Prečo tak nenávidím slovo obeta

sa stavím že nejako stými svojimi čarodejníckymi schopnosťami dojde nato že je Jane tehotná a povie to Deanovi alebo ešte lepšie žačne nejako Jane vidierať. . Tak to by bolo nádherné. keby sa Jane a čarodejnica pobili.

str8tking: ty už si aký zlý? že vydieranie a mlátička pche
ehm... nové pokráčko... dlhé
************
Bolo asi pol šiestej ráno a na schodisku spájajúcom prízemie a prvé poschodie sa objavila tá najnečakanejšia postavička v túto skorú rannú hodinu – Dean schádzal dolu v tmavošedom župane a papučkách rovnakej farby a rovnakého hrejivého materiálu, takže skoro vyzeral ako zle vyspatý obyvateľ nejakého predraženého hotela – celé to akurát trochu rušilo to, že mal pod županom rifle.
Pomaly sa doťapkal dolu a nasmeroval si to do kuchyne, kde si zaumienil urobiť si riadne silnú kávu, pretože spať už nemohol a tak ako aj Sam a Sophi - ktorí boli jediní z domu, čo vedeli o Janeinej dohode -, potreboval silu na to, aby sa sústredil na čítanie tých nemožných kníh, v ktorých by naozaj rád konečne našiel niečo, čo by mohlo pomôcť. O Jane odvtedy, čo prišla Kate, ledva zakopol, hoci prebehol už ďalší týždeň, no to mu nebránilo v tom, aby sa ju snažil zachrániť. Veľmi chcel, aby sa z toho dostala a dúfal, že keď už bude po všetkom, ich vzťah sa vráti do normálnych koľají. Teda – ak sa to ešte vôbec dá.
Z myšlienok ho vyrušila jasná vrava, ktorú začul pri vchode do kuchyne – táto miestnosť nemala normálne zatváracie dvere, bol to len priechod a Dean síce nechcel načúvať, no keď počul, že okrem Chrisa je tam aj Jane, zostal ticho a schoval sa tak, že ho nemali šancu vidieť.
*********
„Nemôžem tomu uveriť, fakt. Myslel som si, že sa mi marí, keď som ten zdrap našiel,“ hovoril tlmene Chris, no vyzeral, že je dosť nahnevaný. Rovnakým pohľadom sa spoza stola, za ktorým sedel, pozeral na Jane, ktorá sa opierala o kuchynskú linku a pokojne vyžierala orieškovú zmrzlinu, ako keby sa bavili o programe v telke.
„Aspoň máš ponaučenie, že nemáš čítať cudzie písomnosti.“
„Vlastne, to je na tom to najmenej... kedy si mi chcela povedať, že si urobila zaňho tú dohodu?!“ rozčuľoval sa a slovo „zaňho“ zvýraznil veľmi nepríjemným hlasom.
Démonka sa zatvárila zamyslene a prázdnou lyžičkou si ťukala po dolnej pere. „Hm... čo ja viem? Pravdepodobne nikdy?“
„Mňa z teba raz vážne porazí!“
„Ale, nepreháňaj.“
„Kto všetko to ešte vie?? Či som posledný?!“ pýtal sa naštvane a to, aká je Jane pokojná, ho vytáčalo ešte viac.
„No, skôr ti to poviem takto – teraz to už vedia všetci okrem Jo a dvojičiek,“ prezradila mu a flegmaticky dojedala zmrzlinu, „vedela som, že ti začne šibať, keby si to vedel, tak sa mi nečuduj, že som ti to hneď nezavesila na nos.“
„ŠIBAŤ?! A čo si čakala, že sa len usmejem a objímem ťa s tým, že „áno, je to úplne normálne, keď chceš ísť do Pekla za niekoho, ktorého skoro vôbec nepoznáš“?!“
Jane prevrátila očami. „Ja ho poznám viac než dosť, o to sa strachovať nemusíš.“
Muž neveriacky pokrútil hlavou. „Pozri, je mi jedno, s kým spíš, je to tvoj život, ale obetovať dušu za niekoho, len kvôli tomu, že ti párkrát prešiel cez posteľ?!“
Chvíľu bolo ticho a démonka iba prebodávala Chrisa vražedným pohľadom, potom však sucho precedila. „Presne tak- je to môj život. Ty sa do toho vôbec nemusíš starať.“
Zalapal po dychu. „Nemám sa do toho starať? Lepšiu kamošku ako teba som nikdy nemal a mňa nemá trápiť, že za týždeň by si mala byť rozflákaná nejakým pekelným psom kvôli nejakému idiotovi?!“
„Chris, nechci ma naštvať,“ začala hrozivým hlasom.
„Ty si ani neuvedomuješ, kto koho štve! Myslela si vôbec na to, čo sa stane, ak to neprežiješ? Ako sa budeme cítiť my, čo ťa poznáme odmalička? Alebo ako sa budú cítiť dvojičky?!?“
Jane si zhlboka vzdychla, odhodila prázdnu škatuľu od zmrzliny a lyžicu šmarila do umývačky. Potom sa smutne, ale vyrovnane, znova pozrela naňho.
„No, dvojičkám pokojne povedzte, že som sa odsťahovala do Európy, alebo kde, oni to vezmú v pohode – ak chceš, tak sa s nimi aj v takom duchu rozlúčim. A vy ostatní – no, čo ti mám povedať. Rozhodla som sa a nemienim to zmeniť kvôli nikomu.“
Chris na ňu zostal len civieť. Očividne nechápal nič z toho, čo mu tu Jane hovorila.
„Ale, teraz sa mi vidí, že je dobre, že to vieš. Aspoň môžeš dať pozor na to, aby sa moja posledná vôľa niekam záhadne nestratila a vyplnila sa. Sám vieš, že dosť veľa ľudí čaká na to, kedy posledná Devornová otrčí kopytá, takže sa postaráš o to, aby sa celý majetok rozdelil tak, ako chcem. Keď to bude všetko podelené, nebude to už taká úžasná suma, ako to bola v celku a supy sa rozídu,“ uškrnula sa spokojne a sadla si oproti nemu za stôl.
Jej najlepší kamarát videl, že neexistuje nič, čo by ju presvedčilo, aby dohodu zrušila a nevystavovala sa riziku, že možno zomrie. Poznal ju dobre na to, aby vedel, že keď mala v očiach ten čudný lesk, ktorý značil to chorobné odhodlanie, nech sa jej postaví do cesty hocičo, nezmení rozhodnutie. Vedel, že do toho ide s tým, že chce zabiť Lilith a obetovala by za to aj život, no nechápal, prečo sa obetovala práve za Deana. Pokiaľ on vedel, ani ho osobne nepoznala, kým pred skoro troma mesiacmi odišla k Bobbymu.
Nespokojne si vzdychol. „Tak fajn, ako to bude podelené?“
„Nehovoril si náhodou, že si si ten závet už čítal? Načo to mám opakovať?“
„Stihol som si prečítať akurát to slovo „Závet“ a potom tvoj podpis dolu – to mi stačilo.“
Jane si potichu odkašľala a spustila. „Okej, takže, všetok majetok je delený na peniaze na účtoch, podniky, domy a autá, jasné? Keď som si dala poslať všetky výpisy a podobne, účty vyšli na tridsať, pekne to stúplo s tých dvadsiatich piatich, si šikovný,“ usmiala sa naňho. „Takže, podelila som to tak, že dostaneš 15 percent prachov plus všetky podniky – viem, že nik sa o to nepostará lepšie ako ty.“
Jane dosiahla presne to, čo chcela a Chrisov výraz sa okamžite zmenil z namosúreného na celkom spokojný.
„A ďalej?“
„Moja polovica tohto domu sa prepíše na Sophi a k tomu dostane 10 percent. Emma a Michael zdedia po päť percent s tým, že Emma sa stane majiteľkou tej vily na Floride a Mike toho obrovského bytu na Manhattane – pamätáš si ho,“ vysvetlila a on prikývol, „no obaja budú môcť s tým všetkým disponovať až po osemnástke.“
„Jasné, chápem,“ potvrdil a v duchu počítal, aby ju mohol kontrolovať, či sa náhodou v tom delení neprerátala.
„No, potom je tu Jim a Claire – tí dostanú dokopy 15 percent. Nič iné im odkázať nemôžem, pretože sa aj tak stále sťahujú, takže dom by im bol na nič, ale myslím, že im budú stačiť peniaze. Strašne radi cestujú, tak im to aspoň takto zabezpečím.“
„Okej,“ prikyvoval Chris, „takže to je dokopy 50 percent. Kam ten ostatok?“
Démonka sa trošku uškrnula, lebo bola zvedavá, akej reakcie sa dočká teraz. „Takže, 20 percent pôjde Samovi plus moje BMW – on sa doňho totálne zamiloval,“ zasmiala sa a potom rýchlo pokračovala. „No a posledných 30 percent pôjde Deanovi.“
V tom momente zostalo v miestnosti ticho, Chris len klipkal očami na démonku, ako keby nechcel rozumieť tomu, čo povedala.
„Vydiera ťa, či čo??“
„Kto, prekrista??“
„Ako mu inak môžeš len tak odkázať deväť miliárd dolárov s takou pokojnou náladou?? Ty nie si normálna, však?!“
Jane sa neveselo zasmiala. „Sú to moje peniaze a ja chcem, aby ich dostal on.“
V Chrisovi to začínalo riadne vrieť. „Ten... ten chlap,“ začal a posledné slovo zvýraznil riadne znechuteným hlasom, „nie je hoden tvojich peňazí a už vôbec nie tvojho života, preboha! Čo sa to, dočerta, s tebou stalo? Uvidíš prvého skrachovaného otrhanca s dušou v pekle a okamžite sa rozhodneš, že sa oňho musíš postarať?!? Nemyslíš, že takáto charita je až príliš?!“
*********
Dean, zašívajúci sa pred kuchyňou, mal čo robiť, aby tam okamžite nenabehol a tomu svalnatému kreténovi zopár nenatrieskal. V tom však bolo počuť nejaký čudný treskot ako pri rozbíjaní skla.
*********
Prázdna sklenená miska od cereálií (ktoré už dávno kempovali u Jane v žalúdku), nedávno položená na stole, zrazu doslova vybuchla a Chris sa ohromene pozrel na démonku.
„Takže teraz už nechávaš predmety vybuchovať na diaľku, hej? No pekne,“ zahučal nahnevane, no to bolo nič oproti tomu, ako nahnevane sa tvárila Jane. Ona tú misku vôbec nenechala rozprsknúť. Vyzeralo to tak, že hnev mamy sa preniesol aj na bábo.
„Nechápem, prečo takto reaguješ na Deana, ale na Sama nie a pritom dostal viac percent ako ty,“ zavrčala odmeraným hlasom a stále ho prebodávala pohľadom.
Chris na ňu pozrel pohľadom, ako keby nechápala úplne jasnej veci.
„No, bude to asi v tom, že Sam má aj mozog, avšak ten tvoj Rómeo vyzerá na to, že môže byť rád, ak si dokáže zaviazať šnúrky...“
„Ešte raz budem počuť nejaké zlé slovo proti Deanovi a neručím za seba. Je to oveľa lepší človek, než si ty kedy mohol byť, tak láskavo sklapni.“
„Ako chceš. Ale ty sa popáliš, nie ja.“
„Vypadni.“
Muž stále pozoroval brunetku, no to čo videl o sekundu, sa mu veľmi nepáčilo – nikdy za celý život ju nevidel takú nahnevanú a čo to zaklincovalo, boli jej fialové démonské oči. Zdvihol sa a s hundraním „šibnutá“ popod nos sa odobral preč z miestnosti.
*********
Chris, ktorý vychádzal z kuchyne tesne okolo Deana, si ho našťastie vôbec nevšimol a povýšenecky sa v tričku, teplákoch a teniskách pobral schodiskom hore. Lovec chvíľku počkal, nech si Jane nemyslí, že tam stál a počúval, a až keď začul bolestivé zasyčanie, pobral sa – naschvál ospalo -, k nej.
Tam práve odhadzovala do koša úlomky misky a asi sa nejako nešťastne porezala, pretože na ľavej dlani mala krvavý šrám.
„Len mi nepovedz, že si sa rozhodla stať emáčkou,“ zahlobil lovec hneď za príchodu a ona sa trochu zarazene obzrela za jeho hlasom.
„Nie, to sa nemusíš báť.“ Okamžite strčila hlavu do skrinky, kde boli poruke Sophiine liečivé vecičky a začala si tú ranu ošetrovať.
„Chceš kávu?“ spýtal sa jej Dean, keď si začal pripravovať tú svoju.
Tvoje dieťa je už aj tak dosť hyperaktívne, ktovie čo by s ním urobila ešte aj káva, prekrista, pomyslela si Jane, ale odpovedala niečo úplne iné. „Nie, ale dala by som si radšej čaj, ak môžem.“
Lovec nemohol uveriť tomu, že po všetkých tých dňoch bez akejkoľvek reakcie na jeho slová z nej teraz vyšla až taká členitá veta. Možno by na ňu mal niekto naziapať častejšie, aký som úbohý skrachovanec, prebehlo mu mysľou.
„Okej,“ pokrčil plecami a začal pripravovať aj čaj pre ňu, „netreba ti pomôcť s tou rukou?“
„Nie, som v poriadku.“
O chvíľu mala dlaň už zdravú a čakala len na to, kedy sa Dean dopiple s tými šálkami. Nakoniec ich však konečne preložil na stôl a zastavil ju, keď si vzala svoj čaj do rúk a chcela odísť.
„Nezostaneš tu, hm? Však je iba nejakých šesť hodín, nemáš sa kam ponáhľať,“ zatiahol nevinne, sadol si k svojej káve a odtiahol stoličku hneď vedľa neho, aby si Jane mohla sadnúť.
Na jeho obrovské počudovanie tú ponuku prijala a o malú chvíľu sedeli ticho vedľa seba. Nikdy nemali medzi sebou problém s vecou „trápne ticho“, obaja boli ukecaní viac než dosť, ale teraz to tak nevyzeralo. Rozdiel bol však v tom, že im obom napadalo toľko vecí, ktoré majú medzi sebou nevypovedané, že sa ani jeden nevedel rozhodnúť, čím rozhovor začať.
„Môžem sa niečo spýtať?“ prehovoril potichu.
„No?“ privolila trošku dezorientovane, pretože sa snažila trochu ovládnuť ten hlúpy úsmev, ktorý sa jej hrnul do tváre kvôli tomu, že bábo plesalo od radosti, že je jeho ocino tak blízko.
„Prečo sa s Kate tak neznášate?“
Jane sa uškrnula. „Dlhá história.“
„Ale čo,“ zaksichtil sa rovnako, „no nie vždy to tak bolo, však?“
Démonka zaklipkala očami. „Ty si sa to už niekoho pýtal?“
Dean pokrútil hlavou. „Nie, ale... len tak z haluze som hodil vaše mená do gúglu... a vyhodilo mi rovno isté video vraj z tvojich 21. narodenín ako to tam bolo napísané...“ lovec sa stále uškŕňal a brunetke ihneď došlo na čo myslí.
„Ou môj Bože.“
„Ou môj Bože tiež,“ zasmial sa Dean a videl, že Jane sa začína červenať.
„Myslím, že sa už nečuduješ, prečo oslavujem narodky už len v takom suchárskom štýle a nie... takto...“
On však nesúhlasne zamrmlal. „Práveže sa čudujem,“ zachichotal sa, „keby som v tom bare vtedy bol tiež, predal by som aj Sama, ak by si za tie prachy tú noc tancovala iba pre mňa.“ Očividne sa nemohol prestať chichúňať. „Vždy keď odteraz budem počuť Cherry Pie, spomeniem si na to, ako si sa vyzliekala.“
„Ani mi to nepripomínaj,“ zakňučala tlmene, keď si tvár schovala do svojho huňatého bielučkého županu, „zabijem toho, kto tam to video dal. Zabijem toho, kto to vôbec točil.“
„No, tak ja tomu človeku ďakujem, inak by som nikdy nevidel ako sa Jane Devornová dokáže na svoje narodky tak odviazať, že aj s Kate Wardovou urobia v bare striptíz.“
„Skôr schľastať ako odviazať. Jediné šťastie, že na mne zostala aspoň spodná bielizeň, inak by som už nemohla normálne chodiť medzi ľudí...“
„Ále tak... ja by som ťa vôbec neodsudzoval,“ smial sa stále, „len by ma zaujímalo, kde si sa naučila tak hýbať sa... a či bolo to s tým, že na vás vylejú tú vodu s kockami ľadu, pripravené alebo nie.“
„Kristepane, ja odchádzam,“ zakňučala si sama pre seba nešťastne a znova si zaborila tvár od líc nadol do županu a smutne naňho kukala.
„Vôbec nemusíš byť nešťastná, však si sa mi iba postarala o nový celovečerný film,“ uškrnul sa a ona zničene zaborila hlavu do dlane.
„No dobre, fajn, nejdem ťa ničiť,“ chlácholil ju, ale aj tak mu trhalo kútikmi. „Ešte som sa ale nedozvedel, prečo sa na seba s Kate tak štvete.“
„Nechceš to vedieť.“
Dean sa na ňu záhadne pozrel. „Len mi nehovor...“ hovoril tajuplne, „...že si jej v tom bare šlohla tyč a tak ťa už nemá rada.“
„Dean,“ hlesla bezmocne.
„To by bol teda naozaj vážny prečin,“ doplnil stále rovnakým hlasom, ale potom sa začal znova smiať. Brunetka vedela, že toto si len tak nenechá ujsť a vždy, keď bude môcť, to na ňu vytiahne. Rozhodla sa spacifikovať alebo aspoň nateraz ukončiť to jeho uťahovanie.
„Vyspala som sa s jej bratom v deň jeho svadby v svadobnej limuzíne a bola som družička, takže zo svadby kvôli nevestinmu záchvatu zlosti a žiarlivostnému výstupu nebolo nič a Kate ma doteraz odsudzuje za to, že som tým Chrisovi zničila život. Spokojný?“
Dean zdvihol jedno obočie. „Tak toto bola hnusná studená sprcha.“ Okamžite radšej schmatol svoju šálku kávy a napil sa, takže chvíľu bolo ticho.
„Ty... ho ešte... chceš? Chrisa?“
„Ale prosím ťa, schľastala som seba aj jeho a vtedy nám prišlo strašne vtipné, že sa spolu vyspíme... jedenkrát a radšej už nikdy viac...“
Jane kútikom oka videla, že lovec na stoličke vedľa nej trochu pookrial, ale stále nebol bohvieako spokojný.
„Prečo sa mi potom vyhýbaš? Je to kvôli tomu, že... si na mňa kvôli tej dohode zanevrela?“ pýtal sa a jej išlo roztrhnúť srdce, keď počula tú otázku. Nemohla uveriť, že si takého niečo myslí.
„Dean, to vôbec nie je o tom...“ povedala, keď sa na stoličke otočila celým telom k nemu.
„Už miliónkrát som ťa prosil, aby si tú dohodu zrušila a nikdy nebudem súhlasiť s tým, že je to takto lepšie, ako hovoríš, lebo nie je. Ale prečo, dočerta, okolo mňa chodíš ako keby som bol vzduch?“
„Dean,“ zopakovala jeho meno, ale on si pokračoval v monológu.
„Keď sme sem prišli, správala si sa ku mne normálne, no keď sa to zmenilo, myslel som, že nechceš mňa, ale niekoho iného... ale ak to tak nie je, tak prečo to robíš?? Každý v dome si všimol, že ma prehliadaš, ešte aj Emma a Mike sa ma pýtali, či ma ich teta už viac nemá rada.“
Zničene privrela oči, mala pocit, že dlhšie sa už do tých jeho nedokáže pozerať. Zrazu však zacítila ako vzal jej ruky do dlaní a keď sa naňho pozrela, bol celý otočený ku nej a ruinoval ju tým svojim psím pohľadom.

„Pozri, ty vieš, že ja nie som na také tie sentimentálne reči, ktoré by si odo mňa možno chcela počuť. Jediné, čo ti poviem je to, že som tu pre teba a aj vždy budem. Povedz, kto môže viac rozumieť tomu, ako sa teraz cítiš, než ja? Sám viem, aké je to mať dohodu a v žiadnom prípadne ťa nemienim nechať trčať v depresii. A ty to vieš, tak prečo...“

Čaj chladol, slnko svojimi lúčmi začalo prehrievať krajinu tam vonku... a Jane už viac nevydržala ignorovať toho chlapa pred sebou a sama ho začala bozkávať.

„Prepáč mi to, nemala som...“ začala sa zadychčane ospravedlňovať, hneď potom ako Dean dostal najvášnivejší bozk v jeho živote.
„Prestaň,“ zašomral a teraz ju začal bozkávať on.
Po ešte dlhšom bozku sa znova odtiahla. „Dean...“
No ak aj chcela niečo povedať, nemohla, pretože obaja začuli kroky ozývajúce sa chodbou a ich pôvodca sa rýchlo približoval. Previnilo vyskočili na nohy, akoby robili niečo zlé a vo dverách sa zjavila Sophia.
„No ja neverím vlastným očiam! Vy dvaja, čo vždy chrápete do poobedia, ste o pol siedmej ráno na nohách?? Stalo sa niečo???“
Obaja spachtoši sa na seba pozreli a vzápätí Jane prehovorila: „Nie, nič sa nestalo, len... som si bola po kávu, teda po čaj, no a... Dean tu bol tiež, tak mi ten čaj, teda tú kávu... teda čaj urobil tiež a...“
„Fajn, mám svoju kávu, tak ja... idem,“ skočil jej do toho mišungu a pobral sa radšej preč, lebo mal pocit, že chytí z tej Janeinej roztržitosti záchvat smiechu.
*********
Sophi počkala, kým Dean naozaj odíde a začala sa chichotať.
„Môžeš prestať s tým tvojim „čaj teda káva“, ja som vás aj tak videla.“
Jane si povzdychla, sadla si a radšej to zapila čajom.
„Takže to vyzerá, že si konečne dostala rozum?“ spýtala sa jej hneď čarodejnica a sledovala jej reakciu.
„Ja neviem, čo mám robiť,“ odpovedala zmätene s bezradným pohľadom.
„No čo asi tak? Už dávno som ti hovorila, že robíš blbosť, keď sa mu vyhýbaš. Ten chlapec ťa má vážne rád.“
Démonka sa zamračila. „Keby aj, ale...“
„Jane, skús začať rozmýšľať tak, že Lilith premôžeš, dostaneš sa z dohody a budeš žiť ďalej,“ navrhla jej Sophi, naliala si z kávovara kávu, ktorú urobil Dean a sadla si na jeho miesto vedľa Jane.
„No... a?“
„No to, že každého chlapa raz prestane baviť dobýjať ženskú, ktorá sa k nemu stále správa ako keby ani neexistoval. Dean môže byť výnimočný, ale nie až tak, aby za tebou behal ako psík, dokým si nezmyslíš, že by si sa k nemu mohla vrátiť.“
Brunetka na ňu hodila nespokojný výraz. „Tak to ti teda ďakujem.“
„Nemáš za čo, moja,“ pokrčila plecami a odpila si z kávy, no Jane sa stále tvárila, akoby ju vôbec nepochopila. „Ach, pri Merlinovi, na to, aká bystrá niekedy vieš byť, pôsobíš teraz dosť retardovane.“
Jane sa na ňu pozrela totálne pobúrene, ale nestihla povedať nič, kým znova spustila monológ čarodejnica.
„Pozri, v dome máš svoju nevlastnú sestru, ktorá sa na Deana pozerá ako na údené za akciové ceny a dokonca ešte aj Kate, ktorej nerobí problém zviesť ho – hlavne, keď už spolu niečo mali a ona vie, že by si z toho bola nešťastná. Rozumieš, čo ti tu hovorím? Máme tu loveckú sezónu a ty máš posledné minúty na to, aby si Deana vyškrtla zo zoznamu lovnej zvery.“
Démonka očividne nemala slov, pár sekúnd na Sophi len vyjavene klipkala očami. „Tak to teda bolo ale prirovnanie.“
„Tu vôbec nejde o prirovnania. Drž sa mojich rád a nenechaj si Deana ujsť. Som si istá, že by ti to bolo ľúto, kebyže prežiješ a on by bol s nejakou inou kvôli tomu, že sa správaš ako debilná. Je to zlatý chlapec a dosť sa k sebe hodíte – pochybujem, že by si niekoho tak šibnutého ako ty ešte našla.“
*********
Celý ostatný deň prebehol hladko – tak ako všetky tie dni predtým sa v celom dome čítali knihy, no bezvýsledne. Všetci vyzerali nejako rozladene, ešte aj dvojičky pôsobili nervózne – čo bolo možno spôsobené tým, že ich zo školy neviezol Chris, ale Kate a celú cestu po telefóne debatovala s nejakou kamarátkou o antikoncepcii -, no Dean a Jane vyzerali oveľa spokojnejšie, než doteraz. Aj keď boli ďaleko od seba a nie pri sebe, stále mali na tvári taký poloúsmev alebo sa sem-tam na seba kukli, ale hneď sa odvrátili. Vrcholom všetkého bolo, keď sa ako naschvál v ten večer stretli oproti sebe na veľkej prázdnej chodbe, na ktorej boli aj dvere do ich izieb.
Jediné, čo sa Jane pri pohľade naňho premieľalo v hlave, bolo Čo mám robiť? Poslúchnuť Sophi a porušiť sľub, ktorý som dala sama sebe? Alebo to nechať tak a risknúť to, že by som ho mohla naozaj stratiť?

jej pokračko a ešte takto rýchlo
Jane zaujímavo rozdelila majetok no a Chris mohol byť aj milší.
a že tancovala v bare pri tyči a vyspala s Chrisom v dej jeho svadby tá je riadne číslo
a potom ten rozhor z Deanom to bolo pekné. dúfam že dá na Sophine rady

prečo zase koniuec v "najlepsom"
super pokracko...vlastne ako vzdy
dufam, ze janey si to uz konecne v hlave urovnala a zase budu spolu
a sophie a ta jej lovecka sezona no pekne pekne a vybuchnuta miska...hmmmmmmmmmmm aaaaa ten rozhovor Deana a Jane
proste suuuuuuuuuuuuuper hej a ta zavet

Dzajnisko tak to je teda rýchlosť. . Super pokračovanie. ja som si už myslel že Jane to povie chrisovi v tej jej nálade že je tehotná a Dean to počuje ale nestalo sa. No a potom keď sa hrabala v tej skrinke s tými liekmi tak som nevedel že mám čítať ďalej alebo si to len myslela. A myslela si to. . Písala si že Dean sa to nejako dozvie ale kedy to bude?
Rýchle pokračovanie, bohaté pokračovanie bo som si nemyslel že je až TAKÁ bohatá ale aj ja by som bral tých 30 %. .
Patrí ti veľká poklona

ľudkovia, nehorázne moc vám ďakujem, ani si neviete predstaviť, ako veľmi
takže, tretí deň po sebe tu je nové pokráčko viem, že je to strašne rýchlo, ale snažím sa využívať posledné voľno, ktoré pred maturou mám, takže je možné, že dlho dlho bude potom pauza. No, ale však uvidíme
som fakt zvedavá, čo mi poviete na toto pokráčko
************
Zo zamyslenia ju vytrhol Deanov hlas. „Si v poriadku?“ pýtal sa, pretože videl, že je akosi mysľou mimo.
„Čo?? Och, samozrejme,“ hovorila rýchlo a snažila sa nenabrať farbu paradajky, „len som sa... trochu zamyslela.“
Lovec sa uškrnul, lebo Jane sa začala červenať a naschvál pozerala do zeme. Vedel, že ak si to teraz nepokazí, vráti sa k nemu a toto hnusné obdobie bez nej skončí.
„A nad čím takým?“ vyzvedal a priblížil sa k nej tak blízko, že boli od seba vzdialení sotva meter.
Aj keď Jane vedela, že by sa mala zvrtnúť a rýchlo odísť, ona celá stuhla a popravde odísť bolo to posledné, čo by teraz naozaj chcela urobiť.
„A... vieš, ta-také tie zvyčajné veci,“ zakoktala, lebo Dean bol zrazu oveľa bližšie.
„Škoda,“ zašepkal, keď už mal tvár od tej jej vzdialenú už len pár centimetrov, „už som sa tešil, že myslíš na to, ako bude pokračovať dnešné ráno.“
Nečakal, kým démonka niečo povie – keď sa tak na ňu pozeral, mal pocit, že sa vlastne asi ani nezmôže na slovo a hoci netušil, čo sa jej teraz preháňa hlavou, cítil, že sa od neho nechce odtiahnuť. Prekonal tú malú vzdialenosť a pobozkali sa. Presne tak, ako lovec predpokladal, Jane sa vôbec neodtiahla, ale objímala ho tak pevne ako on ju a aj keď to vyzeralo, že obaja popri bozkávaní zabudli dýchať, očividne to v tú chvíľu vôbec nepotrebovali.
Toto celé uzmierovanie - alebo čo to vlastne malo byť -, však prerušil tichý šepot: „On ju chytá za zadok, videla si to?“ a následne detský chichot, ktorý sa Michael a Emma oblečených v pyžamách snažili usilovne utlmiť pritláčajúc si dlane na ústa. Dean a Jane sa od seba neodtrhli hneď, ale pomaly, ešte so spojenými perami sa obzreli za tým, kto ich ruší. Až potom sa odtiahli, akoby im pohľad na tých drobcov potvrdil, že teraz už fakt nemôžu pokračovať.
„Prečo ešte nespíte, hm? Mám ísť na vás žalovať Sophii?“ snažila sa hovoriť prísnym hlasom Jane, ale kútikmi jej trhalo a Dean tiež vyzeral pobavene.
Ako prvá sa stihla ozvať Emma: „Aké bolo to slovo, čo ti povedala slečna Meyersová, Mike?“ spýtala sa otočená na svojho brata, ktorý zvraštil obočie, „vieš, keď si zmenil tému z toho prečo nemáš úlohu, na to, že vyzerá v tej sukni dobre?“
Michaelovi sa zrazu rozjasnila tvár. „Ách, jasné, „zahovárať“,“ uškrnul sa a obaja sa na dospelých pozerali naozaj vševedúco.
„Ty si nemal úlohu?!?“
„A zase zahovára,“ uškŕňali sa obidvaja.
Jane len pokrútila hlavou s tým, že nedokázala pochopiť, ako môžu byť sedemročné deti až takéto prefíkané, ale Dean sa sklonil k Michaelovi a zobral mu z rúk zápisník a ceruzku.
„Čo to tu máme?“ spýtal sa a keď sa začítal do chlapcových kliky-hákov, začal sa chichotať.
Mike sa zamračil. „Čo je na tom smiešne? Robím si poznámky.“
No Dean sa neprestal chichotať a tak sa démonka zakukala do zápisníka tiež. „Prekrista, Mike, to si písal teraz??“
„No, samozrejme,“ zatiahol chlapec a vzal si svoje poznámky od stále baviaceho sa Deana, „od koho sa to inak naučím, ak nie od uja Deana? Musí byť riadne hustý, keď dokáže zbaliť takú peknú babu ako si ty.“
Lovec v momente oslnil celú chodbu s tým svojim „the best lover ever“ výrazom a usmieval sa od ucha k uchu.
„No ešte ho v tom podporuj,“ zavrčala Jane, keď ho videla.
„Však nech sa učí, nie??“
Démonka na Deana zamračene zaklipkala očami a riadnu mu tresla po zadku. On sa však len uškrnul na decká. „To bolo z lásky, ona sa nehnevá.“
„Len si tak nefandi, Winchester,“ zahundrala a prekrížila si ruky, no keď jej chcel na to Dean niečo povedať, začala hovoriť Emma.
„Teta Jane? Vy budete mať teraz spolu bábo??“ spýtala sa nevinne, pozerajúc sa jej na brucho. Obidvaja dospelí na ňu vyvalili oči a Jane sa snažila, aby sa jej čím skôr vrátil hlas, ktorý sa jej od prekvapenia niekde v hrdle zasekol.
„Zlatko, ako ti to, preboha, napadlo??“ chcela vedieť démonka. Vedela, že Emma je ešte príliš maličká na to, aby ako Sophiina vnučka mohla tiež vidieť život.
„No, dávate si pusy, takže...“
Do toho sa však zapojil aj Michael, s tak pokojným výrazom, že by z toho niekoho mohlo aj poraziť. „Bože, Em, ako keby si nevedela, že najprv musia mať svadbu, aby mohli mať deti...“
Ona však pokrútila hlavou. „Ale vo filmoch niekedy svadbu nemajú, ale deti áno!“
Chlapec si však prstom poklepkal po hlave. „Veď to sú špeciálne filmové efekty... takže skôr by sme sa mali spýtať niečo iné...“ vysvetlil jej a dramaticky sa pozrel na dospelých, ktorí potichu civeli na ten ich rozhovor, „teta Jane? Ty sa ideš oženiť s ujom Deanom??“
V tom momente ostatní traja vybuchli smiechom, no Mike očividne nechápal prečo. Ani sa nemusel pýtať a Emma mu cez utíchajúci záchvat povedala: „Ženy sa vydávajú, muži sa ženia, ty genus.“ A smiala sa ďalej.
On sa však len poškrabal po hlave. „Veď ale to je blbosť. Ženy by sa mali ženiť a muži by sa mali mužiť, nie? Počkať, ale bo nie, radšej takto – keďže muži si berú ženy, oženia sa, okej, to beriem. Ale keďže si ženy berú mužov, tak sa omužia, nie???“
„Vieš čo, Mike, to preberieme inokedy, už je veľa hodín, idete spať,“ uzatvorila tému Jane stále so smiechom – vidieť, ako je tento chlapec zmätený, ako sa snaží prísť na správnu odpoveď a popri tom ešte šialene gestikuluje rukami, bolo fakt zábavné.
Schmatla Emmu, vzala ju na ruky a odchádzala smerom von z tejto chodby, pričom mužské osadenstvo sa pomaly šinulo za nimi.
„Počúvaj, ujo Dean, v tom zozname mi už nechýba nič??“ spýtal sa potichu Michael, aby to nepočula Jane.
Lovec sa uškrnul. „Ešte raz mi zopakuj, čo to tam máš napísané.“
„Takže,“ nadýchol sa zhlboka a spod nadpisu „ako sa chovať k babe“ začal čítať. „Dať jej veľkú pusu; poriadne ju objať, ale nerozpučiť ju; zahrabnúť jej prsty do vlasov; chytiť ju za zadok,“ pri poslednom bode sa uškrnul a potom si klepol po hlave ceruzkou, „toto a ešte som niečo zabudol.“
Zastal a v rýchlosti dopísal do zoznamu ďalší bod.
„Čo také?“ zaujímal sa Dean a stále sa pobavene ksichtil, keď sa znovu pohli z miesta smerom za Jane a Emmou.
„Treba mi začať cvičiť – svaly, chlape, svaly!“
Dospelák sa začal zase smiať, ale rýchlo prestal, lebo Michael sa naňho vyčítavo pozrel.
„Sorry, kamoš,“ ospravedlnil sa hneď, „vieš čo? Ale namiesto tých troch posledných bodov si tam napíš „kúpiť jej obľúbenú zmrzlinu“.“
Chlapec sa za pochodu naňho pobúrene pozrel. „Nie som blbý, viem, že si myslíš, že som ešte decko...“
„Ale čoby,“ zahovoril to hneď, „náhodou, na tvoju tetu to zaberie vždy.“
„To fakt???“
Dean prikývol a Mike si len sťažka vzdychol. „Niektoré baby vedia byť hrozne detinské.“
*********
„Teta Jane, fakt sa nebudeš vydávať??“ spýtala sa smutne Emma, keď boli dostatočne ďaleko od jej brata a Deana.
„Pokiaľ viem, tak nie, zlatko,“ usmiala sa na ňu a napravila si ju na rukách. Na to, že mala sedem, bola dosť drobná a ľahučká, takže démonka sa nebála niesť ju aj keď je tehotná.
Dievčatko sa zamračilo. „Ale keď sa budeš, tak budem družička, však?“
„Pravdaže,“ usmiala sa a prešla do chodby, kde boli dvere do Emminej, Mikeovej a Sophiinej izby, „s nikým iným na tú pozíciu ani nepočítam.“
„A ujo Dean bude tvoj ženích?“
„Moja, dávaš mi ťažké otázky, vieš?“ odpovedala jej a pustila ju, nech môže vbehnúť do postele a ona čakala pri dverách, kým ju nebude vidieť, že je zalezená pod prikrývkami.
„Teta Jane?“
„Áno?“
„Môžeš si ešte niečo prečítať??“ prehodila Emma a vyskočila z postele rovno ku svojej školskej taške. Jane prešla dnu a zatvorila dvere, takže na chodbe nechala Deana samotného (pretože Mike už bol vo svojej izbe, lebo musel telefonovať svojmu dievčaťu Lilly, aby zistil, akú zmrzlinu má rada) s tým, že ju tam počká.
„Vieš, v škole sme mali takú úlohu... sloh... že pár viet o mojej mame,“ začala jej vysvetľovať, keď si obe sadli na Emminu posteľ, „no, lenže chápeš, že pre mňa je to dosť problém, keď si moju maminu nepamätám.“
„Chápem,“ zašomrala smutne, vzala si od nej zošit, ktorý jej podávala, „takže si opisovala starú mamu.“
„Však si to prečítaj a hlavne to skontroluj, či tam nie sú chyby. Štyrikrát som to prepisovala...“ prevrátila očami a otvorila ten zošit na správnej strane. Keď však Jane dočítala, nemala slov.

Pár viet o mojej mame

Nemôžem písať o svojej mamine, pretože s ocinom odišla do neba skôr, ako som sa s ňou mohla porozprávať, takže napíšem o svojej tete.
Moja teta sa volá Jane a je to teda fakt super teta. Je moc krásna a strašne veľa sa smeje. Vždy, keď sa dá, upečie mne aj môjmu bratovi náš obľúbený čokoládový koláč. Nikdy na nás nekričí, ale poslúchame ju. Najviac super je s ňou Štedrý deň, keď sa prezlečie za pani Santovú a rozdáva koláčiky a darčeky spod stromčeka . Aj keď my vieme, že tá pravá sedí v kresle v chalúpke na Severnom póle a čaká, kým sa vráti jej manžel. Bradatý. Však Santa, veď chápete.
Mám moju tetu Jane veľmi rada a keď budem veľká, chcem byť ako ona.

„Prečo plačeš?? Napísala som niečo zlé???“ začala sa strachovať Emma, keď videla, ako démonke stiekla po líci slza.
„Nie, zlatko, je to krásne napísané,“ zašepkala a veľmi sa snažila nerozplakať, keď ju objala. Strašne sa bála, že o ten týždeň umrie a už nikdy tieto dve decká neuvidí. Už jej príliš prirástli k srdcu. „Vieš, že ťa teta veľmi ľúbi, však? Aj tvojho bračeka.“
„Jasné,“ odpovedala jej a stále ju objímala, „inak by si nás už dávno nakopala za to, že vždy keď jeme koláče na gauči, všade tam zostanú omrvinky.“
Jane sa zasmiala. „Akože som nič nepočula, hej? A teraz si už ľahni, treba sa ti vyspať.“
*********
Dean sa už na chodbe ošíval, ale o chvíľu Jane konečne z tej izby vyšla, no so zvláštnym výrazom na tvári.
„Čo je?“ pýtal sa jej, keď sa pomaly vracali na svoju chodbu.
Ona sa však stále len tak čudne usmievala. „Ale nič. Len mi došlo, ako veľmi tie decká zbožňujem.“
„Nemyslel som, že to niekedy na nejaké deti poviem, ale sú vážne úžasné,“ priznal lovec, „takisto ako ich teta.“
Démonka sa naňho ukradomky stále usmiato pozrela. „To malo byť vyznanie?“
„Ja som sa ti vyznal už viac než dosť, to len ty nič nerobíš,“ odvetil jej a naschvál sa tváril akože urazene.
Brunetka len sklopila zrak a nevedela čo povedať, keď zrazu Dean zastal a ona sa obzrela. Znova boli na presne tom istom mieste, kde ich načapali decká.
„Ehm...“ začala Jane, ale keď za pozrela do tých jeho očí, nedopovedala, iba ho jemne sa pritiahla k sebe a začala ho bozkávať. Na jej počudovanie sa po chvíľke odtiahol.
„Tak... dobrú noc,“ zaželal jej a pohol sa smerom k svojim dverám.
Jane nechápavo zaklipkala očami. „Dobrú noc? Keby som ťa nepoznala, myslela by som si, že to hovoríš vážne.“
Dean sa na ňu uškrnul. „Si predstav, že to myslím vážne. Nie si jediný človek, čo vie byť nedobytný, keď chce. Som zvedavý, ako ti to padne.“
„To snáď nie je možné... ty si robíš srandu, však?“
„Ou, nie, moja. Dobrú.“ A zmizol za dverami svojej izby.
„Však veď počkaj,“ zašepkala si popod nos Jane a v hlave sa jej začal rojiť plán.
*********
O niekoľko minút na to sa ozvalo na Deanových dverách tiché klopanie. Uškrnul sa. Vedel, že keď ju vyprovokuje, príde za ním. Však som si to hádam aj za celé tie hnusné týždne zaslúžil, nie? pomyslel si.
Druhé zaklopanie. Prešiel teda k dverám a ani sa nepozrel, kto je za nimi, iba ich otvoril, aby tá osoba mohla vstúpiť.
Do izby pomaly vošla Jane v čiernom kabáte dlhom po kolená a rýchlo prebehla miestnosť očami. Hm, vedel, že prídem. Upratoval. Chutné. Práve, keď si to pomyslela ju vyrušil Dean, ktorý zostal opretý o dvere.
„Vari je ti zima?“ zdvihol obočie pri pohľade na jej kabát. Ona sa však otočila k nemu a začala si ho gombík po gombíku rozopínať.
„Na tom nezáleží... hlavne, že tebe bude horúco.“
Už vyzlečený kabát odhodila do najbližšieho kresla a zrazu pred ním stála Jane, ktorú takto nikdy nevidel. Celá bola oblečená v červenej roztlieskavačskej uniforme – kratučká suknička a obtiahnutý svetrík, dokonca mala na nohách ešte aj snehobiele tenisky.
„Och môj Bože.“
Démonka sa uškrnula. „Ten s tým nemá fakt nič spoločné, poklad.“
Lovec zrazu precitol z toho „omg“ výjavu, čo mal pred sebou. „Zavri oči.“
„Čo?“
„No ták, zavri ich.“
Brunetka vôbec nechápala, čo tým chce dosiahnuť, ale zavrela ich, takže nevidela, ako Dean vyťahuje mobil a div, že od radosti nezačal poskakovať na mieste, si ju fotil. Lenže Jane otvorila oči skôr, ako si stihol ten telefón schovať naspäť a okamžite jej došlo, čo robil. V tom momente sa začala naháňačka po izbe a boj o mobil s fotkami, ktoré brunetka nikdy neplánovala mať. Pár minút ich to očividne bavilo, až to skončilo tak, že démonka, ktorá vybehla na posteľ, a aby mohla lovca dobehnúť, naňho zozadu skočila a zatiaľ čo on ju držal, ona mu jednou rukou šmátrala po vreckách riflí.
„Ja fakt nechápem, prečo sa nechceš fotiť, keď vyzeráš tak dokonalo,“ smial sa Dean na tom, ako Jane zúrivo hľadala ten jeho mobil. Vzápätí ho však našla a víťazoslávne sa zasmiala, no o chvíľu zistila, že sa nemá na čom, pretože lovec stihol ten mobil vypnúť a ten, kto sa teraz víťazoslávne usmieval od ucha k uchu bol on.

Jane sa v sekunde rozhodla, čo sa bude diať ďalej. Zoskočila z neho a mobil položila na stolík vedľa postele.
„Hádam sa tu nebudeš teraz na mňa urážať kvôli nejakým blbým fotkám...“ zašomral Dean pokojným hlasom a i keď mu démonka vôbec neodpovedala, nestačil sa čudovať.
Schmatla ho za plecia, donútila ho, aby si sadol na posteľ a za moment si sadla aj ona – obkročmo naňho a tvárou v tvár. Pri celom procese jej náruživo a hlavne nezištne pomáhal aj on, keď jej prešiel po stehnách vyššie a ťahal ju k sebe za zadok s rukami pod jej sukňou, no tým, že mu Jane začala vyzliekať košeľu, ju musel pustiť. Keď už však mal znova ruky voľné a chcel sa jej dotknúť, ľahkým pohybom mu premiestnila dlane zo seba na posteľ. Vtedy to nechal tak, ale keď znova odmietla jeho ruky na sebe, zašepkal: „Čo robíš...?“
Ona sa k nemu prisunula bližšie a začínala si roztvárať svetrík, čo mala na sebe. „Mohol si mať striptíz...“ zašomrala mu potichu do ucha a na polovicu bol ten zips na svetri už rozopnutý, „mohol si si so mnou robiť, čo by sa ti len zachcelo...“ Jane svoju prvú vrstvu už zahodila za seba a zostala len v roztlieskavačskom tričku bez rukávov a tej sukni a stále mu nedovolila, aby sa jej dotkol.
„Lenže ty si si to potreboval pokaziť nejakými fotkami...“ šepkala stále, rovnako ako on a zaryla mu ruky pod tričko.
„...Jane...“
„...chcela som byť na teba milučká...“ hovorila tíško a vyhŕňala mu to tričko čoraz vyššie, až mu ho vyzliekla a teraz mu dlaňami prechádzala po vriacej pokožke na hrudi.
„...ale namiesto toho som sa rozhodla, že ťa trochu pomučím...“ usmiala sa nezbedne a začala mu bozkávať krk presne na tých miestach, kde vedela, že to má rád. Prstami mu masírovala hruď, plecia aj celý chrbát, nechtami mu jemne prechádzala po šiji a pomaličky mu vybozkávala celý krk, no keď sa dostala až k jeho ústam, naschvál ich vynechala. On si to naozaj užíval - teda až na to, že to, že sa jej nemohol ani chytiť, ho skutočne mučilo... no vtedy, keď si zrazu pomaly vyzliekla to tričko s uškŕňajúcim povzdychom „nejako sa tu oteplilo“ a tak isto si – cez hlavu – vyzliekla aj sukňu a následne na to pred ním zostala iba v krvavočervenej bielizni, už sa jej nedokázal nedotknúť. Jednou rukou jej zahrabol do vlasov a začalo sa poriadne vášnivé bozkávanie a druhou ju pritiahol k sebe najbližšie ako sa dalo. Jane bola rada, že sekundu pred tým ešte stihla zneškodniť jeho opasok a rozopnúť rázporok, takže keď ho zvalila na chrbát, stačilo tie rifle z neho už iba zvliecť. Topánky a ponožky obidvoch už boli dávno nezvestné, Dean sa – teraz už iba v tmavých boxerkách – prevalil na Jane a obaja sa dychtivo vrhli na toho druhého.

A ako si tu oni v jeho izbe užívali, nepočuli to, že vo vedľajšej izbe zazvonil Janein mobil a teraz na ňom svietila jedna prijatá správa:

Uz to vie a hlada ta. Ak sa da, odstahuj sa aj s Winchesterovcami do inej galaxie. Cele Peklo je zrazu na nohach, vybija si zlost. Gavin tvoju dohodu uzavrel tak, ze sa z nej dostanes LEN ak ju zrusis sama alebo zabijes Lilith – NIJAKO INAK - a ona to teraz zistila. Gavina poslala do Pekla a on ti tesne pred tym odkazal, ze tam ten tvoj zadok nechce vidiet, tak sa mas snazit prezit. Vela stastia, Lucy.

super normálne som nestíhala čítať tak veľa častí a tak rýchlo bolo to super koľko si o tých dvoch napísala teraz mám jane ešte viacej rada ak sa to dá bola super ako sa snažila ale neodolala ten ich príbeh je úžasný a ten záver no to bolo a ten záver u to vie skladám obrovskú poklonu jednoducho nádherný príbeh a fantasticky napísaný hrozne sa teším na ďalšiu časť dúfam že nebude dlho trvať

jeej tak toto bolo zlatučké tie decka sú fakt super. ze filmové efekty a ešte ze muzit sa a ako sa Michael chcel učit od Deana ja s toho nemôzem
a Jane ako roztlieskavačka to bolo tiez super
ale ten koneic. takze Lilith to vie
teším sa na dalšie pokračko

to ako emma opisala jane
som rada, že janey a dean su zase spolu...a ten koniec ako wtf asi bude zle a zacina action zachvilu

bože, baby, vy ste také zlaté
som rada, že sa mi podarilo detváky opísať tak, že sa vám zdajú super a to s tým Emminym slohom - ja sama som mala čo robiť, aby mi to neprišlo ľúto si to beriem príliš k srdcu a už mi z toho šibe
no, Jane a roztlieskavačka... ...nejako si predsa Deana poistiť pred Jo a Kate musela, nie?
a konečná smska... ...muhuhuhahahaha
strááááášne moc ďakujem za chvály, vy mi vždy tak úžasne dokážete zlepšiť deň viem, že som to už párkrát písala, ale jednoducho je to pravda, tak čo narobím?

Szajnisko takže jedno pokračko za druhým. . Je to vynikajúce. Jednoducho nemám slov. nechce sa mi písať stále to isté takže je to super-bombasticky-nehorázne-ale úplne-extravagantne dokonalé. . Dúfam že som sa vyjadril podľa svojho. .
A ten koniec , tak to ma dostalo na plnej čiare. takže konečne sa dočkáme akcion Jane.
Ale varujem ťa, keď mi ju zabiješ tak si ťa nájdem. .
patrí ti megaveľká

str8tking: úžasná reakcia ale za tú Jane neručím - zabila som Bobbyho
sooo... žeby ďalšie pokráčko? áno džajnisko totálne kašle na šprtanie na matury a radšej o sto dušu píše poviedku a zatiaľ mi to nevadí, hoci to mi na tých skúškach asi veľmi nepomôže no ale čo už, enjoy!
************
Stála tam, na ceste zahalená tmavou nocou a vlasy jej z tváre prefukoval slabý vetrík. Hoci netušila, ako dlho bude čakať, aj tak vedela, že sa objaví. Ju by si nikdy nenechal ujsť.
„Ale ale, ja neverím,“ začula tichý hlboký hlas tesne za ňou a cítila ako jeho ruky prešli po jej bokoch. Vytrhla sa mu a okamžite sa otočila v tvárou tvár.
„Nie som tu na zdvorilostnú návštevu, idiot,“ zasyčala do noci, no on sa len uškrnul.
„Milujem, keď sa hneváš, Janey... je to akoby som dostal späť kočku, ktorá nebola slaboška akou je teraz.“
Jane len znechutene prevrátila očami, no Ryana to neodradilo od jeho arogantného úsmevu a prešiel bližšie k nej.
„Ták čo, há, konečne ťa prestalo baviť robiť šľapku ľuďom a chceš sa vrátiť k svojmu ocinkovi?“ zatiahol a chytil ju za bradu a obzeral si jej tvár, ako keby bola Jane značková topánka, nad ktorou démon rozmýšľa, či si ju kúpi.
„No to si uhádol, ty dement,“ zhnusila sa démonka a odtiahla sa od neho.
Ryan zatskal, ale pokračoval posmievačným hlasom. „Zdá sa, že ako si tehotná, hrabe ti ešte viac.“
„Nie som,“ okamžite zaklamala.
„Nesnaž sa ma naštvať,“ povzdychol si démon. Znova mal na sebe svoju obľúbenú čiernu farbu – košeľu a rifle. Keď si ruky založil cez prsia a na mohutných ramenách sa mu pod košeľou pôsobivo vyrysovali svaly, Jane pripadal ešte väčší a hrozivejší, než keď ho videla naposledy.
„Moja drahá sestrička si stihla všimnúť, keď sme boli v dome toho starca, že si sa nechala nabúchať... len nevieme, ktorý chudák je otcom...“ pokrútil hlavou a tváril sa, že je smutný, „ale aj tak nám to vnuklo myšlienku...“
Jane sa ani neodvažovala spýtať sa, čo im napadlo, ale Ryan aj tak začal rozprávať sám od seba.
„Máme taký návrh...“ začal záhadne a poškuľoval na démonku, pričom sa prechádzal sem a tam popred ňu, „zrušíme dohodu tebe aj tomu tvojmu miláčikovi... a necháme ťa v pokoji porodiť.“
„Ale čo... a necháte nás tak, však?“ zahundrala neveriacky, „čo za to chcete? Necháte umrieť Sama? Alebo ho vám budem musieť zdémončiť a presvedčiť ho, aby sa pridal k vám? Zabudni.“
Brunetka už mala nervy, no Ryan iba hodil rukou.
„Nie, nie, nebudú v tom žiadne obety na životoch – teda, aj keď to všetko potom stráca to čaro, pravdaže,“ zachechtal sa, no ona iba zazerala. Už dávno stratila jeho zmysel pre humor. „Stačí, ak nám venuješ tvoje dieťa, hneď ako sa narodí.“
Jane zaklipkala očami a neveselo sa zasmiala. „Robíš si zo mňa srandu, však? Myslíš, že predhodím moje dieťa vám dvom, aby ste ho zmanipulovali na nejakú vraždiacu príšeru??“
Démon s rukami vo vreckách mykol plecami. „Každopádne, má to po mame, nie?“ uškrnul sa, „tak, čo na to hovoríš? Môžeš si zostať pekne žiť aj s tým tvojim Deanom, stačí ak sa zbavíš prvého dieťaťa... no tak... veď ho ani nepoznáš, možno budeš nakoniec aj rada, že sme ťa tej príťaže zbavili... si mladá, môžeš mať ešte veľa potomkov, môžeš si žiť v pokoji svoj ľudský život a byť šťastná... stačí, ak dostaneme tvoje dieťa... obidve dohody budú zrušené, mladší Winchester zostane na žive tiež... všetko bude fajn...“
Démonka sa mu pozerala rovno do tých neľútostných očí a videla v nich to, čo sa tak snažil skrývať, videla, že nič nechce viac, ako dostať jej potomka k sebe. Naschvál jej vykresľoval realitu, ktorú by tak strašne chcela žiť, ale vedela, že pre ňu to je niečo nedosiahnuteľné. Rovnako ako vedela to, že radšej by sama zomrela, než by sa vzdala jej a Deanovho dieťaťa.
„Nie.“
Ryan zdvihol obočie. „Si si istá? Nechceš zavolať známemu alebo skúsiť nejakého iného žolíka??“ spýtal sa jej a sám sa zasmial na tom, aký je vtipný.
Jane to už vážne prestalo baviť a chcela urobiť to, na čo sem vlastne prišla. Vystrela k nemu ruku a sústredila sa na to, že ho s trpkým potešením umučí na smrť. Podvedome cítila, že on bol ten, čo zabil Bobbyho a to nemienila nechať len tak.
Lenže nič sa nestalo. Akokoľvek sa snažila vyvolať v sebe svoje schopnosti – aj keď ich cítila -, nedialo sa vôbec nič.
Démon si to ihneď všimol a nesúhlasne pokýval prstom. „Tak ja sa snažím byť čo najmilší, dám ti skvelý návrh a ty sa začneš trápne snažiť zničiť ma? Slečinka by asi mala dostať príučku, však?“ povedal zlovestne a keď luskol prstami, objavili sa traja muži. Dvaja z toho držali medzi sebou toho tretieho dobitého a spútaného, k tomu ešte so šatkou cez ústa. Tí sa tam však mihli len na okamih a keď znovu boli preč, Dean sa s modrinami všade, kde sa len Jane pozrela, bez opory zvalil horeznak.
Hneď sa k nemu chcela vrhnúť, no Ryan ju démonskou silou zastavil.
„Zlatíčko, to nie je všetko, to najlepšie ešte len príde...“ usmieval sa zvrátene a pozeral sa niekam za ňu, no ona sa tam obzrela až neskôr, pretože nemohla odtrhnúť pohľad od do krvi zmláteného Deana, ktorý sa na zemi ledva hýbal a možno si ani neuvedomoval, kde je. No v momente, ako sa zadívala na rovnaké miesto ako Ryan, sa jej srdce zastavilo. Obrovský pekelný pes sa pomaly približoval k nim, s vražednými očami pripútanými na Deana.
„Ryan, vypadni odtiaľto aj s tým psom, Dean už nie je v dohode, rozumieš?! Ten pes tu NEMÁ ČO ROBIŤ!!“ hysterčila Jane, keď videla, hellhound je už od lovca len na pár metrov, „ja mám dohodu, keď chceš, pošli si ho na mňa!“
Démon však len prevrátil očami. „Toto ma už vážne nebaví. Vždy, keď niekto vidí, že idem zabiť nejakého ich blízkeho, začnú po mne bliakať, aby som radšej zabil ich. Vieš čo? Je to UNAVUJÚCE. Vy ľudia si hlúpo obetujete svoj život pre niekoho iného, pričom sa vzdávate toho najvzácnejšieho daru, aký ste kedy dostali. Kedy konečne pochopíte, že každý z vás aj tak raz zomrie, takže to, že sa trápne predhodíte na obetu za niekoho iného je na dve veci? Nie je normálne, aké ste hlúpi. Ešte aj samo Peklo sa nad tým niekedy pozastavuje.“
„Mne je JEDNO, kto sa nad čím pozastavuje, okamžite ho pusti a nechaj na pokoji, rozumel si mi?!!“
Ryan na ňu žmurkol, pes zostal stáť na mieste a Dean bol za okamih voľný – už ho nič nespútavalo -, no Jane sa stále nemohla dostať k nemu, nedokázala sa dostať cez tú neviditeľnú stenu, ktorou jej démon bránil priblížiť sa k lovcovi. „Ale vieš, aby si si nemyslela, že mäknem... tu máš výstrahu...“
Vo chvíli, keď sa Dean snažil konečne pozbierať zo zeme, hoci vyzeral taký slabý, že sa postaví na nohy, sa naňho zrazu pekelný pes vrhol a priamo pred Janeinými očami ho do krvi trhal svojimi pazúrmi. Démonovi bolo úplne jedno, že naňho kričala, nech to zastaví...zúfalo klesla na kolená a slzy jej po tvári tiekli prúdom, keď sa musela dívať na to, ako jej lásku hellhound s vervou trhá a hryzie... ako má Dean všade krvavé rany, kričí od bolesti.... umiera a ona mu nemôže pomôcť...
„Tu máš presný obrázok toho, čo sa stane s tým tvojim deckom, ak nám ho odmietneš dať... zostaneš sama... ou, teda, nie... vždy bude pri tebe všetka tá vina, že len ty môžeš za to, že tvoji milovaní pomreli... je to akoby si ich zabila sama, ty suka... nezastavím sa pred ničím, zabijem takto všetkých, ktorých si kedy mala rada... to ti sľubujem.“
Jane srdcervúco plakala a vedela, že Ryan je už preč, pretože už jej nebránila žiadna neviditeľná prekážka, aby sa dostala k Deanovi. Pomaly a bez síl sa prišuchtala po zemi k nemu a vzala ho do náručia. Pohladkala ho po tej krásnej tvári, ktorú tak zbožňovala a keď sa pozrela do tých jeho nádherných očí, vedela, že on je už dávno preč, len a len kvôli tomu, že ho nedokázala ochrániť.
„Dean,“ vydralo sa z nej, no keď vyslovila jeho meno, rozplakala sa ešte viac, hoci sa už mohlo zdať, že to nie je možné.
„Jane,“ prehovoril zrazu jeho hlas, no nepovedal to on, bolo to ako keby ho počula len vo svojej hlave. Objala ho a zatvorila oči, z ktorých stále padali slzy... bolo jej jedno, čo sa bude diať, ona sa odtiaľto nepohne, už nič nebolo dôležité, bez neho všetko stratilo zmysel.
„Jane, poklad, otvor oči,“ ozvalo sa znovu v jej hlave, ale ona neposlúchla, iba si ho k sebe privinula bližšie a vôbec si nevšímala všetku tú krv, ktorá sa z neho rinula.
„Okamžite sa preber, Jane, no tak,“ zahrmel ten jeho hlas pevne a rozhodne, niekto ňou trochu zatriasol a ona zrazu otvorila oči.

Bola v nejakej izbe, v nejakej posteli, v nejakom chlapskom tričku a vôbec nechápala súvislosti, no najhlavnejšie bolo to, že osoba, ktorá sedela na posteli hneď vedľa nej a upokojujúco jej zotierala z líc slzy, bol Dean – živý a zdravý.
„Si tu so mnou? Alebo ťa ešte obliať vodou?“ usmial sa na ňu, no ona sa len v rýchlosti posadila, skontrolovala, či je jeho hruď bez jediného krvavého škrabanca a následne ho so srdcervúcim nárekom skoro rozpučila v objatí.
Dean vôbec nepotreboval vedieť, čo sa jej tak asi snívalo, stačilo mu ako videl tú kontrolu jeho tela... ani si nechcel predstaviť, čo videla.
„No tak, poklad, neboj sa, som tu s tebou... som tu s tebou... neboj sa...“ opakoval jej stále pokojným hlbokým hlasom a silnými rukami ju objímal, aby sa dala trochu do poriadku a aj keď už o chvíľu skoro vôbec neplakala, stále sa ho držala ako kliešť.
„Sľúb mi, že sa ti nič zlé nestane... sľúb mi to, prosím ťa,“ zašepkala, keď trochu uvoľnila zovretie a pozrela sa mu do očí – krásnych ako vždy, s tou nezbednou iskričkou a plných života.
On na ňu chvíľu civel, pretože nedokázal pochopiť, ako robí to, že aj keď pred chvíľou vyplakala more, vyzerá stále krásne. Potom však precitol. „Ale, prosím ťa, čo zlé by sa mi malo stať? Nepočula si o tom, že zlá burina nevyhynie??“
„Dean, láskavo prestaň s takýmito kravinami, hej? Ty nie si žiadna zlá burina,“ hnevala sa, znova ho objala tak silno, že ledva dýchal a vtisla mu pusu na ústa.
„Ty to nevidíš, lebo si príliš krásny kvietok, takže prekryješ celú tu moju burinóznosť,“ vysvetlil jej rýchlo a uškrnul sa.
„Ty si pako a nie burina,“ rozosmiala sa Jane, „ale ja ťa aj tak milujem.“ A znova pritlačila svoje pery na tie jeho. O sekundu sa už však odtiahla, lebo si uvedomila čo povedala. Ani sa naňho nepozrela, iba sklopila zrak a nevedela, čo má povedať.
„Ehm...“
„Aj ja teba.“
Jane okamžite zdvihla pohľad a zmätene klipkala očami. „Prosím??“
Lovec sa usmial. „Že ťa tiež milujem... len neviem, aký je ženský rod od „pako“, aby si mala aj ty titul...“
Démonka očividne kašľala na nejaký titul a nachvíľu prerušila ten svoj priblbý úsmev, ktorý sa jej usadil na tvári, lebo začala Deana znovu bozkávať a on sa s ňou zakutral späť do prikrývok.

„Počúvaj,“ zašomral lovec po pár minútach cukrovania, „viem, že ruším našu sociálnu chvíľku, ale príroda volá.“
„No, tak to teda vážne neviem, či ti to odpustím,“ uškrnula sa a keď Dean stopol bozkávanie, vyviedol ju z omylu.
„To nebolo kvôli tomu, že sa bojím neodpustenia, ale kvôli tomu, že máš zákaz hnúť sa z postele, kým sa vrátim.“
Brunetka zdvihla jedno obočie. „A čo potom?“
„Potom sa už sám postarám o to, že mi odtiaľto neujdeš,“ prehovoril hlbokým hlasom a vytasil ten najdeanovskejší úsmev.
„No, len aby som nezaspala skôr, než sa vrátiš, viem, aký si kúpeľňový maniak.“
„To ťa potom zobudím inou mojou mániou,“ uškrnul sa veľavravne a Jane ho radšej rýchlo vysáčkovala z postele. Len v boxerkách odbehol do kúpeľne a neodpustil si posledný zvodný pohľad, pred tým než za sebou zavrel dvere a nechal ju v spálni samu.

Keď sa však už začala ponárať do toho, aká je neskutočne šťastná, že sa vykašľala na sľub, čo si dala a začínala sama seba presviedčať, že jednoducho Lilith dostane, pretože nemieni Deana ani za nič stratiť, ozvalo sa klopanie na vchodové dvere jeho izby.
Najprv to nechala tak, ale keď sa klopanie ozvalo znova a Dean stále nevyšiel z kúpeľne, vstala z postele a prešla k dverám. Mala síce na sebe len nohavičky, ale tmavozelené tričko, ktoré Deanovi niekedy v noci šlohla a doteraz ho mala oblečené, jej bolo dostatočne dlhé, aby sa to neklasifikovalo ako exhibicionizmus, takže normálne otvorila dvere. A bola v nich jedna z najnevítanejších osôb, aké si mohla démonka predstaviť.
„Ehm, nie je toto náhodou Deanova izba?“ spýtala sa Jo zmätene, keď spoza druhej strany dverí vykukla Jane.
„Je, prečo?“ potvrdila Jane a naschvál sa postavila tak, aby jej bolo vidno kúsok nohy a bolo jasné, že je v jeho izbe a iba v jeho tričku.
Jo si všimla, ako je Jane oblečená a došlo jej, že s Deanom asi sotva skladali lego. „Mohla by si mi ho teda zavolať?“
„Samozrejme,“ prehodila démonka a zaplesla Jo dvere tesne pred nosom.
Práve, keď sa otočila znova do izby, vyšiel z kúpeľne Dean a hneď sa zamračil, keď ju neuvidel v posteli, ale pri dverách.
„No tak na to zabudni, nejdeš nikam.“
„Veď som ani nechcela,“ vysvetlila mu, „ale prišla ťa pozrieť Jo.“ Jej meno povedala s takým tónom, že lovcovi začalo trhať kútikmi, ale nepovedal nič.
„Tak ju vpusti dnu, nie?“
„Však áno, ale najprv sa obleč... no tak, rifle, tričko...“ hovorila panovačne a stále stála pri dverách.
Dean sa uškrnul. „Nehovor, že kvôli nej žiarliš.“
„Ó, nie, nie...“ povedala nevinným hláskom, „ale predstav si, že by som si teraz vyzliekla toto tvoje tričko...“
„...asi pošlem Jo preč...“
„...a potom by som si šla pokecať s Chrisom, há?“
Chápavo si vzdychol. „Rozumiem, nechcem žiadne ďalšie detaily.“ A naozaj sa obliekol.
„Si úžasný, vieš?“ ocenila to démonka.
„Pravdaže.“
„Ehm... nebude ti vadiť, ak použijem tvoju kúpeľňu?“ pýtala sa, keď sa odkrádala smerom k nej.
„Toto mi robíš naschvál, však?“
Potichu sa zasmiala a zvodne si zahryzla do pery. „Veď nik nepovedal, že tam nemôžeš prísť za mnou...“ A zmizla v kúpeľni. No ešte si stihla všimnúť ten jeho beťársky kukuč.
*********
O pár minút vyšla zabalená v bielej osuške von – osprchovaná, s mokrými vlasmi -, a videla, že Jo je očividne dosť nahnevaná, no Dean sa tvári rozhodne s rukami skríženými na prsiach.
„Pochybujem, že ťa nejako presvedčím, aby si prišiel k rozumu, však?“ spýtala sa ho blondína, keď ihneď po tom, ako videla démonku, siahla po kľučke dverí a toto znelo ako záverečné reči.
„Povedal som ti, rob čo chceš, si dospelá,“ odpovedal jej lovec takým hlasom, že keby tak prehovoril na Jane, vedela by, že sa má pratať z cesty. Vyzeralo to tak, že on je ešte viac nahnevaný, než Jo. Ona nakoniec nepovedala už nič, iba vyšla z jeho izby a on za ňou zatresol dvere.
„Niečo zlé?“ vyzvedala opatrne brunetka, keď si nevinne sedela na jeho posteli a on si sadol vedľa nej.
„Nič, čo by ťa muselo trápiť,“ usmial sa na ňu a už vôbec nevyzeral tak zlovestne, ako predtým, „akurát sa nejako dozvedela, že si polodémonka a aj to, že ak by ti niekto skúsil skriviť čo len vlas, postarám sa o to, že do smrti bude jesť len cez slamku...“
„...môj Batman...“ vzdychla si Jane a vpečatila mu pusu na ústa.
„...no a teraz to vyzerá tak, že Jo zanedlho odíde... čo znamená, že mi nemusíš strojiť už žiadnu žiarlivostnú scénku.“
„Oukej, ale víťazný tanec si aj tak zatrsám až keď ju budem vidieť odchádzať...“ prehodila pesimistickým hlasom, no potom ju premklo, „ježiši, ja som to povedala nahlas???“
„Hej,“ smial sa lovec.
„No... takže sa tvár, ako keby si nič nepočul, jasné?“ presviedčala ho. „Jednoducho mi trochu vadí, že sa na teba pozerá, ako keby ťa chcela zjesť.“
„Keď už som taký sexi kusanec...“ podotkol lovec tváriac sa tak ako vždy, keď myslel na to, aký má u ženských úspech.
„No k tej druhej téme,“ skočila mu do reči radšej Jane, „to nebola žiadna žiarlivostná scénka, to bola pred-žiarlivostná scénka. Lebo ja... nežiarlim.“
Dean sa zachechtal. „Hej, ty iba „pred-žiarliš“, však?“
„Presne tak,“ potvrdila a zacerila sa na neho.
„Vôbec to nemáš pomotané...“
„...pravdaže nie...“
„...takže už viem, že ja som mozog nášho vzťahu,“ vystatoval sa Dean so spokojným úsmevom.
Ona však s úškrnom prevrátila očami. „Okej, mozog, radšej ma pobozkaj, lebo už začínaš trepať.“
Lovec sa chopil tejto činnosti naozaj s nasadením.
*********
Chris ešte v ten deň prechádzal vstupnou halou do kuchyne s tým, že si len zhrabne z chladničky niečo pod zub a odíde do kancelárie – bola síce sobota, ale on svoju prácu zbožňoval. A navyše, Jo síce bola milá, ale okrem postele ho nejako veľmi nezaujala, takže nemal chuť počúvať naštvaný monológ ženskej s tým, že by musel v správnu chvíľu povedať „uhm“, „jasné“, „presne tak“ a „máš pravdu“. Keď sa však priblížil ku kuchyni, začul hlasy.
„Vieš, že si pribrala...?“ zatiahol Dean.
„Pred chvíľou sme vyšli z postele a už ma štveš??“ zašomrala Jane.
Ach, Bože. Jo mala pravdu, oni sa fakt dali dokopy. Ak Jane ublíži, tak ho zabijem, pomyslel si Chris a rozmýšľal, či im tam má vletieť do romantickej chvíľky alebo nie.
„Nenechala si ma dopovedať... na tých správnych miestach...“
„...ou, to robí len tá podprsenka... smola, zlatko, to je očný klam...“
„Mne sa to nezdá... potom by to bol aj hmatový...“
„Ti natrieskam na zadok a ver, že to nebude žiadny hmatový klam...“
„Vari na mňa nechceš byť zlá...“
Chvíľu bolo ticho, no nebolo počuť žiadne cmukanie ani nič podobné, takže Chris usúdil, že môže vojsť, ale potom sa však ozvalo dosť hlasné Plesk!
„Au!“ zasyčal Dean.
„Ja som ťa varovala,“ hovorila Jane pobaveným hlasom.
Chris sa rozhodol, že ak tam nevojde teraz, tak sa tam za chvíľku rozbehne niečo mládeži neprístupné, takže si urýchlene šiel po nejaký sendvič, čo ešte zostal z raňajok.
*********
„Ja som to videla,“ uškrnula sa od kuchynskej linky Jane v tmavom tričku na ramienkach s pôsobivým výstrihom a priliehavých rifliach, keď o chvíľočku v kuchyni po Chrisovom odchode, s Deanom znova osameli.
„Čo také?“ pýtal sa lovec a usadený za stolom sa tváril, že fakt o ničom nevie. Lenže démonka ho už poznala celkom dobre.
„Ten tvoj pohľad, hneď potom, ako ma Chris pobozkal na hlavu,“ vysvetlila mu a keď prešla zaňho, oblapila ho rukami popod jeho ramená a teraz mu prechádzala dlaňami po hrudi zahalenej do trička a košele.
„Kto tu teraz žiarli?“ zašepkala mu milučko do ucha, zatiaľ čo on sa napchával hamburgerom so slaninkou. Hoci každý v dome bol Sophiou donútený jesť zdravo, dnes si vyšla nakúpiť na trh, takže Jane sa vôbec nebála toho, že by Deana alebo ju načapala naštvaná čarodejnica pri fast-foode, pretože vďaka ich apetítu tu po tom nezdravom jedle nezostanú žiadne dôkazy.
„Ja teda určite nie,“ zahuhňal lovec, keď dožul, no Jane si aj tak pomyslela svoje a predtým, než si sadla na stoličku vedľa neho, mu venovala bozk na krk.
„Vy sa často takto... bozkávate??“ vyzvedal lovec a tváril sa, akoby paradajka v poslednom kúsku jeho hamburgera bola strašne dôležitá, takže na ňu sústredene civel.
Démonka sa usmiala. „Nie... iba sme sa včera hnusne pohádali... a toto bolo len spečatenie toho, že sme opäť v pohode.“
Dean prikývol a prehltol sústo. „Ahá... takže aj ja to tak mám spečatiť s Jo, keď už nebudeme na seba nahnevaní??“
„No tak to teda nie,“ pokrútila hlavou, ale stále mala na perách úsmev, „a nie je fér, že používaš moje metódy proti mne, vieš?“
Lovec sa len napil kávy a naschvál sa tváril vážne, lebo chcel vedieť, ako zareaguje ona.
„Hneváš sa?“ spýtala sa trochu neisto.
„Neviem,“ prezradil jej, „možno keby si si to skúsila nejako vyžehliť...“
„Hm... a čo presne myslíš tým „vyžehliť“?“ chcela vedieť a sadla si mu na kolená.
Obidvaja ovinuli ruky okolo toho druhého. „No... tak pre začiatok ti to ide celkom dobre...“
„Ale nevrav... a čo povieš na toto?“ Nečakala na odpoveď a začala ho bozkávať.
„Ľudia, už som počul, že ste znova párik, ale nemusíte to takto okato demonštrovať,“ oboznámil ich Sam, ktorý vošiel do kuchyne práve vtedy, aby mohol zočiť scénku „ani neviem koho ruka je koho“, no iba sa uškrnul. Jeho brácho vyzerá, že je znova šťastný ako blcha, čo dokazovalo aj to, že ani Dean ani Jane sa od seba neodtrhli, iba Samovi poslepiačky krátko zakývali a prestali sa bozkávať až vtedy, keď si mladší brat sadol za stôl a začal obedovať – čo iné, ako hamburger. Rád síce jedol zdravšie ako jeho brat, no po všetkých tých Sophiiných brokoliciach a špargli bol toto útek do raja.
„Čau, Sam,“ privítala ho usmiato Jane, keď už sedela na svojej stoličke a chystala sa pustiť do svojho obeda.
„Vidím, že vy ste sa vyspali výborne, nie ako ja,“ zhodnotil mladší lovec, „ale to asi bude tým, že ja som musel celú noc počúvať, ako sa môj brat uzmieruje s jeho kočkou.“
V tom momente Jane vyvalila oči a začala sa dusiť čajom, takže jej Dean musel zľahka potľapkať po chrbte, aby nabrala dych a Sam sa strašne chichotal.
„Sorry, robil som si srandu, fakt, prepáč.“
Démonka iba rozladene pokrútila hlavou a starší lovec jej stále prechádzal po chrbte, no popri tom si neodpustil poznámku.
„Podľa mňa si to myslel vážne, však táto ženská vie byť riadna dračica,“ uškrnul sa a Sam sa začal znova smiať.
„Fajn, opúšťam vás,“ oznámila im démonka a vstala od stola, na ktorom stále trónil jej nenačatý hamburger.
„Ale čoby,“ vyviedol ju z omylu Dean a zrazu mu znova sedela na kolenách, ani nevedela ako sa tam dostala.
„No, kým sa začnete po sebe znovu liepať - Dean, máme robotu,“ povedal Sam, keď prehltol sústo.
Starší brat zvraštil obočie. „Sam, ja nejdem nikam...“
„Je to iba tu blízko... pamätáš si tých típkov z Mortonského domu? Toho Eda a Harryho, Maggie...?“
„Ha, ja viem, to boli tí... tí Lovci duchov, že?“ skočila im do toho Jane a pozrela na chlapa, na ktorom posedávala, „hovoril si mi o nich.“
To považovala za dostatočnú účasť na rozhovore a znova sa vrátila k masakru, ktorý predvádzala na svojom obede – odždibávala si z neho kúsok po kúsku, takže tá žemľa teraz vyzerala, ako keby ju napadli myši.
„No, čo ďalej??“ pýtal sa Dean.
„Ako keby to nestačilo,“ zahundral Sam, „treba ich poslať niekam do Disneylandu alebo čo, tam by som nemal stres, že ublížia sebe alebo niekomu inému...“
„Ja by som si nebol taký istý,“ zapochyboval druhý brat a ticho pozoroval, ako sa démonka piple v tom hamburgeri.
*********
Keď sa Carlos dostatočne uistil, že dom, z ktorého práve aj s Diegom odchádzali, je čarami naozaj tak silno chránený, že sa tam len tak čosi nedostane a Juanita svojho miláčika vybozkávala viac než dosť, obrovské vchodové dvere sa s buchotom zavreli a o chvíľu mohli obyvatelia vily počuť len zvuk motora Carlosovho tátoša.
Jane sa následne pobrala pohľadať si mobil, na ktorý si až teraz spomenula a zistila, že ho už dobre dlho nevidela. Ako prvú si vybrala pracovňu, no aj keď tam nezostal kameň na kameni, mobil tam očividne nebol. Vtedy sa však démonka pozrela na veľké ozdobné hodiny, ktoré začali odbíjať 15:00 a spomenula si na to, čo jej pred odchodom potichu zašepkal Sam, takže rýchlo vyšla zadným vchodom do veľkej záhrady. Prešla pomedzi kríky, až zašla ďalej do stromov, kde bolo síce trochu šero, ale stále dosť vidno na to, aby rozoznala známu blondínu pred sebou.
„Čau, Ruby.“

dzajnisko ak z toho začiatku som skoro zkolabovala tot nerob ja som na to čumela a nevedela som čo sa deje som bola v tranze či čo si ma zabila no ešte že to bol sen lebo inak by ma rachlo a potom to pokračovanie v Deanovej spálni ani dvaja sú super zbožňujem keď opisuješ ako sa k sebe správajú je to fakt a kuchyňa a Samyho hláška no záver to som zvedavá o čo tam ide bola to úžasná časť patrí ti obrovská poklona a maturi určite zvládneš tak v klude píš

Dzajnisko ti asi nerobíš nič iné iba píšeš . nie že by som sa sťažovala je to super. no ale ten začiatok to som mala skoro infarkt takéto šoky mi tu nerob. ešte že to nebola skutočnosť. no a to Janeino prebudenie ako Deanovi povedala že ho miluje to bolo krásne. a tá predziarlivostná scéna . tí dvaja sú spolu taký zlatí.

ďakujem!!!
prepáčte, že som vás tak vystresovala, ale ja nemôžem za to, aké má Jane sny ale pravda je, že to ako tam nad ním plakala, sa mi bohvieako dobre nepísalo no, Ryan je hnusný sadista aj v snoch
ste zlaté, že ste ma ani jedna neukameňovali za to ich vzájomné "milujem ťa", ale tak... myslím, že keď ste už prežili to všetko, čo mali Dean s Jane spolu, tak ste už na to boli ako-tak pripravené
a, wiktoriano, máš pravdu, sa od toho nemôžem odtrhnúť a píšem a píšem ako šialená uvidím, ako sa mi bude dariť a možno sem pred pauzou pribudne ešte jedno pokráčko
naozaj vám mooooc ďakujem, holky, som rada, že sa vám ten príbeh páči

Tak ten začiatok ma prekvapil. ale nakoniec všetko v poho. .
Pomaly je to namňa moc ale chválim ťa strašne moc že na nás myslíš. a píšeš nám túto poviedku. .

tak ja viem, že to tieto dni s pokráčkami riadne preháňam ale ako vravím, vôbec neviem, kedy budem mať ďalšie dni čas na písanie ale nič sa nebojte, isto tu bude chvíľu odo mňa pokoj a vďaka za pochvalu, str8tking

oukej, ľudkovia, máte tu odo mňa poslednú časť pred nejakou tou pauzou takže budete mať odo mňa chvíľku pokoj
************
Blondínka sa tvárila, akoby jej bolo pri pohľade na usmiatu Jane trochu dosť nevoľno, takže len prevrátila očami a nemienila odpovedať na pozdrav, iba počkala, kým príde do dostatočnej vzdialenosti a niečo jej hodila.
„Čo to je?“ spýtala sa brunetka, keď si v rukách obzrela malú fľaštičku s nejakou tmavou tekutinou.
„Sam ti nič nepovedal?“
Jane pokrčila plecami. „Iba to, že o tretej ma tu budeš čakať.“
„Pán hĺbavý tajnostkár,“ zahundrala nejako nahnevane, až to polodémonku prekvapilo. Zrazu si uvedomila, že sa vôbec nikoho nespýtala na to, prečo vtedy z Bobbyho domu odišla.
„Prečo zrazu taký tón, há? Prednedávnom si skôr vyzerala na to, že si do mladšieho Winchestera zamilovaná...“ uškrnula sa brunetka.
Blondínka vytasila ten najznechutenejší ksicht, na aký sa asi momentálne zmohla. „No to určite, nie všetci démoni sú takí idioti, aby sa vláčili s ľuďmi, ty sprostaňa... alebo si s nimi ešte dokonca robili deti.“
„Ooou, ako vidím, Sammy už nie je len Deanova citlivá strunka...“ zachichotala sa, no Ruby vôbec nevyzerala na to, že by sa s ňou chcela vykeciavať o citoch.
„To, čo máš v ruke,“ prerušila jej chichotanie vážnym, ale odmeraným hlasom, „je to, čo zničí démona toho tvojho decka.“
Polodémonka trochu prekvapene zaklipkala očami na fľaštičku, ktorú zdvihla vyššie, aby ju lepšie videla.
„Ako?“
Pozerala sa, ako sa tá tekutina prelievala z jednej strany na druhú, ako keby to bol iba nejaký hustý sirup proti kašľu.
„No... párkrát si ľahneš pod nôž... a je to,“ vysvetlila jej pohotovo Ruby a Jane na ňu okamžite vystresovane vyvalila oči.
„Ale veď to nestihnem! Za chvíľu mi vyprší dohoda – ja teraz nemôžem ísť na nejaké operácie...!“
Démonka však len otrávene zamľaskala. „Stačí, ak to vypiješ, ty trúba.“
„Ou,“ zdvihla obočie brunetka, „jasné. Už mi nejako z toho všetkého začína hrabať.“
„Ako keby ti niekedy aj prestalo,“ zahlásila blondína, otočila sa na opätku a odchádzala.
„Hej, hej, hej, no tak, počkať,“ zastavila ju okamžite Jane, „a čo vedľajšie účinky? Pochybujem, že to bude prechádzka ružovou záhradou.“
Ruby znova venovala pohľad polodémonke, i keď nie ten najpríjemnejší.
„Zabezpeč si – pred tým, než to vypiješ -, aby si mala túto svoju chatrč čo najviac zabezpečenú proti hocijakým kreatúram. Budeš slabá ako mucha, ospalá a malátna, nemôžem ti zaručiť, že sa dokážeš sama vôbec pohnúť. A bude to bolieť, vravím to dopredu. Hoci decko bude v najlepšom poriadku, ty si to celé zlízneš zaň. Do dvanástich hodín by však malo byť po týchto stavoch... a aj po démonovi toho krpca. I keď pochybujem, že keď ho toho zbavíš, bude normálne.“
Brunetku skoro vystrelo. „Čože?? To si ako myslela????“
Démonka sa zatvárila, ako by nechápala, čo nemôže rozumieť na takej banalite. „Otec kretén, matka suka. Chúďa dieťa.“
Jane jej venovala otrávený pohľad, ale vydýchla si, že to myslela len takto, no vzápätí sa aj tak spýtala na to, čoho sa najväčšmi obávala. „Ale kvôli tomu, že ho zbavím toho démona, sa mu nestane nič zlé, však nie?“
„Nie,“ zašomrala, „ale, ako som povedala, ono bude v pohode, teba to bude bolieť zaňho.“ Na to sa usmiala, akoby tá skutočnosť robila celú situáciu oveľa lepšou. Druhá ženská však záhadne zašomrala niečo iné.
„Ako to, že si zmenila rozhodnutie a chceš mi pomôcť?“ spýtala sa a čakala odpoveď, ktorá bude obsahovať nejakú zmienku o tom, že ju Sam presvedčil, no mýlila sa.
Ruby sa uškrnula. „Došlo mi, že ak sa predsa len tvoja dohoda naplní, príde za tebou ten veľký havko a ty aj s tým tvojim deckom zostanete rozmazaní po dlážke, sa k tomu, že niekto bude musieť zabiť toho tvojho démona, čo ti zostane okupovať telo, pridá ešte aj démon toho tvojho decka... a pochybujem, že niekto z tých ľudí, ktorí by ťa potom našli, by sa donútili zabiť ho. Takže, toto je tá ľahšia cesta.“
Polodémonka sa zamračila a ochranne si prešla dlaňou po bruchu, ktoré aj tak stále nebolo vidieť, no blondína vedela, že prišla na zlé myšlienky, takže sa uškrnula a znova chcela odísť. V tom ju však znova prerušil Janein hlas.
„Ruby, stoj... prosím ťa. Ešte potrebujem tvoju pomoc.“
*********
„Och, zdravím, Sophi,“ vzdychol si Dean, keď vošiel asi okolo polnoci do rozsvietenej kuchyne.
Čarodejnica práve zdvihla hlavu od knihy, do ktorej bola pohrúžená a teraz preniesla pohľad naňho. „Á, Dean,“ usmiala sa, no následne zaklipkala očami, „kde si, vlastne, trčal? Sam prišiel už pred takou polhodinou.“
Pozerala sa naňho s tak vševedúcim pohľadom, že aj keď nevedela, čo robil, on mal pocit, že vie všetko.
„No... len som si skočil do baru na pohárik – pamätám na to tvoje „žijú tu deti, tu sa nechľastá“, vieš?“ vysvetlil jej a usmial sa.
Sophi zdvihla jedno obočie. „Ale ani som ti nepovedala, aby si šoféroval pod vplyvom alkoholu, chlapče.“
On však len mávol rukou a v duchu bol rád, že neprišla na to, ako klame. Vedel, že keby toto povedal pred Jane, ona by hneď nejako vedela, že nehovorí pravdu - pri nej mal pocit, že ho vždy prekukne, nech sa snaží akokoľvek. No, Sophi našťastie, takúto podivuhodnú schopnosť nemala, za čo bol vďačný, lebo keby sa dozvedela, kde bol a čo robil v skutočnosti, povedala by to Jane a ona bola by znovu strašne nešťastná.
„Kde je Jane?“ spýtal sa nevinným pohľadom a aj keď bol unavený, stihol si všimnúť zopár zvláštnych vecí vyskytujúcich sa teraz v kuchyni. Nepovedal však nič.
„Vo svojej izbe a pravdepodobne spí,“ prezradila mu čarodejnica pokojným hlasom a znova sa dívala do knihy, „chcela ťa počkať, kým sa vrátiš, ale bola nejaká slabá... mám taký pocit, že je chorá alebo čo.“
„Čo? Ona?? Ona vôbec nebýva chorá, nechápem...“
„Klídek, chlape,“ zasmiala sa, „nie je to mor. Dala som jej niečo na preliečenie, ale nemôžem zaručiť, že to nie je nákazlivé, takže by som ti neradila dneska spať pri nej.“
Lenže Deana očividne netrápila nejaká nákaza, takže sa už o chvíľu potichu vkradol do démonkinej izby a prešiel k posteli.
„Predstav si, že na teba radostne skočím a vybozkávam ťa,“ zašomrala potichu Jane, keď si k nej sadol.
„No?“
„Tak by som ťa privítala, keby som nebola taká oťapená.“
Naozaj tak vyzerala, ledva sa prevrátila na chrbát, aby sa mohla pozerať na lovca, a hoci bola tma, dokázala rozoznať každú časť jeho tváre ako za svetla.
Párkrát jej prešiel rukou po vlasoch a potom jej priložil dlaň na čelo. „Ako ti je? Teplotu nemáš.“
Usmiala sa a keďže vedela, že na to, aby sa zdvihla a pobozkala ho, síl nemá, iba ho pohladkala po ruke, ktorou sa vedľa nej zapieral o posteľ.
„Prečo by som mala mať?“
„Sophi mi povedala, že si chorá, takže sa ma ani nesnaž oblbnúť...“
„Nie som chorá, naozaj,“ presviedčala ho, „iba som nejako strašne unavená.“
„No len aby,“ povzdychol si potichu, ale sklonil sa k nej a pobozkal ju na pery. „Ako vidím, tak na toto unavená nie si,“ zhodnotil s úškrnom, keď mu ten bozk opätovala normálne ako vždy.
„...to len kvôli tomu, že si to ty,“ zasmiala sa slabým hlasom, no keď sa zdvihol z postele, úsmev jej hneď zmizol z tváre, „Dean, nechoď preč, Sophi s tou chorou len zbytočne chaosí, vážne som len unavená...“
„Takže by si sa mala riadne vyspať, nie?“ zahlásil autoritatívne, no nepohol sa z miesta. Videl však, ako naňho dve veľké zelené oči kukajú nehorázne smutne, takže jej hneď prezradil zámer. „Zlato, idem sa len osprchovať – teda, ak dovolíš...“
Uškrnul sa nad tým, ako smutne sa tvárila a zrazu vyzerala úplne spokojne.
„Jasné, utekaj,“ usmiala sa, „ale potom sa vráť.“

Vošiel do kúpeľne, ktorá bola – pravdaže -, aspoň štyrikrát väčšia ako tá jeho a narýchlo zo seba zmyl všetok ten humus, ktorým sa musel terigať, keď musel kvôli jednému debilnému duchovi vliezť do stien jedného domu. Ed, Harry a ich partia ich zase raz oveľa viac spomaľovali ako im pomáhali, ale nakoniec aj tak všetko dobre dopadlo.
Vyšiel zo sprchy, osušil sa a ako na zavolanie ho tam čakalo jeho tričko, ktoré si slečinka spiaca vedľa zrekvírovala minulú noc a ešte pre ich dnešným odchodom mu sľubovala, že ho bude mať opraté a vyžehlené. Aj keď by mu vôbec nevadilo, keby to tak nebolo, sľub splnila a tak sa obliekol aj do toho trička a o chvíľočku sa pobral k nej do postele.
„Prepáč,“ zašemotila potichu, keď už okupovala jeho hruď a kutrala sa k nemu čo najbližšie.
Zdvihol obočie. „Za čo??“
„Že nie je sex.“
„Ahá, to. Tak v tom ti žiadne „prepáč“ nepomôže, ráno sa s tebou len kvôli tomu chystám rozísť.“ Privinul si ju k sebe najviac ako sa dalo, pobozkal ju do vlasov a zababušil do prikrývky.
Jane sa uškrnula. „Dobré vedieť. Len potom neviem, prečo máš ruku na mojom zadku.“
„Ou,“ zašepkal a pustil sa jej.
„To čo má byť??“
„Nechcem, aby si ma zmlátila ako ráno – hlavne, keď z toho nemôže vzísť nejaké posteľové číslo.“
„To by si nebol ty, keby si si odpustil nejaké takéto odôvodnenie, že?“ zašomrala pobavene.
„No, nebudem ti klamať, nie?“
„Zlaté...“
„Ja som stále zlatý,“ uškrnul sa.
„...normálne, že môžeš vrátiť svoje ruky tam kde boli...“
„...ale čo...“
„Však koho iného máš obchytkávať, ak nie mňa?“
„...presne toto som chcel počuť,“ prikývol spokojne a poslúchol.
„Len ma neštekli, lebo v tomto mojom fyzickom útlme to nie je fér,“ oboznámila ho ešte, no už veľmi slabnúcim hlasom.
To, že bola znovu pri ňom bolo pre ňu úžasné a možno aj čarovné... všetka tá bolesť - ktorú doteraz cítila kvôli tomu, že zbavovala ich dieťa démona, aby nemuselo žiť taký život, ako ona -, bola oveľa horšia, než si vedela predstaviť vtedy, keď jej o tom hovorila Ruby. Malo jej dôjsť skôr, že keď bola z toho taká vysmiata, bude to ešte horšie, než zlé... ale teraz... všetka tá bolesť bola zrazu preč. No vedela však, že to nie je kvôli tomu, že tie vedľajšie účinky už skončili, pretože malátna a ospalá sa cítila stále, hoci by práve teraz v tejto posteli radšej robila niečo úplne iné. Dean jednoducho ani nevedel, ako neskutočne jej pomáha už len tým, že je pri nej... a ona dúfala, že on sa pri nej cíti aspoň tak dobre, ako ona s ním.
Prešla chvíľka, počas ktorej Jane zaspala a Dean len načúval, ako pri ňom pokojne dýcha a aj keď bol hrozne ospalý, v hlave mal príliš veľa myšlienok z tohto dňa.
Uvedomil si, že má úplne na háku to, že Jo nesúhlasí s tým, že bráni Jane a nechce ju zabiť. Ani za nič by nedovolil, aby sa jeho démonke stalo niečo zlé, nieto ešte, aby ju zabilo nejaké vyšinuté dievča, ktoré sa stoj čo stoj chce stať lovkyňou. Ako keby nechápala, že to vôbec nie je život, aký by niekto mal chcieť žiť. Duchovia, démoni a iné pliagy, čo sprevádzajú skoro každý jeden ich deň. Bral to síce ako samozrejmosť, ale ak by prišlo na to, že by to už robiť nemusel, netrhal by si kvôli tomu vlasy.
Démoni. Pri spomienke na to slovo, si spomenul na tých pár minút, keď vysadil dnes v noci svojho brata pred týmto domom a s falošnou zámienkou, že ide do baru, odišiel na najbližšiu križovatku. Na všetko to, čo mu povedala démonka uzatvárajúca dohody...
Zľahučka pohladkal Jane, ktorá stále používala jeho hruď namiesto vankúša, pobozkal ju do vlasov a o pár sekúnd zaspal aj on.
*********
„Jane, vstávaj, no tak,“ začula démonka Sophiin hlas, ako sa ju snaží čo najtichšie zobudiť. Otvorila oči a zmätene sa pozrela na budík vedľa postele. 04:00.
„Mne sa sníva, to nemyslíš vážne, že ma teraz budíš,“ zachrapčala Jane ešte v polospánku a aj s Deanom sa naraz vedľa seba zamrvili.
Sophi prevrátila očami. „Vylez z tej postele, zober, čo som ti nakázala a padaj vonku, dobre vieš, že máme robotu.“
Jane si vzdychla. Popri všetkej tej bolesti, čo jej prechádzala telom včera, úplne zabudla na to, že dnes je jediný deň v mesiaci, kedy môžu urobiť ten rituál. Lenže nemohla si pomôcť – strašne sa jej chcelo spať, i keď to nebola už tá čudná oťapenosť z tej tekutiny, čo jej dala Ruby. Jednoducho sa jej vôbec nechcelo vyliezť z tej príjemne vyhriatej postele a hlavne z Deanovho náručia.
„Ja som mu hovorila, aby nešiel spať ku tebe,“ zavrčala šeptom čarodejnica a pozerala na Deana, ktorý si v spánku Jane okamžite pritiahol k sebe naspäť, keď cítil, že sa od neho odťahuje.
"Dobre vieš, že nie som chorá."
„No a čo, aspoň by sme sa tu teraz nemuseli zakrádať. A myslím, že si aj všimol, že niečo chystáme... asi videl tie veci, čo som mala pripravené v kuchyni.“
„Keby aj, nehovoril nič... teda, aspoň myslím,“ zahlásila ťahavým šeptom a stále bola trochu zmätená. Sophi urýchlene a hlavne potichu vyšla z izby a Jane sa po dosť prácnom vykrútení z Deanovho zovretia pomaly postavila z postele a obliekla si huňatý župan. Vedela, že pôjdu vonku a už teraz ju striaslo od zimy.
Už bola skoro pri dverách, ale musela sa vrátiť späť k lovcovi, pretože skoro zabudla to najhlavnejšie. Pomaličky mu zvliekla z pravého prstenníka jeho prsteň a vložila si ho do vrecka županu, no potom sa pustila do tej ťažšej úlohy – musela dostať z jeho krku ten prívesok. Momentálne ju dosť naštvalo, že aj keď si ho iné dni skladá, teraz ho mal na sebe a ešte k tomu vyzeral pri spánku tak úžasne, že sa precitla pri tom, že naňho iba s priblblým úsmevom civie. Zavrtela preto hlavou a opatrne nadvihla tú jeho, aby mu pomaly mohla dať dolu prívesok. Síce sebou párkrát trošku cukol a niečo nezrozumiteľné zavrčal, ale našťastie pre Jane sa nezobudil, takže sa jej podarilo zmocniť sa predmetu preňho tak dôležitého. Než odišla, ešte mu uštedrila bozk na spánok a rýchlo vybehla za Sophi.

Prešla len malá chvíľočka a ona sa ocitla v jednom kúte obrovskej záhrady jej domu. Už z diaľky videla sviečky, ktoré vytvárali kruh a tajomne osvetľovali tri osoby, ktoré sa medzi sebou potichu zhovárali. Keď však prišla bližšie, Sophi, Kate a Ruby sa prestali rozprávať a začali s rituálom.

Tri čarodejnice, jeden rituál... a ak už toto Deana neochráni pred Lilith a Ryanom, ak by som umrela, pomyslela si Jane, tak už neviem.

tákze teraz bude pauza dúfam ze nie veľmi dlhá lebo mi táto poviedka bude chýbat
chudera Jane ked musela vypit ten elixir či čo to bolo
ale to ako pri nej Dean spal to bolo také mile ale čo robil na tej krizovatke? dúfam ze neuzatvoril dalšiu dohodu a ten ritual som zvedavá na pokračko

Dzajnisko skvelá práca ako vždy. Len škoda tej pauzi, ale neva. len som zvedavý či sa im ten rituál podarí. . Super práca

ďakujeeem
no, či sa ten rituál podarí.... možno uvidíte a možno nie
a to, čo robil Dean na križovatke... ...myslíte, že by nechal Jane umrieť za neho?
naozaj, neviem, kedy bude ďalšie pokráčko, ale ak vám táto poviedka bude chýbať, tak to je len dobré znamenie

dzajnisko pauza to je škaredé slovo ale oplatí sa čakať
to s Ruby bolo super a ten elixsír som zvedavá či pôsobil a zabil démona chúďa jane čo všetko je ochotná podstúpiť aby ho ochránila a to v tej spálni to bolo super krásne sú taký zlatý keď sú spolu a Dean a križovatka čo urobil a ten záver som zvedavá čo robia bola to skvelá časť neviem ako vydržím pauzu