Posledná šanca

tak dnes ma kopla múza a napísala som prvú časť novej poviedku, tak dúfam že sa bude páčiť a nebude sa nič opakovať, v tejto poviedke ignorujem všetky spojlery na 4 seriu takže môžu čítať aj tý čo sa im vyhýbajú

1. časť

Už sú to dva týždne, dva týždne od tej strašnej noci keď videl svojho brata umierať a nemohol mu nejako pomôcť, mohol len sa bezmocne pozerať ako ho tá pekelná beštia vzala zo sebou do pekla. Tie dva týždne boli pre neho nekonečne dlhé, vedel že stratil poslednú milovanú osobu a ostal na svete sám, sedel motelovej izbe a utápal sa v spomienkach, v spomienkach na to keď bol ešte jeho brat s ním a spolu lovili, spomínal na deň keď ho Jake zabil a tým donútil Deana uzavrieť tú dohodu, obviňoval sa za to že ho brat tak veľmi miloval že kvôli nemu zomrel. Obviňoval sa aj za to že Jakea nezabil skôr keď mal príležitosť, spomenul si ako sa potom prebudil v motelovej izbe a nič nechápal, nevedel že bol mŕtvy a ani len netušil čo Dean práve urobil, trápilo ho veľa vecí ktoré by najradšej zmenil ak by mal tú moc vrátiť čas. Vedel, že by mal pokračovať v práci v Deanovom mene, že by mal pomstiť jeho smrť a skoncovať s Lillith alebo hľadať spôsob ako ho dostať z pekla on však už stratil všetku nádej, nemal chuť na ďalší boj, každý deň doteraz sa len tak pretĺkal životom, miestami uvažoval aj o tom že by bol najradšej všetko ukončil, že už nechcel ďalej žiť, bol neskorý večer a on vedel že má za sebou ďalší deň plný utrpenia, práve keď uvažoval o tom že sa pôjde poriadne opiť vyrušilo ho zvonenie mobilu, nemal náladu s niekým hovoriť, telefón však neprestával zvoniť. Vedel kto volá, pretože bol už len jeden človek kto sa o neho zaujímal ale od tej noci spolu vôbec neprehovorili a Sam to nechcel meniť, Bobby to však nevzdával a volal mu znova a znova, Samovi už došla trpezlivosť a zdvihol to s tým že mu vynadá a povie mu aby ho viac nekontaktoval.
„Konečne Sam, viem že nechceš s nikým hovoriť, ale prosím ťa vypočuj ma toto je veľmi dôležité.“
,,Daj mi pokoj Bobby, nezaujíma ma čo mi chceš povedať.“ Odbil ho Sam.
„Toto ťa bude zaujímať, ide o Deana našiel som spôsob ako mu pomôcť, viem ako by sme mohli Deana vrátiť späť.“
„Čože? To myslíš vážne?“
,,Nemôžem zaručiť že to bude na 100% fungovať ale myslím že za pokus to stojí.“ Týmito slovami si Bobby okamžite získal Samovu pozornosť, prebudil v ňom aspoň malú nádej, avšak mal strach z toho že by to mohol byť len planý poplach pretože ďalšie sklamanie by ho už úplne zlomilo,
„Hovor Bobby aký je ten spôsob?“ naliehal na neho.
„Nie tak rýchlo, cez telefón sa to nedá ani poriadne vysvetliť je to veľmi zložité, príď ku mne a všetko sa dozvieš.“
„Dobre, hneď teraz vyrazím a zajtra ráno som u teba.“ Povedal Sam a zložil, okamžite si zabalil svoje veci a odišiel z motelovej izby ktorej strávil posledné dva týždne, a takmer vôbec z nej nevychádzal, prišiel na parkovisko a keď tam uvidel zaparkovanú Impalu do očí sa mu nahrnuli slzy pri pomyslení na to ako veľa pre Deana toto auto znamenalo, od tej noci čo Dean zomrel ju vôbec nepoužil keď sa ubytoval v moteli odstavil ju na tomto parkovisku kde čakala do dnes, cítil vo svojom vnútri veľkú bolesť pri pomyslení na to že, pôjde na cestu sám a všetko mu bude pripomínať Deana, pretože v Impale bola cítiť jeho prítomnosť na každom kúsku. Keď si sadol za volant spomenul si na deň keď mu Dean prví krát dovolil šoférovať a na všetky tie cesty ktoré spolu prešli, na zadnom sedadle boli stále Deanove veci a v prehrávači Deanove milované kazety zapol ho, ale po chvíli musel opäť vypnúť pretože počuť túto hudbu mu spôsobovalo ešte väčšiu bolesť, radšej bude cestovať potichu, utrel si slzy ktoré mu stále tiekli po lícach pretože predtým cez slzy ani nevedel pred seba, naštartoval a vyrazil na cestu nočnou diaľnicou, noc bola jasná a obloha posiata hviezdami, keď sa na ne pozeral akoby mu dodávali nádej, že sa Bobbyho plán podarí, že ešte je šanca dostať Deana z pekla, a aj keď riskoval ďalšie sklamanie urobil by čokoľvek preto aby sa splnila jeho najväčšia túžba opäť vidieť Deana živého, vidieť ten jeho šibalský úsmev a jeho neuveriteľný prístup k životu, ktorý mu tak veľmi chýbal, cestoval niekoľko hodín až začalo svitať, Sama však hnala nádej a tak sa mu vôbec nechcelo späť aj keď prešiel tisíce míľ bez jedinej prestávky, o pol deviatej ráno zaparkoval pred Bobbyho domom a hneď ako vystúpil otvorili sa dvere domu v ktorých sa zjavil Bobby usmial sa na Sama a pozval ho dnu. Zaviedol ho cez chodbu a obývačku do miestnosti ktorá bola plná regálov z knihami kde sa písalo o rôznych nadprirodzených veciach, z nich Bobby vedel všetko potrebné na to aby bol jedným z najlepších lovcov. Sam už tejto miestnosti niekoľkokrát bol a dobre ju poznal, spolu s Bobbym sa usadili do kresiel ktoré boli uprostred tejto priestrannej miestnosti.
„No tak už ma nenapínaj Bobby, prešiel som polovicu krajiny tak mi už povedz čo si zistil.“ Bobby zdvihol pohľad zo zeme pozrel sa do Samovej tváre v ktorej videl nádej ale aj strach zhlboka sa nadýchol a prehovoril: „Prišiel som na spôsob ako by sme mohli Deana dostať z dohody.“
„Dostať ho z dohody? Na to je už trochu neskoro veď tá už bola naplnená, myslel som že si prišiel na to ako ho dostať von z pekla.“
„Nechaj ma to dopovedať.“ Odpovedal mu Bobby postavil sa prešiel k jednému regálu z ktorého vybral hrubú knihu v čiernej väzbe, vrátil sa k Samovi sadol si knihu položil na stolík pred nimi a pokračoval v rozprávaní. „Od tej noci čo Dean zomrel som hľadal spôsob ako mu pomôcť, skontaktoval som sa z niekoľkými známymi a veľa som rozmýšľal až som prišiel to kto by nám mohol pomôcť zrušiť dohodu ale ako si povedal na to je už neskoro tak som znovu prečítal niekoľko mojich kníh a v tejto som našiel niečo by nám mohlo pomôcť, je to veľmi starý rituál a neviem či funguje ale mohli by sme to skúsiť.“ Vzal do rúk knihu, otvoril na stane kde mal záložku a podal ju Samovi. „Pozri sa sám, tak to najlepšie pochopíš.“

uzasne. som nadsena, ze si uverejnila svoju druhu poviedku velmi ma zaujal nazov.znie velmi tajomne, ktovie, co sa za tym skryva noa tie opisy... zasa sa mi hrnuli slzy do oci. bolo to nadherne. a som velmi zvedava, co Bobby vymyslel... teda dufam, ze coskoro bude pokracko

celkom pekne, ku koncu mi behali zimomriavky z toho ocakavania ze co to bude a ono sa to skoncilo prave v tom najlepsom:D clovece ty vies napinat. Inak pises celkom dlhe suvetia... nekedy mi to trosicku vadilo, ale to je asi len mnou ... ale zacalo to fajne

juj krasne...nadherne... velmi sa ti to podarilo...
aj ja som trochu rozmyslala nad Deanom a peklom ale na nic som neprisla...tesim sa na co si prisla ty...
užasny zaciatkok...

Faith, Mystic, Calla, dakujem na komentáre som rada že sa aj táto poviedka páčí, som zvedavá čo poviede dalej lebo s touto poviedkou mám veľké plány. pokračko možno bude už niekedy cez víkend ak mi do toho nič nepríde, a ten koniec pôvodne som to tak skončiť nechcela ale ešte musím lepšie premyslieť ten Bobbyho plán lebo mám obavy že to bude príliš aj na SN

tak som tu s 2 časťou tak dúfam že sa bude páčiť a som zvedavá čo poviete na ten nápad. ešte poznámka dátumy ktoré som tam spomenula sú odvodené od toho že Dean zomrel asi v deň ked vysielali 3x16

2. časť

Sam vzal do rúk tú starú knihu a pozrel sa na stranu na ktorej bola otvorená. Strany boli už zožltnuté a väčšina textu bola napísaná po latinsky, to však pre Sama nebol problém. Kým čítal Bobby ho pozoroval a z výrazu jeho tváre usúdil, že tým nápadom nie je nadšený či možno ani neverí že by to mohlo fungovať.
„To nemyslíš vážne Bobby.“
„Je to jediný spôsob aký som našiel.“
„Ale aj ak sa to podarí to neznamená, že sa nám Deana podarí zachrániť.“
„Ako som ti už povedal. Viem o niekom kto by vedel ako tú dohodu zrušiť. Jediné čo potrebujeme je, vrátiť sa späť do doby, keď bol ešte Dean nažive a spojiť sa s ním.“
„Ale no tak! Za celý život som nepočul o možnosti, že by sa dal vrátiť čas. Ak je to možné mohli, by sme rovno zabrániť tomu, aby tú dohodu urobil.“
„Tak po prvé to by si bol mŕtvy a Azazel by bol stále nažive, a po druhé nemôžeme sa vrátiť o celý rok. Asi si to nečítal veľmi pozorne.“ Opravil ho Bobby a mal pravdu. Sama tento nápad veľmi zaujal tak si celý text prezrel len zbežne a považoval ho za nezmysel. Pomaly strácal aj tú nádej s ktorou sem prišiel a začal si uvedomovať, že Deanovi už naozaj niet pomoci.
„Môžeme vrátiť len krátky čas, maximálne mesiac.“ Pokračoval Bobby „ale to by malo stačiť lebo to budeme mať takmer dva týždne na to aby sme zrušili dohodu, naozaj si myslíš, že je to až taký nezmysel že to nestojí ani za pokus. Je to možno posledná šanca na Deanovu záchranu.“ Presviedčal ho Bobby, bol veľmi zúfalý už celé tie dva týždne od Deanovej smrti a preto sa rozhodol pre tento krok. Aj keď veľmi dobre vedel že to čo sa už raz stalo sa už nemôže zmeniť, a zahrávať sa s časom je nebezpečné. Vo svojom živote zažil veľa takých situácii keby by tiež najradšej vrátil čas ale nikdy predtým o takej možnosti vážne neuvažoval. Pred rokmi už na tento rituál narazil no vtedy ho ignoroval. Nikdy by si nedovolil niečo také ako vrátiť sa v čase a niečo zmeniť kvôli sebe, taký sebecký nebol. No teraz to nechcel urobiť kvôli sebe ale pre Sama, veľmi mu chcel pomôcť keď videl ako trpí smrťou svojho brata a že bez neho nedokáže žiť. A tiež pomyslenie na to že si nedokáže ani predstaviť aké strašné veci prežíva Dean v pekle a ako tam trpí už celé dva týždne čo musí byť na tom mieste celá večnosť mu lámalo srdce. Sam a Dean boli osobami ktoré na svete najviac miloval, keďže nemal rodinu ani deti a oni boli jeho rodinou. Tak ako otec nechce aby jeho deti trpeli, on to nemohol dovoliť pri týchto dvoch, synoch jeho najlepšieho priateľa pre ktorých bol ako druhý otec.
Sam vedel, že Bobby má pravdu a je to naozaj posledná šanca, aj keď si myslel že sa musel už úplne zblázniť ak o tom vážne uvažuje súhlasil.
„No dobre Bobby povedz mi čo mám urobiť? Ako to celé prebehne?“
„Ak to vyjde, ráno sa zobudíš na mieste kde si bol pred mesiacom a všetko bude také isté ako vtedy. Tak je teraz dôležité aby si si čo najpresnejšie spomenul kde ste s Deanom boli a čo ste vtedy robili.“ Vysvetľoval mu Bobby, Samovi to síce stále pripadalo úplne šialené ale nič nepovedal, môže to predsa skúsiť, a nič za nedá, zamyslel sa snažil sa spomenúť na to čo sa pred mesiacom stalo, nebolo to až také ťažké, keďže posledné dni prežité so svojím bratom mal ešte v čerstvej pamäti, viac musel uvažovať nad dátumom, keďže ani nevedel koľkého dnes je, je 2. júna, spomenul si po chvíli. Teda sa má vrátiť do 2. mája, dobre si spomínal na ten deň aj keď sa vtedy nič dôležité neudialo.
„Boli sme v jednej dedine na severe Indiany, lovili sme tam jedného pomstivého ducha. Celkom bežný prípad. V pondelok v noci sme vykopali hrob a spálili jeho kosti a v utorok sme potom odišli z mesta, myslím že vtedy v utorok bolo druhého, tak je to presne mesiac.“
„Dosť presne si pamätáš.“
„Áno, bol to posledný prípad na ktorom sme s Deanom robili, tie posledné dni sme sa už len pokúšali nejako nájsť Lillith, však vieš.“
Bobby to vedel veľmi dobre. Spomínal si na tie posledné dni plné zúfalstva, keď sa bezvýsledne pokúšali nájsť nejaký spôsob ako Deana zachrániť. Keby vtedy vedel to čo teraz. Ako mohol zabudnúť na túto možnosť? Teraz to však napraví, teraz tie dva týždne prežijú inak a neskončí sa to tak ako predtým. To si sám pre seba prisahal a nepripúšťal si zlyhanie. V tom Bobbyho z jeho myšlienok vyrušil Samov hlas.
„Tak teda poďme na to, povedz mi čo na to potrebujeme.“
Bobby vedel, že by to mali urobiť čo najskôr, nemôžu strácať čas, odišiel z knižnice s tým, že sa hneď vráti a nechal tam Sama samého. Ako tam sedel a čakal, kedy sa Bobby vráti znovu vzal do rúk knihu, ktorú predtým vrátil na stôl s tým, že sa pozrie, čo to vlastne chce urobiť. Tentokrát si to prečítal podrobne, a ten rituál mu pripadal ako z nejaké filmu. Pri myšlienke na filmy so opäť spomenul na Deana. Ten bol v tejto oblasti taký odborník, že by mu určite vedel povedať v akom filme sa touto témou zaoberali a aj to kto v tom filme hral. Dean vedel nájsť nejaký film na skoro každú príležitosť v ktorej sa ocitli. Pri myšlienke na to sa musel pousmiať. Práve keď sa tak pobavene usmieval vošiel do knižnice Bobby. Hneď si všimol ten úsmev a potešilo ho že Sam má lepšiu náladu.
„Tak poďme na to.“ prihovoril sa mu. Sam stal z kresla a prišiel k Bobbymu v rukách držal knihu, lebo vedel, že ju budú potrebovať. Bobby odložil koberec na mieste kde nebol nábytok a rovnakým sprejom aký používali na diablove pasce začal na drevenú dlážku sprejovať veľký kruh a do neho ako aj okolo neho nasprejoval symboly ktoré odkresľoval z knihy. Sam zatiaľ zapálil sviečky čo Bobby priniesol a umiestnil ich na presne vyznačené miesta v kruhu tiež podľa obrázku v knihe. Keď to bolo hotové, vzal knihu a postavil sa do stredu kruhu.
„Počkaj, hádam si nemyslíš že do toho pôjdeš sám.“ Zastavil ho Bobby a takisto vošiel do kruhu. Sam bol prekvapený pretože si naozaj myslel, že sa vráti len on.
„Ale ak chceš ísť ty na čo si ma potreboval? Mohol si to urobiť sám, nemusel som o tom ani vedieť.“
„Naozaj si si myslel, že ťa nechám samého robiť pokusnú krysu? Ako som už hovoril nemôžem zaručiť úspech na 100%. Ak to nevyjde neviem čo sa stane. Možno nič a ostaneme tu ale tiež by sme sa mohli stratiť niekde po ceste späť. Vieš cestovanie časom je neisté. Neodpustil by som si ak by niečo nevyšlo, tebe by sa niečo stalo a ja by som ostal tu.“
„Ale to vôbec nevysvetľuje prečo si ma zavolal.“
,,Pretože potrebujem spoločníka, niekoho kto bude vedieť čo sa stalo, keď sa vrátime len mi dvaja budeme vedieť čo sa za tento mesiac stalo. Aj keď sa prebudíme a budeme každý v inom štáte. Spojím sa s tou osobou o ktorej som ti hovoril, že nám pomôže. Potom ti zavolám a prídete sem.“ Po tomto Bobbyho vysvetlení už Sam nemal žiadne otázky a všetko čo o tom potreboval vedieť už vedel. Obaja teda už boli pripravený na túto cestu do neznáma ktorej koniec bol síce neistý ale na konci bola istá nádej. Ako stáli uprostred kruhu obloženom sviečkami chytili sa za ruky lebo iba tak mohlo zaklínadlo fungovať na oboch a spolu nahlas prečítali zaklínadlo v latinčine ktorý bolo dosť dlhé, na prví pokus sa nestalo nič keď však zaklínadlo prečítali po druhý krát mali pocit ako keby sa zem po nimi začala triasť a hneď na to ich zaplavilo jasné biele svetlo.

juj...ja sa tak tesim na pokracovanie...
cestovanie casom v spojitosti so SN... skvely nápad... Dean bude opät vystupovat... tesim sa na jeho dalsie vtipne poznamky...
teda skvelo si to vymyslela...klobuk dolu...

WOW! Akoze, dost ma to zobralo. Ten napad s cestovanim v case je uplne vynikajuci len som fakt zvedava, ci vyjde a ci bez problemov... a ci sa fakt podari Deana zachranit a hlavne ako. Tak teda prosim rychlo pis,lebo si to vymyslela naozaj bravurne

Faith Calla dakujem z komenty. som rada že sa vám ten nápad s cestovaním v čase páčí. uvidím či sa vám to bude páčiť aj dalej. túto časť som sa snažila urobiť trochu vtipnú tak dúfam že to nevyznie trápne

3. časť

Sam sa prebudil v motelovej izbe. Keď otvoril oči ako prvé mi padol zrak na škrabanec, ktorý mal na ruke a nevedel si spomenúť ako k nemu prišiel. Po pár sekundách sa rozpamätal a uvedomil si že sa mu to stalo keď ho napadol ten duch, ktorého zničili pred mesiacom, „Tak to znamená že to nebolo pred mesiacom ale včera. To nie je možné tak to vyšlo?.“ Pomyslel si a posadil sa na posteli tak rýchlo, že sa mu skoro zakrútila hlava, poobzeral sa okolo seba a nemohol uveriť vlastným očiam keď videl, že Dean pokojne spí na vedľajšej posteli. Chvíľu ho len tak pozoroval ako spí a cítil sa neuveriteľne šťastný že ho opäť vidí. Spomenul si na to ako držal v náručí jeho mŕtve telo a teraz ho videl živého a zdravého. To čo sa stalo za posledné dva týždne bolo teraz iba zlý sen, tá najhoršia nočná mora ktorá by sa však mohla opäť stať skutočnosťou. Uvedomil si že, ak Bobbyho plán nevyjde o dva týždne ho statí znova. Sám sebe prisahal si že tento krát to nedopustí, nech ho to bude stáť čokoľvek. Vstal ešte raz sa pozrel na brata a uvažoval či ho má zobudiť. Rozhodol sa, že ho nechá nech si pospí a vošiel do kúpeľne zatiaľ čo sa sprchoval a umýval si zuby stále nemohol uveriť, že je to pravda, že sa to naozaj podarilo. Chcel zavolať Bobbymu ale nakoniec to neurobil. Bobby predsa hovoril, že zavolá on keď zariadi všetko čo má pláne. Uvedomil si, že o Bobbyho pláne nič nevie. Ani len netuší ako chce Deana zachrániť a ani kto je tá záhadná osoba o ktorej hovoril že by im mohla pomôcť. Keď vyšiel z kúpelne Dean ešte stále spal. Až prekvapovalo že spí tak pokojne s vedomím že už mám len pár dní života ako by ho to ani vôbec netrápilo. Nedokázal ho zobudiť. Len tam tak stál vedľa posteli a pozeral na neho. Ako keby stále neveril že je to skutočnosť a čakal že sa každú chvíľu prebudí a zistí že toto je iba sen prešlo pár minúť a Sam stále stál na mieste pozorujúc spiaceho brata. Dean zrazu otvoril oči posadil sa a keď uvidel Sama stojaceho pri ňom prihovoril sa mu
„Teda ten tvoj výraz ma vážne vydesil. Zízaš na mňa ako na nejakú príšeru. Čo mám na nose nejakú obrovskú vyrážku alebo čo?“
Sam ho namiesto odpovede tuho objal z čoho bol Dean ešte viac prekvapený nezmohol sa ani na slovo až keď ho Sam pustil šokovane sa opýtal:
„Sam čo je to dnes s tebou? Čo ťa to posadlo?“
„Nemaj strach, nebol to žiadny démon.“
„Tak to mi je jasné. To by musel byť veľmi divný démon.“ Odpovedal Dean a s úsmevom ktorý Samovi tak veľmi chýbal vošiel do kúpeľne.
„Idem po raňajky.“
„Dobre a dones mi niečo poriadne. Nechcem ani vidieť nič diétne ani žiadnu zeleninu.“ Zakričal Dean s kúpeľne. Sam sa na to len usmial a odišiel z izby. Keď prechádzal motelom a neskôr cestou k miestnemu bufetu všimol si niekoľko vecí ktoré sa stali rovnako ako vtedy čo bolo pre neho pred mesiacom a tiež tak ako teraz šiel po raňajky. To že sa nejaké veci zopakujú bolo samozrejmé pokiaľ sa to týka vonkajšieho sveta. Dôležité je aby on prežil túto dobu úplne inak. A to tak aj bude. Musí byť. keď vrátil do motela a prišiel ho izby Dean už sedel na posteli a čakal neho.
„Teda to ti ale trvalo. Nevieš si predstaviť aký som hladný. Skoro som si začal obhrýzať nechty.“
„Tak si nabudúce pôjdeš po raňajky sám. Nevieš si predstaviť koľko bolo v tom bufete ľudí.“ odpovedal mu Sam trochu urazene a hodil mu papierové vrecko z dvoma hamburgermi.
„Dúfam že ti bude stačiť.“
Dean vybral hamburger a začal jesť. „tak presne takéto raňajky mám najradšej.“ Povedal s plnými ústami. Sam sa usmial: „Som rád, že ti chutí.“ a jedol svoje “diétne“ raňajky. Kým Sam dojedol Dean stihol už aj vypiť celú plechovku koly.

„Teraz si pobaľ svoje veci odchádzame.“
„Čože? A kam ideme? Stihol si kým som spal nájsť aj ďalší prípad? Veď je len...“ Dean zastal v polovici vety lebo si uvedomil že ani nevie koľko je hodím. Pozrel sa na hodinky.
„Pol jedenástej.“ Dopovedal za neho Sam. „Nemáme ďalší prípad aspoň nie tak celkom. Ideme za Bobbym.“
„Za Bobbym? A prečo?“
„Pretože viem ako ťa dostať z dohody. Teda Bobby to vie.“
„Nechceš mi zase rozprávať rozprávky o zombíkoch ani ma ťahať za ďalším doktorom Frankensteinom však?“
„Nie.“
„Tak to sa mi uľavilo. A nechceš sa ani vrátiť do Erie a vykopať toho doktora Bentona?“
„Dean, ja hovorím o vážnych veciach a ty si tu s toho robíš srandu.“
„Tak dobre tak teda vážne.“ Povedal Dean a nahodil vážny výraz aj keď na ňom bolo vidno že to vážne nemyslí. „Tak mi teda povedz. Čo je to za seriózny plán?“
„Vidím že pre teba je celá tá záležitosť z dohodu len ohromná zábava. Ale v pekle sranda nebude uvedomuješ si to?“ zvýšil hlas Sam, keďže ešte stále mal pred očami to ako zomrel a nemal náladu o tom žartovať. Dean už nepovedal nič a bez slova si začal baliť veci keďže sa nechcel z bratom hádať. Sam vedel že má čakať na Bobbyho telefonát ale myslel že môžu vyraziť aj skôr. Veď keď Bobby zavolá už bude mať všetko vybavené. Teda aspoň Sam dúfal že to tak bude. A cesta do Južnej Dakoty trvá celý deň. Začal si teda aj on baliť veci. Kým sa balili stále neprehovorili ani slovo ani keď spoločne opustili izbu. Keď nastupovali do Impaly, Dean konečne prehovoril teraz už vážnejším tónom.
„A kedy ste sa s Bobbym stihli dohodnúť, že o tom nič neviem?“
„Volal mi kým si spal.“ Zaklamal Sam. Bol rozhodnutý, že mu o tom že sa vrátil v čase nič nepovie. Nechcel aby vedel ako to vtedy dopadlo.
„A čo ti povedal?“
„Nie veľa. Len že prišiel na niečo čo sme ešte neskúsili a aby sme za ním prišli.“
„Tak to som teda zvedavý čo vymyslel.“ Ukončil rozhovoril Dean naštartoval a Impala vyrazila vpred.

SUPEEEER!!! Výborný nápad to s tým pohybom v čase. Ja len dúfam, že Sam zachráni Deana. No čo, nemôžem si pomôcť, mám rada happy end.
Tak len do toho, píš, píš, píš. Pretože tvoja poviedka má budúcnosť. Už vidím, ako sa z nej stane bestseller.

milleniumfalcon dakujem! takže bestseller. kiežby si mala pravdu.
a s tým happyendom to ešte nie je isté do konca je ešte daleko. ale ja mám tiež rada happyendy takže fakt neviem však uvidíš.

jejooooo. dalsie pokrackoa paradicka... si viem zivo predstavit Sammyho,ako tam tak stoji a pozera na spiaceho Deana. Ani ja by som na jeho mieste nedokazala uverit... To je tak neuveritelny pocit. Som neskutocne rada, ze sa ten navrat v case podaril a ze je to tak ako to je rozhovory neboli trapne,ale vtipne,takze tvoj zaver urco vysiel. Napisala si to uzasne len ma zaujima, ci Sam urobil dobre, ked necakal na Bobbyho telefonat
uz aby bolo dalsie pokracko

som rada že to bolo vtipné. ja ked som to písala mala som to úplne pred očami to akým tónom dean hovoril aj ako sa tváril a musela som sa tomu smiať. možno pokračko stihem cez víkend a ked nie tak do týždňa určite bude. v dalšej časti budu aj nové postavy ktoré budú pre príbeh dôležité tak dufam že sa budú páčiť. a prečo si mysliš že by Sam neurobil dobre ked nepočkal. času je predsa málo.

no neviem. Ked ja na taketo veci som strasne hakliva. Ked sa povie to, tak sa to ma aj dodrzat vies, co ked mal Bobby dovod, preco mu povedal, ze ma cakat na telefonat od neho a Sam sa len tak rozhodol necakat a ist... ale sak to je asi zbytocne odomna. ty si autorka, takze teraz si sa prezradila
inak, ja som si tu scenu tiez predstavovala. A to objatie a ten Deanov "co robis chlape" pohlad
takze coskoro pokracko, juuuj,paradicka

jejda a ja som uplne zabudla ze som tuto poviedku zacala citat... tak som to dohnala amusim ta velmi pochvalit, lebo tie casti su coraz lepsie. a napad je uplne super ako tu uz niekolkrat odznelo. som zvedava ze ci sam nakoniec deanovi povie, ze sa vratil v case a dufam ze sa mu podari ho zachranit, lebo myslim ze keby mal znova vidiet ako mu zomiera brat, tak by ho to urcite polozilo.snad samova zbrklost nepokazi bobbyho plan, ale zase mam taky pocit ze uz tam mas vymysleny nejaky dobry scenar pre to co sa stane ked pridu k bobbymu. Tesim sa na dalsie casti

Faith veľa som toho neprezradila. ty máš vždy také nápady čo by ma mohli aj inšpirovať. ked si minule napísala že si zvedavá či ten navrát prebehne bez problémov tak na to som ani nepomyslela a chvíľu som uvažovala či by vážne nemohli byť nejaké komplikácie tak aj teraz neviem či sa tvojím nápadom neinšpirujem.

Mystic: scenár mám vymyslený a či je dobrý čo posúdite vy. aj to sa uvidí či to nebude skôr Dean kto opäť pokazí ten plán ako Sam

konecne pridávam svoju poklonu...cely den som nestihala...
mne sa to strasne strasne moc pacilo...
Sammyho rozhovor s Deanom to bolo..
na nove postavy sa tiež velmi tesim...užasne napísané už aby tu bolo pokracko...

wiktoriano ja inspirujem? tak to si ma potesila ale tak tvoja poviedka je uplne super a myslim, ze to mas pripravene bravurne, som fakt zvedava ako to bude...len ja ked citam poviedku,tak mna napadne tisic patsto napadov a moznych scenarov, ako by to mohlo vyzerat a ja potom konspirujem v danom topicu
tak to ma uz tiez napadlo, ze Dean moze pokazit ten plan... To mu Sam nic neprezradi?? Vies, ja som tak premyslala, ze taki super bratia, ktori si hovoria vsetko (takmer, boli aj vynimky ) a ci to Sam vobec dokaze udrzat v sebe . Ved to je prilis velke tajomstvo.

Faith: tak to že konšpiruješ som si všimla ale mne to nevadí. vždy ma tvojimi nápadmi potešíš aj ked sú napriklad daleko od môjho scenára.
a k tým tajomstvám ved Dean ich má pred Samom dosť tak môže mať jedno aj Sam aj v tejto poviedke neostane len pri jednom.

nj, to by som nebola ja, keby som nekonspirovala a netahala od autorov nejake spoileriky ako... ja zvycajne som daleko daleko od pravdy, ale tak...niekedy siesty zmysel fakt zafunguje ale som rada, ze tesim
no, ma ale toto... takze mu to neprezradi?? a budu dalsie tajomstva??? no,takto namotavat, tak to nemozes mi robit. srdcove kolapsy v takom teple cez prazdniny

a to ti mám hned povedať všetko len aby si náhodou nedostala infarkt? ved infarktových situácii bude aj tak v tejto poviedke dosť. nepovedala som že mu to neprezradí len zatiaľ nie. nevylučujem možnosť že sa to Dean dozvie. a dalšie tajomstva?aj k tomu sa dostaneme môžem ti napovedať že to bude mať niečo s touto vetou

citácia :

Sám sebe prisahal si že tento krát to nedopustí, nech ho to bude stáť čokoľvek.

dúfam že ti to s toho nebude hned jasné.

tak tento napad ti uplne schvalujem. takze do toho
aha, takze je dost mozne, ze mu to prezradi,hej? a som potom zvedava na Deanovu reakciu
no tak tuto vetu som si vsimla a uvazovala som nad nou. A ked si mi ju tu este vycitovala,tak uz nad nou premyslam este viac...
teraz mi fakt motog pracuje na plne obratky. Celkom jasne mi to nie je,ale mam taky pocit, ze mam v tom tak troska jasno...sak uvidime presvedcim sa v dalsom pokracku,ktore tu cakam uz coskoro

tak dakujem za schválenie ešte neviem či mu to povie Sam alebo Bobby alebo sa to dozvie nejako inak ale dozvedieť by sa to mal ale až neskôr. na pokračku pilne pracujem mám ho takmer celé v hlave a niečo aj na papieri už to len pospájať a dať do PC. som rada že som ti to aspoň trochu objasnila ale v dalšej časti o to ešte nepôjde tak si na vysvetlenie ešte budeš musieť počkať.

rado sa stalo,aj nabuduce
cize ale hlavne je, ze sa to dozvie! Oki, som rada. To vyznieva zaujimavo, ze to bude Dean vediet
no, to je niekedy dost komplikovane, dat to z hlavy a z papiera do compa, to viem z vlastnej skusenosti,takze drzkam palceky, nech sa ti to podari co najskor

tak som tu z dalšim pokračkom. múza fungovala dobre a rozpísala som sa tak je to trochu dlhé a musela som to aj rozdeliť. tak dúfam bude bude páčiť. dnes budú aj tie nové postavy som zvedavá čo na ne poviete. pri nich som sa inšpirovala jedným mojim obľúbeným seriálom tak hádam nebude vadiť podobnosť.

4. časť

Boli na ceste už niekoľko hodín a Sam bol s toho všetkého taký unavený, až zaspal aj napriek tomu že v aute hlasno hrala hudba. Zaspal tak tvrdo ako sa mu nepodarilo z posledné dva týždne, ktoré sa ani nestali ale zanechali na ňom stopy až teraz s vedomím, že je jeho brat pri ňom mohol pokojne zaspať. Keď si Dean všimol že Sam spí trochu stlmil zvuk aby ho nerušil a pokračoval v ceste s tým že ho zobudí až keď prídu k Bobbymu. Po hodine však začul slabé zvonenie mobilu keď skontroloval svoj zistil že zvoní Samov, zvláštne bolo že ho to vôbec nezobudilo. Dean teda jednou rukou siahol do vrecka na Samovej bunde a vybral mobil zatiaľ čo druhou stále držal volant. Sam sa trochu pomrvil ale spal ďalej. Zdvihol mobil a opýtal sa: „Čo sa deje Bobby?“
„Dean? Dean si to ty?“ opýtal sa Bobby a v jeho hlase bolo cítiť veľkú radosť že ho počuje.
„Áno, som.“
„Kde je Sam?“
„Je tu pri mne. Sladko spí ako nejaká šípková Ruženka.“
„Kde ste?“
„Sme na ceste, čoskoro sme u teba.“
„Čože vy už idete sem?“
„Áno, Sam mi niečo povedal o tom vašom veľkom pláne a povedal že chceš aby sme čo najskôr prišiel.“
„Čo presne ti povedal?“ opýtal sa Bobby, chcel vedieť či mu Sam povedal aj o ich ceste časom, pretože on sám nevedel si by sa o tom Dean mal dozvedieť. Dosť mal obavy už z toho ako zareaguje na to ako ho chce z dohody dostať keďže vedel aký je Dean tvrdohlavý a neprijme len tak pomoc.
„No povedal mi, že si mu ráno volal a žiadal ho aby sme čo najskôr prišli.“ Vysvetlil Dean a Bobby pochopil že o ničom nevie. Sam mu očividne klamal a aj jeho konanie chápal urobil by to isté.
„No zase až tak ste sa ponáhľať nemuseli. Stačilo ak by ste teraz odišli z Indiany. Mohol by si zobudil Sama, chcem s ním hovoriť.“
„Pokúsim sa. Aj keď spí ako drevo neviem či sa mu to podarí. Počkaj chvíľku.“ Dean na chvíľu odložil mobil a zvýšil hlasitosť na rádiu na maximum. Bobbyho ten hluk prekvapil a musel si dať mobil ďalej od ucha. Sam sa okamžite prebral
„Čo sa deje Dean?“ opýtal sa aj keď Dean kvôli hlasnej hudbe nepočul. Keď vypol rádio podal Samovi mobil so slovami.
„Konečne si sa zobudil. Volá Bobby chce s tebou hovoriť.“
Sam bol ešte stále rozospatý keď si vzal mobil.
„Sam si tam?“ opýtal sa Bobby.
„Áno, som. Už som hore. Sme na ceste.“
„Dean mi už povedal. Nemusel si sa až tak ponáhľať vravel som ti aby si počkal kým zavolám.“
„Áno, viem. Bolo to až také dôležité?“
„Vlastne ani nie. Vybavil som čo som spomínal. Tak vás čakám.“
„V poriadku tak sa uvidíme.“ Povedal Sam a zložil.
„Dúfam že si sa vyspal. Spal si tak tvrdo že som myslel že ťa nezobudím.“ Prihovoril sa mu Dean.
„Áno, vyspal som sa celkom dobre. Keby tak budeme?“
„Myslím, že tak za hodinu. Ak chceš ešte si pospi.“
„Nie už mi stačilo.“ Sam sa teraz už úplne prebral a nemohol by zaspať. Bol veľmi napätý z toho že čoskoro dozvie ten Bobbyho plán na ktorý bol veľmi zvedavý.

Keď konečne dorazili k Bobbymu už sa zotmelo. Keď Dean prichádzal k domu a chystal sa zastať všimol si auto ktoré už stálo pred Bobbyho domom. V tme by ho veľmi nevidel ale svetlá Impaly ho úplne osvetľovali a to aké to bolo auto Deana rozosmialo, veď kto z Bobbyho známych by mohol jazdiť na svetlo fialovom chrobákovi?
„Ako vidím, dnes večer asi nebudeme Bobbyho jediný hostia.“ Poznamenal keď vystupovali z auta.
Sam mu neodpovedal a spoločne prišli k dverám. Keďže neboli zamknuté Dean ich otvoril a vošli dnu.
„Bobby, už sme tu.“ Zvolal a vošli do chodby. Hneď tam Bobby prišiel a s úsmevom ich privítal:
„Veľmi rád vás vidím chlapci. Poďte, chcem vám niekoho predstaviť.“
Dean vôbec nechápal o koho ide ale Sam tušil, že pôjde o osobu ktorú Bobby spomínal, že by im mohla pomôcť a bol veľmi zvedavý kto to bude. Keď vošli do obývačky videli na pohovke sedieť dve mladé ženy približne v ich veku.
„Tak toto sú Sam a Dean Winchesterovci.“ Predstavil ich Bobby dvom neznámym.
„A toto sú Amanda.“ Pokračoval v predstavovaní Bobby v predstavovaní a ukázal na brunetku s polodlhými vlasmi a hnedými očami, hneď na to ukázal na vedľa sediacu ženu z dlhými svetlo hnedými vlasmi „a Amber Carverové. Ako som spomínal Samovi mohli by ti pomôcť z dohody.“
Sam a Dean si z dievčatami podali ruky a potom si sadli do kresiel ktoré boli oproti nim hneď nato ich nasledoval aj Bobby.
„Nechápem ako by ste mi vy dve mohli pomôcť z tej dohody.“ Prehovoril po chvíli Dean.
„Čoskoro to pochopíš.“ Odpovedala staršia z nich a záhadne sa usmiala. „Ja a moja sestra Amanda sme totiž čarodejnice.“
Deanovi táto informácia takmer vyrazila dych a Sam bol síce o trochu menej ale takisto šokovaný.
„Čarodejnice? To nemyslíš vážne Bobby. Nie som taký zúfalý aby som sa spolčoval s nejakými prekliatymi bosorkami, nebudem skúšať nejaké woodoo a ani nejakú čiernu mágiu či to praktizujete.“
„No tak Dean, aspoň ich vypočuj!“ skočil mu do reči, aj keď tiež nebol nadšený s tým že sú čarodejnice, on bol ochotný skúsiť čokoľvek a vedel že Bobby by ich nezavolal keby dobre nevedel čo robí tak chcel aspoň vedieť, čo by pre nich mohli urobiť kým ich odmietne.
„Chápem čo si o nás myslíš Dean. S podobnými reakciami sme sa už pri lovcoch ako vy streli, ale mi nie sme taký nerobíme nič také ako woodoo či čiernu mágiu. My sme na vašej strane, máme isté schopnosti a využívame ich na boj zo zlom na to aby sme bojovali aj proti tým démonom ktorých ste vy dvaja pred necelým rokom vypustili z pekla.“ Vysvetľovala Amber celkom presvedčivým tónom aj keď pri posledných slovách obaja cítili nejaké výčitky.
„Neurobili sme to naschvál jasné? Koľkokrát sa mám za to ešte ospravedlňovať?!“ vykríkol Dean, už bol aj tak dosť nahnevaný ale zmienka otvorení pekelnej brány a navyše z úst tejto čarodejnice ho nahnevala ešte viac.
„Amber to tak nemyslela. Pravdaže ste to neurobili naschvál, vieme že sta sa tomu pokúšali zabrániť.“ Zasiahla do rozhovoru Amanda, aj keď tam doteraz len ticho sedela.
„Takže mám veriť, že ste na našej strane? To ako bojujete proti démonom ako to v tom seriáli s Alysou Milano? Mali ste si vymyslieť originálnejší príbeh.“
„Je to pravda. Nie je celkom ako v tom seriáli. Ale je to podobné.“ Vysvetlila Amber, usmiala sa a dodala: „A vy dvaja ste ako Mulder a Scullyová.“
„Áno, len sa už roky nevieme dohodnúť kto je Mulder a kto Scullyová...“ Odpovedal Sam Dean mu však skočil do reči. „No mne je to jasné len tu Sammy si stále myslí že by mohol byť Mulder.“ Po tom ako sa ich rozhovor takto obrátil Bobby si myslel že si Sam a Dean začnú s dievčatami rozumieť. Veľmi rýchlo si však uvedomil že sa mýlil pretože Dean bol ešte stále rozčúlený.
„Mohli by ste mi vysvetliť ako by ste mohli pomôcť môjmu bratovi?“ opýtal sa po chvíli Sam. Nedočkal sa však priamej odpovede tak ako očakával.
„Všetko sa dozviete, len nám musíte veriť.“ odpovedala stručne Amanda. Dean sa nad jej slovami nahlas zasmial a potom stále nahnevaným tónom povedal: „Máme vám veriť? To nemyslíš vážne! Radšej by som uveril Pinocchiovi, politikovi alebo predavačovi ojazdených áut ako by som mal veriť nejakým čarodejniciam ktoré povedia abrakadabra a ma celá dohoda bude zrušená!“
„Dean!“ napomenul ho Sam.
„Dievčatá prosím ospravedlnite ho.“ Pridal sa Bobby. Amber však Deanove slová nahnevali a vykríkla: „Asi by sme sa na to mali rovno vykašľať, nebudeme strácať čas zachraňovaním niekoho kto nechce byť zachránený.“
„Amber, prosím ťa nevzdávaj to hneď. Tu Dean je trochu komplikovaná povaha ale bude spolupracovať.“
„Nerozhoduj za mňa Bobby! Viem sa rozhodnúť aj sám a viem že nepotrebujem pomoc nejakých čarodejníc to radšej pôjdem do pekla!“
„Dievčatá počkajte chvíľu tu. Musím sa so Samom a Deanom porozprávať osamote.“
„V poriadku ale ak ho neprivedieš k rozumu tak odchádzame.“ Súhlasila Amber a hneď na to všetci traja odišli do kuchyne.