RPG- WORLD - archiv 1

prave toho sa bojím čo bude ked dojdu." odpovedala démonke podrázdene Jasmine. "neviem čo si s tým počnem som alebo doteraz som bola len obyčajný človek. a vy tu všetci hovoríte o veciach ktorým nerozumiem az neviem čo tu vlastne robím."

Misaki se posadila k Ren, naklonila se k ní a pošeptala jí: "Pomůžeš mi?? Jak víš, tak já své síly ještě zcela neznám..." Misaki věděla, že jí může věřit.

"netreba sa ich báť. Mnohý kelti to vtedy neprežili ale ty si múdra keltka a ešte aj liečiteľka. tí kelti čo boli liečitelia sa stali tedajšími vládnucimi" dúfala že jej to stačí

"Ja len konštatujem, že aj takto môžu veci dopadnúť.... Ja sa nikdy nevyhrážam." a ironicky sa na Judith usmiala. Skoro sa zasmiala jej divadielku s iskrivými očami, lebo takéto predvádzačky už videla mnohokrát a vždy ju to rovnako dokázalo znechutiť.
Potom sa otočila na Misaki, ktorá sa jej opýtala o pomoc a súhlasne prikývla.
"Samozrejme, môžeš so mnou počítať."

začínalo to byť zaujímavé to o tých keltoch nevedela takže odtiaľ tá náhla zmena, to toho dosť vysvetľovalo moc ktorá ju čakala ju mohla zničiť ak si nedá pozor. otočila sa na jasmin ,,nič si z toho nerob ono to príde samo, uvidíš presne to čo potrebuješ vedieť a budeš mať možnosť sa rozhodnúť ostatné bude už len na tebe.,, usmiala sa nanu aby ju uskladnila nechcela jej všetko hovoriť pred ostatnými
A ten rituál čo sa tu chystá im má ukázať spoločnú budúcnosť to jej pripomenulo jeden citát z knihy ktorú mala pri nohách ,, všetci uzrú čo bude a až potom sa rozhodne o ceste ,, takže toto sa má stať v tom prípade nemá námietky aj keď už vedela čo ju čaká ona už víziu o apokalypse mala a teraz ju hrone zaujímalo čo im ukáže démonka či sa ich pokúša oklamať alebo nie.

dobre tak ešte jedna otázka nech neotravujem." pokračvala po chvíľi Jasmine. "čo to tu vlastne plánujete urobit lebo ja vám tu nechcem zbytočne zavadzat."

Judith bola netrpezlivá. pozrela sa na japonku ako si šušká s tou druhou. Podišla k nim a spýtala sa" ste už hotové? lebo keď áno tak môžme začať"
"Moja to sa týka aj teba takže tu kľudne ostaň a nič si neplánuj na tento deň lebo tu budeme možno do rána"

Misaki se usmála na Judith, ale ne nijak mile. "Tak dem na to, ne?" Stoupla si a šla připravit vše, co potřebovala na seanci. Ale nejdřív se povzbudivě usmála na Jasmine. "Vážně se ničeho nemusíš bát!!! Sme tu my!!" Mrkla na ní.

"do rána?" prekvapila sa Jasmine. ved bol ešte len obed. chcela odíst ale zároven nechcela niečo ju pritahovalo k tejto skupine ľudí alebo aki ich nazvat mozno to bolo naozaj preto ze bola jednou z nich "a budem môc aspon zavolat do nemocnoice a nejako sa vyhovorit ze dnes uz neprídem?"

"bože sestra nebuď prekvapená však si jedna z nás, ak budeš chcieť pomôcť tak sa pridaj" Judith zapojila svoje manipulačné schopnosti "aspoň uvidíš či v budúcnosti budeš mať svoju moc"

Jasmine sa z hlboka nadýchla, nevedela čo povedala správanie Judith sa jej od začiatku nepáčilo a ked teraz vedela ze je démonka verila jej ešte medzi ale boli tu ešte Misaki Jessi a tá tretia zena ktorú nepoznala a tie pôsobili sympatickejšie a viac im dôverovala tak ak do toho idú oni môze to skúsit. "dobre, tak podme na to." povedala nakoniec a dúfala ze sa rozhodla spravne a neolutuje to

"múdre dievča" skonštatovala "len na kelta trošku bojácna" a dodola" "tak si každý sadnite za stôl a chytte sa rúk. Misaky ty môžeš začať." prikývla japonke

Brian sa prebral a zbadal vedľa seba bledého upíra. Prekvapene na neho pozeral.
"Nevedel som, že dokážeš ešte viac zblednúť" snažil sa zasmiať, ale prudko ho pichlo v hlave. Na hrudi zbadal kvapky krvi.
"Čo to je, čo sa stalo?"

Ren pomáhala Misaki a v duchu si ďakovala, že mala so sebou svoju tašku, ktorá bola odsunutá v kúte, lebo v nej vždy niečo mala pre každý prípad. Nechcela byť zákerná a tušila, že raz sa jej Judith možno zíde, tak každému palcom prešla po spánku a zamrmlala pár slov, ktorým nik nerozumel. V bistre sa začala šíriť omamná vôňa, ktorá odbúravala stres a bolo vidno, ako sa ich telá uvolnili. Keď sa naklonila ku každému z prítomných, pri dotyku pocítila, ako každý z nich vyžaruje svoju energiu. Dokonca aj z Jasmine mala dobrý pocit, aj keď bola doktorka celá neistá. Keď došla k Judith, prebodávali sa pohľadmi a pár sekúnd ešte váhala, či príme jej pomoc, alebo nie.

Začalo sa zaostierať. Na Jasmine bolo vidieť nervozitu, čo bolo v jej situáci fakt normálne. Mark ani sám nevedel čo sa ide diať . Napokom sa všetci pochytali za ruky tak sa k nim pridal. "Nechápem ,ako vám môžem pomôcť ?" pozrel na nich po chvíli.

"stačí ak tu budeš" a žmurkla naňho. keď však prišla k nej tá žena tak sa prepychali pohľadom a zastala pri nej "tak čo je? Bojíš sa ma dotknúť," spýtala sa a uškrnula sa.

tá energia čo začala prúdiť keď sa chytili za ruky bola skoro neznesiteľná bolo to ako bodanie miliónov ihiel po celom tela, také niečo už dávno nezažila všetci tu boli výnimoční a to že sa tu teraz stretli uvoľnilo množstvo sily ktorá jej začínala byt nepríjemná bolo to akoby sa pocity všetkých okolo premietali v jej hlave cítila strach odhodlanie ale aj nenávisť a beznádej bála sa čo bude keď sa ešte aj démonka pridá
keď muž povedal "Nechápem ,ako vám môžem pomôcť ?" zmohla sa len na ,, Už robíš až priveľa,, a zavrela oči aby sa mohla lepšie sústrediť a nepodlomili sa jej kolená

"tak čo je? Bojíš sa ma dotknúť," spýtala sa jej Judith a Ren sa na ňu pohotovo uškrnula:
"Mne oheň nevadí, ja len, aby si sa ty moc nespálila." a do sekundy odriekala špeciálnu formulku aj pre ňu.
Nakoniec sa usadila medzi Misaki a Markom a keď bolo všetko pripravené, chytili sa za ruky. Ren sa ešte pozrela na Misaki, či jej nemá s niečím pomôcť a inak všetky zmysli mala zaostrené na jediného fešného chlapa v ich skupine.

"ja sa nepopálim neboj sa" uškrnula sa naňu a začala jej Ren odriekavať to kúzlo. ke´d si sadla vedľa Misaki tak prehovorila " všetcia si zatvorte oči a Misaki môžeš" zatvorila oči a čakala na zaklínadlo.

Misaki nezaváhala ani chviličku, věděla, že teď to už nemůže vzít zpátky, ale zároveň cítila neskutečnou zodpovědnost za každého, kdo byl právě v její blízkosti. Nikdy nedělala seanci s tolika lidmi, ale moc dobře věděla, že jestli se něco pokazí, tak budou velké problémy...
Začala odříkávat zaklínadlo a dávala si záležet, aby vše šlo, tak jak má.

"Stačí ak tu budeš." odpovedala na jeho otázku Démonka . "Fajn" pomyslel si v duchu. ,, Už robíš až priveľa,, ozvala sa žena , ktorú spoznal poslednú. Mark prikývol jej smerom . Zrazu zacítil úžasnú vôňu krvy. On ako upír cítil vôňu krvy , v každej bytosti . Jednoducho buď -tá krv- bola sladká alebo nepríjemná , no tu,medzi výnimočnými, cítil samé skvelé vône . No až teraz zacítil vôňu akú ešte necítil. Cítil ju z toho dievčata , čo si sadla medzi neho a Misaki.
Z jeho úvah ho vytrhol hlas Judith. " všetcia si zatvorte oči a Misaki môžeš." rozkázala a aj tak urobil. Misaki začala so zaklínadlom.
Mark čakal, čo príde .

Hannah sa vrátila domov. Na stole jej teta nechala lístok s pokynmi pre dnešok, ten však dievča vyhodilo do koša. Vzala si čokoladovu tyčinku a vyšla hore poschodoch. Postupne začala vykladať veci z obchodu, svičky položila na poličku, spolu s 1 knihou, a tú zvláštnu vraj knihu duchov hodila na postel. Prezliekla sa do niečoho pohodlnejšieho a zaľahla na posteľ. Vzala knihu do ruk a znovu sa tie zvláštne písmenká začali obajovať. Na prvej strane bolo niečo zvláštne v latinčine. Možno sa tak mohla spojit s mamou..pomyslela si. Bez vahania zacala citat, brala to skor ako hru, i tak nemala ziadne nejake pomocky ani nic.
Ked docitala asi tucet latinskych slov a viet nic sa nestalo. Vydychla si. Potom sa zapalili sviecky. Samee...
Hanna zbledla. v miestnosti sa ochladilo. V strede izby sa objavila nejasna postava. Stara zena, v starodavnych roztrhanych satach s nepritomnym pohladom. Krivo a naštvane na ňu pozerala. Začala niečo nezrozumiteľne mumlať a nakoniec sa umiala.
dievča upadlo do bezvedomia....
Keď sa po niekoľkých hodinách prebrala ani netušila ako sa jej život zmenil...

Cala sa strhla zo sna a pri prudkom pohybe sa jej podarilo rozbiť lampičku, ktorá stála na nočnom stolíku vedľa postele.
"Úžasné," povedala si pre seba rozospato a natiahla sa na posteľ zakrývajúc svoje rozochvené a mokré telo. V poslednej dobe mala veľký problém so spánkom, krvavé nočné mory sa jej zarývali pod kožu a nepríjemne pálili. Rukou si prešla po spánku a zavrela oči. Po chvíľke bolesť pomaly ustupovala a tak vstala a odtiahla ťažké závesy, aby pustila do izby trochu svetla. Pri pohľade z okna si uvedomila, že spala dlhšie, ako pôvodne zamýšľala a vybrala sa do kuchyne.
Dala si variť vodu na kávu a na kuchynskú linku priskočil strieborný kocúr.
"Ako si sa dnes vyspal?" spýtala sa a jemne ho pohladila po chrbte. Prižmúril oči, na chvíľku začal priasť, no Cala ho prestala hladkať a tak hlasno zamraučal. Zaliala si kávu a posadila sa za kuchynský stôl, sprevádzaná jeho pohľadom. Prečítala si včerajšie noviny, vypila kávu a prešla k skrinke vedľa chladničky.
"Prepáč Mickey, zabudla som.." vyčítavo pozrela na kocúra sediaceho pri prázdnej miske. Zavrela skrinku a vybrala sa do kúpeľne. Cestou si zo skrine v izbe vybrala oblečenie. Rýchlo sa osprchovala a prezliekla, z poličky pri dverách si vzala kabelku a vybrala sa do obchodu vedľa kaviarne.

Akonáhle Misaky vyriekla posledné slovo zaklínadla na cestovanie časom sa všetci prepadli do hlbokého spánku.
O pár minút neskôr sa všetci prebrali v tom istom bistre kde pred chvíľou práve dokončili seansu a všetci sa poobzerali okolo seba. Ležali tam jedny noviny a Misaky sa hneď pozrela na dátum. Bol tridsiaty august dvetisícdeväť. Neverila vlastným očiam. Podala noviny ostatným a všetci rozmýšľali nad tým, že prečo išli v čase len toľko mesiacov. Nakoniec podišli k dverám. Nebolo tam nič nezvyčajné pokým nepočuli jeden prenikavý ženský hlas, ktorý kričí nejaké zaklínadlo a hneď nato jej z ruky vyšli blesky. Judith si ju poriadne obzrela a neverila vlastným očiam. Misaky tam stála v čiernych čižmách s vysokými opätkami, čiernym tričkom bez rukávu ktorý jej bol len nad pupok a mala na sebe čierne kožené nohavice. Na rukách mala čierne rukavice a na chrbte mala čínsky meč.
„Vlci útok?“ nakričala na okolitých vlkov, ktorí tam stáli a čakali na rozkaz. Po čase sa objavila vedľa nej jedna žena a všetci na ňu hľadeli úžasom lebo vyzerala ako pravá ochrankyňa ľudstva z nejakej rozprávky.
Mala na sebe červené čižmy, čierne nohavice, čiernu blúzku a červený kožený kabát siahajúc až po zem. Vlasy mala prenikavo červené a mala ich zapletené a na hlave jej svietil prenikaví diadém, ktorý mal v strede zelený kameň a na krku jej svietil Keltský amulet.
„Pozrime sa kto sa nám tu premenil“ zasmiala sa Judith a pozrela sa na Jasmine a prikývla je štýlom no čo som ti povedala. Tá len hľadela na seba ako na nemí úžas a skoro nemohla uveriť tomu, čo práve videla. Jasmine vytasila ruku vpred, lebo chceli na ňu práve zaútočiť ale nepodarilo sa im to lebo neviditeľná sila ich odhodila. Začal jej svietiť na hlave diadém a zatvorila oči. Po asi minúte ich otvorila a oči mala tiež zelené a na ruke mala krásny smaragdový prsteň. Obzrela si prsteň a pravú ruku zdvihla do výšky. Povedala niečo po keltsky a v chytila Misaky za ruku a obe zmizli.
Akonáhle zmizli tak prišla jedna žena, ktorá mala na tvári zlosť a videla, že sa k nej približujú nejaký démoni.
„nemyslite si, že mi môžete ublížiť“ Akonáhle dopovedala posledné slová tak v tom momente sa démoni nemohli ani hýbať. Žena mala na hlave modrý pás, zelené tričko, prenikavo zelené nohavice a zelené čižmy. Podišla k démonom a začala sa im vysmievať. „tak teraz ma ako dostanete? Nijako“ bolo vidieť na démonoch, že sa boja ale Jessy sa im len smiala. Luskla prstami a v tom momente sa všetci démoni do jedného zamrzli a Jessy ich krásne po jednom porozbíjala ako nejaké porcelánové postavičky.
„Hej ty?“ zakričala na Jessy jedna žena a tá sa len otočila. Bola celá v červenom a mala zlostný výraz tváre.
„A ty si kto? Teba som tu ešte nevidela“ povedala jej Jessy a otočila sa k nej.
„Tak hneď uvidíš ty suka“ hneď nato začal fúkať vietor a žena si začala pre sebe po latinsky mrmlať nejaké kúzlo. Jessy tam len stála a nakoniec videla ako tej žene svietia oči na červeno.
„Zabila si my rodičov, zabila si my kamarátov a teraz ja zabijem teba“ Vtom splanul obrovitánsky oheň a nebezpečne sa približoval k Jessy. Ona ani na sekundu nelenila a vytasila ruku vpred a okolo seba si urobila z ľadu nepreniknuteľnú bublinu ale druhá žena sa len usmiala a pokračovala
„Pamätaj si ty jeden špinavý anjelský zmrd, že ťa do pekla poslala Hannah Mulwrayová.
Všetci v bistre hľadeli na scénu a Jessy, ktorá stála v pri dverách chcela vyjsť von ale Misaky ju zadržala.
„nemôžeš ísť von Jes aj keď je to zlé lebo potom by si nemohla zmeniť v minulosti budúcnosť“ jessy hľadela na ňu ale udržala sa. Hneď nato boli pri inej scéne ale ešte stále v tom istom bistre.
Tam stáli dvaja muži. Hádali sa kvôli niečomu a Mark sa spoznal. Oproti nemu druhý muž vytasil krídla a odletel.
„Hej vráť sa“ kričal za nim Mark ale ten nepočúval. Akonáhle sa otočil tak videl, že sa k nemu blížia zombíci. Povzdychol si a oči sa mu zafarbili na bielo. Za niekoľko sekúnd nastala na túto časť mesta hmla a on kľudne mohol odísť z miesta lebo zombíci ho nevideli.
Nakoniec došla jedna žena, ktorá bola celá v čiernych šatách a bolo na nej vidieť, že zúri. Všetci na ňu vyvaľovali oči lebo z nej bolo cítiť, takú silu, že Misaky skoro omdlela.
„Poďte ideme, lebo nebude vedieť dokončiť seansu“ náhlil Mark a hneď nato si všetci sadli naspäť do kruhu za stolom a Misaky horko ťažko dokončila kúzlo.

Misaki pozorovala všechno, jako kdyby to byl opravdu jen sen!!! NMetušila, že se to všechno bude odehrávat vlastně za chvíli. Pak viděla sebe. Ano, nejdříve byla unešena svým oblečením a pak, když zjistala, že poroučí vlkům okolo sebe, byla nadšena ještě víc!!! A pak Jasmine a najednou byly obě pryč... Kde, sakra!!! Všechno se to dělo tak najednou!!! Pak ta žena, ta její síla!!! To už bylo na Misaki moc, Misaki měla opravdu velkou empatickou schopnost, ale nemohla ji ovládat, takže ji síla té ženy málem zničila. Byla ráda, když dokončila kouzlo.