winchester, Sam, toto je Claire, moja mama,“ zoznámila ich.
„Ách, keby tak, moja,“ usmiala sa na ňu a vrátila sa zrakom späť na Sama, „som jej nevlastná mama... a ty, chlapče, si riadny kus chlapa, vieš o tom??“
„Claire...“
„Ale, moja, teraz buď ticho... však podľa toho, čo sme o ňom počuli, som si ho predstavovala ako nejakého okuliarnatého bifľoša...“
Sam a Dean sa uškŕňali, ale Jane len krútila hlavou nad tým, ako Claire behá okolo mladšieho lovca.
„Á, takže tu konečne máme aj toho hĺbavého Antikrista,“ zabručal hrubý hlas zo schodov a jeho majiteľ zišiel k ostatným dolu.
Claire iba prevrátila očami. „Jimmy, prosím ťa, chovaj sa milo.“
„Však som milý,“ obraňoval sa, podal Samovi ruku a dokonca sa trochu pousmial, Jane venoval bozk na čelo, no keď sa pozrel na Deana, mrazivo dodal: „zatiaľ.“
„Fajn, tak sme sa zvítali a môžeme ísť do obývačky,“ uzavrela to Claire s úsmevom a viedla všetkých slnečnou chodbou do ďalšej miestnosti. Za ňou sa šinul Sam, Jane, Dean a Jim a starší Winchester ešte teraz preglgol kvôli tomu výrazu s akým sa naňho Janein nevlastný otec pozrel. Ešte stále si dobre pamätal ten odkaz, ktorý mu od neho Bobby kedysi dávno pretlmočil... a tak ako vtedy, ani teraz sa mu nejako veľmi nepozdávala tá zmienka o vymietaní ľudí.
Chvíľu pobudli v obývačke, kde sa napchávali výbornými vanilkovými koláčmi, až prišla chvíľa, kedy poslal Jim Deana po colt, lebo si chcel overiť, či náboje, ktoré vyrobil, doňho naozaj budú sedieť, takže sa postavil z gauča, kde sedel so svojím bratom a kočkou a nachvíľu ich opustil.
Teda, aspoň Jane si myslela, že tam nebude dlho. Však cesta z domu k autu a späť vôbec nebola taká dlhá a keď sa Dean už desať minút nevracal späť, bolo jej to čudné. Chvíľu potom, ako odišiel, sa za ním vybral aj Jim, ale ani ten sa nevracal, tak si zmyslela, že si pôjde overiť, či sa tam náhodou niečo nedeje.
Lenže keď sa postavila, strašne sa jej zatočila hlava a radšej si sadla naspäť. Obzrela sa na Sama a ten tiež potriasal hlavou, ako keby si ju chcel vyčistiť a žmúril, ako keby ani nevedel zaostriť.
„Claire?“ vzdychla si Jane, a keď sa na ňu žena pozrela, démonka nevidela ten jej zvyčajný dobrotivý úsmev, ale iba nepríjemný úškrn. V tom momente jej došlo, že niečo vôbec nie je tak, ako má byť, ale nemohla s tým urobiť nič, pretože o pár sekúnd sa jej oči zavreli a tak ako Sam, si už vonkoncom neuvedomovala absolútne nič.
„Tak to by sme mali,“ zhodnotil nadšene Jim, ktorý práve došiel do obývačky, „a ja som vonku zložil toho tretieho. Už si po neho aj prišli a my máme počkať, kým si prídu po to najdôležitejšie.“
Claire sa naňho zlovestne usmiala a keď jej muž zamával coltom v ruke, oči jej zažiarili.
„Ách... dnešok sa zapíše do dejín ako deň, kedy sa otvorilo samo peklo. Znova,“ predvídal víťazoslávne a na mieste, kde sa mu na predlaktí trochu poodhrnula košeľa, bolo jasne vidieť vytetované D.

juuuuuuuuuuu a co sa nam tam ku koncu deje?
super pokračko! a toto bolo zlate
[quote...]Nie som, pravdaže nie.“
Lovec sa nezatváril ani šťastne ani nešťastne, iba prikývol, jednoducho to prijal. Lenže keď si už Jane myslela, že je z najhoršieho vonku, prišla ďalšia otázka.
„Ale keby si bola, tak by si mi to povedala, však?“
Znova sa jej zasekol hlas a so zamrznutým úsmevom zostala civieť pred seba.
„Samozrejme.“
„Tak fajn,“ usmial sa na ňu, vzal do svojej dlane tú jej...[/quote]
aj tie hlasky s malymi proste super! tesim na dalsie pokracko a snad nalada bude lepsie skoro

ááááááááááááááááááááá DZajnisko SUPER. Ja som si myslel, že Jane povie pravdu a nebude tajiť, že je tehotná. To ma uaskočilo keď sa jej to spýtal ale odpoveď nem dobrá
Koniec ako sa dostali k Jim a Claire je teda Tak to som nečakal, že sú to Lilith s ryanom. Dobre som to pochopil? A na konci to D neviem ž´čo znamená

Inač ti patrí poklona a uznanie

super pokračko začiatok bolo strašne milý a potom toto.

citácia :

Dean sa sústredil len na to, ako by tento idiot vyzeral s ceruzkou v čele

som sa rehlila ako blbá
ta rozlúčka bola aj dost smutná a Jane stále popiera ze je tehotná a ten koniec co je z Jimom a Claire prosím rýchlo pokračko lebo som zvedavá
a nakoniec patrí ti obrovska poklona

dzajnisko super pokračovanie dean a jane tej spálni to bolo tak zlaté a keď´sa jej spýtal na to tehotenstvo ona klamala tak to som nečakala a ten koniec sú to démoni ale o čo tam ide to fakt netuším takže rýchle ďalšie pokračovanie tot bolo fakt skvelé a vynikajúce a fantastické

ďakujem ďakujem ďakujem viem, že trošku oneskorene, ale o to viac
ako vidím, ani jednému z vás sa nepáči, že Jane Deanovi ešte stále klame som rovnakého názoru, toto je už hnusné, keď sa jej to tak pekne pýtal
no, a Jim a Claire nie sú posadnutí Ryanom a Lilith - Jane by ich predsa videla, nie? dokáže vidieť démonov ...teda, aspoň zatiaľ je toho schopná
ahá, a ešte pre tých, čo nepochopili to s tým Dčkom -

citácia :

Deanov a Samov rozhovor v Impale, keď Sam zistil, čo je Jane zač a bol nahnevaný
"Mám si dať slová "ale ona je aj človek" vytetovať na čelo, aby si to konečne pochopil? Ide mi na nervy, že to musím stále opakovať," štval sa Dean.
"Och, keď sme pri tetovaniach - tí spriaznení majú vytetované nejaké čudné D-čko, nemá ho náhodou aj ona?"
"Nie, Sam, nemá."

však ono sa to v ďalšom pokráčku vysvetlí, sľubujem teda, aspoň dúfam hoci naozaj neviem, kedy ho napíšem
stráááášne ďakujem za vašu chválu na to si nikdy nezvyknem ste moc zlatí

dzajnisko, po dlhej dobe som dohnala tvoju poviedku a musím povedať, že som úúúplne nadšená. Tehotná Jane, jej dohoda, mŕtvy Bobby (chudáčik ). Jednoducho "válíš", dievča. Gratulujem, je to čím ďalej lepšie, neviem sa dočkať pokračka.

jééj, ďakujem, shelby som rada, že si dočítala tie pokračovania a že sa ti to páči už som rozmýšľala, kde si zmizla, som ťa na fóre dávno nevidela
ešte raz, moooooc ďakujem
no, a pokráčko... hmm, nie som s tým na tom bohvieako, ale sľubujem, že sa aj dokopem k tomu, aby som celú túto poviedku dopísala dokonca

ehm, že pokráčko a neviem, či sa vám bude páčiť koniec tejto časti dopredu vám hovorím - aj keď to už viete že ohľadne vrážd v tejto poviedke som strašná mrcha
************
Pred pár minútami
Dean vyšiel z prechodného domu Jima a Claire, namieril si to rovno ku svojmu autu a v duchu strašne vrčal. Nechápal, prečo ihneď, ako sem prišli, neurobili ten rituál na vyhľadanie Lilith, o ktorom hovoril Jim do telefónu, ale všetci iba vysedávajú, popíjajú kávu a napchávajú sa koláčmi, ako keby to bola len nejaká priateľská návšteva a Jane vôbec nemala len pár hodín do vypršania dohody. Neodvážil sa však povedať ani slovo, Jim už tak či tak vyzeral dosť nahnevane a on ho nechcel vytočiť ešte viac, no bál sa, že za chvíľu ho celé toto sebazaprenie prejde a vynadá prvej osobe, na ktorú natrafí. Čoraz viac sa v ňom stupňovala nervozita, dokonca sa ani nedotkol Claireiných koláčov, aj keď vedel, aké sú perfektné a nepomohlo mu ani to, že ho Jane tých pár minút, čo dokázal obsedieť v tej obývačke, upokojujúco hladkala po ramene tak, aby to nik nevidel.
Rýchlo dorazil k autu, otvoril si kufor a keď sa pri ňom zrazu ozvali kroky, obzrel sa, no kým stihol nejako zareagovať, Jim mu s tým najnaštvanejším výrazom tresol riadnu do zubov a aby toho nebolo málo, hlavu mu plesol o otvorené dvere kufra a odsotil ho na zem.
„Čo, dopekla...?!“ zavrčal Dean poležiačky trochu omámene, no hneď sa snažil čo najrýchlejšie vstať, „fajn, priznávam, zaslúžil som si to za to, ako som sa zachoval k Jane, ale...“
„Mňa žiadna Jane vôbec nezaujíma, idiot...“ zavrčal potichu Jim a otočil sa od Impaly tvárou k nemu. V ruke držal colt a nepríjemne sa usmieval. To, čo však Deana zaskočilo, nebol ten jeho výraz, ale skôr to tetovanie, čo mal starší lovec na predlaktí...
...tí spriaznení majú vytetované nejaké čudné D-čko...
Dean si okamžite vybavil túto Samovu vetu spred pár mesiacov a zhrozenému mu došlo, čo sa to tu vlastne deje. V sekunde vybral svoju zbraň a namieril ju na Jima a ani on nelenil a v tú chvíľu tiež naňho mieril coltom, no v tom momente Dean zrazu pocítil na temene silnú ranu niečím tupým, stratil vedomie a zviezol sa na zem ako vrece zemiakov.
„No konečne,“ zahrmel Jim žiariaci spokojnosťou na dvoch démonov, z ktorých jeden z nich zložil Deana.
„Dobrá robota,“ uznal ryšavý démon, „ďalšie inštrukcie dostanete za chvíľu.“
Spolu s tým druhým zdrapili bezvedomého, za chvíľu po nich nebolo ani stopy a Jim pri Impale osamel.
*****
Sam zmätene a pomaly otvoril oči a našiel sa ležať na nejakom gauči v neznámej obývačke, no až neskôr mu došlo, že je ešte stále u Jima a Claire, hoci nechápal, prečo tam vyspáva.
Druhá prekvapivá vec však bola tá, že keď sa precitol úplne, zistil, že na tom gauči nespí sám, ale objíma nejakú tmavovlasú ženskú, ktorá sa váľala na ňom. V prvom momente si myslel, že je to Kate – takže mu prišlo úplne normálne, že sú vedľa seba tak blízko -, no keď si uvedomil, že tá, ktorá si na ňom spokojne vyspáva, je Jane, už mu to až také normálne teda vôbec neprišlo.
Čo bolo však najčudnejšie, v celom dome bolo ticho, očividne boli sami – nikde nevidel ani Deana, ani Claire ani Jima.
„...ak z toho pudingu zmizne čo len kúsok, tak si môžeš ustlať rovno na gauči v obývačke, v posteli spať nebudeš...“ zamrmlala si zo sna skoro úplne nezrozumiteľne a Sam sa zachichotal.
„Jane,“ prehovoril a trochu do nej žďubol.
„...Dean...“ zahundrala otrávene, „láskavo do mňa prestaň žďubať...“ A zamrvila sa na Samovi, ktorý - hoci bol zvedavý, čo všetko takto zo sna by ešte povedala -, chcel posúriť jej prebudenie a tak s ňou trochu zatriasol, na čo otvorila oči.
Chvíľku len dezorientovane klipkala očami, no potom sa zrazu posadila a s vyvalenými očami civela na Sama. „Prečo sa po tebe váľam???“
Kým však lovec stihol niečo povedať, vyvalila naňho tie oči ešte viac a zdesene zhíkla: „Kde je Dean??????“ Okamžite vyskočila z pohovky – buď kvôli strachu o Deana, buď kvôli strachu o to, či videl situáciu na gauči alebo kombinácia oboch „buď“ -, no radšej si hneď sadla naspäť k Samovi, lebo sa jej zahmlilo pred očami a obývačka jej na pár sekúnd zmizla spred očí.
Práve vtedy sa však lovec chytil za hlavu a bolestivo vrčal. Trvalo to síce len chvíľočku a videl len jeden záblesk, ale zase sa udialo to, čo už raz predtým, keď bol pri Jane takto blízko – mal vidinu.
„Sam?? Sam?! Si v poriadku??“ pýtala sa ho rýchlo Jane trošku preľaknuto, lebo ho ešte nezažila v situácii, keď sa tie jeho jasnovidecké schopnosti dostali na povrch.
„Dean...“ vydralo sa z neho a démonka viditeľne zbledla, „...videl som ho... je... strašne... leží niekde dobitý...“
„Čo?? Sam, to je blbosť...“
„...videl som to...“
„...ale on šiel vonku po colt...“
„Okej, ja sa tam idem pozrieť, ty skontroluj dom...“ rozhodol ihneď Sam a postavil sa z gauča sprevádzaných brunetkiným pohľadom plných obáv o jeho zdravie, „musíme zistiť, či tu niekde sú aj Jim a Claire...“
Vtedy sa však ženská zháčila. „...Claire... ona... videl si ju? Tú jej tvár tesne predtým, než sme stratili vedomie, alebo čo sa to, vlastne dopekla, stalo? To nebola ona...“
„Bola posadnutá??“
Zavrtela hlavou. „Nie, nebola, to by som predsa videla...“
„Si si istá? Lebo teraz sa môže stať, že budeš mať halucinácie a to ťa mohlo nejako popliesť, nie?“
„Sam, som si istá, nebola posadnutá... nebola... z vlastnej vôle by nás isto len tak neuspala... teda aspoň myslím, že to bolo uspanie... museli ju dostať... asi sa proti svojej vôli stala spriaznenou... Sam, kristepane, ja to neprežijem... čo ak sa niekomu niečo stane...“
„Okej, pokoj, dobre?“ zasiahol do jej neurotického monológu, „teraz skontroluj dom, ja pôjdem von a stretneme sa znova tu, fajn??“
Démonka naňho uprela vystresovaný pohľad, ale poslúchla a na chvíľu sa rozišli.

Po pár minútach
„No?“
„Po nikom ani stopy, čo ty?“
„To isté...“
Sam sa tváril znepokojene a skôr, než Jane sa stihla spýtať, čo ešte zistil, zašomral: „...aj colt je preč...“
Démonku až zamrazilo. „Sam, preboha, čo budeme robiť??? Čo ak už otvorili Peklo??? Vieš, čo všetko odtiaľ môže vyjsť????“
„Hlavne sa upokoj...“ radil jej lovec a posadil sa s ňou znovu na gauč, lebo sa mu zdalo, že brunetka pred ním sa onedlho od nervov psychicky zrúti.
„Sam,“ začala okamžite, „kde je Dean? Kde si ho videl??“
„Ľahšiu otázku nemáš??“
Jane si vzdychla, ale radšej nepovedala nič. Vedela, že Sam má pravdu a musí sa upokojiť, lenže v takejto situácii s tým mala neuveriteľný problém.
„Ono... bol to len taký záblesk, jediné, čo som videl bolo, ako leží zmlátený... asi v bezvedomí...“ vysvetľoval jej a pevne veril, že je to „len“ bezvedomie, „niekde na dlážke... možno to bol dom, možno byt, neviem, nič sa mi tam nezdalo známe... tá vízia bola veľmi slabá...“
Démonka sa naňho pozrela trochu zamračene a zaklipkala očami.
„Myslíš na to, na čo ja??“ spýtal sa jej.
„Potrebuješ intenzívnejšiu vidinu.“
„A hlavne čo najrýchlejšie.“
Obaja po sebe striedavo ukradomky pokukovali, nervozita sa dala krájať, hoci sa jej dôvod nachvíľu zmenil a napätie medzi nimi očividne vzrastalo.
„Ehm...“ začal Sam, no ona ho prerušila.
„Myslíš, že bozk bude stačiť??“
„Podľa mňa by to malo byť viac, než dosť...“
Obidvaja sa naraz bezradne poškrabali na hlave a potom sa otočili k sebe s výrazmi v tvárach tak zmiešanými, že sa to ledva dá predstaviť. Priblížili sa k sebe trochu viac, no keď boli od seba už len pár centimetrov, Jane sa začala strašne chichotať.
„Mňa to mrzí, prepáč, ale toto je také divné.“
„To mi hovor,“ uškŕňal sa, „nikdy som si nemyslel, že sa budem musieť bozkávať s kočkou môjho brata...“
„Och, keď už sme pritom... Dean o tom nemusí vedieť...“
„...samozrejme... a ani Kate...toto by nám len tak neprešlo.“
„Okej,“ usmiala sa naňho, ale trochu čudne, pretože sa jej zdalo, že tých tajností sa im už akosi nakopilo.

Znovu sa však pokúsili pobozkať sa, lenže Jane sa zase začala smiať.
„Myslel som, že to vaše bábo je už zbavené toho démona, takže by si pri mne takéto stavy už viac mať nemala, nie?“
„Ja viem, však to nie je kvôli bábu, mne je to proste strašne vtipné...“ chichotala sa.
„Fajn, takže spomeň si na Deana, Claire a Jima, nech sú bohviekde, určite to vtipné nebude...“
V tej chvíli ho démonka prerušila, pritiahla ho k sebe za košeľu a hodnú chvíľu sa dosť vrúcne bozkávali, kým sa od seba s očividnými problémami neodtiahli.
„Pre-prepáč, ja to nechápem,“ ospravedlňoval sa rýchlo, keď ten zvláštny zatiahnutý pocit v hlave prešiel a on mal znovu čistú myseľ a uvedomil si, že Jane sa chcela odtiahnuť skôr, ale on ju nepustil.
„To je v pohode, v pohode, ja som mala tiež dosť čo robiť, aby som sa ťa pustila,“ hovorila a zhlboka dýchala, „ale je to zvláštne, nikdy predtým som nemala chuť ťa... teda, si kus chlapa, vážne, ale...“
„Viem, čo myslíš, si kočka, ale teraz bol prvýkrát, čo by som ťa najradšej niekam oprel...“
Poriadne potriasol hlavou a Jane sa uškrnula. „Aspoň vieme, že sa nemáme bozkávať, lebo je skoro isté, ako by to dopadlo,“ zasmiala sa, ale do toho jej niečo napadlo, „Sam, nemôže to byť niečo s tou krvou, čo máme? Žeby nás nejako ťahala k sebe vtedy, keď sa správame k sebe vrúcnejšie, než by sme mali alebo čo?“
„No, možné to je... predsa len, ako inak by sa to dalo vysvetliť? Ja nie som prelietavý,“ usmial sa.
„Tak, ja nemôžem povedať, že som prelietavá nebola, ale tvojho brata milujem až príliš šialene na to, aby som sa liepala po hocikom inom z vlastnej vôle...“
Jej posledné slová však Sam skoro už ani nepočul, pretože znova pocítil v hlave silnú ostrú bolesť a pred očami sa mu vynárali celkom jasné obrazy.
...Dean celý zakrvavený na dlážke miestnosti, o ktorej Sam vedel, že ju pozná, len si ju nevedel zaradiť...
...telo, ktoré okupovala celé mesiace Ruby, zrazu bezvládne ležalo na mramorovej podlahe s očami prázdnymi a dokorán a na bruchu mala veľkú ranu, z ktorej pomaly kvapkala krv...
...Kate sa zrútila na zem, všade lietali úlomky skla...
...dlážka bola celá posiata sklom, hnusne dobitá Jane ležala zvalená na boku, z nosa aj úst jej tiekla krv a dýchala len prerývane... pomalým uboleným pohybom si vytiahla spomedzi rebier veľký kúsok skla, odhodila ho a následne na to zatvorila oči a už sa nepohla...
„Sam?? Sam??“ počul Janein hlas akoby z veľkej diaľky a on zrazu otvoril oči. Stále sedel na pohovke vedľa nej, no bol celý spotený a roztrasený a démonka bola viditeľne vystrašená.
„Si okej?? Kriste, keby som vedela, že ti bude takto, tak by som sa s tebou ne-„
„Nie, to je v poriadku, som v pohode,“ uisťoval ju a snažil sa upokojiť zo všetkých tých ohavných vecí, čo videl.
„No... a videl... videl si niečo?“ chcela vedieť celá napätá a Sam ju nenechal dlho čakať.
„Ja viem, kde je... je v tvojej vile...“
Brunetka vyzerala načisto zhrozene. „Si si istý??“
„Som. Spoznal som to tam,“ uistil ju hneď, no keď videl, ako sa tvári, vedel, že je niečo ešte horšie, ako doteraz. „Čo?“
„Sophi a Kate... oni sa mali vrátiť domov, hneď ako vybavia, čo majú... lenže, ak sa démoni dostali do vily... to znamená, že sa dostali cez všetky tie kúzla...“
Sam iba naprázdno prehltol, no nepovedal nič. Nemienil jej prezradiť, čo všetko v tej jeho vízii videl, nemohol si pripustiť, že by sa niekomu z tých, ktorých videl v takom zlom stave, naozaj niečo také stalo. Okamžite sa rozhodol a postavil sa z gauča. Nechápal, prečo tu ešte strácajú čas.
„Poďme,“ zavelil, obaja si vzali bundy a rýchlo vybehli von.
Keď však boli už pri Impale, Jane zrazu zazvonil mobil. Čo najrýchlejšie si ho vybrala z vrecka, no keď sa pozrela na displej, zamrela. Volal Dean.
*********
Medzitým
„Dean, Dean, Dean,“ prehodila sladkým hláskom dobre vyzerajúca kučeravá červenovláska a prichádzala k nemu bližšie. Boli v tmavom suteréne, lovec sedel spútaný na stoličke a hlava sa mu točila. Vedel, kde je, ale nechápal, prečo mu je také teplo, no keď sa obzrel, videl, že neďaleko neho horí nejaký modrý oheň. Ani nechcel vedieť, kvôli čomu.
„Viem, ako sa volám, toto je otrepané,“ odbil ju chrapčavým hlasom.
Žena zastala na krok pred ním a usmievala sa. „Ou, prepáč mi moju neoriginalitu, zlatko... ale máme času a času na to, aby som ti to vynahradila.“ Oblizla si pery a uprela naňho chtivý pohľad a oči jej na moment zahalila čierna farba.
„Mne nič vynahradzovať nemusíš, stačí, kým ma pustíš skôr, ako ťa pošlem naspäť do Pekla,“ prehodil k nej takisto medovým hláskom a snažil sa vymyslieť, ako sa odtiaľto, dočerta, dostane.
Démonka zacmukala, sadla si naňho tvárou k nemu a pevne ho objala okolo krku. „Vieš, už som mala možnosť tak trochu preskúmať telo tvojho milovaného bračeka... a ako vidím, môžem sa pustiť už aj do teba,“ šepkala mu do ucha a hladila ho po hrudi.
„Debora,“ zahlásil Dean. Došlo mu, čo je táto mrcha zač.
Ona sa naňho pozrela naozaj nadšene. „Och, ty si ma pamätáš, to je také rozkošné,“ zvolala zvonivým hlasom a na okamih pritlačila svoje pery na tie jeho. Po jej niekoľkosekundovej snahe dostať sa mu jazykom do úst, to vzdala a trochu rozčarovane sa naňho pozrela.
„Ale, ale, ale, čo sa nám to tu deje?? Ty nechceš mňa? Nechceš toto telo??“ vyzvedala neveriacky a rukami si prechádzala po tele, ktoré posadla – príliš dobre vyvinuté v príliš veľkom výstrihu a príliš krátkej sukni.
„Sorry, dievča, ja už svoju kočku mám,“ uškrnul sa na ňu a očami sa jej vysmieval. Ona sa však nenechala zaskočiť.
„Och, len mi nehovor, že ty, Dean „pretiahol som každú“ Winchester sa snažíš byť verný,“ smiala sa, „a navyše takej štetke, ktorá si to vždy rozdala s hocikým, kto šiel okolo! Počkať... vy sa k sebe vlastne strašne dobre hodíte, vieš o tom?“
To, čo sa mu chystala povedať, bolo asi veľmi vtipné, pretože sa div nezadúšala smiechom. „Obaja má známostí viac než dosť... oboch vás dnes pretiahnu démoni... a obaja dnes zomriete... to je tak... romantické!“ chichotala sa ako šialená.
„Čo je romantické?“ spýtal sa jej unudeným hlasom Ryan, ktorý práve prišiel k nim do suterénu, „keby si tak prestala kecať a radšej začala makať.“
Debora si len otrávene vzdychla a s viditeľnou radosťou rozopla Deanovi bundu aj košeľu, no keď sa dostala k tričko, to jednoducho natrhla.
„Čau, zlatíčko,“ ozval sa hneď na to Ryan a lovec videl, že telefonuje. Z Deanovho mobilu. Človek ešte aby platil aj za nejaké démonské rozhovory.
„Ou, áno, to som ja a som tu aj s tým tvojim Rómeom,“ oznámil s úsmevom niekomu do mobilu a Dean s hrôzou zistil, že presne vie, s kým sa rozpráva.
Debora si však odvádzala svoju robotu – upravila si Deanove oblečenie tak, aby sa ľahko a jednoducho mohla dostať k jeho tetovaniu proti posadnutiu. Potom sa postavila a lovec konečne zistil, prečo tu bol ten oheň, hoci ho to netešilo vôbec. Ani poriadne nepočúval tie Ryanove sladké kecy, ktoré húdol do hlavy Jane, iba pozoroval Deboru ako odniekiaľ vytiahla dlhý, nepríjemne vyzerajúci nôž a začala ho dožerava ohrievať.
„Zlatko, ak je to tvoja láska, tak si ho predsa nájdeš, nie? Zatiaľ sa ti oňho Debora postará vo všetkých smeroch, neboj sa,“ vysmieval sa démon stále telefonujúc a potom, akoby mimochodom, dodal, „ale máš tu odo mňa bonus, na chvíľu ho môžeš počuť.“
No to, čo Jane ako skamenená pri Impale mohla počuť boli zvuky, ako keby niečo škvrčalo a pálilo sa, sprevádzané Deanovými nadávkami a jeho zmučeným fučaním.
Nakoniec už začula Ryanovo „zatiaľ sa maj, cica“ a následne už len ten monotónny zvuk, ktorý sa ozve po skončení hovoru.
*********
„Vypadni z neho, okamžite!“ vrieskala Jane a držala Deana opretého o jednu stenu suterénu. On sa však čudne zákerne usmial a pomaly prehovoril.
„Naozaj to chceš? Chceš, aby som opustil toto jeho telo?? Aj za cenu toho, že tohto svojho Rómea už nikdy neuvidíš otvoriť oči? Prišla si neskoro, miláčik, neskoro... umrel len kvôli tebe... umučil som ho na smrť a ty si ho nedokázala zachrániť,“ hovoril jej posmievačným, neuveriteľne spokojným hlasom, no zrazu sa z jeho úst vydral von obrovský kúdol čierneho dymu a o sekundu na to by sa zrútil na zem, nebyť Jane, ktorá jeho bezvládne telo pomaly uložila na rovnú zem a začala ho kriesiť.
„Dean, no tak, no tak, preber sa,“ snažila sa hovoriť pokojne, no hlas sa jej triasol. Lovec bol strašne bledý, dobitý, krvavý a pulz mal hrozne slabý, akoby jeho srdce bilo len z posledného.
Netušila, čo má robiť, myseľ jej zaliala panika a jediné slová, ktoré jej teraz behali po rozume boli „umrel len kvôli tebe“. Nemala silu ubrániť sa slzám, ktoré jej vyhŕkli do očí. Vzala ho do náručia, prstami mu jemne prechádzala po doráňanej tvári a ticho vzlykala.
„Nemôžeš ma tu nechať samu, poklad, prosím, prosím, preber sa,“ kvílila potichu, „sľúbil si mi, že sa ti nič nestane, Dean, sľúbil si mi to, sľúbil... prosím ťa, preber sa, prosím...“
Stále ho opatrne hladkala po tvári, privinula si ho tuhšie k sebe a venovala mu uslzený bozk. On sa však vôbec nechcel prebrať, stále bol mŕtvolne bledý a ani sa nepohol.
Démonka vytiahla mobil a po chvíľočke vyhŕkla plačlivým hlasom: „Sam, suterén, rýchlo...“ a keď ho zaklapla, len tam sedela s Deanom v náručí, plakala a bolo jej jedno, že stráca posledný čas, ktorý má šancu nájsť Lilith. Bez neho jej nič nedáva zmysel... ak by ju opustil, už by tu nemala prečo zostať, nechcela by sa zachrániť, nechcela by žiť ďalej.
___________________
To, čo sa udialo medzitým, ako boli Sam a Jane v prázdnom dome Jima a Claire a tým, než sa dostali k Deanovi, sa dozviete v ďalšej časti

Super část, ale proč všichni s takovou radostí mučíte Deana??? A mimochodem on je mrtvý??? TO nééééé
PLS nezabíjet a nebo rychle oživit