Lovkyňa duší

no ono je to spíš o tom, že si v hlavě musím utřídit, čeh jsou ty tvoje postavy schopny a co od nich můžu očekávat..... každopádně, když budu mít nějaké nesrovnalosti ohledně děje.....což přijde spíš pozdějc, až bude ten příběh obsahovat ještě více informací, tak se ohlásím a budu žádat vysvětlení

yay, no, je ich tam dost a to moze popliest. Tak nejak v skratke:

Kayla: je to Medius, doteraz lovila demonov kvoli dusiam, ma velku silu vdaka svojim demonickym milacikom
Sinia: Kaylina macka, demonicka bielo-cervena prisera
Royan: Duch psa, patri Kayle, demonicka cierno-fialova prisera
: tak to je jasne

Semiel: mrtvy demon, bol to drzitel dusi
Abala a Labal: mrtvy demoni, boli to dvojicky, Abala mal na starosti Obetnu knihu, bol jej Drzitelom
Seire: dobry demon, tvorca bytosti Medius, vie sa transformovat na ine miesto behom sekundy a na prikaz ti donesie hocijaku vec, ktoru potrenujes
Valac: demon chlapec, ovplyva velkymi mudrostami o vsetkom, staci sa ho len spravne opytat
Aamon: ovlada minulost aj buducnost, inak nic viac extra
Ruby: tu uz poznas

Dalsie postavy, ktore pridu su:
Archanjel Gabriel, Kaylina mam aj otec a samozrejme Lilith.....

juj díky moc.... ....až teď jsem si teprve uvdomila, jak moc jsem takové vysvětlení potřebovala

Rada som pomohla

Moc zajímavé pokračování! Už se těším na další. Taky jsem ráda, za ty jména, páč se mi v tom dost těžko orientovalo Šup šup s další kapkou!!

Tak asi tu niekde pobýva ujo Aamon


a niečo o ňom: In demonology Aamon is one of Astaroth's assistants. He knows past and future, giving that knowledge to those who had made a pact with Satan. According to some authors he has forty legions of demons under his command, having the title of prince. There is no agreement on how to depict him, being sometimes portrayed as an owl-headed man, and sometimes as a wolf-headed man with snake tail

EDIT: Tú malú démonku má m na mysli Lilith, predtým som nevdela, ako nového démona pomenovať, ale vďaka 3x12 už to viem

teda, to je tajemné až mě mrazí vážně si nedokážu odhadnout další část please další kousek

Samabel, teeeeda, obdiv, citas to hned za horuca, este som ani obrazok neprilozila Zajtra bude pokracko, slubujem

to víš, já jsem hrozný rychlík viděla jsem pokráčko a hned jsem se na něj vrhla
těším se

Super!! Máš to úžasně vymyšlené!! Moc se mi to líbí! Pls brzo pokráčko!!

heh pekne ozaj ti ide uz sa velmi tesim na pokracko. chytila ma ta tvoja poviedka ozaj sa to vyvija skvelo

ČAKANIE
Castle Rock – Super 8 Motel, Colorado, 07:30

Počas chvíle, keď spoločne bratia Kaylu umyli a uložili do postele, nikto neprehovoril. Seire si sadol a oprel si hlavu o stenu. Sinia k nemu podišla a obtrela sa mu okolo nôh. Nevšímal si ju a tak od neho urazene odišla. Bratia si sadli na stoličky a Dean si unavene pretrel tvár. Bolo to už 6 hodín sa udialo až moc vecí na to, aby ich všetky pochopil. Netušil, ako je na tom jeho brat, ale podľa výrazu na jeho tvári však usúdil, že asi rovnako ako on. Všimol si, že nový démon, ktorý sa im doteraz vôbec nepredstavil, oddychoval pri stene a čierna mačka sedela pri dverách. Nervózne šibala chvostom. Dean sa predklonil sa začal si masírovať spánky. Tak aby si to už zhrnul. Tá dievčina na posteli, Kayla, je lovkyňa, má veľkú moc, aby zničila démona a ovládla nejaké démonické bytosti, ktoré ju na slovo poslúchajú. Navyše získala Obetnú knihu, v ktorej je jeho dohoda, ktorú urobil kvôli svojmu bratovi, keď mu umrel v náručí. Pri tejto spomienke ho pichlo u srdca a nenápadne sa pozrel na Sammyho. Evidentne tiež nad niečím rozmýšľal. Naspäť k nemu. Táto Kayla je akousi osinou v zadku mnohých démonov odkedy sa zjavila, ale viditeľne vie toho viac ako priemerný lovec. To, čo sa jej stalo pred chvíľou, nechápal, ale bol rád, že sa z toho dostala. Možno to je od neho až naivne hlúpe, veriť niečomu, čo je dosť nereálne, ale niekde v jeho vnútri tušil, že by ho práve ona vedela vysekať z tej dohody a zároveň ponechať Sama na žive........

..........

Sam si unavene podoprel hlavu a poobzeral sa po okolí. Kayla zatiaľ spokojne spala na boku, nechcel ju položiť na chrbát, kvôli tej jej jazve. Neznámy démon sedel na zemi a momentálne nejavil záujem o nejakú konverzáciu. Síce on sám by si teraz potreboval vydiskutovať veľa vecí. Napríklad, čo to bolo za vec, ktorá Kaylu napadla? V tom sa pozrel na stále otvorenú Obetnú knihu na stole. Vynorila sa mu ďalšia otázka: Keďže sa v tej knihe nachádzajú ich duše a aj Deanova dohoda......Niečo v jeho vnútri ho zlomilo a musel si pretrieť oči. Pozrel sa na brata. Bol plne zaujatý svojimi myšlienkami. V hlave sa mu vyrojilo ešte viac otázok, ktoré aj tak smerovali k jednému. K nádeji..... Možno tá osoba v posteli je jeho jedinou šancou, ako môže brata zachrániť a prežiť s ním bez strachu nejakých pár rokov na viac....

..........

Všetkých chlapov v miestnosti naraz v rovnaký moment upútala Sinia, keď vyskočila na posteľ a začala mraučať rovno pred tvárou svojej majiteľky. Naklonila sa k nej a opatrne ju začala očuchávať. Zastrihala ušami a začala sa nespokojne prechádzať okolo jej tela. Prvý, kto to pochopil, bol Seire, ale ani sa nepohol. Sam si to všimol, prevrátil ju tvárou k sebe a všimol si slzy, ktoré sa jej skotúľali po tvári. Tuho spala a na nič nereagovala. Dean vstal a tváril sa ustarostene. Obaja sa spýtavo pozreli na démona.
„ Len pokoj, ona sa z toho dostane.“
„ Počuj,“ ohradil sa naňho Dean, „ už mám po krk toho tajnostkárstva a láskavo vyklop všetko, čo vieš.“
Sam zotrel stopy sĺz na jej tvári a držal ju za ruku. Kľakol si na zem vedľa postele a čakal na odpoveď.
„ No dobre. Som Princ pekla Seire. Sledujem ju, odkedy sa objavila. To, čo sa tu stalo, má za následok tá kniha a jed obsiahnutý v tých stránkach.“
„ Niečo ako Eco a jeho Meno ruže?“, spýtal sa Sam.
„ Niečo podobné.“
V tom sa ozval Dean: „ Hej, sú tu aj taký, čo netrčia furt nad knihami, takže mi to objasnite.“
„ Meno ruže je román, ktorý bol aj neskôr sfilmovaný. Nachádza sa tam jeden zo spôsobov, ako môžeš niekoho zabiť pomocou knihy. Je to zvyk, že keď čítaš knihu a chceš pretočiť stránku, tak si nasliníš prsty a tak.....“
„ ......sa dostal jed do jej tela.“ dokončil Sam.
„ Tušil som, že čítanie kníh je niekedy fakt nebezpečné....“, zahundral si pre seba Dean.
„ Takže,“ pokračoval Seire, „ tento špeciálny jed v jej tele začal preberať k životu Démona a zároveň ničiť Anjela, ktorý sú v jej tele uväznení.“
„ Anjela? Démona? Čo to má znamenať?“
Seire si vzdychol. Nevedel, ako im to najstručnejšie vysvetliť.
„ Kedysi dávno som nevedome vytvoril bytosti, ktoré by slúžili na dohliadanie poriadku a pomeru síl medzi Anjelmi a Démonmi, hlavne čo sa týkalo duší všetkých ľudí na zemi. Nazývajú sa Medius, alebo aj Inkvizítori, záleží, ktorej strany sa pýtaš. Takéto bytosti sa nerodia, ale stávajú sa nimi, keď do ich tela niekto uloží Démona a Anjela tak, že budú v rovnováhe. Ak sa akýmkoľvek spôsobom podarí rovnováhu narušiť, môže to mať veľké dôsledky pre daného Mediusa.“
„ Ona je tá bytosť?“, spýtal sa začudovane Sam.
„ Áno, je. Vďaka tomu jedu ju ovládol Démon, rovno pod symbolom, ktorý jej ako posadnutej, spôsobil veľké bolesti. To kúzlo, ktoré si ty prečítal,“ a pozrel sa na Deana, „ bolo niečo ako znovu oživenie toho Anjela. Znova si nastolil rovnováhu v jej tele. Zároveň tým prešla prvou prekážkou na ceste, ktorá jej bola súdená.“
„ Aká cesta?“
„ Aby sa stala plnohodnotným Mediusom. Musí prejsť ešte dvoma skúškami. Teraz prebieha tá druhá, uvedomenie si, kto vlastne je. Od výsledku tej skúšky bude závisieť aj osud mnohých ľudí na zemi.“
Ako to dopovedal, Kayla stisla Samovi ruku, ale zadrela mu aj nechty do dlane.
„ Ako by sme jej mohli pomôcť?“, opýtal sa Dean.
„ Tu ste nepotrební chlapci, všetko sa odohráva v jej hlave. Sú dve možnosti ako to dopadne – buď si neuvedomí ten fakt, kto je a zomrie alebo to prijme a nasledujúce ráno by sa mala zobudiť bez problémov.“
„ Takže?“
„ Takže treba len čakať.“, povedal si viac pre seba Seire.

KEDYSI....
Castle Rock – Super 8 Motel, Colorado, 07:55

„ Takže treba len čakať.“
Táto veta bratov ubíjala, hlavne pocit, že nevedia, čo ďalej. Nakoniec Dean podišiel k svojmu bratovi a naznačil mu, že si s ním vymení miesto pri Kayle. Dýchala pomaly, niekedy mali pocit, že je to večnosť, čo spraví jeden nádych. Sam vstal a prešiel si unavene po vlasoch. Podišiel ku skrini, kde na zemi ležala jej taška. Pokrútil nechápavo hlavou a otočil sa na Seireho.
„ Ako je možné, že démon ako ty, mal schopnosť nevedome vytvoriť nejakú bytosť?“
„ To bude asi tým, že v tom čase som démonom ešte nebol.“
Dean spozornel a pozrel na brata. Sam pokračoval.
„ Aj ty si bol kedysi človekom?“
Seire si ho premeral pohľadom.
„ Presne tak, kedysi.....Dokým som svoju dušu nezapredal démonovi.“
Sam si sa oprel chrbtom o skriňu a čakal na pokračovanie.
„ Kedysi, keď feudalizmus bol v móde, som mal rodinu. Krásnu manželku. A dcéru. Veľmi neskoro som zistil, že mi nie je súdené mať také šťastie, akou bola moja rodina. Jedného dňa som ich našiel obe mŕtve. Stratil som vieru v Boha a v spravodlivosť a urobil som jediné....spolčil som sa samotným obávaným peklom. Dcéru so mal späť, manželku som pochoval.“
„ Koľko rokov života si dostal?“, opýtal sa ho Dean.
„ Presne jeden rok. Keby som ale vedel, čo sa stane potom.....Bolo od mňa hlúpe veriť v niečo u Démona. Dcéru mi vrátil, ale nebola nesmrteľná. O mesiac neskôr ju zabila zblúdila guľka z duelu dvoch podgurážených šľachticov. Počas tých 11 mesiacov som však zistil aj veľa iných vecí. Že smrť mojej manželky nebola náhoda, že ani tá zblúdilá guľka, čo trafila dcéru, nebola náhoda. Všetko to bola len hra, ktorej som bol súčasťou, ako doteraz je každý človek na zemi. Hra medzi Anjelmi a Démonmi. O to, kto získa viac duší, akýmkoľvek spôsobom. V deň môjho odchodu som preklial obe strany, ako Nebo, tak aj Peklo. A kliatba si už potom našla svoju podobu.“ a pozrel sa na Kaylu.
„ Prečo potom po svete nepobehuje viac takých ako ona?“, opýtal sa Sam.
Seire sa usmial.
„ To, čo by sa stalo, keby ste neboli prišli, je snáď jasná odpoveď. Ale ako som povedal, Medius sa nenarodí, ale stane. Po celé tie stáročia som bol aj ja sám svedkom toho, ako zomierali, alebo ako sa po čase pridali na stanu Dobra alebo Zla. Moja takzvaná kliatba spravodlivosti nikdy netrvala dlho. Dokým sa neobjavila Kayla.....“
„ Ako je možné, že po tie stáročia nie je z teba nejaký krvilačný démon, ako tvoji daktorí kamoši v pekle?“, rýpal doňho Dean.
„ Jednoducho som nezabudol, že som bol aj človekom.“
Tieto slová pripomenuli Deanovi to, čo mu kedysi povedala Ruby. Takže je tu možnosť, že z neho nebude úplný démon? Že by mohol aj po smrti pomáhať svojmu bratovi? V tom ho z úvah vyrušila Kayla, keď zacítil, že doslova horí. Jej čelo bolo posiate malými kvapôčkami potu a na tvári sa jej začali objavovať červené fľaky. Dean započul aj veľmi známy zvuk „umpf“ od svojho brata. Pozrel sa tým smerom a videl, ako Sam nazúrene podišiel k Seirovi, zdvihol ho zo zeme a pritlačil ho k stene pod krk.
„ Máme len tak čakať a dúfať, že všetko dobre dopadne? Po tie roky určite veľmi dobre vieš, ako jej pomôcť.“
Dean toto od svojho brata neočakával, ale nemal čas mu niečo povedať, mal starosti o Kaylu. Sálala z nej taká horúčava, akoby bol nablízku horiaceho domu.
„ Nechápeš, že nemôžem? Taký je už osud Mediusov. Sami sa musia rozhodnúť.“
Sam ho pustil. Čosi v jeho čiernych očiach ho presvedčilo.
„ Sam, nutne potrebujem ľadovú vodu, lebo mám pocit, že čochvíľa prepáli celú posteľ.“, ozval sa Dean.
Obaja sa naňho pozreli a videli, ako jej na tele stúpa červená farba, ako v tom najťažšom štádiu horúčky. Sam vbehol do kúpeľne, strhol z vešiačika uterák a celý ho namočil do vody. Vrátil sa späť do izby, podal ho Deanovi a keď jej ho brat prikladal na čelo, vyšla spod neho para.
„ Keď ťa zavolám, prenesieš ju do kúpeľne.“, zavelil Sam a odišiel. Vaňu napustil do polovice ľadovou vodou a zavolal na brata. Ten ju doniesol na rukách a celú ju do nej ponoril. Z vody začala stúpať para. Po chvíli červeň začala ustupovať a obaja bratia si konečne vydýchli. Oboch napadla tá istá túžba vedieť, čo sa v tej jej hlave odohráva......V tom Sama niečo napadlo a buchol Deana do pleca. Ten sa naňho otočil s nechápavým výrazom na tvári.
„ Máš ešte niekde ten snový koreň?“

TBC...

tesim dalej

pekneee..waw..no uz sa strasne tesim na pokracko

no dobra myslienka to s tym mediusom, to sa mi paci uz sa neviem dockat pokracka, pekne si to vymyslela

Pěkné, máš to moc dobře vymyšlené! Úplně úžasně, už se nemůžu dočkat pokračování!!!

Ehm, Seirova manželka a dcéra boli obesené, to len poznámka na okraj....

zajímavé jako vždy další prosím

no teda, toto je sok. ja nedycham, ty kokos ina poviedka, uz sa opat neviem dockat dalsej casti, uzasne to je a ten koniec s tym snovym korenom....

som rada, že ešte máte chuť to čítať a pokráčko bude čoskoro, to sľubujem

Supéééér!! Wow! Já chci dálší část a mooc! A ten snový konec na konci, už se nemůžu dočkat pokračování!!!§

mne sa to taaaaaaaaaaaaaak lubi...a tie obrazky na konci

toto je casovo asi odkedy Kayla padla na zem

SPOMIENKY
Medzitým v Kaylinej hlave.....

Čierna tma a nikde žiadna šanca úniku. Tušila, akoby malo prísť to najhoršie, len nevedela, odkiaľ má čakať úder. Tápala v tme. Chcela kričať, ale nemohla. Chcela sa niekam pohnúť, ale nemohla. Už nemala kontrolu nad sebou. Pomaličky jej to došlo. Ovládol ju asi nejaký démon z tej knihy, ale.....ako? V tom ucítila pálčivú bolesť na chrbte a ruke. Padla na kolená. Boli to hrozné muky. Potrebovala vedieť, čo sa deje. Nejakým zázrakom sa jej podarilo na malú chvíľu otvoriť oči a uvidela tých dvoch bratov. Počula samú seba, ako im niečo hovorí, ale bolesť, ktorá došla v novej intenzite, ju znova uviedla len do tmy. Po chvíli sa akoby prebrala a bola na úplne inom mieste. Veľmi známom mieste. Sústredila sa na malé svetielka v diaľke a podišla bližšie. S každým jej krokom vychádzal na oblohu veľký žltý mesiac v lune. Jeho žiara viac osvetľovala dom, ku ktorému sa blížila. V tom začula pieseň, ktorá akoby vychádzala z toho domu.

Temnota za tebou, Svetlo pred tebou,
ktorou cestou pôjdeš?
Vyber si rýchlo, inak zanikneš.

Inštinktívne sa obzrela. Za ňou bola len tma. Otočila sa späť. Vykročila dopredu.

Anjel s Diablom v jednom tele,
len ty sama, v tvojej viere,
dokážeš ich držať spolu v jednej cele.
Si pripravená?

Nerozumela tomu. Ako by vedela ich udržať vo svojom tele? Tá melódia jej bola známa, ale nemohla si spomenúť, kde ju už počula. Už bola pred bránou, ktorá bola pred domom. Chytila kľučku. V tom ju v ruke čosi popálilo. Jej diablov pasca sa akoby málinko rozžeravila a znova zhasla. A jej to došlo. Toto je jej dom. Brána sa po tomto zistení otvorila sama a ona vyšla pomaly po schodoch ku dverám. Bolo otvorené, tak len do nich zatlačila a ocitla sa na chodbe. Neznáme slová znova zazneli, so zosilnenou intenzitou.

Boj sa blíži, už tu pomaly je,
Smrť už klope na dvere,
prišla si pre svoje jedlo,
pre svoje obete.

Pozrela sa do zrkadla, ktoré viselo pri dverách a šokovane padla na zem. Uvidela v ňom čiernu postavu v plášti, ktorej nebolo vidieť do tváre. Pozrela sa na seba. Mala svoje biele tričko a čierne nohavice. S búšiacim srdcom sa pomaly postavila a opatrne sa znova pozrela do zrkadla. Videla už len svoj odraz. Vyľakaná a šokovaná prešla do obývačky. Bola presne taká, ako si ju pamätala.

Temnota už prichádza,
strach do sŕdc sa vkráda,
kto ich duše zachráni?

Pozrela sa hore. Tie slová vychádzali odtiaľ. Keď však stúpila na prvý schod, oslovil ju ženský hlas.
„ Pozrime že, kto k nám konečne prišiel nás navštíviť.“
Neotočila sa hneď. Ruky sa jej roztriasli a do očí jej vošli slzy. Keď však uvidela veľmi známu postavu, rozbehla sa k nej a hodila sa jej do náručia. Začala usedavo plakať a nechcela otvoriť oči. Bála sa, že by mama zmizla.
„ Ale no tak, dievčatko moje....“, chlácholila ju.
Potom začula ešte jeden, mužský hlas.
„ Tak tu je naša zblúdilá dušička.“
Poodtiahla sa od mamy a uvidela otca. Prišiel k nej sám a zobral ju za ruku.
„ Poďme si na chvíľku sadnúť, dokým máme ešte čas.“
Slzy sa jej zastavili a ešte pevnejšie sa chytila otcovej ruky. Usmial sa na ňu.
„ Zlatko, aj keby si ma tu prikovala k zemi, ja, vlastne my,“ a pozrel sa na mamu, „ budeme musieť odísť.“
„ Ale prečo?“ a zúfalo sa pozerala po rodičoch.
„ Čakali sme tu na teba veľmi dlho. Mysleli sme si, že už vôbec neprídeš. Keby si nakoniec neprišla, aj by sme to chápali. Veď sme ti ešte zhoršili život, aký si mala.....“ mamin hlas zanikol v jej slzách.
„ Ale....čo to hovoríte,“ a slabo sa na nich usmiala, „ ako zhoršili?“
„ Kayla, zlatko, to my sme na vine, že teraz zabíjaš ľudí, trpíš a musíš utekať z miesta na miesto.“
Tie slová ju ranili, ale nedala to najavo, ešte ničomu nechápala.

Len jedno tvoje rozhodnutie,
bude mať moc nad životom a smrťou....

Všetci sa pozreli smerom, odkiaľ slová vychádzali.
„ Kayla,“ oslovil ju otec, „ stala sa z teba lovkyňa a to sme nechceli. Síce veľmi dobrá....“
Videla v jeho očiach uznanie, pokračoval však ďalej.
„ Spravili sme z teba niečo, čo si si ty sama nevybrala. Ale pochop nás, tvoj život bol pre nás dôležitejší než ten náš.“
Mama si k nej kľakla a so slzami v očiach na ňu pozrela.
„ Prosím, odpusť nám, že sme sa tak zachovali.“
Bolo to pre ňu zničujúce. Cítila, ako jej to trhá srdce na malé kúsky.
„ Ja....vám odpúšťam....A nikdy som vás neprestala ľúbiť. Ani neprestanem nech sa deje čokoľvek.“
Mama vstala a objala ju. Zastihla ešte otcov veľký úsmev na tvári. Keď sa ale chcela ešte niečo opýtať, všetko sa jej rozplynulo a ona sa ocitla vo svojej izbe. Sama a zatvorená. Pred ňou na stole ležala hračka, ktorá vydávala jej najobľúbenejšiu melódiu. Chcela sa k nej pohnúť. Ale v tom tie slová počula zas.

Za noci tmavých,
kde Pochybnosť je tvoja najlepšia kamarátka,
za noci tichých,
kde Istota a Nevina je krátka,
za noci opustených,
kde Samota ti je ako matka,
sa opustené duše stretajú,
na miestach, kde studené plamene tancujú.

Zostala stáť na mieste. Mozog sa jej zapol na plné obrátky a ona nevedela zastaviť ten tok myšlienok. Tieto slová už počula, keď bola v Kansase. Až teraz tomu asi začala chápať. Poobzerala sa po svojej izbe. Všetko bolo presne tak, ako to tu zanechala. Ako to zanechala vo svojich spomienkach. Aj jej mama a otec boli presne takí, ako ich mala uložených v spomienkach. Spomienky sú to miesto, ktoré páli a bolí, hoci nie sú reálne. V tom zacítila divný sírnatý zápach. Otočila sa ku dverám a videla, ako sa spod prahu začal valiť dym. Šokovane ustupovala k oknu a chcela ho otvoriť, ale nemohla. Srdce jej začalo divoko biť a jeho tlkot počula až v hlave. Zmocnila sa ju panika.
„ Toto nie, nie táto spomienka.....“ drmolila si pre seba, keď sa hračka rozozvučala ešte raz.

Len v tú právu noc sa spoja,
a nevzdajú sa bez boja....

Kdesi v jej vnútri sa našla odvaha a pohla sa. Zobrala zo stola hračku a prebehla ku dverám. Chytila kľučku, ktorá bola zvláštneho tvaru a skríkla od bolesti. Pozrela sa na ruku, plnú malých pľuzgierikov. Spomienky. Presne takto došla k diablovej pasci na ruke. V dome sa nachádzalo veľa symbolov proti zlu, toto bol jeden z nich. Premohla sa proti nasledujúcej bolesti a dvere otvorila. V okamihu, ako to spravila, ju ovalilo neskutočné teplo, ktoré vychádzalo z plameňov na chodbe s izbami. Musí sa odtiaľ dostať von.
Vedela, ako to celé skončí, že nakoniec vybuchne celý dom aj s jej rodičmi vo vnútri. Zakričala najviac, ako mohla.
„ Mama!!!! Oci!!!! Kde ste?!?“
V jej hlase bolo zúfalstvo zmiešané s hnevom. Je možné, že by ich dokázala zachrániť? Pevne s hračkou v jednej ruke utekala pred zväčšujúcimi sa plameňmi, cítila ako by jej celé telo horelo. Dostala sa celá do obývačky, kde stála predtým s rodičmi.
„ Mama!!!!! Oci!!!!!....“, zakašlala, lebo dym jej bral kyslík z pľúc.
Už stratila orientáciu, kde sú vlastne dvere a ako sa dostane von, možno ako jej rodičia zahynie v troskách. V tom ju niekto začal ťahať von. Vyniesol ju až pred bránu a ozval sa masívny výbuch. Oboch to odhodilo ešte pár metrov ďalej. Po chvíli sa pozviechala zo zeme a pozrela na svojho záchrancu. Bol mierne omráčený, ale dýchal a pozeral sa na ňu. Zhíkla. Spoznala v ňom toho vyššieho z bratov.
„ Ja......“ nevedela, čo povedať.
„ Viem, si Kayla, teší ma. Ja som Sam.“



TBC...

pekne a tie verse... ta kayla je ozaj zaujimavy typek no a ten koniec so samom heh ozaj super a neviem sa dockat pokracka

Pěkné, moc se mi to líbí!! Moc krásné, už se nemůžu dočkat dále. Kayla je mi čím dál sympatičtější!! Moc pěkný konec!!