Posledná šanca

wiktoriano ono to bolo nakoniec dobre že je Dean v bezvedomí tak to som nečakala a Samov sa nepodaril som zvedavá čo sa stalo či naoaj koli tým jeho schopnostiam ale to že by mohol zomrieť to nieeee a boby bez šiltovky to som si ho ani predstaviť nevedela vynikajúce pokračovanie teším sa na ďalšiu časť

Ettie Str8king Lentilka veľmi pekne vám dakujem zlepšili ste mi tú moju na nič náladu
teraz som rada som to napísala včera lebo dnes by som to asi nezvládla
Ettie v dalšej časti sa mienim venovať amber a Deanovi aj ked ani presne neviem kde to sú ale hádam niečo vymyslím
Lentilka Bobbyho bez šiltolvky tiež neviem predstaviť aj ked sa mi zdá že v 3x01 bol v jednej scene v obleku bez šiltovky
inak za ten napad dakujem mojej sestre ktorú to napadlo ked sme raz preberali Sn a hlavne Bobbyho a možno ešte niečo z toho čo sme vymysleli použijem

supeeer tak snad ta nieco rychlo napadne aby co najskor bolo pokracko!

tak teda dalšie pokračko. dúfam že som to príliš neprehnala

30. časť

Dean zrazu ocitol na opustenom mieste. Nechápal ako sa tam dostal. Posledné čo si pamätal, bolo že bol v Bobbyho knižnici a potom ho oslepilo jasné biele svetlo a viac nič. A teraz stál na tom nieste, bola to nejaká lúka zaliata slnečným svetlom. Všade naokolo bola zeleň a hore krásne modré nebo, bez jediného obláčika. Prechádzal sa tadiaľ nejakú chvíľu, zmätený a trochu aj vystrašený, keďže nechápal ako sa tam dostal. Chcel nájsť niekoho, kto by mu to vysvetlil.
„haló je tu niekto?“ vykríkol na prázdnu lúku ale bolo ticho, nejaká odozva ani len ozvena jeho vlastného hlasu. Prešiel ešte nejaký kus a bol prekvapený, že po tom všetkom sa cítil plný energie. Vtedy pred rituálom sa ledva držal na nohách a myslel len na to, že si chce ľahnúť a spať ale teraz sa vládal prechádzať po tej lúke bez najmenších problémov. Vtedy uvidel, že lúka končí v akomsi útese a za ním už videl je modrú oblohu. To ho ešte viac poplietlo. Predtým predpokladal, že tá lúka je snáď nekonečná. Ako kráčal smerom k tomu útesu uvidel, tak postavu ženy sediacu na jeho kraji a uprene pozerajúcu do diaľky. Nemusel ísť ani veľmi blízko už zozadu vedel kto to je. Spoznal obrysy jej tela, jej dlhé blond vlasy ktoré zakrývali chrbát a ktoré jej rozfukoval príjemný jarný vánok. Bol to taký nádherný obraz, že ani nemohol byť skutočný. Na chvíľu zastal a len na ňu zasnene pozeral. Zelená lúka, Amber ako sedí na útese a pozerá na modré nebo pred ňou. nevedel si predstaviť či krajšie. Váhal či ju má vyrušiť ale nakoniec sa odhodlal a prišiel k nej. Jemne ju chytil za plece a tichým hlasom vyslovil jej meno
„Amber?“
Amber sa pomaly otočila a venovala mu krásny úsmev.
„Dean, konečne. Už som začala mať obavy kde si.“ Prihovorila sa mu a naznačila mu aby si sadol vedľa nej. Dean poslúchol a zahľadel sa pred seba. Naskytol sa mu ďalší krásny pohľad po nimi bola hlboká priepasť na spodku, ktorej bol breh mora alebo oceánu. Chvíľu sledoval vlny, ktoré tam dolu narážali na skaly vôbec nemal strach z tej výšky naopak ten výhľad ho priam fascinoval. To miesto mu pripadalo čoraz neskutočnejšie. Po chvíľu sa pozrel znovu na Amber. Vyzerala úplne pokojne, teda musela vedieť čo sa deje a tak sa jej opýtal
„kde to sme? A ako sme sa sem dostali?“
„Stále sme v Bobbyho dome a pravdepodobne spíme. Toto je len v našom podvedomí, je to niečo ako sen.“ Vysvetlila mu Amber a Dean vtedy pochopil hneď niekoľko vecí naraz.
To prečo sa cítil tak uvoľnene a plný energie ako sa necítil už niekoľko dní. od vtedy čo ho postrelili. Až vtedy si spomenul, že bol zranený a vôbec nič necítil. Vložil si ruku pod tričko a prešiel si po pleci. Nemal tam však obväz ani najmenšie stopu po rane. To, rovnako ako to neuveriteľné miesto, aké sa nenachádza pravdepodobne nikde na Zemi sa nedalo vysvetliť inak, len tým že to nie je skutočnosť.
„a kto z nás sníva ty alebo ja?“ opýtal sa po chvíli keď sa ako tak zorientoval.
„my obidvaja Dean. ten rituál vytvoril medzi nami magické puto a preto teraz snívame ten istý sen a všetko to vyzerá ako skutočnosť. Sme v akomsi inom svete ktorý je len pre nás dvoch.“
„a prečo sme tu? A čo Sam a Amanda? Kde sú?“
„Máš nejako veľa otázok. Neboj sa všetko je s poriadku. Amanda a Sam tu s nami nie sú ale určite sú s poriadku. a prečo sme tu? To ani presne neviem. Skrátka tu musíme byť aby bola splnená posledná časť rituálu dokončená. Máš ešte nejaké otázky?“
Dean sa usmial tón ako sa ho to opýtala ho pobavil a zo smiechom povedal.
„vlastne ešte jednu. Ako dlho tu budeme?“
„Neviem. neviem ako plynie čas na tomto mieste ale keď za zobudíme v Bobbyho dome bude zajtra ráno.“ Odpovedala mu Amber potom sa tiež usmiala
„čo sa deje? Bojíš sa že tu so mnou nevydržíš?“
„ale čo by som nevydržal na takomto mieste a s takouto spoločníčkou vydržím tak dlho ako bude treba.“ Odpovedal jej Dean a venoval jej ten jeho neodolateľný zvodvocký úsmev, ktorým by sa na ňu radšej nikdy nemal usmievať. Už aj tak bolo pre ňu a tak aj pre neho ťažké držať si odstup napriek vzájomnej príťažlivosti a faktu, že sú úplne sami na takom mieste. Ani nevedeli ako dlho tam sedeli na tom útese. Pozerali sa raz dole raz jeden na druhého a rozprávali sa o mnohých veciach, pričom zistili, že majú oveľa viac spoločného ako si vôbec mysleli

Dean sa zrazu strhol, otvoril oči. ihneď ho oslepilo slnečné svetlo, ktoré prichádzalo z okna jeho izby u Bobbyho. Obzrel sa a uvidel, že vedľa neho spala Amber. Chcel sa posadiť, ale ako sa trochu pohol znovu pocítil tú dobre známu bolesť, ktorá mu okamžite pripomenula, že je naspäť v skutočnom svete. Bolo mu to aj trochu ľúto, pretože tam kde s Amber boli bol neuveriteľný pokoj a pohoda. Tu nevedel čo sa stane a čo môže očakávať. Nechápal prečo Amber spala pri ňom a vedľajšia Samova posteľ nebola ani odostlaná. Chvíľu ju len pozoroval bolo mu ľúto prebudiť ju. ale keď sa sama neprebúdzala jemne do nej štuchol, aby ju prebudil.
Amber okamžite otvorila oči a keď uvidela Deana, pomyslela si na to aké by bolo krásne keby sa mohla každý deň prebúdzať vedľa neho. Potom sa však spamätala a vrátila sa do reality.
„čo sa deje? Prečo sme spali takto spolu?“ opýtal sa Dean.
„no, asi nás sem priniesli potom čo sme počas rituálu upadli do bezvedomia. Neviem nespomínam si, boli sme úplne mimo.“ Odpovedala mu Amber. Dean sa zasmial
„tak to sme teda boli. Tak mimo som ešte nikdy doteraz nebol.“ A potom sa už vážne opýtal
„to znamená že to vyšlo?“
„myslím, že áno.“
„tak som teda zachránený?“ opýtal sa Dean neveriacky ako by sa bál vysloviť tú otázku alebo akoby mal strach z odpovede.
„vyzerá to tak, že áno. aj keď 100% istotu budeme mať až keď čas dohody uplynie ale nevidím dôvod prečo by si s toho nemal byť vonku.“ Odpovedala Amber so šťastným úsmevom Dean sa tiež usmial. Ešte si to ani neuvedomoval ale pomyslenie na to, že má pred sebou ešte celý život a nie len dva dni mu pripadalo takmer neuveriteľné. Potom si však spomenul na Sama. Chcel ho vidieť a uistiť že aj u neho to vyšlo tak ako malo. Rýchlo vstal z posteli.
„počkaj. Kam sa tak ponáhľaš?“ opýtal sa ho Amber zatiaľ čo sa len pomaly zdvíhala z postele.
„musím vidieť Sama. Chcem s ním hovoriť.“

wiktoriano to bolo zaujímavé kde sa to ocitli a už sa prebrali som zvedavá či sa to naozaj podarilo a dean je z dohody vonku teším sa na ďalšiu časť

Super pokračovanie Wiktoriano. Zaujímavé to miesto kde sa dostali a dúfam že to nevyšlo.

ja narozdiel od toho uja predo mnou dufam tiez ze to vyslo a ze je Dean z toho vonku velmi pekne si vystihla to miesto kde boli:) tesim na dalsie pokracko! opäť pecka!

dakujem za komenty a som rada že sa vám to miesto zdá zaujímavé lebo mi dalo zabrať aby som si vytvorila nejakú predstavu
Str8king ty nechceš aby to vyšlo ale nebud zlý. ja som ešte určite pekne zapletiem ale naozaj si myslíte že b som bola schopná poslať Deana do pekla?

ja ani nehovorím aby si ho tam poslala. Stačí že som ho tam dostal ja nie? Ja hovorím že to nevyšlo a nejako by sa Amber obetovala aby ho zachránila. No niečo také.

aha tak ty máš niečo proti amber ked chceš aby sa obetovala
ja nebudem nič prezrádzať však uvidíš ako to nakoniec dopadne aj ked sa ešte nechystám končiť tak si asi ešte chvíľu počkáš

tak som konečne dokončila pokračko. mrzí ma ze az teraz ale toho bol vázne šialený víkend á neviem čo skôr. tak dúfam ze sa bude páčit


31. časť

Amber rýchlo vstala tiež a ponúkla sa, že pôjde s ním. Aj ona chcela vidieť svoju sestru. Stále boli oblečení v tom čo mali včera tak nemali problém vyjsť z izby okamžite.
Keď prechádzali po chodbe otvorili sa dvere na obývačke a objavil sa tam Bobby
„takže ste sa už zobudili. A je všetko v poriadku?“ opýtal sa ich hneď na privítanie.
„hej, všetko v poriadku.“ odpovedala Amber a usmiala sa.
„to som rád mal som obavy, že sa niečo pokazí.“
„A kde je Sam?“ opýtal sa Dean. Bobby odpovedal zdanlivo úplne od veci
„Sam a Amanda vstali asi pred hodinou. Povedal som im, že keď váš rituál vyšiel mali by sme to osláviť a niečo uvarím.“
„počkaj Bobby ty... ty vieš variť?“ opýtal sa Dean a Amber takmer súčasne asi rovnako prekvapene.“
,,a čo ste si mysleli, že mám kuchyňu len na parádu?“ odpovedal Bobby a pritom sa tváril urazene. Dean sa však potom vrátil k pôvodnej otázke
„ale čo to má spoločné s tým kde je Sam?!
„no keď som im to povedal. okamžite sa ponúkol, že nakúpi čo treba.“
„a nechal si ho ísť.“
„pravdaže, prečo by som nemal Amanda povedala že už môžeme odísť z domu.“
Dean si spomenul na to ako sa aj včera snažil pod nejakou zámienkou dostať z domu a teraz hneď využil situáciu a odišiel. nadával si že sa nezobudil skôr. Nenechal by ho len tak odísť. Nie po tom čo mu povedal otec, určite nešiel len na nákup. ale kam ešte šiel? čo to pred ním tají? Nedalo mu to pokoj.
„a Amanda?“ opýtala sa Amber čím Deana okamžite vytrhla s úvah
„predtým než Sam odišiel dali sme do poriadku knižnicu. Potom si vzala jednu knihu s tým, že si chce ešte niečo overiť a zavrela sa v izbe.“ Oznámil im Bobby úplne pokojne. Dean z Amber spolu odišli smerom k Amandinej izbe. Bobby sa chvíľu pozeral za nimi a musel uznať že im to spolu naozaj pristane. Amber jemne zaklopala na dvere. Síce to bola aj jej izba nechcela vojsť len tak. Až keď začula Amandin hlas obaja vošli. Amanda zatvorila knihu a keďže dovtedy ležala na bruchu, tak že nevidela na dvere otočila sa a sadla si.
„Tak od teraz budete už stále spolu?“ opýtala sa z úsmevom, keď videla tento milý párik, ktorým už chýbalo len aby sa držali za ruky, aby pôsobili ako zamilovaný. Na rozdiel od nej sa určite vyspali dobre a všetko dopadlo tak ako malo. Ona skoro celú noc nespala. Niežeby ju znepokojovala Samova prítomnosť. Naopak vôbec jej nevadil. Spal na vedľajšej posteli a bol úplne potichu, ešte tichšie než niekedy býva Amber. Aj keď si nevedela vysvetliť prečo zrazu jej bola jeho blízkosť príjemná. Všetka tá nedôvera čo voči nemu cítila bola preč. Cítila že medzi nimi je rovnaké puto ako medzi jej sestrou a Deanom. O to viac jej nešlo do hlavy prečo ten rituál nevyšiel. Čo im v tom mohlo brániť? Kniha ktorú si vzala z knižnice bola niečo ako encyklopédia démonov. Chcela tam nájst niečo o Azazelovi. Síce to v noci pred Samom poprela, nebola si taká istá, či to čo im v tom bráni je práve Azazelova krv v Samových žilách a preto chcela vedieť viac o tomto démonovi, o jeho sile a tak podobne.
„a vadí ti to? ty si nemala nechal Sama odíst a nemala by si sa na čo sťažovať.“ Odpovedala jej z úsmevom Amber.
„nie nevadí. Som rada, že si rozumiete.“ Povedala jej Amanda.
„tak ako ste prežili noc? je všetko v poriadku?“ opýtal sa Dean. len na to dokázal myslieť odkedy sa zobudil. Chcel vedieť, že ak je on naozaj dohody vonku, či je v bezpečí aj Sam.
Amanda sa pri jeho otázke strhla. Nevedela čo povedať, aj keď očakávala že skôr či neskôr sa to opýta. V hlave mala stále Samove slová. „nepovedz mu to. nechcem aby sa trápil.“ Nerada klamala ale aj tak. Sam mal pravdu. trochu sa usmiala a odpovedala.
„všetko dopadlo úžasne nerob si starosti.“ Amber vycítila, že všetko nie je až také úžasné. Na to svoju sestru až príliš dobre poznala ale pred Deanom nič nepovedala. Dean však pochopil že, tam navyše a dievčatá by sa chceli porozprávať v súkromí.
„tak ja si idem nájst niečo na raňajky.“ Vyhovoril sa.
„dobre. však Sam už išiel na nákup.“ Usmiala sa Amber pri pomyslení na jeho apetít. Dean jej venoval ešte jeden úsmev a odišiel. Amber sa zasnene pozerala za ním keď však za sebou zavrel dvere a počula jeho kroky smerujúce preč precitla, sadla si na posteľ vedľa sestry, vážne sa na ňu pozrela a opýtala sa
„tak čo sa deje? Vidím, že všetko nie je také úžasné ako tvrdíš.“
Amanda nečakala, že si to všimne a nechcela jej klamať ale nemohla jej povedať ani pravdu pretože by to určite hneď povedala Deanovi. Rituál medzi nimi vytvoril pevné puto tak by mu asi nedokázala klamať. Ak by to aj dokázala nebolo by to pre nich dvoch dobré. Lebo kým si zvyknú na ich novú situáciu nemali by ich vzťah komplikovať nejaké tajomstvá. Preto sa rozhodla Amber nič nepovedať.
„prečo si myslíš že niečo nie je poriadku?“ opýtala sa a tvárila sa nechápavo.
„pretože ta poznám a vidím že sa niečo deje. Niečo nevyšlo z rituálom?“
„z rituálom je všetko v poriadku.“
„tak o čo teda ide?“
„Sam nešiel len na nákup.“
„Išiel za Ruby?“
„áno a to na znepokojuje. Vôbec jej neverím. Je to predsa démonka. Mohla by nám nejako skomplikovať plány.“ Vyhovorila sa Amanda takto chcela odviesť pozornosť od rituálu. Keďže toto bol druhý problém čo ju trápil.
„Sam predsa povedal, že to s ňou skončí.“ Namietala Amber aby sestru upokojila.
„Len či to ona len tak vzdá. Mám strach s toho čo má za lubom. Čo ak spolupracuje s Lilith alebo s Calissou.“
„zase preháňaš. Určite to dobre dopadne. Sam sa za chvíľu vráti viac sa s ňou nestretne.“

Impala zastala na kraji cesty. Sam vystúpil a prešiel po chodníku. K tomu istému starému opustenému domu pri ktorom sa stretol z Ruby už predtým. keď ju uvidel stála sa terase pred tým domom a nervózne podupávala na mieste. Prišiel k nej. Milo sa usmiala a prihovoria sa mu.
„ahoj Sam. Tak čo ten váš slávny rituál?“
„Nevyšlo to.“ odpovedal Sam dosť nahnevane.
„naozaj? a ako to?“ opýtal sa Ruby ale vôbec nie prekvapene skôr spôsobom „ja som to vedela.“
„ako to? preto čo robím? preto čo ma nútiš robiť.“ Vykríkol Sam. Vtedy sa Ruby zatvárila urazene a trochu zvýšeným hlasom mu odpovedala.
„ja že ťa nútim? ty sám si mi zavolal a povedal si že si pripravený naučiť sa ovládať svoje schopnosti. nijako som ťa nenútila.“
„to bolo vo chvíli, keď bola Amber nezvestná a nebol som si istý či ju nájdeme živú. Ale v ten deň, keď sme ju zachránili som mal pochybnosti. Asi som tušil, že to nebude len tak bez následkov, ale ty si ma tými svojimi sladkými rečičkami presvedčila, že je to v poriadku. že síce tie schopnosti mám od démona, je to úplne v poriadku a nič sa nestane. A ja som ti uveril, ale teraz cítim, že sa vo mne niečo mení, čím viac používam tie prekliate schopnosti. Preto nevyšlo moje spojenie s Amandou a preto možno zomriem namiesto Deana ja!“
„upokoj sa, mohol by si si ublížiť!“ odpovedala mu Ruby takým neurčitým tónom, že si nebol istý či to myslí vážne alebo len žartuje. Ale v tej v chvíli bol taký nahnevaný ani nevedel či na seba alebo na ňu, že mu to bolo jedno.
„Na to kašlem!“ vykríkol a v zlosti zahnal rukou v vzduchu. Chcel udrieť Ruby ale tá priamo pred ním zmizla, čo bolo pre ňu šťastie pretože zo Samovej ruky vyleteli elektrické výboje , ktoré zasiahli suchý konár stromu stojaceho neďaleko neho. Konár začal horieť a v plameňoch spadol na zem. Sam len šokovane pozeral na to čo urobil neschopný pohybu. vtedy sa Ruby objavila opäť pred ním zo slovami.
„Vidíš? o tomto som hovorila.“
„Čo to... čo to malo znamenať.“ Dostal zo seba šokovaný Sam.
„Toto bola ukážka najsilnejšej z tvojich schopností.“ Odpovedala mu Ruby spokojne. „mimochodom, ak by si ma trafil mohol si ma zabiť.“
Sam tam stále len stál a pozeral na konár ktorý práve dohorel. Potom sa pozrel na Ruby a uvedomil si čo povedala.
„Prepáč. To som nechcel.“ Ospravedlnil sa jej. „ja neviem ako sa to stalo. Nechcel som ti ublížiť.“
„V poriadku. ešte že mám dobré reflexy.“ Odpovedala mu Ruby pokojne a potom počkala kým sa Sam upokojí. Nechcela riskovať ďalší podobný útok. Potom sa vrátila k pôvodnej téme.
„nepotrebuješ nejaké smiešne čarodejnice a ani ich rituály.“
„Prečo tak o nich hovoríš veď si bola tiež čarodejnica?“ opýtal sa Sam. Nechápal ten jej nepriateľský postoj voči Amande a Amber.
„Hej, ale nie taká ako oni.“ Odpovedala Ruby dosť znechutene.
„Takže myslíš že si bola lepšia?“
„Vieš čo nechajme to. Máš dosť veľkú moc aj bez toho rituálu. Vôbec nič sa ti nestane. Tvoje schopnosti sú silnejšie než podmienka nejakej podradnej démonky. A keď sa ešte trochu zlepšíš a dokážeš niečo také ako si urobil teraz urobiť vedome, budeš môcť zabiť Lilith. Potom už budeme potrebovať len zistiť keď sa zdržiava, aby sme tam mohli ísť a zabiť ju.“
Sam sa nad Rubynými slovami teraz už pokojnejšie zamyslel a dávalo mu to zmysel. Potom si spomenul na posledný deň pred Deanovou smrťou, čo bude zajtra a povedal.
„Ja viem kde je.“
„Čože? a ako to vieš?“
„To je jedno. Je v Indiane v jednom malom meste ktoré sa volá New Harmony. Je tam na dovolenke.“
„Robíš si srandu? Ako si prišiel na takú hlúposť? Lilith a dovolenka a ešte že teraz? po tom koľko problémov ste jej v posledných dňoch narobili aj tými vašimi čarodejnicami?“ smiala sa Ruby, ako by to bol ten najlepší vtip, aký kedy počula. Sam jej na to neodpovedal a keď sa prestala smiať tak už vážnejšie povedala
„Pochybujem, že by bola v Indiane. Myslím, že je niekde nablízku aby dohliadla na to, že Deanovi dušu napriek všetkému dostane.“
Sam si uvedomil, že Ruby mám pravdu. vôbec nepomyslel na to, že tým že sa vrátil v čase sa zmenilo veľa vecí rovnako aj to čo robí a kde je Lilith. Naozaj nedávalo zmysel že by niekam odišla a mala dovolenku keď vie, že rituál môže zrušiť dohodu a určite vie aj to, že on už vie používať svoje schopnosti.
„dobre tak ako ju nájdeme?“ opýtal sa po chvíli.
„Zatiaľ to nechaj tak. Teraz ak sa neponáhľaš za svojím bračekom, ukážem ti ako ovládať túto novú schopnosť aby sa neopakovali podobné nehody, nech niekomu neublížiš.“ Sam sa síce nechcel veľmi dlho zdržať ale súhlasil. Veď posledné čo chcel bolo, aby sa mu niečo také stalo v Bobbyho dome. Teda sa tam nemôže vráti skôr ako to dokáže ovládať.

Wiktoriano super pokračovanie. . Takže Sam má novú schopnosť. . Super super, a len tak ďalej.

tak... standing ovation... konečne som prečítala túto krásnu poviedku až do posledného pokráčka!!!
začala som už vo vlaku do Čiech minulý piatok a potom pokračovala ešte vo vlaku späť (lenže tam sa nám do kupé natlačila nejaká geriatria, takže sa tam nedalo sústrediť... bože, čo to tu zase opisujem ), ale proste dneska som to už dočítala a moja reakcia:
je to super poviedka, fakt veeeľmo sa mi páči dej, aj A2 sú celkom sympatické (a to je u mňa totálny vrchol, lebo pri len tak niekoho neznesiem) takže obrovská poklona ti patrí za to, že si ich obe dokázala vykresliť tak, aby sme si ich mohli obľúbiť
Ruby je mrcha ale nie až taká ako tá Callisa... ako, pravdu povediac, z nej ma začal bolieť žalúdok a nevyriešil to žiadny sendvič so slaninkou, čo som si dala, takže to bude fakt len z tej démonky a nie z hladu
Mike je super pohoďák, aj on sa mi zdal dosť sympatický ale krajšie bolo, ako reagoval naňho Dean - sa bál, že Amber k nemu niečo ešte stále cíti ááách, zamilovaný Winchester je tak cute
ako vidím, Sam začína nezvládať svoje schopnosti toto nebude dobré hlavne nie pre Deana, ktorý sa po tom jeho sne s otcom tak strašne bojí, čo sa bude diať proste bratská láska medzi nimi dvoma je THE BEST a ty to krásne opisuješ
páči sa mi ten rituál a presne tak, ako si to nakreslila, som si to aj predstavovala, až ma to prekvapilo, že som pochopila inštrukcie lebo ja sa väčšinou domocem
a ešte posledná vec, pred záverečnou klaňačkou - neviem prečo, ale k Deanovi by sa mi hodila Amanda a k Sammymu Amber - ale nie osoby, iba mená neviem prečo, ale tak som to cítila od začiatku ale už som si zvykla
takže, tu máš tú klaňačku
úžasný nápad s cestovaním v čase, s rituálom, so Samovými schopnosťami, proste celý dej
super postavy
a to, že sa mi pri tejto poviedke CHCE čítať pokráčka a nemusím sa do nich nútiť
proste bombové, wiktoriano, ďakujem, že takúto poviedku pre nás píšeš

Str8tking som rada ze sa Samova schoponost páčila lebo s nou mám ešte plány
Dzajnisko tebe dakujem za úzasný koment a tiez za to ze si si prečítala celých tých 31 čast a ze sa ti to páči. som rada ze sestry a aj Mike sú ti sympatický a to s tou Calissou ma mrzi nechcela som ju napísat az takú odpornú ze by z nej niekomu bolo zle no ale čo uz je to démonka a ta musí taká byt.
a tie mená to by mi nenapádlo. mne sa to vzdy hodilo takto.
tak ešte raz dakujem a dúfam ze si nájdeš čas čítat túto poviedku aj nadalej

wiktoriano super pokračovanie takže to zatajili obom že sa to zo Samom nepodarilo a to puto čo je teraz medzi nimi sa mi páči som zvedavá či to bude fungovať keď ho naviazal len jeden a hlavne na ich reakciu keď sa to dozvedia to bude určite riadna búrka boby vie variť paráda šikovný chlapík no a Ruby zdá sa že vie viac ako hovorí a tá Samova schopnosť to bola vynikajúce wow a tá sila že by vedel zabiť Lilith to som zvedavá čo bude nabudúce toto bolo super pokračovanie čoskoro ďalšie však

Lentilka dakujem
tak dalšie pokračko. zase jedno s tých mimo plánu tak dúfam ze sa bude páčit. a ospravedlnujem sa za Bobbyho ja som si jednoducho nemohla pomôct

32. časť

Keď Dean vošiel do kuchyne Bobby práve krájal paradajky do šalátu. Dean uvažoval či radšej neodíde. Nechcel ho rušiť, videl, že je na to naozaj plne sústredený.
„potrebuješ niečo Dean?“ opýtal sa ho Bobby skôr ako stihol odíst. Dean sa prekvapil, že stihol zaregistrovať jeho príchod.
„ako vieš, že som tu?“ opýtal sa ho. Bobby položil nôž na linku. pozrel sa na Deana a povedal mu
„ak chceš byt dobrý lovec, musíš mat oči aj na chrbte.“
„áno to určite.“ Prikývol Dean pričom sa snažil potláčať smiech až mu mykalo kútikmi úst. Keď sa Bobby otočil Deanovi sa naskytol taký pohľad, že ani nepomyslel, že Bobbyho takto uvidí. Na sebe mal bielu zásteru z nápisom “Kiss the cook.“ A na hlave červenú šiltovku.
nechápal ako to že doteraz nevedel o tejto Bobbyho záľube. Asi preto že, nikdy u neho nebol dostatočne dlho.
„nepotrebuješ s niečím pomôcť?“ opýtal sa zo slušnosti a snažil sa aby to vyznelo čo najvážnejšie.
„Nie vďaka, ty sa ešte šetri. A robím zatiaľ len zeleninový šalát keďže zelenina, je to jediné či si včera nezošrotoval.“
Dean nevedel čo povedať pár sekúnd tam len stál. Bobby otočil a pokračoval vo svojej práci.
„Dobre tak ja si len nalejem kávu a pôjdem.“ Prehovoril to chvíli Dean a prešiel ku kávovaru. Keď si kávu nalial do šálky predtým než odišiel opýtal sa.
„a ako sa správal Sam predtým ako odišiel?“
„Normálne. Neviem prečo si myslíš že sa s ním niečo deje. Vyzeral že je v pohode.“ Odvrkol mu Bobby, plne sústredený na krájanie paradajok.
“Hlavne že máš oči aj na chrbte ale toto si si nevšimol.“ Pomyslel si Dean a odišiel z kuchyne.

Sam sa vrátil až popoludní a to ako ho znosil Bobby za to, že nemohol pokračovať vo varení len kvôli nemu. A že teraz bude z toho obeda večera, ešte nebolo nič oproti tomu čo ho čakalo keď sa stretol z Deanom. Bol len rád, že ho Ruby naučila aby okolo seba nehádzal blesky keď sa rozčúli, lebo teraz potreboval naozaj pevné nervy, aby čelil všetkým výčitkám pre svoj neskorý príchod.
„No konečne Sam. Jedno nepochopím, ako môžeš vždy nakupovať niekoľko hodín, ešte že si nešiel kúpiť zmrzlinu.“ Vyčítal mu Dean hneď ako vošiel do izby.
„Hej a ty vždy povieš že ideš na pivo, tak akoby len na jedno a vrátiš sa až na druhý deň ráno.“ Odbil ho Sam.
Dean bol síce zaskočený že na neho Sam vytiahol práve toto, ale nevzdal to a bol rozhodnutý dostať zo Sama čo sa s ním deje. Už sa nedokázal len tak prizerať.
„ale to je o niečom inom. Toto je za posledný týždeň už druhý krát čo s bol v obchode niekoľko hodín. Prečo mi nechceš povedať kam ešte okrem toho chodíš? Hádam si si tu nenašiel priateľku. Veď tu naokolo okrem Bobbyho nikoho nepoznáme.“
Sam mu neodpovedal dokonca sa mu ani nepozrel do očí. Ak sa na neho pozrel tak len tak zbežne ale videl, že občas mal ruku položenú na zranenom pleci tak sa pokúsil zmeniť tému, „ako ti je? stále ta to bolí?“
„Nemeň tému jasné?“ vykríkol Dean. „odpovedz mi na otázku. Čo sa to s tebou deje? Kam to chodievaš.“
„Tak dosť Dean. mám dosť týchto tvojich výsluchov. Nie si môj otec a nemáš žiadne právo ma kontrolovať. Si síce môj starší brat ale som už dospelý a môžem si robiť čo chcem!“
„Okej, tak ak ti tak leziem na nervy a obmedzujem ta, prečo si ma nenechal v pekle. Prečo si sa zahrával s časom len aby si ma dostal spať?“
„Pretože som nechcel aby si zomrel a skončil v pekle len kvôli mne. Pretože si sa za mňa obetoval a s tým by som nemohol žiť. Ale teraz si zachránený. Dohoda je zrušená, tak sa s toho teš a nevymýšľaj si problémy, ktoré ani neexistujú.“ Vykričal mu Sam a potom vybehol z izby zabuchol za sebou dvere. Bežal po chodbe až kým dobehol na Bobbyho vrakovisko. Dúfal, že tam bude sám, lebo mal pocit, že svoje schopnosti neovládne. Keď sa po chvíli trochu upokojil a uvedomil si, čo Deanovi povedal a nevedel pochopiť ako také niečo mohol povedať. Kde sa v ňom vzala taká veľká zlosť? Mal pocit akoby to ani nebol on. Nevedel čo teraz urobí, môže sa vrátiť a ospravedlniť sa mu. Ale čo keď ho znovu bude chcieť vedieť kde bol? Oprel sa auto a snažil sa triezvo uvažovať príst na nejaký spôsob akoby, dokázal udržať svoje tajomstvo čo najdlhšie a nepokaziť si vzťah z bratom.

Dean bol šokovaný Samovým výbuchom a aj odchodom. Veď on sa nezvykol takto správať, to ho ešte viac presvedčilo, že sa s ním niečo deje. V prvej chvíli chcel vybehnúť za ním a vyriešiť to hned ale uznal že bude lepšie ak mu dá čas, nech sa upokojí a on aspoň príde na to čo robiť.
„čo sa deje? Počula som Sama kričať.“ Opýtala sa Amber, ktorá práve vošla do izby. Dean zdvihol hlavu, smutne sa ňu pozrel a povedal
„to by som aj ja rád vedel. Neviem čo to do neho vošlo. Opýtal som sa ho kde bol tak dlho a on na mňa nakričal, že ho nemám kontrolovať a vyletel odtiaľto ako šialený.“
Amber vedela kde, bol ale nemohla mu to povedať, dúfala len že, to z Ruby naozaj ukončil, lebo ak nie nebude to ďalej tajiť.
„Bolo toho na neho priveľa, pochop ho. určite ho to už mrzí a o chvíľu za tebou príde a ospravedlní sa ti.“
„Amber, ja ho už pomaly nespoznávam. Vždy to bol taký milý chlapec. Bol citlivý, O všetkom so mnou hovoril a chcel aby som sa mu aj ja zdôveroval aj keď som to nikdy nerobil. Ale teraz. neviem, je stále podráždený. Vyhýba sa nejakým témam. Teraz je on ten kto nechce hovoriť o tom čo ho trápi. neviem čo sa to s ním deje ale nepáči sa mi to, chcel aby bol zase taký ako predtým.“
Amber na neho len šokovane pozerala nebola schopná povedať ani slovo, takéhoto ho ešte nevidela. Všetko znášal tak statočne ale teraz bol zlomený. Keď sa pozerala do očí, zdalo sa jej že sa mu v nich leskli slzy.
„ach Dean nechcem ti klamať ale povedať ti pravdu by bolo ešte horšie.“ Preháňalo sa jej hlavou. Sadla si vedľa neho na posteľ. Chytila ho za ruku a druhou rukou mu zdvihla bradu.
„Dean pozri sa na mňa.“ prihovorila sa mu. Dean na ňu uprel tie smutné zelené oči a ona pokračovala. „netráp sa, všetko bude v poriadku. Sam bude v poriadku aj ty budeš v poriadku. všetko bude dobré.“ Dean sa trochu usmial.
„ďakujem. Kiežby si mala pravdu.

wiki super len krátke. Som si myslel, že Sam vybuchne a vyhodí dom do vzduchu. ooooooops a potom som si myslel, že sa mu bude iskriť z ruky ale ani to nie.
Super Super Super Som celý Happy len to bolo na teba krátke.

wiktoriano super pokračovanie mimo plánu ja som z bobyho nemohla to bolo super už ho vidím v tej zástere a ako odbil Deana a potom ten samyho výbuch zdá sa že mu tie jeho schopnosti neprospievajú a deana to dosť vzalo vynikajúce pokračovanie

Str8king no ja viem ze je to krátke ale sedela som pritom 2 dni a ledva to sa mi podarilo, nabudúce bude hádam niečo dlhšie
Lentlilka diki. no ten Bobby to som sa tieš rehlila ked som to písala

tak som konečne dokončila dalšiu čast. teraz je dlhšia nez minule tak dúfam ze stačí

33. časť

„Sam, čo sa deje prečo si tu?“ vyrušil Sama zo zamyslenia Amandin hlas. Prešla už hodina odkedy sa pohádal z Deanom a on stále nenazbieral odvahu vrátiť sa do domu a znovu sa s ním stretnúť. Stále nevedel, čo mu povie, keď sa znovu opýta, čo sa to s ním deje. Začalo pršať, bol to síce len slabý jarný dážď, ale keď tam stál pod holým nebom už nejakú chvíľu, bol celý premočený. Bola trochu zima, ale nevnímal to. nevnímal ani kvapky, ktorý mu stekali po vlasoch a tvári. Jediné čo ho dokázalo vyrušiť bol príchod Amandy. Aj tú si všimol až keď stála vedľa neho a prihovorila sa mu. Sam zdvihol hlavu a očami, ktorými doteraz uprene pozeral na mokrú zem sa pozrel na Amandu, potom prehovoril.
„netráp sa, všetko je v poriadku. len som chcel byt sám.“
„dobre. ale prečo tu stojíš v takom daždi? Pod, pôjdeme dnu, veď prechladneš.“ Presviedčala ho Amanda.
„Neboj sa neprechladnem. Nikdy som nebol chorý a nemyslím si, že práve teraz by sa na tom niečo zmenilo.“
„ako si tým môžeš byt taký istý?“
„jednoducho som si istý.“ Odvrkol jej Sam. Nechcel sa síce hádať aj s ňou ale nechcel o tom hovoriť. Keď sa dozvedel, že má démonskú krv až vtedy pochopil, prečo nikdy nebol chorý, aj keď sa to niekedy nevyhlo ani Deanovi. Teraz, keď zosilnil svoje schopnosti, už to nemohlo, byt inak. Aj keď mu to v tej chvíli boli jedno. Nechcel sa vrátiť dnu, aj keby mal naozaj prechladnúť.
„Pohádal si sa s Deanom?“ opýtala sa ho po chvíli Amanda.
„ako to vieš?“
„naše izby nie sú až tak ďaleko od seba, počula som ta kričať. Amber potom šla za Deanom a hovorila, že bol s toho tvojho výstupu zničený. Nemyslíš, že by si mal prestať s tými tajomstvami a všetko mu povedať? Veď preto, že mu to nepovieš sa trápi možno aj viac ako keby to vedel.“
„nemôžem mu to povedať. Jednoducho nie!“
„a prečo nie? to s tvojou krvou by určite pochopil, veď stále si jeho brat. Ak si s tým plánom z Ruby skončil, môžeš mu povedať, že si bol za ňou. a to s rituálom. Nemá zmysel tvrdiť všetkým, že to vyšlo. Veď ak sa zajtra v noci niečo stane aj tak sa to dozvedia. A tak to bude ešte horšie, keď už bude neskoro.“
„Nie, nemôžem. Dean sa to nemôže dozvedieť. Nepoviem mu a ty dúfam tiež nie, sľúbila si mi si to.“
„Ja mu to nepoviem, ale stále si myslím, že by si mal ty.“
„Nie to neurobím!“ vykríkol Sam. Potom si uvedomil, že sa zase prestáva ovládať a tak čo najpokojnejším tónom povedal
„chod radšej dnu. Ty môžeš prechladnúť.“
„pôjdem, ale iba ak pôjdeš aj ty. Nemusíš Deanovi nič povedať, ale tým, že sa tu budeš celý deň schovávať nič nevyriešiš.“ Presviedčala ho Amanda. Nechcela ho tam nechať na tom daždi samého. Sam však nechcel byt sám len preto aby sa vyhol rozhovoru z Deanom. Mal na to aj iný dôvod. Síce vedel ako svoje schopnosti ovládať aby sa mu nestalo, niečo také ako na stretnutí s Ruby. To čo ho však znepokojovalo a čo nevedel ovládať boli tie jeho výbuchy zlosti. Kričal na Deana a kričal aj na Amandu a nechcel si to zo všetkými ešte viac pokaziť. Preto by bol radšej sám. Na Amandine slová nereagoval, len sa neprítomne pozeral na dážď.
„No tak ideš?“ opýtala sa Amanda po chvíli znovu.

Sam nakoniec súhlasil a vrátil sa dnu z Amandou. Hneď ako vošli dnu stretli Bobbyho.
„Čo ste robili vonku v takomto počasí? Veď ste celý premočený.“ Prihovoril sa im
„To je jedno.“ Odpovedal mu Sam bez zbytočných rečí a hneď na to sa opýtal.
„Kde je Dean?“
„Je už niekoľko hodín zatvorený v izbe. Nehovoril si s ním?“
„Hej hovoril, asi pred hodinou. A ty si s ním potom nehovoril?“
„Nie. Nebol som za ním. Asi si potreboval oddýchnuť Nechcel som ho rušiť.“
Bobby hovoril akoby o ich hádke nič nevedel. To sa Samovi zdalo neuveriteľné. Veď ten jeho krik bolo počuť v celom dome. To bol taký zabratý do varenia, že si to ani nevšimol?
„ako sa to vyzerá z večerou? nepotrebuješ pomoc?“ prerušila ich rozhovor Amanda.
„nie ďakujem, netreba. ty a tvoja sestra si radšej varte, len tie vaše čarovné elixíry to vám ide najlepšie. Ešte hodinu, dve a bude to.“ odmietol ju Bobby a vrátil sa naspäť do kuchyne. Nemal rád ak sa mu niekto motal v kuchyni. Najradšej si všetko spravil sám. Amanda musela uznať že mal pravdu. ona by asi nedokázala uvariť nič jedlé, iba v tých elixíroch sa vyznala.
Potom aj ona odišla do izby prezliecť sa do suchých šiat. Sam chvíľu váhal kým sa odhodlal vojst do izby. Keď vošiel. Dean ležal na posteli. Určite nespal, lebo hneď zareagoval na Samov príchod dosť neurčitým pohľadom. Len tam tak ležal a vôbec sa mu neprihovoril. Sam prešiel k skrini a začal si z nej vyberať oblečenie.
„Ja idem sa len prezliecť.“ Povedal Deanovi ale ten nejako nereagoval. „Správa sa ako malý chlapec. To sa teraz som mnou akože nebaví alebo čo?“ pomyslel si Sam „ale asi si to zaslúžim.“ Bez slova si poutieral mokré vlasy a prezliekol si košeľu a nohavice. všimol si, že sa na neho občas jedným okom pozrel Ale nejako to nekomentoval. Sam to nakoniec nevydržal a opäť sa mu prihovoril.
„ani sa ma neopýtaš, čo som robil v tomto daždi vonku?“
„Nie, nebudem ta obmedzovať alebo kontrolovať.“ Stroho mu odpovedal Dean.
„Dean, ja som to tak nemyslel.“
„ale vyznelo to tak.“
„ja som len... ja...vieš čo nechajme to tak.“ Vyhovoril sa Sam a znova odišiel z izby. Nevedel čo mu povedať, aby to napravil tak už radšej nepovedal nič. zvyšok popoludnia sa už do izby nevrátil. Bol buď v obývačke alebo v knižnici, tam ho nikto nerušil

„Bobby ti odkazuje že večera je už hotová.“ Oznámila Amber Deanovi od dverí. Dúfala, že okamžite vyskočí a nabehne do kuchyne, tak ako to mal vo zvyku. On sa však ani nepohol a odpovedal jej.
„ja by som sa radšej najedol tu.“ Amber teda vošla do izba a sadla si k nemu na posteľ. Chvíľu sa na neho len pozerala a potom sa opýtala.
„čo sa deje? Necítiš sa dobre?“
„to nie, je mi fajn. Ja len...“
„aha rozumiem. Zo Samom ste pohádaný a nechceš jest v jeho prítomnosti.“ Amber pochopila, čo Deana trápi a vedela, že to rovnako trápi aj Sam. Veď bol doteraz zavretý v knižnici. Amanda ho išla zavolať. Amber uvažovala či aj on reagoval takto.
„Dean no tak nevymýšľaj. Bobby si dal naozaj záležať, nepokaz mu to. si tu zavretý skoro celý deň, tým nič nevyriešiš.“ Presviedčala ho. Dean teda síce nie veľmi ochotne vstal a spolu vyšli z izby.

Amanda musela zo Samom riešiť rovnaký problém ale nakoniec sa jej ho podarilo presvedčiť a všetci piati sa zišli pri večery. Pár minút všetci jedli bez jediného slova a to si už aj Bobby všimol napätú atmosféru medzi bratmi a aj to, že dievčatá tiež vedia čo sa deje, len on je nejako mimo.
„čo je to s vami? Nechutí vám alebo čo?“ opýtal sa tak trochu urazene.
„je to úžasné Bobby. nevedel som že vieš, takto variť.“ Pochválil ho Dean s plnými ústami.
„Ešte toho veľa nevieš.“ Odpovedal Bobby záhadným tónom. Dean sa síce len trochu ale predsa usmial. Bobby však pokračoval už v inej téme.
„Tak poviete mi čo sa deje? Prečo ste tak ticho? Prečo si bol celý deň zatvorený v izbe a Sam sa tej izbe zďaleka vyhýbal?“
„Samovi už asi leziem na nervy a potrebuje viac súkromia. Ale má smolu, lebo teraz ma bude mat na krku celý život.“
„Dean vieš veľmi dobre, že to nie je pravda! Vôbec mi nelezieš na nervy a budem rád, keď ta ako hovoríš budem mat na krku celý život.“ Bránil sa Sam.
„Naozaj? tak prečo si sa mi celý deň vyhýbal?“
„pretože som nemal náladu na tie tvoje paranoické výsluchy a nechcel som sa s tebou hádať!“ „Stačilo ak by si mi konečne povedal čo sa to s tebou deje a nemuseli sme sa hádať!“
„Vôbec nič sa nedeje!“
„och áno? a to si myslíš, že som slepý alebo čo?“
„tak dosť. Prestaňte už mám toho naozaj dosť.“ Prerušil ich hádku Bobby a nahnevane udrel päsťou do stola. Okamžite stíchli tak začal kričať Bobby
„čo sa to s vami deje? Chcel som aby sme sa spolu navečerali ako rodina. Pretože aj keď nemáme rovnakú krv, my piati rodina sme. A vy dvaja to tu kazíte, s tým že sa hádate pre takéto hlúposti. Dean iba si si to všetko vsugeroval, aby si sa mal čím trápiť. Akoby si toho v posledných dňoch nemal aj tak dosť!“
„nič som si nevymyslel. Viem že sa zo Samom niečo deje.“ Nedal sa Dean
„ako to môžeš vedieť? Ak sa tu z niekým niečo deje tak s tebou, ja som v pohode.“ Pokračoval v hádke aj Sam.
„viem to, pretože mi to povedal otec.“ Priznal Dean a všetci na neho šokovane pozerali akoby mu neverili. „Áno je to tak. Otec mi povedal, že s tebou niečo nie je v poriadku a mám na teba dať pozor.“
„áno a tiež ti povedal, že možno budeš musieť zabiť. dočerta Dean! povedal to pred dvoma rokmi prečo to vyťahuješ práve teraz?“
„nepovedal mi to vtedy, povedal mi to asi tak pred dvoma dňami.“
„myslíš v tú noc, keď si mal horúčku, blúznil si a volal si otca?“
„neblúznil som Sam. Bolo to skutočné. Otec za mnou prišiel odtiaľ kde teraz je, aby ma varoval pre niečím čo sa s tebou stane.“

Tak konečne pokračko.
Wiktoriano Je to pecka pokračko. Tá hádka nakoniec a ako Dean trucoval. Super.
Ja ešte chcem tak rychlo píš.

tak ty by si chcel rýchlo pokračko no to asi nepôjde. ako čas by som aj mala ale neviem čo písat dalej mám vymyslených len mozno 5 viet. tak musíš počkat kým niečo vymyslím

wiktoriano no super pokračovanie to ako tam sam stál v tom daždi a užieral sa to bolo skvelé a potom keď nabehol k deano vi do izby no super ten ich rozhovor ako bol dean napálený a ako sa potom vyhýbali a baby ich museli presvedčiť aby išli spolu jesť tak to sa mi ohromne páčilo no a tá hádka pri stole a ako tam boby zasiahol to bolo vynikajúce a nakoniec to deanovo otec mi to povedal no som zvedavá na tie reakcie ostatných a boby nemám slov to jeho varenie bolo to vynikajúce pokračovanie

wiki, sorry, že som nenapísala koment skôr, ale som nestíhala čítať ja v poslednej dobe nestíham nič a pritom prakticky vôbec nič nerobím, takže to nechápem... no ale nechajme moje bludné nadbytočné litánie
takže Sammy je chudák nervný, nevrlý a ešte aj nedochvíľny a Dean je z toho na vetvy ach jáj, brothers to majú ťažké
Bobby ako kuchtí ja nemôžem
ako sa ich tie holčiny snažia uzmieriť, to je chutné ale bohvieako im to nejde
hmm... predstava Sama ako stojí v daždi a kvapky a tvár a kvapky a Sam a omg ehm... občas sa musím presviedčať, že som Deangirl
a to, ako Bobby už začal peniť sa mu nečudujem, človek chce jesť a to sa v takom dusne nedá a ešte tam začnú po sebe vykrikovať no a Dean to tam s Daddym W. riadne zabil, som zvedavá, čo sa bude diať ďalej, tipujem, že Sam si bude stále húdnuť svoje a hlavne si bude myslieť, že si Dean len vymýšľa áááách
júúj, zase som sa nejako rozpísala, sorry ale tak, boli to dve super pokračovania, tak si to zaslúžiš, nie?
skladám poklonu

baby veľmi pekne dakujem som rada ze sa vám tieto moje vytvory páčia.
Dzajnisko to poznám. tiez nemám na nič čas a zároven nič nerobím ako j to mozné a Sam v dazdi tak tá prestava sa aj mne strašne páči a ako dlho ešte bude zapierat? však uvidime ale raz to aj tak vyjde najávo